Archívy kategórie: Media monitoring

Na stavebné povolenie na Slovensku si treba počkať až 286 dní

Kým Slováci získajú povolenie, Čína postaví nový most

[HN; 212/2017; 07/11/2017; Erik Vrábel ]

Bratislava – Zo 185 porovnávaných krajín je Slovensko na 91. mieste v rámci vybavovania stavebného povolenia. Rebríček zverejnila Svetová banka v každoročnej správe Doing Business.

Pred Slovenskom sú napríklad aj africké krajiny Džibutsko a Angola. Najlepšie hodnotenie získalo podľa Svetovej banky Dánsko. Povoľovací proces tu trvá približne dva mesiace. Naopak, najhoršie v hodnotení vyšiel Afganistan. Okrem samotnej dĺžky stavebného konania však Svetová banka hodnotí napríklad aj zložitosť alebo transparentnosť. Ak by sa mal rebríček venovať len dĺžke stavebného povolenia, najhoršie by na tom bola Kambodža so 652 dňami. Na Slovensku trvá podľa správy Doing Business stavebné povolenie 286 dní.

Rýchla Čína

Krátkym časom výstavby je vo svete známa Čína. Číňania postavili pred dvomi rokmi kratší most Sanyuan v Pekingu za 48 hodín. No rýchlostný problém im nerobia ani náročnejšie stavby. Na juhozápade krajiny otvorili v decembri minulého roka najvyšší most na svete Pejpchanťiang. Vo výške 565 metrov ho postavili za tri roky a jeho dĺžka je 1 340 metrov. Najvyšší most na Slovensku, Valy, staval Váhostav štyri roky, no jeho dĺžka je viac ako dvakrát menšia. Meria len 591 metrov a je vo výške 84 metrov.

“Trvanie povoľovania novej výstavby je na Slovensku veľkým problémom,” hovorí výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek. Podľa neho je proces v porovnaní s ostatnými krajinami nadmerne komplikovaný a jeho dĺžka je len ťažko predvídateľná z dôvodu možností rôznych odvolaní. Okrem toho do samotného stavebného konania vstupujú ďalšie subjekty, ktoré proces predlžujú.

“Tak ako je systém dnes nastavený legislatívou, do priebehu stavebného konania sa zapája až príliš veľké množstvo tretích strán, čím sa otvára naozaj veľmi veľký priestor aj na korupčné prostredie,” myslí si Peter Ondrovič, risk manažér a odhadca ceny nehnuteľností spoločnosti Lexxus. Konateľ realitnej spoločnosti Re/Max Alexander Krajňak hovorí, že závisí od samotného projektu, či ide o individuálny rodinný dom alebo developerský projekt. “Navyše stavebný úrad má síce lehotu na rozhodnutie 60 dní a všetky ostatné dotknuté inštitúcie zväčšia 30 dní, v ktorý deň lehoty ľudia dostanú odpoveď, je otázne,” tvrdí Krajňak. Dodáva, že opakovaným vyzývaním na opravy a doplnenia podanej žiadosti sa často neúmerne predlžujú lehoty až do extrémov a ide o niekoľkomesačné či ročné obdobia. Podľa ministerstva je často problémom aj samotný stavebník.

“Ak navrhovateľ podá žiadosť bez všetkých potrebných náležitostí, stavebný úrad je nútený vydať výzvu na doplnenie a konanie prerušiť,” informuje Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby. Aj podľa advokáta Milana Ficeka sa najviac predlžujú samotné stavebné konania práve zúčastnenými osobami a aj samotným stavebným úradom.

Proces sa má skrátiť

So susednými krajinami sa môžeme porovnávať. “Sme na tom lepšie ako Maďarsko či Česko a horšie ako Poľsko a Rakúsko. Z hľadiska miery nákladov sme na tom však najlepšie,” vysvetľuje Krajňak. Dodáva, že aj počet procedúr, ktoré je potrebné absolvovať v súvislosti s vydaním stavebného povolenia, je u nás najnižší, polovičný oproti Česku a Maďarsku. Na zlepšenie stavebných procesov je však už podľa ministerstva schválený reformný zámer, ktorý nás má posunúť do prvej desiatky Únie. Erik Vrábel

286 DNÍ trvá podľa Svetovej banky stavebné povolenie na Slovensku.

Prestížna súťaž Podnikateľka Slovenska je tu opäť a v novom šate!

BRATISLAVA 20. októbra 2017

Všetky podnikavé dámy majú príležitosť ukázať svoj úspešný biznis, a to celému Slovensku! Súťaž Podnikateľka Slovenska je tu opäť. A s množstvom noviniek. Zapojiť sa môžu majiteľky a konateľky realitných kancelárií.
Prestížna súťaž pre všetky podnikateľky odštartovala spoločne s babím letom – súťaž Podnikateľka Slovenska je tento rok vynovená, odvážnejšia a prináša ešte viac!
Súťaž prebieha pod hlavičkou Slovak Business Agency (SBA). „Je to súťaž, ktorú chceme a budeme podporovať, pretože aj pre SBA je to jedinečná príležitosť pozitívnym a zrozumiteľným spôsobom prezentovať podnikanie ako také a jeho benefity pre spoločnosť,“ povedala riaditeľka súťaže Podnikateľka Slovenska Lucia Veselská.

Nový ročník, nový dizajn

Súťaž má za sebou bohatú históriu, bude sa konať už po 18. krát. Aktuálny ročník súťaže Podnikateľka Slovenska v sebe snúbi to najlepšie z predošlých rokov a nový dizajn. Vo štvrtok 12. októbra bola oficiálne spustená nová webstránka http://www.podnikatelkaslovenska.sk/, na ktorej sa návštevníci okrem možnosti vyplnenia prihlasovacieho formulára dozvedia viac o porote, pravidlách súťaže či jej histórii. V priebehu jesene sa môžu tešiť aj na zaujímavé rozhovory s porotkyňami a porotcami, tipy a triky na podnikanie, pozvánky na podujatia aj zaujímavé videá.
Okrem webstránky viac informácií o súťaži nájdu fanúšikovia prostredníctvom Facebooku, kde sa naviac môžu zapájať aj do denných súťaží o darčeky.

Kto a ako sa môže prihlásiť?

Zapojiť sa prostredníctvom oficiálnej webstránky môžu všetky podnikateľky, ktoré vedú úspešný biznis, veria, že by svojím príbehom mohli ovplyvniť ďalšie Slovenky a že ich úspech by mal byť ocenený. Prihlásiť môžete aj svoju susedku či svokru. Poznáte vo svojom okolí podnikavú dámu, ktorej sa podarilo vybudovať úspešný biznis alebo naopak len začína a je inovatívna alebo niečím výnimočná? Prihlásiť do súťaže môžete nielen seba, ale aj podnikateľku vo svojom okolí, ktorá by si to podľa vás zaslúžila. Stačí vyplniť jej údaje vo formulári na webovej stránke.

Hlasovanie v etapách

Súťaž Podnikateľka Slovenska je postavená na princípe ľudového hlasovania, do ktorého vstúpi aj odborná porota. Po vytriedení správne vyplnených a platných prihlášok zasadnú odborníci v oblasti podnikania, aby spoločne vybrali tri nominantky v každej zo štyroch kategórií, a to Začínajúca podnikateľkaVýnimočná podnikateľka, Inovatívna podnikateľka a Úspešná živnostníčka. Následne bude spustené ľudové hlasovanie, ktoré rozhodne o definitívnych víťazkách. Mená najúspešnejších podnikateliek sa dozviete na slávnostnom galavečeri 10. januára 2018 v Stĺpovej sieni Slovenskej filharmónie v budove Reduty v Bratislave.

* * *

Slovak Business Agency vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou EÚ a vlády SR. Je to jedinečná platforma verejného a súkromného sektora, ktorej cieľom je podpora malých a stredných podnikateľov. Zakladajúcimi členmi Slovak Business Agency sú Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Slovak Business Agency chce byť prvou voľbou slovenských firiem pri vzniku a rozvoji ich podnikania.

Kontakt: Slovak Business Agency, Karadžičova 2, Bratislava, 811 09,
telefonický kontakt: 02/203 631 00, email: podnikatelka@sbagency.sk

Čínsko-maďarské obchodné fórum za účasti NARKS

Dňa 24. 10. 2017 sa konalo v Budapešti fórum zamerané na čínske investičné aktivity v stredoeurópskom regióne. Na tomto odbornom seminári zastupoval našu asociáciu Ing. Zsolt Szabó, člen predsedníctva NARKS, na pozvanie Miklósa Németha z Maďarskej asociácie realitných správcov (MIGSZ), s ktorou sme nadviazali úzku spoluprácu. Organizátorom tohto podujatia bola Investičná agentúra Ministerstva obchodu Čínskej republiky a Maďarsko-čínska aliancia investorov. Účastníkom bol prezentovaný program JEDNA CESTA – JEDNO PÁSMO, ktorého cieľom je upevnenie politickej a hospodárskej spolupráce medzi Čínou a Európou, predovšetkým so štátmi východnej Európy.

Zsolt Szabó ponúkol čínskym partnerom aktívnu spoluprácu zo strany NARKS pri realizácii ich investičných zámerov na území Slovenskej republiky.

dav
dav

V Európe chýba lacné bývanie – prehľad štátov

V Európe chýba lacné bývanie, nájom zhltne veľkú časť peňazí

Cena bývania rastie v Európe rýchlejšie ako príjmy domácností. V roku 2016 sa v priemere zvýšila o 4,4 percenta, najviac, teda o 11 percent, v Českej republike. Zasiahnuté sú predovšetkým veľké mestá. V rámci celej Európy klesá podiel bývania v osobnom vlastníctve, znižuje sa podiel sociálneho a dotovaného bývania, rastie počet bezdomovcov a domácností, ktoré sú na bývanie nútené vynakladať viac ako 40 percent svojich príjmov. Vyplýva to zo správy Housing Europe, celoeurópskej siete prevádzkovateľov súkromného, družstevného a sociálneho bývania.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom septembrovom prejave o stave Európskej únie hovoril o obnovení hospodárskeho rastu. Prezident Housing Europe Cédric Van Styvendael ale denníku Le Monde povedal, že “kvôli premršteným cenám bývania sa väčšiny Európanov prosperita netýka”.
Napríklad vo Francúzsku sa v rokoch 1998 až 2017 zvýšila cena nehnuteľností 2,5-krát, zatiaľ čo platy vzrástli len 1,5-krát.

Peniaze idú bohatým a starým

EÚ stanovila ročný prah rastu cien nehnuteľností na šesť percent po očistení od inflácie. Vlani ho prekročilo 12 členských krajín na čele s Českou republikou (11 percent), nasledovali Maďarsko (9,7 percenta) a Litva (9,5 percenta). Vo Švédsku a v Británii sú ceny bývania v súčasnosti už vyššie ako pred krízou.

Najmasívnejší nárast zažívajú ceny nehnuteľností v hlavných mestách, kam sa ľudia sťahujú za prácou, ale nemôžu tu nájsť cenovo dostupné bývanie. Zdražovanie bývania tak vyvoláva enormný presun bohatstva od chudobných k bohatým, od mladých k starým, poukazujú autori štúdie.
Celých 11,3 percenta domácností v EÚ vynakladá na bývanie viac ako 40 percent svojho rozpočtu. V Grécku je to 41 percent, v Nemecku a Dánsku viac ako 15 percent.

Viac bezdomovcov

V rámci Európy v rokoch 2007 až 2016 klesol počet obyvateľov, ktorí bývajú za zvýhodnený nájom, na 10,9 zo 14,6 percenta. A na 12,6 percenta z 19,9 percenta sa znížil podiel vlastníckeho bývania.

Vo Francúzsku v rokoch 2001 až 2012 vzrástol o 50 percent počet bezdomovcov, v Dánsku za roky 2009 a 2015 o 24 percent a v Holandsku medzi rokmi 2013 a 2016 o 24 percent.

Ubúda verejných peňazí investovaných do bývania, čiastočne aj kvôli politike EÚ, ktorá v takejto podpore videla narúšanie konkurencie na trhu s bývaním. Napríklad Švédsko a Holandsko tak boli nútené svoje kapacity sociálneho bývania obmedziť. Teraz si už podľa EÚ “sociálna infraštruktúra” zasluhuje “strategické investície”.

Rast cien bývania úzko súvisí aj s krízou stavebného sektora. Ten veľmi silno zasiahla hospodárska kríza. Ešte v roku 2006 sa na európskom HDP podieľal šiestimi percentami, o desať rokov neskôr to bolo už len 3,7 percenta, poznamenáva Housing Europe.

Ako predísť problémom? Nezabúdajte na overenie listu vlastníctva

Zvažujete vlastné bývanie? Pozor, aby ste nenarazili na neseriózneho predajcu alebo dokonca bytovú mafiu!

[pluska.sk; 02/10/2017; mz ; Zaradenie: Rady a tipy]

Poriadne sa popálila Mária (32), keď chcela kúpiť byt v našom hlavnom meste, ktorého vlastníkom má byť Slovenka žijúca v zahraničí. Mala však šťastie v nešťastí a k svojim peniazom, ktoré dala realitke, sa napokon dostala. No mohlo to dopadnúť oveľa horšie!

Realitný trh zažíva boom a úroky na hypotéku sú stále také nízke, že množstvo ľudí kupuje nehnuteľnosti. Aj Mária sa rozhodla pre vlastné bývanie: “Konečne som chcela byť vo svojom, a nie platiť drahý podnájom.” Na internete ju zaujal 2-izbový byt za 116-tisíc eur. S maklérkou bratislavskej realitnej kancelárie si teda dohodla obhliadku.

“Byt mi prišla ukázať spolu so ženou, ktorá sa predstavila ako neter predávajúcej, pretože jej teta vraj už 30 rokov žije vo Švajčiarsku,” hovorí mladá žena. Všetko vyzeralo v poriadku, a tak už o pár dní podpisovali rezervačnú zmluvu, aby byt ďalej neponúkali. “Majiteľovi realitky Miroslavovi B. som zložila províziu vo výške 2 260 eur a začala vybavovať hypotéku,” pokračuje naša čitateľka.

O necelý týždeň však prišiel šok. Pri vybavovaní ďalších náležitostí vysvitlo, že neter predávajúcej sa nevie zaručiť za svoju tetu žijúcu vo Švajčiarsku. Hoci má slovenské aj švajčiarske občianstvo, doklad totožnosti vraj nemá ani k jednému a dokonca nemá ani žiadny pas! Navyše, údajná neter sa nevedela preukázať ani právoplatným splnomocnením na predaj bytu!

Mária sa rozhodla okamžite odstúpiť od zmluvy. Ako je možné, že realitka, ktorá si vezme tučnú províziu za sprostredkovanie predaja, si tieto dôležité veci nepreverí? Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) nám poslala jednoznačné stanovisko: “Už pri podpise rezervačnej zmluvy sa musí overovať totožnosť vlastníka nehnuteľnosti a tiež to, či má zastupujúca osoba právoplatné splnomocnenie. Toto splnomocnenie sa podpisuje buď u notára, alebo na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v krajine, v ktorej splnomocniteľ žije.”

V realitke sa Márii ospravedlnili s tým, že takýto “neštandardný prípad” sa občas stane. Na otázku, či si preverili aspoň totožnosť a splnomocnenie netere na predaj bytu, majiteľ Miroslav B. reagoval naozaj zvláštne: “Bral som to tak, že tá pani predávajúcu len zastupuje. Nebol dôvod jej neveriť. Mrzí nás to…” Našťastie, Mária o svoje peniaze neprišla. Sumu 2 260 eur jej realitná kancelária vrátila. Profesionáli z NARKS prízvukujú, na čo si dať pozor!

“Situácie, keď realitná kancelária nepreverí totožnosť predávajúceho či splnomocnenej osoby, využíva na podvody práve bytová mafia. Podobné situácie podvodníci často zneužívajú v prípade majiteľov bytov, ktorí žijú v zahraničí alebo sú v staršom veku,” vystríhajú odborníci. Neraz to podľa nich robia prostredníctvom fingovaných splnomocnených osôb. “Ak o daných skutočnostiach realitná kancelária vopred nevedela, je zrejme šťastím, že nedošlo k finančnej strate u kupujúcej,” dodávajú.

Všetko dôkladne skontrolujte
  1. Nespoliehajte sa na list vlastníctva, ktorý predávajúci predloží. Dôležité je overiť si ho v katastri.
  2. Majiteľ nehnuteľnosti musí doložiť svoju totožnosť, prípadne zastupujúca osoba list splnomocnenia.
  3. U správcu si zistite stav rôznych podlžností majiteľa, napríklad neplatenie do bytového fondu a podobne.
  4. Súčasťou kúpnej zmluvy má byť vyhlásenie o zaplatení všetkých poplatkov od správcu.
  5. Žiadajte aj pôvodný doklad o nadobudnutí nehnuteľnosti, napríklad kúpnu zmluvu, rozhodnutie o dedičskom konaní alebo darovaciu zmluvu.
  6. Ak kupujete byt na úver, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti bude vyžadovať aj súdny znalec.
  7. Kúpno-predajnú zmluvu si dajte vypracovať právnikovi alebo naozaj spoľahlivej realitnej kancelárii. Preverte si, či je členom profesionálnej organizácie či združenia realitiek.
  8. Zaplaťte až potom, keď podáte návrh na vklad do katastra a na liste vlastníctva je plomba.

 

Lazík: Realitka musí preveriť majiteľa!

Odborník na reality Martin Lazík z portálu Nehnuteľnosti. sk zdôrazňuje: “Realitná kancelária by mala zistiť nielen technický stav nehnuteľnosti, ale aj právne a majetkové náležitosti. K tomu, samozrejme, patrí aj preverenie, či predávajúci je skutočným predávajúcim a či pri svojom rozhodovaní a nakladaní s nehnuteľnosťou nie je obmedzený.”

Keď predávajúci žije v zahraničí

Komunikácia môže fungovať aj mailom a predávajúci nemusí prísť fyzicky na Slovensko. Stačí, ak je overená jeho totožnosť a vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu predávajúci podpíše na konzuláte v danej krajine a poštou ju zašlú v potrebnom počte originálov na Slovensko. Potom dôjde k plneniu zmluvných podmienok, ktorých súčasťou je aj zaplatenie kúpnej ceny. Nasleduje prevod vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade.

Podvod s realitami pod Tatrami – upozornenie!

Polícia prešetruje podvod s realitami pod Tatrami. Nateraz neznámy špekulant zneužil meno popradskej realitnej kancelárie a v mene makléra a v ich mene vyberá zálohy za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Po vyplatení vysokej zálohy na účet sa však obchod končí. Zoznam podvedených ľudí narastá.

[STV Jednotka, Správy RTVS; 27/09/2017;  Ivana Ratkovská; Zaradenie: z domova]

Ivana Ratkovská, redaktorka: “Potenciálnych klientov si podvodník vyhľadal na internete. Podľa toho o čo mali záujem ich kontaktoval a dal ponuku na mieru. Emailom poslal fiktívnu prihlášku a žiadal rýchlo vyplatiť zálohu pod zámienkou, že takto predídu dražbe.”

Pavol Babjak, majiteľ poškodenej realitnej kancelárie: “Niekto zneužil firemné údaje a pod záštitou našej firmy vylákava od potenciálnych kupujúcich záujemcov zábezpeky na kúpu nehnuteľností, ale už sa stalo aj hnuteľností – nejaký traktor, obilie a drevo.”

Ivana Ratkovská: “Podvodník dokonca ukradol identitu konkrétnemu realitnému maklérovi, ten to zistil až keď ho začali kontaktovať ľudia z celého Slovenska a žiadať vrátenie zloženej zálohy.”

Pavol Lojek, realitný maklér: “Sme si mysleli, že ide o omyl, keďže so správou o nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v regióne, ktorý absolútne nepoznám. Ale už keď na druhý deň ráno som mal ďalší telefonát, kde si pani chcela overiť údaje našej spoločnosti, že jej nesedí číslo účtu ani moje telefónne číslo, tak už som hneď prišiel na to, že ide o podvod.”

Ivana Ratkovská: “Podvodník doteraz od ľudí vylákal viac ako sedem a pol tisíca eur. Polícia už pracuje s číslom účtu, na ktorý si dával peniaze posielať. Keďže prvý poškodený bol z Považskej Bystrice, prešovskí kriminalisti posunuli vec kolegom.”

Pavol Kudlička, hovorca KR PZ v Trenčíne (telefonát): “Vyšetrovateľ z Považskej Bystrice začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu. Páchateľovi za tento trestný čin hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.”

Ivana Ratkovská: “Maklér upozorňuje, že ľudia by nemali skladať zálohy, kým si osobne neprehliadnu nehnuteľnosť a nepodpíšu zmluvu. Podľa odborníka netreba obchod nikdy uzatvárať narýchlo, dôležité je skontrolovať si list vlastníctva.”

Petra Vargová-Čákovská, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov S.O.S.: “Keď idem kupovať nehnuteľnosť a nie je tam uvedené katastrálne číslo alebo sa neviem pozrieť hneď, či napríklad nie sú nejaké ťarchy na tej nehnuteľnosti, tak naozaj to by malo byť už pre mňa varovným znakom.”

Ivana Ratkovská: “V rámci ochrany pred podvodníkmi zbystrite pozornosť už vtedy, ak je ponúkaná cena neobyčajne nízka.”

Slováci majú málo našetrené, veľa peňazí dajú do bývania

Kúpa nehnuteľnosti je čoraz častejšou voľbou ako jeho prenájom.

[SME; 19/09/2017; Diana Schniererová; Zaradenie: Bývanie a reality]

Vlastné bývanie ostáva modlou väčšiny Slovákov. Vo vlastnom byte alebo dome býva až sedem z ôsmich slovenských domácností. Dokonca aj auto vlastní menšia časť z nich. Vyplýva to z analýzy Všeobecnej úverovej banky. Analytici banky zisťovali, prečo Slováci od rozdelenia federácie tak málo sporia a prečo sú v sporení opatrní. Významným dôvodom je, že veľa peňazí pohltí kúpa nehnuteľnosti. “Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Časť finančných zdrojov majú viazaných práve na bývanie – či už vo forme vložených peňazí, alebo úverov na bývanie,” konštatoval makroekonóm VÚB Andrej Arady. Malé úspory Slovákov vyplývajú aj z podpriemerných príjmov a tým aj nízkeho celkového bohatstva. V Rakúsku je pomer domácností vlastniacich nehnuteľnosť nižší. Kým u nás býva vo vlastnej nehnuteľnosti až 85 percent domácností, v Rakúsku vlastní dom alebo byt len necelá polovica domácností. Európsky priemer je 61 percent.

Prečo vlastný byt?

Na začiatku celého príbehu bola privatizácia štátnych, respektíve družstevných bytov. Tá takmer úplne zlikvidovala nájomné bývanie. “Vykapalo v dôsledku trestuhodnej nezodpovednosti samospráv v deväťdesiatych rokoch, keď rozdali svoje byty,” povedal v auguste minister financií Peter Kažimír. “Štátne” byty boli prevedené do súkromného vlastníctva za zostatkovú cenu. Vláda sa dnes opäť hlási k podpore nájomného bývania. Minister financií avizoval, že štát prejde od podpory kúpy nehnuteľnosti k podpore nájomného bývania. Dôsledkom toho, že ľudia lipnú na vlastníctve nehnuteľností, je totiž aj slabá mobilita pracovnej sily, ktorú Slovensku vyčíta aj OECD.

Byty nie sú

Rozvoj trhu s prenájmami stále brzdí nedostatok bytov, a to aj napriek oživeniu výstavby v posledných rokoch. “Bytový fond je nedostatočný,” vysvetlil špecialista na reality Martin Čapo. Aj preto sa výraznejšie neroztvárajú nožnice medzi cenou za prenájom a výškou splátky za hypotekárny úver. Mladým ľuďom, ktorí sa napríklad po škole rozhodnú ostať v Bratislave, sa viac oplatí nehnuteľnosť vlastniť. Ak si totiž rozhodnú pre kúpu napríklad dvojizbového bytu za 130-tisíc eur, pri 1,5-percentnom úroku a dĺžke splácania 30 rokov, bude ich mesačná splátka asi 450 eur. Za prenájom rovnako veľkého bytu nezaplatia menej. V oboch prípadoch ešte musia počítať s prevádzkovými nákladmi za byt, asi 150 eur. “Preto je kúpa nehnuteľnosti najčastejšou voľbou,” dodal Čapo.

Zmena v nedohľadne

Situácia sa môže podľa Čapa zmeniť, keď sa nasýti dopyt po nových bytoch. “Veľa kupujúcich už rieši kúpu nehnuteľností ako investíciu. Tieto byty ponúknu na prenájom,” dodal. Keď sa dokončia rozostavané projekty – aktuálne ich je len v Bratislave okolo 90 a trh sa nasýti, môže dôjsť k miernemu poklesu cien za prenájmy. “Nemusí to ale nutne znamenať nezáujem o kúpu nehnuteľností. Ak budú výhodné podmienky v podobe nízkych úrokových sadzieb,” dodal Čapo. Podľa údajov ministerstva dopravy a výstavby je v nájomnom režime len okolo stotisíc bytov, čo je približne šesť percent všetkých obývaných bytov. Asi polovicu z nich tvoria nájomné byty, druhú polovicu byty komerčne prenajímané za trhovú cenu. Nájomné byty, ktoré sú na Slovensku najmä vo vlastníctve samospráv, sa zväčša považujú za sociálne bývanie. Také by mali byť aj tzv. štartovacie byty, ktorých výstavbu plánuje od budúceho roku podporovať štát. Kabinet na ne vyčlení v nasledujúcich štyroch rokoch každoročne 90 miliónov eur. Malo by ísť o byty s výmerou do 50 štvorcových metrov, ktoré sa budú prenajímať najdlhšie na šesť rokov. Plán je postaviť ročne 1500 takýchto bytov. Počíta sa s nimi v mestách, do ktorých smerujú významné investície.

Fakt: 61 % Európanov v priemere vlastní dom alebo byt na vlastné bývanie.

Novela zákona o ŠFRB zavedie dva nové účely podpory nájomného bývania

Podpora nájomného bývania sa bude vzťahovať aj na obstarávanie technickej vybavenosti a kúpu pozemku pre výstavbu a užívanie nájomných bytov. Novela zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní umožní poskytovať podporu aj na štartovacie byty.

[openiazoch.zoznam.sk; 07/09/2017]

Novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB)

Novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), ktorú vo štvrtok schválil parlament, zavedie dva nové účely podpory nájomného bývania – pri obstarávaní technickej vybavenosti a kúpe pozemku pre výstavbu a užívanie nájomných bytov. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu ŠFRB na príslušný rok.

V súčasnosti podľa ministerstva dopravy a výstavby nie je možné vyčísliť výšku poskytnutých podpôr, nakoľko nie je je zrejmé, koľko oprávnených žiadateľov využije túto formu financovania navrhovaných nových účelov.

Súčasťou novely sú aj úpravy a doplnenia ako rozšírenie typov zariadení sociálnych služieb na výstavbu alebo obnovu, ktorým je možné poskytnúť úver zo ŠFRB. Okruh žiadateľov sa rozšíri pri fyzickej osobe o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom do pätnásť rokov. Zvýši sa tiež maximálna výška úveru pri obstarávaní nájomného bytu na sto percent obstarávacej ceny v obciach s vyšším predpokladom obsadenosti týchto bytov.

Poslanci jednej z politických strán v novele zákona o ŠFRB navrhli zvýšiť maximálnu rozlohu podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome prislúchajúcej k jednému bytu zo 120 na 160 štvorcových metrov ako jednu z podmienok poskytnutia podpory štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. “Takáto právna úprava už na Slovensku existovala, a to v čase účinnosti predošlého zákona o ŠFRB. V roku 2013 bola táto podmienka nevhodne znížená na 120 metrov štvorcových,” uviedli v pozmeňujúcom návrhu poslanci. Za optimum považujú dom s podlahovou plochou 160 metrov štvorcových pre viacdetnú rodinu s kompletným vybavením. Parlament však tento návrh nepodporil.

Novela zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

Poslanci schválili aj novelu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorá umožní poskytovať podporu aj na štartovacie byty. Ide o nájomný byt bežného štandardu s podlahovou plochou do 50 štvorcových metrov a limitovanou dĺžkou nájomného maximálne na šesť rokov. Môže ísť o dvojizbové byty na podporu mobility pracovnej sily. Nájomné zmluvy na tieto byty budú môcť byť uzatvorené na dobu určitú do troch rokov a pri dodržaní podmienok ich bude možné predlžiť o rovnakú lehotu.

Pre podporu štartovacích bytov sa môže zvýšiť podiel dotácie o 10 %, čo má žiadateľom umožniť určiť primerané nájomné pre nájomníkov a nájomcom kumulovať si vlastné zdroje pre zabezpečenie si iného bývania v budúcnosti.

Ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo návrhy oboch noviel s účinnosťou 1. januára 2018.

Júl potvrdil spomaľovanie vývoja na trhu s nehnuteľnosťami

Ani v júli sa z pohľadu realitných kancelárií obchodovanie s nehnuteľnosťami nezlepšilo. V pravidelnom prieskume Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Index realitného zdravia (IRZ) potvrdili známkou 2,76 pokračujúce spomaľovanie dynamického vývoja na trhu.

[openiazoch.zoznam.sk; 29/08/2017; TASR ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

“Neočakávali sme, že by júlový index realitného zdravia zmenil tohtoročný nepriaznivý trend jeho vývoja. Obvykle v lete trh slovenských nehnuteľností ‘dovolenkuje’ a index to odráža. Trošku prekvapivý je jeho prepad až na júlovú úroveň roka 2014,” konštatovala asociácia.

Júlový index

Tohtoročný júl hodnotili tvorcovia IRZ známkou 2,76. Oproti predchádzajúcemu mesiacu (2,59) je to dosť výrazné zhoršenie, nie však rekordné. Rovnaká hodnota bola nameraná v júli 2014, keď išlo o zhoršenie z vtedajšieho ročného maxima 2,41.

Asociácia pripomenula, že tento rok index nezaznamenal pravidelný jarný vrchol aktivít na trhu ako v predchádzajúcich rokoch. Priemerný index za prvých sedem mesiacov roka je už horší nielen ako v roku 2016, ale aj v roku 2015.

Prognóza IRZ na august

Prognózu IRZ na august (2,59) označila NARKS za pozitívnu a len o málo horšiu ako júlovú. Zároveň poukázala na to, že predpovede v letnom období pravidelne dosahujú lepšie hodnoty ako realita, napriek tomu, že trh je každoročne v útlme.

Zatiaľ čo v júni realitné kancelárie z Bratislavského kraja deklarovali výrazný optimizmus s výhľadom 2,47 na júl, reálny júlový výsledok bol podstatne horší. “Známkou 2,71 sa regionálny rozdiel medzimesačne preklopil v prospech mimobratislavských realitných subjektov, ktoré hodnotili uplynulý mesiac takmer zhodne ako predchádzajúci – známkou 2,65. Celkový pokles indexu majú teda na svedomí subjekty bratislavského regiónu,” poznamenala asociácia.

Očakáva, že august bude pod vplyvom letných prázdnin hodnotený rovnako ako júl.

Index realitného zdravia zostavuje NARKS na základe odpovedí realitných kancelárií z celého Slovenska. Môže nadobudnúť hodnotu od 1 do 5, pričom najnižšia úroveň predstavuje najlepšie fungujúci a prosperujúci trh. Má slúžiť na orientáciu pri rozhodovaní ako pre realitných profesionálov, tak aj pre verejnosť so záujmom o reality.

Chýbajú nájomné byty

Zuzana Závodská, moderátorka: “Viaceré automobilky pôsobiace u nás očakávajú od vlády pomoc v podobe podpory výstavby nájomných bytov. Dôvodom je zvýšenie mobility pracovnej sily, lebo Slovensko trpí jej nedostatkom. V počte nájomných bytov sme totiž na chvoste Európskej únie. Ich výstavba pritom môže pomôcť aj mladým rodinám najmä po sprísnení pravidiel pre získanie hypotéky.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 27/08/2017;  Michaela Lovásová]

Michaela Lovásová, reportérka TA 3: “Slovensko je po Rumunsku druhou krajinou s najnižším počtom nájomných bytov v rámci európskej 28-čky. To je problém pri zakladaní rodiny aj sťahovaní za prácou, o to väčší v období, keď sú ceny bytov rekordne vysoké.”

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: “Politici už desiatky rokov, vyše dvadsať rokov veľmi intenzívne hovoria o potrebe výstavby nájomných bytov, ale nikdy na to nevyčlenili také množstvo verejných prostriedkov, aby tieto nájomné byty reálne znamenali nejakú povšimnutiahodnú masu.”

Michaela Lovásová: “Ministerstvo dopravy odhaduje počet bytov v nájomnom režime v súčasnosti na vyše 100-tisíc. To je ale len šesť percent z celkového počtu obývaných bytov na Slovensku.”

Tlačový odbor ministerstva dopravy, (písomné stanovisko): “Zhruba polovica z nich pritom spadá pod súkromný sektor a druhá polovica patrí do verejného nájomného sektora, 50-tisíc bytov je teda vo verejnom nájomnom sektore s regulovaným nájomným, z ktorých väčšina je vo vlastníctve miest a obcí.”

Michaela Lovásová: “Vládny kabinet najnovšie hovorí o výstavbe nájomných bytov v ekonomických centrách, dotáciu na ne poskytuje ministerstvo dopravy. Podnikateľský sektor si môže uplatniť úverovú zložku zo Štátneho fondu rozvoja bývania, developeri tak môžu žiadať 80 percent obstarávacích nákladov.”

Viliam Páleník: “U nás ešte developeri nemajú takú ekonomickú silu, aby si mohli dovoliť postaviť veľké množstvo bytov, ktoré by nepredali, ale by ich prenajímali.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií, (telefonát): “Je veľa možností, ako motivovať súkromný sektor, aby staval nájomné byty, či úpravy legislatívne, či už sú to daňové, to znamená v prípade nájomných bytov rýchlejší odpis ako je v súčasnosti, prípadne daňové zvýhodnenie tých investorov, ktorí by investovali do nájomných bytov.”

Michaela Lovásová: “Vláda chce od roku 2018 motivovať investorov k výstavbe nájomných bytov podporou obstarania technickej vybavenosti. Napríklad pri vybudovaní verejného vodovodu, garážových priestorov alebo kúpou pozemku podmieňujúceho výstavbu. Novelou zákona o dotáciách zase podporí štartovacie nájomné byty s výmerou do 50 metrov štvorcových, prenajímať sa budú najviac na šesť rokov s cieľom podporiť aj mobilitu pracovnej sily.”

Nájomné byty na Slovensku