Archív kategorií: Media monitoring

Končí éra nájmov? Slováci sa vracajú k vlastnému bývaniu

Slováci sa vracajú k nákupu vlastného bývania. Po období, keď prevažoval záujem o prenájmy, sa situácia obracia. Dopyt po nehnuteľnostiach rastie, najmä v hlavnom meste. O trendoch a výzvach realitného biznisu debatovali odborníci na konferencii televízie ta3 NARKS a ta3 REALITY.

Šéf siete Re/Max Česko a Slovensko Jan Hrubý konštatoval na úvod konferencie, že pri porovnávaní indexu dostupnosti bývania sú tak Česko ako aj Slovensko v rámci Európskej únie na chvoste.Budúcnosť záleží aj od toho, ako sa bude vyvíjať trh práce. „Faktorov, ktoré do toho vstupujú, je celá škála. My pevne veríme, že akýkoľvek signál, ktorý povedie k tomu, že ľudia budú mať vyššiu dôveru v ekonomiku, vyššiu dôveru vo vlastné bývanie, môže znamenať ich rozhodnutie. Doba, ktorú sme teraz prežili v tých posledných 3-4 rokoch bola extrémne nestabilná,“ povedal s tým, že ľudia veľmi citlivo reagujú na zmeny, ktoré sa predovšetkým týkajú úrokových sadzieb.

Začína sa nakupovať.

Podľa prezidenta NARKS Jána Palenčára sa trh s realitami rozbehol. „Oproti roku 2023 sa nezmenili nejaké zásadné ekonomické faktory. Ľudia nezarábajú o 20 percent viac, hypotéky neklesli o 1,5 percenta, ale napriek tomu je sentiment vyšší. Vidíme to dnes na väčšom počte zrealizovaných transakcií,“ povedal.Dopyt po bývaní bol vysoký aj v minulom roku, no vo väčšej miere sa byty prenajímali. „Mnoho Slovákov nedostalo hypotéku kvôli vysokej úrokovej sadzbe, neprešli preverovaním bonity alebo jednoducho kvôli spomienkovému optimizmu na jednopercentné hypotéky si nechceli zobrať štvorpercentnú hypotéku,“ dodal dôvody.Spotrebiteľská nálada Slovákov sa, podľa jeho slov, zlepšila a začíname nakupovať. Ponukové ceny sú vyššie ako v roku 2023.

Stúpajúci trend a zvýšený dopyt zaregistroval aj spolumajiteľ realitnej kancelárie HERRYS Filip Žoldák. „Rastie nám počet ľudí, ktorí chodia na obhliadky a dnes môžeme povedať, že v porovnaní s tým, čo máme v ponuke, tak máme asi 8-násobne väčší dopyt po nehnuteľnostiach, než máme ponuku. To znamená, že kľudne by sme predali aj viac nehnuteľností, keby sme v ponuke mali a musím povedať, že máme viacej práce ako maklérov, čiže potrebujeme aj ľudí,“ tvrdí.

Novostavby vs staršie byty

Či sa Slováci pozerajú po novostavbách alebo uprednostňujú kúpu staršej nehnuteľnosti záleží, podľa generálneho riaditeľa Directreal Mariána Pataka, od lokality.„V Bratislave je oveľa viac novostavieb a tým pádom sú ľudia náročnejší a vyhľadávajú možno viac nehnuteľností, ktoré sú nové, technologicky výhodnejšie. Samozrejme akceptujú aj vyššiu cenu, ktorú prináša novostavba. Čo sa týka starších stavieb, tak samozrejme tam, kde nie sú iné, tak si musia vyberať klienti z tých, ktoré v tých daných regiónoch sú,“ dodal.

Bratislava je prvá

Realitný analytik z NARKS Martin Lazík takisto súhlasí a ukazujú to aj štatistiky Štatistického úradu SR a NBS, že realitný biznis je na tom tento rok dobre. „Oživenie v bratislavskom kraji je vždy výraznejšie. Takto to funguje na celom svete a preto sa ľudia orientujú na hlavné mestá. Tie zažívajú najmenšie prepady a zároveň sú prvé na rane pri oživovaní ekonomiky. Preto sa aj svetoví investori fokusujú na hlavné mestá. Bratislava nie je výnimkou,“ tvrdí.Krajské mestá smerom na východ, teda Košice a Prešov už, podľa neho, nie sú v takej dobrej kondícii. „Akonáhle ideme do menších miest a do povedzme miest, ktoré majú problém so zamestnanosťou a s priemernou mzdou, tak to oživenie je samozrejme menšie, respektíve takmer žiadne,“ dodal.Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.

 

Zdroj: ta3.com

 

Ján Palenčár: Živnostník je pre štát menšou záťažou ako zamestnanec

Jediná cesta pre súčasných tridsiatnikov a mladších ľudí, ako si zabezpečiť dôchodok, je postarať sa sám o seba sporením

Konsolidácia verejných financií bude horúcou septembrovou témou. Jedným z navrhovaných opatrení je zúžiť výhody živnostníkom. Ján Palenčár, prvý viceprezident Slovenského živnostenského zväzu, hovorí o následkoch takýchto zmien aj o návrhoch, ako situáciu riešiť.

Ako vnímate návrhy zmeny živnostenského podnikania z dôvodu konsolidácie verejných financií?

Veľmi pozorne sledujeme návrhy, ktoré súvisia s konsolidáciou verejných zdrojov financií. V tomto prípade smerujú k vyššiemu zdaneniu a vyššej byrokracii pri živnostenskom podnikaní. Zaznamenali sme iniciatívu, ktorá môže obmedziť alebo zrušiť paušálne výdavky.

Čo by to znamenalo?

Ide o nástroj, ktorý je pre živnostníkov prakticky jediným motivačným nástrojom. Ten si nemusí viesť účtovníctvo, a tak sa môže zamerať na svoje mikropodnikanie. Živnostníkovi takto odpadajú buď náklady na externého účtovníka, alebo mu odpadá čas, ktorý by tomu musel venovať sám. Čiže paušálne výdavky sú z pohľadu živnostenského podnikania nesmierne dôležité. Ako Slovenský živnostenský zväz, naopak, prichádzame s iniciatívou zvýšiť hranicu paušálnych výdavkov, ktorá by mala reflektovať infláciu, pretože všetky materiálové a ďalšie vstupy v rámci živnostenského podnikania išli výrazne hore.

Rokujete s ministerstvom financií o možnostiach zmeny zákona?

V súčasnosti prebieha diskusia na úrovni ministerstva financií a Slovenského živnostenského zväzu. Rozumieme snahe získať dodatočné financie do štátneho rozpočtu. Na druhej strane hovoríme, že živnostníci najmenej zaťažujú štátny rozpočet, že to je skupina podnikateľov, ktorá sa stará sama o seba, a bola by veľká škoda ohroziť ich. Samozrejme, aj my si vieme predstaviť niektoré zmeny, ktoré by mohli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu a zásadne by sa nedotkli živnostníkov.

Aké napríklad?

Súčasný stav umožňuje začínajúcemu živnostníkovi odložiť odvody do Sociálnej poisťovne o rok. Môžeme sa baviť, či toto obdobie, keď si živnostník neprispieva do Sociálnej poisťovne, je správne nastavené a či je možné ho skrátiť povedzme na štyri alebo na päť mesiacov.

Čo by to znamenalo pre jeho dôchodok?

Máme skupinu živnostníkov, ktorí sa dostali do dôchodkového veku a sú nemilo prekvapení výškou dôchodku, ktorý im bol vypočítaný na základe priebežných príjmov, ktoré boli nízke. Môžeme sa domnievať, či boli nízke reálne alebo boli nízke v rámci nejakých optimalizačných procesov, ale v každom prípade je tento živnostník konfrontovaný s nízkym dôchodkom. Preto možnosť skôr platiť v rámci otvorenej živnosti do Sociálnej poisťovne považujem za niečo, o čom sme pripravení debatovať.

Vráťme sa k paušálnym výdavkom. Tie sa pohybujú na úrovni 60 percent. Aký je v regióne štandard?

Keď si pozrieme len susedné Česko, tam sú paušálne výdavky až do výšky 80 percent. Rozdiel je v tom, že paušálne výdavky nie sú nastavené plošne pre všetkých živnostníkov bez ohľadu na činnosť. V Česku sú paušálne výdavky rozdelené alebo výška paušálnych výdavkov je rozdelená podľa činnosti, ktorú daný živnostník vykonáva. Iný paušálny výdavok je pri živnostníkovi, ktorý vykonáva administratívnu činnosť, a iný je pri remeselnej živnosti, kde sú aj určité materiálové vstupy. V každom prípade dnes sme na tom v porovnaní s Čechmi v rámci paušálnych výdavkov horšie.

Je možné povedať, aká časť živnostníkov si účtuje paušálne a aká časť reálne výdavky?

Je to zhruba sedemdesiat percent pre paušálne výdavky.

Aký počet z toho môžu tvoriť takzvaní fiktívni živnostníci?

Téma fiktívnej činnosti je určite dôležitá. Sme proti tomu, aby typické zamestnania, ktoré spĺňajú všetky parametre pracovného pomeru, boli zakrývané nejakou fiktívnou činnosťou, napríklad vo výrobnej sfére. Je však otázka, či ideme riešiť tento stav alebo sa zamyslíme nad dôvodom a príčinou, prečo takéto niečo existuje.

Prečo to existuje?

To je veľmi jednoduché. Je to vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce. To sú dva momenty, ktoré nielen zamestnávateľa motivujú zobrať ľudí len na živnosť, ale do určitej miery to motivuje aj samotného zamestnanca, že si dokáže optimalizovať príjem.

Samozrejme, nie je to správne, ale treba sa zamyslieť nad tým, že máme jedny z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v Európskej únii. Pritom trend, o ktorom počúvame v rámci ministerstiev, je ešte sprísniť Zákonník práce. Neviem, či toto je tá správna cesta, ktorou napravíme problém fiktívnych živností.

Nie je to tým, že zamestnávatelia nútia ľudí pracovať na živnosť?

Niektorí novinári hovoria, že zamestnávatelia nezoberú človeka bez živnosti. Pri súčasnom stave trhu práce, keď v niektorých odboroch je naozaj málo ľudí, si neviem predstaviť, že by si to podnikatelia dali ako podmienku na zamestnanie.

Takže v súčasnosti to takto prakticky vyhovuje obom?

Táto kombinácia je z oboch strán win-win. Výhoda z toho plynie aj pre jedného, aj pre druhého. Čiže samotný zamestnanec cíti, že keď mesačne dostane o dvesto eur viac do peňaženky, má zmysel robiť na živnosť.

Koľko môže byť takýchto živnostníkov?

Odhady hovoria o desaťtisícoch. Dokonca sa hovorilo o čísle zhruba stotisíc fiktívnych živnostníkov, čo je z pohľadu Slovenského živnostenského zväzu neuchopiteľné číslo. Toto si nevieme ani predstaviť. V našej praxi sa stretávame s reálnymi živnostníkmi. Tí sú našimi členmi a nie zamestnancami veľkých fabrík. Otázkou je, prečo v mnohých veľkých fabrikách nie sú zamestnanci priamo zamestnaní, ale pracujú cez agentúry. Aký je dôvod, prečo si fabrika nezamestná ľudí sama?

Skutočnou témou na riešenie by teda mala byť otázka Zákonníka práce a otázka daňovo-odvodového zaťaženia. V súčasnosti však nie je možné ísť príliš dole s odvodmi a daňami pri súčasnom stave verejných financií, ale potom sa hľadajú iné cestičky.

Aké?

Napríklad majú eseročky a pracujú ako jednoosobová eseročka, ktorá dokonca vôbec nemusí platiť sociálne poistenie. Keď ste konateľ v eseročke, zo zákona platíte len zdravotné odvody. Potom štát prichádza o množstvo peňazí. Čiže je otázka, či tlačiť na zvyšovanie daní a odvodov, či tlačiť na silné reštrikcie a silné kontroly alebo sa zamyslieť, kde je cesta, ktorá by vo finále znamenala väčší príjem pre Štátnu pokladnicu.

Nechceme, aby sa z dôvodu reštrikcií príjmy presunuli do sivej zóny, ktorá je vždy nejakým spôsobom aktívna vtedy, keď sa príliš tlačí či už na zamestnávateľov, zamestnancov, alebo v oblasti daňového zaťaženia.

Keby sa štát vydal cestou ďalšej represie, malo by to ďalší negatívny vplyv na podnikanie?

Ak podnikatelia živnostníci prídu o výhodu paušálnych výdavkov, je otázka, čo spravia. Či pôjdu do sivej zóny, to znamená, že pôjdu na úrad práce a budú robiť načierno, alebo si urobia eseročku. V nej nebudú platiť sociálne odvody. To je to, čo ušetria, keďže v eseročke už musia viesť účtovníctvo. Množstvo živnostníkov určite bude nútene hľadať riešenie, ktoré im v tej situácii pomôže.

Druhá vec, ešte dôležitejšia, sú mladí ľudia. Dnes sa robia projekty v školách. Pripravujú sa mnohé aktivity smerom k tomu, aby sme deti motivovali podnikať, aby sme vytvárali novú podnikateľskú generáciu. Na začatie podnikania je jednoznačne najlepšia forma práve živnosť. Je to byrokraticky omnoho ľahšie. Keď im zoberieme výhodu paušálnych výdavkov, stratíme ešte aj tých mladých ľudí, ktorí chcú začať podnikať.

Čo je potrebné spraviť, aby sa vyriešil problém fiktívnych živnostníkov?

Je potrebné hľadať riešenia, ako fiktívnych živnostníkov presunúť do systému, ako ich aj samotných zamestnávateľov motivovať, aby títo ľudia boli v trvalom pracovnom pomere.

Hovorili ste, že v Česku majú niektorí živnostníci vyššie paušálne výdavky. Ste za to, aby sa niečo podobné zaviedlo na Slovensku?

Môžeme o tom diskutovať. Môžeme hovoriť aj o tom, že sa rozdelia podľa činnosti. Bude to však administratívne náročnejšie, pretože dnes pri živnostníkovi neviete presne, akú robí činnosť. Ak by toto bola cesta, ktorú by chcelo ministerstvo financií, môžeme s nimi o tom hovoriť. Pre nás je však najjednoduchšia jednotná paušálna daň, a to aj z pohľadu byrokracie, aj z pohľadu kontroly.

Nie je živnostník pre štát príliš drahý? Napríklad tým, že platí nízke odvody a potom získa vyšší dôchodok.

Sociálne poistenie a dôchodky živnostníkov sú silná téma. Nevieme, koľko štát stojí priemerný zamestnanec a koľko priemerný živnostník. Tvrdíme však, že priemerný živnostník zaťažuje štát podstatne menej. Čiže ak máme uvažovať aj o tejto úspore verzus koľko prispieva do systému zamestnanec z dôvodu vyšších daňových odvodov, tak si myslím, že vo finále prídeme na to, že živnostník je pre štát menšou záťažou ako zamestnanec.

A čo dôchodky?

Otázkou je, aké príjmy živnostníci vykazujú v rámci sociálneho poistenia a koľko im vychádzajú dôchodky. Minimálny dôchodok je, samozrejme, niečo, z čoho je veľmi ťažké vyžiť. Obávam sa však, že do budúcna sa štát o nás nepostará, lebo to jednoducho nevychádza. Demografia jasne ukazuje, že o dvadsať rokov štát nebude mať ani pri násobnom zvýšení poplatkov do Sociálnej poisťovne na dôchodky. To prináša nutnosť sporiť si v súkromných fondoch, kupovať si akcie, jednoducho investovať do toho, čo je v zahraničí úplne bežné. Myslím si, že jediná cesta pre súčasných tridsiatnikov a mladších ľudí, ako si zabezpečiť dôchodok, je postarať sa sám o seba sporením.

Takže zrušenie paušálnych výdavkov by nepomohlo ani verejným financiám?

Keby zrušili paušálne výdavky už zajtra, nezabezpečili by konsolidáciu v rámci štátneho rozpočtu. Myslím, že potrebujú nájsť okolo miliardy a pol ročne. Tak prečo ideme zaťažovať ľudí, ktorí fungujú samostatne a štát na nich nedopláca?

Čo by mal podľa vás štát robiť, aby podporil podnikanie živnostníkov aj konsolidoval svoje financie?

Ak zvýšime paušálne výdavky v rámci živnostníkov, na druhej strane zvýšime príjem do Štátnej pokladnice. Porovnal by som to s Miklošovými daňami, keď prišiel so znížením daní z príjmu, čím v zásade výber daní zvýšil. To znamená, že ľudia stratia potrebu optimalizovať. Práve toto je podľa mňa cesta, nie rušiť paušálne výdavky. Viem, že pre rozpočet je to ťažká situácia, ale ja by som išiel cestou zvýšenia DPH.

Hovorí sa aj o možnom zvýšení dane z nehnuteľností. Čo si o tom myslíte?

Ak hovoríme napríklad o zvyšovaní daní z nehnuteľností, nie je to priamo príjem štátu, ale obcí. Neznamená to, že štát bude vďaka tomu menej doplácať obciam. Diskusia je o zvyšovaní dane z nehnuteľností podľa ceny nehnuteľností. To by však mohlo priniesť vysťahovanie pôvodných obyvateľov. Napríklad z bratislavského hradného kopca by zmizli mnohí pôvodní obyvatelia. Tí, ktorí majú nízke príjmy, by museli odísť. To nie je fér.

O zdanení majetku sa treba rozprávať. Zoberme si napríklad Bešeňovú, kde sa vybudoval akvapark, hotely a apartmány. Za posledné roky tam ceny nehnuteľností násobne vzrástli, ale gro rodinných domov stále vlastnia pôvodní obyvatelia mimo vlastníkov apartmánov. Prečo by mal pôvodný obyvateľ namiesto 250 eur platiť daň tisíc eur len preto, že žije v Bešeňovej, kde niekto vybudoval kúpele?

Ako to podľa vás riešiť?

Môžeme postupne zvyšovať plošne dane z rezidenčných nehnuteľností, s ponechaním kompetencií samospráv určovať ich výšku. Ale v prípade prvej nehnuteľnosti, ktorú daná osoba vlastní, by to zvýšenie bolo najnižšie. Pri druhej, tretej a ďalšej by zvýšenie mohlo byť výraznejšie.

Myslíte si, že ľudia vlastnia toľko druhých a ďalších nehnuteľností, aby sa to materiálne prejavilo na štátnom rozpočte?

Myslím si, že áno. Investičné nákupy posledných pätnásť rokov násobne vzrástli. Čiže toto by malo určite zmysel. Tieto nehnuteľnosti ľudia bežne využívajú ako investičný nástroj, čiže ich prenajímajú. To znamená, že takýto majiteľ má z tejto nehnuteľnosti dodatočný príjem, z ktorého odvádza ďalšie dane. Ak však chceme hovoriť o dani z luxusu, malo by sa prihliadať na rozsah majetku, teda vlastníctvo viacerých nehnuteľností.

Ako by sa mali tieto ceny zvýšiť?

Zoberme si napríklad trojizbový byt v Petržalke. Štandardná daň je tam okolo 90 eur ročne, čiže 7,50 eura mesačne. Naozaj je to nízka suma v porovnaní s ostatnými krajinami Európy. Ak túto daň zvýšime postupne aj dvojnásobne, verím, že všetci vlastníci to zvládnu. Ale nerobme to, že zvýšime túto daň štvor- či päťnásobne. Zaveďme vyššiu daň na druhú rezidenčnú nehnuteľnosť. Pokojne ju dajme na dvojnásobnú sadzbu alebo vyššiu. Treba si však uvedomiť, že všetko zvyšovanie daní, teda nákladov, sa bude prenášať do zvyšovania cien nájmov, čo takisto ovplyvňuje dostupnosť bývania v našich mestách.

Ján Palenčár
V roku 1999 sa stal výkonným riaditeľom realitnej kancelárie Urban & Partner, ktorú riadi dodnes. Od roku 2013 pôsobí aj ako prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Aktuálne pôsobí ako prvý viceprezident Slovenského živnostenského zväzu.

 

Zdroj: trend.sk

Autor: Ronald Ižip

Realitný biznis ožíva

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
V tejto chvíli budeme pokračovať naším hlavným rozhovorom a pozrieme sa na ceny nehnuteľností, mojim hosťom je Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, dobrý deň, vitajte.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Dobrý deň.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pozrieme sa na správu Národnej banky Slovenska, ktorá ich teda vydala za posledné mesiace neúrekom, venovala sa aj realitnému trhu, kým v úvode roka hovorila o takom oživení, hovorila o rôznych indikátoroch, ktorí tomu vlastne nejakým spôsobom ich v tom utvrdzujú. Tak ten február a marec už vyzeral trošku negatívnejšie, čo sa týka realitného trhu, aj čo sa týka cien a ich poklesu. Hovoria, že to oživenie nebude také priamočiare, napriek tomu realitní makléri sú viac optimistickejší, ako to teda je?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Je pravdou, že ku koncu roku 2023 sme v realitných kanceláriách pocítili oživenie trhu, to znamená zvýšil sa záujem klientov o obhliadky a zvýšil sa aj počet zrealizovaných prípadov, tzn. klienti viac kupovali ako v predchádzajúcom období, ten nárast bol zásadný. Pokiaľ sa pozrieme na prvý kvartál v 2024, tak nepokračoval vývoj tak, ako začal ku koncu roku 2023, tzn. prišlo k takému miernemu spomaleniu vývoja na realitnom trhu, tzn. obchodovalo sa menej ako ku koncu roku 2023 a myslím si, že toto je práve dôvod, prečo Národná banka Slovenska hovorí o nepriamočiarom vývoji na realitnom trhu. Na druhej strane, pokiaľ porovnáme situáciu v prvom kvartáli 2024 so situáciou v priebehu roku 2023, tak jednoznačne cítime oživenie, zvýšenie záujmu, jednoducho Slováci sa nejakým spôsobom uzrozumeli s tým, že na Slovensku máme vyššie úrokové sadzby na hypotéky, tzn. vo väčšej miere žiadajú o hypotéku a majú možnosť proste kúpiť si byt a realizujú nákupy.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Stále však nedosahujeme úrovne, ktoré boli napríklad v roku 2022, ak hovoríme o tom, akým spôsobom čerpáme tie úvery na Slovensku a to, že si ľudia zvykli na 5 percentné úroky, tak asi veľmi nie, jedine ich tak nejakým spôsobom akceptovali, ale stále mnohí nedosiahnu na tú hypotéku, akým spôsobom sa zhoršila dostupnosť bývania na Slovensku?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Dostupnosť na Slovensku je v podstate najhoršia za posledný zhruba 15 rokov, súvisí to práve s vysokými úrokovými sadzbami pri hypotékach v kombinácii s vysokými cenami rezidenčných nehnuteľností, táto situácia sa odzrkadľuje samozrejme aj na nájomnom sektore, tzn. nedostupnosť hypoték a to, že mnohí klienti, ktorí by si aj chceli zobrať hypotéku kvôli vysokým úrokovým sazbám na ňu nedosiahnu, prichádzajú následne vybrať si byt v nájomnom segmente, pretože bývať potrebujú. Tak situácia sa mení aj v tomto sektore, to vidíme, že za posledný rok nám sa zdvihli ceny nájmov zhruba o 15 %, a toto je práve dôvod, čo som spomenul, vyšší záujem Slovákov o bývanie v nájme.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Vrátim sa k údajom Národnej banky Slovenska, ktorá teda tvrdí, že sa ceny znížili najmä v Košickom a Banskobystrickom kraji, zároveň ale aj Štatistický úrad vydáva podobné štatistiky, ktoré sú naozaj v tomto smere tiež podobné, kde hovoria, že v Bratislave, konkrétne teda v Bratislavskom kraji a v Bratislave to tak nie je, tam ceny nehnuteľností stagnujú.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Keď si zoberieme Bratislavu, tak môžme povedať, že po prepade cien a predovšetkým starších nehnuteľností v roku 2023 prišlo k začiatku roku 2024 k stagnácii cien, tzn. prestali nám klesať ceny nehnuteľností a čo sa týka iných regiónov Slovenska, tak ako ste spomenuli, sú ešte niektoré regióny na Slovensku, kde ešte pociťujeme mierne poklesy cien nehnuteľností, nie sú už tak zásadné, ako sme práve vnímali v roku 2023. Takže ceny nehnuteľní stagnujú a trh čaká na to, akým spôsobom zareagujú banky, akým spôsobom sa odzrkadlia výšky úrokových sadzieb v súvislosti povedzme so správaním Európskej centrálnej banky.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Líšia sa ceny v inzerátoch od tých konečných kúpnych cien?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Áno, môžeme povedať, že súčasná situácia stále praje viac kupujúcim, tzn. kupujúci štandardne navrhujú kompromis, zníženie ceny a podobne, vo väčšine prípadov predávajúci sú pripravení negociovať výšku predajnej ceny.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme na trh investičných bytov, mnohí analytici hovoria, že prichádza k oživeniu, je to tak?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Investičné byty poklesli najviac, čo sa týka, by som povedal, že zníženia záujmu o rezidenčné nehnuteľnosti v roku 2023. Na druhej strane tak ako sa zvýšil záujem o byty na, pre vlastnú potrebu, zvýšil sa záujem o investičné byty a tu je však dôležité povedať, že investori sú podstatne opatrnejší, čo sa týka výberu lokality, čo sa týka výberu druhu nehnuteľnosti a pod. Tzn. veľmi pozorne sledujú záujem, v ktorej lokalite, aký záujem povedzme o nájomné byty tak, aby tieto investičné byty boli ľahko uplatniteľné práve v nájomnom sektore.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Vyberám aj z otázok, ktoré nám prichádzali ako reakcia na naše predošlé rozhovory o nehnuteľnostiach, o hypotekárnom trhu, kde sa ľudia najviac pýtali, že či sme už pri tých zdravých cenách nehnuteľností, v súčasnosti?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Cena nehnuteľností zdravá alebo chorá, v každom prípade si treba povedať, že tá cena je reálna, ktorú trh akceptuje, tzn. súčasné ceny nehnuteľností sú akceptované, pokiaľ si pozrieme, že máme nejaké ponukové ceny na realitných portáloch, tie sa v zásade od realizovaných cien veľmi nelíšia. Môžme hovoriť o jednotkách percent. To je tá negociácia, o ktorej sme hovorili. A treba si však uvedomiť, že tento stav nie je trvalý, čo sa týka úrovne predajných cien, pokiaľ sa zvýši záujem, pokiaľ sa zvýši kúpyschopnosť Slovákov a začne sa realizovať odložený nákup a odložené nákupy, ktoré sa nerealizovali počas roku 2023, tak môže opätovne prísť k zvyšovaniu cien nehnuteľností.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pozrime sa aj na Európsku centrálnu banku, ktorá už teda znižovala základnú úrokovú sadzbu po rokoch a mala by k tomu pristúpiť aj v septembri, ale naše slovenské banky ešte veľmi výrazne teda neznižovali úrokové sadzby, čo sme teda hovorili, že sa ešte teda neprejavuje v tom takom nejakom zvýšenom záujme, pretože nevieme dosiahnuť na tú hypotéku. Dá sa teda očakávať, že ten koniec roka s príchodom septembrového zníženia sa môžu takýmto spôsobom aj banky na Slovensku v konkurenčnom boji napríklad predbiehať a že sa dostaneme, keď si pamätám, aj vy ste tu v našom štúdiu hovorili, že by sme sa mohli dostať na úroveň troch percent.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
To si myslím, že by bola optimálna výška úrokkovej sadzby, ja si však myslím, že aj čiastočné zníženie úrokových sadzieb, povedzme v priemere o pol percenta by znamenalo, čo sa týka realitného trhu, že príde k oživeniu na realitnom trhu. Už tento prvý impulz bude pre Slovákov znamenať, že začnú vo väčšom nakupovať nehnuteľnosti a realizovať, či už nákup pre vlastnú potrebu alebo nákup investičných bytov.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Riešili sme v našom vysielaní zakaždým, či predávať, kupovať a pod. Aký je ten správny čas? Opäť otázka od divákov. Časť ľudí pred časom odložila rozhodnutie. Tak ako divák, ktorý nám písal o kúpe bývania a ešte stále vyčkáva, má zmysel čakať ďalej alebo je teraz správny čas hľadať si bývanie a zobrať si hypotéku?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Ja si myslím, že v súčasnosti je dobrá doba na kúpu nehnuteľnosti, tak ako som povedal, ešte stále kupujúci do nejakej miery diktujú podmienky, tzn. je tu väčší priestor nájsť si tu vysnívanú nehnuteľnosť, je tu väčší priestor rokovať povedzme o znížení ponukovej ceny, prípadne si nadstaviť také zmluvné podmienky, aké me ako kupujúcemu vyhovujú, jednoducho to, že dnes na Slovensku nie je to obrovské množstvo kupujúcich, ako to bolo povedzme pred 2,5 rokmi, tzn. že kupujúci má oveľa väčší priestor sa pragmaticky rozhodnúť o akú nehnuteľnosť má záujem, čiže ak kupovať, tak určite v súčasnosti a tiež je druhá vec je ako si nadstaviť povedzme úrokové sadzby pri hypotékach, v tomto prípade je množstvo signálov, že v tom strednodobom horizonte pôjdu úrokové sadzby dolu, čiže v tomto prípade by som určite klientom neodporúčal, aby si dávali nejaké veľmi dlhé fixácie v prípade úrokových sadzieb.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Povedzme ešte na jednu aktuálnu tému a tou je, čo teda rezonovalo v posledných týždňoch v médiách, že sa tí solventnejší klienti, ktorí vlastnia nehnuteľnosti na Slovensku, sťahujú z našej krajiny. Dôvody sú rôzne, jedným z nich je napr. aj politická situácia, ktorú podľa tých údajov rôznych médií oni uvádzali a najčastejšie odchádzajú do Španielska, Chorvátska, na Kanárske ostrovy, Malorku a najviac na Tenerife. Je to tak?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Môžem potvrdiť, že v posledných dvoch rokoch sa zvýšil záujem Slovákov o kúpu zahraničných nehnuteľností a ten záujem bol motivovaný predovšetkým geopolitickou situáciou, teraz nie vnútornou politickou situáciou na Slovensku, ale bohužiaľ vojnou, ktorá je na Ukrajine.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Čiže blízkosť našej krajiny k Ukrajine.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Blízkosť našej krajiny k Ukrajine. A to však neznamená, že by sme cítili nejaké výpredaje slovenských nehnuteľností alebo by sme vnímali, že by sme zaregistrovali nejaké veľké odchody slovenských podnikateľov, to v žiadnom prípade. Vidíme, že naďalej je apetít slovenských firiem investovať do nehnuteľností na Slovensku, či už rezidenčných alebo komerčných?

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Poďme si povedať, keďže sme v relácii Investujeme a hovorili sme o investičných bytoch. Na čo si treba dávať pozor v súčasnosti, pri výbere správneho investičného bytu?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Tak v prvom rade je to typ nehnuteľností, o ktoré je záujem a lokalita, o ktorú je záujem, čiže pokiaľ klient má záujem kúpiť si investičný byt s tým, že má záujem ho prenajať, je dôležité hľadať v lokalite, kde je záujem Slovákov sa sťahovať, či už za prácou, za štúdiom, prípadne daná lokalita je atraktívna, čo sa týka nejakého celoročného turizmu, a čo sa týka druhu nehnuteľnosti, tak isto si treba pozrieť tie nehnuteľnosti, ktoré sa najlepšie prenajímajú v pomere cena nájmu verzus nadobúdacia cena, vo všeobecnosti platí, že sú to dvoj až trojizbové byty a čo sa týka samotného nákupu, tam je tiež dôležité si nadstaviť vhodne dofinancovanie, povedzme prostredníctvom hypotéky, lebo pri súčasných vyšších úrokových sadzbách do veľkej miery príjem z prenájmu a práve sa minie na splátku hypotéky, takže dať si taký optimálny pomer, vlastné zdroje verzus hypotéka, čo povedzme v pomere 40 % vlastné zdroje, 60 % hypotéka, môže byť ešte stále ekonomicky zaujímavé.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a ešte jedna téma a to je práca realitných maklérov, ktorá sa nejakým spôsobom aj mení. My sme viackrát v našom vysielaní spomínali aj portál Domire, ktorý je v spolupráci s naším mediálnym domom a s Pravdou, s Pravdou ako takou, teda, poďme si povedať, má napríklad takéto viac digitalizovanie realitného trhu, zmysel pre realitných maklérov, môžem im to pomôcť?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Určite áno, čo sa týka digitalizácie procesov v rámci realitnej kancelárie, či už budeme hovoriť o procesoch súvisiacich so zmluvnou dokumentáciou, že všetky tieto procesy sa dajú robiť digitálne, tzn. zjednodušuje to prácu realitnému maklérovi, ale zjednodušuje to činnosť aj pre samotného klienta, je to oveľa jednoduchšie, na druhej strane, pokiaľ sa pozrieme na prezentácie nehnuteľností, tam je veľmi dôležité si vybrať tie správne nástroje na prezentáciu nehnuteľnosti, aby sa informácia o ponúkanej nehnuteľnosti čo najlepšie dostala k cieľovej skupine, ktorú realitná kancelária má. Takže myslím si, že aj portál Domire v tejto súvislosti je zaujímavou alternatívou v rámci ponuky tých mediálnych nástrojov, ktoré realitné kancelárie a realitní makléri používajú.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
My sme hovorili o akomsi očistení trhu od tých nepoctivejších realitných maklérov alebo tí, ktorí to majú ako nejakí second jobs a nevenujú sa tomu naplno, keď boli vysoké úrokové sadzby, keď sa tak jednoducho nepredávali tie nehnuteľnosti v čase, keď už teda klesajú alebo teda budú klesať tie ceny úrokových sadzieb alebo teda výška úrokových sadzieb a bude dostupnejšie bývanie, tak môže pribudnúť opäť raz viac realitných maklérov na našom trhu?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Áno, pokiaľ sa bavíme práve o tých realitných maklerov, ktorí majú túto činnosť ako svoj second jobs, nemajú to ako svoju hlavnú náplň, tak tí sú veľmi flexibilní, podľa toho, ako sa realitnému trhu darí, čiže v prípade, že vidia, že registrujú, že sa zvyšuje dopyt, že sa zvyšuje počet transakcií, tak jednoducho sa opäť objavia a začínajú fungovať na realitnom trhu.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
My spoločne, teda naša televízia a TA3 konferencie s Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska, pripravujeme aj veľkú konferenciu, ktorá bola minulý rok veľmi aj žiadaná zo strany realitných maklérov, nielen realitných maklérov, tak povedzme si viac aj o tomto roku 11. októbra opäť raz si ju organizujeme a čo všetko sa tam dozvedia nielen realitní makléri?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Táto konferencia je zameraná predovšetkým pre ľudí, ktorí pôsobia na realitnom trhu, čiže v prvom rade sú to realitní makléri, ale povedzme aj právnické firmy, analytici, developeri, stavebné firmy a pod. To, čo tento rok uvidia naši diváci a diváci TA3, tak určite bude téma vývoja činnosti práce realitných maklérov, tzn. akou, akým smerom sa vyvíja práca realitných maktérov, do akej miery začína ovplyvňovať a do budúcna ešte viac bude ovplyvňovať umelá inteligencia prácu realitných maklérov, na čo si realitní makléri do budúcna majú dať pozor, čomu sa viac venovať a čo bude viac vlastne témou pre umelú inteligenciu, ktoré činnosti preberie umelá inteligencia, ale budeme riešiť aj tému vývoja realitného trhu, bude to veľmi aktuálne, lebo práve v tej dobe by mala byť už jasné, či Európska centrálna banka zníži opäť úrokovú sadzbu. Takže tých tém bude naozaj veľa a ja sa veľmi teším, že sme opäť spoločne s TA3 spolu zorganizovali alebo spolu zorganizujeme túto konferenciu, ktorá bola 1 z najúspešnejších tohto typu na Slovensku.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a naobľúbenejších, lebo tak reality a bývanie rieši naozaj každý, 90 % Slovákov býva vo vlastnom, čiže je to úplne pre nich aktuálna téma. Ja len pripomeniem, že okrem týchto tém, ktoré ste hovorili, sa budeme rozprávať napríklad aj o tom, ako si kupovať napr. nehnuteľnosť v zahraničí. V tejto chvíli vám ďakujem za informácie, mojim hosťom bol Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ďakujem.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Ďakujem za pozvanie.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a rozhovor a celú reláciu nájdete aj v archíve na našom webe TA3.com. S premiérou sme tu opäť v utorok o 17:30 H. Majte sa pekne a dovidenia.

https://www.ta3.com/relacia/949149/realitny-biznis-oziva

 

Zdroj: TA3

 

Internáty bratislavských univerzít čaká v lete rekonštrukcia, so začiatkom akademického roka sa zníži ich kapacita

So začiatkom akademického roka sa zníži ubytovacia kapacita pre študentov vysokých škôl v Bratislave. Dôvodom sú rekonštrukcie študentských internátov. Informuje o tom Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Najviac to pocítia Vysoká škola výtvarných umení (VŠVÚ) a Vysoká škola múzických umení (VŠMÚ), ktoré už desaťročia využívajú internáty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V súčasnej situácii predpokladajú, že približne 500 študentov týchto dvoch umeleckých škôl nezíska ubytovanie v študentských internátoch.

Ponuka komerčného prenájmu bytov

Vzniknutú situáciu sa rozhodli riešiť vedenia oboch vysokých škôl v spolupráci s NARKS. Cieľom spolupráce je pripraviť pred príchodom študentov do Bratislavy ponuku komerčného prenájmu bytov a domov pre študentov. Do spoločného riešenia sa zapojila aj spoločnosť Rentodo s poistením nájmu pre študentov a majiteľov bytov, ako aj realitný portál Domire.

„Jednou z našich požiadaviek pri dojednávaní podmienok ubytovania pre našich študentov s partnermi realitného trhu bola cena za lôžko, ktorá bude porovnateľná s cenami na internátoch. Aj v tomto sa nám podarilo nájsť zhodu,“ poznamenal rektor VŠMÚ Martin Šmatlák.

Problematika študentských nájmov

„Cez realitné kancelárie prepájame majiteľov bytov a študentov, meníme softvér pre RK, možnosti vyhľadávania vhodných nájmov pre študentov a v neposlednom rade možnosti poistenia,“ dodal prezident NARKS Ján Palenčár.

Komplexný prístup k problematike študentských nájmov znamená osvetu na strane realitných kancelárií a majiteľov nehnuteľností, prípravu špecializovanej nájomnej zmluvy s advokátskou kanceláriou, vytvorenie pravidiel nájomného vzťahu, úpravu a rozšírenie poistných podmienok, úpravu softvéru pre realitné kancelárie na možnosť označovania bytov a domov vhodných na nájom pre študentov a následne možnosť vyhľadávania týchto nájmov na webovej stránke Domire.sk.

Na ilustračnej snímke ubytovacie zariadenie Univerzity Komenského Mlyny. Foto: mlyny.uniba.sk

 

Zdroj: SITA.sk

Zahoďte starosti s prenájmom: Rentodo a Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) prinášajú revolúciu na slovenský trh

Každý, kto niekedy prenajímal byt, vie, koľko je s tým spojených starostí. Najdôležitejší je výber správneho nájomníka, ktorý bude pravidelne platiť nájom a nezničí byt ani jeho zariadenie. Ak totiž nájomník prestane platiť, prenajímateľ nielenže nič nezarába, ale dokonca prerába. Sám totiž musí platiť za energie či hypotéku.

6.6.2024 (SITA.sk) –
Pomoc pri riešení takýchto problémov prináša spoločnosť Rentodo, ktorá ako prvá v spolupráci s NARKS prináša produkt garancie nájmu a riešenie spôsobených škôd zo strany nájomníka. Tento produkt je odpoveďou na rastúci dopyt po flexibilných a bezpečných možnostiach prenájmu a ponúka prenajímateľom istotu a ochranu, po ktorej dlho túžili.

Hlavným benefitom tejto novinky je uhradenie možného poškodenia majetku a problémov s neplatičmi. Ján Palenčár z NARKS zdôrazňuje, že na súčasnom realitnom trhu “je problémom predovšetkým nedostatok nájomných bytov a najmä strach prenajímateľov z poškodenia bytu a problémov s neplatičmi.”

Nový produkt od Rentodo zaistí a garantuje platby nájomného vrátane služieb v prípade neplatenia nájomného z akýchkoľvek príčin – či už ide o stratu zamestnania alebo pracovnej neschopnosti nájomníka. Prenajímatelia tak získajú istotu, že im každý mesiac príde na účet nájomné. Nemusia sa tak báť, že nebudú mať peniaze napríklad na splácanie hypotekárneho úveru. A ak nájomníci poškodia byt, poistka im spôsobené škody preplatí.

Tento produkt na jednej strane chráni prenajímateľa, na druhej strane pomáha aj nájomníkom, aby v prípade problémov neprišli o strechu nad hlavou. Vzhľadom ku všetkým garanciám, ktoré Rentodo poskytujú prenajímateľom, nemusia títo od svojich nájomníkov vôbec vyžadovať zaplatenie kaucie. Prenajímateľ totiž profituje z toho, že má stále poistenie dlžného nájomného, poškodenia bytu ako aj nedoplatkov za služby či iné povinnosti.

Súčasťou poistenia sú aj asistenčné služby. Tie možno využiť v prípade havarijného stavu v domácnosti, ako je napríklad unikajúca voda. Pomôžu aj v prípade zabuchnutia dverí alebo v prípade potreby opravy domáceho spotrebiča. Asistenčné služby sú k dispozícii nonstop na celom území Slovenska.

Prenajímatelia majú k dispozícii aj právnu asistenciu. Tá sa môže hodiť napríklad v prípade sporu s nájomníkom. Zákony totiž viac chránia nárok na bývanie ako majetok. To znamená, že aj v prípade, ak niekto neplatí nájomné, je ťažké ho z bytu dostať von. Zákony neumožňujú vyhodiť niekoho len tak na ulicu, ale treba sa obrátiť na súd. Aj právna asistencia je pre prenajímateľov k dispozícii 24 hodín denne na celom Slovensku.

“Našou snahou je, aby prenajímateľ nemal vôbec žiadne starosti so svojim prenájmom a nájomník vždy v prípade problémov s platením nájmu alebo v prípade spôsobenia škody komunikovala vďaka asistenčnej karte priamo s poisťovňou,” vysvetľuje konateľ spoločnosti Rentodo Tomáš Knebl.

Keďže poistenie nájmu dáva garanciu prenajímateľom i nájomníkom, má tento exkluzívny produkt potenciál na to, aby rozhýbal trh nájomného bývania na Slovensku. Záujem o prenájmy bude totiž narastať, keďže pre vysoké ceny nehnuteľností a drahé hypotéky, bude čoraz viac ľudí uprednostňovať nájomné bývanie pred kúpou vlastného bytu. A práve poistenie nájmu môže posmeliť tých, ktorí by chceli prenajímať nehnuteľnosť k tomu, aby tak urobili, keďže poistka ich zbaví najväčších starostí, ktoré sú spojené s prenájmom.

Celé poistenie ako aj asistenčné služby Rentodo zabezpečujú prostredníctvom INTER PARTNER ASSISTANCE, S.A., člen skupiny AXA.

Zdroj: SITA.sk – Zahoďte starosti s prenájmom: Rentodo a Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) prinášajú revolúciu na slovenský trh © SITA Všetky práva vyhradené.

 

Zdroj: SITA.sk

Paušálne výdavky v roku 2024

Aká je výška paušálnych výdavkov v roku 2024 a aké podmienky musí daňovník splniť na to, aby si paušálne mohol vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby uplatniť? Komu sa paušál oplatí?

Paušálne výdavky predstavujú v praxi veľmi jednoduchý a obľúbený spôsob uplatňovania daňových výdavkov v daňovom priznaní fyzických osôb. Fyzickým osobám, napr. živnostníkom alebo iným samostatne zárobkovo činným osobám (ďalej len „SZČO“) tak paušálne výdavky vedia ušetriť nielen peniaze na daniach, ale aj čas strávený vedením účtovníctva či daňovej evidencie.

Podnikatelia majú podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pri uplatňovaní výdavkov v daňovom priznaní na výber z dvoch možností, a teda či si budú uplatňovať výdavky ako:
* skutočne preukázateľné výdavky – ktoré podnikateľ preukazuje na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie, alebo
* výdavky percentom z príjmov – t. j. paušálne výdavky.

Zvolený spôsob uplatňovania výdavkov musí podnikateľ dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Zmeniť spôsob, akým si podnikateľ uplatňuje výdavky vo svojom daňovom priznaní je možný, avšak musí sa tak urobiť k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a iba do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t. j. za rok 2024 do 31.3.2025 (ak podnikateľ nepodáva odklad daňového priznania).

Kto si (ne)môže uplatniť paušálne výdavky v roku 2024?

Paušálne výdavky si v roku 2024 môže uplatniť fyzická osoba, ktorá dosiahla príjmy:
* podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov – t. j. príjmy z podnikania (napr. živnostník),
* podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov – t. j. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. lekár, znalec, tlmočník, autor),
* podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov – t. j. príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu.

Možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov u fyzických osôb je obmedzená. Výdavky percentom z príjmov si nemôže uplatniť tá fyzická osoba, ktorá bola v roku 2024 platiteľom dane z pridanej hodnoty počas celého kalendárneho roka.

Upozornenie: Schválená novela zákona o DPH prináša zmeny v registrácii za platiteľa DPH. Po novom sa nebude obrat sledovať za 12 po sebe idúcich mesiacov, ale za kalendárny rok. Ak sa prekročí obrat 50 000 eur, platiteľom DPH sa stane podnikateľ až od 1. januára nasledujúceho roka (ak neprekročí obrat 62 500 eur alebo iný zo zákonných dôvodov zakladajúcich povinnosť registrácie za platiteľa DPH, kedy je potrebné byť platiteľom DPH už skôr).

Zároveň bude platiť, že žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať tuzemský platiteľ (ak je registrovaný podľa § 4 zákona o DPH) najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur.

To by znamenalo, že minimálne jeden celý rok bude podnikateľ platiteľom DPH a vtedy paušálne výdavky využiť nebude môcť.

Viac informácií o novinkách v oblasti DPH nájdete v našom článku Novela zákona o DPH od 1.1.2025 a neskôr: dôležité zmeny.

Ak bol napr. živnostník v roku 2024 platiteľom dane z pridanej hodnoty iba časť roka, alebo je osobou registrovanou pre daň z pridanej hodnoty podľa § 7 alebo § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, paušálne výdavky si uplatniť môže.

Paušálne výdavky si tiež nemôžu uplatniť fyzické osoby, ktoré dosahujú príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. fyzické osoby, ktoré majú príjem z prenájmu nehnuteľnosti (bez živnosti).

Príklad na nemožnosť uplatnenia paušálnych výdavkov v roku 2024 – prenájom bytu

Pán Lukáš je zamestnaný a okrem príjmu zo zamestnania v roku 2024 dosiahol aj príjem z prenájmu svojho bytu vo výške 12 000 eur. Môže si Lukáš pri príjmoch z prenájmu uplatniť paušálne výdavky?

Nie, nakoľko pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov si fyzická osoba nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z tohto príjmu si pán Lukáš môže uplatniť iba skutočne preukázateľné daňové výdavky, ktoré s prenájmom bytu súvisia (zistené podľa účtovníctva alebo daňovej evidencie).

Výška paušálnych výdavkov v roku 2024

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, si bude daňové výdavky uplatňovať nie v ich skutočne preukázateľnej výške, ale výšku výdavkov uplatní percentom z dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Zákon o dani z príjmov určuje výšku paušálnych výdavkov podľa druhu príjmov v sume:
* 60 % z úhrnu (súčtu) príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však do výšky 20 000 eur,
* 60 % z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu, maximálne však do výšky 20 000 eur.

Ak by podnikateľ v roku 2024 dosiahol príjmy z podnikania aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nemôže si na základe vyššie uvedených skutočností uplatniť paušálne výdavky na každú z týchto činností samostatne, ale iba zo súčtu (úhrnu) týchto príjmov.

Naopak, ak by mal podnikateľ v roku 2024 príjem napr. zo živnosti a zároveň by mal aj príjem z použitia diela a umeleckého výkonu, môže si paušálne výdavky uplatniť z obidvoch typov príjmov samostatne, a to až do výšky 20 000 eur.

Príklad na uplatnenie paušálnych výdavkov v roku 2024 – kombinácia príjmov

Pán Jozef (živnostník, nie je platiteľom DPH) dosiahol v roku 2024 príjem zo živnosti vo výške 33 600 eur. Počas roka si pán Jozef zarobil ďalších 5 000 eur z použitia diela (s vyplácajúcou stranou vopred uzatvoril pred vyplatením honoráru dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou z týchto príjmov v súlade s ustanovením § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov). Akú výšku paušálnych výdavkov si môže pán Jozef uplatniť vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024?

Pán Jozef si v daňovom priznaní k dani z príjmov môže uplatniť paušálne výdavky vo výške:
* 60 % x 33 600 eur = 20 160 eur – z príjmu zo živnosti, maximálne však do sumy 20 000 eur,
* 60 % x 5 000 eur = 3 000 eur – z príjmu z použitia diela.

Spolu si tak pán Jozef uplatní v daňových výdavkoch sumu 23 000 eur (plus zaplatené odvody v preukázateľnej výške).

Paušálne výdavky a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne v roku 2024

Pri určovaní výšky paušálnych výdavkov je dôležité myslieť na to, že vo vypočítanej sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky fyzickej osoby, okrem povinne zaplatených odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne v danom roku (vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia).

Celková suma paušálnych výdavkov za rok 2024 sa vypočíta tak, že k výške paušálnych výdavkov podnikateľ pripočíta aj zaplatené odvody v roku 2024 do zdravotnej a Sociálnej poisťovne (v preukázanej výške):

PV2024 = 60 % z príjmov (max. 20 000 eur) + celková suma zaplatených odvodov do ZP (v roku 2024) + celková suma zaplatených odvodov do SP (v roku 2024)*

* použité skratky: PV2024 = celková suma paušálnych výdavkov 2024; ZP – zdravotná poisťovňa; SP – Sociálna poisťovňa

Preukázaná výška zaplatených odvodov predstavuje sumu, ktorú podnikateľ zaplatil v roku 2024 a vie preukázať ich úhradu napr. prostredníctvom bankového výpisu, potvrdenia o výške zaplatených odvodov z príslušnej poisťovne a pod.

Príklad na výpočet výšky paušálnych výdavkov v roku 2024

Pani Rozália je finančná sprostredkovateľka. Za rok 2024 dosiahla ako SZČO príjmy vo výške 21 000 eur, zaplatila si odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 1 200 eur a odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 2 900 eur. Iné výdavky, ktoré by súviseli s jej činnosťou nemala žiadne a teda sa rozhodla, že si v daňovom priznaní uplatní paušálne výdavky. Výšku paušálnych výdavkov vypočíta ako: 60 % x 21 000 eur = 12 600 eur. K tejto sume však ešte pripočíta výšku zaplatených odvodov, t. j. 12 600 +1 200 + 2 900 = 16 700 eur. V daňovom priznaní vykáže výšku paušálnych výdavkov v sume 16 700 eur.

Paušálne výdavky a vedenie evidencie výdavkov v roku 2024

Napriek tomu, že podnikateľ nemá povinnosť pri uplatňovaní paušálnych výdavkov viesť podrobnú evidenciu svojich výdavkov, zákon o dani z príjmov mu predpisuje povinnosť viesť evidenciu v rozsahu podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d), t. j. evidenciu o:
* príjmoch v časovom slede, potrebnom na zistenie základu dane, resp. čiastkového základu dane, vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
* zásobách,
* pohľadávkach.

Výstupy z tejto evidencie slúžia ako podklad pre vyplnenie daňového priznania, avšak nie sú jeho povinnou prílohou. Zákon o dani z príjmov pritom podrobne nešpecifikuje, ako by mala evidencia vyzerať a teda je na samotnom podnikateľovi, pre akú formu sa rozhodne. V praxi sa často stretávame napr. s evidenciou v Exceli, či s evidenciou vedenou v účtovnom softvéri.

Mimoriadnu pozornosť by mal podnikateľ venovať daňovej evidencii v prípade, že sa stal platiteľom DPH počas roka 2024. Vtedy je totiž povinný okrem vyššie spomínanej evidencie povinný viesť aj evidenciu na účely zákona o DPH.

Tip: Dávame do pozornosti vzor daňovej evidencie, ktorý si môžete stiahnuť v článku Daňová evidencia – vzor.

Paušálne výdavky alebo skutočné výdavky v roku 2024?

Výber formy uplatňovania daňových výdavkov je u každého podnikateľa ovplyvnený rôznymi faktormi a všeobecne sa nedá vyhodnotiť, ktorá z foriem je jednoznačne výhodnejšia pre všetkých podnikateľov.

Väčšina podnikateľov pri vypĺňaní daňového priznania k dani z príjmov myslí najmä na to, ako si minimalizovať daň, ktorú bude potrebné uhradiť. Dôležité je aj samotné administratívne zaťaženie, ktoré so sebou jednotlivé formy evidencie prinášajú. Z praxe vieme, že podnikatelia majú spravidla záujem zamerať sa primárne na vlastné podnikanie a jeho rozvoj. Administratívu preto chcú riešiť minimálne, prípadne ju úplne ponechávajú na zamestnancoch či externých firmách (čo však so sebou prináša vznik dodatočných výdavkov).

Porovnanie rôznych druhov evidencie daňových výdavkov prinášame v prehľadnej tabuľke:

Pri paušálnych výdavkoch si môžeme všimnúť, že ide o najmenej nákladnú evidenciu, ktorá si vyžaduje menej času na spracovanie, obvykle ju zvládne spracovať a viesť aj sám podnikateľ, pričom na jej vedenie nie je potrebné žiadne špeciálne softvérové vybavenie. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov zároveň nevzniká povinnosť zostavenia účtovnej závierky či preukazovať podrobnú evidenciu výdavkov.

Nevýhodou paušálnych výdavkov však ostáva skutočnosť, že ich výšku si vie podnikateľ vyčísliť až po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie a tiež stanovená maximálna výška 20 000 eur.

Kedy sa (ne)oplatí uplatňovať paušálne výdavky v roku 2024?

Na základe informácii uvedených v článku sa uplatňovanie paušálnych výdavkov javí ako najjednoduchší spôsob uplatňovania výdavkov. V praxi sa s uplatňovaním paušálnych výdavkov stretávame hlavne u podnikateľov, ktorých predmet činnosti má duševný charakter, napr. IT pracovníci (programátori), právnici, účtovníci, tlmočníci, rôzni finanční či profesijní poradcovia, športovci, umelci a pod. Ide predovšetkým o povolania, pri ktorých podnikateľom nevznikajú vysoké skutočné náklady, napr. v porovnaní s výrobnými činnosťami, kde musí podnikateľ nakupovať množstvo výrobného materiálu či využívať služby externých dodávateľov.

Uplatňovať paušálne výdavky v roku 2024 sa spravidla oplatí u podnikateľa pre ktorého platí, že:
* výška jeho skutočne preukázateľných výdavkov je nižšia ako suma paušálnych výdavkov, prípadne
* výška jeho skutočne preukázateľných výdavkov je vyššia ako suma paušálnych výdavkov, avšak tento rozdiel je zanedbateľný.

Príklad kedy sa oplatia paušálne výdavky u podnikateľa v roku 2024 – začínajúci podnikateľ

Slečna Lucia si založila živnosť k 2.1.2024. V roku 2024 dosiahla zdaniteľné príjmy zo živnosti vo výške 17 000 eur, pričom ako lektorke anglického jazyka jej vznikli počas roka skutočné výdavky vo výške 8 000 eur. V roku 2024 okrem toho platila iba zdravotné odvody, vo výške 97,80 eur mesačne (od februára 2024).

Bude pre slečnu Luciu v prvom roku podnikania efektívne uplatniť si paušálne výdavky?

Slečna Lucia na prepočet efektívnosti paušálnych výdavkov využila našu Kalkulačku paušálnych výdavkov v roku 2024, v ktorej jej vyšlo:
* paušálne výdavky (bez zaplatených odvodov) = 17 000 eur x 60 % = 10 200 eur,
* odvody poistného = 97,80 eur x 11 mesiacov = 1 075,80 eur,
* základ dane z príjmov = 17 000 – (10 200 + 1 075,80) = 5 724,20 eur,
* nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pre rok 2024 = 5 646,48 eur,
* základ dane z príjmov = 5 724,20 – 5 646,48 = 77,72 eur,
* daň z príjmov na úhradu = 77,72 x 15 % sadzba dane = 11,66 eur

Ako je zrejmé z prvého riadku prepočtu, výška paušálnych výdavkov bez zaplatených odvodov je v sume 10 200 eur, čo je viac ako suma skutočných výdavkov, ktoré slečne Lucii vznikli počas roka 2024 (8 000 eur) a teda sa jej rozhodne oplatí uplatniť v prvom roku podnikania paušálne výdavky.

Pre viac praktických príkladov, kedy sa podnikateľovi oplatí či neoplatí uplatňovať paušálne výdavky, dávame do pozornosti náš článok Kedy sa oplatia paušálne výdavky (príklady).

 

Zdroj: podnikajte.sk

Autor: Jana Vašičková

O realitnom trhu jednoducho

Celosvetová pandémia, energetická kríza, rusko-ukrajinská vojna, kríza na blízkom východe, v prechádzajúcom období sme čelili viacerým výzvam. Pre mňa je prekvapujúce, že ani jeden zo spomínaných faktorov nezobral chuť kupovania nehnuteľností v takom rozsahu, ako sme mohli očakávať. Aké sú najčerstvejšie trendy na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku?

Ceny nehnuteľností sa v roku 2022 vyšplhali do rekordných výšok. K citeľným zmenám došlo iba vlani, kedy úroky hypotekárnych úverov sa vyšplhali z 1 % na 4-5%. Vďaka tomu sa trh s nehnuteľnosťami spomalil, čo zapríčinilo mierne zníženie ich cien.

KUPUJÚCI V PREDNOSTI: Kým v roku 2022 sme mohli hovoriť o „trhu predávajúcich“, do teraz sa to zmenilo, momentálne majú prednosť kupujúci. Kupujúci nie sú pod takým tlakom, ako boli pred tým, znamená to, že solventný kupujúci sú v lepšej rokovacej pozícii. Analytici tento rok neočakávajú zvýšenie úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch. Práve naopak, podľa viacerých zdrojov Európska Centrálna Banka plánuje ich zníženie.

ZADLŽENÍ OBYVATELIA: Aj naďalej platí, že Národná banka Slovenska robí kroky pre to, aby občania sa nezadlžili ešte viac. Je to pochopiteľné, nakoľko rodiny na Slovensku sú na popredných miestach v zadlženosti v rámci EÚ, v úsporách je to žiaľ naopak.

NAJLACNEJŠÍ ÚVER: Najvýhodnejším úverom , ktorý napomáha kúpu bytu alebo rodinného domu je Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Až na obdobie 40 rokov ponúka úvery s 1% úrokom, síce s prísnejšími podmienkami ako bankové hypotekárne úvery. Maximálna výška žiadaného úveru je 180.000,- Eur. Úver možno žiadať aj na celú výšku kúpnej ceny , zábezpeka nehnuteľnosti však musí byť vo výške 1,3 násobku kúpnej ceny, teda pri úvere 50.000,- Eur treba založiť nehnuteľnosť s hodnotou 65.000,- Eur. Pri bytoch môže byť ich podlahová plocha vrátane loggie maximálne 80m2, v prípade rodinných domov je to 120 m2. Tento rok sa zlepšili podmienky týchto úverov, rozšírila sa paleta nehnuteľností, ktoré sa dajú financovať touto formou.

OPLATÍ SA INVESTOVAŤ: Naša rodinná realitná kancelária má už 27 ročnú skúsenosť  na trhu s nehnuteľnosťami, som už 8 rokov členom predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), takže rád poskytnem  poradenstvo v realitnej oblasti. Podľa mojich skúseností môžem povedať, že na Slovensku je kúpa nehnuteľností do dnešného dňa jedna z najpopulárnejších foriem investícií. Dlhodobo je to výnosná forma, veď aj v prípade krízy, alebo zníženia cien sa po niekoľkých rokoch ich ceny sa vrátia na pôvodnú úroveň, resp. túto úroveň prevýšia.

ČO MÔŽEME OČAKÁVAŤ? Ťažko povedať, že po dvojročnej stagnácií trhu s nehnuteľností aký smer naberú ceny, ale keď sa úrokové sadzby hypotekárnych úverov začnú klesať, ku koncu roka 2024 vďaka tomu môže nastať zvýšenie dopytu. Podobná je situácia aj v prípade ostatných nehnuteľností. Záujem o ornú pôdu je nezmenený, v prípade majetkoprávne vysporiadanej ornej pôdy ich cena za hektár (10.000 m2) dosahuje výšku až 10.000,-Eur, teda 1,- Eur za m2. Záujem o nájomné byty je v podstate na celom území Slovenskej republiky nepretržitý, je ich nedostatok. Aj podnikateľské nehnuteľnosti nájdu svojich nových majiteľov. Naša rodinná firma pred pár mesiacmi predala väčší závod v Komárne, kde pokračujú v tej istej výrobe a zachovali sa aj pracovné miesta. Môžeme hovoriť aj o zvýšení zájmu investícií do zahraničných nehnuteľností, ktoré investori kupujú okrem investičného zámeru aj za účelom vytvorenia takzvaného druhého domova. Ceny starších panelových bytov závisia od počtu nových bytov a ich cien. Keď nové byty sú precenené, tak ani majitelia starších bytov nechcú ísť pod určitú cenovú úroveň.

V Komárne ceny starších bytov sú lacnejšie o cca. 40 % od nových bytov. Štatistické údaje hovoria, že je pomerne veľa dokončených bytov,  výstavba nových stagnuje.

Autor článku Zsolt Szabó sa vyjadril pre Új szó.

 

Autor: Zsolt Szabó, člen predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), spolumajiteľ INVESTCONSULT s.r.o.

 

Vláda obmedzí prístup k údajom z katastra, mnohé informácie sa už nedozviete. Kto bude mať do katastra prístup?

Vláda Róberta Fica prichádza s ďalšou novinkou. Chce obmedziť prístup k údajom z katastra nehnuteľností ako dôvod uvádza, že takýmto spôsobom bude chrániť súkromie vlastníkov.

Úrad geodézie, kartografie a katastra chystá úpravu zákona o katastri nehnuteľností. Vyplýva to z predbežnej informácie k chystanej legislatívnej úprave. Podľa nej by prístup k plným informáciám mal byť dostupný len pre zaregistrovaných používateľov.

Návrh zákona predkladá Juraj Celler, predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR). Ako jedno z možných opatrení v prvom kroku navrhuje v súvislosti s prístupom k údajom katastra zverejnených na katastrálnych portálov zaviesť, vymazanie dátumu narodenia a adresy trvalého pobytu osôb evidovaných v katastri nehnuteľností.

Povinná by mala byť aj registrácia. Bez nej budú dostupné iba údaje o nehnuteľnostiach a základné identifikačné údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, ako napríklad meno a priezvisko. Pokiaľ bude mať niekto záujem o získanie bližších identifikačných údajov, až vtedy by mala byť potrebná registrácia. Týmito krokmi chce ÚGKK SR uľahčiť orgánom činným v trestnom konaní odhalenie špekulatívneho úmyslu či iného protiprávneho konania, informuje Martina Šimková, z kancelárie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenska.

Hlavný dôvod prečo chce úrad zaviesť tieto zmeny je zvýšiť bezpečnosť vlastníkov nehnuteľností.ÚGKK SR koncom minulého roka oslovilo aj Prezídiom Policajného zboru SR, ktorý v rámci svojej činnosti zistil, že pri páchaní trestnej činnosti si páchatelia vyhľadávajú a typujú svoje obete prostredníctvom osobných údajov zverejnených na niektorom z katastrálnych portálov. Toto zverejňovanie je rizikové pri fyzických osôbách, a to najmä u seniorov.

Navrhované bezpečnostné opatrenie má podľa Šimkovej prispieť k vyššej transparentnosti spracovávania osobných údajov a nemá za cieľ nikoho obmedzovať. “Údaje katastra budú naďalej prístupné každému, bezodplatne a bez časového obmedzenia,” upresnila. Dodala, že prihlasovanie do jednotlivých informačných systémov dnes predstavuje štandard v zabezpečení ochrany, pri počítačovej gramotnosti ich užívateľov nepredstavuje žiadne zvýšené náklady.

Kto porušuje pravidlá GDPR?

Znamená to, že pozrieť si plný kataster nehnuteľností, budú môcť len zaregistrovaní členovia. V tomto prípade, bude osoba, ktorá nehnuteľnosť vlastní vedieť, kto a kedy pozeral informácie o jej nehnuteľnosti.

Kto teda porušuje pravidlá GDPR? K téme sa vyjadril aj advokát a odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty. V tejto súvislosti upozorňuje na dve roviny prístupu a využívania údajov vo verejných registroch. „Prístup a využívanie akýchkoľvek údajov vo verejných registrov má dve roviny. Máme tu legislatívu na ochranu osobných údajov (GDPR), ktorá sa pozerá na plošné zverejňovanie osobných údajov a ich ďalšie spracúvanie reštriktívne. Potom je tu však aj Public Sector Information smernica a nariadenie Data Governance Act, ktoré naopak vyžadujú, aby určité otvorené údaje boli opätovne dostupné a využiteľné aj na komerčné, vedecké alebo altruistické účely,” vysvetľuje Berthory.

Podľa jeho názoru má postup vlády oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý povedal, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje pre fungovanie registra. Súdny dvor však tiež prízvukoval, že musí byť zachovaný individuálny prístup verejnosti a hlavne novinárov k predmetným údajom a to vrátane osobných údajov.

Povinná registrácia je však podľa Berthoryho v poriadku. “Majú ju viaceré členské krajiny, ale tiež musí byť z právnej úpravy zrejmé, na aké účely bude prevádzkovateľ registra oprávnený údaje týkajúce sa registrácie (a dopytovaných informácií cez register) využívať, komu ich bude môcť poskytovať a ako sa vysporiada so žiadosťami o prístup osôb zapísaných v registri. Toto zatiaľ nikde upravené nevidím,“ dodal.

K tejto téme sa vyjadrilo aj Slovensko.Digital, ktoré vyzýva štát na odborné prediskutovanie témy ešte pred začatím medzirezortného pripomienkového konania, ktoré má byť približne začiatkom júna 2024. Pri presadení týchto zmien by úrad prakticky vedel, kto, kedy a k akým dátam na katastri pristupoval, hovorí Slovensko.Digital.

Do pripomienky, ktorú poslali štátu napísali, že: „Neprimeranosť plošného monitorovania prístupu je evidentná aj vzhľadom na deklarovanú potrebu zvýšenia ochrany osobných údajov. Osoba pristupujúca k údajom zverejneným na katastrálnych portáloch má taktiež oprávnené očakávanie súkromia v súvislosti s prehliadaním údajov.“

Na svojom facebookovom profile zdôraznili, že požiadavka vedieť, kto a ako pristupoval k osobným údajom osoby, sa netýka údajov, ktoré sú zverejňované na internete. Keby úrad dané informácie poskytoval napríklad v prípade katastra majiteľom nehnuteľností, Ľubor Illek zo Slovensko.Digital sa obáva, že by to malo nedozerné následky vrátane zvýšenia kriminálnych aktivít práve voči týmto osobám. Od štátu žiada, aby sa nesťažil prístup k dátam, ktoré nie sú osobnými údajmi. Súčasne apelujú na sprístupňovanie informácií podľa európskej smernice „o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora“.

ÚGKK však hovorí, že na mieste je otázka, koľko Slovákov reálne vie, že na katastrálnych portáloch sú o nich zverejnené rôzne osobné údaje. Okrem mena a priezviska, ide o rodné priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, niekedy aj adresa prechodného pobytu, či rôzne iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkom, a to bez možností akýmkoľvek spôsobom tomuto zverejňovaniu zabrániť alebo ho aspoň obmedziť.

Na Slovensku môže byť takmer každý Slovák či cudzinec vlastníkom nejakej nehnuteľnosti. Ohrozený tak podľa Šimkovej môže byť každý. “Je potrebné si uvedomiť, že účelom existencie spravovania katastra nehnuteľností nie je verejná zoznamka,” dodala.

Návrh smerujúci k zabezpečeniu ochrany údajov, ktorý predkladá Úrad geodézie, kartografie a katastra nadväzuje na legislatívnu úpravu, ktorá bola pripravená a prerokovaná v legislatívnom procese ešte v predchádzajúcom volebnom období. “Rovnaká právna úprava v tom období v podstate nebola predmetom žiadnej kritiky,” tvrdí Martina Šimková.

Verejnosti neprístupné

Platí tiež fakt, že ak predseda úradu geodézie Celler navrhuje, aby sa ľudia jednoznačne identifikovali pri registrácii, tak podľa Slovensko.Digital to môže byť problém pre tých, ktorí nemajú elektronický identifikačný doklad alebo nie sú občanmi Slovenska. Na portáli katastra môžete použiť len občiansky preukaz, čo znamená, že nemôžete používať mobilné služby. Je tiež dôležité si uvedomiť, že mnohé verejné údaje, ako tie v Obchodnom registri alebo Registri právnických osôb, sú bežne dostupné bez autentifikácie, čo znamená, že sú anonymné. To môže viesť k zneužitiu osobných údajov, ako je meno, adresa alebo dokonca telefónne číslo a majetok.

Zavedenie povinnej identifikácie pri prístupe k údajom by mohlo vzbudiť obavy o oprávnený prístup k informáciám. Treba tiež zdôrazniť, že právo každej osoby vedieť, ako a kto pristupuje k jej osobným údajom, neplatí pre verejne dostupné údaje.

Ako to funguje v krajinách EÚ?

Slovenský kataster nehnuteľností je jedným z najotvorenejších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Napríklad naša právna úprava zverejňovania údajov katastra na internete sa najviac podobá na českú. Pričom v Česku Český úrad zememračský a katastrálny z dôvodu ochrany údajov z internetu odstránil osobné údaje, a to dátum narodenia a trvalé bydlisko.

Poplatky v Českej republike sa platia za úradný výpis poskytnutý buď v papierovej podobe alebo elektronicky diaľkovým prístupom, ktorý obsahuje všetky informácie o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti. Poplatok sa môže líšiť podľa rozsahu výpisu. Zvyčajne je to 100 Kč, takže takmer 4 eura.

Maďarom kataster nehnuteľností spravuje ministerstvo poľnohospodárstva a katastrálne úrady Maďarska. Registrovaní používatelia, ako sú štátne orgány, banky, právnici, notári, obecné úrady, realitní makléri a podobne majú prístup k online službám (TAKARNET) maďarského katastra nehnuteľností od roku 2003. Poskytovanie údajov je v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoplatnené.

V júni 2011 bola spustená online služba katastra nehnuteľností (Földhivatal Online), do ktorej môžu občania získať prístup priamo prostredníctvom vládneho internetového portálu použitím svojich centrálnych prístupových údajov, pričom rovnako ako registrovaní používatelia tu môžu za poplatok využívať online služby.

Používatelia online katastra nehnuteľností majú bezplatný prístup k obmedzenému množstvu údajov. Táto bezplatná služba však obsahuje len opisné údaje o nehnuteľnostiach, čo je prvá časť listu vlastníctva. V databáze je možné vyhľadávať podľa čísla parcely alebo adresy nehnuteľnosti. Registrovaní používatelia a občania môžu prostredníctvom internetu využívať tieto online služby 24 hodín denne.

Rakúsko sprístupňuje návštevu katastra nehnuteľností za malý poplatok, ktorý sa musí zaplatiť súdu, notárovi alebo právnikovi. Kataster tiež obsahuje všetky záznamy o právne záväzných transakciách s nehnuteľnosťami v Rakúsku.

Poliaci majú prístup do katastra bezplatný. Len za výpis alebo potvrdenie o uzavretí katastra sa vyberá poplatok.

Ako to funguje dnes?

Katastrálny portál je online platforma, ktorá funguje už od roku 2004. Od septembra 2007 sú na Slovensku údaje na portáli dostupné bezplatne.

Na tomto portáli si každý, kto má prístup na internet, môže zadarmo pozrieť potrebné údaje. Existujú aj mobilné aplikácie, ktoré poskytujú prístup k týmto informáciám.

Mapový portál ZBGIS® je webová aplikácia, ktorá umožňuje interaktívnu prácu s rôznymi údajmi katastra, vrátane digitálnych mapových údajov a geografických názvov. Táto aplikácia poskytuje komplexné informácie o nehnuteľnostiach a ich vlastníkoch, ako aj o topografii územia.

Portálová aplikácia CICA (Cadastral Information Correctly Applied) umožňuje používateľom vyhľadávať popisné údaje katastra a generovať výpisy z listu vlastníctva.

Je prístup k údajom z katastra nehnuteľností zadarmo?

Belgicko
Nie

Česko
Áno

Nemecko
Nie / bezplatne len ak nahliadne do pozemkovej knihy na katastrálnom úrade

Írsko
Áno

Španielsko
Nie

Chorvátsko
Áno

Cyprus
Nie/ Nie sú informácie prístupné verejnosti

Litva
Nie

Maďarsko
Nie

Holandsko
Nie

Poľsko
Áno

Rumunsko
Nemá v súčasnosti k dispozícii žiadny elektronický vnútroštátny kataster nehnuteľností

Slovensko
Áno

Švédsko
Áno

Bulharsko
Áno

Dánsko
Nie

Estónsko
Nie

Grécko
Áno

Francúzsko
Nie

Taliansko
Nie

Lotyšsko
Áno / zobrazenie konkrétneho listu vlastníctva je však spoplatnené sumou 5,00 eur

Luxembursko
elektronická verzia zatiaľ neexistuje. Za prístup k tlačenej verzii sa platí

Malta
Áno / pri každom vyhľadávaní sa účtuje poplatok 4,66 eura

Rakúsko
Nie

Portugalsko
Nie

Slovinsko
Nie

Fínsko
Nie

 

 

Zdroj: pravda.sk

Autor: Dominika Čillíková

Byt či nebyt? Dilema investora

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Dobrý deň, vitajte pri sledovaní relácie Investujeme, dnes sa budeme rozprávať o realitách a či sa v tomto čase oplatí kupovať nehnuteľnosť alebo nie, viac si povieme s mojim hosťom Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, dobrý deň, vítajte.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Dobrý deň.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Oplatí sa, neoplatí?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Hneď z úvodu taká priama otázka, ja tvrdím, že sa oplatí.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Čo by ste iné asi povedali?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
V každom prípade, keď si pozrieme faktory, ktoré majú vplyv akoby na kúpu nehnuteľnosti, tak dnes je určite dobrá situácia kúpiť nehnuteľnosť, pokiaľ to porovnáme povedzme s dobou pred dvoma rokmi, všetky atribúty, všetky faktory sú výhodnejšie. Jediné, čo je dnes horšie, je úroková sadzba pri hypotékach.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ktorá sa pohybuje nad štyrmi percentami, ale ako sme v našom vysielaní už viackrát spomínali, v júni by Európska centrálna banka mala znižovať základ úrokovú sadzbu na hypotékach, čo trošku zatraktívni aj naše slovenské hypotéky, už teraz 3 veľké slovenské banky znižovali úrokovú sadzbu, ale asi nie dostatočne, aby to naštartovalo ten realitný trh.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
My cítime už zhruba od decembra minulého roku určité oživenie, zvýšenie záujmu Slovákov o kúpu nehnuteľností. Ten dôvod je predovšetkým to, čo ste povedali a to je to, že Európska centrálna banka oznámila svoj zámer zmeniť prístup k vývoju úrokových sadzieb a teda záujem o znižovanie úrokových sadzieb, čo samozrejme následne sa prenesie aj do komerčných bánk a príde k zníženiu úrokových sadzieb na hypotéky, tzn. mnohí klienti využívajú súčasnú dobrú situáciu na trhu v prospech kupujúcich, keďže trh dnes patrí stále kupujúcim a je dnes relatívne dobrá možnosť nájsť si tú svoju vysnívanú nehnuteľnosť a hoci ju kúpiť s vyššou úrokovou sadzbou, neznamená to, že počas celej doby splácania budeme mať vyššiu úrokovú sadzbu, ale naopak, tá úroková sadzba sa samozrejme upraví smerom dolu.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Tak ale určite nemôžme čakať, že ju budeme mať pod jedným percentom. Taká situácia už zrejme nenastane, keď sa pozrieme na tie výnosy z investičných nehnuteľností, ten ročný výnos sa v prípade hlavného mesta pri rezidenčných nehnuteľnostiach pohybuje v priemere podľa analytikov od troch až piatich percent a práve preto pre mnohých analytikov sú výhodnejšie alebo teda dávajú do popredia iné formy investovania, ako práve nehnuteľnosti, na ktorých dokáže bežný investor zarobiť viac, napr. na akciovom trhu. Tak prečo práve nehnuteľnosti, ak ich porovnávame s inými formami investovania?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
V prvom rade si treba uvedomiť, že pri investovaní do nehnuteľností sa nemôžme zamerať iba na výnos z nájmu, to je len jedna časť, ktorá nám tvorí práve tých 3-5 %, ktoré ste spomenuli, ale ďalší dôležitý faktor je medziročne zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ sa pozrieme v 15-ročnom horizonte od roku 1989, kdekoľvek posunieme ten pätnásťročný horizont, tak ceny nehnuteľností v priemere, v tom najhoršom priemere stúpali o 5 % ročne, tzn. pokiaľ by sme zobrali práve najvyššie ceny nehnuteľností, ktoré boli historicky v roku 2008 a posunieme to povedzme v tom pätnásťročnom horizonte, tak je to, čo som spomenul, ak to spočítame práve s tým príjmom, ktorý nám generuje nájom, tak sa môžme baviť o priemernom zhodnotení vlastnej investície niekde na úrovni minimálne 8 %, čo už považujem za veľmi zaujímavé. Na druhej strane si treba povedať, že investovanie do nehnuteľností ako investičný nástroj je fajn, ale zároveň má to aj ďalšie pridané hodnoty, tzn. má možnosť využívať nehnuteľnosť pre vlastné potreby, aj keď v súčasnosti možno v momente, keď nakupujem nehnuteľnosť, vnímam to len čisto ako investíciu, ale možno nejaký vývoj v rámci života, potreba pre deti a podobne my umožňujú práve túto nehnuteľnosť použiť aj týmto spôsobom, preto ja považujem osobne investície do nehnuteľností ako jedny z najlepších investícií vôbec.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Poďme sa pozrieť ešte na ďalšie výhrady, ktoré majú napr. analytici, že ich nepovažujú za dobrú dlhodobú investíciu kvôli zlej demografii, teda starnutie obyvateľstva je jedno z najhorších v rámci Európskej únie na Slovensku a teda z toho vyplýva aj ten potenciál znižovania obyvateľov a samozrejme aj čo sa týka dopytu po bývaní.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Určite práve faktor demografie je niečo, čo zásadne ovplyvňuje realitný trh, tu si musíme pozrieť práve vývoj demografie v rámci Slovenska, to ani nie len Slovenska, ale celej Európskej únie, že jednoducho úmrtnosť je vyššia, ako je počet novonarodených detí. Zároveň si treba povedať, že v akých lokalitách chceme investovať a pozrieť sa práve na lokality, ktoré sú dlhodobo zaujímavé a do ktorých sa ľudia sťahujú, tzn. nie celé Slovensko v rámci vývoja demografií bude v týchto regiónoch klesať počet obyvateľov, ale naopak, Slováci sa sťahujú do miest, sťahujú sa do miest, kde je zamestnanosť, kde študenti chodia za štúdiom, chodia ľudia za prácou, tzn. že do veľkej miery sa bude vyľudňovať vidiek a do väčšej miery budú pribúdať práve obyvatelia v mestách a tam je treba sa orientovať pri záujme o investičné nehnuteľnosti.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Za nami sú zábery z rôznych metropol európskych, aj teda svetových, aby sme teda nemýlili divákov, že toto je Slovensko ani zďaleka nie, ale keď sa porovnávame s tým zahraničím a keď už pozeráme na tie metropoly, tak podľa rôznych štatistík a rôznych dát tá návratnosť investície do nehnuteľností je veľmi nízka v porovnaní s ostatnými krajinami, prečo?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Musíme sa pozrieť potom na konkrétne regióny, pokiaľ by sme si pozreli niektoré mestá povedzme v Nemecku, tak návratnosť je porovnateľná povedzme s nehnuteľnosťami v Bratislave alebo v Košiciach, pokiaľ by sme išli do menej zaujímavých regiónov, napr. aj na Slovensku nie najlepšiu návratnosť si zabezpečíte kúpou nehnuteľností v Bratislave alebo v Košiciach, naopak vyššia návratnosť je v menších regiónoch, menších mestách, kde je menší počet nájomných bytov a kde dokáže prenajímateľ žiadať vyššie nájomné. Ako príklad uvedieme Spišskú Novú Ves, prípadne Poprad, práve v týchto mestách je vyššia návratnosť z kúpy nehnuteľnosti. Na druhej strane, pokiaľ si pozrieme 1 z najväčších trhov v oblasti nájmu, to je Londýn, tak práve Londýn sa z pohľadu návratnosti približuje Bratislave a dokonca návratnosť je horšia ako v prípade Bratislavy.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme na tie aktuálne dáta, resp. to všetko, čo nás ovplyvňuje, ešte stále vysoká miera inflácie, neistota, čo sa týka geopolitiky, aj teda politického vývoja na Slovensku, aj hospodárskeho vývoja, nielen politického, nárast výdavkov na bývanie, nielen teda na ten bežný chod rodiny a neistoty v rámci výstavby napr. nájomných bytov, ľudia očakávajú ešte nejaký pokles na trhu nehnuteľností, dá sa ešte teda očakávať, resp. ako vnímať túto situáciu z pohľadu bežného človeka, ktorý ešte čaká, že sa niečo zlé udeje, ceny klesnú a stále čaká a vyčkáva možno aj s kúpou investičného bytu.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Pokiaľ sa pozrieme na vývoj cien za posledné 2,5 roka, tak môžme povedať, že po veľmi rýchlom vzostupe cien nehnuteľností na jar roku 2022 prišlo k stagnácii trhu, a to práve z dôvodu zvyšovania úrokových sadzieb a práve rok 2023 bol špecifický v tom, že nám klesli ceny nehnuteľností v priemere medziročne zhruba o 18 % a tu si treba povedať ale jasne, že tá dynamika sa spomalila poklesu cien a dnes môžme hovoriť, že ceny na Slovensku stagnujú a neprichádza k ďalšiemu poklesu, predpokladám, že práve kvôli vyhláseniu Európskej centrálnej banky v zmysle toho, že sa budú znižovať úrokové sadzby, tak nebude naďalej prichádzať k poklesu cien. Možno v niektorých regiónoch príde ešte k drobnej úprave, ale to sa už bavíme len o jednotkách percent. Naopak, som presvedčený, že na jeseň tohto roku príde k otočeniu na trhu a naopak ceny nehnuteľností začnú kvôli zvýšenému dopytu stúpať.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme na developerov, mali sme ich aj na našej poslednej konferencii, kde už hovorili, že aj s tou trošku zlepšujúcou sa situáciou už niektorí upustili z rôznych výhod, ktoré mali a ponúkali napríklad garáž k bytu zadarmo a podobné výhody alebo teda aj pomáhali, čo sa týka úrokových sadzieb alebo teda samotnej hypotéky. Mnohí od toho úplne upustili, tak už to nie je úplne také výhodné pre mnohých, ktorí využívali napríklad to dobré obdobie na trhu.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Práve to je reakcia developerov na meniacu sa situáciu na trhu, v roku 2023 developeri kvôli zníženému dopytu pristúpili k týmto benefitom a tak, ako som spomenul, v decembri 2023 sa začala situácia meniť, dopyt sa začal zvyšovať, čo pocítili aj developeri a práve na základe tejto situácie developeri upúšťajú od benefitov, ktoré poskytovali a myslím si, že toto bude trend, teraz sa začínajú väčší developeri a myslím si, že ten trend bude pokračovať aj pri menších developeroch.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Hovoríte o tom, že je veľmi dôležitá lokalita, hlavne teda ak chcem potom ďalej ten investičný byt predávať alebo teda prenajímať a pod. Čo nové ESG alebo ISG stratégie, tzn. akým spôsobom stavajú vlastne developeri tie nové nehnuteľnosti, aj na to treba prihliadať, ako keď som investor, že z čoho je postavená tá budova, či má nízke náklady, čo sa týka energie a podobne.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Pokiaľ by ste sa bavili o komerčných nehnuteľnostiach, o officoch, retaile, prípadne pri logistike, tak ESG téma je veľmi silná. Nájomcovia, predovšetkým väčšie korporáty, majú záujem pôsobiť práve v takých nehnuteľnostiach, ktoré sú blízko neutralite uhlíkovej, a preto developeri v tomto segmente musia veľmi aktívne pôsobiť v oblasti ESG. Na druhej strane v prípade rezidencie sa klienti dnes pýtajú, aká je spotreba energií, aké sú ďalšie povedzme technológie, na druhej strane stále, čo je dôležité, je celková cena za nehnuteľnosť, čiže ak by sme povedali, že áno, klienti sa pýtajú na nové technológie, na to, či je nehnuteľnosť dostatočne energeticky výhodná, ale na druhej strane nie sú ochotní priplatiť za práve povedzme špeciálne technológie, ktoré znižujú spotrebu a pod. takže tu stále ešte hrá prím celková cena nehnuteľností oproti práve výhodám, ktoré prinášajú nové technológie.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Poďme sa pozrieť teraz na stavebníctvo. To s tým samozrejme veľmi súvisí, my už sme rozoberali veľakrát aj to, že sa odkladá účinnosť stavebného zákona, ktorý mal pomôcť, na ktorý ste aj vy ako asociácia upozorňovali, že to je potrebné v súčasnosti prijímať, aj keď aj tú účinnosť by sme uvideli o 3 roky možno, tak predsa len sa to opäť odkladá. Stavebníci aj podľa Štatistického úradu už hlásia stagnáciu v tomto roku a pokles vôbec stavebných prác v budúcom roku. To môže mať vplyv na celý vlastne ten trh aj developmentu, aj realitného trhu.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Áno, tak ako som povedal, developeri reagovali v roku 2023 na znížený dopyt a jednou z reakcií bolo aj to, že spomalili prípravu nových projektov a výstavbu nových projektov. Toto sa odzrkadlilo aj v stavebnom sektore, na druhej strane developeri nie sú schopní veľmi rýchlo a flexibilne reagovať na zmenu na trhu, čiže naštartovanie stavebnej výstavby, stavebnej výroby bude odložené z pohľadu zvyšovania záujmu o kúpu nehnuteľnosti. Bohužiaľ, tá situácia je ovplyvnená aj tým, čo ste spomenuli a tzn. to sú dlhotrvajúce povoľovacie procesy a tým, že sa odložila nová stavebná legislatíva, neprichádza k zlepšeniu tohto stavu. Bohužiaľ, prichádza skôr k zhoršeniu stavu, nakoľko pripravenosť dotknutých úradov je veľmi nízka, čo sa týka aj zmien v rámci stavebnej legislatívy.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Vy ste developer, ako dlho trvajú v hlavnom meste povoľovacie procesy?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Minimálne 7 rokov, to je veľmi dlhá doba. Máme tu ale projekty, ktoré sú ešte stále v príprave a už sú to viac ako desaťročné projekty. Ten dôvod je na strane veľmi neflexibilných zmien v oblasti územného plánovania a tak isto dlhotrvajúce povoľovacie procesy. Toto považujeme za 1 z faktorov, ktoré má veľký vplyv na výšku cien nehnuteľností nielen v hlavnom meste, ale na celom Slovensku. Mnohí ekonómovia hovoria, že zhruba 20 % je podiel, ktorý tvorí práve problém s povoľovacími procesmi na zvyšovaní cien nehnuteľností.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Čiže o toľko by boli lacnejšie nehnuteľnosti pre bežného spotrebiteľa.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Môžme sa o tom baviť takto, hej.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme ešte raz na tie investičné byty a na tú aktuálnu situáciu, prišli nám aj zaujímavé otázky od našich divákov, ktorí sa radi pýtajú na reality, 90 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva, takže veľmi radi vlastníme nehnuteľnosti a teda sme v nich, 70 % dokonca ju nemá zaťaženú hypotékou, ale to zrejme asi súvisí s tým, akým spôsobom sa k nim dostávali. Taká najčastejšia otázka, ktorú ste viac menej už zodpovedali, aj v úvode sme hovorili asi o tých výnosoch, dá sa na nehnuteľnostiach v budúcnosti zarobiť?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Určite áno, pokiaľ sa pozrieme nielen na slovenský realitný trh, ale na realitný trh všeobecne, tak investovanie do nehnuteľností patrí medzi veľmi obľúbené investície a pokiaľ v súvislosti s vývojom realitného trhu je aj pozitívny vývoj na bankovom sektore, tzn. sú dostupné úverové zdroje, tak v tom prípade môžme hovoriť o trvalej a dlhodobej udržateľnosti investícií do nehnuteľností.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Na konferencii sme spomínali aj zahraničné nehnuteľnosti. Keď už sa rozhodujem ako investor, že chcem niekam investovať svoje peniaze a možno niekedy sú aj lacnejšie nehnuteľnosti niekde v prímorskej oblasti, tak rozmýšľate nad nehnuteľnosťou v zahraničí alebo skôr sa orientovať na Slovensko? Predsa len tá administratíva a všetko s tým, čo súvisí, tak možno je jednoduchšie, práve keď sme investor na Slovensku.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Určite áno, z pohľadu takej dostupnosti k dani nehnuteľnosti je dobré, aby nebola dlhá vzdialenosť, už si len musíme povedať, že pokiaľ vlastním nejakú rekreačnú nehnuteľnosť na Slovensku a je vzdialená, potrebujeme riešiť dennodenné problémy týkajúce sa tej nehnuteľnosti. Vidíme, že to je starosť, preto klientom odporúčam, pokiaľ sa orientujú na investovanie do zahraničných nehnuteľností, aby si v prvom rade pozreli, aké je stabilná legislatíva v danej krajine, preto odporúčam investovať v rámci Európskej únii, kde je stabilita v oblasti právneho systému pevná. Na druhej strane si treba uvedomiť, že veľmi dôležitý faktor je správa nehnuteľností, tzn. preveriť si, akým spôsobom môžem riešiť správu nehnuteľností, či v danej krajine, či v danom projekte je možné nechať nehnuteľnosť spravovať profesionálnej firme, ktorá sa mi postará nielen o technickú správu, ale povedzme aj o vyťažovanie nehnuteľnosti a zabezpečenie príjmu z prenájmu takejto nehnuteľnosti.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ako teraz fungujete ako realitní makléri na takomto trhu, o ktorom sme dnes hovorili? Samozrejme, ako ste spomínali, už sa to zlepšuje. Predsa len sa vaša práca menila.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Určite áno. Tak ako som spomenul v úvode, v roku 2023 sa trh zmenil z trhu, ktorý patril predávajúcim niekoľko rokov na trh, ktorý začal patriť kupujúcim, a to z toho dôvodu, že kupujúcich začalo byť málo a pokiaľ chcel byť realitný maklér úspešný aj s tým menším počtom dopytujúcich a chcel vedieť predávať, musel zmeniť prístup, tzn. používať nové digitálne technológie, začali sa viac využívať nové nástroje, ako sú 3D obhliadky a podobne, začala sa využívať umelá inteligencia, čo je v podstate novinka nielen na realitnom trhu, ale aj v iných oblastiach, či už umelá inteligencia na tvorbu reklamných textov, prípadne rôzne grafické formy umelej inteligencie, ktoré dokázali vytvárať nové vizuály akoby starších nehnuteľností a pod. Takže z tohto pohľadu ja vnímam tú zmenu na trhu v roku 2023 za pozitívnu práve z toho dôvodu, že sa realitné kancelárie posunuli k profesionalizácii a poskytujú dnes kvalitnejšie služby svojim zákazníkom.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
O tejto dileme slovenského investora, byt či nebyt, ako sme ju nazvali, tak budeme hovoriť aj na našej ďalšej TA3 konferencii, ktorá má názov ako naša relácia, Investujeme a bude 25. apríla jeden samostatný panel o investovaní do nehnuteľností, kde teda budeme určite spomínať aj tie v zahraničí, ale aj tie na Slovensku. Ja si pamätám z našich posledných konferencií investičných, kde ste spomínali, že vaše investičné portfólio je sústredené iba do nehnuteľností?

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Musím povedať, že práve TA3 konferencie ma motivovali, že som urobil miernu diverzifikáciu, ale áno, môžem povedať, že zhruba 90 % mojich investícií sú smerované práve do nehnuteľností.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a možno ešte spomenúť, že opäť raz bude prítomný na konferencii aj portál Domire, prostredníctvom ľudí, ktorí ho budú nejakým spôsobom tam prezentovať. Povedzme si o ňom viac.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Realitný portál Domire je realitný portál, ktorý vznikol na základe iniciatívy predovšetkým realitných maklérov a realitných maklérov, ktorí sú združení v rámci Národnej asociácie realitných kancelárií a NARKS spoločne s mediálnym domom OUR MEDIA vytvorili tento produkt. Realitný portál Domire je portál, ktorý reaguje na požiadavky nielen realitných kancelárií ale aj zákazníkov, tzn. veľmi flexibilne zbierame podnety od našich zákazníkov, čo by chceli mať, aby si vedeli ľahko a ucelene vyhľadať nehnuteľnosť, ktorú hľadajú a vyhľadať si kompletné informácie. Preto ma veľmi teší, že práve tento portál za 3 mesiace svojho fungovania má v súčasnosti viac ako 26 000 ponúk a inzeruje v ňom viac ako 350 realitných kancelárií, čiže cítime, že tá objednávka, ktorá prišla z trhu, že takýto portál tu chýba, že sa ukázala ako zmysluplná a verím, že budeme ďalej rozvíjať tento portál tak v prospech realitných kancelárií, ako aj našich zákazníkov.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a ako som spomínala, o portáli sa budeme viacej rozprávať na tejto konferencii 25. apríla. V tejto chvíli vám ďakujem za rozhovor, mojim hosťom bol Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií SR
Ďakujem za pozvanie.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ďakujem. No a rozhovor a celú reláciu si môžete pozrieť aj v archíve na našom webe TA3. com. V premiére sa vidíme opäť v utorok o 17:30 h. Majte sa pekne a dovidenia.

Celú reláciu si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/relacia/932147/byt-ci-nebyt-dilema-investora

 

Zdroj: TA3

Autor: Lenka Buchláková

POZOR ZMENA: O dva týždne sa zmenia poplatky na katastri!

Od 1. apríla budú za úkony na katastri vyberané správne poplatky v novej výške. Viete ako sa zmenia?

V tabuľke nižšie uvádzame nové ceny za jednotlivé úkony:

Nové sumy správnych poplatkov – od 1. apríla 2024

Správny úkon – služba Úkon Poplatok

OD

1.4.2024

1. Vydanie výpisu z katastra nehnuteľností, za každých aj začatých 20 parciel, 20 stavieb, 20 bytov alebo nebytových priestorov v rámci jedného výpisu 8,00 € 12,00 €
2.  Vydanie údajov o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, za každých aj začatých 20 parciel v rámci jedného katastrálneho územia 8,00 € 12,00 €
3. Vydanie písomnej identifikácie parciel, za každých aj začatých 20 identifikovaných parciel v rámci jedného katastrálneho územia 8,00 € 12,00 €
4. Vydanie kópie originálu listu vlastníctva, kópie pozemkovoknižnej vložky alebo bývalého pozemkového katastra, za každých aj začatých parciel, 20 stavieb, 20 bytov alebo nebytových priestorov 8,00 € 12,00 €
5. Výpis kópie z katastrálnej mapy 8,00 € 12,00 €
6. Druhý a ďalší rovnopis verejných listín 3,00 € 5,00 €
7. Vydanie geografickej identifikácie parciel, za každých aj začatých 20 identifikovaných parciel v rámci jedného katastrálneho územia 15,00 € 22,00 €
8.  Poskytnutie katastrálneho operátu alebo iného operátu preukazujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nahliadnutie žiadateľovi s možnosťou vyhotovenia výpisu náčrtu alebo poskytnutie informácie z katastra nehnuteľností, aj začatých 20 parciel, 20 stavieb, 20 bytov alebo nebytových priestorov v rámci jedného katastrálneho územia 3,00 € 5,00 €
9. Poskytnutie informácií zo súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností na vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu v rámci jedného katastrálneho územia 17,00 € 25,00 €
10. Poskytnutie informácií z katastrálneho operátu na zisťovanie údajov pre likvidáciu obchodných spoločností, dražby, bankové subjekty, v rámci jedného katastrálneho územia 7,00 € 10,00 €
11.  Overenie štyroch vyhotovení geometrického plánu vrátane poskytnutých informácií 27,00 € 40,00 €
12.  Overenie ďalších troch vyhotovení geometrického plánu 7,00 € 10,00 €
13.  Vydanie kópie geometrického plánu, za každých aj začatých 5 strán formátu A4 8,00 € 12,00 €
14.  Návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v lehote 30 dní 66,00 € 100,00 €
15.  Návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v lehote 15 dní 266,00 € 300,00 €
16. Návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky v lehote 30 dní 33,00 € 50,00 €
17.  Návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky v lehote 15 dní 133,00 € 150,00 €
Správny orgán vyberie poplatok v položkách 14 až 17 znížený o 15 €, ak účastník konania o vklade práva podal oznámenie podľa §30 ods.3 zákona NR SR č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov bez ohľadu na počet právnych úkonov, ktoré sú uvedené v oznámení.