Archívy kategórie: Media monitoring

Vyhlásenie delegátov Snemu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ)

snemSZZ2018

Dňa 11.5.2018 sa v Bratislave konal výročný snem Slovenského živnostenského zväzu, na ktorom sa delegáti živnostenských spoločenstiev a cechov zaoberali aktuálnymi témami v oblasti živnostenského podnikania, najmä zmenami legislatívy prispievať k vytvoreniu spravodlivého podnikateľského prostredia pre remeselné živnosti a zlepšovaniu sociálnej situácie živnostníkov.

Snem schválil výsledky hospodárenia v roku 2017 a schválil návrh hlavných zámerov činnosti a rozpočet na rok 2018, ako aj výšku členských príspevkov pre rok 2019.

Dopoludnia sme privítali hostí. Naše pozvanie prijali a na Sneme sa vystúpili: Jana KIŠŠOVÁ, poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Branislav ONDRUŠ, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Miriam LETAŠIOVÁ, generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Ministerstva hospodárstva SR, Ján DUTKO, riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR a Ján ORAVEC, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Na Sneme sa zúčastnili aj  zástupcovia partnerských organizácií, Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Tatry-Sympatia, d.d.s, a.s.,  Silvia Gavorníková, riaditeľka medzinárodných vzťahov EXIM banky, a.s., Dáša Polláková, manažérka Československej obchodnej banky, a.s., Jana Klejová, zástupca Slovak Business Agency, Milan Kuzma, projektový manažér Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, Michal Rostás, zástupca spoločnosti TREXIMA Bratislava, s.r.o.

Stanislav ČIŽMÁRIK, prezident SŽZ vo svojom prejave upozornil na potrebu zachovať požiadavky na vysokú odbornú spôsobilosť živnostníkov podnikajúcich v remeselných prácach a osobných službách. Zdôraznil, že hlavnou snahou SŽZ je zlepšovať podnikateľské prostredie pre živnostníkov a malých podnikateľov. Chceme, aby sa vytvárali vyvážené podmienky aj pre budovanie odborných vzdelávacích centier, kde by sa dala využiť aj odborná zdatnosť našich remeselných cechov a združení. Tieto odborné vzdelávacie centrá sú dôležité aj preto, že často vybavenie tohto zariadenia napríklad pre klampiarov, či strechárov je finančne náročnejšie, ako pri iných remeslách. Spoločnosť však potrebuje všetky remeslá a preto by mala vytvoriť na všetkých stupňoch také podmienky, aby remeslá mali podmienky, ktoré povedú k ich rozkvetu a nie úpadku.

SŽZ veľmi pálčivo vníma skutočnosť, že maliarske remeslo nie je zaradené medzi remeselnými živnosťami. Je to voľná živnosť, a v praxi sa naozaj prejavujú negatívne vplyvy na kvalitu vykonávaných prác. Požadujeme, aby sa v prílohe č. 1 zákona o živnostenskom podnikaní doplnila do skupiny 113 – Stavebníctvo,  aj remeselná živnosť Maliarstvo.

Rovnako tak máme ambíciu zaviesť nový spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti pre založenie živnosti na realitné činnosť. Živnostenský zákon pre vydanie tejto viazanej živnosti od budúcich podnikateľov požaduje, aby preukázali aj odbornú spôsobilosť, vysokoškolským vzdelaním alebo praxou. Nad rámec tohto súčasného stavu požadujeme možnosť preukázať odbornú spôsobilosť formou zloženia špecializovanej odbornej skúšky.

Delegáti schválili hlavné zámery SŽZ pre ďalšie skvalitňovanie podmienok podnikania pre živnostníkov a malých podnikateľov, remeselníkov, v ktorých najmä:

  1. Navrhujeme zmeniť neobmedzené ručenie pre fyzické osoby podnikateľov na ručenie obmedzené na 3.000 EUR (obdobne ako obmedzené ručenie obchodných spoločností).
  2. Odporúčame zaviesť inštitút tzv. príležitostnej práce v stavebníctve, čo vytvorí podmienky pre nasadenie zvýšeného počtu pracovníkov v období stavebnej sezóny. Inštitút má umožniť odpracovať po dobu 8 mesiacov vyšší pracovný úväzok ako je obvyklý, napr. 1600 hodín práce ročne, 50 hodín práce týždenne.
  3. Pre vyvážené podnikateľské prostredie je ďalej potrebné odstrániť neúmerný tlak na najnižšiu cenu a zaviesť kritériá kvality vykonávaných prác a serióznosti firmy do všetkých druhov obstarávaní. V zahraničí je bežné, že najdrahšia a najlacnejšia ponuka sa zo súťaže vylučujú, čo vedie k serióznosti pri vystavovaní ponúk.
  4. Požadujeme upraviť aktuálne podmienky platobného styku nasledovne:
    a) splatnosť faktúr má byť zákonom stanovená na max. 30 dní bez možností zmluvnej dohody.
    b) špekulatívne neuhradenie faktúry voči fyzickej osobe – podnikateľovi má byť vnímané ako trestný čin. Je potrebné legislatívne posilniť možnosti vymáhania neuhradených pohľadávok fyzickej osobe- podnikateľovi a radikálne riešiť vymožiteľnosť úhrady faktúr.
  5. Požadujeme upraviť daňovú sadzbu dane z príjmov FO v prípade základu dane prevyšujúceho 35.000 EUR na úroveň 19%. Toto odstráni súčasné demotivačné hranice základu dane z príjmov FO, keď  je fyzická osoba – podnikateľ s prosperujúcim podnikom  „postihovaná“ najvyššou daňovou sadzbou (25%), pričom právnické osoby majú max. hranicu pri 21%.
  6. Požadujeme zvýšiť limity na daňovú odpočítateľnosť straty pre živnostníkov a MSP1) z 25% aspoň na 50%.
  7.  Navrhujeme prehodnotiť ďalšie zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov na max. sumu 29.800 EUR, čím by obsiahli skupinu podnikateľov s obratom do 49.790 EUR (limit pre povinnú registráciu za platiteľa DPH)
  8. Podporujeme zavedenie ročného zúčtovania odvodov na sociálne poistenie; a zároveň chceme zvyšovať povedomie o rizikách, pokiaľ živnostník nie je sociálne poistený (strata nároku alebo znížený nárok na rôzne druhy dôchodkov), aby sa zo živnostníka nestal v konečnom dôsledku chudobný dôchodca.
  9. Navrhujeme zrušiť povinnosť odvádzať z príjmov vyplatených na základe dohody o vykonaní práce zdravotné a sociálne odvody, nakoľko tieto príjmy sa zohľadnia v ročnom zúčtovaní odvodov. Zníži sa tak administratívna záťaž pri krátkodobom zamestnávaní a zamedzí sa dôvodom pre nárast čiernej práce.
  10. SŽZ vníma príležitosti a hrozby, ktoré pre tradičné podniky v oblasti remesiel, obchodu a služieb prináša nová digitálna revolúcia – Priemysel 4.0.  Apelujeme preto na zodpovedné inštitúcie na Slovensku, aby vytvorili pre živnostníkov a malé podniky rovnaké šance ako majú veľké podniky a uľahčili  prechod sektora MSP na nové technológie.

 

O SŽZ:

SZŽ vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Je členom Rady solidarity a rozvoja SR na Úrade vlády SR,  má zastúpenia v pracovných skupinách a komisiách na rôznych úrovniach. Taktiež je spoluzakladateľom SBA (Slovak Business Agency), spolu s Ministerstvom hospodárstva SR a Združením podnikateľov SR, ktorá poskytuje pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy Zákona o malých a stredných podnikoch. Na medzinárodnej úrovni je členom Európskej konfederácie staviteľov (EBC) so sídlom v Bruseli.

SŽZ poskytuje živnostníkom a podnikateľom pravidelný informačný servis, najmä prostredníctvom webovej stránky a pravidelného emailového spravodajcu. Ako dobrovoľné záujmové združenie vytvára priestor pre aktívnu prácu svojich členských  organizácií,  ktoré môžu otvárať potrebné spoločenské a ekonomické témy a prostredníctvom SŽZ ich komunikujú v rokovaniach s vládou a poslancami.

 Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je členom SŽZ a prezident NARKS Ján Palenčár je zároveň prvým viceprezidentom SŽZ.

Živnostníkov čakajú zmeny

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: “Realitným maklérom možno už čoskoro pribudnú nové povinnosti. Odborníci rokujú s ministerstvom vnútra o tom, aby okrem praxe alebo vzdelania mali povinnú aj skúšku odbornej spôsobilosti. Zákon v súčasnosti totiž podmienky na získanie tejto živnosti presne nedefinuje a mnohí ho tak obchádzali len čestným vyhlásením. Zväz živnostníkov návrh víta, zmeny chce presadiť aj v prípade maliarov.”

[TA3, 12:00; Žurnál; 14/05/2018;  Michaela Lovásová]

Michaela Lovásová, reportérka TA 3: “Na to, aby mohli realitní makléri pôsobiť na trhu, musia mať momentálne viazanú živnosť. Tá vyžaduje vysokoškolské vzdelanie alebo 5-ročnú prax. To je ale podľa Národnej asociácie realitných kancelárií málo, navrhujú, aby každý maklér musel v budúcnosti zložiť aj skúšku odbornej spôsobilosti.”

Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: “V rámci rezortov získavame podporu a predpokladáme, že do konca roku 2018 takýto návrh uzrie svetlo sveta.”

Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra: “Ak nájde sa právne ako ukotvenie takéhoto dokladu, že kto ho vydá, za akých podmienok, tak vieme si predstaviť aj zmeny v živnostenskom zákone.”

Michaela Lovásová: “Zväz živnostníkov s nápadom súhlasí, ale má aj ďalšie návrhy. Chce napríklad, aby bolo medzi viazanými živnosťami zaradené aj maliarske remeslo. Keďže doteraz bola táto živnosť voľná, mohol ju vykonávať prakticky ktokoľvek a nepotreboval na to vzdelanie, či prax.”

Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu: “Pretože tým sa zvýši úroveň vykonávaných remesiel. Za tým je skrytá úroveň poskytovaných služieb pre verejnosť.”

Michaela Lovásová: “Zatiaľ čo živnostenský zväz požaduje viazanú živnosť pre viac remeselných činností, opozičná SaS upozorňuje, že v niektorých prípadoch je potrebný presný opak.”

Jana Kiššová, poslankyňa SaS: “Napríklad záhradní architekti, ak niekto dokáže niekomu pekne spraviť, zariadiť záhradu, nemyslím si, že je nevyhnutné, aby musel mať takýto človek vysokú školu.”

Michaela Lovásová: “Ministerstvo vnútra zároveň plánuje spustiť do leta novú notifikačnú službu. Ak si napríklad podnikateľ živnosť preruší a bude sa blížiť termín jej obnovenia, upozornia ho na to vopred SMS alebo mailom.”

Ján Dutko: “Odovzdá na báze dobrovoľnosti kontakt na seba, akonáhle bude ukončený časový interval, to znamená buď pozastavenia alebo mu skončí platnosť dokladu odbornej spôsobilosti, ktorý je v niektorých prípadoch ako limitovaný, bezplatne mu živnostenský úrad zašle ako notifikáciu.”

Michaela Lovásová: “Živnostníci na dátumy totiž často zabúdali a hrozili im tak sankcie.”

Význam mediácie pri delení majetku

Dohoda partnerov aj po rozvode je vždy lacnejšia než súdenie

Rozvedení si môžu majetky rozdeliť aj mediačnou dohodou. Určite ušetria, vraví mediátorka Bronislava Švehláková.

(Pozn.  aj V NARKS máme realitných odborníkov  – kvalifikovaných mediátorov).

[HN; 16/05/2018; Helena Kokolová ; Zaradenie: EXPERT]

ROZHOVOR

Ako mediátorka sa stretávate aj so spormi o majetky. V akom štádiu sú ešte vhodné na mimosúdne urovnanie mediáciou?

Najčastejšie ide o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode, ale aj podielového spoluvlastníctva nezosobášených partnerov. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon na dohodu myslí a dáva bývalým manželom možnosť mimosúdne sa dohodnúť do troch rokov od právoplatnosti rozvodu. To je dostatočný čas, aby sa o to strany pokúsili, a keď to nedokážu sami, navštívili mediátora, ktorý im s tým dokáže veľmi efektívne pomôcť. Nielenže sa to dá vyriešiť veľmi rýchlo, ale aj výrazne ušetria. V prípade podielového spoluvlastníctva sa bývalí partneri tiež môžu na zrušení a vysporiadaní dohodnúť.

 

Mohli by ste ilustrovať na nejakých príkladoch zo svojej mediačnej praxe, ako by sa spory dali riešiť mimosúdnou cestou?

Bolo to niekoľko rokov dozadu. Dodnes si ten prípad pamätám. Bývalí manželia mali veľký spoločný majetok. Nielen aktíva – byty, pozemok, garáže, ale aj pasíva – hypotéky, pôžičky a okrem toho hnuteľný majetok, na ktorom im veľmi záležalo. Relatívne rýchlo sa nám podarilo vyriešiť rozdelenie “veľkých vecí” – nehnuteľnosti aj pôžičky, ostalo nám zariadenie bytov a dva cenné obrazy.

 

Obrazy a zariadenie sa delili ťažšie než nehnuteľnosti a dlhy?

Ťažšie. Rozdeliť zariadenie znamenalo spísať niekoľkostranový zoznam, prejsť položku po položke a nájsť kompromis. Napríklad, obaja mali záujem o konkrétnu skrinku alebo o rovnaký mop na umývanie podlahy. To sa tiež podarilo a ostala nám úloha rozdeliť dva, pre nich veľmi cenné obrazy. Prakticky hneď sa dohodli, že obrazy dostanú deti, keď budú dospelé a dovtedy si každý z nich nechá jeden. Keď prišlo na to, komu pripadne ktorý obraz – nastal veľký problém. Obaja totiž chceli ten istý obraz. A začalo dohadovanie sa, kto má naň väčšie právo, kto má k nemu bližší vzťah.

 

Prečo bol obraz taký vzácny?

Išlo o svadobný dar. Nakoniec to dopadlo tak, že sme žrebovali, ktorý obraz kto dostane.

Čo pre rozhádaných znamená, ak sa obrátia na súd, aké poplatky a trovy musia platiť? Môžu vôbec nejako nakladať s majetkom počas súdneho sporu?

Súdom vysporadúvané BSM trvá roky, priemerne štyri až sedem, ale často aj oveľa dlhšie. Strany musia zaplatiť súdny poplatok vo výške troch percent z hodnoty majetku a nemalú odmenu advokáta. Oproti mediácii, ktorá trvá, povedzme, pár týždňov, sa niekedy stranám podarí dohodnúť už na prvom stretnutí a zaplatia len odmenu mediátora. Tá je výrazne nižšia ako advokáta a strany ju platia na polovicu.

 

Musí mediačnú dohodu schváliť súd?

Nie, dohodu už nedávajú na schválenie súdu. Je potrebné spraviť len úkony, ktoré rozdelenie majetku prináša. Napríklad, ísť do banky vyriešiť zmenu hypotekárneho úveru, na kataster nehnuteľností prepísať byt a podobne.

 

S akými výdavkami treba počítať? Napríklad, ak rozvedení vysporadúvajú súdom byt v hodnote 100-tisíc eur.

Na porovnanie, ak rozvedení vysporadúvajú súdom byt v hodnote 100-tisíc eur, poplatky za súdne ohodnotenie nehnuteľností, ktoré musia strany znášať, budú okolo dvesto až päťsto eur, súdny poplatok bude na začiatku 66 eur, na konci tritisíc a k tomu treba pripočítať ešte aj odmenu advokátovi. Pri vysporadúvaní dohodou prostredníctvom mediátora to bude odmena mediátorovi okolo sto eur na hodinu. Záleží len na stranách, ako dlho bude mediácia trvať, stranám stačí odhad nehnuteľnosti od realitnej kancelárie, čo je okolo 25 eur plus poplatky za vypracovanie dohody. Takže v prípade mediácie sa bavíme o stovkách eur, v prípade vysporadúvania súdom o tisíckach. Ak sa bývalí manželia po začatí súdneho konania pokúsia o zmier napríklad mediáciou, súdny poplatok sa im zníži na jedno percento. Takže oplatí sa dohodnúť sa aj v tomto prípade. Helena Kokolová

Strany nájdu dohodu, pretože dostali dostatočný čas a priestor na to, aby vysvetlili svoje dôvody, aby našli kompromis medzi právnou a emočnou stránkou veci.

Realitné fórum v Bratislave 2018

Realitné fórum prinesie kľúčové témy biznisu – Prvý ročník odbornej konferencie, ktorá nadväzuje na Real Estate Forum, sa bude konať už 10. apríla 2018. Prednášajúci a vyše stodvadsať účastníkov sa stretnú v hoteli Austria Trend Hotel v Bratislave.

Jedným z diskutujúcich a zároveň tiež moderátor témy k dlho pripravovanému konceptu parkovania v Bratislave bude aj prezident NARKS Ján Palenčár.

narks

Banky sprísňujú financovanie bývania a developerom tak vysychá prúd potenciálnych klientov. Ak developerský boom a ceny nehnuteľností dosiahli svoj vrchol a pomaly odznievajú, čo bude ďalej?

Odbornú konferenciu príde otvoriť a v prvom bloku vystúpi Ivo Nesrovnal, primátor hlavného mesta Bratislavy. Úvod bude patriť diskusii o akútnych problémoch, ktoré trápia nielen Bratislavu ako najrozvinutejší developerský trh, ale majú celoslovenský presah. O parkovacej politike a parkovacích kapacitách v nových projektoch, doprave a urbanizme budú diskutovať Ján Palenčár, prezident NARKS, primátor Ivo Nesrovnal a zástupcovia miestotvorných developerov Martin Marko z HB Reavis a Pavel Pelikán z JTRE. Práve o tom, či sa Bratislava aj v oblasti dopravy a infraštruktúry mení na inteligentné mesto – Smart City, budú hovoriť významní developeri a hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad v jednom z poobedných blokov.

V súvislosti s územným plánovaním a realitným biznisom nemôže chýbať blok venovaný aktuálnej legislatíve. Pálčivé otázky okolo novely Obchodného zákonníka, daní, príspevkov do iných kapitálových fondov aj podnikové kombinácie budú vysvetľovať skúsení právnici Soňa Hanková z EY Law, Richard Panek z EY Tax a Robert Daniš z česko-slovenského tímu advokátov Wilsons.

Podľa údajov Štatistického úradu sa medziročne čísla slovenského stavebníctva zdvihli o 20,7%, pričom výstavba budov si v januári polepšila o 18,7%. Aktuálnu krivku ponuky a dopytu realít, zadlženosť domácností, indikátory prehrievania trhu a opatrenia príde odprezentovať špičkový analytik Mikuláš Cár z NBS.

Moderátor Filip Žoldák zo spoločnosti Herrys a spíkri Martin Lazík z portálu Reality. sk, Ivan Rolný z ITB Development a Ján Palenčár, prezident NARKS, doplnia biznisový pohľad na konjunktúru v rezidenčnom sektore. Blok sa bude venovať aj sprísneniu financovania bývania. Napriek klesajúcej nezamestnanosti a rastúcim mzdám sa tak vlastné bývanie stáva pre individuálnych kupujúcich menej dostupné.

Témy: Sprísnené financovanie nehnuteľností. Development projektov. Parkovanie v Bratislave. Smart Cities. Novela k územnému plánovaniu.

Autor: Kharisma

Záujem o rekreačné nehnuteľnosti

Lucia Farkasová, moderátorka: “Slováci čoraz viac kupujú nehnuteľnosti určené na rekreáciu. Za posledné tri roky sa dopyt po takýchto nehnuteľnostiach zdvojnásobil. Väčšina záujemcov kupuje chatu či apartmán pre seba za účelom vlastného relaxu. Časť zase nehnuteľnosť ponúka na prenájom. Medzi najatraktívnejšie lokality patria Tatry, Orava, či Liptov.”

[TA3, Žurnál; 30/03/2018;  Dagmar Hrubšová]

Dagmar Hrubšová, reportérka TA 3: “Sekundárne bývanie, takto na realitnom trhu označujú nehnuteľnosti určené na rekreáciu. Patria medzi ne moderné apartmány aj jednoduché chaty. Práve chatárčenie má na Slovensku pomerne silnú tradíciu, po útlme sa obľuba dovolenkových nehnuteľností vracia.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: “Musíme sa vrátiť k roku 2008, kedy prišlo k prasknutiu takzvanej realitnej bubliny. Následné roky od roku 2010/2011 sme zaznamenali vzostup záujmu o nehnuteľnosti, ale v prvom rade to boli nehnuteľnosti určené na bývanie. Od toho roku 2014 sa nám dopyt až zdvojnásobil, keď počítam tento rok.”

Dagmar Hrubšová: “Za zvýšeným záujmom je ekonomická situáciám, teda stabilita v príjmoch. S tou súvisí aj potreba investovať. Podľa sociológa za tým môže byť aj generačná výmena chatárov.”

Milan Zeman, Sociologický ústav SAV: “Dedičia buď pokračujú v tradícii, alebo ponúkajú tieto nehnuteľnosti na predaj, čo sa môže prejavovať na realitnom trhu.”

Dagmar Hrubšová: “Najväčší záujem je o lokality, ktoré ponúkajú oddychové a športové možnosti počas celého roka. Medzi najatraktívnejšie oblasti patria Tatry, napríklad Demänovská dolina, Donovaly či Tále.”

Richard Churý, riaditeľ siete realitných kancelárií: “Najväčší dopyt po nehnuteľnostiach rekreačných je v miestach, kde je vybudovaná atraktívna infraštruktúra, kde, strediská, ktoré sú známe povedzme nejakými lyžiarskymi svahmi alebo prípadne inými formami rekreácie, napríklad golf.”

Dagmar Hrubšová: “Slováci chaty či apartmány kupujú predovšetkým pre vlastnú rekreáciu, časť z nich ich ponúka na krátkodobý prenájom. Ceny za nehnuteľnosti sa rôznia v závislosti od lokality a technického stavu.”

Ján Palenčár: “Pokiaľ si povieme, že bavme sa o apartmánoch, tak tá cena sa hýbe dnes od tisíc do dvetisíc euro za meter štvorcový. Čo sa týka rodinných domov, to znamená povedzme chalúp, tak najväčší záujem je o chalupy od 30- do zhruba 70-tisíc euro.”

Dagmar Hrubšová: “Presná štatistika koľko nehnuteľností je rekreačných, neexistuje. V listoch vlastníctva sú totiž zapísané buď ako rodinné domy alebo byty. Keďže prognózy hovoria o pozitívnom vývoji slovenskej ekonomiky, realitné kancelárie očakávajú, že zvýšený dopyt bude pokračovať.”

Záujem o chaty a apartmány rastie, ľudia investujú v horách

V posledných troch rokoch násobne stúpol počet záujemcov o kúpu rekreačných nehnuteľností. Dopyt vyvolal aktivity developerov práve v oblasti výstavby rekreačných domov a apartmánov, hovorí prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

[etrend.sk; 06/03/2018; TASR ; Zaradenie: REALITY/Bývanie]

Developeri sa zaujímajú o kúpu pozemkov v atraktívnych turistických lokalitách, ako sú napríklad Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Malá Fatra, prípadne v blízkosti akvaparkov, spresňuje J. Palenčár.

Záujemcovia podľa neho hľadajú rekreačné nehnuteľnosti predovšetkým pre vlastné potreby. “V niektorých prípadoch kombinujú vlastné využitie s ponukou takejto nehnuteľnosti na krátkodobý prenájom,” dodáva.

Developeri v niektorých prípadoch ponúkajú možnosť prenájmu ponúkaných apartmánov. Aktuálne sú ceny rekreačných nehnuteľností veľmi rozdielne, podľa šéfa NARKS-u sa pohybujú od 800 až po 2 500 eur za štvorcový meter.

“Záleží na lokalite, technickej špecifikácii a štandarde vybavenia. Najdrahšie ponúkané rekreačné nehnuteľnosti sú v najatraktívnejších lokalitách, napríklad na Štrbskom plese, prípadne v Demänovskej doline. Lacnejšie ponuky nájdeme na Orave či na Kysuciach,” vysvetľuje J. Palenčár.

Ceny bytov v Bratislave dorovnali české Brno

Najhoršia dostupnosť bývania či výrazný rast cien v poslednom roku. Aj toto má Bratislava v porovnaní s Prahou spoločné. Nájdu sa však aj rozdiely. Hlavné mesto Česka totiž má o takmer tretinu drahšie byty.

[hnonline.sk; 05/03/2018; Erik Vrábel ; Zaradenie: ekonomika]

Ceny nehnuteľností rastú v celej Európskej únii, avšak mnohé z krajín na konci minulého roka už zaznamenali spomalenie rastu, vrátane Slovenska. No v susednej Českej republike ceny bývania rástli omnoho výraznejšie. Na obidvoch realitných trhoch má výsadné postavenie hlavné mesto. Bratislava a aj Praha sa výrazne odlišujú cenami bytov a developerskou aktivitou od ostatných miest. Vyplýva to z najnovšej analýzy portálu Nehnuteľnosti.sk. Ako uvádza analytik tohto portálu Martin Lazík, “súčasný stav cien pre porovnateľné nehnuteľnosti a lokality vychádza v hlavnom meste Česka o 20 až 30 percent drahšie ako v Bratislave.” Podľa neho sa ceny starších bytov v Bratislave pohybujú skôr na úrovni druhého najväčšieho českého mesta, a to Brna. “Ak však zoberieme do úvahy porovnateľné lokality v oboch mestách a tiež rozlohu, tak v Bratislave kúpime starší dvojizbový byt za 115-tisíc eur, zatiaľ čo v Prahe musíme siahnuť do vrecka oveľa hlbšie,” tvrdí analytik. Dodáva, že pražský starší dvojizbák stojí 154-tisíc eur. Na porovnanie, rovnaký byt v Brne stojí 116-tisíc eur. Na oboch realitných trhoch vidieť podľa Lazíka markantné rozdiely medzi mestami a vidiekom, kde je vysoká nezamestnanosť a nižšie platy.

Rast cien u slovenských susedov bol dokonca najvyšší v celej Európskej únii.

 

Efekt Airbnb

Prvý dôvod vyššej ceny v najväčšom českom meste oproti Bratislave je historický. V Prahe totiž boli vyššie ceny nehnuteľností už na začiatku nového milénia, a tiež v 90. rokoch. V hlavnom meste Česka je tiež vyššia priemerná mzda, vysoká zamestnanosť, veľké zastúpenie zahraničných firiem a organizácií. “Zároveň má dobré meno i v zahraničí, čím je atraktívnejšia pre investorov aj spoza hraníc,” tvrdí Lazík.

Podľa analytika ČSOB v Českej republike Petra Dufeka situáciu pražského bývania v súčasnosti ovplyvňujú možnosti zdieľanej ekonomiky. “Pomerne silnú rolu zohráva efekt Airbnb. Krátkodobé prenájmy sa stali atraktívnymi investičnými príležitosťami, čo sa prejavuje až v neuveriteľnom raste cien v centre,” približuje Dufek. Odhadová kapacita lôžok pre Prahu v platforme Airbnb je už rovnaká ako v hoteloch. Dufek ďalej dopĺňa, že podobne funguje aj záujem ľudí o investovanie do bývania z dôvodu nízkych úrokových sadzieb.

 

Lacné peniaze

V minulom roku zažívalo Slovensko na realitnom trhu vysoké zdražovanie. Údaje Eurostatu však ukazujú, že v niektorých kvartáloch dosiahla Česká republika prvú priečku v rýchlosti zvyšovania cien bývania v celej Európskej únii. Rovnako v rokoch 2016 a 2017 ceny u našich susedov rástli rýchlejšie ako na Slovensku. Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára to spôsobil rekordný dopyt, ktorý bol podporený silnou spotrebiteľskou dôverou, dobrou ekonomickou situáciou a nízkymi úrokovými sadzbami pri hypotékach. Dostupnosť lacných peňazí je výsledkom politiky Európskej centrálnej banky pre podporu ekonomiky v Európskej únii.

Hosť v štúdiu TA3: J. Palenčár o realitnom podvode

2.2.2018 17:04 | zdroj: TA3

Pár na invalidných vozíkoch našiel pred dvomi rokmi byt, ktorý vyhovoval ich požiadavkám. Zaplatil zaň zálohu 80tisíc eur. Ani dnes však v byte nebývajú a okrem toho im ani nepatrí. Inými slovami, realitná kancelária spolu s developerom pripravili hendikepovaných ľudí o desiatky tisíc eur aj o byt. O tomto podvode sa na TA3 rozprávali s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Vyjadrenie NARKS

V súvislosti s aktuálne medializovaným prípadom, kedy mladí ľudia prišli o peniaze pri procese kúpy bytu v novostavbe a došlo k nezodpovednému konaniu zo strany realitnej maklérky, by sme chceli opätovne upozorniť na to, aby realitné kancelárie poskytovali svoje služby v súlade so ZÁKLADNÝMI ŠTANDARDAMI PRÁCE PRE REALITNÉ KANCELÁRIE.

Realitná kancelária, ako ani realitná maklérka spojená s prípadom nie sú členom NARKS.

Realitné kancelárie pri sprostredkovateľskej činnosti sú povinné poskytnúť klientom všetky informácie (týkajúce sa nehnuteľnosti a procesu nadobúdania nehnuteľnosti), ktoré majú vplyv na rozhodnutie klienta pristúpiť ku kúpe. V tejto súvislosti NARKS pripravila v máji 2017 zoznam činností realitných kancelárií, ktoré predstavujú minimálny základ poskytovaných služieb pre klientov. V rámci týchto Základných štandardov práce pre realitné kancelárie (http://www.narks.sk/realitne-standardy/) sa okrem iného uvádza:

1. Realitný maklér musí
  • preveriť a kontrolovať uvádzaný stav nehnuteľnosti so skutočným právnym stavom,
  • preveriť vlastnícke práva k nehnuteľnosti, ťarchy a iné dôležité informácie k nehnuteľnosti,
  • overiť pravosť, správnosť a aktuálnosť údajov.
2. Zabezpečenie kúpnej zmluvy

Zmluva musí byť vyhotovená právnikom prípadne notárom,
RK zabezpečuje kontrolu všetkých dokumentov a overenie pravosti, podpis zmluvy na notárskom úrade.
Pri kúpe zaťaženej nehnuteľnosti komunikuje so zmluvnými stranami v súvislosti s výmazom/zriadením záložného práva.
Realitný maklér aktívne koordinuje procesy a komunikuje so zmluvnými stranami.
Maklér bezodkladne podá návrh na vklad na zmenu vlastníckych práv po splnení podmienok kúpnej zmluvy.

3. Prevod finančných prostriedkov

Je potrebné, aby maklér dohliadol na bezpečný prevod finančných prostriedkov klienta, zároveň s prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Využije sa bezpečný prevod cez notársku úschovu alebo vinkulovaný účet v banke a uvoľnenie prostriedkov až po prevode vlastníckeho práva.

Celé znenie štandardov nájdete na stránke NARKS http://www.narks.sk/realitne-standardy/Zakladne_standardy_A4

 

Autor:  NARKS – spracovateľ slovenskej verzie európskej normy STN EN 15733:2009 Služby realitných maklérov. Požiadavky na poskytovanie služieb realitných kancelárií.

Staré byty by mohli ísť s cenou dole

Dopyt po nehnuteľnostiach sa vlani znížil približne o 20 percent. Slabšia je aj ponuka

BRATISLAVA. Živelné nakupovanie bytov, ktoré vyhnalo ich ceny na nové maximá, sa skončilo. Bytov sa predáva menej, ceny nehnuteľností síce ďalej veľmi nerastú, ale ani neklesajú. Keďže banky začali vlani poskytovať hypoúvery menej ochotne, pohyb na realitnom trhu sa mierne spomalil.

[SME; 21/2018; 26/01/2018; Diana Schniererová]

Kým ceny bytov v Bratislave uplynulé dva roky rástli, ceny domov v okolitých satelitoch sa príliš nehýbali. Aká je predpoveď na tento rok?

Podľa Filipa Žoldáka z realitnej kancelárie Herrys sa dopyt po nehnuteľnostiach znížil proti roku 2016 približne o pätinu. “Ponuka je však takisto malá, a teda nepredpokladáme dramatické zmeny v cenách nových bytov. Ak tak na sekundárnom trhu, teda pri starých bytoch,” naznačil špecialista.

Najrizikovejšie staršie byty, teda tie, ktorých ceny by mohli ísť dole ako prvé, sú podľa Mária Glosa z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska byty na sídliskách v klasickej panelákovej architektúre s problematickým parkovaním. “Naopak, staršie tehlové byty v centrách v meštianskej architektúre s vysokými stropmi a s pôvodnými drevenými parketami môžu na cene rásť aj napriek vysokému počtu novostavieb,” dodal Glos. Ceny starších bytov by mohli stagnovať alebo sa znižovať tam, kde bude pribúdať najviac novostavieb. Už aj vlani staršie byty rástli len minimálne: ceny dvojizbových bytov sa podľa údajov portálu Nehnuteľnosti. sk medzištvrťročne zvyšovali priemerne o jedno percento, staré trojizbové byty o dve percentá. “Stagnáciu cien v roku 2018 by sme mali vidieť hlavne v Bratislave, kde sa podľa doterajšieho vývoja zdá, že ceny dosiahli vrchol,” konštatoval analytik portálu Nehnuteľnosti. sk Martin Lazík.

 

Novostavby potiahli aj staré byty

 

To, že sa ceny starších bytov v uplynulých troch rokoch vyšplhali na súčasnú pomerne vysokú úroveň, spôsobil vysoký dopyt po bytoch a chýbajúca ponuka. Na rast ich cien mali vplyv aj pribúdajúce novostavby v lokalite. “Ak do mesta príde novostavba, má cenovku vyššiu ako staršie byty, čo je logické. Ak je novostavba príliš drahou alternatívou, kupujúci sa zamerajú na staršie byty,” vysvetľuje Lazík. To sa potom odzrkadľuje na raste cien starších bytov. Podľa Žoldáka z realitnej kancelárie Herrys sa tak zlacňovanie môže dotknúť najmä nehnuteľností, ktorých ceny rástli nie na základe dopytu po reálnom bývaní, ale ako výsledok celkovej situácie podporenej dostupnosťou peňazí. Kým ceny rodinných domov v krajských mestách stúpali, ceny domov v satelitných okresoch okolo Bratislavy, ako sú Malacky, Pezinok či Senec, sa nemenili. Podľa Lazíka sa pohybovali v sumách od 155-tisíc do 180-tisíc eur. Slováci štandardne nakupujú častejšie byty ako rodinné domy. Najväčší záujem o byty bol vlani v Bratislave, kde bola aj najširšia ponuka.

 

Najživšie je v Bratislave

 

Najžiadanejšie boli dvoj-a trojizbové byty v mestskej časti Ružinov, na druhom mieste boli podľa portálu Nehnuteľnosti. sk trojizbové byty v Petržalke, tretie miesto patrí Novému Mestu. Dobré podmienky na kúpu nehnuteľností by mali pretrvať podľa analytikov aj tento rok. “Hypotéky sú aj napriek sprísneniam stále dostupné, úrok je jeden z najpriaznivejších v eurozóne, rast dôchodkov, rast HDP – to sú len niektoré z faktorov, ktoré spôsobujú, že záujem nakupovať prevláda,” poznamenal Glos. Dočasný nárast cien by v blízkej budúcnosti podľa Lazíka mohlo spôsobiť avizovanie výrazného zvýšenia úrokových sadzieb. “To by v danom čase spôsobilo rýchlejší nárast dopytu s nasledovným dočasným opadnutím a s možným dôsledkom v podobe poklesu cien nehnuteľností,” dodal Lazík. Kľúčové bude rozhodnutie Európskej centrálnej banky o základnej úrokovej sadzbe.