Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Téma nájomného bývania sa na Slovensku dostáva čoraz viac do centra pozornosti. Nielen z pohľadu dostupnosti pre ľudí, ale aj ako investičná príležitosť pre veľkých hráčov. Kým dopyt po nájomných bytoch rastie, otázkou zostáva, kto a za akých podmienok ich bude financovať? Aj o tom budeme hovoriť s Vladimírom Bakešom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom poisťovne Kooperativa a Jánom Pálenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, páni, dobrý deň, vitajte.

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Dobrý deň.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, začneme vami, poďme sa pozrieť na aktuálnu situáciu na trhu s nájomným bývaním. Slovensko zaostáva nielen za Európskou úniou, ale teda celosvetovo v rámci Európskej únie 32 % ľudí žije v nájmoch. Čo sa týka napr. Nemecka, to sme už viackrát rozobrali v našom vysielaní, tam je to viac ako 53 %, ako je to v prípade Slovenska?

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Pokiaľ sa bavíme o Slovensku, môžme hovoriť že zhruba o desiatich percentách a tzn. ten nájomný sektor tvorí zhruba 10 % celkového bytového fondu a v tomto je zahrnuté komerčné nájomné bývanie, tak isto nájomné bývanie, tzv. sociálne, ktoré je podporené napr. Štátnym fondom rozvoja bývania alebo aj iné formy bývania, ktoré povedzme realizujú samosprávy. Takže tento podiel je veľmi nízky, tak, ako ste povedali, v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. A toto nám robí rôzne problémy, napr. aj s pracovnou mobilitou.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ja len upresním ešte tie dáta. Je to zhruba 7 % a miera neobsadenosti nájomných bytov na Slovensku zostáva nízka, na úrovni 4-7 %. Pán Bakeš, keď hovoríme o poisťovni, tak možno nie všetci diváci si to spájajú, že čo poisťovňa má s nájomným bývaním. Vy ste sa rozhodli vstupovať alebo teda vstúpiť do štátom podporovaného nájomného bývania, do tohto projektu, čo za tým vidíte, že idete podporovať to nájomné bývanie na Slovensku?

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
K tomuto kroku nás viedli desiatky rokov skúsenosti nášho zahraničného akcionára v Rakúsku, ktorý za viac ako 40 rokov investoval do výstavby viac ako 150 000 nájomných bytov, nielen vo Viedni, ale aj v iných krajských mestách Rakúska a keďže investovanie do nájomného bývania je v značnej miere spojené s dlhodobým investovaním, tak je to vhodná parketa pre dôchodkové fondy, poisťovacie spoločnosti, jednoducho subjekty, súkromné subjekty, ktoré pracujú s tzv. dlhými peniazmi, lebo naše investičné stratégie sa nezakladajú iba na krátkych a strednodobých investičných horizontoch, ale hovoríme o desiatkach rokoch, 25, 35 rokov +, takže preto aj Kooperatíva na Slovensku sa rozhodla vstúpiť do tohto projektu a v roku 2022, keď tento zákon bol schválený, podala žiadosť, aby sa stala ako prvou investičným partnerom Slovenskej republiky.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, ktoré skupiny obyvateľstva sú dnes najviac odkázané na to nájomné bývanie? Komu by to najviac pomohlo?

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
V prvom rade sú to mladí ľudia, títo majú mnoho bariér, akým spôsobom sa dostať k bývaniu, v prípade mladých ľudí je prioritne samozrejme kúpiť si byt. Toto je tradícia na Slovensku, pozerám sa po vlastnom byte a v ďalšom kroku zistím, že nemám dostatočne našetrené peniaze alebo k dispozícii financie na tzv. equitu, tzn. tých zhruba 20 % z hodnoty bytu, ďalšia vec je, nemám dostatočný príjem, aby som si mohol zobrať hypotéku, dnes je úplne bežné, že samožiadateľ, tzn. 1 človek, keď žiada hypotéku, jednoducho gro týchto samožiadateľov neprechádza a neni možné kúpiť si byt. Väčšinou sa spájajú, či sú to mladí manželia, mladí manželský tvar alebo mladí ľudia spoločne, čiže práve táto skupina ľudí je najviac odkázaná na nájomné bývanie a to nájomné bývanie dnes majú vlastne k dispozícii zatiaľ iba 1, a to je to komerčné nájomné bývanie. To je tu nejako rozvinuté. Tie ostatné formy, ako je forma Štátny fond rozvoja bývania, prípadne mestské, obecné nájomné bývanie, to sú tak malé čísla, že na toto dosiahne veľmi malý počet žiadateľov.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Páni, hovorí sa teraz o nedostupnosti bývania, najnedostupnejšie za ostatných 10, 12 rokov, 13, sú rôzne štatistiky, to, že sa teraz máme zameriavať na to nájomné bývanie, je len taký dočasný nejaký trend alebo taká dlhodobá stratégia aj poisťovní, aj celého toho systému, ako sa to vlastne nastavuje aj v zahraničí. Pán Bakeš.

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ja súhlasím s tým, čo ste dali ako tú druhú alternatívu, že je to dlhodobý trend a ja verím tomu, že aj perspektívny. Ja sa vrátim len možno kúsok do histórie. Zoberme si, že takých 35, 45, 50 rokov dozadu bývali vo vlastnom iba vlastníci rodinných domov, byty vo vlastníctve súkromnom neexistovali, boli byty služobné, obecné, štátne, družstevné atď., ale tým, že v deväťdesiatych rokoch došlo k privatizácii bytového fondu, tak sa samozrejme všetci tí, ktorí bývali desiatky rokov v služobných a teda nájomných bytov, rozhodli za nízke peniaze investovať. Takže sa tá orientácia, tá atmosféra sa výrazne zmenila, toto pretrvalo teraz desiatky rokov, ale teraz prichádza vlastne tá fáza, kedy je potrebné, ako už bolo spomínané, pre tú mladú generáciu, ale možno aj pre dôchodcov, nemusí to byť iba pre mladú generáciu, aby sa vytvorila možnosť dlhodobého bývania, tá aj na dobu neurčitú v štandardnom nájomnom byte, ktorý vás odbremeňuje od tých vlastníckych povinností, ktoré máte, ktoré sú spojené s bytom, kto si málokto, málokto uvedomuje, okrem toho ste naozaj flexibilní, keď cestujete za prácou, keď potrebujete naozaj zmeniť pôsobenie, tak vás to vlastníctvo nehnuteľností neobmedzuje a nezaväzuje zostať tam, kde sú. My sme napríklad si robili prieskum a zistili sme medzi mladšou a stredne mladou generáciou v krajských mestách, aký by z ich strany bol potenciálny záujem bývať dlhodobo v nájomnom byte. A my sme boli prekvapení, že až 27 % opýtaných, bolo to nezávislou agentúrou robené, sa vyjadrilo, že si vedia veľmi jednoducho predstaviť bývať v nájomnom byte, takže aj to svedčí o tom, že ten trend tu nastáva. Okrem toho tie státisíce nám Slovákov mladších, stredne mladých Slovákov, ktorí pracujú dnes za hranicami Slovenska v rámci Európskej únie. Myslíte si, že vlastnia vlastné byty? Nevlastnia? Možno 1, 2 percentá z nich má vlastné byty, tie ceny, ktoré tam sú, im to neumožňujú, bývajú v nájomnom bývaní a keďže sem prichádzajú cez rok na nejakú dovolenku alebo prázdniny pozrieť rodičov alebo príbuzných, tak sa s takouto skúsenosťou z viere, že tam je to úplne bežne, takže aj takýmto nejakým ústnym podaním, skúsenosťami sa stále viac tento trend podporuje, naozaj záujem zo strany bežných obyvateľov na Slovensku bude narastať a my počítame, že tento trend preto bude naozaj veľmi dlhodobý.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, keď sa pozrieme na realitný trh a na to, ako sú teraz ceny vysoko, že stále rastú a mladí ľudia si nemôžu dovoliť tie hypotéky. Ceny úrokových, teda úrokové sadzby na hypotékach rastú. Je toto z pohľadu realitného trhu situácia, že jediné zachráni mladých ľudí a teda, aby sa dostali do vlastného bývania, nájomné bývanie?

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Nemyslím si, že to je všeliek. To, čo treba urobiť, je prijať viacero opatrení a v prvom rade treba umožniť akoby viaceré možnosti vytvoriť pre mladých ľudí a nielen pre mladých ľudí, pre ľudí, akým spôsobom získať bývanie. Tým chcem povedať, že máme tú možnosť kúpiť si byt, či to už je za vlastné zdroje, hypotéka, máme tu dnes štátom podporované nájomné bývanie, čo považujem za skvelý projekt opäť pre nejakú skupinu žiadateľov, mali by sme podporiť družstevné bývanie, ktoré tu roky bolo a bolo to úspešný projekt a napr. v blízkom Rakúsku, tak ako spomínal pán Bakeš, kde to nájomné bývanie je veľmi rozvinuté, družstevné bývanie má veľmi silnú tradíciu, ale vytvoriť aj povedzme komunitné bývanie a iné formy, aby si naozaj ľudia mohli vybrať, ktorá z týchto možností je pre nich najlepšou možnosťou aj z pohľadu ich príjmu a nejakým spôsobom aj ich nadstavenia do budúcna.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Keď sa pozrieme, pán Bakeš, možno na, hovoríme aj o možno pozitívach toho nájomného bývania z vášho pohľadu, z toho legislatívneho trhového a pod. aké sú tam riziká z dlhodobého hľadiska?

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ako trhové riziko vnímame ako veľmi nízke, lebo na základe rôznych štatistických analýz dlhodobých vyplýva z toho fakt, že ceny nehnuteľností, lineárne alebo by som povedal, tak priemerne v nejakom horizonte 30-50 rokov každoročne stúpajú na hodnote o 4-5 %, tzn. že je to taký vhodný protiinflačný nástroj, takáto dlhodobá investícia do nehnuteľností, čo sa týka legislatívy, áno, tam ešte niektoré veci treba upraviť, aby hlavne tie povoľovacie procesy, aby boli rýchlejšie, aby boli adaptabilnejšie, aby sme nepracovali s 20 ročnými a ešte staršími rôznymi územnými plánmi, ktoré sa rôznymi výnimkami dopĺňajú, a už nevytvárajú ani nejaký homogénny komplex, takže v tomto smere aj tie povoľovacie procesy trošku sú dlhé. Ja verím tomu, že nový zákon by mohol tieto veci trošku zmeniť. Pripravujú sa ešte nejaké zmeny, aby sme v tomto naozaj mohli byť efektívny, lebo pre investora nie je veľmi zaujímavé investovať do pozemku, do projektu a potom čakať 7, 8 rokov na stavebné povolenie, to je nereálne, resp. to je taká stratová záležitosť, že to si málokto môže, ak vôbec má záujem si niečo také dovoliť. Čo sa týka tých rizík, ešte možno by som aj doplniť, čo sa hovorilo dnes, čo sa nám, čo sa nám deje, o populačnom vývoji na Slovensku sa už veľa porozprávalo. Slovensko starne a mnohí mladí ľudia odchádzajú, odchádzajú aj preto do zahraničia, lebo nemajú dostupnosť bývania, odchádzajú si, myslia, samozrejme, že za lepším, možno lepšia úroveň infraštruktúry, starostlivosti, ale to by som nechal bokom. Možno to nie je vždy úplne pravda, ale dnes je ten scenár taký, že mladý človek skončí školu a čo sa prvé môže obzerať, je nejaké bývanie a to, ak nechce zostať s rodičmi príliš dlho, to tiež nie je zdravé, ani z psychického hľadiska, je dobré, aby sa naozaj čo najskôr osamostatnil, ale môžete sa osamostatniť, keď idete do komerčných nájmov, ktoré majú naozaj vysoké ceny, nikto vám tam žiaden zamestnávateľ nedá príspevok na bývanie, tak, ako to v tomto systéme podporovaného nájomného bývania je. Preto mladí ľudia vo veku 33-35 rokov opúšťajú také to rodičovské hniezdo a potom sa nám naozaj vytvárajú alebo otvárajú nožnice, kedy rodiny si zakladajú mladí ľudia po tridsiatom piatom roku a to potom prináša samozrejme tie demografické riziká, takže to je taká trošku podpora aj preto, aby tí mladí ľudia sa dostali k dostupnému bývaniu, kvalitnému štandardu, či je to v takom kraji alebo onakom okrese, kde tento projekt sa bude rozvíjať.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Spomínali ste, akým spôsobom možno aj to, ten nový stavebný zákon a to všetko vplýva aj na ten rozvoj toho nájomného bývania. Pán Palenčiar, nadviažem tak plynulo na našu ďalšiu konferenciu, developerské projekty budúcnosti, kde je 1 panel vyslovene venovaný novému stavebnému zákonu a jeho dopadoch, predpokladám, že dopady aj vy z toho realitného a developerského sveta nevidíte ešte v súčasnosti nejaké výrazné. Budú také zásadné, že v najbližších mesiacoch a rokoch to ovplyvnia?

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
V prvom rade môžem povedať, že dobre predpokladáte, ešte tie pozitívne výsledky nevidíme, ale ten dôvod je objektívny. A úrady sa potrebovali oboznámiť a ľudia na úradoch sa potrebovali nejakým spôsobom zaučiť pracovať v novom systéme, s novým zákonom a prvé nejaké štatistiky budeme môcť pozerať niekedy ku koncu roku 2026. Všetci veríme, že tento zákon pomôže, že digitalizácia pomôže stransparentniť, urýchliť všetky procesy. A nakoniec aj OECD pred troma rokmi veľmi kriticky pozeralo na Slovensko a stále pozera z pohľadu dlhodobých povoľovacích procesov, že to je 1 zo základných faktorov, ktoré majú negatívny dopad práve na zlú dostupnosť bývania, na vysoké ceny nehnuteľností. Ale má to dopad aj na komerčné nehnuteľnosti, na firmy, ktoré tu chcú investovať na Slovensku. Zvažujú aj túto tému, a to je tá dlhodobo z povoľovacích procesov. Nehovorím ešte o podpore infraštruktúry, napojenia na siete cestných komunikácií, ktoré takisto zaostávajú na Slovensku oproti iným okolitým krajinám. Všetci vítame nový stavebný zákon, samozrejme ten stavebný zákon prešiel nejakým vývojom, pred pár rokmi sa hovorilo o tom, že stavebné úrady pôjdu priamo pod gesciu štátu, tá situácia sa zmenila. Ostali v rámci samosprávy. Uvidíme, či táto zmena nebude mať negatívny dopad na ďalšie fungovanie zákona, ale držíme si palce všetci, ktorí sú zúčastnení na trhu, že naozaj toto pomôže stavebníctvu, developingu, ale aj rozvoju povedzme toho rezidenčného, rezidenčných nehnuteľností.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Tak držíme si palce už niekoľko rokov, ale to asi nestačí úplne. Keď sa pozriem spätne. Pred pár týždňami tu bola aj veľká konferencia medzinárodná na Slovensku o nájomnom, štátom podpornom nájomnom bývaní, kde my sme ukazovali Českej republike, ako sa to robí, Česká republika je ešte v tomto mierne za nami v tomto prípade, ale zase boli tam príklady z iných krajín a teda hlavne sa dáva do popredia Rakúsko a Nemecko, ten model, ktorý je tak nastavený už dlhé roky, čo nám chýba, aby sme sa aspoň nejakým spôsobom dostali na ich úroveň? Pán Bakeš.

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Je pravda, že i keď sme podpisovali zmluvy so Slovenskou republikou, s vládou Slovenskej republiky koncom roka 2022, začiatkom roku 2023, vyvstala tam ešte povinnosť si nechať overiť tieto investičné zmluvy o investičnom partnerstve na úrovni Európskej komisie, ten proces bol dlhodobý a naozaj až koncom roku 2024 sa teda podarilo vláde a našim zástupcom pri Európskej komisii vyrokovať stanovisko Európskej komisie, že ten model, ako je u nás nastavený, tak spĺňa kritériá na podporu, ktorú vlastne ten zákon ukazuje alebo teda umožňuje stavať s nižšou DPH, prevádzkovať agentúru, ktorá vyberá nájomcov a takisto aj tú podporu zo strany zamestnávateľa, tzv. ten zamestnávateľský príspevok, to boli 3 základné témy, na ktoré sa na jar 2023 slovenská vláda pýtala Európskej komisie. Trvalo to teda až rok a pol, čo bola trošku taká natiahnutá doba z nášho pohľadu, ale dobre, toto máme. Odvtedy sa ešte aj v minulom roku 2025 urobili nejaké, nejaké zmeny, nejaké adaptovanie potrieb, ktoré vyplynuli z toho, že to je celkom nový zákon a samozrejme, aj investori prinášali ešte nejaké rôzne návrhy, čo by sa mohlo v rámci vládnych nariadení, čo by sa mohlo upraviť. Dnes sme, ja trúfam povedať, že na 98, 7 % sme už nastavení tak, že by to teda mohlo fungovať. Tá zmena stavebného zákona prišla, bola nutná, ale treba povedať, že prišla v najvhodnejšej dobe ešte, pretože mnoho projektov z minulosti ešte išlo na báze starého stavebného zákona a to nové, čo sa prihlasovalo, tak išlo, tie skúsenosti sú zatiaľ veľmi slabé, pretože tých nových projektov v minulom roku vzniklo asi najmenej za posledných 20 rokov, to sme, to sme tiež počuli, čo sa týka rozostavanosti alebo týchto povolovacích projektov, projektov, ktoré povoľujú výstavbu, bolo minulý rok absolútne minimálne, ale tiež sme v tomto optimisti, taký reálny optimisti, že sa to naozaj rozbehne ruka v ruke ten verejný a súkromný záujem a bude fungovať, bude to spolupracovať a spoločnou možno aj nejakou takou nazveme osvetou, aby si to všetci tí záujemcovia, ktorí o tieto bývanie majú záujem, uvedomili, o čom vlastne v tom projekte ide. Ten očakávaný záujem určite bude narastať.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Ja teda ešte vyberiem jednu takú zaujímavú otázku od našich divákov, ktorí k téme posielali naozaj od konferencie a teda ešte aj z konferencie veľa otázok, akú úlohu by mali zohrávať realitné kancelárie, konkrétne pri rozvoji nájomného bývania, aby sa to zlepšilo práve vďaka realitným kanceláriám?

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Ja si myslím, že realitné kancelárie majú, môžu mať veľký vplyv na správanie svojich klientov, práve keď tí mladí ľudia, ktorých som spomínal, prichádzajú do realitnych kancelárií informovať sa o ponuke bytov, majú záujem povedzme kúpiť si byt, debatovať s nimi aj o možnosti nájmu. To je to, čo dnes ja s mojimi kolegami, keď chodíme prednášať na vysoké školy, debatujeme so študentami, tí na 80 % majú záujem si okamžite kúpiť byt, lebo to je dobrá investícia, keď sa začíname pýtať na to, že či sú si istí, čo vlastne čakajú od bývania, či naozaj v tom mieste chcú žiť, či je to len nejaké prechodné bydlisko, tak postupne sa dostávame k tomu, že začínajú uvažovať aj o nájme ako o riešení, počas ktorého si vedia povedať, čo budú ich hlavné preferencie na bývanie, kde, v akej lokalite, či chcú bývať v kľude, pri lese, či to bude Bratislava, Žilina, Košice, Brezno, tzn. aby to prvé bývanie bolo to zoznamovacie a ak si povedia, že finálne, naozaj sme sa už rozhodli kúpiť, až v ďalšom kroku pristúpiť ku kúpe nehnuteľnosti, a má to veľký vplyv, ako som spomenul v úvode relácie, na pracovnú mobilitu. Oveľa ľahšie sa rozhodujú meniť si pracovné miesto v rámci Slovenska a toto má samozrejme aj vplyv na celkové hospodárstvo.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Bakeš, rozprávame sa o podpore nájomného bývania do budúcnosti, len o hlavnom meste, a teda prioritu bude mať Bratislava?

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Áno, čiastočne máte pravdu, v Bratislave sme dospeli k takým dátam, že tu je najväčší dopyt po nájomnom, dlhodobom nájomnom bývaní, denne do Bratislavy dochádza 100-150 000 občanov z mimo bratislavských okresov a z periférií, ktoré teda dochádza do Bratislavy za prácou. Okrem toho študujú tu desiatky tisíc študentov, ktorí tak možno len na 50 % sú uspokojení internátnym bývaním, takže ten najväčší záujem logicky aj z našej strany sa bude orientovať na Bratislavu, ale nebude to znamenať, že 95 % Bratislava, 5 % zvyšok Slovenska, naopak, my sme prvé naše komerčné projekty zrealizovali mimo Bratislavy. Prvý bol v Košiciach s veľkým úspechom za pár týždňov sme ho v úvodzovkách „vyprenajímali“ a prenajímame ho na 98-100 percentnú obsadenosť. Ďalší projekt Trnava. Tak isto to isté platí a vlastne ten prvý projekt, ktorý sme otvorili v Bratislave, teda minulý rok, tam je záujem, ale čakáme trochu na vlastne tie schvaľovacie procesy zo strany výberu nájomcov. A práve v týchto dňoch agentúra dáva už do praxe aj automatizovaný systém výberu záujemcov, tzv. ten záväzný záujem nájomcov, ktorí teraz sa môžu prihlásiť a budú spĺňať kritériá, to doteraz prebiehalo viac menej manuálne a trvalo to veľmi, veľmi dlhú dobu, preto máme ten projekt zatiaľ obsadený na menej ako 50 %, ale týmto týždňom sa spúšťa teda už aj do praxe, ako som hovoril, tento systém záväzného záujmu, čo by ešte mohlo pomôcť. Pýtali ste sa na to, pani redaktorka, hovoríte o infraštruktúre, ktorá s tým súvisí, lebo keď niečo budujete na zelenej lúke, tak tam potrebujete doviezť vodu, elektrinu, odpadové hospodárstvo a to celé, čo s tým súvisí, v zahraničí to funguje tak, že keď prídete s projektom, tak si tá miestna samospráva zavolá vodárov, zavolá si energetikov, zavolá si cestárov a povie, tu je projekt, ktorý prišiel investor záväzne teda predstaviť a vy donesiete, vy dovediete vodu, vy elektrinu, vy cesty a tak ďalej. U nás to funguje zatiaľ tak, že to všetko navalia na investorov a musíte stavať plyn, plynovody, musíte stavať vodovody, kanalizáciu, musíte stavať križovatky, cesty, všetko na vás dajú a ešte si od vás vypýtajú nejaký príspevok na bývanie alebo na rozvoj mesta. Úplne opačne sa to u nás vníma, jednoducho u nás od tých investorov čaká, že vystavajú všetko a všetko, čo s tým súvisí a potom to ešte musia zadarmo odovzdať do správy, vo veľkej väčšine prípadov práve tým prevádzkovateľom však vznikajú odberatelia, vznikajú ďalšie prílevy investícií, čo budú alebo teda príjmov do elektrární, do vodární, do plynární, cestárom, naopak, tuna to musíte zaplatiť vy. Takže aj týmto prístup zo strany prevádzkovateľov takýchto infraštruktúrnych sietí je treba tiež zmeniť tak, ako to funguje v Rakúsku a Nemecko, na ktoré všetci vzhliadame, že ako sa tam kvalitne žije, tak poďme aj podnikať podľa toho systému, ako je to tam.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
Pán Palenčár, ešte teda na záver aj z vášho pohľadu, kde je najväčší potenciál možno rozvoja toho nájomného bývania v rámci možno krajských miest a zároveň, či sa možno bude aj meniť taká tá pozícia toho nájomníka, že si budú viacej vyberať podľa kvality služieb, podľa kvality toho celkového projektu, či aj toto nie je privátne, ale aj v tom štátom podporovaného nájomného bývania, či na to budú ľudia reflektovať.

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Demografia už ako bolo povedané, je neúprosná a tak isto developeri sa musia na ňu pozerať a vnímať ju. Ja tvrdím, že dnes Bratislava, Košice, ale aj okresné, aj ostatné krajské mestá majú budúcnosť z pohľadu nájomného bývania. V podstate všetky mestá, kde je silná zamestnanosť, kde sa sťahujú ľudia za prácou, študenti za štúdiom, treba samozrejme vnímať, aká je absorpcia toho ktorého trhu, z pohľadu konkurencie my to dnes vidíme pri predaji bytov, že v posledných rokoch veľmi sa zvýšila kvalita projektov, ktoré sa odovzdávajú, ktoré sa umiestňujú na trhu a naozaj klienti si majú možnosť vybrať. Dnes je úplne bežné, že developeri ponúkajú kvalitné dispozície, dobrý štandard, kvalitné komunitné priestory, jednoducho týmto spôsobom pôjde aj nájomný sektor, len najprv ho musíme rozbehnúť, najprv musia prísť firmy, ako je napr. Kooperatíva, čo som veľmi rád, že je tu veľmi silný partner, ktorý môže umiestniť tisíce bytov na Slovensku, nie desiatky a stovky a toto je veľmi dôležité, aby štát pomohol zmeniť ten naratív, ktorý dnes je, že developer je nepriateľ štátu a bývania ľudí. To je nezmysel, to je nezmysel, to nefunguje nikde, naopak, musí byť absolútna spolupráca medzi štátom, samospráv a developerom, len takto môžme pomôcť, zlepšiť dostupnosť bývania na Slovensku.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
No a ste mi nahrali a o tom, či je nepriateľ štátom práve štátu práve developer, budeme sa rozprávať na našej konferencii developerské projekty budúcnosti 14. mája. Páni, ďakujem veľmi pekne za rozhovor, mojimi hosťami boli Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, generálny riaditeľ poisťovne Koopetiva.

Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva, gen. riaditeľ KOOPERATIVA
Ďakujem pekne.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3
A Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska
Ďakujem za pozvanie.

Lenka Buchláková, moderátorka TA3

Rozhovor a celú reláciu nájdete aj v archíve na  webe TA3.com:  https://www.ta3.com/relacia/1045441/kriza-dostupnosti-byvania-nabera-na-sile

Zdroj: TA3

Relácia: 18:00 Investujeme

V januári 2025 paralyzoval slovenský realitný trh bezprecedentný kybernetický útok na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK). Na niekoľko týždňov sa zastavili prevody nehnuteľností, hypotéky sa nemohli uzatvárať a notárske kancelárie nemohli overovať vlastníctvo. Škody sa počítali v miliónoch. Odpoveďou vlády je novela katastrálneho zákona, ktorá od 1. júla 2026 zásadne mení pravidlá prístupu ku katastrálnym údajom — a od roku 2027 aj ich cenu.

Nejde o drobnú technickú úpravu. Novela zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ktorú parlament prerokúva v apríli 2026, predstavuje najrozsiahlejšiu reformu prístupu k nehnuteľnostiam za posledné dekády. Dotkne sa každého, kto kupuje, predáva alebo dedí nehnuteľnosť na Slovensku.

Čo sa mení od 1. júla 2026

Najvýraznejšou zmenou je koniec anonymného prístupu ku katastrálnym údajom. Dnes si môže ktokoľvek bez registrácie pozrieť, kto vlastní akúkoľvek nehnuteľnosť — stačí vedieť parcelné číslo alebo adresu. Od júla to bude minulosťou.

Každý, kto chce pristupovať k podrobným údajom z katastra, si musí bezplatne zaregistrovať účet na katastrálnom portáli a overovať sa prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu (eID). Bez čipovej karty a čítačky sa k vlastníckym listom nedostanete. Naďalej voľne dostupné zostanú iba základné údaje — číslo parcely, výmera, druh pozemku a zobrazenie na mape.

Zároveň zákon výrazne obmedzuje osobné údaje v verejných výpisoch. Dátum narodenia vlastníka, trvalé bydlisko, rodné priezvisko ani rodné číslo sa v štandardnom výpise pre verejnosť zobraziť nebudú. Zámerom je zosúladenie so GDPR a ochrana pred masovým zbieraním osobných údajov.

Treťou zásadnou zmenou je vylúčenie katastrálnych dát z infozákona. To znamená, že novinári a protikorupčné organizácie už nebudú môcť žiadať o vlastnícke informácie cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám — cestu, ktorú dnes bežne využívajú pri odhaľovaní podozrivého majetku verejných funkcionárov.

Prehľad kľúčových zmien od júla 2026

Povinná registrácia: prístup k vlastníckym listom len cez overený účet s eID.

Obmedzené osobné údaje: dátum narodenia, adresa a rodné priezvisko vlastníka z výpisov miznú.

Koniec infozákona na kataster: katastrálne údaje vyňaté z pôsobnosti zákona č. 211/2000 Z. z.

Nová ochrana vlastníkov: pri každom prístupe k vašim údajom dostanete notifikáciu.

Poplatky: elektronický výpis z listu vlastníctva za 6 eur, kópia mapy za 12 eur — ale až od 1. júla 2027.

Koľko zaplatíte — a kedy

Zmeny v poplatkoch prichádzajú s ročným odkladom — od 1. júla 2027, nie hneď od júla 2026. Dovtedy sú elektronické výpisy z listu vlastníctva ešte zadarmo. Potom za ne zaplatíte:

• 6 eur — elektronický informatívny výpis z listu vlastníctva (dnes zadarmo)
• 12 eur — kópia katastrálnej mapy zaslaná poštou (dnes 6 eur)
• 100 eur — prešetrenie chyby v katastrálnych údajoch (suma sa vráti, ak sa chyba potvrdí)

Profesionáli — banky, notári, advokáti, súdni exekútori — si zachovávajú bezplatný prístup k plným katastrálnym dátam aj naďalej.

Pre bežného kupujúceho nehnuteľnosť ide o relatívne malé sumy. Problémom sú však realitné kancelárie a makléri, ktorí pri jednej transakcii stiahnu desiatky výpisov pre rôzne nehnuteľnosti. Podľa odhadov Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS) môžu ročné náklady na katastrálne výpisy pre aktívneho makléra narásť o stovky eur — a tieto náklady sa nakoniec premietnu do ceny pre klientov. Súvisí to so širším trendom zdražovania bývania: Slováci platia rekordné dane z nehnuteľností a transakčné náklady plynule rastú.

Čo hovoria odborníci

„Novela neobmedzuje právo na informácie ani novinársku kontrolu. Poplatky za výpisy sú jednorazové — nie za 24-hodinový prístup, ale za konkrétny dokument.“ — Marek Bezák, hovorca ÚGKK SR

Realitní odborníci vnímajú reformu ambivalentne. Na jednej strane vítajú ochranu vlastníkov pred podvodmi s falošnými splnomocneniami — zákon totiž zavádza povinnosť informovať vlastníka nehnuteľnosti vždy, keď niekto pristupuje k jeho katastrálnym údajom. Sú tu aj prísnejšie sankcie — pokuta až 10 000 eur za neoprávnené využívanie katastrálnych dát.

Na druhej strane však odborníci upozorňujú na paradox: obmedzením verejného prístupu k vlastníckym informáciám sa kupujúcemu sťažuje overenie, či predávajúci skutočne vlastní nehnuteľnosť. Situácia, kde kupujúci musí veriť iba predávajúcim dokumentom, zvyšuje riziko podvodov — namiesto aby ho znižovala. Rovnako znepokojujúce je vylúčenie katastrálnych dát z infozákona, ktoré de facto skomplikuje odhaľovanie podozrivého majetku politikov a verejných funkcionárov.

Katastrálne úrady stále používajú niekoľko navzájom neprepojených zastaraných IT systémov. Najvyšší kontrolný úrad SR opakovane kritizoval neplnenie zákonných lehôt — v niektorých rokoch meškalo až 30 % konaní. Bratislavský kataster eviduje viac ako 1 600 oneskorených zápisov.

Čo príde ďalej

Parlament hlasuje o novele v apríli 2026. Po schválení naberajú zmeny prístupu účinnosť 1. júla 2026, poplatková reforma potom 1. júla 2027. Medzitým bude ÚGKK budovať nový centralizovaný IT systém — bez jeho úspešného spustenia bude registrácia cez eID v praxi komplikovaná. Katastrálny portál a jeho kapacita budú testované v reálnom čase.

Pre kupujúcich a predávajúcich nehnuteľnosti platí: teraz je posledná chvíľa, keď môžete katastrálne výpisy sťahovať zadarmo a bez registrácie. Odporúčame si vopred zaobstarať čipový občiansky preukaz a čítačku, pretože od júla budú nevyhnutné. Kto kupuje nehnuteľnosť a robí pri tom bežné chyby, môže si pribrať aj nové administratívne prekvapenia.

Katastrálny zákon od júla 2026 je odpoveďou na skutočný problém — kybernetický útok ukázal, ako zraniteľný je slovenský kataster. No reforma zároveň znižuje transparentnosť realitného trhu a vyvoláva závažné otázky o ochrane verejnej kontroly. Kľúčové bude, či sa zavedenie zmien zvládne v systéme, ktorý sa stále zotavuje z útoku spred roka — a či zákon v praxi splní, čo sľubuje na papieri.

Zdroj: kryptomagazin.sk

Vydavateľ: Autor: Ľuboš Kovár

Realitný trh na Slovensku potrebuje viac kvalifikovaných odborníkov. Aj preto vzniká spolupráca medzi NARKS a Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorá má priniesť silnejšie prepojenie vzdelávania s praxou v realitnom sektore.

V relácii na Investujeme na ta3 sme hovorili o tom, prečo je profesionalizácia realitného trhu dôležitá, ako môže nový študijný program pomôcť vychovať odborníkov pre prax a akú úlohu v tom zohrá spolupráca s realitnými kanceláriami.

Diskutovali sme aj o tom, že:

• či na Slovensku chýbajú kvalifikovaní realitní profesionáli
• ako budú študenti prepájaní s praxou a stážami
• aké zručnosti by mal mať moderný realitný špecialista

Viac viceprezidentka NARKS Adriena Litomerická a prezident NARKS Ján Palenčár.

Pozrite si reláciu Investujeme o historickom kroku pre realitný trh: https://www.ta3.com/relacia/1039225/historicky-krok-pre-realitny-trh

Zdroj: ta3/Lenka Buchláková

Relácia: Investujeme

Ján Mečiar, moderátor
Bývanie na Slovensku je stále luxusom, v roku 2025 ceny nehnuteľností dosiahli nové maximum, konštantne rastú už takmer 2 roky.

Lucia Barmošová, moderátorka
Meter štvorcový dnes stojí v priemere takmer 3.000 EUR. Najhoršia situácia je v Bratislave a v Košiciach, výnimkou je len Prešovský kraj.

Richard Juriš, redaktor
Čísla Národnej banky priniesli za vlaňajšok tvrdú realitu.

Roman Vrbovský, analytik Národnej banky Slovenska
Vidíme 12-percentný nárast oproti roku 2024. Hovoríme teda o zrýchlení ceny nehnuteľností, keďže v roku 2024 ceny rástli o necelé 1 %.

Richard Juriš, redaktor
Priemerná cena bývania za celé Slovensko sa na konci roka 25 vyšplhala na viac ako 2.900 EUR za meter štvorcový. To je približne o 300 EUR viac než pred rokom a o takmer 500 viac než pred dvoma rokmi. Najvýraznejšie zdraželi byty, najmä dvojizbové, ktoré sú medzi kupujúcimi najžiadanejšie. Klesá síce ich výmera, ale architekti ich kreslia tak, že sa v nich lepšie býva.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Pri nových projektoch je bežné, že dvojizbový byt má 45 m2. Pokiaľ by sme sa obzreli, povedzme pred 15 rokmi to bolo viac ako 55 m2.

Richard Juriš, redaktor
Naďalej zostávajú obrovské aj regionálne rozdiely, najdrahšia je stále Bratislava a okolie.

Roman Vrbovský, analytik Národnej banky Slovenska
Keď sa však pozrieme na dynamiku, tzn. že na vývoj v poslednom štvrťroku, tak vidíme najvýraznejší medzikvartálny nárast v Košickom kraji.

Jozef Kačmáry, redaktor
Vlastné bývanie pre mladé rodiny sa v Košiciach stáva čoraz nedostupnejším a vyzerá to tak, že rast cien sa ešte nezastavil. Výsledok tohto problému je vysoký dopyt a nízka ponuka.

Branislav Čuri, realitný maklér
Podľa môjho názoru už sa to v niektorých prípadoch akože naozaj dostáva do krajnosti.

Jozef Kačmáry, redaktor
Za týmto vývojom cien je príchod automobilky Volvo a väčší záujem o prenájom bytov mladými ľuďmi.

Branislav Čuri, realitný maklér
Pretože sa kupuje veľa investičných bytov s tým, že ľudia teda ich budú chcieť prenajímať a samozrejme, keď je väčší dopyt, tak ceny nehnuteľností rastú.

Richard Juriš, redaktor
Takýto výrazný nárast cien vlani bol spôsobený tým, že posledných rokoch zaskočili Slovákov vyššie úroky a trh sa utlmil, čo sa postupne zmenilo.

Roman Vrbovský, analytik Národnej banky Slovenska
Úrokové sadzby postupne klesajú, tým pádom sa zvyšuje dopyt a tým pádom nehnuteľnosti zdražievajú.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Dnes tu vidíme, že medziročne nám stúpli ceny nehnuteľností o 12 %, čo považujeme samozrejme za veľmi vysoké číslo a dlhodobo neudržateľné.

Richard Juriš, redaktor
Aj keď nie tak skokovo, ceny nehnuteľností porastú aj tento rok. Jednak je ich málo a generačne sa nemení 1 vec, túžba Slovákov po vlastnom bývaní. V každom prípade nemajú ani veľa iných alternatív.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Nie je veľmi rozvinutý nájomný sektor, nie je tu rozvinutý sektor družstevného bývania.

Richard Juriš, redaktor
Jozef Kačmáry a Richard Juriš, televízia JOJ.

Záznam: Noviny TV JOJ | TV JOJ

Zdroj: TV JOJ

Relácia: 19:30 Noviny TV JOJ

Energošek – magický názov papierovej poukážky, ktorý zaznel od začiatku roka zrejme v každej slovenskej domácnosti. Kým niektoré jeho obsah potešil, iným do smiechu príliš nebolo. Buď im štát prispel na zmiernenie vysokých nákladov na energie len drobnými, alebo cez sito energopomoci celkom prepadli. Môže za tým byť buď príliš vysoký príjem, ale aj chyby v registroch.

Ide o peniaze: Všetko, čo potrebujete vedieť o nových cenách. Koľko eur vám štát reálne pošle?
Video

Zdroj: Pravda

Energopomoc na plyn, teplo a elektrinu mali dostať primárne menej bonitné domácnosti. Štát napokon vyrátal, že adresnú dotáciu pridelí až 90 percentám obyvateľstva. Ako prvú začal vyplácať energodotáciu na teplo, pričom nárok na ňu majú domácnosti, ktoré ho odoberajú cez takzvané centrálne zásobovanie teplom (CZT) v bytovke, ktorá spĺňa podmienky udeľovania pomoci.

O dotáciu netreba žiadať. To, či máte na ňu nárok, si je možné overiť na webe ministerstva hospodárstva a šeky doručuje pošta. Cielená podpora sa však neujde všetkým. Na druhej strane, prax ukazuje aj to, že štát pomohol aj tým, ktorí hovoria, že pomoc nepotrebujú.

Matka samoživiteľka

Veronika (33) pracuje ako živnostníčka z domova, dvojizbového bytu, kde žije spolu s 12-ročnou dcérou. Inú nehnuteľnosť nemá. Ako matka samoživiteľka žijúca v Bratislave energopomoc od štátu nedostala, no konsolidáciu a zvyšovanie cien pocítila hneď od začiatku roka. Okrem toho, že bude musieť platiť vyššie preddavky na zdravotné a sociálne poistenie, viac dáva aj „na šeky“. Hovorí, že i keď jej výdavky na bývanie vzrástli primárne pre nárast cien za dodávku tepla, nárok na pomoc od štátu nemá.

„Na stránke energopomoci mi pri overení adresy nevzniká nárok, lebo vraj nedôjde k zvýšeniu cien tepla na tejto adrese, pričom v rozpise, ktorý mi prišiel z bytového družstva, je napísané, že nájom sa dvíha pre nárast cien za dodávku tepla. Predstavuje to u mňa nárast cca o 30 eur mesačne,“ uviedla pre Pravdu.

Ste spokojní s výškou energopomoci, ktorú ste dostali?

Áno

Nie

Energopomoc som nedostal(a)

Zobraziť výsledky ankety
Hlasovať

Áno
50,0%

Nie
50,0%

Energopomoc som nedostal(a)
0,0%

Veronika hovorí, že nerozumie, na základe akého vzorca je energopomoc domácnostiam prideľovaná. Keď si porovnala predpis nájmu z roku 2025 a 2026, narástli len položky za dodávku tepla a teplej vody. Konkrétne zo 101,69 eura na 127,15 eura. „Nerozumiem, na základe čoho je potom prideľovaná pomoc domácnostiam, keď sa mi explicitne zdvihli výdavky za dodávky tepla, a tým pádom nájom, a ešte žijem sama s dcérou v malom byte. Ľuďom v mojom okolí, ktorí vlastnia dva byty a majú značne vyšší príjem ako ja, energopomoc pridelili,“ poukázala.

Výška hodnoty poukážky pritom závisí od podlahovej plochy bytu podľa údajov z katastra nehnuteľností a od cenovej lokality dodávateľa tepla pre konkrétny objekt. Výpočet kompenzácie zohľadňuje tiež údaje o spotrebe a cene tepla od dodávateľov. Ako už skôr informovalo ministerstvo hospodárstva, hodnota energopoukážky predstavuje jednu štvrtinu kompenzácie za obdobie troch mesiacov na rok 2026.

Mladí rodičia a jednocentovky

Opačným príkladom sú Viera (35) s manželom, ktorí žijú v byte v hlavnom meste a vychovávajú štvorročného syna. Štát im pridelil energopomoc vo výške 95 eur, pričom len tento týždeň im oznámili, že sa im mesačné výdavky na bývanie zvyšujú o 26 eur.

„Energopomoc by nám teda pokryla toto zvýšenie len na najbližšie štyri mesiace. Keby nebolo všetko také drahé, ľudia by ju ani nepotrebovali. Nevnímame to teda ani ako pomoc, ale skôr ako úplatok či volebnú korupciu, preto sme sa rozhodli poslať tieto peniaze na Ukrajinu, kde skutočnú energopomoc aj potrebujú,“ povedala Pravde Viera.

Inú skúsenosť nám opísala Monika (42). V hlavnom meste vlastní dva byty, z toho jeden prenajíma. Do schránky na adresu jej trvalého bydliska jej prišli dve energopoukážky. Prvá v hodnote 96,38 eura a druhá v hodnote 60,12 eura. Keď zašla do pobočky pošty, aby si ich dala vyplatiť, vydali jej dotáciu v bankovkách, a čo ju prekvapilo, tak aj v najmenších eurominciach. Medzi drobnými si tak našla aj jedno- a dvojcentovky.

Hoci ide stále o zákonné platidlo, od júla 2022 platia pri platbách v hotovosti pravidlá zaokrúhľovania konečnej sumy nákupu na najbližších päť centov. Cieľom jej používanie jedno- a dvojcentoviek obmedziť. „Všade platím kartou, v peňaženke nosím pre prípad núdze maximálne desať eur, aj to buď v bankovke alebo v dvojeurovkách. Pýtala som sa, čo budem robiť s najmenšími mincami, tak som ich tam nechala. Upozornili ma, že na pošte sa s nimi dá stále platiť,“ priblížila Monika vyplácanie šeku.

Poslanci SaS kritizujú energopomoc, dostanú ju aj poslanci, ktorí ju nepotrebujú
Video

Zdroj: tasr

Martin (33) získal za dva byty šek so sumou 57,71 eura. „V domácnosti sme dvaja a či potrebujeme reálne pomoc? Určite sú domácnosti, ktoré by to potrebovali oveľa viac, ako my dvaja, každopádne navýšenie cien energií by sme pocítili aj my, keďže štát už tretí rok konsoliduje a tiež nám stúpli výdavky na energie,“ uviedol pre Pravdu.

Nekonzistentné dáta

Ostrá kritika za nastavenie udeľovania energopomoci a následné problémy s vyplácaním sa zniesla na šéfku ministerstva hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas). Hoci sa hovorí, že komplikácie s dotáciou postihli desať percent domácností, ministerka to odmieta a tvrdí, že údaje ťahali z rôznych štátnych registrov. „Nekonzistentné dáta ovplyvnili vyplatenie energopomoci alebo priznanie energopomoci jeden až 1,5 percentu domácností,“ reagovala.

Saková pomenovala aj konkrétne situácie, keď automat nemusel energopomoc prideliť. Sťažovať sa teda mohli napríklad vlastníci trojizbových bytov, v ktorých má trvalý pobyt ďalších 16 ľudí, ktorí sa ako bývalí nájomníci odtiaľ neodhlásili, i keď v nich už dlhšie nežijú. „Áno, všetky príjmy jednotlivých nájomníkov boli zarátané do danej energetickej domácnosti,“ uviedla ministerka cez víkend v relácii Joj24.

Problémy mohli nastať aj v prípadoch, keď sa zistilo, že na odbernom mieste vlastníka bytu sú prihlásení ešte aj zosnulí rodičia. „Si to neprehlásil a systém to nevedel pospájať, pretože takého človeka už nenašiel v registri fyzických osôb, tak sú to dáta, ktoré si zanedbali a neopravili,“ pokračovala.

Saková podotkla, že sa stretli aj s prípadmi, keď ľudia nemali v katastri zapísaný aktuálny trvalý pobyt, pričom by dodávateľovi tepla mali zmenu nahlásiť. Dnes tak zisťujú, že ľudia majú odberné miesto s inou fakturačnou adresu aj iným trvalým pobytom.

V niektorých prípadoch sa s tým však dá niečo robiť. Ľudia, ktorí si myslia, že majú na energodotáciu nárok, ale vzhľadom na „nekonzistentné dáta“ v katastri, registri obyvateľov či u dodávateľov im ju nepriznali, majú podľa Sakovej niekoľko možností. „Ak sa zistí, že údaje mali nekonzistentné cudzím zavinením, to znamená, že mali napísanú zle adresu, lebo im ju zle pracovníčka napísala, energopomoc im vieme poslať spätne,“ vysvetlila.

Foto: TASR, Jaroslav Novák
Robert Fico / Denisa Saková / Premiér Robert Fico (Smer) a podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) počas tlačovej konferencie po rokovaní vlády v Bratislave 3. decembra 2025

Najčastejšie požiadavky

V takýchto prípadoch treba zavolať na call centrum alebo sa obrátiť na klientske centrá, kde je možné podať námietku. Ministerstvo vnútra, ktoré ich zastrešuje, tvrdí, že požiadavky verejnosti v klientskych centrách sú rôzne, no týkajú sa predovšetkým dát, ktoré žiadateľ nenájde na webe energopomoc.sk.

Ako spresnil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann, najčastejšie ide o situácie, keď občanovi systém zobrazuje nárok na jednu komoditu, napríklad na plyn, ale nie na inú, teda napríklad na elektrinu či teplo.

Na klientske centrá sa ľudia obracajú aj s nejasnosťami k údajom o odbernom mieste, teda napríklad pri nesúlade v adrese, čísle bytu či evidencii odberateľa. Potom sú to aj prípady, keď niektorý člen domácnosti má trvalý pobyt v zahraničí alebo sú nejasnosti v údajoch o domácnosti. Štvrtým okruhom sú zase otázky k bonite, teda k nároku a tomu, prečo nárok vznikol či nevznikol.

„Občania sa na okresné úrady/klientske centrá obracajú priebežne na dennej báze. Pre zefektívnenie komunikácie je potrebné navštíviť www.energopomoc.sk či kontaktovať infolinku energopomoci – 02/3300 3300, na ktorej ich nasmerujú pre ďalší postup,“ dodal Neumann.

Fico: Pristupujeme k adresnej energopomoci
Video

Zdroj: tasr

Schránku treba kontrolovať

Na skúsenosti sme sa pýtali na sociálnych sieťach aj našich čitateľov. Niektorí uviedli, že síce nárok majú, ale „šek nikde“. Slovenská pošta v tejto súvislosti upozornila, že energopomoc doručuje ako obyčajný list a schránku je dôležité si kontrolovať. Musí byť označená menom adresáta a sprístupnená poštárovi. Ak meno chýba alebo je nejednoznačné, zásielka sa považuje za nezrozumiteľnú.

Netreba otáľať ani s vyplatením šeku. Splatný je 45 dní, po tejto lehote sa k peniazom už domácnosť nedostane. Presný termín je priamo na poukážke. Stať sa tiež môže, že poukážku stratíte. V takomto prípade pošta vystaví druhopis s rovnakou platnosťou.

Ak šek s dotáciou neprišiel priamo vám, ale inému členovi rodiny, vysvetlením je, že adresátom poukážky je najstarší člen energetickej domácnosti. Ak žije v byte viac osôb s trvalým pobytom, uprednostní sa osoba mladšia ako 60 rokov, aby boli odbremenení starší občania. Ak žijú na adrese iba neplnoleté osoby, adresátom je ich zákonný zástupca. Pokiaľ na adrese nemá trvalý pobyt nikto, adresátom bude majiteľ bytu.

Energopomoc na elektrinu a plyn

Kým pomoc na teplo dostávajú domácnosti v poukážkach, pomoc na plyn a elektrinu sa napríklad poskytuje automaticky cez zálohové a zúčtovacie faktúry. Domácnosti sa o nároku dozvedia oficiálnym oznámením. Do súkromnej komunikácie s plynármi nám dovolila nahliadnuť Monika, ktorej už oznámili, ako budú postupovať.

„Vážený zákazník, dovoľujeme si Vás informovať, že Vaše odberné miesto v kategórii domácnosť s EIC: XY bolo zo strany Ministerstva hospodárstva SR identifikované s právom na uplatnenie adresnej energopomoci za dodávku elektriny v zmysle zákona č. 260/2025 Z. z. o adresnej energopomoci. O uplatnenie energopomoci nie je potrebné požiadať dodávateľa, bude uplatnená automaticky. Ceny za dodávku elektriny so zohľadnením adresnej energopomoci Vám budú uplatnené vo vyúčtovacej faktúre v roku 2026,“ napísala jej do mailu spoločnosť SPP.

Podobne už postupuje aj ZSE. „Dobrý deň, v predchádzajúcich dňoch Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) stanovilo pravidlá uplatňovania energopomoci. Podľa týchto pravidiel Vám nižšie v tabuľke uvádzame nárok na energopomoc za jednotlivé odberné miesta pre dodávku elektriny alebo plynu,“ napísalo ZSE Veronike.

Foto: Pravda
energopomoc, energošek Domácnosti sa o nároku dozvedia oficiálnym oznámením.

Energopomoc na plyn a elektrinu nedostal ešte ani čitateľ Dušan, ktorý sa zapojil do diskusie na profile Pravdy na sociálnej sieti. „Nedostali sme ešte. Len SMS od plynárov, že máme dostať energošek, a tiež od elektrární SMS, že máme dostať energošek, ale zatiaľ nič neprišlo,“ opísal.

V roku 2026 sa budú energopoukážky posielať dvakrát, pričom druhé zasielanie naplánovali na júl. Ak si nie ste istí, či máte na pomoc od štátu nárok, môžete si to overiť na webe energopomoc.sk, kde stačí vyplniť kraj, mesto, ulicu a číslo domu.

Záznam: https://tv.pravda.sk/relacie/ide-o-peniaze/epizoda/19148-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-novych-cenach-kto-dostane-v-januari-trojciferny-energosek-a-komu-nepride-nic-kolko-eur-vam-stat-realne-posle

Zdroj: pravda.sk  | Autor: Henrieta Mihalková

Vydavateľ: OUR MEDIA SR a.s. | Rubrika: Správy – Domáce

Aneta Parišková, moderátorka
Česi budú sprísňovať hypotéky na investičné byty.

Ján Mečiar, moderátor
Aj naša Národná banka pripúšťa do budúcna možné zmeny. Dôvodom je, že aj vďaka investičným bytom sa menej ľudí dostane k svojmu prvému bytu.

Aneta Parišková, moderátorka
Cestou však môže byť aj vyššia daň za druhú a ďalšiu nehnuteľnosť. To by zas pomohlo samosprávam. Ministerstvo financií však dalo od tejto možnosti nateraz ruky preč.

Ján Mečiar, moderátor
Samosprávy tak môžu dane dvíhať len plošne.

Lenka Ježová (redaktorka),
Dostupnosť bývania sa zhoršuje, ceny bytov neustále rastú, no napriek tomu len v Bratislave sa odhaduje, že je približne 18 000 neobývaných bytov.

Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS /Zdroj: NBS, 25.11.2025/
„Pomerne veľkú časť dopytu po nehnuteľnostiach nám vytvárajú klienti, ktorí sú už po štyridsiatke a viac-menej idú na trh nie s tým, že si kupujem svoju nehnuteľnosť na bývanie, ale kupujem to ako investičnú nehnuteľnosť. Ale vytláčajú práve tých prvokupujúcich.“

anketa
Hlavne mladší ľudia majú problém si kúpiť vlastný byt, vzhľadom na tie ceny.

Zlatí komunisti. Ľutujem tých mladých, lebo majú to veľmi, veľmi ťažké.

Lenka Ježová (redaktorka),
Zahraničné štatistiky podľa Národnej banky ukazujú, že čím vyššie sú sadzby dane najmä za druhú a ďalšiu nehnuteľnosť, tým nižšie je tempo rastu ich cien. S takto odstupňovaným zdanením sa pohrávalo vlani aj ministerstvo financií.

Ladislav Kamenický, minister financií SR/Smer SD/ /Zdroj: Politika 24, 4.5.2025/
My chceme, aby to bolo následne tak, ako si to oni želajú.

Lenka Ježová (redaktorka),
Nakoniec z toho ale nič nebolo.

Jozef Božik, predseda ZMOS-u
„Táto téma nie je témou, o ktorej by bola ochotná vláda rokovať.“

Pavol Kirinovič, hovorca Ministerstva financií SR
Daň z nehnuteľností je plnej kompetencií miest a obcí a aj určenie ich výšky.

Jozef Božik, predseda ZMOS-u
„Nemáte možnosť v jej sadzbe rozlišovať to, že či je to 5 nehnuteľností piatich rôznych vlastníkov alebo 1 vlastník vlastní 5 nehnuteľností.“

Pavol Kirinovič, hovorca Ministerstva financií SR
Štát a ministerstvo financií v súčasnosti zatiaľ neplánuje do tejto kompetencie zasahovať.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Dane z nehnuteľností sú na Slovensku jedny z najnižších v Európskej únii a z dlhodobého hľadiska treba dane z nehnuteľnosti zvýšiť.

Lenka Ježová (redaktorka),
Pri investičných bytoch to však môže spôsobiť 1 neželaný efekt.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Že všetky náklady, ktoré majitelia týchto nehnuteľností budú mať spojené s takouto nehnuteľnosťou, budú prenášať do nájomného.

Lenka Ježová (redaktorka),
Slovensko sa pritom môže inšpirovať aj českým modelom. Tam dostanú ľudia od apríla na investičný byt menšiu hypotéku.

Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska
Národná banka Slovenska pozorne sleduje tému investičných bytov. Ak to bude potrebné, môže zmeniť pravidlá pre nové hypotéky.

Lenka Ježová (redaktorka),
Aktívne na tom nepracuje. Aj takáto zmena by so sebou ale priniesla negatívum.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Títo ľudia by odišli do zahraničia a tam by kupovali investičné nehnuteľnosti.

Lenka Ježová (redaktorka),
A to by v praxi znamenalo menej nájomných bytov ako doteraz, a to v čase, keď je štátom dotované nájomné bývanie ešte len v plienkach. Cestou je podľa odborníka znižovanie DPH.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií
Pri ľuďoch, ktorí si kupujú svoj prvý byt, toto je bežné v zahraničí a tento model by veľmi pomohol k zlepšeniu dostupnosti bývania na Slovensku.

Lenka Ježová (redaktorka),
Lenka Ježová, televízia JOJ.

Záznam: https://www.joj.sk/relacia/1-noviny-tv-joj/epizoda/155898-noviny-tv-joj

Zdroj: TV JOJ

Relácia: 19:30 Noviny TV JOJ

Slovenský realitný trh zaznamenáva historický míľnik. Fakulta podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave získala akreditáciu na profesijne orientovaný bakalársky študijný program „Manažment v realitách“, a to v dennej aj externej forme štúdia. Akreditáciu udelila Rada kvality EUBA, pričom Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR zapísalo študijný program do registra študijných programov.

Ide o prvý vysokoškolský program svojho druhu na Slovensku, ktorý systematicky pripraví odborníkov pre realitný trh – oblasť, v ktorej podľa Eurostatu pracuje viac ako 27 000 ľudí, no doteraz nemala vlastné akademické zázemie.

„Akreditácia tohto programu je zásadným krokom pre celé odvetvie. Vysokoškolské vzdelávanie v oblasti realít konečne získava pevné miesto v akademickom prostredí,“ uviedla doc. Ing. Anita Romanová, PhD., dekanka Fakulty podnikového manažmentu EUBA.

Program vznikol v úzkej spolupráci s Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska (NARKS), ktorá sa už viac ako 30 rokov usiluje o profesionalizáciu realitného trhu, zvyšovanie kvality služieb a dôvery verejnosti.

„Pre realitnú obec ide o obrovský krok vpred. Po desaťročiach, keď sa odborníci vzdelávali najmä praxou a kurzami, prichádza plnohodnotné akademické štúdium zamerané priamo na reality,“ uviedol Ján Palenčár, prezident NARKS.

Štúdium Manažmentu v realitách bude prepájať ekonomiku, právo, financie, development a správu nehnuteľností s praxou. Proces podávania prihlášok na štúdium by sa mal spustiť najneskôr od 1. februára 2026.

Slovenský realitný trh tak vstupuje do novej etapy – etapy, v ktorej bude odbornosť, vzdelanie a profesionalita zohrávať kľúčovú úlohu.

Zdroj: ta3/ Ekonomika

Záujem mladých o vlastné bývanie narastá, no rast cien nehnuteľností, inflácia a vyššie úroky spôsobujú, že mnohí zostávajú bývať u rodičov dlhšie, než by chceli. Jednou z alternatív sú zvýhodnené úvery Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB)

Fond neposkytuje takzvané “mladomanželské pôžičky”, no podporu môžu získať manželia do 35 rokov, rodiny s deťmi, osamelí rodičia, ľudia so zdravotným postihnutím či odchovanci z ústavnej starostlivosti. Podmienkou je, aby žiadateľ v čase splatnosti úveru nemal viac ako 65 rokov.

Úver možno získať až do výšky 100 % obstarávacej ceny bytu, maximálne 180 000 eur. Príjem domácnosti však nesmie presiahnuť päťnásobok životného minima. Byt či dom musí spĺňať aj limit maximálnej podlahovej plochy.

Na čo si treba dať pozor? Najčastejšími komplikáciami pri podávaní žiadostí sú neúplné doklady, nesplnenie príjmového limitu alebo neuhradené záväzky voči štátu. Fond preto odporúča dôkladnú prípravu žiadosti a sledovanie aktuálnych podmienok.

Viac informácií nájdete na webe ŠFRB TU.

Zdroj: hlavnespravy.sk

Vydavateľ: HEURÉKA EVOLUTION, s.r.o. | Rubrika: Ekonomika 0

Janette Štefánková, moderátorka
Na Slovensku by mali pribudnúť tisíce nájomných bytov. Vláda schválila investičnú zmluvu so spoločnosťou z Lichtenštajnska, firma chce postaviť alebo kúpiť a dlhodobo prevádzkovať minimálne 15 000 bytov, ide o súčasť modelu štátneho nájomného bývania.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Lichtenštajnská firma plánuje od budúceho roka stavať zhruba 650 bytov ročne.

Eva Lisová, riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájom. bývania
Predpokladáme, že začiatkom budúceho roka sa spustí výstavba v rámci Bratislavy a potom neskôr aj v rámci iných miest v rámci Slovenska.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Podľa schválenej zmluvy má firma na Slovensku dlhodobo zabezpečiť aspoň 15 000 nájomných bytov, či už výstavbou alebo ich kúpou a prevádzkou.

Ján Palenčár, prezident NARKS
Je to určite zaujímavé číslo z pohľadu ročného prírastku 650 bytov, to už nie je niečo zásadné, čo by malo zmeniť nejak realitný trh, ale pokiaľ bude takýchto investorov pribúdať, môže to znamenať, že sa môže zlepšiť dostupnosť bývania na Slovensku.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Zatiaľ vznikli 2 projekty štátnych nájomných bytov, v Bratislave ich pribudlo 102 a v Žiline ďalších 121.

Juraj Kotúč, zhotoviteľ, Žilina
/vysielané dňa: 18. 9. 2025/ Majú podlahové kúrenie, sú pripojené centrálny rozvod tepla z univerzity, čiže nízkoenergicky náročné, sú zelené strechy, príprava na klimatizáciu, veľké terasy. Každý byt má balkón.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Nájomné v týchto bytoch je oproti komerčným lacnejšie zhruba o 20 %, cena sa však bude podľa odborníka na reality meniť podľa inflácie a ďalších ekonomických vplyvov.

Ján Palenčár, prezident NARKS
Cena práve nájomných bytov v štátom podporovaných nájomných bytoch a komerčného nájomného bývania sa bude približovať. Čo je však dôležité, že tento zákon umožňuje nájomcom byť v týchto bytoch dlhodobo.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Záujemca musí mať príjem, ktorý pokryje nájom a zároveň mu zostane aspoň životné minimum. Členovia domácnosti však nesmú zarábať viac ako 8 násobok životného minima, to je približne 280 EUR, agentúra navrhuje tento limit zvýšiť.

Eva Lisová, riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájom. bývania
V rámci Bratislavy by to mohol byť 11 násobok životného minima. V ostatných mestách 9 násobok a Prešov ostáva pri osemnásobku.

Miriam Čerešníková, redaktorka
Podľa agentúry štátom podporovaného nájomného bývania je prihlásených viac ako 10 000 žiadateľov. Obsadených je zatiaľ približne 34 bytov. Miriam Čerešníková, Slovenská televízia.

Zdroj: STV1

Prevádzkovateľ: Slovenská televízia a rozhlas | Relácia: 19:00 Správy RTVS

BRATISLAVA – Na katastri pribudnú nové správne poplatky. Na prístup k údajom katastra nehnuteľností prostredníctvom katastrálnych portálov má byť v budúcnosti potrebná povinná bezplatná registrácia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o katastri nehnuteľností z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR. Novela nateraz prešla pripomienkovým konaním.

Kľúčovou zmenou je zavedenie povinnej autentifikácie/registrácie pri prístupe k vybraným údajom zverejneným na katastrálnych portáloch. Údaje z autentifikácie budú môcť byť využité aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Novela tak reaguje na požiadavky GDPR a posilňuje ochranu súkromia oprávnených osôb.

Skutočnosť, že určitý register alebo údaj je označený ako ‘verejný’ podľa ÚGKK neznamená, že k nemu má neobmedzený a nekontrolovaný prístup každá osoba bez identifikácie. ‘Princíp, že ´verejný neznamená anonymný´, je významný z hľadiska ochrany osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi údajov. Prístup k verejným údajom musí byť realizovaný tak, aby bolo možné spätne overiť, kto údaje získal a v akom rozsahu – osobitne v prípadoch, ak ide o údaje osobné,’ zdôraznil úrad v dôvodovej správe. Po vykonaní autentifikácie/registrácie sa tiež zavádza možnosť vlastníkovi získať bezodplatne svoj tzv. súpis nehnuteľností, ktorý bude obsahovať zoznam všetkých nehnuteľností, ktoré vlastník vlastní v rámci celého územia SR.

Nové poplatky
Základné informácie o nehnuteľnosti, ako výmera či číslo parcely, majú zostať zadarmo. Meno vlastníka nehnuteľnosti už po novom uvidí osoba len po registrácii. Výpis z listu vlastníctva bude možné získať okrem papierovej podoby alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta aj prostredníctvom špecializovaného portálu ÚGKK SR.
‘Ruší sa možnosť získať bezodplatný informatívny výpis z listu vlastníctva. S tým súvisí zavedenie nového správneho poplatku vo výške 6 eur. Rovnako sa upravuje výška sadzby správneho poplatku za poskytnutie výpisu z listu vlastníctva, kópie z katastrálnej mapy alebo kópie z mapy určeného operátu prostredníctvom poštového podniku, a to zo súčasných 6 eur na 12 eur,’ uvádzajú predkladatelia. Prešetrenie chybného zápisu bude po novom stáť 100 eur, ak sa však chyba potvrdí, peniaze sa žiadateľovi vrátia.

Navrhované ustanovenie podľa predkladateľa reaguje aj na rastúce riziká spojené so zneužívaním elektronických služieb verejnej správy, osobitne pri masovom alebo automatizovanom vyťažovaní údajov z informačných systémov katastra nehnuteľností. ‘V praxi dochádza k situáciám, keď sú verejne dostupné údaje získavané neoprávnene, vo veľkom rozsahu, prípadne s obchádzaním pravidiel prístupu, čo môže ohroziť integritu systému, dostupnosť služieb pre bežných používateľov, ako aj bezpečnosť osobných údajov,’ vysvetlil ÚGKK. Úrad má získať oprávnenie zasiahnuť proti takémuto konaniu napríklad obmedzením prístupu z podozrivých IP adries, blokovaním automatizovaných robotov, zavedením rýchlostných limitov dotazov alebo inými primeranými technickými zásahmi.
Návrh novely tiež precizuje a dopĺňa právnu úpravu katastrálnych konaní. Zjednodušuje sa návrh na začatie katastrálneho konania v listinnej podobe, podrobnejšie sa upravuje konanie o zázname, pričom sa zavádza možnosť vykonania iba čiastočného záznamu. Skracuje sa aj lehota na vykonanie záznamu na základe rozhodnutia súdu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako sa precizuje právna úprava konania o poznámke, bližšie sa upravuje prešetrovanie údajov katastra a ustanovuje sa lehota na toto prešetrenie. Návrh tiež stanovuje novú skutkovú podstatu priestupku, ako aj porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností, a to neoprávnené spracúvanie údajov katastra.

Väčšina novely má byť účinná od 1. júla 2026 okrem časti zmien v správnych poplatkoch s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2027.

Zdroj: topky.sk

Autor:  Zoznam.sk