Ľubomír Bajaník, moderátor:

“Počas pandémie stúpol záujem ľudí o kúpu záhrad či chalúp. Dopyt je predovšetkým u ľudí z väčších miest, ktorí bývajú v panelákoch.”

Dominika Kusá, redaktorka:

“Nevychádzať z bytu počas pandémie je náročné, aj keď nemáte deti a vedľa vás nepracuje z domu telefonujúci partner. Mnoho ľudí preto vyhľadáva únik v podobe kúpy záhrady či chaty. Daniele Rimkovej sa zatiaľ na realitnom trhu nedarí.”

Daniela Rimková, obyvateľka Trenčína:

“Tak som to ako nejako vypozorovala, že niektorí ľudia sa zbadali, že môžu na tom zarobiť, pýtajú neprimerane veľa peňazí.”

Dominika Kusá:

“Cena záhradok v jednej z okrajových častí Trenčína stúpla za posledných päť rokov o sto percent. Záhradkári sa svoje majetky predať nechystajú, aj keď záujemcov pribúda.”

Gabriel Anton, majiteľ záhrady v Trenčíne:

“Toto je práveže jeden relax, a hlavne na túto krízu to je nezaplatiteľné. Hodne sa ľudí chodí pýtať z Bratislavy, že či je tu voľný pozemok, nejaká záhrada, chata alebo také niečo. Ja hovorím, chcú ľudia mať relaxu, ja by som to nepredal.”

Dominika Kusá:

“Počet inzerátov s požiadavkou na kúpu rekreačných záhrad pribúda. V susednej Českej republike evidujú aj taký extrém, že na novú ponuku sa prihlásilo až dvesto záujemcov. Naši realitní makléri doteraz na obhliadky nehnuteľností pre koronavírus veľmi nechodili, záujemcov vybavovali telefonicky či písomne. Očakávajú nárast klientov.”

Arpád Šereš, realitný maklér:

“Ľudia boli na základe tých opatrení doma v takzvanom domácom väzení. Takže kde je najlepší únik, je únik do prírody pochopiteľne. No a samozrejme, že ten záujem o tie záhradky, či už s chatkami, bez chatiek alebo cez nejaké víkendové chalupy, vzrástol, môžem kľudne povedať, že o tých päťdesiat percent určite.”

Dominika Kusá:

“Národná asociácie realitných kancelárií Slovenska sa vyjadrila, že zvýšený záujem o chaty evidujú v Trnavskom kraji a od obyvateľov veľkých miest.”

[STV Jednotka, 19:00; Správy RTVS; 26/04/2020; Dominika Kusá]

Hoci počet predaných novostavieb klesá, cena bytov naďalej rastie. Dôvodom je nedostatočná ponuka, ktorá drží kupujúcich pod tlakom. Výpredaj za akciové ceny sa tak zatiaľ nekoná.

“Očakávam krátkodobý výrazný pokles cien bytov. Viem si predstaviť, že ceny bytov klesnú o 20 percent pri drahších nehnuteľnostiach,” povedal pred nedávnom minister hospodárstva Richard Sulík. Umocnil tak obavy z toho, že realitný trh sa bude vyvíjať podobne ako po kríze z roku 2008.

“Kto chce riešiť bývanie a má dobrý a stály príjem, urobí dobre, ak si o dva, tri mesiace kúpi byt,” odporučil dokonca R. Sulík potenciálnym kupujúcim vo vysielaní TV Markíza. Situácia na realitnom trhu je mimoriadne citlivá nie len pre kupujúcich ale aj predávajúcich. Viacerí majú ešte v pamäti roky 2008 a 2009, keď ceny realít klesali ročne o 20 až 30 percent.

“Ekonomika sa kvôli pandémii potáca, ľudia žijú v neistote, či budú mať prácu. Ich budúce príjmy sú veľkou neznámou. Dôležité rozhodnutia, akým je aj kúpa nehnuteľnosti, odkladajú. Mnohí záujemcovia o vlastné bývanie vyčkávajú aj v nádeji, že o pár mesiacov kúpia byt lacnejšie,” naznačuje aj analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický. Zároveň však dodáva, že spoliehanie sa na rýchly plošný prepad cien bytov môže byť “čakaním na Godota”.

Presné čísla o krízovom predaji ešte nemáme k dispozícií. O predaji v apríli máme len odhady. “Môžeme sa baviť zhruba o 70-percentom prepade dopytu po kúpe nehnuteľností,” naznačuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Ján Palenčár. Údaje za prvý štvrťrok vrátane marca, keď sa prejavili krízové oparenia, však už máme. Na prepad cien to zatiaľ nevyzerá.

Podľa štatistík spoločnosti Bencont Investments sa v prvom štvrťroku v Bratislave predalo 607 bytov, čo je o 20 percent menej ako priemer z minulého roku. Spoločnosť Lexxus dokonca eviduje medzikvartálny pokles až o takmer 40 percent.

Aj napriek poklesu predaja bytov sa však ich cena ďalej zvyšovala. Priemerná cenovka predaných bytov dosiahla 3070 eur za meter štvorcový, čo je medziročne viac o 11,6 percenta. Cena tak prvý krát prekonala hranicu tri tisíc eur.

Dôvodom je nedostatočná ponuka. Počet voľných bytov v novostavbách v Bratislave ku koncu prvého štvrťroka klesol na 1704 bytov. K dispozícii je tak vôbec najmenej novostavieb v doterajšej histórii. Ponuku tvorilo len 84 projektov (resp. etáp jednotlivých projektov).

“Za posledné dva roky došlo k evidentnému poklesu počtu projektov. Začiatkom minulého roku predávalo byty 108 projektov a v roku 2018 až 125 projektov. Viac než 30 percentný prepad počtu aktívnych projektov za posledné dva roky je odzrkadlením povoľovacích procesov, ktoré v Bratislave zastavujú veľkú časť novej bytovej výstavby,” vysvetľuje Rudolf Bruchánik, hlavný analytik Bencont Investments.

Na trh v prvom štvrťroku pribudlo 237 nových bytov v rámci dvoch nových projektov a troch nových etáp už etablovaných projektov. Najväčším prírastkom bola ďalšia etapa projektu Slnečnice s 111 voľnými bytmi.

Záujem medzi kupujúcimi je najmä o lacnejšie byty. Prudko sa vypredávajú cenovo najdostupnejšie projekty ako Ovocné sady, BORY bývanie, Slnečnice, Galvani Home. Záujem je aj o Galvaniho dvory a Nuppu.

Prvý štvrťrok tak priniesol ďalší rast nedostatku bytov na trhu, ktorý trvá už posledné dva roky. “Tento nedostatok sme sa pokúsili zhmotniť v pomerovom ukazovateli medzi aktuálnou ponukou a aktuálnym dopytom, ktorý hovorí o tom, na koľko mesiacov by vydržala ponuka bytov v danom období vzhľadom na počet predaných bytov,” uvádza spoločnosť Bencont.

Napríklad, v rokoch 2013 a 2014 vystačila zásoba bytov pri danom predaji na 12 až 20 mesiacov a cenový rast bol blízko nuly, dokonca aj v záporných číslach. Následne v roku 2015, keď začal dopyt po bytoch rásť rýchlejším tempom ako ponuka, sa tento ukazovateľ prepadol pod kritickú hranicu 12 mesiacov. To znamená, že zásoba bytov by nevydržala ani na jeden rok.

Stimulovalo to cenový rast, ktorý medzi rokmi 2015 až 2018 dosahoval niekedy až dvojciferné čísla. Situácia sa zhoršila v rokoch 2019 a 2020, keď do ponuky prestali pribúdať nové projekty v dostatočnom množstve a previs dopytu nad ponukou bytov sa ešte zväčšil. “Mesačná zásoba bytov sa nachádzala medzi šiestimi až deviatimi mesiacmi a cenový rast sa zvýšil na 10-15 percent medziročne,” uvádza Bentocn.

“Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu tempa výstavby nových bytov, a dopyt bude naďalej prevyšovať ponuku, tak by sme za štandardných podmienok očakávali ďalší nárast cien,” naznačuje analytik R. Bruchánik.

Uvedený vývoj poskytuje odpoveď na otázku, či slovenský trh s novostavbami čaká masívny výpredaj. Zatiaľ to tak nevyzerá. Medzi krízou spred 12tich rokov a súčasnosťou je veľký rozdiel. Vtedajší prepad predchádzal prudký boom realitného trhu, keď ceny konštantne rástli dvojciferným číslom, miestami presahujúcim až 30 percent. Rast cien vtedy predbehol rast kúpnej sily obyvateľstva, čo nafúklo realitnú bublinu. Dnešné ceny nehnuteľností sú pritom len o desať percent nad úrovňou roku 2008, zatiaľ čo platy vzrástli až o 51 percent. Analytici ani Národná banka Slovenska preto dnes bublinu trhu nevidia.

Pred finančnou krízou navyše dochádzalo k masívnej výstavbe nových bytov. Ponuka sa nestihla vypredávať a zásoby sa hromadili. V období vypuknutia krízy developeri držali tisíce voľných a dostavaných bytov, ktoré museli predať, aby dokázali plniť svoje záväzky. Tak vznikol výpredaj, ktorý spôsobil prepad cien.

V súčasnosti k tomu nedochádza. Naopak bytov je nedostatok. Developeri sa poučili a predaj nových projektov spúšťajú po etapách. Nie sú nútení zbavovať sa nepredaných bytov. “Cez 90 percent bytov sa predáva z papiera, pričom ich dokončenie, a teda aj inkaso kúpnej ceny, je naplánované až o dva tri roky,” pripomína R. Bruchánik. “Na mieste je dokonca aj predpoklad ďalšieho zníženia ponuky, keďže vírus spôsobil spomalenie stavebného, ale aj povoľovacieho procesu, čo znamená nízky počet nových bytov v nasledujúcich rokoch,” dodáva analytik.

Prepad cien bytov o 20-30 percent nehrozí ani podľa Martina Lazíka, analytika Národnej asociácie realitných kancelárií. “Dnes takéto niečo nevidíme. Realitný trh absolútne nezamrzol, stále sa realizujú obchody,” uviedol. Ak by podľa neho mala klesnúť cena nehnuteľností, tak časť predávajúcich z trhu jednoducho odíde, stiahne sa a počká si na dobu, kedy bude zase priaznivá situácia. Nevytvárali by tak tlak na cenu smerom nadol.

Iná je situácia na sekundárnom trhu, teda pri predaji starších bytov. Tu je pokles cien viac pravdepodobný. Už pred koronakrízou viacerí upozorňovali, že ceny sú tu nadhodnotené. Navyše časť bytov je určená na prenájom, po ktorom dopyt aktuálne poklesol. Majitelia bytov, ktorí sa ocitnú vo finančných problémoch môžu byť preto nútení predať byty aj pod cenu.

Ďalší vývoj na realitnom trhu bude závisieť od toho, ako dlho bude trvať súčasná epidemiologická situácia a ako úspešne sa podarí rozbehnúť ekonomiku. A to nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. “Ak sa úspešne podarí v nastávajúcich mesiacoch ekonomiku opäť naštartovať, realitný trh bude naďalej fungovať bez väčších zmien,” predpovedá R. Bruchánik.

“Ak sa tá situácia zlepší v priebehu najbližších mesiacov, môžme hovoriť o tom, že tá situácia na realitnom trhu sa vráti do toho predkrízového stavu a nebude mať táto situácia zásadný vplyv na dopyt a na ceny,” súhlasí aj J. Palenčár.

[investujeme.sk; 26/04/2020; Peter Apolen ; Zaradenie: Bývanie]

Ľubomír Bajaník, moderátor:

“Neistota nepanuje iba v ropnom priemysle, v čase koronakrízy idú veľké investície bokom. Ľudí zneisťuje budúcnosť, práca a príjem. Pandémia preto zasiahla aj trh s nehnuteľnosťami. Mení sa ponuka a dopyt. Ceny zatiaľ zostávajú nezmenené.”

Dominik Kríž, redaktor:

“S prvým ohláseným prípadom COVID-19 sa zmenili priority ľudí. Prvoradá je ochrana zdravia. Kupovať nehnuteľnosť teraz ľudia logicky nechcú.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií:

“Môžeme sa baviť zhruba o sedemdesiatpercentnom prepade dopytu po kúpe nehnuteľností. Tá zásadná zmena, ktorú doniesla koronakríza je v tom, že trh začína patriť viac kupujúcim. Čiže tak, ako sme boli zvyknutí posledné roky, že bol trh predávajúcich, tak sa to zásadne otočí.”

Dominik Kríž:

“Analytici nevedia odhadnúť ako veľmi sa súčasná situácia premietne do cenotvorby jednotlivých nehnuteľností, pretože netušia ako dlho tu koronavírus bude a ako veľmi pandémia zasiahne našu ekonomiku.”

Ján Palenčár:

“Ak sa tá situácia zlepší v priebehu najbližších mesiacov, môžme hovoriť o tom, že tá situácia na realitnom trhu sa vráti do toho predkrízového stavu a nebude mať táto situácia zásadný vplyv na dopyt a na ceny.”

Dominik Kríž:

“Väčšie zmeny možno pozorovať v nájomnom sektore. V Bratislave sa zvýšil počet ponúkaných nájomných bytov o dvadsať percent.”

Ján Palenčár:

“Prestal fungovať turizmus. Tak práve krátkodobé nájmy, ktoré sú využívané prostredníctvom povedzme airbnb zostali zo dňa na deň prázdne. A majitelia týchto nehnuteľností sa snažia tieto byty umiestniť na dlhodobom nájomnom trhu.”

Dominik Kríž:

“Slováci v uplynulých týždňoch prekvapili záujmom o prenájom chatiek v rekreačných oblastiach.”

Lukáš Machotka, 1. BCR –Realitná kancelária:

“Naozaj badať zvýšenie vyhľadávania daných nehnuteľností a z čísel z inzertného portálu zoznamrealit.sk je medzimesačný nárast v podstate o stodvadsať percent.”

Ján Palenčár:

“Do veľkej miery to pripisujeme tomu, že klienti sa pripravujú na letnú sezónu. To znamená, že je predpoklad, že budú chcieť leto prežiť na Slovensku. Predpokladáme, že sa aj zvýši krátkodobý nájom chát, chalúp a podobných rekreačných nehnuteľností na Slovensku.”

Dominik Kríž:

“Aj keď koronakríza ceny nehnuteľností zníži, do roka sa situácia podľa analytikov vráti do obdobia roku 2019. O nehnuteľnosti je na Slovensku a špeciálne v Bratislave stále obrovský záujem.”

[STV Jednotka, 19:00; Správy RTVS; 25/04/2020; Dominik Kríž]

Patrik Herman, moderátor:

“Martin ako tisíce ďalších Slovákov žije od výplaty do výplaty. Na rozdiel od ostatných, mu však situáciu sťažuje vážny hendikep. Namiesto trvalého zamestnania preto preferuje prácu na dohodu. Šetriť sa mu nedarí, no na skromné živobytie si s priateľkou vždy zarobili. Pandémia mu ale urobila veľký škrt cez rozpočet. Bojí sa, že príde o strechu nad hlavou, pretože nevie, z čoho zaplatí nájomné.”

Martin Knotek, nájomník:

“Človek stále rozmýšľa, že voľajako bude…”

Martina Adamčíková, nájomníčka:

“Prišiel deň D, s ktorým my sme nerátali.”

Maroš Ovčarik, finančný analytik Finančného kompasu:

“Ja verím, že tieto situácie sú zdvihnutým prstom.”

Lucia Lukušová, redaktorka:

“Trnavčan Martin je roky na polovičnom invalidnom dôchodku.”

Martin Knotek, nájomník:

“Keď som bol malinký, som prišiel o oko. Mám jedno oko sklenené.”

Lucia Lukušová:

“Tento príjem má istý a popri ňom si dlhodobo privyrábal ako brigádnik. Aj v januári podpísal zmluvu na dohodu, podľa ktorej zarábal 4,5 eura na hodinu v trnavskej automobilke.”

Martin Knotek, nájomník:

“Chodil som cez agentúru. Mesačne som zarobil podľa potreby od 200 do 300 eur. Dôchodok kvázi 160.”

Lucia Lukušová:

“Do rodinného rozpočtu prispieva svojim invalidným dôchodkom aj jeho priateľka.”

Martina Adamčíková, nájomníčka:

“Môj invalidný dôchodok je zhruba vo výške 90 eur. Bolo to tak, že vždycky sme mali aj na stravu, aj lieky, na to bývanie, to je prvoradé.”

Lucia Lukušová:

“Aby pár dokázal platiť vyše 400 eur za nájom jednoizbového bytu a mal aj čo jesť, pani Martina každý mesiac siaha na svoje finančné úspory. Keď ich však teraz potrebujú najviac, rezervná kasa je takmer prázdna.”

Martin Knotek, nájomník:

“Problém je taký, že som došiel o prácu.”

Lucia Lukušová:

“Podnik má pre koronavírus odstávku.”

Martina Adamčíková, nájomníčka:

“Som mala nejaké práce na dohodu. A tam som si vždycky nejaké peniažky usporila. Človek nevie, čo sa môže stať. Len bohužiaľ, to dno je len jedno, nedá sa existovať z koruny na korunu.”

Maroš Ovčarik, finančný analytik Finančného kompasu:

“Takéto krízy ukazujú skutočne to, že koľko ľudí si šetrí a pripravuje sa na horšie časy práve v tých časoch lepších. A na druhej strane odkrýva tie nedostatky, ktoré mnohí Slováci majú. To znamená, že žiadne finančné rezervy. Samozrejme, že sú tu ľudia, ktorí nedokážu z mesačného príjmu odložiť nič, pretože im ťažko vyjde na to, aby vyžili. Tam už musí nastúpiť potom sociálny štát a takýmto ľuďom aj pomôcť.”

Lucia Lukušová:

“Mysleli ste na horšie časy?”

Martin Knotek, nájomník:

“Nikdy som na to nemyslel. Ani nebolo z čoho vlastne odkladať.”

Mgr. Jana Lukáčová, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:

“My by sme odporučili klientovi, aby v súčasnosti požiadal na úrade práce o pomoc v hmotnej núdzi. Aby predložil emailom to, čo je nutné a bude posúdený s najväčšou pravdepodobnosťou už podľa nových pravidiel.”

Lucia Lukušová:

“Aby pre nezaplatený prenájom neskončili na ulici, pán Knotek sa nepriaznivú finančnú situáciu snažil objasniť aj majiteľovi bytu.”

Martin Knotek, nájomník:

“Povedal, že čo naňho skúšam a to bolo všetko, čo povedal.”

Lucia Lukušová:

“Ako mnohí ďalší, aj on napísal do našej redakcie, keďže sa bál, že príde o strechu nad hlavou. S vlastníkom nehnuteľnosti sme sa preto spojili aj my. Situácia vôbec nedopadla tak zle, ako to podľa nájomníka na prvý pohľad vyzeralo.”

Miroslav Jakubkovič, majiteľ bytu:

“Viem, aká je situácia, to znamená, že určite som im pristúpil na to, že budú platiť menej, pokiaľ sa dá a potom zvyšok sa dohodne, on povedala, že mala by ísť do nejakej roboty, sa jej rysuje, aj počas tejto situácie. Aj on, že by mal ísť.”

Lucia Lukušová:

“Ste sa dohodli na nejakej fixnej cene?”

Miroslav Jakubkovič, majiteľ bytu:

“Tento mesiac 350 a uvidím, aká bude situácia na budúci mesiac. Každý mesiac si takto zavoláme, že aká je situácia.”

Lucia Lukušová:

“Obidvaja páni priznali medzi sebou viaceré osobné nezhody, no dohodli sa.

Pre koronavírusovú pandémiu sa v podobnej situácii zrejme ocitajú aj ďalší Slováci. Odborník preto žiada majiteľov bytov, aby boli k nájomníkom zhovievaví.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“V súvislosti s koronakrízou, ktorú v súčasnosti prežívame a ktorá má dopad aj na realitný trh a na trh nájomných bytov, ja určite radím majiteľom nehnuteľností, aby sa snažili vyjsť v ústrety nájomcom. Predovšetkým nájomcom, s ktorými majú dlhšie nájomné vzťahy, s ktorými majú dobré skúsenosti a možno na nejaké mesiace im dať zľavu z nájomného.”

JUDr. Ivan Syrový, PhD., advokát:

“Tu sa nedá čakať, že štát by začal teraz za fyzické osoby platiť nájomné.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Hovorili sme na úrovni štátneho tajomníka ministerstva dopravy aj na tému podpory bývania pre súkromné osoby, ktoré sa dostanú práve pri týchto nájomných vzťahoch do problémov kvôli výpadku príjmu. Uvidíme, či sa tohto vláda chytí.”

JUDr. Ivan Syrový, PhD., advokát:

“Čo je dôležité, aj ten nájomca aby spravil všetky krok preto, aby využil čo je možné, či už sa prihlásiť na úrad práce, brať podporu v nezamestnanosti, prípadne hľadať si robotu tam, kde hľadajú stále pracovné sily.”

Martin Knotek, nájomník:

“Chodili sme po nákupných reťazcoch, či nepotrebujú nejakých brigádnikov. Majú plné stavy.”

Lucia Lukušová:

“Ako vidíte vašu budúcnosť?”

Martina Adamčíková, nájomníčka:

“Zatiaľ nie ružovo.”

[Markíza, 17:25; Reflex; 22/04/2020; Lucia Lukušová]

REALITNÉ KANCELÁRIE ako posyktovatelia realitných služieb, sa môžu opätovne venovať svojim klientom aj vo svojich prevádzkach. Uľahčí sa tým ich práca pri realitnom sprostredkovaní, najmä podpisovanie tých dokumentov a zmlúv, ktoré sa podpisovali v realitnej kancelárii. Niektoré zákony vyžadujú vykonávanie týchto úkonov v sídle prevádzky.

Aktualizácia od 3. júna 2020:

Čo sa mení: 5. fáza uvoľňovania opatrení:

• Rúška – povinné v interiéri a vonku už pri rozstupoch do dvoch metrov, nie piatich.
• Hranice – pri prekračovaní hraníc s Českom a Maďarskom nebude potrebný len trvalý alebo prechodný pobyt, stačia dva dokumenty, ktoré preukážu život v krajine. Môže to byť aj účet za elektrinu či telefón. Táto zmena platí už od utorka.
• Športové súťažné podujatia povolia od 3. júna. Budú môcť byť prítomní aj diváci, celkovo však budú musieť dodržiavať počty osôb ako pri hromadných podujatiach.
• Obmedzenia veľkosti predajní či reštaurácií sa znížia – z 15 štvorcových metrov na desať.
• Taxislužba – fólia je odporúčaná, ale nie je povinná, povoľuje sa klimatizácia a zrušil sa 15-minútový interval medzi zákazníkmi.
• Kultúrne podujatia – umelci už nemusia mať test, nebudú musieť dodržiavať rozstupy dva metre, bude šachovnicové sedenie. Rovnaké to bude v kostoloch.
• Denné stacionáre sa otvoria pre ľudí do 62 rokov. Od 3. júna sa začína postupne uvoľňovať aj prijímanie nových klientov do zariadenia sociálnych služieb. Zmenia sa aj obmedzenia pri návštevách, povedal Jozef Šuvad z ministerstva zdravotníctva. V priebehu dvoch až troch týždňov „by malo dôjsť k prinavráteniu života v domovoch sociálnych služieb“. Detaily ešte neuviedli.
• Hromadné podujatia – od 10. júna budú povolené do 500 ľudí, od 1. júla do konca roka budú povolené do tisíc ľudí.
• Verejné stravovanie – ruší sa časové obmedzenie a limit počtu ľudí za stolom.
• Otvárajú sa – všetky vnútorné športoviská, kúpaliská, wellness, kúpele, masáže, kasína, vnútorné priestory ZOO a botanických záhrad.
• Otváracie hodiny pre seniorov sa rušia.
• Ubytovanie – ruší sa 24-hodinový odstup a povinnosť samostatných sociálnych zariadení na izbe.
• Letné tábory – budú pre ne platiť rovnaké pravidlá ako pre hromadné podujatia, budú sa teda postupne zvyšovať počty detí, ktoré tam budú môcť byť. Budú určené aj pre staršie deti, nielen pre deti, u ktorých je povolená škola. Tábory však budú musieť byť na jednom mieste, zakázané budú putovné tábory.
• Dovolenka pri mori – premiér naznačil, že bude možné ísť cez leto k moru. „Budeme hľadať cestu, ako by sa mohli dostať k moru,“ povedal s tým, že Chorvátsko a Grécko sú na tom epidemiologicky veľmi dobre. „Je to však riziko, nevieme, ako na tom budú o mesiac alebo dva,“ povedal. Kto si chce kúpiť dovolenku pri mori, je to na vlastné riziko.
• Návštevy v nemocniciach – od 3. júna by mali byť za špecifických podmienok znovu povolené aj návštevy v nemocniciach. Podmienky zverejnia v nasledujúcich dňoch.

Opatrenia platné od 22. apríla 2020 zahŕňajú :

• Otvorenie pre verejnosť je povolené iba prevádzkam do 300 m2.
  Zatvorené musia zostať prevádzky realitných kancelárií, pokiaľ sa nachádzajú v priestoroch obchodného domu a  v nákupných centrách.
• Realitné kancelárie budú v styku s klientom využívať všetky potrebné hygienické opatrenia, aby zabezpečili zdravotne nezávadné a bezpečné pracovné prostredie. Viac informácií k potrebným opatrenia na prevádzkach nájdete v nasledujúcej správe z ÚVZ SR.*
• Prevádzky majú povinnosť dodržiavať protiepidemické opatrenia
• Na vstupe do prevádzky musia viditeľne umiestniť oznam o povinnosti dodržiavať uvedené hygienické opatrenia a oznam o maximálnom počte zákazníkov (1 osoba na 25 m2) v jednom okamihu
• Každú nedeľu v mesiaci musí byť prevádzka uzavretá pre verejnosť a zároveň sa pre každú nedeľu v mesiaci nariaďuje prevádzkovateľom priestorov prevádzok vykonávať povinnú dezinfekciu priestorov
• S účinnosťou od 22. apríla 2020 do odvolania sa prevádzkovateľom prevádzok (okrem výnimiek), teda aj  realitným kanceláriám, nariaďuje umožniť v dňoch pondelok až piatok v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. vstup iba osobám nad 65 rokov. V sobotu a nedeľu majú zakázané tieto prevádzky navštevovať.
• Zákaz vstupu osobám nad 65 rokov a ich obsluha v dňoch PONDELOK AŽ PIATOK v inom čase BOL ZRUŠENÝ od 24. 4.! Počas pracovného týždňa môžu navštíviť prevádzku kedykoľvek. Odporúča sa im však vyhradený čas.

Želáme veľa zdravia a bezpečnosť pri práci!

Na základe vydaného opatrenia ÚVZ SR môžu všetky prevádzky služieb s plochou do 300 m2 (okrem výnimiek) otvoriť pre klientov svoje prevádzky.

INFORMÁCIA K POSTUPNÉMU UVOĽŇOVANIU ČINNOSTI PREVÁDZOK – PRVÁ FÁZA (OPATRENIE ÚVZ SR)

OD 22.04.2020 OD 6.00 h JE UMOŽNENÁ ČINNOSŤ NASLEDUJÚCICH MALOOBCHODNÝCH PREVÁDZOK A PREVÁDZOK POSKYTUJÚCICH SLUŽBY:

• všetkých predajní potravín a nápojov, vrátane ambulantného predaja, bez možnosti konzumácie na mieste,
• predajní drogérie,
• lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok a očných optík, vrátane vyšetrenia a merania zraku, ak sú tieto súčasťou predajne,
• predajní novín a tlačovín,
• predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií,
• prevádzok telekomunikačných operátorov,
• prevádzok reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením,
• prevádzok poštových, bankových, poisťovacích služieb a leasingových služieb, vrátane sprostredkovania týchto služieb,
• prevádzok internetových obchodov (eshop) s možnosťou vyzdvihnutia tovaru v prevádzke a donáškových služieb,
• práčovní a čistiarní odevov,
• čerpacích staníc pohonných hmôt a palív a autoumyvární,
• pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
• autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb, vrátane predajní náhradných dielov motorových vozidiel,
• služieb staníc technickej kontroly a emisnej kontroly, vrátane autorizovaných a registrovaných dielní na overovanie tachografov a obmedzovačov, pracovísk kontroly originality a pracovísk montáže plynových zariadení,
• servisov výpočtovej a telekomunikačnej techniky,
• taxi služieb vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
• advokátov, notárov, súdnych exekútorov, správcov konkurzných podstát, mediátorov, dražobníkov, rozhodcov, znalcov, tlmočníkov, a prekladateľov, geodetov, záhradníkov, inštalatérov, obkladačov, strechárov a iných poskytovateľov služieb poskytujúcich rôzne drobné stavebné či iné práce vykonávané jednotlivcom v exteriéri,
• prevádzok kľúčových služieb a opravy obuvi,
• zberných dvorov, výkupných miest a skládok,
• predajní metrového textilu a galantérie,
• predajní a servisov bicyklov a detských kočíkov,
• prevádzok kvetinárstiev, záhradníctva a záhradnej techniky, ak celková vnútorná predajná plocha prevádzky nepresahuje 2000 m2,
• prevádzok stavebnín, podlahových krytín, obkladov, inštalačného a elektroinštalačného materiálu, železiarstva, farieb, lakov a iného stavebného materiálu ak celková vnútorná predajná plocha prevádzky nepresahuje 2000 m2,
• maloobchodné prevádzky nepatriace pod zákazy a výnimky tohto opatrenia, s rozlohou do 300 m2, v prevádzkach s textilom je zároveň zakázané skúšanie odevov,
• prevádzky služieb nepatriace pod zákazy a výnimky tohto opatrenia s rozlohou do 300 m2
• ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú služby dlhodobého ubytovania (minimálne 10 dní), bez poskytovania stravovacích služieb,
• karanténne ubytovacie zariadenia,
• vonkajšie trhoviská s predajom sadeníc, rezaných kvetov, potravín a nápojov, zeleniny a ovocia, so zabezpečeným jednosmerným pohybom zákazníkov, regulovaným vstupom a výstupom z trhoviska, s umiestnením predajných miest s minimálnou vzdialenosťou 2 m; Zakazuje sa konzumácia potravín a nápojov na mieste,
• predajní automobilov a vozidiel, vrátane autobazárov,
• cukrárne, vrátane predajní nebalenej zmrzliny, bistrá, kaviarne, bary a podobné zariadenia verejného stravovania,
• služieb čistenia a dekontaminácie cisternových vozidiel ADR,
• služieb colno-deklaračnej a špedičnej činnosti a s nimi spojených podporných služieb,
• služieb vydávania tachografových kariet (zberných miest pre príjem týchto žiadostí).

V OBCHODNÝCH CENTRÁCH SA POVOĽUJE ČINNOSŤ NASLEDOVNÝCH PREVÁDZOK:

• všetkých predajní potravín a nápojov, vrátane ambulantného predaja, bez možnosti konzumácie na mieste,
• predajní drogérie,
• lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok a očných optík, vrátane vyšetrenia a merania zraku, ak sú tieto súčasťou predajne,
• predajní novín a tlačovín,
• predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií,
• prevádzok telekomunikačných operátorov,
• prevádzok reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením,
• prevádzok poštových, bankových, poisťovacích služieb a leasingových služieb, vrátane sprostredkovania týchto služieb,
• prevádzok internetových obchodov (eshop) s možnosťou vyzdvihnutia tovaru v prevádzke a donáškových služieb,
• práčovní a čistiarní odevov,
• prevádzok kľúčových služieb a opravy obuvi.

S účinnosťou od 22. apríla 2020 od 6:00 hod. sa do odvolania zakazuje prítomnosť verejnosti v prevádzkach reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením, cukrární, vrátane predajní nebalenej zmrzliny, bistier, kaviarní, barov a podobných zariadení verejného stravovania. Tento zákaz sa nevzťahuje na predaj mimo prevádzku stravovacích služieb (predaj bez vstupu do prevádzky). Otváracie hodiny týchto prevádzok spôsobom predaja mimo donáškovej služby sa obmedzujú na hodiny od 6:00 hod. do 20:00 hod. Zakazuje sa konzumácia pokrmov a nápojov na terasách prevádzok verejného stravovania.

VONKAJŠIE ŠPORTOVISKÁ
Naďalej ostávajú uzatvorené prírodné a umelé kúpaliská, zariadenia starostlivosti o ľudské telo, zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku, wellness centrá vrátane bazénov v ubytovacom zariadení, prevádzky zábavného charakteru, ktorými sú napríklad kasína, kiná a iné prevádzky voľnočasového charakteru; rekondičné pobyty.
Toto opatrenie neplatí pre:
• prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne na základe návrhu lekára,
• vonkajšie športoviská pre bezkontaktný šport, bez otvorených šatní, bazénov a hygienických zariadení, bez prítomnosti obecenstva,
• zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špeciálnych výchovných zariadení

* V OTVORENÝCH MALOOBCHODNÝCH PREVÁDZKACH A PREVÁDZKACH POSKYTUJÚCICH SLUŽBY SA NARIAĎUJE DODRŽIAVANIE NASLEDOVNÝCH HYGIENICKÝCH OPATRENÍ:

• vstup a pobyt v prevádzke (vo vonkajších aj vnútorných priestoroch) umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napríklad rúško, šál, šatka, atď.),
• pri vchode do prevádzky aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,
• zachovávať odstupy osôb minimálne 2 m,
• počet zákazníkov v prevádzke v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden zákazník na 25 m2 z predajnej plochy prevádzky,
• na všetky vstupy do prevádzky viditeľne umiestniť oznam o povinnosti dodržiavať vyššie uvedené hygienické opatrenia a oznam o maximálnom počte zákazníkov v jednom okamihu,
• vykonávať časté vetranie priestorov prevádzky a pravidelne vykonávať dezinfekciu dotykových plôch, kľučiek, nákupných vozíkov a košíkov,
• zabezpečiť umývanie podláh každý deň na vlhko.

Pre každú nedeľu v mesiaci sa od 22.apríla 2020 nariaďuje uzatvoriť všetky prevádzky a zároveň sa pre každú nedeľu v mesiaci nariaďuje prevádzkovateľom priestorov prevádzok vykonávať povinnú dezinfekciu priestorov predmetných prevádzok (sanitárny deň). Tieto povinnosti sa nevzťahujú na:
1. prevádzky veterinárnych ambulancií,
2. „pohotovostné lekárne“
3. verejné lekárne a nemocnične lekárne s oddelením výdaja verejnosti s miestom výkonu činnosti v sídle pevného bodu ambulancie pevnej pohotovostnej služby so schváleným prevádzkovým časom zahŕňajúcim nedeľu v prípade, ak v sídle tohto pevného bodu ambulancie pevnej pohotovostnej služby nie je zabezpečený výkon lekárenskej pohotovostnej služby.
4. nemocničné lekárne,
5. čerpacie stanice pohonných hmôt a palív,
6. prevádzok telekomunikačných operátorov,
7. prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením,
8. prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb,
9. prevádzok donáškových služieb.

VYHRADENÝ NÁKUPNÝ ČAS PRE SENIOROV NAD 65 ROKOV
S účinnosťou od 22. apríla 2020 do odvolania sa prevádzkovateľom prevádzok okrem lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok a očných optík, vrátane vyšetrenia a merania zraku, ak sú tieto súčasťou predajne a čerpacích staníc pohonných hmôt a palív a autoumyvární nariaďuje umožniť v dňoch pondelok až piatok v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. vstup iba osobám nad 65 rokov. V inom čase je osobám nad 65 rokov zakázané tieto prevádzky navštevovať a týmto prevádzkam osoby nad 65 rokov obsluhovať.

Naďalej platí pozastavenie poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb s ambulantnou formou tejto sociálnej služby všetkým poskytovateľom sociálnej služby v týchto zariadeniach, ktorými sú:
1. denné stacionáre § 40 zákona,
2. zariadenia pre seniorov s ambulantnou formou sociálnej služby § 35,
3. zariadenia opatrovateľskej služby s ambulantnou formou sociálnej služby,
4. rehabilitačné strediská s ambulantnou formou sociálnej služby,
5. špecializované zariadenia s ambulantnou formou sociálnej služby,
6. domovy sociálnych služieb s ambulantnou formou sociálnej služby,
7. denné centrá (bývalé “kluby dôchodcov”) a
8. zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa (bývalé „detské jasle“).
Prikazuje sa verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb dôsledne dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim.

CELÉ ZNENIE OPATRENIA NÁJDETE TU:
http://www.uvzsr.sk/…/22_04_2020_otvorenie_prevadzok_rezimo…

ANALÝZA TRHU

Komerčné nehnuteľnosti stále prinášajú atraktívne zhodnotenie kapitálu. Aj keď v súčasnosti prevláda v investovaní do realít opatrnosť, nie je dôvod, aby sa obchodovanie s nimi zastavilo.

Pandémia koronavírusu ovplyvňuje všetky podnikateľské aktivity a realitný trh nie je výnimkou, hoci najviac zasiahnuté je cestovanie a maloobchod. “Súčasná situácia má dva aspekty, a to zdravotný a ekonomický, ktoré idú proti sebe. Očakávame, že sa postupne po upokojení zdravotnej situácie bude klásť väčší dôraz na skoré oživenie ekonomiky,” hovorí Peter Nitschneider, Country Manager JLL.

Nové príležitosti a technológie

Ako každá zmena na trhu, aj pandémia spôsobuje okrem množstva negatív aj vznik nových príležitostí. Podľa odborníka sa dá očakávať, že súčasná kríza posilní uplatňovanie technológií, ktoré aj realitný trh posunú ďalej. “Prenajímatelia sa budú prispôsobovať situácii, to bude viesť k zavádzaniu nových technológií do komerčných nehnuteľností.

Budú to opatrenia na zlepšenie alebo ochranu verejného zdravia, novými online technológiami môžu zabrániť vstupu ľudí so zvýšenou telesnou teplotou do budov, alebo zmenia využívanie niektorých zariadení v budove na bezdotykové či posilnia digitálne systémy riadenia budov,” objasňuje Peter Nitschneider.

V investovaní do nehnuteľností podľa neho v súčasnosti prevláda opatrnosť, keďže dnes nik nevie povedať ako dlho bude táto situácia trvať. “Z dlhodobejšieho pohľadu nevidíme dôvod, prečo by sa obchodovanie s nehnuteľnosťami malo zastaviť či obmedziť, keďže v porovnaní s ostatnými príležitosťami komerčné nehnuteľnosti stále prinášajú atraktívne zhodnotenie kapitálu.”

Väčšina investičných fondov (fond manažérov) sa dnes zaoberá operatívou a aktívnou správou ich súčasného portfólia nehnuteľností a pripravuje sa na alokovanie kapitálu pre potenciálne budúce investície, aby boli pripravení na nové príležitosti, ktoré prídu na trh.

Hodnota komerčných nehnuteľností

Na otázku, ako hodnotu komerčných nehnuteľností ovplyvnia zatvorené obchody a neplatiaci nájomcovia, neexistuje jednoduchá odpoveď. “Tržby, ktoré maloobchodníci nevygenerovali z dôvodu uzavretia prevádzok, sú navždy stratené. V maloobchode neexistuje odložená spotreba, ako napríklad pri automobilom či bytovom sektore,” upozorňuje Peter Nitschneider a dodáva, že vo všeobecnosti výpadok z nájmu znižuje hodnotu komerčných nehnuteľností.

Na druhej strane tento výpadok nebude navždy. Preto bude veľa závisieť od toho, ako dlho bude trvať súčasný lockdown a akú podporu získajú maloobchodníci, aby prežili toto obdobie bez tržieb.

“Čo sa týka situácie v developmente, očakávame, že rozostavané projekty sa dokončia, dá sa očakávať, že nastanú situácie, že sa výstavba natiahne z dôvodu chýbajúcich dodávok či kvôli výpadku pracovnej sily,” komentuje situáciu odborník JLL. Plánované projekty podľa neho pravdepodobne počkajú, kým sa situácia s epidémiou a jej možným návratom nevyjasní a následne sa rozbehnú.

“Veľa bude závisieť aj od možnosti bánk financovať nové projekty, keďže dnes sú banky skôr nastavené v servisných modeloch,” dodáva Peter Nitschneider. Záujem ľudí o vlastné bývanie zatlačili do úzadia iné starosti.

“Je logické, že dopyt po nehnuteľnostiach na určité obdobie klesne. Na to sa treba pripraviť. Niektorí klienti si kúpu možno rozmyslia, zostanú ešte bývať v “mama hoteli” alebo v prenájme – to sú tie odložené rozhodnutia,” hovorí Mario Glos, viceprezident NARKS, CEO realitnej skupiny MGM. Ak sa nám podarí s touto situáciou vyrovnať rýchlo, nepredpokladá, že to bude mať dlhodobejší vplyv na rezidenčný, ako aj na trh s komerčnými nehnuteľnosťami.

Realitný trh a investičné byty

Podľa neho sú byty stále dobrou voľbou na investovanie. “Pozrite sa na historický vývoj cien nehnuteľností na Slovensku od roku 1997. To je obdobie, od ktorého fungujeme a máme k tomu dáta. Napriek akýmkoľvek krízam, vládam a situáciám, ktoré sme zažili, je dlhodobý priemerný rast cien na úrovni šesť percent ročne,” vyčísľuje Mario Glos.

Jednoizbový byt v Žiline podľa neho sa pred desiatimi rokmi pohyboval na úrovni 42-tisíc eur. Dnes ten istý byt, hoci je o desať rokov starší, stojí 82-tisíc. To je takmer stopercentný nárast ceny za desať rokov. “Zhodnotenie je teda na úrovni desať percent ročne, a to nerátame ďalší príjem plynúci z prenájmu. A medzi týmto obdobím tu bola veľká hospodárska kríza, ktorú sme cítili šesť rokov. V dlhodobejšom časovom horizonte je investícia do správnej nehnuteľnosti stávka na istotu,” tvrdí odborník na reality.

Odklad splátok

Majiteľov investičných bytov však môžu zastihnúť problémy, že nájomcovia nebudú mať financie na platenie prenájmu v dôsledku výpadku príjmov z podnikania či straty zamestnania. Aké riešenie existuje v tomto prípade? “Myslíme si, že aj majitelia investičných bytov využijú odklad splátok istiny a úroku v prípade výpadku príjmu – nájmu z nehnuteľnosti na obdobie deväť mesiacov. To im poskytne primeraný čas na reprenájom alebo na reštrukturalizáciu portfólia či úverov,” uzatvára Peter Nitschneider.

Možnosť odkladu splátok hypotekárnych a spotrebných úverov na obdobie maximálne deväť mesiacov bude vedieť napomôcť situácii v rezidenčnom sektore až do momentu vyjasnenia situácie s vírusom.

Očakáva sa, že rozostavané projekty sa dokončia, aj keď sa výstavba natiahne z dôvodu chýbajúcich dodávok či výpadku pracovnej sily.

[HN; 77/2020; 22/04/2020; s.: 13; Marta Svítková ; Zaradenie: REALITY]

Zamestnávatelia (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia
pracovné miesta  aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Oprávnený žiadateľ:

Zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.

Cieľová skupina:

Zamestnanec v pracovnom pomere.

Výška príspevku:

1. úhrada náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 880,- eur. Podmienkou je, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce).
2. paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.

Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku.

Oprávnené obdobie:

Od 13. marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.

Tlačivá:
Ziadost_opatrenie_3A_marec_FINAL

Ziadost_opatrenie_3B_marec_FINAL_2020_04_20

Vykaz_opatrenie_3A

Vykaz_opatrenie_3B

Ako_prebrat_a_odoslat_naspat_dohodu

definicia_podnik_v_tazkostiach_web_oplz

Manual_vykaz_3A

Manual_vykaz_3B

Manual_ziadost_3A

Manual_ziadost_3B

OPATRENIE-c3-podmienky

Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti-16-april

priloha-1-nariadenie-EK-o-velkosti-podniku

StatistickaKlasifikaciaEkonomickychCinnosti

Zasielanie_formularov_na_podanie_ziadosti_na_Urady_PSVR

Ak spĺňate podmienky pre získanie príspevku, pošlite vyplnenú žiadosť a výkaz na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode udržíte pracovné miesto. Ak máte viac ako jednu prevádzku a žiadate príspevok na zamestnancov týchto prevádzok, pošlite žiadosť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode máte sídlo.

Žiadosť posielajte elektronicky na mailovú adresu príslušného úradú práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú si vyhľadáte na tu:   https://www.pomahameludom.sk/?fbclid=IwAR3xtsb8M5XVJs1gyZqocDcf_RPnB0iuI9TtWQ7XOLtvO4t9QsnoM4ioi0A

Diskusná relácia Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

“Byt v Ružinove novostavby a starého bytu bol len 7 percent. To je veľmi malý rozdiel. Bolo to spôsobené veľkým dopytom a lacnými hypotékami. Dnes tá situácia sa bude naozaj meniť, otvoria sa nožnice medzi novostavbou a starším bytom,” hovorí prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

Budú lacnejšie byty najbližšie mesiace? A ako ovplyvní kríza nájmy? Oplatí sa teraz investovať do novostavby alebo skôr staršieho bytu?

Pozrite si celý rozhovor: https://video.sme.sk/c/22386538/rozhovory-zkh-ceny-bytov-a-koronavirus-video.html

Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár tvrdí, že realitní makléri by sa mali v tomto období venovať vzdelávaniu.

Realitní makléri by mali tento čas čiastočného útlmu pre opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu venovať napríklad vzdelávaniu, príprave nových digitálnych nástrojov, návštevám webinárov a podobne. V období nárastu obchodných prípadov sa im nové zručnosti zídu. Pre TASR to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

“Z pohľadu realitných maklérov verím, že obdobie čiastočného útlmu spôsobené novým koronavírusom bude len krátkodobé a makléri sa budú môcť v priebehu dvoch mesiacov naplno venovať svojej práci,” uviedol Palenčár.

Ako sa bude vyvíjať samotný realitný trh, podľa neho ukážu najbližšie mesiace. “V hre je viacero faktorov, od bankových úverov, vývoja zamestnanosti až po veľkosť ponuky,” vysvetlil. Pre realitné kancelárie sú teraz ekonomicky najpodstatnejšou nákladovou položkou fixné náklady. Dodávatelia totiž platby za svoje služby neznížili.

“Týka sa to najmä nájmov a energií za prevádzkové priestory, telekomunikačné služby, priame cestovné náklady a podobne,” dodal Palenčár s tým, že určitú úľavu pre realitné kancelárie predstavuje možný odklad lízingových splátok alebo splátok úverov. Ich úhrade sa však v budúcnosti nevyhnú.

“Odporúčame preto vyjednávať s dodávateľmi s cieľom zníženia nákladov. To nespadá pod pomoc štátu,” vysvetlil s tým, že v dnešnej situácii by bol priamy štátny príspevok na úhradu fixných nákladov pre realitné kancelárie praktickejší.

Ako dodal, hrozba nového koronavírusu prišla v úplne nevhodnom období. Menil sa vládny kabinet a blížil sa termín na podanie DPH, daňových priznaní a účtovných závierok. “Vznikal tlak, ktorý by možno v inom čase nebol taký citeľný. Realitné kancelárie boli v neistote a nevedeli, ako sa zariadiť, lebo navrhované ekonomické opatrenia ešte neboli schválené parlamentom, ktorý nezasadal,” vysvetlil prezident NARKS.

[teraz.sk; 18/04/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“No a tento trend potvrdzujú aj slovenskí chatári. Mnohí prenajímatelia už hlásia, že na leto sú obsadení.”

Viktor Vincze, moderátor:

“V Česku dokonca zaznamenali zvýšený záujem nielen o prenájom, ale aj kúpu vidieckeho bývania.”

Zuzana Fečová, redaktorka:

“Ráno štebot vtákov, večer pozorovanie jeleňov. Mať chatu je dnes pri obmedzenom vychádzaní z domu vzácne. Rasťo jednu prenajíma v Terchovej, na celé leto už dnes má plno.”

Rasťo Orth, chatár:

“Letné pobyty máme takmer vypredané v tejto chvíli. Otázka je taká, že nám volajú hostia, ktorí už majú vopred zaplatené termíny a teda skôr sa boja o to, aká bude situácia cez leto.”

Zuzana Fečová:

“Realitné kancelárie očakávajú, že ak sa v lete nebude dať vycestovať k moru, záujem o relax v prírode na samote stúpne. V Česku dokonca očakávajú rekordy. Už dnes ľudia vo veľkom reagujú na ponuky chalúp a platia rezervácie za kúpu.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Určite do budúcna korona kríza zmení správanie klientov aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, takže môže byť, že dovolenkové nehnuteľnosti na Slovensku budú mať zvýšený dopyt.”

Zuzana Fečová:

“Zvýšený záujem o prenájmy chát vidieť už dnes a nie nakrátko ľudia hľadajú prázdninovú izoláciu aj na niekoľko mesiacov.”

Daniela Danihel Rážová, realitná expertka:

“Môžeme potvrdiť, že záujem o prenájom rekreačných nehnuteľností stúpa, klienti vyhľadávajú najmä chalupy v prírode a najčastejšia požiadavka je prenájom dlhodobý na 1, 2, 3 až 4 mesiace.”

Rasťo Orth:

“Mali sme aj takých záujemcov, ktorí telefonovali ešte zo zahraničia, že teda chystajú sa na Slovensku a nechcú ten čas stráviť v štátnej karanténnej, ale skôr by sa chceli uchýliť niekde na chatku, niekde na samotku. Tomuto sme sa my vyhýbali.”

Zuzana Fečová:

“Mnohí ľudia si víkendové chaty prerábajú na celoročné bývanie. Mladých chatár na začiatku pandémie jednu takú predal. Tvrdí, že výhodne a pre kupujúceho zrejme v ideálnom čase, kým sa boom nezačal a ceny boli ešte stále priaznivé. Martina Kašiarová a Zuzana Fečová, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 18/04/2020; Martina Kašiarová; Zuzana Fečová; Zaradenie: z domova]