Nový zákon o výstavbe, ako aj súvisiaci nový zákon o územnom plánovaní sa stanú pre stavebnú prax kľúčové faktory v nasledujúcom volebnom období. Ako hodnotia ich návrhy odborníci? Čo im v nich chýba a čo, naopak, vyzdvihli? Prinášame reakcie zainteresovaných.

Odpovedá Ján Palenčár, prezident, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska

1. Povoľovací proces

Čo najviac urýchli celý povoľovací proces na stavebných úradoch?

Predovšetkým zúženie povoľovacieho procesu na jedno povoľovacie konanie oproti súčasnému stavu, keď stavebník musel zväčša absolvovať dve konania, a to územné konanie a následne stavebné konanie.

2. Územný plán

Ministerstvo dopravy navrhuje, aby všetky obce mali územný plán. Je to rozumný návrh?

Určite áno, keďže územný plán je základným nástrojom pre povoľovací proces. Ťažisko posudzovania stavebnej činnosti z hľadiska územnoplánovacieho sa presúva na obec formou vydávania takzvaného územného stanoviska.

3. Stanoviská obcí

Môžu nejako obce urýchliť schvaľovací proces stavieb? Aké zlepšenie v tomto smere ponúka novonavrhnutá stavebná legislatíva?

Proces sa urýchli už tým, že pripravovaný zákon nepozná územné konanie a potvrdenie súladu navrhovanej výstavby s územným plánom bude stavebník preukazovať práve územným stanoviskom. Na jeho vydanie zákon určuje na rozdiel od súčasnej legislatívy – obci lehotu a za jej nedodržanie je sankčný postih. Zákon určí, ktoré stavby bude možné realizovať svojpomocne a ktoré už nie.

4. Menšie stavby

Ako bude fungovať povoľovacie konanie v prípade jednoduchých a drobných stavieb? Budú tieto stavby v nových predpisoch už presne špecifikované?

Kategorizácia stavieb bude daná a od nej sa bude odvíjať forma povoľovacieho procesu. Jednoduché a drobné stavby bude možné realizovať na ohlásenie.

Odpovedá Ingrid Konrad, hlavná architektka, mesto Bratislava

5. Brzda v procesoch

Ktorá časť schvaľovacieho procesu podľa vás najviac brzdí staviteľov pri realizácii stavieb?

Najväčšou brzdou je celkový spôsob, ako je riešené povoľovanie stavieb, teda stavebný zákon a roztrieštenosť kompetencií. Stavebný zákon má byť všeobecný nástroj, ktorý by mal určiť základné pravidlá – od vzniku stavebného pozemku cez plánovanie, povoľovanie a realizáciu stavby – ako aj definovať rolu, práva a povinnosti všetkých účastníkov konania. Práve to posledné nie je v zákone doteraz dobre definované. Sú tam len práva a povinnosti stavebníka, ale nie suseda. Zákon nie je na niekoho bičom, ale je spoločenský konsenzus, dohoda o tom, za akých okolností a kde sa môže stavba realizovať a aké technické parametre má spĺňať. To znamená, že ak stavebník splní zákon, mal by mať právo stavbu realizovať. Keďže v stavebnom zákone nie sú definované práva a povinnosti suseda, môže sa dlhodobo odvolávať, znemožňovať výstavbu, napádať stavebníka a svojvoľne oddeľovať začiatok stavby. Stavebné úrady majú v tomto zviazané ruky. To nielenže predlžuje a znepríjemňuje život stavebníkovi, ale aj susedovi.

6. Problematická klauzula

Čo je podľa vás najväčší problém súčasného stavebného zákona?

Mal by byť oddelený od zákona o územnom plánovaní a mal by byť formulovaný tak, aby kompetencie flexibilne reagovať na súčasné požiadavky rozvoja miest a obcí boli v rukách samospráv a tie si mohli s odvolaním na zákon schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia v rôznych oblastiach, ako je napríklad regulácia vonkajšej reklamy, ako sú pravidlá zastaviteľnosti území a podobne. Obce by si mohli riadiť výstavbu vo svojich špecifických lokalitách a flexibilne riešiť otázky rozvoja, ktoré sa na ne kladú.

7. Verejný priestor

Zaoberá sa stavebný zákon aj pojmom verejný priestor?

Nie. Dôležitým momentom v stavebnom zákone je práve to, že chýba definovanie verejného priestoru, definovanie nezastaviteľného priestoru a jeho ochrana, ako aj otvorenie možnosti pre obce posudzovať stavby z hľadiska architektonickej kvality v kontexte tvorby kvalitného mestského prostredia.

Odpovedá Jána Petržala, prvý podpredseda, Slovenská komora stavebných inžinierov

8. Malá výstavba

Kde vzniká najviac problémov v procese realizácie stavieb konkrétne v prípade malých stavieb?

Pre oblasť schvaľovacieho procesu pri malých stavbách je relatívne jasná situácia. Problémy môžu nastať v prípade absencie dôsledného plnenia zákonných požiadaviek na strane stavebníka alebo osôb, ktoré preň robia služby súvisiace so schvaľovacími procesmi. Ide napríklad o obsah a rozsah dokumentácie prikladanej k žiadosti o územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, opomenutie zohľadnenia vlastníckych vzťahov a neovplyvňovania susedných pozemkov negatívnym spôsobom, respektíve ignorovanie podmienok vyplývajúcich z územného plánu obcí. Ale je aj množstvo ďalších faktorov, ktoré vyplývajú z ustanovení stavebného zákona, ktoré nie sú stanovené jednoznačne. V týchto prípadoch si ich môžu vykladať obe strany rôzne, čo môže brzdiť plynulosť procesov.

9. Väčšie objekty

Kde je najviac problémov, naopak, pri realizácii väčších stavieb?

Pri väčších stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, považujeme z hľadiska neprimeraného predlžovania schvaľovacích procesov za negatívum príliš liberálny princíp možnosti zasahovať často aj zo strany neodbornej verejnosti. Tá zasahuje do procesu posudzovania vplyvov, ktoré niekedy môžu hraničiť až s tvrdošijným vydieraním stavebníka. S týmto negatívnym javom sa musí schvaľovací orgán vyrovnávať až do “úplného konca”, čo v mnohých prípadoch spôsobuje značné omeškanie plánovaných plnení termínov.

10. Zastaranosť normy

Pozrime sa na aktuálny stavebný zákon – čo vám v ňom prekáža?

Zrejme najväčším problémom je skutočnosť, že vznikol v roku 1976 a zjavne vo viacerých oblastiach stratil na aktuálnosti. Správanie spoločnosti sa za 30 rokov od zmeny zriadenia značne posunulo a “rýchlosť” tejto doby by vyžadovala adekvátne prispôsobenie zákonných podmienok pre pôsobenie v oblasti výstavby pre všetkých jej účastníkov. Súčasné znenie zákona už nedokáže zabezpečiť nevyhnutnú kvalitu, ktorá sa vyžaduje – od projektovej prípravy cez efektívnosť schvaľovacích procesov zabezpečovaných stavebnými úradmi až po uskutočňovanie stavebných prác. V súčasnom zákone chýbajú také ustanovenia, ktoré by jasnejšie zabezpečovali plnenie základných požiadaviek na stavby zo strany účastníkov výstavby. Tie by mali výraznejšie obmedziť možnosť prístupu “neodborníkov” do tohto segmentu, ktorého výsledkom je vytváranie podmienok pre spokojný, kvalitný a bezpečný život občanov.

Odpovedá Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ, Inštitút urbánneho rozvoja

11. Dva nové zákony

Dnešný stavebný zákon majú nahradiť dva nové – o výstavbe a územnom plánovaní. Ich účinnosť sa plánuje od roku 2022. Akú kvalitatívnu zmenu prináša a myslíte, že ho schvália ešte do volieb?

Vítame finalizáciu prípravy novej stavebnej legislatívy a veríme, že sa zákony podarí schváliť ešte v tomto volebnom období. Najmä zákon o výstavbe prináša oproti aktuálnemu stavu výrazné zmeny. Zásada, že jedna stavba by mala mať len jedno konanie, by mala v praxi znamenať výrazné zrýchlenie povoľovacích procesov, najmä s ohľadom na dnes časté a opakujúce sa obštrukcie. Zákon zavádza jasné lehoty a postupy pri ich nedodržaní. Reaguje tak aj na dlhoročné skúsenosti z aplikačnej praxe dnešného zákona.

12. Stavebné úrady

Obce aj naďalej budú vykonávať funkciu stavebných úradov. Ako hodnotíte tento fakt?

Naďalej sa má ponechať pôsobnosť stavebných úradov ako preneseného výkonu štátnej správy na obciach. Je to pre nás určitým sklamaním. Zákon bol od začiatku pripravovaný s tým, že obciam ostane územné plánovanie a povoľovanie výstavby sa vráti pod štát. Obce by sa tak mohli naplno venovať plánovaniu rozvoja svojho územia a stavebný úrad by aj so zohľadnením územného stanoviska obce povoľoval výstavbu.

Odpovedá Milan Muška, výkonný podpredseda, Združenie miest a obcí Slovenska

13. Skrátenie lehôt

V navrhovanej norme sú viaceré opatrenia, ktoré by mali skrátiť najmä schvaľovanie stavieb. Sú dostatočné?

Na Hospodárskej a sociálnej rade vlády sa prerokúvala úplne nová legislatíva, ktorá nahrádza súčasný stavebný zákon dvoma novými, o územnom plánovaní a o výstavbe. V prvom sa rieši originálna kompetencia miest a obcí, ktoré vydaním stavebného súhlasu dávajú zelenú ďalším procesom a potvrdzujú súlad zámeru s územným plánom obce. Potom nastupujú procesy stavebného zákona, ktorý má zatiaľ názov zákon o výstavbe. Oproti terajšiemu stavu sa má v ňom vypustiť v rámci stavebného konania zložitý proces územného konania. To je zásadná zmena, ktorá zdanlivo skracuje celý stavebný proces. Je však potrebné rozlišovať, o aké skrátenie ide. Ak posudzujeme procesy a ich dĺžku na strane orgánov verejnej správy, k skráteniu lehôt jednoznačne dochádza. Či však dôjde k celkovému skráteniu lehoty, ktorá sa počíta od vzniku zámeru stavebníka realizovať nejakú stavbu až po jej skolaudovanie, to podľa môjho názoru bude platiť pri jednoduchých stavbách, ale pri zložitejších to preukáže až aplikačná prax.

14. Nesúhlas s návrhom

Podporil ZMOS tento nový návrh?

Združenie síce na rokovaní hospodárskej a sociálnej rady vlády podporilo filozofiu zákona, ale pre nedoriešené financovanie a tiež nedoriešený počet stavebných obvodov vyslovil s návrhom nesúhlas.

15. Nízka odbornosť

Niektorí odborníci vidia problém aj na strane nízkej odbornosti stavebných úradov. Ako sa to dá zmeniť?

Treba zdôrazniť, že na dosiahnutie vysokej miery odbornosti stavebných úradov je potrebné doriešiť ich primerané financovanie. Navyše stavebné konanie je prakticky posledným veľkým konaním nariadeným zo zákona, ktoré nemá zabezpečenú takmer žiadnu digitálnu podporu. Aj preto je potrebné, aby sa výkon pri zohľadnení požiadaviek efektívnosti čo najviac priblížil k občanom, čo ZMOS vidí v zachovaní terajších približne dvesto stavebných obvodov. Aj to ovplyvní čas trvania konania najmä z hľadiska občana a jeho času.

Odpovedá Tomáš Malatinský, prezident, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

16. Nové inštitúty

Aké zmeny navrhla asociácia v rámci pripomienkového konania k novej stavebnej legislatíve?

Nové inštitúty zakotvené v návrhu zákona, napríklad v podobe územného stanoviska vydávaného obcou, odsúhlasenia stavebného zámeru, stavebného súhlasu a zmeny stavebného súhlasu, majú potenciál, aby v budúcnosti vniesli dynamiku do stavebného konania. Pri návrhoch na zlepšenie by samotné konanie mohlo byť ešte urýchlené úpravou: 1. podmienok doručovania tak, aby sa všetky oznámenia v konaní doručovali účastníkom len prostredníctvom vyhlášky zverejnenej na webovom sídle stavebného úradu, 2. podmienok vedenia agendy na stavebných úradoch tak, aby sa vylúčila duplicita vedenia podaní v listinnej a v e-forme.

17. Vodárenské firmy

Od členov vašej asociácie vzišli aj ďalšie pripomienky k návrhu nového stavebného zákona. Ktoré?

Asociácia vodárenských spoločností vzniesla k návrhu zákona o výstavbe štyri pripomienky, ktoré sa aj čiastočne akceptovali. Pripomienky sa týkali hlavne procesu povoľovania stavieb, ktorý zákon zjednodušuje. Zároveň sme trvali na tom, aby sa v zákone zachoval samostatný pojem vodná stavba. Dôvodom je jej funkčná a prevádzková odlišnosť – v porovnaní s pozemnými stavbami – a s ňou súvisiaci postup pri jej povoľovaní. Ďalej sme požadovali zabezpečiť ochranu inžinierskych sietí, verejných vodovodov a verejných kanalizácií pri povoľovaní novej výstavby, keďže v pôvodnom znení zákona neboli medzi účastníkmi konania uvedení vlastníci ani prevádzkovatelia sietí, na ktoré sa nové stavby pripájajú.

Odpovedá Anna Terezková, hovorkyňa, VÚC Košice

18. Fundovanosť ľudí

Aké pripomienky predostrel váš kraj pri posudzovaní návrhu nového stavebného zákona?

Košický kraj v súvislosti s návrhom tohto zákona pripomienkoval doplnenie, aby v záujme zabezpečiť činnosť orgánu územného plánovania zamestnancami s osobitným kvalifikačným predpokladom mohli obce vytvárať spoločné úrady. Kraj tiež navrhoval, aby sa sprehľadnili úlohy, práva a povinnosti uvedené v návrhu zákona, prípadne aby sa rozdelila činnosť odborných zamestnancov orgánov územného plánovania a originálne kompetencie obcí, z ktorých plynú práva a povinnosti orgánu územného plánovania. Ďalej župa navrhovala, aby sa vedomosti a zručnosti odborných zamestnancov aktualizovali pravidelnou povinnou zdokonaľovacou prípravou – ako u zamestnancov stavebných úradov. Požiadavkou bolo aj doplniť v hierarchii územných plánov “územný plán mesta Bratislava” a “územný plán mesta Košice”.

Odpovedá Pavol Kováčik, prezident, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

19. Vyhradené stavby

V návrhu zákona sa zavádza osobitná kategória, ide o takzvané vyhradené stavby. Mohli by ste ju priblížiť?

Zväzu sa nateraz nepodarilo presadiť povinné spracovanie vykonávacieho projektu pre všetky stavby, ktoré vyžadujú stavebný súhlas. Avšak pre mimoriadne náročné stavby, teda takzvané vyhradené stavby, bude vykonávací projekt povinný. Zavedenie kategórie vyhradených stavieb považujeme jednoznačne za prínos nového stavebného zákona. Legislatíva tak reaguje na stúpajúce projektové a stavebnotechnické nároky, ktoré do stavebníctva prináša priemyselná revolúcia v stavebníctve 4.0, teda elektronizácia, automatizácia a nové technológie. Tie stavebníkom (investorom) umožňujú dosiahnuť ekonomicky a užívateľsky výhodnejšie riešenia stavieb, a to tak dopravných a inžinierskych, ako napríklad aj výškových budov.

20. Aplikačná prax

Zväz pripravuje certifikáciu stavebných dodávateľov vyhradených stavieb. Ako sa pretaví do praxe?

V súčasnosti prebieha v našom zväze dopracovanie systému certifikácie zhotoviteľov vyhradených stavieb. Z dôvodovej správy a relevantných ustanovení navrhovaného stavebného zákona je zrejmé, že v ich prípade ide o technologicky náročné budovy a inžinierske stavby alebo konštrukčne neobvyklé stavby, ktoré z hľadiska rozsahu a technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladú zvýšené nároky na organizovanie výstavby a koordináciu činností vo výstavbe, ako aj na potrebné technické vybavenie. Zavedenie vyhradených stavieb do legislatívy je však len prvým, i keď veľmi dôležitým krokom k ich garantovanému bezpečnému a kvalitnému zhotoveniu. Systémový krok naplnenia tejto úlohy sa zavŕši až nami pripravovaným systémom kvalifikačných požiadaviek, ktoré budú slúžiť na overenie, či zhotoviteľ používa správne manažérske systémy a know-how, zodpovedajúce nárokom na realizáciu vyhradených stavieb. Uvedený systém certifikácie zhotoviteľov sa, ako pevne veríme, premietne neskôr aj do legislatívy. Prílohu pripravili: Helena Kokolová a Táňa Rundesová

[HN; 206/2019; 24/10/2019; s.: 13; Helena Kokolová a Táňa Rundesová ; Zaradenie: 20 OTÁZOK A ODPOVEDÍ]

Milan Muška, výkonný podpredseda, Združenie miest a obcí Slovenska

V novej legislatíve sa vypúšťa zložité územné konanie. Zdanlivo to skracuje celý proces. Treba však rozlíšiť, o aké skrátenie ide. Ak to posúdime na strane verejnej správy, doby sa skrátia, či však dôjde k celkovému skráteniu doby počítanej od vzniku zámeru stavebníka realizovať stavbu, až po jej skolaudovanie, bude to platiť len pri jednoduchých stavbách. Pri zložitejších to preukáže až aplikačná prax, ktorá môže ukázať aj to, že predlžovanie lehôt nespôsobovali prevažne úradníci stavebných úradov, ale napríklad nevyjasnené vlastnícke vzťahy, stanoviská sieťových odvetví, účastníci konania či technické nezrovnalosti. Aj toto by sa malo posudzovať dôkladnejšie pri novej legislatíve aj pri ladení vykonávacích predpisov. Aj preto ZMOS na hospodárskej rade podporil filozofiu zákona, ale pre nedoriešený počet stavebných obvodov aj financie vyslovil k návrhu nesúhlas.

Tomáš Malatinský, prezident, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

Návrh zákona vychádza z novej koncepcie a filozofie priebehu staveného konania. Sme toho názoru, že nové inštitúty zakotvené v návrhu, napríklad v podobe územného stanoviska vydávaného obcou, odsúhlasenia stavebného zámeru, stavebného súhlasu a zmeny stavebného súhlasu, majú potenciál, aby vniesli dynamiku do stavebného konania v porovnaní s dnešným stavebným zákonom. Pri návrhoch na zlepšenie by samotné konanie mohlo byť ešte urýchlené úpravou: 1. podmienok doručovania tak, aby sa všetky oznámenia v konaní doručovali účastníkom konania – bez ohľadu na ich počet – len prostredníctvom verejnej vyhlášky zverejnenej na webovom sídle stavebného úradu, 2. podmienok vedenia agendy na stavebných úradoch tak, aby sa vylúčila duplicita vedenia podaní v listinnej forme a po ich prevode aj v e-forme, ak ide o podania doručené len v listinnej podobe.

Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia, VÚC Banská Bystrica

K návrhu zákona o územnom plánovaní mal náš kraj pripomienky najmä v oblasti kompetencií kraja ako orgánu územného plánovania a zároveň obstarávateľa územného plánu regiónu. Požadovali sme, aby mali kraje kompetenciu preskúmať súlad zadania, ako aj smernice pre zmeny a doplnky k návrhu územných plánov obcí s územnými plánmi regiónov, keďže tie sú obstarávateľmi územných plánov regiónov a majú o nich najväčšiu znalosť. Kraj tiež žiadal – pred schválením územného plánu obcou – ponechať krajom samosprávnu kompetenciu pri posúdení súladu územných plánov obcí s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, ktorou je územný plán regiónu. A nie prenechať ju okresnému úradu v sídle kraja. Požadovali sme aj upraviť paragraf ohľadne vyhlásenia a trvania stavebnej uzávery.

Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ, Inštitút urbánneho rozvoja

Výrazné zmeny prináša najmä zákon o výstavbe. Zásada, že jedna stavba má mať len jedno konanie, by mala v praxi zrýchliť povoľovania, najmä s ohľadom na časté obštrukcie. Zákon zavádza jasné lehoty a postupy, ak sa nedodržia. Reaguje aj na dlhoročné skúsenosti z praxe doterajšieho zákona. Sklamaním je ponechanie stavebných úradov, ako preneseného výkonu štátnej správy, na obciach. Zákon sa od začiatku pripravoval s tým, že obciam ostane územné plánovanie, a povoľovanie výstavby sa vráti pod štát. Obce by sa tak mohli naplno venovať plánovaniu rozvoja územia a stavebný úrad by aj so zohľadnením územného stanoviska obce povoľoval výstavbu. Podotýkam tiež, že vrátenie stavebných úradov obciam v navrhovanej legislatíve bolo zapracované až v pripomienkovom konaní. Žiaľ, ostatné pripomienkujúce subjekty sa už k tejto zásadnej zmene nemohli vyjadriť.

Zuzana Jakabíková, generálny sekretár, Národná asociácia realitných kancelárií

V Bratislave je stále najväčší problém dĺžka vybavovania stavebných povolení, a to vo fáze územného povoľovania na magistráte. Taktiež pripomienkovanie stavebných konaní “občanom S” z istého občianskeho združenia… Čiže možno nie je ani tak chyba v zákone ako v tom, že sa, žiaľ, nedodržiavajú lehoty na úradoch na vydanie rozhodnutí, čím sa čas od plánu k stavbe neúmerne naťahuje. Bolo to zdokumentované aj v správe Doing business Svetovej banky, kde je Slovensko na 42. priečke zo 190. Ale napríklad v bode vybavovanie stavebných povolení sme až na 143. mieste (v správe v roku 2019), kde sa v hodnotení berie do úvahy priemerná dĺžka doby potrebnej na realizáciu stavebného zámeru. Na jednej strane sa teda zákon nedodržiava, na druhej strane sa absurdne dodržiava, ak ide o pripomienkové konanie pri namietaní vydaných rozhodnutí.

Ján Jakubov, člen predstavenstva, Slovenská komora stavebných inžinierov

Schvaľovací proces takzvaných veľkých stavieb pozostáva z vydaní a správoplatnení dvoch rozhodnutí: územného rozhodnutia (rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby) a stavebného povolenia (rozhodnutie o povolení realizácie stavby). Vzhľadom na zastaranosť a neaktuálnosť súčasných zákonov pre povoľovanie stavieb si však obce a mestá a stavebné úrady prispôsobujú stavebné zákony a príslušné novely rôzne. Nemajú jednotnú metodiku na výkon svojej činnosti v praxi. Takže často dochádza k predlžovaniu týchto procesov, pričom sa ani nezohľadnia všetky vstupy a vyjadrenia podstatné pre vydanie rozhodnutia, či už územného či stavebného, alebo, naopak, dochádza k vyžiadaniu podkladov nad rámec potreby príslušného stavebného úradu. To často spôsobuje prieťahy najmä pri stavebnom konaní, keď sa územné konanie dôkladne nepripravilo a nepreskúmalo. (RUN, KOK).

[HN; 205/2019; 23/10/2019; s.: 15; RUN, KOK ; Zaradenie: EXPERT]

Viktor Vincze, moderátor:

“Peniaze si síce lacno požičiavame, no za nehnuteľnosti platíme rekordne veľa. Takto za posledných 10 rokov rástli priemerné ceny bytov. Na úroveň spred krízy v roku 2008 sme sa dostali, pozrite sa, až minulý rok. Už teraz je ale jasné, že doterajšie rekordy prekonáme. Tempo zdražovania bytov sa šplhá k dvojcifernému číslu. Tie najodvážnejšie odhady hovoria o 10 % medziročnom zdražovaní bytov v roku 2019.”

Bohumil Kratochvíl:

“V jednoizbových bytoch bol skutočne extrémny, hlavne pri tých pôvodných nezrekonštruovaných bytoch.”

Marek Gudiak, redaktor:

“Majiteľ realitnej kancelárie v Banskej Bystrici hovorí o zdražovaní bytov, aké ešte nezažil.”

Bohumil Kratochvíl, majiteľ realitnej kancelárie:

“Percentuálne skoro cez 20 % nárast.”

Marek Gudiak:

“Za všetkým vidí stále väčšie zadlžovanie sa Slovákov. Lacné úvery nabádajú ľudí kupovať byty.”

Bohumil Kratochvíl:

“Ubúdalo počet bytov, ktoré boli v ponuke a naopak narástol nám počet záujemcov o byty. Keďže sme zistili, že skutočne je väčší dopyt ako ponuka, tak mu samozrejme odporučíme, aby dal vyše. On bude iba spokojný.”

Marek Gudiak:

“No a takto to vyzerá s priemernými cenami bytov na Slovensku.

Priemerné ceny bytov

Zdroj – Realitná únia SR

Za prvých 9 mesiacov roka išli najviac hore práve v Banskej Bystrici – o vyše 12 %. Nasledujú Košice s 11,5 %-ným zdražením a Bratislava s vyše 9 %-ným. Naopak v Nitre a Prešove rástli ceny bytov najmenej výrazne.”

Vladimír Kubrický, analytik Realitnej únie SR:

“Priaznivý ekonomický vývoj, takisto aj nízka cena peňazí na trhu a malý počet nehnuteľností v ponuke, to znamená tieto faktory tu naďalej sú a preto počítame s tým, že aj do konca roka tie ceny budú rásť.”

Marek Gudiak:

“Pôvodné odhady hovorili, že tento rok majú ísť byty hore o približne 5 %. Súčasné prognózy realitných maklérov sú však podstatne odvážnejšie.”

Vladimír Kubrický:

“Momentálne sme na úrovni 1800 EUR na meter štvorcový a pokiaľ cena bytu bude na konci roka 1850 EUR na meter štvorcový, tak budeme mať za sebou dvojciferné zvýšenie cien bytov.”

Marek Gudiak:

“Že ceny bytov porastú aj ďalej predpokladajú aj v Národnej banke Slovenska. Či to však bude dvojciferný rast cien, teda viac ako 10 %-ný, tak v tejto otázke sú zatiaľ zdržanliví.”

Martina Vráblik Solčányiová, hovorkyňa NBS:

“Národná banka Slovenska monitoruje situáciu, čo sa týka hypotekárnych úverov, v budúcnosti očakávame, že priemerná cena nehnuteľnosti bude rásť.”

Marek Gudiak:

“Ľubo Fronko a Marek Gudiak, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 21/10/2019; Ľubo Fronko; Marek Gudiak; Zaradenie: z domova]

Rozhovor si môžete pozrieť tu:

https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1980075_nehnutelnosti-su-stale-drahsie-pozrite-sa-v-ktorych-mestach-isli-ceny-najviac-hore

V piatom kole výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok na zateplenie rodinného domu ministerstvo zaevidovalo skoro 300 žiadostí.

O príspevky na zateplenie starších rodinných domov vo výške takmer 9 000 eur je relatívne veľký záujem. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré dotačný program administruje, eviduje v piatom kole výzvy 296 žiadostí.

“Oproti predchádzajúcemu kolu sa počet žiadostí zvýšil približne trojnásobne,” uviedol rezort dopravy.

Záujem domácností o príspevky na zateplenie podľa ministerstva rastie vďaka legislatívnym zmenám, ktoré zjednodušili administratívu pri predkladaní žiadostí a zrušili povinnosť, aby zateplenie realizovala certifikovaná firma. Tieto zmeny sú v platnosti od mája.

“Som rád, že teraz, keď sa zjednodušili požiadavky na poskytnutie príspevku, občania vlastniaci rodinný dom starší ako 10 rokov prejavili vyšší záujem o príspevok. To je výsledok, ktorý sme očakávali,” povedal minister dopravy Arpád Érsek.

Príspevok zvýšili na 8 800 eur

Veľký záujem domácností šéf rezortu pripisuje aj výške príspevku. Počet žiadostí o dotáciu na zateplenie vzrástol už v treťom kole pred dvomi rokmi, kedy ministerstvo príspevok navýšilo.

“Myslím, že suma 8 800 eur je naozaj motivačná a občanom skutočne pomôže pri zateplení starších rodinných domov, čím ušetria na nákladoch na vykurovanie a zvýši sa kvalita ich bývania,” doplnil A. Érsek.

Piate kolo výzvy bolo otvorené od 17. júna do konca septembra 2019. K 296 elektronicky zaevidovaným žiadostiam domácnosti doručili listinné dokumenty zatiaľ v 186 prípadoch. Žiadatelia majú ešte 10 pracovných dní na doručenie listinnej podoby žiadosti po jej elektronickom zaevidovaní vrátane príloh.

Polovicu žiadostí zamietli

Ministerstvo vyhodnocuje doručené žiadosti postupne. Ku koncu septembra príspevok vyplatili 14 žiadateľom, ktorí si rozdelili celkovo 84 000 eur. Aktuálne sú podľa ministerstva rezervované príspevky pre ďalších 66 žiadateľov v celkovom objeme 580 800 eur.

V 17 prípadoch rezort dopravy rozhodol, že príspevok domácnostiam neposkytne, resp. konanie zastaví. O ostatných žiadostiach sa zatiaľ nerozhodlo.

Súhrnne za všetky doposiaľ vyhlásené výzvy ministerstvo k 30. septembru evidovalo 628 žiadostí. Z tohto poštu príspevok priznali zatiaľ 155 žiadateľom, ktorí dostali celkovo viac ako milión eur. Príspevok je zároveň už rezervovaný pre ďalších 79 žiadostí v celkovom objeme takmer 700 000 eur.

Takmer polovica všetkých žiadateľov však príspevok na zateplenie domu neuvidí. “Pri 304 žiadostiach bolo rozhodnuté o neposkytnutí príspevku, resp. zastavení konania, alebo bola žiadosť stornovaná žiadateľom. Pri ostatných žiadostiach ešte konanie pokračuje,” priblížil rezort dopravy.

ZDROJ: Ministerstvo dopravy a výstavby SR

[energie-portal.sk; 14/10/2019; Radovan Potočár ; Zaradenie: Spravodajstvo]

Dana Čapkovičová, moderátorka:

“Od 1. júla požiadalo o mladomanželský úver so štartovacím jednopercentným úrokom iba 35 mladých rodín. Štátny fond rozvoja bývania im požičal necelý milión eur. Na účte mu však ostáva ďalších 14 miliónov a čas na podanie žiadostí o pôžičku podporovanú štátom sa pomaly kráti. Poslanci strany Most-Híd preto prichádzajú so zmenou legislatívy. Viac povie Eva Bariová.”

Eva Bariová, redaktorka:

“V čase od 1. júla do konca októbra tohto roka si mladomanželia môžu požičať od štátu úver so štartovacím jednopercentným úrokom, ktorý použijú na kúpu aj rekonštrukciu domu či bytu. Navrhovatelia zákona pritom očakávali stovky žiadostí, no sú ich len desiatky. Aj preto poslanci strany Most-Híd navrhujú zmenu legislatívy. Rozhodovať o zmenách pri čerpaní mladomanželských pôžičiek budú poslanci na najbližšej parlamentnej schôdzi. Navrhujú navýšiť zmenu výšky príjmu zo štvor na päťnásobok životného minima a predĺži sa čas na podanie žiadosti o úver od uzavretia sobáša z jedného roka na tri roky.”

Irén Sarközy, poslankyňa NR SR (Most-Híd):

“Nastavujeme to na päťnásobok, lebo mali sme také podnety, že niektorí žiadatelia nespĺňali práve túto podmienku. Ďalšia podmienka, ktorá bola najviac z tých podnetov pre nás na úpravu, aby sme to predĺžili tú dobu a my navrhujeme, aby mladomanželom na účely tohto zákona boli manželia, ktorí si uzatvorili manželstvo do troch rokov od od uzavretia sobáša.”

[JOJ, 17:00; Prvé noviny; 11/10/2019; Eva Bariová]

V Petržalke bude nová štvrť veľká ako Sereď, prinesie bývanie pre 15-tisíc ľudí

Celkové náklady na výstavbu projektu Nesto developer Lucron v súčasnosti odhaduje na 800 až 900 miliónov eur.

Najväčšie sídlisko v strednej Európe sa výrazne rozrastie. V bratislavskej Petržalke chystá developerská spoločnosť Lucron výstavbu novej štvrte Nesto. Tá bude po dostavaní, približne o 15 rokov, domovom pre 15-tisíc ľudí. Na porovnanie, to je približne počet obyvateľov Serede. Investície do projektu dosiahnu v prvej fáze podľa odhadu sto miliónov eur a po jeho dokončení má podľa developera vzniknúť akési “mesto v meste”. Nepôjde teda o čisto rezidenčnú štvrť, ale ráta sa aj s výstavbou administratívnych priestorov, medicínskeho centra, škôlky či školy. V Neste má mať svoju novú centrálu aj samotný Lucron.

Najväčšie sídlisko v strednej Európe sa výrazne rozrastie. V bratislavskej mestskej časti Petržalka, kde žije vyše stotisíc obyvateľov, vyrastie nová štvrť Nesto. Po dokončení by v nej malo žiť až 15-tisíc obyvateľov. V prvej fáze projektu developer plánuje preinvestovať 90 až sto miliónov eur. Na dokončenie celej štvrte však bude potrebovať až 10-násobok tejto sumy.

“Prvá fáza zahŕňa osemhektárový pozemok, ktorý má platné územné rozhodnutie,” uviedol Peter Kavecký, člen dozornej rady zodpovedný za strategické projekty Lucronu. Celková rozloha novej štvrte podľa developera dosiahne 48 hektárov.

Nesto bude rásť zároveň s ďalším veľkým developerským projektom v Petržalke, ktorým je štvrť Slnečnice od spoločnosti Cresco. Spoločne prinesú bývanie pre 36-tisíc ľudí. To je zhruba populácia celého Komárna. Koniec výstavby Slnečníc je naplánovaný na rok 2030. Nesto má byť kompletne dostavané o päť rokov neskôr.

Dostupnosť a multifunkčnosť

Súčasťou projektu bude približne 4,5 tisíca až päťtisíc ubytovacích jednotiek rôzneho typu. Dominanta celého objektu bude co-workingové centrum, ktoré bude slúžiť na prácu, ale aj trávenie voľného času. Súčasťou je tiež historický protiatómový kryt, ktorý developer zachová ako múzeum. Pätinu ubytovacích jednotiek budú tvoriť nájomné byty, o ktoré je v Bratislave stály záujem, ale je ich nedostatočné množstvo.

Hovorca hlavného mesta Peter Bubla pre HN uviedol, že mesto v krátkom čase predstaví konkrétne riešenia, ktoré by mali situáciu zmeniť. Okrem bytov na kúpu a prenájom ponúkne projekt senior housing či zdravotnícke centrum, ktoré by malo vzniknúť už v priebehu prvej fázy.

Ako pri každej výstavbe v hlavnom meste, aj v prípade štvrte Nesto sa rieši vplyv na dopravnú situáciu v dotknutej oblasti. Dostupnosť do lokality, ktorá sa nachádza v časti Kopčany v tesnej blízkosti hranice s Rakúskom, je autom zabezpečená cez Kopčiansku a Bratskú ulicu. Popri Neste však nebude prechádzať električková trať, a tak sa predpokladá, že do budúcnosti bude potrebné dobudovanie zástavky MHD.

“Developer rokuje s dopravným podnikom mesta Bratislavy o predĺžení autobusovej linky až po južný vstup do novej štvrte, kde vytvára otočku, a v nadväznosti naň rokuje so železnicami o zriadení zastávky koľajovej dopravy,” uviedol Bubla.

Developer chce statickú dopravu riešiť vybudovaním podzemných garáží a parkovacích domov.

Štvrte na okraji mesta

Jednou zo štvrtí, ktorá je podobná projektu Nesto, sú Slnečnice. Tie sa ešte stále budujú a vznikne tu vyše 10-tisíc bytov pre 21-tisíc obyvateľov. Rovnako ako v prípade Nesto ponúkne bývanie, občiansku vybavenosť a súčasťou bude napríklad špecializované pôrodnícke oddelenie.

Okrem podobného konceptu majú obe štvrte podobnú lokalitu na okraji Petržalky v blízkosti štátnej hranice. Podľa realitných maklérov to však pre nové štvrte nie je hendikep. “Aj napriek tomu, že je projekt na konci Kopčianskej ulice, vzhľadom na jeho veľký rozsah to bude pre ľudí atraktívna lokalita,” hovorí Ján Pálenčár, prezident NARKS. Problém nevidí ani v dostupnosti a predpokladá, že sa do budúcnosti pripraví zmena grafikonu.

Projekt multifunkčnej mestskej časti víta aj samotná Petržalka. “Vítame kreatívny a ekologický prístup k výstavbe tejto novej štvrte,” uviedol hovorca mestskej časti Petržalka Radovan Choleva. “Ako najväčšia bratislavská mestská časť oceňujeme aj sebestačnosť projektu, ktorý by mal mať podľa plánov vybudovanú celú infraštruktúru vrátane škôlky, školy či zariadenia pre seniorov, takže z toho nevzniknú ďalšie nároky na našu mestskú časť,” dodal.

[finweb.hnonline.sk; 11/10/2019; Kristína Luptáková ; Zaradenie: Domáca ekonomika]