Plánujete stavať? Od januára získate stavebné povolenie len po splnení nových podmienok

Ekológia sa v období uplynulých rokov stala trendom, ktorý sa preniesol nielen do nášho bežného života pri triedení odpadu, používaní úsporných žiaroviek, či znižovaní tvorby odpadu z domácností.

Veľmi podstatnú otázku potreby energetickej úspory po novom otvorila oblasť stavebníctva, kde vďaka schválenej európskej legislatíve došlo k mimoriadnemu sprísneniu z hľadiska energetickej hospodárnosti budov. Ako presne ovplyvnia zmeny tých, ktorí sa stavať chystajú a kedy môžete mať problém so získaním stavebného povolenia?

Energetická hospodárnosť a teplo domova, kedy spolu súvisia?

Energetická hospodárnosť je množstvo energie, ktorá je potrebná na plnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s bežným užívaním budovy. Je to v podstate množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie, či osvetlenie. Splnenie kritérií energetickej hospodárnosti majú v súvislosti s výstavbou domu kontrolovať stavebné úrady dvakrát. Po prvý krát pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia a druhýkrát počas procesu kolaudácie. Kým k vydaniu stavebného povolenia musí stavebník predložiť projektové energetické hodnotenie budovy, kolaudačné konanie už vyžaduje energetický certifikát.

Samotný stavebný zákon upravuje, že stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov, založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried abecedne od A až po písmeno G. Nová budova musí zásadne vždy spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktorá je stanovená v čase projekcie, resp. následnej výstavby domu, či inej stavby (ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj už existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy).

Kto šetrí, má za tri – normy, pravidlá a úspora

Rodinný dom, či budovy rôzneho typu sa prirodzene stavajú so zámerom, aby tieto vydržali desaťročia. Stavebná plocha však nie je neobmedzená a rovnako tak zdroje energií, preto je legislatíva v tomto smere prísna a vo svojej podstate dbá o určitú udržateľnosť zdrojov. Kým doposiaľ pre vydanie stavebného povolenia postačovalo, aby mali nové budovy pridelený energetický certifikát A, od 01.01.2021 sa táto požiadavka sprísnila na A0. V tomto prípade je však nevyhnutné zakaždým zohľadňovať dve kritériá zároveň. Po prvé – posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, konkrétne aké množstvo tepla je potrebné na vykúrenie konkrétnej budovy. Na základe tohto sa budovy následne označujú ako nízkoenergetické, či dokonca ultranízkoenergetické. Ani toto však zákonodarcom nestačilo a tak je od 01.01.2021 nevyhnutné, aby novostavby dosahovali kategóriu domov s nulovou potrebou energie. Pre predstavivosť uvádzame, že ultranízkoenergetický dom, v kategórií A1 (platnej do konca roka 2020) mal potrebu energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m na rok, avšak novostavby rodinných domov musia v zmysle aktuálnej legislatívy dosahovať takmer nulovú potrebu energie, v ktorej na vykurovanie stačí menej než 20,4 kWh/m na rok, čo znamená, že pravidlá sa sprísnili dokonca dvojnásobne.

Druhým hľadiskom posudzovania je už vyššie zmienený energetický certifikát, na základe ktorého je konkrétna stavba zaradená do energetickej triedy.

Ako majú zaužívané postupy viesť k novým výsledkom?

Každá výstavba je viazaná svojimi pravidlami, normami, ktoré sú záväzné, a to pre jednotlivé konštrukcie a takisto maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, čo vedie k samotnej energetickej hospodárnosti. Pravidlá tepelnoizolačných vlastností obvodových stien a striech sa však dlhodobo nemenili, čo znamená, že stavba nevyžaduje hrubšie múry, ani hrubšiu tepelnú izolácie. Otázka preto znie, ako si stavebník pomôže pri plnení prísnych noriem, ak má stavať de facto rovnako ako doposiaľ?

Hoci logika môže častokrát viesť k potrebe realizácie nadštandardného zateplenia, nemožno zabúdať na tepelné straty spôsobené vnikaním vonkajšieho vzduchu do interiéru. Pokiaľ dokonca stavebník použije s nadštandardným zateplením i metódu utesnenia obvodového plášťa, zarába si v zásade na ďalší problém, kedy absentuje prívod a odvod vzduchu, čoho dôsledkom môže byť zbytočná kumulácia vlhkosti. Ako teda dosiahnuť potrebnú izoláciu a zároveň zabrániť úniku tepla? Odpoveďou je rekuperácia, alebo inak povedané systém riadeného vetrania.

Rekuperátor je zariadenie, ktorého hlavnou funkciou je spätné získavanie tepla. Princíp je jednoduchý – teplom, ktoré by sme za normálnych okolností vypustili oknom pri bežnom vetraní, dokážeme spätne zohriať čerstvý privádzaný vzduch. Proces pri tom funguje tak, že čerstvý vzduch privádzaný zvonka prechádza cez rekuperačný výmenník vo vnútri vzduchotechnickej jednotky. Do tejto z druhej strany vstúpi teplý vzduch z domu. Tieto jednotlivé vzduchy rôznej teploty sú od seba vo výmenníku oddeľované sústavou kanálikov, tak, aby nedochádzalo k spätnému prenikaniu pachov a vlhkosti z odvádzaného do privádzaného vzduchu. Steny kanálikov však umožňujú prechod tepla z odpadového (odchádzajúceho) vzduchu do privádzaného, ktorý sa týmto spôsobom zohrieva a takto vstúpi cez tzv. vzduchotechnické výustky až do interiéru stavby. Rekuperácia vo svojej podstate plní dva účely, a to hygienický a ekonomický, nakoľko svojou funkciou podporuje znižovanie nákladov úsporou tepla.

Montáž rekuperačného zariadenia pritom neslúži iba na zníženie energetickej záťaže novostavby za účelom splnenia prísnych podmienok na svoju energetickú záťaž. Rovnako je užitočné i v prípade rekonštrukcie staršej nehnuteľnosti, a to i napriek skutočnosti, že stavebné materiály v minulosti boli diametrálne odlišné od súčasných a rovnako sa v minulosti nekládol dôraz na hydroizoláciu a tepelné mosty, ak vôbec. I v tomto prípade však platí, že vynaložená investícia sa spätne vracia vo forme ušetrených nákladov na energie ako i zdravšieho prostredia, nakoľko v dôsledku rekuperácie dochádza k eliminácii prebytočnej vlhkosti stavby.

Štátna dotácia môže pomôcť nielen peňaženkám, ale i životnému prostrediu

Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa Zákona o energetickej hospodárnosti budov poskytuje príspevok s cieľom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných domov. Príspevok je poskytovaný na stavebné úpravy, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť rodinného domu. Príspevok pokryje aj časť nákladov, ktoré boli vynaložené na zateplenie rodinného domu, ako vyregulovanie vykurovacieho systému, výmenu zdroja tepla, či súvisiace stavebné úpravy. Maximálna výška príspevku môže dosiahnuť sumu 8.800,- Eur podľa dosiahnutých tepelnoizolačných vlastností obnovených alebo vymenených stavebných konštrukciách a podľa dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu po zateplení. O príspevok je pritom možné požiadať prostredníctvom webovej stránky https://byvajteusporne.sk/zateplovanie/ avšak až po zverejnení aktuálnej výzvy. V prvom polroku 2021 je pritom plánovaná Výzva č. Z8/2021 na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu.

Možnosť využiť štátnu dotáciu na zateplenie nehnuteľnosti a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky na energie tak určite stojí za zváženie.

Zdroj: blog.sme.sk; Blogy

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ

Ceny nehnuteľností rastú

Jaroslav Zápala, moderátor: „Kríza nekríza, ceny nehnuteľností rastú nebývalým tempom. Štvorcový meter vlastného bývania stál v závere roka o 60 EUR viac ako v predošlom kvartáli a blíži sa k 2 tisícom EUR. Byty, domy a aj chaty sa rekordne zhodnocujú. Naposledy sme boli svedkami podobného rastu cien v období pred prasknutím realitnej bubliny a vypuknutím veľkej hospodárskej krízy.“

Marek Gudiak, redaktor: „Koronakríza nijako neovplyvnila apetít Slovákov po vlastnom bývaní.“

Marek Gudiak: „Realitní makléri sa naučili ako predávať aj v čase lockdownu. Špeciálne kamery, drony, online stretnutia, prehliadky nehnuteľností sa presunuli do virtuálneho sveta.“

Ján Palenčár: „Predovšetkým tie prvé obhliadky sa presunuli do virtuálneho sveta, kedy si ľudia robia ten výber z väčšieho množstva nehnuteľností.“

Ján Palenčár, prezident NARKS-u: „Virtuálna prehliadka alebo video komentovaná obhliadka nenahradí tú finálnu fyzickú obhliadku. Nejde len o to, čo klient vidí na tvare samom, ale je potrebné nacítiť aj atmosféru toho bytu a podobne, čiže to finálne rozhodnutie prichádza samozrejme až po tej fyzickej obhliadke. S tým máme v súčasnosti trošku problém.“

Marek Gudiak: „Napriek všetkým peripetiám nehnuteľnosti ale stúpajú na cene. Medziročne išli v roku 2020 hore o takmer 12 %, čo je najvyšší rast od roku 2008, kedy svet zasiahla veľká hospodárska kríza.“

Roman Vrbovský, analytik NBS: „Do určitej miery môžeme ten vývoj považoval za prekvapivý, alebo aspoň menej očakávaný, ak berieme do úvahy to, že nastala klasická recesia v ekonomike.“

Ján Palenčár: „Napriek tomu, že na Slovensku ekonomika pokrivkáva a naozaj pociťujeme dopady koronakrízy, tak realitný trh sa správa úplne opačne.“

Roman Vrbovský: „Samotné tie fundamenty v ekonomike zostali viac-menej zachované, alebo teda aspoň pripravené vrátiť sa naspäť na svoju predchádzajúcu úroveň po tom, čo budú protipandemické opatrenia uvoľnené.“

Ján Palenčár: „Záujemcovia majú záujem kúpiť si svoju nehnuteľnosť tak na strane vlastného bývania, ako aj ako investíciu.“

Marek Gudiak: „V závere roka dokonca nehnuteľnosti medziročne rástli až o 16 %. No a hoci Banskobystrický či Košický kraj zažil extrémne výkyvy v cenách, najvýraznejšie sa pod takéto zdraženie nehnuteľností postaral kraj Bratislavský.“

Adrian Gubčo, urbanista a bloger: „V Bratislave je veľký nepomer medzi dopytom po bývaní, ktorý je mimoriadne vysoký a ponukou bývania, ktorá je dosť malá, to znamená, že v Bratislave je jednoducho málo nových bytov na to, aby dokázali sa ceny nejakým spôsobom stabilizovať aj napriek pandémii koronavírusu.“

Marek Gudiak: „V hlavnom meste sa dokonca hovorí o blokovaní novej výstavby. Pre starostu mestskej časti Nové Mesto to malo dokonca príchuť kriminálu. Rudolfa Kusého vlani obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, blokovať mal stavebné povolenia pre viaceré veľké developerské projekty.“

Marek Gudiak: „Pani prokurátorka ako hodnotíte to rozhodnutie?“

Prokurátorka: „Nebudem to komentovať, obráťte sa na hovorcu.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Nakoniec ho po troch nociach v policajnej cele pustili na slobodu.“

Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava Nové Mesto: „Vďaka tomu, že krajský senát to všetko zastavil, myslím, že developerom sa jasne odkázalo, že toto nie je cesta.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Analytici vidia priestor na zvyšovanie cien nehnuteľností aj do budúcnosti. Napriek tomu, že je hospodárska kríza, ľudia túžia po vlastnom bývaní, a to najmä pre nízke úrokové sadzby hypoték. Marek Gudiak, televízia Markíza.”

Zdroj: TV Markíza; Televízne noviny

Autor: Marek Gudiak / Jaroslav Zápala

Schôdza vlastníkov sa konať nemusí, hlasovať môžu písomne

Môžu sa bytové schôdze konať aj v čase prísnych protiepidemiologických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19? Porušia vlastníci zákon, ak sa schôdza koná?

Zuzana Hlavačková

O záležitostiach týkajúcich sa správy bytového domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku hlasujú vlastníci týchto priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov na schôdzi alebo zhromaždení, ktoré sa musia konať aspoň raz za rok. Neuplatnenie si hlasovacieho práva prináša spoluzodpovednosť za samotnú správu domu, jeho technický stav, ako aj za hospodárenie so spoločným majetkom. Vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) síce zaviedli prísne opatrenia, medzi ktoré patrí aj zákaz zhromažďovania, netýkajú sa ale schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tieto schôdze a zhromaždenia majú v každej vyhláške ÚVZ SR ustanovenú výnimku. Aj v aktuálnej vyhláške ÚVZ SR sa uvádza výnimka, že zákazy a príkazy vydané v súvislosti s organizáciou hromadných podujatí sa nevzťahujú na zasadnutia, schôdze a iné podujatia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona. Patria sem teda aj zhromaždenia a schôdze vlastníkov bytov. Táto skutočnosť sa týka viac ako dvoch miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenska. Združenie pre lepšiu správu bytových domov považuje za nutné upozorniť na skutočnosť, že na schôdzach vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko nákazy. Na Slovensku sú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov a stretnutie týchto vlastníkov môže spôsobiť šírenie choroby C0VID-19. V prípade, ak by schôdze vypadli z povolených výnimiek, vlastníci stále môžu rozhodovať o veciach potrebných na správu bytového domu. Núka sa im totiž možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní. Združenie pre lepšiu správu bytových domov považuje práve túto formu za najlepšie možné riešenie pre jej bezkontaktnosť. „Pandémia núti ale správcov prispôsobovať sa novým a často nečakaným situáciám. Najčastejšou situáciou je volba overovateľov na zhromaždení, ak sa vlastníci rozhodnú hlasovať o určitej otázke touto formou. Vlastníci teda nemajú schválených univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní, ktorí sú pre písomné hlasovanie kľúčoví a bez ktorých nie je možné písomné hlasovanie uskutočniť. Ako teda postupovať v takomto prípade? Univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní je možné zvoliť výhradne na schôdzi vlastníkov, a preto aj v tejto situácií je potrebné zvolať schôdzu (ak to opatrenia ÚVZ SR dovolia), na ktorej budú môcť byť zvolení,” upozorňuje Združenie pre lepšiu správu bytových domov. Výhodou je, že pri ich volbe nie je potrebné žiadne percentuálne kvórum, a preto stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných vlastníkov. Odporúča zvoliť aspoň štyrochpiatich overovateľov, aby sa mohli striedať, prípadne ak niektorý z nich nebude k dispozícii, vedia sa vzájomne nahradiť.

Univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní môžete efektívne využiť aj po pandémii vzhľadom na to, že spôsob písomného hlasovania je jednoduchší na získanie potrebného kvóra ako prostredníctvom zhromaždenia alebo schôdze. Okrem uvedeného postupu je následne jedinou možnou alternatívou overenie podpisu hlasujúceho vlastníka na notárskom úrade alebo na matrike. Iba táto možnosť nahrádza povinnosť overiť podpis overovateľmi. Hlasovanie elektronickou formou zatiaľ nie je prípustné. Správcovi alebo spoločenstvu dokonca nehrozí v prípade nezvolania schôdze ani splnenie obavy, že by si vlastníci v prípade havarijných stavov a situácií nemohli odhlasovať dodávateľa služieb. V takomto prípade síce nemôže prebehnúť písomné hlasovanie, správca a predseda spoločenstva ale môžu pri bezprostrednom ohrození riešiť a konať aj bez súhlasu vlastníkov. Správcovi alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov bytový zákon ukladá povinnosť zorganizovať schôdzu alebo zhromaždenie minimálne jedenkrát do roka. Ak si túto povinnosť nesplnia, môžu dostať s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy sankcie. Nútení sú preto organizovať schôdze aj napriek nesúhlasu vlastníkov a napriek tomu, že môžu potenciálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohroziť. A ako to je s umožnením vstupu tretej osoby do bytu? Vlastníci sa boja vpúšťať opravárov, prípadne osoby vykonávajúce odpisy vody či plynu. Podľa bytového zákona je vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu, alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu, alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.” Pod toto ustanovenie je možné subsumovať situáciu, keď sa napr. vlastníci rozhodli zákonným spôsobom realizovať výmenu rozvodov a určitý vlastník nemá záujem pustiť do svojho bytu alebo nebytového priestoru tretiu osobu zo spoločnosti, ktorá výmenu realizuje. To isté platí ale aj napr. o výkone odpočtov a iných situáciách. Jedinou sankciou v prípade takéhoto konania je možnosť vymáhania si možnej škody..

Ako sa hlasuje na schôdzi vlastníkov

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rozhodnutia vlastníkov sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo zhromaždení písomným hlasovaním. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome. Platí to aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.

Schôdza vlastníkov

Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada spoločenstva

vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.

Termín schôdze

Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.

Kto vedie schôdzu

Schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.

Písomné hlasovanie

Písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania.

Podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné osvedčenie pravosti podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

Zápisnica

Zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpisujú overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorýju odmietol podpísať.

Zápisnica musí obsahovať najmä

a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania

b)odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu

c)znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov

d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov e)otázky písomného hlasovania a jeho výsledky f)meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy.

Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.

Platné rozhodnutia

Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Potrebný počet hlasov

1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve b) voľbe alebo odvolaní predsedu c) stanovách spoločenstva a zásadách hospodárenia spoločenstva d) výške odmeny predsedovi a členom rady a výške mesačných platieb za správu spoločenstva e ) zmluve o výkone správy, jej zmene, zániku alebo výpovedi a o poverení osoby oprávnenej podpísať tieto právne úkony po schválení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome f) výške platby za správu g) zmene formy správy h) výške odmeny zástupcu vlastníkov i) preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi j )zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia k) zohľadnení miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome I) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorou môžu byť ohrozovaní alebo rušení ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v neprimeranom rozsahu m) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak n) inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu o) podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome p) nájme a výpožičke spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, r) práve výlučne užívať nové spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome s) prijatí, zmene alebo zrušení domového poriadku.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o

a) zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu b) zmluve o úvere alebo jeho zmene c) zmluve o zabezpečení úveru alebo jeho zmene d) zmluve o nájme a kúpe veci. ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania, alebo jej zmene e) zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne susediť f) zriadení vecného bremena k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a k priľahlému pozemku.

Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o zmluve o

a) prevode vlastníctva nebytového priestoru, priľahlého pozemku, príslušenstva alebo ich častí, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome b) výstavbe výlučne novej spoločnej časti domu, výlučne nového spoločného zariadenia domu alebo výlučne nového príslušenstva, ktorými sa dom pôdorysne rozšíri a ktoré budú prevádzkovo spojené s domom alebo ojej zmene. O veciach, ktoré nie sú upravené vyššie, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania. Súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje pri montáži zdvíhacieho zariadenia podľa osobitného zákona v spoločných častiach bytového domu. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci podlá odseku 1 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 2 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 4 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, zmluve o úvere alebo jej zmene, zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, rozdelení spoločenstva a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. ZDROJ: BYTOVÝ ZÁKON

Schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov zakázané nie sú

Uplynul rok od prvých potvrdených prípadov COVID-19 a od začiatku zavedenia mnohých opatrení a obmedzení na zamedzenie šírenia tohto ochorenia. Postupne sa zrušilo organizovanie hromadných podujatí, spoločenských akcií a v čase zhoršenej epidemickej situácie došlo aj k zatváraniu obchodných prevádzok či reštaurácií a kostolov. Tieto reštrikcie boli prijaté na zabránenie komunitného šírenia vírusu.

Epicentra nekontrolovateľného šírenia COVID 19

Napriek všetkým tvrdým opatreniam vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva SR akoby prehliadali jedno z veľkých ohrození dobrých výsledkov pri znižovaní počtu nakazených, ktorým sú schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tieto schôdze a zhromaždenia majú v každej vyhláške ÚVZ SR ustanovenú výnimku. Aj v aktuálnej vyhláške ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, publikovanej vo Vestníku vlády SR, Ročník 31, Čiastka 8 z 21. januára 2021 je vo Vyhláške č. 13 v § 4 opäť ustanovená výnimka, že zákazy a príkazy vydané v súvislosti s organizáciou hromadných podujatí sa nevzťahujú na zasadnutia, schôdze a iné podujatia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona. Do tejto výnimky patria aj zhromaždenia a schôdze vlastníkov bytov, ktoré sa konajú na základe zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Téma schôdzí a zhromaždení vlastníkov sa týka viac ako 2 miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenskej republiky. Považujeme rovnako za nutné upozorniť na skutočnosť, že schôdzí vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko nákazy. Na Slovensku sú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov a stretnutie týchto vlastníkov na schôdzi môže mať za následok šírenie nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Združenie pre lepšiu správu bytových domov na toto riziko opakovane upozorňovalo ako Úrad verejného zdravotníctva SR, v ktorého kompetencii je vydávanie vyhlášok, tak aj Úrad vlády SR. Doposiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Na túto skutočnosť okrem Združenia pre lepšiu správu bytových domov upozorňovali kompetentné orgány aj samotní správcovia či predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorých podnety rovnako neboli akceptované.

Nekompetentné odpovede

Mnohí správcovia a predsedovia spoločenstiev vlastníkov sa s dôverou obracajú vo veci schôdzí a zhromaždení vlastníkov na kompetentné orgány ohľadom poskytnutia informácií, či je možné organizovať schôdze vlastníkov alebo nie. Žiaľ, mnohokrát sa k nám dostala informácia, že im poskytli nepravdivú odpoveď, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konať nemôžu. Dôvodom dlhodobej ignorácie potreby vylúčiť výnimku schôdzí a zhromaždení vlastníkov z vyhlášok ÚVZ SR môže byť jednoducho neznalosť. Nielen zamestnanci jednotlivých rezortov, ale aj kompetentné orgány si pravdepodobne neuvedomujú, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konajú na základe zákona, a teda patria do výnimky ustanovenej v každej jednej vyhláške ÚVZ SR. Schôdze a zhromaždenia vlastníkov nie sú klasickým hromadným podujatím, ktorých organizácia je aktuálne zakázaná, a toto si treba uvedomiť.

Čo sa bude diať s domom?

Aj keď schôdze vlastníkov v režime zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len BytZ) vypadnú z režimu povolených hromadných podujatí, vlastníci majú stále možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní, ktoré je s ohľadom na jeho bezkontaktnú formu, t. j. takú, ktorá nieje spojená so zhromažďovaním sa osôb, omnoho bezpečnejšia Rovnako je potrebné poukázať na fakt, že správcovi alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov BytZ ukladá povinnosť zorganizovať schôdzu alebo zhromaždenie minimálne lx do roka, takže si nemôžu jednoducho povedať, že schôdzu tento rok neuskutočnia. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti môžu byť správcovia s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy dokonca sankcionovaní. Správcovia a predsedovia spoločenstiev sú s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nútení organizovať schôdze aj napriek nesúhlasu vlastníkov a napriek tomu, že môžu potenciálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohroziť. Opodstatnená nie je ani obava, že by si vlastníci v prípade havarijných stavov a situácií nemohli odhlasovať napr. dodávateľa služieb, vzhľadom na to, že aj v prípade, ak by vlastníci nemohli uskutočniť písomné hlasovanie z dôvodu absencie zvolených overovateľov, tak ani v takomto prípade nehrozí vážne nebezpečenstvo, pretože správca a predseda spoločenstva môžu pri bezprostrednom ohrození konať aj bez súhlasu vlastníkov, podľa § 9 ods. 4 BytZ.

Zdroj: Pravda; užitočná pravda

Autor: Zuzana Hlavačková

Aktuálne informácie o regióne Západné Slovensko – NARKS

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je organizácia, ktorá spája realitných odborníkov na celom území republiky a tiež sa zaoberá aj jednotlivými regiónmi. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že do Roadshow NARKS v roku 2019 bolo zaradené aj Mesto Komárno a tiež aj rozsiahly článok v denníku Új Szó dňa 23.01.2021, zameraný na nové predpisy vzťahujúce sa na energetické certifikáty a aktuálnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami.

Na celom svete je veľmi aktuálnou otázkou ochrana životného prostredia. V poslednom období sa venuje zvýšená pozornosť energetickej úspornosti budov. Pri novostavbách sa vyžaduje energetické hodnotenie budov, čo je súčasťou projektovej dokumentácie a následne pri kolaudácii je potrebný energetický certifikát. Do konca roku 2020 postačil energetický certifikát A1, od januára 2021 sa však už vyžaduje energetický certifikát A0. Certifikát A1 je uznaný od 01.01.2021 iba v tom prípade, ak stavebné povolenie bolo vydané do 31.12.2020. Energetický certifikát sa nevyžaduje pri nasledovných budovách: národná kultúrna pamiatka, budovy s historickou hodnotou, kostoly, dočasné stavby (budú užívané menej ako 2 roky), obytné domy, ktoré budú počas roka v užívaní menej, ako 4 mesiace, budovy s úžitkovou plochou menej ako 50 m2. Pri výstavbe budov v kategórii A0 možno požiadať o dotáciu vo výške 8.000,- Eur. Teória aj prax poukazujú na to, že bude veľmi ťažké vyhovieť súčasným energetickým normám bez využitia slnečnej energie. Je pravdou, že pri dosiahnutí maximálneho zníženia energetickej spotreby budov vznikajú investorovi vyššie náklady pri výstavbe, avšak výsledkom tejto investície navyše, je dlhodobé zníženie režijných nákladov a následná lepšia predajnosť týchto nehnuteľností. Opatrenia na energetickú úspornosť sa nevzťahujú len na prevádzkovanie budov, ale aj na ich výstavbu a ich prípadné odstránenie. (Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby č. 364/2012, novelizovaná vyhláškou č. 324/2016, technické normy STN 73 0540, STN EN 15603). Tieto opatrenia spôsobujú, že na trhu s nehnuteľnosťami bude čím ďalej, tým väčší počet energeticky úsporných budov. V dôsledku pandémie spôsobenej vírusom COVID 19, všetky odvetvia národného hospodárstva prežívajú veľmi nezvyčajné obdobie, čo ovplyvňuje aj vývoj trhu s nehnuteľnosťami. Skúsenosť našej rodinnej firmy s mojím bratom, Ing. Tiborom Szabóom je taká, že vďaka tomu, že prvá vlna pandémie v roku 2020 skončila pomerne rýchlo, nemalo toto obdobie tak razantný vplyv na ceny nehnuteľností.  V druhej polovici roku 2020 sa cenová úroveň nehnuteľností zvýšila aj v našom regióne (Komárno, Nové Zámky a okolie). Aj na tento región Slovenska sa vzťahuje, že na vysokú úroveň cien nehnuteľností vplýva aj nedostatok novostavieb a malý podiel nájomných bytov na celkovom bytovom fonde.

Čo prinesie rok 2021 na realitnom trhu v južných regiónoch Slovenska?

Na túto otázku sa v tomto momente odpovedá ťažko. Podľa môjho názoru celkový ekonomický dopad súčasných obmedzení pocítime v druhom štvrťroku roku 2021. Odborníci v NARKS-e očakávajú, že ak sa oživí hospodárstvo a za predpokladu, že  banky nesprísnia podmienky poskytnutia hypotekárnych úverov, ceny nehnuteľností by mali byť stabilné aj naďalej. Zároveň záujem o kúpu nehnuteľností by nemal rapídne klesnúť. V januári 2021 napríklad v meste Nové Zámky boli ceny novopostavených bytov na úrovni 2.000,- Eur, čo sa približuje k cenám v niektorých krajských mestách. Aj štatistika cien v meste Komárno uvádza, že ceny bytov a domov boli v druhej polovici roku 2020 stabilné. Vyplýva to aj z toho, že väčšina obyvateľov sa viac vyzná v investíciách do nehnuteľností, ako do cenných papierov. Výnosy investovania do nehnuteľností vynášajú síce menší zisk ako cenné papiere, ale je to stále viac, ako je výška inflácie. Na činnosť realitných maklérov v Komárne, ale aj v ostatných pohraničných mestách vplýva aj obmedzenie prechodu cez hranice za účelom obhliadky zahraničnej nehnuteľností. Tieto podmienky sú obsiahnuté v Uznesení vlády SR č. 1 zo dňa 06.01.2021 ,  č. 44 zo dňa 20.01.2021 s platnosťou do 26.01.2021 a č.30 s platnosťou od 27.01.2021. V Maďarsku v týchto dňoch neplatí zákaz vychádzania a zo Slovenska je možné cestovať za hranice, ak má osoba pracovnú zmluvu v Maďarsku alebo je majiteľom/spolumajiteľom, resp. konateľom firmy v Maďarsku alebo má na území Maďarska trvalý pobyt. Zároveň musí mať osoba pri sebe platný „negatívny“ test na COVID 19. Všetky tieto obmedzujúce opatrenia žiaľ vplývajú na činnosť realitných kancelárií nielen v južných regiónoch Slovenska. Verme, že rok 2021 prinesie výhodné podmienky pre každého účastníka realitného trhu.

Autor: Ing. Zsolt Szabó

Byty dosiahli vo väčšine krajských miest svoje nové maximá

Bratislava – Dopyt Slovákov po bývaní neutícha. Svojej povesti, že najradšej bývajú vo vlastnom, nezostávajú nič dlžní. Podľa čísel z európskych štatistík deväť z desiatich Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti. Tento podiel je medzi 27 krajinami Európskej únie tretí najvyšší, hneď po Rumunsku a Maďarsku, kde vlastní nehnuteľnosť takmer 100 percent obyvateľstva. Hoci súčasná popularita hypoték by mohla vytvárať dojem, že hypotéku má azda každý, nie je to tak. Sedem z desiatich Slovákov vlastní nehnuteľnosti bez hypotéky. Rok 2020 sa už zapísal do histórie rekordným rastom cien bytov a rekreačných nehnuteľností. Vďaka mimoriadne priaznivým úrokom hypoték sa developerom darí predávať byty v nových projektoch. „Rezidenčné nehnuteľnosti dosiahli vo štvrtom kvartáli roku 2020 vo väčšine krajských miest svoje nové maximá. Na prvý pohľad sa môže zdať, že realitný trh sa nepochopiteľným spôsobom vzďaľuje realite, uvádza vo svojom komentári Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

V krajských mestách rástli ceny

Záver roka prekvapil návratom výrazného rastu cien v krajských mestách. Napríklad Žilina si pripísala takmer 240 eur za štvorcový meter s najvýraznejším percentuálnym skokom v ostatnom období. V absolútnom vyjadrení však vedie Bratislava – Staré Mesto, kde sa priemerná cena zvýšila až o 275 eur za štvorcový meter. „Hlavným ťahúňom výrazného nárastu cien v krajských mestách sú najmä novostavby. Projekty, ktoré prichádzajú na trh, v každom meste prekvapujú novými a odvážnymi cenníkmi. Novostavieb v ponuke nie je také množstvo, aby si vytvárali vzájomnú konkurenciu, respektíve sa zameriavajú na úplne odlišné cieľové skupiny. Relatívna voľnosť v cenotvorbe tak prináša rôzne rekordy,“ objasňuje Martin Lazík. Priemerná cena trojizbových bytov na štvorcový meter sa v krajských mestách zvýšila celkovo viac ako o štyri percentá. Na rozdiel od dvojizbových bytov, ani v jednom krajskom meste analytici nezaznamenali pokles, čo pri medzikvartálných porovnaniach nebýva celkom zvykom. „Rok 2019 sme uzatvorili s priemernou cenou dvojizbových bytov v krajských mestách 2 044 eur za štvorcový meter a rok 2020 sme ukončili na priemernej úrovni 2 303 eur. Na konci roka 2019 mali trojizbové byty v centrách krajov priemernú cenu 1 886 eur za štvorcový meter, na konci roka 2020 bola už 2 102 eur. Medziročne si pripísali nárast o viac ako 11,4 percenta,“ uviedol Martin Lazík. Dynamika rastu cien bytov v Bratislave sa však mierne spomalila. „Koncom roku 2020 priemerná cena voľných bytov na trhu dosiahla hodnotu 2 739 eur bez DPH za štvorcový meter, čo predstavuje nové pokrízové maximum od roku 2008,“ vyčíslil Peter Ondrovič z realitnej spoločnosti Lexxus.

Prenájom zarábal menej

Koronakríza tvrdo zasiahla aj trh s prenájmami bytov. Majitelia nehnuteľností prišli nielen o príjem od turistov za krátkodobé ubytovanie, ale aj od študentov, ktorí zostali na dištančnom štúdiu. Firmy poslali zamestnancov na home office do svojich domovov, obmedzili pracovné cesty a znížil sa aj počet ľudí prichádzajúcich za sezónnymi prácami. O zlých časoch hovorí aj analytik Martin Lazík: „Po dlhých rokoch mierneho rastu až stagnácie nastal v roku 2020 pokles, ktorý je pri dvojizbových bytoch v centre Bratislavy až mínus 18 percent oproti štvrtému kvartálu roku 2019. Celoslovenský priemer krajských miest vykazuje medziročný pokles cien nájmov dvojizbových bytov o 2,4 percenta. Ceny nájmov trojizbových bytov sa znížili o 2,6 percenta. Pri nízkych cenách nájmu však nejde o výrazný prepad.“ Niektorí odborníci z realitných kancelárií odhadujú, že časť prenajímateľov môže riešiť situáciu aj predajom investičnej nehnuteľnosti. Prieskumy bánk, ktoré si preverujú očakávané problémy so splácaním hypoték, podľa Lazíka zatiaľ ukazujú veľmi dobrú prognózu. Kondícia dlžníkov (na rezidenčnom trhu) sa zdá uspokojivá a nie je časovanou bombou. „Ak sa podarí zachrániť čo najviac pracovných miest, je možné, že realitný trh prečká túto krízu posilnený, ale so zvýraznenými regionálnymi a sociálnymi rozdielmi,“ dodáva. Analytici upozorňujú, že v roku 2021 bude nedostatok bytov, lebo sa začalo stavať menej. Stále bude veľký dopyt, možno však očakávať spomalenie rastu cien nehnuteľností. (MSA)

2 102 EUR bola na konci roka 2020 priemerná cena za štvorcový meter trojizbového bytu v krajskom meste.

Zdroj: Hospodárske noviny; REALITY A EKOLÓGIA

Dane z nehnuteľností 2021

Nehnuteľnosti treba priznať do konca januára, priznanie možno podať aj elektronickyDaň z nehnuteľností musí priznať každý, kto vlani nadobudol či napríklad predal pozemok či dom. Majitelia bytov, domov, pozemkov, nebytových priestorov či garáží vypĺňajú prvé daňové tlačivo už tento mesiac. Dane z nehnuteľností treba priznať do 31. januára.

1. Dokedy treba podať priznanie k dani z nehnuteľnosti?

Ak ste od 2. januára 2020 (vrátane) do 1. januára 2021 nadobudli byt, dom či pozemky, prípadne nebytový priestor alebo garáž, daňové priznanie podávate do konca januára 2021. Keďže však 31. január vychádza na nedeľu, priznanie môžete podať aj v pondelok 1. februára.

Tí, ktorí nehnuteľnosť nekupovali, ale zdedili, podávajú priznanie do tridsiatich dní od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. Rovnaká lehota, teda 30 dní, platí aj pre tých majiteľov, ktorí nehnuteľnosť nadobudli dražbou.

2. Kto musí podať priznanie?

Oznámiť nadobudnutie nehnuteľnosti a prihlásiť sa na platenie miestnych daní musí každý majiteľ nehnuteľnosti.

Vlastník sa však môže dohodnúť s nájomníkom či správcom nehnuteľnosti, že budú daň platiť zaňho. Dôležité je, aby nájomný vzťah bolo zapísaný v katastri nehnuteľností.

3. Musím priznanie podávať každý rok?

Nie. Priznanie k dani z nehnuteľnosti stačí vyplniť a podať raz.

Ak však v priebehu uplynulého roka došlo k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo vám zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti, podávate do 31. januára tak-zvané čiastkové priznanie, v ktorom tieto okolnosti uvediete.

4. Komu a ako priznanie podám?

Priznanie sa podáva správcovi dane. Tým je obec, v katastri ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. V prípade Bratislavy je správcom magistrát, nie mestská časť.

Tlačivo priznania predávajú v papiernictvách. Dá sa tiež stiahnuť z webovej stránky ministerstva, kde nájdete aj formulár, do ktorého sa priznanie dá priamo písať.

Viaceré mestá a obce už umožňujú podanie priznania aj prostredníctvom elektronického formulára. Na to však budete potrebovať čipový občiansky preukazu s aktivovaným certifikátom na tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu.

Daňové priznanie má niekoľko strán. Je to však preto, že ide o spoločný formulár k viacerým miestnym daniam – dani z nehnuteľnosti, za psa a za predajné automaty. Sekcie pre jednotlivé dane sú odlíšené farebne.

Na prvej strane tlačiva zadávate základné údaje – meno, priezvisko, rodné číslo či e-mailový a telefonický kontakt.

Následne vypĺňate len tie časti priznania, ktoré sa vás týkajú. Ak ste vlani kúpili pozemky, vypĺňate II. oddiel, ak ste nadobudli dom, treba vyplniť III. oddiel, a ak byt, tak IV. oddiel.

V jednotlivých častiach daňovník znova vypíše osobné údaje, ale najmä údaje o nehnuteľnosti: katastrálne územie, číslo parcely a bytu, či existuje spoluvlastníctvo a aké (podielové alebo bezpodielové), počet spoluvlastníkov nehnuteľnosti ako aj informácie o výmere.

K daňovému priznaniu prikladáte kópiu alebo sken rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností či rozhodnutia o dedičstve.

Vyplnené tlačivo aj s prílohami podáva daňovník buď osobne na mestskom alebo obecnom úrade, alebo ho pošle klasickou poštou (ideálne doporučene) alebo prostredníctvom elektronickej služby.

Či sa dá priznanie podať elektronicky, zistíte buď na webe obce, alebo na portáli slovensko.sk (sekcia Občan, podkategória Bývanie, Daň z nehnuteľností).

5. Koľko budem platiť?

Každý správca dane určuje vlastné sadzby, preto sa dane z nehnuteľnosti naprieč Slovenskom líšia. Minulý rok viaceré mestá a obce sadzby dane zvyšovali, niekde aj dvojnásobne.

V tomto roku sa, naopak, dane takmer nikde nezmenili – napríklad na úrovni vlaňajška ostávajú vo všetkých krajských mestách.

Výška dane závisí nielen od lokality, ale aj od typu nehnuteľnosti.

Daňovník nemusí v priznaní počítať, akú vysokú daň bude platiť. Urobí to za neho obec.

Kto chce, môže si približný výpočet spraviť na základe sadzieb, ktoré obce zverejňujú na svojich stránkach vo všeobecne záväznom nariadení.

6. Mám nárok na nejaké zľavy?

Zákon o miestnych daniach určuje konkrétne kategórie nehnuteľností, ktoré sú od dane oslobodené. Patria medzi ne napríklad také, ktorých majiteľom je obec či niektoré štátne inštitúcie. Okrem týchto výnimiek umožňujú obce občanom daň z nehnuteľnosti znížiť, respektíve si uplatniť úľavu.

Napríklad v Bratislave majú seniori nad 65 rokov nárok na 50-percentnú zľavu na garáž a pozemky, ktoré využívajú na vlastnú potrebu (napríklad záhradu) a 60-percentnú zľavu na byt alebo dom, v ktorom bývajú. Rovnakú zľavu na daň za garáž a byt či dom majú v Bratislave aj zdravotne ťažko postihnutí.

Zľavu na pozemok a garáž si podľa zákona o miestnych daniach uplatníte v čiastkovom daňovom priznaní (treba ho podať do 1. februára 2021). Tohtoročnou novinkou je, že zľavu na byt, dom a garáž získava daňovník automaticky. Zákon pritom hovorí, že zľavy na daniach (automaticky) získavajú majitelia nehnuteľností nad 62 rokov, ale obec môže túto vekovú hranicu zvýšiť.

V prípade Bratislavy je teda 65 rokov, v Košiciach zasa 70 rokov. Informujte sa na webe obce, na čo máte nárok.

7. Kedy dostanem nový výmer?

Obce posielajú výmer dane z nehnuteľnosti spravidla do polovice mája. Špecifikom tejto dane je, že sa neplatí za uplynulý rok, ale za aktuálny (prebiehajúci) rok.

Daň treba zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (výmeru).

8. Čo ak som sa v priznaní pomýlil?

Rovnako ako napríklad v prípade priznania k dani z príjmov aj v prípade dane z nehnuteľnosti môže daňovník podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie.

Rozdiel je v tom, kedy priznanie podáva. Ak je to v termíne do konca januára, tak vyplní opravné priznanie, ak je to po tomto termíne, vypĺňa dodatočné daňové priznanie.

9. Kedy mi povinnosť platiť daň z nehnuteľností zaniká?

Povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti zaniká, ak od 2. januára 2020 do 1. januára 2021 (vrátane) zaniklo vlastníctvo (alebo iný vzťah, napríklad nájom či správa nehnuteľnosti).

Zánik vlastníctva nehnuteľnosti – ak ste byt, dom alebo pozemok predali, prípadne darovali – treba správcovi dane nahlásiť v čiastkovom daňovom priznaní.

10. Môžu mi za nepodanie priznania vymerať pokutu?

Áno, správca dane, teda obec, môže za nepodané daňové priznanie v riadnom termíne vymerať pokutu do výšky vyrubenej dane, najviac však tritisíc eur.

Autor: Martina Raábová, Košický večer

Lockdown možno predĺži odklad splátok problémových úverov

Majitelia zatvorených obchodov môžu mať problém znovu začať splácať odložené pôžičky

S príchodom nového roka vypršal deväťmesačný odklad splátok úverov desaťtisícom bankových klientov. Stalo sa to v najnevhodnejšom čase. Vláda pre problémy so šírením vírusu znovu dočasne zatvorila časť ekonomiky. S nulovými tržbami v najbližších týždňoch až mesiacoch musia počítať majitelia kamenných obchodov, penziónov, hotelov či lyžiarskych stredísk.

Pre povinnosť začať splácať odložené splátky úverov v čase lockdownu môže časť z nich zbankrotovať a o strechu nad hlavou pripraviť aj svojich zadlžených zamestnancov. Ministerstvo financií už rokuje s bankami o tom, či predĺžiť odklad splátok úverov alebo rozhodnutie nechať na individuálne posúdenie finančných domov.

Podnikatelia majú vážne obavy

„Hrozí, že mnohé firmy koniec odkladu splátok úverov stiahne do bankrotu,“ hovorí pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. V čase zákazu vychádzania majú obrovské problémy takmer všetci domáci podnikatelia v sektore služieb. „Myslím si, že by sa malo dohodnúť s bankami, aby sa minimálne na čas zákazu vychádzania, prípadne núdzového stavu, odklad predĺžil. Ideálne aj na tri mesiace po tom, ako zákazy a obmedzenia prestanú, aby dlžníci mali z čoho zaplatiť,“ dodáva P. Serina.

Podľa informácií TRENDU je v hre viac možností, ako vyriešiť súčasné problémy. Asi najhorší je variant, že ministerstvo financií ustúpi tlaku bánk a vôbec nepredĺži odklad splátok úverov. Ďalším riešením je kompromis, ktorý prinesie odklad splátok zatvoreným prevádzkam a ich zamestnancom. Treťou možnosťou je plošné predĺženie odkladu splátok pre všetky firmy a retailových klientov.

Pre podnikateľov je dôležité, aby firmy v prípade predĺženia odkladu naďalej nemali záznam v úverovom registri. V opačnom prípade sa im v budúcnosti skomplikuje prístup k novým pôžičkám. Zároveň aj v prípade predĺženia príde po jeho skončení vlna bankrotov. „Nájdu sa podnikatelia – a nemyslím si, že ich bude málo –, ktorí po tom, čo sa splácanie opäť začne, nebudú mať na úhradu a s podnikaním skončia,“ odhaduje P. Serina.

Na možné ťažkosti so splácaním pôžičiek upozornila v Správe o finančnej stabilite v septembri minulého roka Národná banka Slovenska (NBS) s tým, že medziročne vzrástli náklady na kreditné riziko pri firemných úveroch o 250 percent a pri retailových o 57 percent.

Banky preferujú individuálne riešenie

„Neevidujeme problémy s návratom k splácaniu. Ak sa vyskytnú, situáciu každého klienta budeme riešiť individuálne,“ hovorí pre TREND hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Klienti tohto finančného domu pri štvrtine schválených žiadostí o odklad už začali splácať poskytnuté úvery. Bezproblémový návrat zatiaľ hlásia aj ďalšie finančné domy.

Väčšina odkladov sa však skončí až koncom januára a banky budú môcť reálne zhodnotiť situáciu až vo februári. „Klienti, ktorí už dnes vedia, že nebudú schopní vrátiť sa k riadnemu splácaniu po ukončení odkladu, majú možnosť požiadať o reštrukturalizáciu úveru. Banka takúto pomoc poskytuje štandardne, nielen v čase pandémie,“ uvádza pre TREND hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová.

Možnosť odkladu splátok využila značná časť bankových klientov. „Od začiatku pandémie do 31. decembra 2020 banky schválili 134 132 žiadostí o odklad splátok úverov od domácností a 6 968 žiadostí od firiem,“ vyčíslila pre TREND hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

Slováci premárnili šancu viac šetriť

Dočasné odloženie splátok dalo šancu na vytvorenie úspor firmám aj ľuďom. Pri pohľade na vývoj minuloročného hrubého domáceho produktu sa však skôr zdá, že úverové moratórium využili na udržanie životného štandardu. Medzi prvým a druhým kvartálom minulého roka sa spotreba domácností prepadla len o päť percent.

Vo väčšine európskych štátov ľudia nákupy obmedzovali viac, čoho výsledkom je vyšší rast bankových vkladov. V tom sa Slovensko líši od väčšiny krajín, pretože všade pre lockdown a neistotu vzrástla miera úspor o desať až pätnásť percentuálnych bodov. Slovenské domácnosti počas druhého štvrťroka medziročne zvýšili mieru úspor o 6,6 percenta, na 41,6 miliardy eur.

Domáce banky situáciu nevidia až tak dramaticky a počítajú s bezproblémovým návratom k splácaniu poskytnutých úverov. „Klientom, ktorým sa finančná situácia nezlepšila, plánujeme poskytovať zvýšenú individuálnu starostlivosť. V hre je možnosť ďalšieho odkladu splátok, ak situácia neumožní iné riešenie,“ približuje pre TREND hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Individuálny odklad však bude zapísaný v úverových registroch a klientom môže v budúcnosti skomplikovať prístup k novým pôžičkám. „Ďalšou možnosťou je reštrukturalizácia splátok. Všetko závisí od možností klienta. Každý prípad budeme posudzovať individuálne,“ dodáva L. Žáčková.

Problémy môže zásadne zmierniť predĺženie lehoty splácania pôžičky. Napríklad hypotéka vo výške stotisíc eur splatná o dvadsať rokov má pri ročnom úroku vo výške 0,85 percenta mesačnú splátku 453 eur. V prípade predĺženia lehoty splatnosti na tridsať rokov klesne splátka toho istého úveru o 138 eur, teda na 315 eur za mesiac.

Aj keď banky o tom nerady hovoria, v hre je aj možnosť vydražiť majetok podnikateľa v problémoch alebo byt vlastníka nesplácanej hypotéky. Finančné inštitúcie môžu dať do dražby nehnuteľnosť už v prípade nezaplatenia dvoch mesačných splátok.

Dlhší odklad zvažujú aj Česi

U našich západných susedov je v hre predĺženie odkladu splátok o šesť mesiacov. Takúto pomoc len pre zatvorené podniky presadzuje český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. „Zatvoreným firmám by to nesmierne pomohlo, pre presadenie dlhšieho moratória urobím maximum,“ povedal v televíznom programe Otázky Václava Moravca.

Proti je Česká národná banka. V ďalšom predĺžení odkladov vidí hrozbu oslabenia pozície miestnych finančných domov. Predĺženie odkladu splátok zníži finančné zdroje bánk a v krajnom prípade povedie k obmedzeniu poskytovania nových úverov. Automaticky to spomalí rast celej českej ekonomiky. Podobnej hrozbe čelí slovenské hospodárstvo.

Zdraženie odložených splátok

Ministerstvo financií dohodlo odklad splátok úverov takmer okamžite po vypuknutí prvej vlny pandémie. Keďže išlo o dohodu, banky neprišli o úrokové výnosy a ich klientom po skončení odkladu mierne stúpnu mesačné splátky úverov. Pri spotrebnom úvere s úrokovou sadzbou 6,9 percenta, kde klientovi zostáva počas najbližších troch rokov splatiť šesťtisíc eur, je aktuálna splátka 185 eur. Po deväťmesačnom odklade sa zvýši o 9,60 eura a úver sa predraží o 345 eur. S ešte väčšími nákladmi treba počítať pri odklade hypotéky. Klient banke každý mesiac platí 444 eur v prípade, že jej musí v najbližších desiatich rokoch vrátiť 50-tisíc eur a hypotéka má ročný úrok vo výške 1,29 percenta. Využitie deväťmesačného odkladu zvýši mesačnú splátku o 4,30 eura a úver sa predraží o 516 eur. Za súčasné ťažkosti so splácaním môže politika Európskej centrálnej banky. Po rozbehnutí tlačenia peňazí dramaticky klesli úroky a lacné pôžičky vystrelili ceny nehnuteľností nahor. Za posledných deväť rokov stúpla cena staršieho trojizbového bytu v bratislavskej časti Karlova Ves z 89-tisíc na 150-tisíc eur. Pri úroku vo výške jedného percenta má dvadsaťročná hypotéka vo výške 89-tisíc eur splátku 403 eur za mesiac. Úver na bývanie s rovnakými parametrami vo výške 150-tisíc eur má mesačnú splátku až 680 eur. Navyše ak banka v prípade nesplácania hypotéky predá nehnuteľnosť na nižšiu sumu, než bola výška úveru, klient nielenže príde o strechu nad hlavou, ale ostanú mu aj dlhy. Tlačenie peňazí spôsobuje hospodársky rast. Ľuďom neprekážajú vyššie splátky úverov ani zdražovanie nehnuteľností. Problémy nastali, až keď sa pre pandémiu zo dňa na deň zatvorili obchody a ekonomika sa z ničoho nič ocitla v recesii.

Zdroj: etrend.sk; Týždenník

Autor: Branislav Toma

Koronakríza tlačí cenu bytov nahor / Slovník investora

Každý, kto sa spoliehal na to, že koronakríza stlačí ceny bytov, zostal sklamaný. Zmení sa na tom tento rok niečo? Aký je typ nehnuteľností, ktorý je najviac lukratívny v roku 2021 a čo sa bude diať s kancelárskymi priestormi? Pozreli sme sa na to, v akom režime fungujú realitné kancelárie počas pandémie, či do ktorej nehnuteľnosti sa oplatí investovať. Hosťami boli Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií, partner realitnej kancelárie Mikelssen Robert Pukalovič, hlavný analytik Realitnej únie Slovenska Vladimír Kubrický a riaditeľka predaja investičnej spoločnosti Proxenta Renáta Domčeková.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu : https://www.ta3.com/clanok/1201127/koronakriza-tlaci-cenu-bytov-nahor-slovnik-investora.html

Zdroj: TA3;  Investujeme

HOSŤ V ŠTÚDIU: J. Palenčár o roku 2020 na trhu s bývaním

Aký bol rok 2020 na trhu s bývaním? Zatiaľ neboli zverejnené oficiálne čísla o tom, aký bol posledný vlaňajší kvartál na trhu s nehnuteľnosťami. Realitní makléri však už majú podrobnejšie údaje. Diskutovali sme o tom s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárii.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu : https://www.ta3.com/clanok/1200710/host-v-studiu-j-palencar-o-roku-2020-na-trhu-s-byvanim.html

Zdroj: TA3; Ekonomika

Realitný trh rastie, čiastočne za to môže aj pandémia. Aké sú ceny bytov?

Realitný rezidenčný trh rastie a to nielen napriek, ale čiastočne aj vďaka koronakríze. Vyplýva to z analýzy vývoja cien na slovenskom realitnom trhu Martina Lazíka, analytika Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Podľa Lazíka pandémia realitný trh najskôr na jar úplne zmrazila, ho nakoniec po lete opäť zohriala. Rezidenčné nehnuteľnosti však vo štvrtom kvartáli roka 2020 vo väčšine krajských miest dosiahli svoje nové maximá.

V súčasnosti môžu analytici len odhadovať, ako by sa trh správal bez koronakrízy. „Na prepad realitného trhu by museli nastať výpredaje, a tie sa nekonali u nás, ani inde v Európe či vo vyspelých ekonomikách,“ tvrdí Lazík.

Dôvodom je práve koronakríza a opatrenia takmer všetkých svetových vlád, ktoré zasiahli do ekonomiky. Ide najmä o hromadné odkladanie splátok hypotekárnych úverov, ochrana firiem a jednotlivcov pred exekúciami a krachmi či plošná podpora na udržanie zamestnanosti.

Rôzne opatrenia vlád mali podľa realitného analytika dvojitý efekt. „Jednak pokrivili trh s prirodzeným prílevom nútených predajov, čím sa znižovala ponuka a zároveň realizovaný a plánovaný prílev nových peňazí bude mať v budúcnosti tendenciu znehodnocovať úspory,“ upozorňuje Lazík.

Kvôli tomu sa zvyšuje aktuálny aj budúci dopyt, napríklad investovanie do nehnuteľnosti ako spôsobu uloženia a ochrany úspor. „Ak k vyššie uvedenému pridáme poslednú a veľmi dôležitú ingredienciu – lacné hypotéky, ktoré motivujú k zadlžovaniu, tak máme výsledok jasný a zaručený,“ dodáva analytik.

Výsledkom tak je, že firmy a zamestnanci zažívajú krízu, no realitný trh rastie do nových výšok.

V krajských mestách draho

Záverom roka sa ceny v krajských mestách vrátili k výraznému rastu. V sledovaných cenách dvojizbových bytov na meter štvorcový boli zaznamenané len dve negatívne zmeny. A to mierny pokles v prípade Trnavy, kde cenovka osciluje na úrovni 2 000 eur za meter štvorcový a v Trenčíne, kde je rozdiel v cene len štyri eurá za meter štvorcový.

Napríklad v Žiline stúpla cena za meter o takmer 240 eur. V absolútnom vyjadrení však vedie Bratislava Staré mesto, kde sa priemerná cena zvýšila až o 275 eur. Hlavným ťahúňom výrazného nárastu sú hlavne novostavby. Dôvodom je hlavne menej novostavieb v ponuke. „Relatívna voľnosť v cenotvorbe tak prináša rôzne rekordy,“ vysvetľuje Lazík.

Dodal, že priemerná cena trojizbových bytov na meter štvorcový sa v krajských mestách zvýšila celkovo o viac ako štyri percentá. Na rozdiel od dvojizbových bytov, v ani jednom krajskom meste nezaznamenali pokles. Priemerná ceny dvojizbových bytov v krajských mestách dosiahla úroveň na konci vlaňajška 2303 za meter štvorcový.

Zlé časy pre nájomné byty

Nie všetky segmenty rezidenčného realitného trhu však vlani zaznamenali dobré časy. Pandémia zasiahla nájomné bývanie. Dôvodom je najmä absencia študentov, zahraničných manažérov, domácich pracovníkov, ktorí ostali na dištančnom štúdiu alebo pracujú z domu a nie vo svojom prechodnom bydlisku.

„V prípade turisticky zaujímavých destinácií ide aj o výpadok prenájmov určených pre turistov,“ hovorí Lazík s tým, že ani v predošlých rokoch nájmy nezvykli prekvapovať, najmä ceny v Bratislave sa šplhali hore len veľmi pomaly. Napríklad pri dvojizbových bytoch v centre Bratislavy nastal pokles o 18 percent.

Celoslovenský priemer krajských miest zaznamenal medziročný pokles cien nájmov dvojizbových bytov o 2,4 percenta. Ceny nájmov trojizbových bytov sa znížili o 2,6 percenta. Pri malých cenách nájmu podľa Lazíka nejde o výrazný prepad. Ide však o pokračovanie roztvárania sa nožníc medzi predajnými cenami a cenami nájmov, dodal.

Priemerná predajná cena 2-izbového bytu (v eur/m2)

Mesto 4.Q 2018 1.Q 2019 2Q2019 3.Q 2019 4.Q 2019 1.Q 2020 2.Q 2020 3.Q 2020 4.Q 2020
Bratislava I 3 378 E 3 262 E 3 199 E 3 427 E 3 382 E 3 650 E 3 732 E 3 923 E 4 198 E
Bratislava II 2 496 E 2 461 E 2 499 E 2 478 E 2 485 E 2 684 E 2 827 E 2 832 E 2 857 E
Bratislava III 2 548 E 2 591 E 2 686 E 2 759 E 2 802 E 3 003 E 3 016 E 2 971 E 3 042 E
Bratislava IV 2 374 E 2 346 E 2 401 E 2 538 E 2 668 E 2 945 E 2 787 E 2 814 E 3 043 E
Bratislava V 2 503 E 2 592 E 2 642 E 2 661 E 2 658 E 2 714 E 2 779 E 2 789 E 2 966 E
Trnava 1 628 E 1 689 E 1 758 E 1 788 E 1 826 E 1 872 E 2 027 E 2 033 E 1 952 E
Trenčín 1 298 E 1 321 E 1 271 E 1 305 E 1 429 E 1 472 E 1 604 E 1 516 E 1 512 E
Nitra 1 520 E 1 626 E 1 566 E 1 508 E 1 574 E 1 565 E 1 573 E 1 620 E 1 648 E
Banská Bystrica 1 475 E 1 520 E 1 538 E 1 701 E 1 727 E 1 765 E 1 727 E 1 825 E 1 855 E
Žilina 1 560 E 1 699 E 1 727 E 1 683 E 1 616 E 1 823 E 1 756 E 1 757 E 1 890 E
Prešov 1 348 E 1 348 E 1 417 E 1 485 E 1 501 E 1 518 E 1 707 E 1 544 E 1 649 E
Košice I 1 627 E 1 705 E 1 730 E 1 757 E 1 886 E 2 016 E 1 936 E 2 031 E 2 095 E
Košice II 1 782 E 1 836 E 1 874 E 1 860 E 1 714 E 2 066 E 1 942 E 1 957 E 1 982 E
Košice III 1 528 E 1 493 E 1 539 E 1 554 E 1 724 E 1 713 E 1 962 E 1 775 E 1 855 E
Košice IV 1 694 E 1 657 E 1 620 E 1 684 E 1 667 E 1 694 E 1 611 E 1 762 E 2 002 E

Priemerná predajná cena 3-izbového bytu (v eur/m2)

Mesto 4.Q 2018 1.Q 2019 2Q2019 3.Q 2019 4.Q 2019 1.Q 2020 2.Q 2020 3.Q 2020 4.Q 2020
Bratislava I 2 910 E 2 849 E 2 920 E 3 314 E 3 281 E 3 440 E 3 315 E 3 501 E 3 631 E
Bratislava II 2 129 E 2 259 E 2 331 E 2 373 E 2 353 E 2 497 E 2 569 E 2 531 E 2 671 E
Bratislava III 2 323 E 2 386 E 2 450 E 2 404 E 2 466 E 2 664 E 2 777 E 2 788 E 2 809 E
Bratislava IV 2 093 E 2 066 E 2 085 E 2 214 E 2 257 E 2 410 E 2 418 E 2 466 E 2 528 E
Bratislava V 2 088 E 2 076 E 2 105 E 2 311 E 2 342 E 2 446 E 2 431 E 2 442 E 2 482 E
Trnava 1 527 E 1 553 E 1 629 E 1 667 E 1 676 E 1 693 E 1 710 E 1 780 E 1 819 E
Trenčín 1 215 E 1 261 E 1 270 E 1 251 E 1 297 E 1 300 E 1 380 E 1 365 E 1 402 E
Nitra 1 333 E 1 407 E 1 414 E 1 391 E 1 386 E 1 404 E 1 416 E 1 415 E 1 435 E
Banská Bystrica 1 335 E 1 375 E 1 430 E 1 513 E 1 556 E 1 646 E 1 665 E 1 686 E 1 794 E
Žilina 1 393 E 1 477 E 1 508 E 1 594 E 1 608 E 1 698 E 1 750 E 1 677 E 1 752 E
Prešov 1 277 E 1 297 E 1 344 E 1 378 E 1 376 E 1 490 E 1 434 E 1 493 E 1 592 E
Košice I 1 539 E 1 545 E 1 637 E 1 656 E 1 615 E 1 644 E 1 763 E 1 763 E 1 872 E
Košice II 1 531 E 1 583 E 1 605 E 1 750 E 1 773 E 1 841 E 1 889 E 1 937 E 2 050 E
Košice III 1 389 E 1 499 E 1 523 E 1 542 E 1 639 E 1 745 E 1 782 E 1 751 E 1 839 E
Košice IV 1 564 E 1 535 E 1 632 E 1 599 E 1 657 E 1 697 E 1 736 E 1 771 E 1 861 E

Zdroj: NARKS/cmn.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Zdroj: pravda.sk; EKONOMIKA