Plánujete stavať? Od januára získate stavebné povolenie len po splnení nových podmienok

Ekológia sa v období uplynulých rokov stala trendom, ktorý sa preniesol nielen do nášho bežného života pri triedení odpadu, používaní úsporných žiaroviek, či znižovaní tvorby odpadu z domácností.

Veľmi podstatnú otázku potreby energetickej úspory po novom otvorila oblasť stavebníctva, kde vďaka schválenej európskej legislatíve došlo k mimoriadnemu sprísneniu z hľadiska energetickej hospodárnosti budov. Ako presne ovplyvnia zmeny tých, ktorí sa stavať chystajú a kedy môžete mať problém so získaním stavebného povolenia?

Energetická hospodárnosť a teplo domova, kedy spolu súvisia?

Energetická hospodárnosť je množstvo energie, ktorá je potrebná na plnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s bežným užívaním budovy. Je to v podstate množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie, či osvetlenie. Splnenie kritérií energetickej hospodárnosti majú v súvislosti s výstavbou domu kontrolovať stavebné úrady dvakrát. Po prvý krát pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia a druhýkrát počas procesu kolaudácie. Kým k vydaniu stavebného povolenia musí stavebník predložiť projektové energetické hodnotenie budovy, kolaudačné konanie už vyžaduje energetický certifikát.

Samotný stavebný zákon upravuje, že stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov, založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried abecedne od A až po písmeno G. Nová budova musí zásadne vždy spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktorá je stanovená v čase projekcie, resp. následnej výstavby domu, či inej stavby (ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj už existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy).

Kto šetrí, má za tri – normy, pravidlá a úspora

Rodinný dom, či budovy rôzneho typu sa prirodzene stavajú so zámerom, aby tieto vydržali desaťročia. Stavebná plocha však nie je neobmedzená a rovnako tak zdroje energií, preto je legislatíva v tomto smere prísna a vo svojej podstate dbá o určitú udržateľnosť zdrojov. Kým doposiaľ pre vydanie stavebného povolenia postačovalo, aby mali nové budovy pridelený energetický certifikát A, od 01.01.2021 sa táto požiadavka sprísnila na A0. V tomto prípade je však nevyhnutné zakaždým zohľadňovať dve kritériá zároveň. Po prvé – posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, konkrétne aké množstvo tepla je potrebné na vykúrenie konkrétnej budovy. Na základe tohto sa budovy následne označujú ako nízkoenergetické, či dokonca ultranízkoenergetické. Ani toto však zákonodarcom nestačilo a tak je od 01.01.2021 nevyhnutné, aby novostavby dosahovali kategóriu domov s nulovou potrebou energie. Pre predstavivosť uvádzame, že ultranízkoenergetický dom, v kategórií A1 (platnej do konca roka 2020) mal potrebu energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m na rok, avšak novostavby rodinných domov musia v zmysle aktuálnej legislatívy dosahovať takmer nulovú potrebu energie, v ktorej na vykurovanie stačí menej než 20,4 kWh/m na rok, čo znamená, že pravidlá sa sprísnili dokonca dvojnásobne.

Druhým hľadiskom posudzovania je už vyššie zmienený energetický certifikát, na základe ktorého je konkrétna stavba zaradená do energetickej triedy.

Ako majú zaužívané postupy viesť k novým výsledkom?

Každá výstavba je viazaná svojimi pravidlami, normami, ktoré sú záväzné, a to pre jednotlivé konštrukcie a takisto maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, čo vedie k samotnej energetickej hospodárnosti. Pravidlá tepelnoizolačných vlastností obvodových stien a striech sa však dlhodobo nemenili, čo znamená, že stavba nevyžaduje hrubšie múry, ani hrubšiu tepelnú izolácie. Otázka preto znie, ako si stavebník pomôže pri plnení prísnych noriem, ak má stavať de facto rovnako ako doposiaľ?

Hoci logika môže častokrát viesť k potrebe realizácie nadštandardného zateplenia, nemožno zabúdať na tepelné straty spôsobené vnikaním vonkajšieho vzduchu do interiéru. Pokiaľ dokonca stavebník použije s nadštandardným zateplením i metódu utesnenia obvodového plášťa, zarába si v zásade na ďalší problém, kedy absentuje prívod a odvod vzduchu, čoho dôsledkom môže byť zbytočná kumulácia vlhkosti. Ako teda dosiahnuť potrebnú izoláciu a zároveň zabrániť úniku tepla? Odpoveďou je rekuperácia, alebo inak povedané systém riadeného vetrania.

Rekuperátor je zariadenie, ktorého hlavnou funkciou je spätné získavanie tepla. Princíp je jednoduchý – teplom, ktoré by sme za normálnych okolností vypustili oknom pri bežnom vetraní, dokážeme spätne zohriať čerstvý privádzaný vzduch. Proces pri tom funguje tak, že čerstvý vzduch privádzaný zvonka prechádza cez rekuperačný výmenník vo vnútri vzduchotechnickej jednotky. Do tejto z druhej strany vstúpi teplý vzduch z domu. Tieto jednotlivé vzduchy rôznej teploty sú od seba vo výmenníku oddeľované sústavou kanálikov, tak, aby nedochádzalo k spätnému prenikaniu pachov a vlhkosti z odvádzaného do privádzaného vzduchu. Steny kanálikov však umožňujú prechod tepla z odpadového (odchádzajúceho) vzduchu do privádzaného, ktorý sa týmto spôsobom zohrieva a takto vstúpi cez tzv. vzduchotechnické výustky až do interiéru stavby. Rekuperácia vo svojej podstate plní dva účely, a to hygienický a ekonomický, nakoľko svojou funkciou podporuje znižovanie nákladov úsporou tepla.

Montáž rekuperačného zariadenia pritom neslúži iba na zníženie energetickej záťaže novostavby za účelom splnenia prísnych podmienok na svoju energetickú záťaž. Rovnako je užitočné i v prípade rekonštrukcie staršej nehnuteľnosti, a to i napriek skutočnosti, že stavebné materiály v minulosti boli diametrálne odlišné od súčasných a rovnako sa v minulosti nekládol dôraz na hydroizoláciu a tepelné mosty, ak vôbec. I v tomto prípade však platí, že vynaložená investícia sa spätne vracia vo forme ušetrených nákladov na energie ako i zdravšieho prostredia, nakoľko v dôsledku rekuperácie dochádza k eliminácii prebytočnej vlhkosti stavby.

Štátna dotácia môže pomôcť nielen peňaženkám, ale i životnému prostrediu

Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa Zákona o energetickej hospodárnosti budov poskytuje príspevok s cieľom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných domov. Príspevok je poskytovaný na stavebné úpravy, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť rodinného domu. Príspevok pokryje aj časť nákladov, ktoré boli vynaložené na zateplenie rodinného domu, ako vyregulovanie vykurovacieho systému, výmenu zdroja tepla, či súvisiace stavebné úpravy. Maximálna výška príspevku môže dosiahnuť sumu 8.800,- Eur podľa dosiahnutých tepelnoizolačných vlastností obnovených alebo vymenených stavebných konštrukciách a podľa dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu po zateplení. O príspevok je pritom možné požiadať prostredníctvom webovej stránky https://byvajteusporne.sk/zateplovanie/ avšak až po zverejnení aktuálnej výzvy. V prvom polroku 2021 je pritom plánovaná Výzva č. Z8/2021 na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu.

Možnosť využiť štátnu dotáciu na zateplenie nehnuteľnosti a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky na energie tak určite stojí za zváženie.