Kľúčom k dostupnejšiemu bývaniu sú aj kancelárie

Media monitoring

Administratívne priestory by sme mohli meniť na byty. Developeri však narážajú na množstvo prekážok, ktoré ich odrádzajú.

Záujem o kancelárie v posledných rokoch u nás klesá. Tomuto vývoju ešte viac nahrala koronakríza a štátom nariadený home office.

Opustené alebo poloprázdne ostávajú najmä budovy, ktoré nespĺňajú najnovšie štandardy. Počet neobsadených administratívnych priestorov v Bratislave už atakuje hranicu 20 percent.

Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára je väčšinu z nich aspoň z technického hľadiska možné prestavať na príbytky.

Rekonštrukcia kancelárií by tak mohla byť kľúčom k dostupnejšiemu bývaniu. „Nemôžeme neustále zastavovať nové územia. Musíme zahusťovať mestá a rásť do výšky. Preto je jednou z ciest využívanie plôch, ktoré už neplnia svoju pôvodnú funkciu,“ myslí si Pavol Kožík, generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta.

Tento segment začína byť obľúbeným pri prerábkach na štartovacie bývanie pre mladé páry alebo pre investorov. Obe skupiny láka predovšetkým cena, ktorá je neporovnateľne nižšia ako pri novostavbách.

Realitní analytici preto nevylučujú, že by sa prerábanie kancelárií na byty mohlo na Slovensku postupne rozširovať. Zatiaľ to však vidíme najmä v zahraničných veľkých mestách. Sú totiž husto osídlené a ďalšie voľné pozemky na ich rozvoj neexistujú. To teraz však nie je náš prípad.

„Nie je vylúčené, že sa otvorí priestor na takéto rekonštrukcie. V Bratislave však máme stále veľa dobrých lokalít, kde sa dajú byty stavať na prázdnom pozemku,“ vysvetlil pre HN Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk.

Všetko má svoje úskalia

Z každej administratívnej budovy sa však nedá urobiť bytový dom. Či je s tým vôbec možné začať, závisí od jej veku. Paradoxne platí, že čím je staršia, tým lepšie sa dá využiť. Zakladajúci partner realitnej kancelárie Herrys Filip Žoldák upozorňuje, že pri moderných kancelárskych priestoroch je realizácia náročnejšia a končí sa veľkými kompromismi.

Naopak, staršie stavby, kde sa nerátalo s otvoreným podlažím, ale s kanceláriami, sú ideálnejšie. Väčšinou teda ide o tie, ktoré sa nachádzajú mimo centra mesta v béčkovom alebo céčkovom štandarde.

Prerábka však často naráža aj na vážnejšie problémy, ako je vek. Zmena stroskotáva predovšetkým na územnom pláne, ktorý definuje, aký typ stavby a na aký účel môže byť na danom území postavený. Potom nasleduje zdĺhavý proces stavebných povolení.

Ten síce trvá kratšie ako pri novostavbách, ale mnohých developerov aj tak odrádza. Ak sa predsa len rozhodnú pustiť sa do tohto realitného biznisu, vo veľkom množstve prípadov narážajú na konštrukčné problémy. Staršie budovy navyše nemusia disponovať dostatočnými parkovacími kapacitami.

Experti na reality napriek niekoľkým nevýhodám hovoria aj o výhodách, ktoré môže rekonštrukcia starých kancelárií priniesť. „Architektúra už existujúcej stojacej alebo historickej budovy vyžaduje premyslený prístup a zaujímavé riešenia. Vďaka tomu môžu vznikať zaujímavé obytné budovy v najlepších lokalitách,“ dodáva Žoldák.

Na vážkach

Otázka prestavby rozdeľuje aj developerov. Kým jedni svoje portfólio plnia rekonštrukciami, iní sa po zrátaní plusov a mínusov rozhodli tento druh bývania neponúkať.

Riaditeľ biznis a urban developmentu YIT Slovakia Radek Pšenička upozorňuje, že ide o jednu z najrizikovejších ciest, ktorými sa investor môže vydať. Ide podľa neho o náročný proces, ktorý sa v konečnom dôsledku nedá porovnávať s realizáciou novej výstavby na mieru a podľa očakávaní zákazníka.

Aby sa pre tento typ výstavby rozhodli, potrebovali by na to lepšie podmienky. „Ideálne by bolo, ak by sme mohli staršie objekty rozobrať a následne v maximálnej miere opätovne použiť. Recykláciou by sme vytvorili nové, vhodnejšie, modernejšie a udržateľné objekty,“ hovorí.

To, že nejde o najľahšiu cestu, priznáva aj Kožík. Podľa jeho slov je novostavba bytového komplexu určite ziskovejšia a nenaráža na také veľké množstvo prekážok. Investícia do renovácie však môže byť zaujímavá a výnosná, ak sa nachádza v dobrej lokalite.

Zdroj:   finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika

Autor: Monika Šuchová

List s reakciou NARKS na neobjektívny článok

Media monitoring

Vážená pani šéfredaktorka,

 

prečítali sme si krátky článok z vašej sekcie ekonomiky, ktorý bol uverejnený dňa 21. mája 2021, autor, názov Predávate byt či dom? Päť dôvodov, prečo to rozhodne nerobiť cez realitku.

Dovoľte, aby sme Vás informovali, že pri sprostredkovaní nehnuteľností sa jedná o špecifický obchod s komoditou, ktorá je nerovnorodá a ktorá má toľko rôznych špecifík ako máloktorý iný tovar na trhu. Ide tu o prevod vlastníctva alebo dojednanie užívania nehnuteľnosti podstatnej majetkovej hodnoty, niekedy vo výške celoživotných úspor.

Nabádanie bývalého novinára, vášho spolupracovníka, na samopredaj bez realitky, lebo tie údajne nie sú odborníkmi podľa vybraných 5 bodov,  je veľmi scestné.

Vyžívanie sa v expresívnych a negatívnych výrazoch je zarážajúce a dehonestujúce. Máme dôvodnú obavu, že autor svoj článok úmyselne priblížil bulvárnemu štýlu s cieľom dosahovania vyššej čítanosti.

Tento počin sa nedá inak chápať ako útok na všetkých živnostníkov, podnikajúcich v realitnom sprostredkovaní. Pýtame sa ako ste toto mohli dopustiť v redakčnom spravodajstve? Kde odišla objektívna a poctivá novinárska práca? Ak malo ísť o spracovanie témy, je to spravené úplne nevyvážene – prezentovaný názor (subjektívny) len jednej strany.

Zároveň došlo k neprofesionálnemu zovšeobecneniu  a dehonestácii profesie ako takej.
Od kedy sa stala súčasťou denníka Sme hejterská misia jednotlivca?

Prepáčte, ale toto naozaj nechápeme a nikto to od vášho média, ktoré sa snaží s nami spolupracovať napríklad v oblasti inzercie, konferencií a realitných summitov, nečakal.

Preto Vás žiadame o vysvetlenie prečo ste uverejnili článok v tejto podobe a aké informácie ste ním chceli čitateľom sprostredkovať?

Zasielame Vám zároveň 10 základných štandardov služieb realitných kancelárií.

Tieto štandardy priniesol NARKS už v roku 2017 pre lepšie pochopenie súboru realitných služieb práve pre laickú verejnosť, ako napríklad spomínaného autora článku.

Žiadame od Vás príležitosť na rovnocenné mediálne vyjadrenie v tomto článku alebo osobitnom článku na vašom portáli SME.SK.

Zváženie do budúcna nezverejňovať takéto jednostranné zámerne poškodzujúce články bez preverenia ich objektivity. Ak takýto článok necháte v online priestore, má potenciál ďalej škodiť všetkým realitným kanceláriám a poškodzovať ich realitné služby. A to na základe subjektívnej skúsenosti vášho spolupracovníka s neidentifikovanou spoločnosťou, ktorý zneužil svoj príspevok na šírenie vlastnej nenávisti voči našej profesii.

Váš spolupracovník, resp. redaktor napadol aj úroveň marketingu všetkých realitných kancelárií, tým sa nepriamo dotkol aj vášho portálu reality.sme.sk.

Veríme, že zvíťazí zdravý rozum a etika v komunikácii a vyhoviete našej žiadosti o vyjadrenie sa a tiež prehodnotíte ďalšie ponechanie tohto urážlivého článku, ktorý už splnil svoj účel sledovanosti.

Prinášame aj reakciu realitnej kancelárie, ktorá autorovi zabezpečila jeho aktuálny byt.

“Vážený pán autor článku. Pred tromi hodinami som Vám odovzdávala byt, ktorý ste kupoval cez moju realitku. Vybavila som Vám zľavu, dohodla s majiteľom, aby čakal na predaj vašej nehnuteľnosti a následné schválenie úveru. Zaplatila znalecký posudok, kolky 266,- eur, kmitala na kataster so záložnými zmluvami namiesto Vášho dovolenkujúceho hypo-poradcu, právny servis a ľudský servis bol samozrejmosťou. Je nedeľa a vy ste dostali kľúče od bytu deň po zaplatení. Províziu ste Vy neplatil žiadnu. Svoju prácu robím rada, za peniaze, ale nie pre peniaze! Verím, že v byte budete spokojný, ale viem, že kto si neváži prácu iných a nie je vďačný, nie je ani šťastný.”

J.V.

 

Ďakujeme za pochopenie

s pozdravom

 

NARKS – Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska

Pri tvorbe cien bytov vedie lokalita. Vrátane novostavieb

Media monitoring

V prospech cien starších bytov hovorí lepšia poloha v Bratislave. Príchod nového projektu znamená zdražovanie

Lokalita je dôležitou súčasťou ceny nehnuteľnosti, či je staršia, alebo ide o novostavbu. Zhodujú sa realitní makléri pre TREND v názoroch na ceny na bratislavskom trhu, o ktorý je na Slovensku najväčší záujem.

Realitná kancelária Herrys uverejnila správu za prvý štvrťrok tohto roka, v ktorej okrem iného uvádza, že v marci bola ponuka bytov na sekundárnom trhu [trh starších bytov – pozn. TRENDU] najnižšia za posledných šesť mesiacov. Ich ceny majú tendenciu čoraz viac sa približovať cenám novostavieb. Tento trend bude pokračovať, kým v Bratislave nezačnú pribúdať nové byty.

Malé cenové rozdiely nie sú prekvapením

Približovanie cien starších bytov k cenám novostavieb je vzhľadom na súčasnú situáciu normálny jav, uviedol analytik Bencont Investments Rudolf Bruchánik. Väčšina novostavieb v Bratislave sa predáva „z papiera“ a kupujúci čakajú jeden až tri roky na dokončenie bytu. V najväčšej mestskej časti Petržalka tvorí väčšinu ponuky novostavieb projekt Slnečnice na jej okraji. Na sekundárnom trhu sú však aj byty v lukratívnejších častiach Petržalky, ako napríklad v okolí vybudovanej časti električkovej trate s lepšou dostupnosťou do centra mesta.

„Je preto normálne, že staršie byty v takejto lokalite sa predávajú za porovnateľné ceny ako novostavby na okraji,“ konštatuje. Minimálny rozdiel priemernej ceny novostavby a staršieho bytu v Petržalke podľa neho nie je prekvapením. Cenový rozdiel medzi novostavbami a bytmi z druhej ruky na úrovni desať až pätnásť percent za Bratislavu ako celok považuje za prirodzený.

„Staršie byty sa nachádzajú na tých najlepších miestach, pričom novostavby v tomto smere často ‚paberkujú‘, stavajú ich na rušných križovatkách s výhľadom na štvorprúdovku a v lokalitách, kde chýba infra-štruktúra,“ podotýka hlavný analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický. „Ani preto sa nedá presne povedať, aký by mal byť cenový rozdiel medzi bytom v novostavbe a v staršej bytovke,“ uvádza. Vo všeobecnosti však platí, že cena za jeden štvorcový meter je v porovnaní so staršími bytmi vyššia pri novostavbách. V Bratislave sa tento rozdiel za posledné tri roky pri dvojizbových bytoch znížil z desať na päť percent. Pri trojizbových bytoch sa však zvýšil, a to zo štrnásť na 23 percent. Paušálne neplatí, že by sa tento cenový rozdiel medzi staršími a novšími bytmi zmazal naprieč celým trhom. V posledných rokoch sa síce znížil pri menších bytoch, pri väčších sa však zvýšil, uzatvára.

Rast cien odzrkadľuje príchod nových projektov

Podľa analytika Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martina Lazíka by mal byť medzi starými a novými bytmi prirodzený cenový odstup, ktorý odráža rozdiel v kvalite. „Do ceny však vstupuje najmä lokalita, ktorá môže hovoriť v niektorých prípadoch zase v prospech starých bytov,“ hovorí. Dodáva, že preto sa štatisticky nedá určiť, že cenový rozdiel medzi starým a novým bytom by mal byť pätnásť percent. Nárast cien v jednotlivých častiach Bratislavy často odzrkadľuje príchod nových projektov. Podľa toho, aký projekt v lokalite pribudne – či už prémiový, alebo skôr lacnejší, to môže ovplyvniť štatistiku. Najmä ak je dlhodobý nedostatok bytov, o nasýtenosti trhu nie je možné hovoriť. NARKS pridala zistenie, že v prípade dvojizbových bytov sa v prvom štvrťroku 2021 v krajských mestách priemerná cena štvorcového metra zastavila pod 2 400 eurami. V štatistikách, samozrejme, kraľuje prvý bratislavský okres s cenou nad štyritisíc eur, ale je jediný, v ktorom sa znížili ceny medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka.

Prvú päťku vždy tvoria projekty, ktoré sa v danom kvartáli začali predávať, teda projekty, ktoré aktuálne majú najväčšiu ponuku a uvádzacie ceny, informoval TREND v apríli o bratislavských novostavbách spolumajiteľ Herrys Filip Žoldák s tým, že to bolo napríklad aj pri rezidenčnom projekte Metropolis. Ten sa zhodou okolností nachádza v lukratívnej časti hlavného mesta – v jeho širšom centre v blízkosti Dunaja. Ďalej uviedol, že v Bratislave je celkový priemer cien bytov vyše tritisíc eur za štvorcový meter bez DPH, vyšší stredný a luxusný segment je na úrovni medzi štyritisíc až šesťtisíc eur bez DPH.

 

Zdroj:  etrend.sk; Týždenník

Autor: Monika Voleková

Nájomných bytov je na Slovensku zúfalo málo, tvrdia odborníci

Media monitoring

Výstavba nájomných bytov alebo obnova existujúcich nehnuteľností a zmena ich účelu by pritom mohla pomôcť problém s chýbajúcimi cenovo dostupnými bytmi vyriešiť.

Bytov s regulovaným a dotovaným nájomným je na Slovensku zúfalo málo, využíva ich len 1,5 % populácie. Drvivá väčšina Slovákov (90 %) žije vo vlastnom, v podnájme v rámci súkromného sektora je okolo sedem až osem percent. Nové byty však pribúdajú veľmi pomaly, preto je cena bývania vysoká a z dlhodobého hľadiska neúnosná. Práve výstavba nájomných bytov alebo obnova existujúcich nehnuteľností a zmena ich účelu by pritom mohla pomôcť tento problém riešiť. Upozornili na to odborníci z rôznych odvetví.

Nájomné byty či obnova by nielen že riešili stále problematickejšiu otázku bývania, ale naštartovali by i stavebníctvo, ktoré aj pre krízu zaznamenalo takmer štvrtinový prepad. Myslí si to predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál.

Odborníci však podotkli, že podpora výstavby nájomných bytov zo strany súčasnej vlády bola doteraz takmer nulová a ostala len vo volebných programoch strán. „A to aj napriek tomu, že práve štát by mal podporovať investície do kvalitných a udržateľných stavieb,“ dodal podpredseda Združenia Gabriel Szőllősi.

Čítajte viac Byty sú čoraz drahšie. Ceny prenájmov však klesajú Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár vyčíslil, že na Slovensku chýba 400 000 bytov. Dopyt je násobne vyšší ako ponuka, čo vplýva na cenu nehnuteľností. Problém vidí v pomere vlastníctva k forme nájomného bývania.

„Nie je zdravý. Západná Európa má pomer podstatne iný. Na nájomné byty tam pripadá 30 až 40 %,“ vyčíslil Palenčár. Myslí si, že pri väčšom využívaní nájomného bývania by ľudia boli flexibilnejší, pretože práve pre vzťah k nehnuteľnosti sú menej ochotní cestovať za prácou. Odborníci sa zhodli, že nájomné bývanie treba zatraktívniť, aby si ho ľudia automaticky nespájali so sociálnou formou bývania.

Štát má zároveň už 20 rokov fungujúci nástroj na podporu rozvoja verejného nájomného bývania, podotkla Veronika Reháková z rezortu dopravy a výstavby. „Ide o kombináciu dotácie (40 %) a zvýhodneného úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (60 %),“ uviedla Reháková. Odborníci však tvrdia, že sa o podporných programoch málo vie a bolo by potrebné klásť na komunikáciu väčší dôraz.

 

Zdroj:  pravda.sk; EKONOMIKA

Autor: TASR

Koronakríza ich nezastavila. Dôvody, prečo majú Slováci záujem o hypotéky aj v ťažkých časoch

Media monitoring

Úvery na nehnuteľnosti si berú Slováci z viacerých dôvodov. Od strachu z vyšších úrokov cez snahu získať výhodnejšie podmienky až po chuť zarobiť.

Záujem Slovákov o hypotéky nedokázala pribrzdiť ani koronakríza či možnosť odkladu splátok. Podľa odborníkov je to spôsobené tým, že o tento druh úveru žiadajú ľudia so stabilnejším zamestnaním, pričom sa na to pripravujú dlhodobo.

V marci tak mali ľudia napožičiavaných prostredníctvom hypoték vyše 42 miliárd eur, pričom ešte koncom minulého roka to bolo približne o 300 miliónov eur menej.

HN sa preto pozreli na najčastejšie dôvody, prečo sa Slovákom neznížil apetít na vlastné bývanie ani počas ťažkého obdobia koronakrízy.

Zdražovanie hypoték

Slováci si posledné roky užívali rekordne lacné úvery a nemohli si nevšimnúť, ako sa banky predbiehajú v historicky najvýhodnejších ponukách. Úrokové sadzby sa stále držia blízko nuly a je predpoklad, že tento vývoj sa nezmení ani v najbližších mesiacoch. Rovnako žiadne zmeny neplánuje ani Európska centrálna banka. Na druhej strane, opačným smerom ich tlačí samotný trh. „Úrokové sadzby sú dole držané účelovo, a tak ich trh bude tlačiť nahor. V strednodobom horizonte predpokladám rast, otázny je len časový horizont a tempo nárastu,“ poznamenal Maroš Ovčarik z Finančného kompasu.

Ochrana pred infláciou

Mohutné stimuly centrálnych bánk aj národných vlád síce krajiny zachránili pred kolapsom, ale zároveň zvýšili aj riziko rastu cien. Mnohí Slováci sa preto rozhodli pre kúpu nehnuteľnosti, aby tak ochránili svoje financie. V čase stúpajúcich cien sa im z tohto pohľadu kúpa oplatila, treba však myslieť aj na budúcnosť a brať do úvahy demografiu, ktorá ovplyvní ceny bytov v menej rozvinutých regiónoch. „Odporúčal by som preto zameriavať sa skôr na novostavby v dobrej lokalite, kde by k výraznému prepadu nemuselo prísť,“ poradil analytik Finančnej hitparády Martin Švidroň.

Prísnejší pohľad NBS

Naša centrálna banka v uplynulých rokoch „krotila“ ľudí sprísňovaním pravidiel na bratie úverov či hypoték. Mnohí sa preto nedostali k vlastnému bývaniu a v čase, keď krajinu bičuje koronakríza, sa obyvatelia obávajú ďalšieho stupňovania kritérií. Národná banka Slovenska však pre HN uviedla, že žiadne ďalšie kroky v tomto smere v roku 2020 neplánovala a nemá to v úmysle ani teraz. Prísne opatrenia ešte z roku 2019 sú však rozdelené do viacerých fáz a postupne z nich vypadávajú mnohé výnimky. Môže sa tak zdať, že podmienky sú čoraz tvrdšie.

Výhodnejšia ponuka

Medzi dôvodmi zobrať si hypotéku môže byť aj snaha zbaviť sa tej starej a nevýhodnej. Refinancovanie sa stalo v čase úrokovej vojny medzi bankármi tradičným postupom. Analytici tvrdia, že sa to oplatí len ľuďom, ktorí majú relatívne vysoké úroky, no najmä vysoký zostatok úveru. „Vhodné je aj pre klientov, ktorí výrazne zvýšili svoj príjem a posunuli sa z rizikovej kategórie s vyššou sadzbou do kategórie bonitných klientov,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Rizikové zamestnanie

S čoraz vyšším dlhom je jasné, že naša vláda nemôže ekonomiku a zamestnanosť zachraňovať večne. S koncom rôznych záchranných balíčkov tak môže dôjsť aj k nárastu nezamestnanosti. Mnohí si preto berú hypotéky teraz a budú sa spoliehať na to, že vakcinácia ukončí pandémiu, pričom hospodárstvo sa postaví na nohy. Finančníci sú však opatrní a hovoria, že tento postup nemusí ľuďom vyjsť. „Banky od týchto klientov vyžadujú zdokumentovanú zlepšenú situáciu. Banky sa líšia v tom, aká dlhá má byť bezproblémová situácia dokazujúca schopnosť klienta plniť si záväzky,“ povedal Švidroň.

Pretekajúce úspory

Ľudia mali koncom marca v bankách uložených takmer 44 miliárd eur, čo je viac, ako dlhujú na hypotékach. Mnohí tak splnili jedno z kritérií na získanie hypotéky, mať nasporenú pätinu z hodnoty nehnuteľnosti. Desiatky miliárd však požiera inflácia, a preto je snaha investovať tieto prostriedky do vlastného bývania pochopiteľná. „Úspory sú úročené úrokovou sadzbou blízkou nule, respektíve výrazne nižšou, ako je inflácia. Preto je snaha prostriedky investovať napríklad aj v kombinácii s hypotékou do nehnuteľnosti pochopiteľná,“ potvrdil Ovčarik.

Dedina pred mestom

Bývať v centre Bratislavy, Košíc alebo Žiliny až také terno v posledných rokoch nie je. Drahé bývanie v hlučnom meste bez možnosti oddychu a s veľkými problémami napríklad zaparkovať auto vyháňa mešťanov na vidiek. Aj preto počet obyvateľov veľkých miest, s výnimkou Bratislavy, klesá a zväčšujú sa najmä neďaleké obce. Z pohľadu odborníkov sa tento trend stále vypláca. „Ekonomicky sa predaj nehnuteľnosti v meste a kúpa bývania v satelitoch oplatí čoraz viac, keďže tempo rastu cien bytov v mestách je vyššie ako nárast cien pozemkov a rodinných domov v ich okolí,“ hovorí Búlik.

Investujúci Slováci

Investovanie je v našej spoločnosti stále v mnohých prípadoch tabu a rozbieha sa len pomaly. Jednou z obľúbených investícií Slovákov sú však nehnuteľnosti. Aj keď vo väčšine z nich žijeme, mnohí z nás kupujú byty, aby ich následne prenajímali. Odborníci v týchto prípadoch upozorňujú na riziko poklesu ich ceny, ale tiež na nižší nájom v dôsledku klesajúcej demografickej krivky. Ak sa človek pre investičnú nehnuteľnosť predsa len rozhodne, malo by to byť vo vyhľadávanej lokalite a na miestach, kde sa nachádza veľa študentov alebo kde je situovaný priemysel.

 

Zdroj:  finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika

Autor: Juraj Pivarči

Exodus Slovákov z Rakúska a Maďarska? Pandémia vyústila do prekvapivého rozuzlenia

Media monitoring

Užívať si pokoj aj luxus obcí tesne za hranicami Slovenska a zároveň byť tak blízko rodnej krajine sa stalo snom mnohých. Príchod covidu však priniesol zmeny.

„Máme síce aj iné dôvody, prečo sa chceme vrátiť na Slovensko, ale mňa osobne k tomuto kroku motivovala i súčasná situácia,“ otvorene hovorí pani Jana o rozhodnutí presťahovať sa späť do Bratislavy. Jej celé meno majú HN v redakcii.

Po šiestich rokoch každodenného pendlovania medzi maďarskou Rajkou a našou metropolou aj jej život skomplikovala pandémia.

„Ak by tej nebolo, zrejme by som s rodinou neuvažovala o návrate. Aspoň nateraz nie,“ dodáva mladá inžinierka.

Kúpiť za hranicami nehnuteľnosť?

Pôvodom rodená Bratislavčanka je jednou z mnohých, ktorých zlákala vidina života v maďarskom pohraničí. Nádejne rozbehnutý boom s nehnuteľnosťami v tejto oblasti však už viac ako rok testuje koronakríza.

Opätovné spustenie colných závor, prechod medzi krajinami len s negatívnym testom na covid, vstup do Maďarska iba s pobytovou kartou či často nejednoznačné a chaoticky komunikované opatrenia pre pendlerov. Za týchto okolností sa začalo viacero z piatich tisícok našincov zabývaných v Rajke pohrávať s myšlienkou predaja svojho bytu či domu.

Úvahy o odchode niektorých klientov z blízkej cudziny potvrdzuje aj maklér Mikuláš Rusó. Maďarskému realitnému trhu sa venuje od roku 2005. „Na začiatku, keď sa privreli hranice a začalo sa rozprávať o tvrdom lockdowne, ma oslovili desiatky ľudí, že chcú nehnuteľnosť predať a vrátiť sa na Slovensko.“

S odstupom času si však podľa makléra väčšina z nich svoj pôvodný zámer rozmyslela a naďalej býva v prihraničnej obci. Svedčí o tom aj údaj z posledného sčítania obyvateľstva k 1. januáru tohto roka, ktorý pre Rajku hlási viac ako 6 100 duší. Asi 70 až 75 percent z nich tvoria našinci.

To zhruba zodpovedá predcovidovému odhadu počtu slovenských občanov žijúcich na mieste hneď za maďarskými hranicami. Žiadny veľký exodus rezidentov a s ním spojené zbavovanie pozemkov, domov či bytov pod cenu v dôsledku koronakrízy sa teda nekoná.

Ako na margo prípadného kšeftárstva uvádza Mikuláš Rusó: „Špekulanti, ktorí chceli využiť situáciu s cieľom kúpiť nehnuteľnosť lacno, odišli s dlhým nosom.“

Čaká sa na koniec pandémie

Na druhej strane však viacero poskytovateľov realitných služieb v pohraničí priznáva útlm v predaji počas prísnych pandemických opatrení. Odhaduje sa asi na úrovni 10 – 20 percent.

Aj člen Predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Zsolt Szabó dosvedčuje, že počas pandémie jeho spoločnosť Investconsult, s. r. o., pocítila mierny pokles záujmu klientov o kúpu nehnuteľností v Maďarsku.

Podľa jeho skúseností z posledného roka sú ľudia pri kúpe za hranicami opatrnejší v dôsledku neistej situácie. Za pravdu mu taktiež dáva Mikuláš Rusó. Nepripisuje znížený dopyt po nehnuteľnostiach na vrub nezáujmu klientov. Skôr hovorí o ich vyčkávacej pozícii vzhľadom na aktuálnu pandémiu. Na nezáujem našich rodákov sa však nemôžu sťažovať ani za západnými hranicami.

Rakúske pohraničie je naďalej lukratívne

Gabriela Kočkovská z Finat Immobilien potvrdzuje, že pandémia dopyt Slovákov po bývaní v Kittsee, Bergu či Hainburgu neznížila. „S výnimkou prvých mesiacov, keď ľudia nemohli prísť na obhliadky, je záujem o nehnuteľnosti na rakúskej strane viac-menej rovnaký.“

Realitná maklérka sa zmieňuje len o jednej rodine, ktorá od začiatku koronakrízy dala prednosť návratu na Slovensko pred životom v pohraničí. Podľa Kočkovskej je skôr problém na strane ponuky ako dopytu. „Ponuka sa nezvýšila, čo znamená, že ľudia sa svojich nehnuteľností nezbavujú a naďalej zostávajú žiť v rakúskych obciach,“ hodnotí maklérka.

Pri pohľade do budúcnosti sú pracovníci na trhu s realitami pomerne optimistickí. Vývoj cien bývania je totiž najmä v hlavnom meste neúprosný. Z dát Národnej banky Slovenska vyplýva, že v Bratislavskom kraji došlo k medziročnému nárastu cien nehnuteľností o 11 percent za štvorcový meter. Čo je jeden z najvyšší prírastkov vôbec.

Naproti tomu napríklad v Rajke zostali ceny na tej istej úrovni ako pred zavedením opatrení proti covidu. A tak aj napriek pretrvávajúcej koronakríze zrejme pritiahne magnet lacnejšieho bývania v pohraničí ďalších slovenských rezidentov.

 

Zdroj:  finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika

Autor: Radoslav Rafaj

Uvoľňovanie opatrení ovplyvní realitné trhy

Media monitoring

Juraj Jedinák, moderátor: „Uvoľňovanie opatrení pozitívne ovplyvní aj realitné trhy. Makléri očakávajú výrazné oživenie už v najbližších týždňoch. Pokles cien je podľa odborníkov v nedohľadne. Slováci si čoskoro zrejme priplatia aj za prenájom.“

Petra Podhorcová, redaktorka: „Zlepšovanie epidemickej situácie a uvoľňovanie opatrení by podľa odborníkov malo realitný trh nakopnúť. Práve pandémia totiž mnohých ľudí donútila prehodnotiť svoje bývanie. Výrazne stúpol dopyt po väčších bytoch, domoch, i chatách a rekreačných nehnuteľnostiach. Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Neustále rastie dopyt, ktorý nie je dostatočne uspokojený ponukou, a ďalej budú ceny nehnuteľností rásť. Dúfame, že nebudú rásť takým rýchlym tempom, ako sme tu videli v roku 2020, kedy stúpli viac ako dvanásť percent.“

Petra Podhorcová: „Realitné kancelárie momentálne evidujú najviac ponúk obchodných priestorov za posledných desať rokov. Dominujú najmä priestory skrachovaných gastroprevádzok, ale aj hotelov a penziónov. Opäť Ján Palenčár.“

Ján Palenčár: „Tá ponuka týchto nehnuteľností je naozaj veľká tak na predaj, ako aj na prenájom. Sú v súčasnosti prázdne a hľadá sa ich využitie.“

Petra Podhorcová: „Aj keď ceny prenájmov posledný rok klesali, uvoľňovanie opatrení a návrat zamestnancov, študentov a turistov do väčších miest ich cenu pravdepodobne čoskoro dvihne na predkrízové úrovne. Pokračuje realitný maklér Miroslav Kocúr.“

Miroslav Kocúr, realitný maklér: „Sa ľudia dopytujú teda na nájmy, ktoré budú aktuálne až niekedy od júna – júla, čo teda asi naznačuje, že sa vracajú z home office-ov do Bratislavy. Aj keď budú možno viac home office-ovať, tak stále tam budú chodiť aj do tých kancelárií.“

Petra Podhorcová: „Zdražieť by podľa ekonóma Dominika Hapla mohli čoskoro aj ceny krátkodobých prenájmov. O tie počas pandémie záujem nebol, a tak ich ľudia dočasne začali ponúkať na dlhodobý, no lacnejší prenájom.“

Dominik Hapl, ekonóm: „Ak teda turistov bude pribúdať v turisticky zaujímavých lokalitách, tak tie byty sa môžu opäť z tých dlhodobých nájmov presunúť na tie krátkodobé prenájmy.“

Petra Podhorcová: „Ekonóm však dodáva, že výrazné zmeny v najbližšej dobe realitný trh nečakajú.“

 

Zdroj:  Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu

Autor: Petra Podhorcová / Juraj Jedinák

Situácia na realitnom trhu v prvom kvartáli 2021

Media monitoring

Bratislava – Správa o vývoji realitného trhu za obdobie 1. kvartálu 2021 – Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Správu pripravil: Mgr Martin Lazík, analytik NARKS

 

Základné charakteristiky realitného trhu:

Ceny nehnuteľností neprestali rásť. Po prvých troch mesiacoch roku 2021 možno konštatovať, že trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami je proti covidovej kríze imúnny. Počas pandémie pretrvával záujem o kúpu nehnuteľností, ale ponuka zaostávala a plánovanie a výstavba nových nehnuteľností sa spomalila.

Vstup do roku 2021 bol rozpačitý, ale v podstate očakávaný. Predčasné ukončenie lyžovačiek a štart  slovenskej verzie lockdownu posúval úvahy o pribrzdený realitného trhu bližšie k realite. Po troch mesiacoch však môžeme konštatovať, že trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami je proti covidovej kríze imúnny. Napriek tomu, že obmedzovanie ekonomickej aktivity je výrazné a zasahuje viacero segmentov obchodu a služieb, dopyt po nehnuteľnostiach neutícha. To sa odráža aj na naďalej rastúcich cenách bytov a domov vo väčšine slovenských mestách. Napriek celkovej situácií sme v krajských mestách zaznamenali nové rekordné ceny nehnuteľností určených na bývanie.

Pri vyhodnotení štatistík za prvý kvartál roku 2021 sme v prípade dvojizbových bytov v krajských mestách zaznamenali mierne zrýchlenie tempa rastu cien, keď bola na celoslovenskej úrovni zaznamenaná medzikvartálna zmena na úrovni 4,55%. Priemerná cena sa v spomínaných mestách zastavila tesne pod úrovňou 2.400€/m2. V štatistikách samozrejme kraľuje prvý bratislavský okres, s cenovkou nad 4.000€, ale je jediným, v ktorom prišlo k zníženiu ceny medzi tretím a štvrtým kvartálom. Takmer polovičnú cenu nájdeme v košických okresoch, ale tie majú za sebou výrazný nárast cien. Pri takto výraznom náraste príde zvyčajne v nasledujúcich mesiacoch k miernej korekcii, aj keď hlavným ťahúňom priemeru cien smerom hore sú hlavne novostavby a byty po kompletnej rekonštrukcii. V ostatných mestách neprišlo až k takým výrazným nárastom, ako v Košiciach.

Ceny trojizbových bytov v krajských mestách sa v prvom kvartáli roku 2021 v priemere zvýšili o viac ako 3 percentá, čím sa tempo rastu mierne spomalilo. Priemerná cena sa dostala na úroveň 2.170€/m2. Najväčší nárast bol zaznamenaný v druhom bratislavskom okrese, cena smerom nahor sa posunula výrazne aj v treťom okrese. Tak ako pri dvojizbových bytoch, aj v prípade tých trojizbových prišlo k miernemu zníženiu cien v prvom bratislavskom okrese.

Pri pohľade na medziročnú zmenu cien v slovenských krajských mestách tak pre oba typy bytov vychádza medziročný nárast viac než 10%.

Sú však aj lokality, kde medziročná zmena predstavuje nárast viac ako o 20% (hlavne vďaka skoku v ostatnom kvartáli). Práve sem patria košické okresy, ktorým patrí prvenstvo v medziročnej zmene cien.

Už v predošlej správe sme naznačili dôvody rastu cien nehnuteľností v období koronakrízy. Preto môžeme len zopakovať, že na realitnom trhu sú takmer ideálne podmienky. Rast cien je hnaný aj dlhodobým nedostatkom dostatočne širokej ponuky. Znížená výstavba netvorí dostatočný tlak na cenu, naopak, cena nových projektov posúva hranice cenoviek stále vyššie. Nielen znížená konkurencia, ale aj rast nákladov na výstavbu (aj z dôvodu prísnejších noriem) nedáva veľa priestoru na znižovanie cien bežných sídliskových projektov. Realitný trh tak netrpezlivo sleduje diskusie o novom stavebnom zákone a o novom územnom plánovaní, dúfajúc, že zmena posunie prípravu nových projektov do nového tisícročia.

————————————————————————————————

 

Ďalšie informácie na:

www.narks.sk

www.realitnakonferencia.sk

akademia.narks.sk

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska vznikla v roku 1998 zlúčením Asociácie realitných kancelárií Slovenska a Združenia realitných kancelárií SR, ktoré na trhu pôsobili už od roku 1992. Základným cieľom asociácie je integrácia realitných kancelárií Slovenska v rámci trhu s nehnuteľnosťami, ich prosperita, presadzovanie záujmov, vzájomná spolupráca vo všetkých oblastiach obchodovania s nehnuteľnosťami. Asociácia predkladá odborné stanoviská k pripravovaným legislatívnym zmenám v oblasti trhu s nehnuteľnosťami.

Od marca 2016 vykonáva odborné skúšky v oblasti realitného sprostredkovania, na základe ktorých vydáva licenciu NARKS pre realitné kancelárie a realitných maklérov.

NARKS informuje verejnosť o vývoji realitného trhu prostredníctvom zverejňovania štatistík a údajov projektu Index realitného zdravia. Je partnerom projektu Cenová mapa nehnuteľností Slovenska, z ktorej čerpajú informácie bankoví analytici, ako aj právnické a fyzické osoby. Dlhodobo spolupracuje s Národnou bankou Slovenska.

Asociácia je členom Európskej asociácie realitných profesií (CEPI) so sídlom v Bruseli a Národnej asociácie obchodníkov s nehnuteľnosťami (NAR/REALTOR®) v USA.

Organizuje realitné konferencie a zároveň prispieva k zvyšovaniu profesijnej úrovne pracovníkov realitných kancelárií formou vzdelávania v Akadémii NARKS.

Ako člen pracovných skupín a poradca v otázkach bývania a vývoja cien nehnuteľností na trhu pripsieva ku kreovaniu štátnej bytovej politiky na Slovensku.

 

Kontakt:

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska,

Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava 2,

tel.: +421 902 952 391, narks@narks.sk

 

Kúpiť byt v Bratislave, alebo v menšom meste a dochádzať? To je otázka

Media monitoring

Ľudia pracujúci v Bratislave čoraz častejšie stavia na menšie mesto a sú do hlavného mesta ochotní dochádzať.

Ceny bytov v hlavnom meste stále stúpajú, ponúk je málo a pre bežného Slováka začínajú byť nedostupné. Čoraz viac ľudí pracujúcich v Bratislave sa rozhoduje pre kompromis za prácou dochádzať a žiť v menšom meste, kde sú ceny bytov nižšie.

Idú preč

Bývanie v Bratislave sa stáva čoraz nedostupnejším luxusom, ktorý si nemôže dovoliť každý. Cena za meter štvorcový sa vyšplhala nad hranicu dvetisíc eur a mnohí začali označovať reality v Bratislave za drahé ako vo Švajčiarsku. Čoraz viac ľudí sa rozhodlo preto obetovať svoj čas na dochádzanie do práce z iného, menšieho mesta.

Kolóny

Aj to je však dôvod, prečo sa začali tvoriť pri vstupoch do Bratislavy dlhé kolóny. Z polhodinového dochádzania sa aj preto často stáva hodinové, niekedy dokonca dvojhodinové.

Byt za cenu domu

Aj keď je čas vzácna vec, mnohí majú značnú motiváciu obetovať ho. Za cenu 2-izbového bytu v Bratislave môžete mať nový bungalov v odľahlej dedine do hodiny od hlavného mesta. Pokoj od chaosu a životný priestor sú len ďalšími benefitmi.

Na názor sme sa spýtali aj finančného poradcu, ktorý s klientmi rieši hypotekárne úvery, Michala Babjaka. „Treba si uvedomiť, že do tohto rozhodovacieho procesu vstupujú aj ďalšie faktory, ktoré majú vplyv, ak nie zásadný, na konečné rozhodnutie,” vyjadril sa k téme Michal a spomínané faktory rozdelili do niekoľkých kategórií.

Osobné preferencie

Uprednostňuje záujemca mestský spôsob života (kultúra, spoločenské akcie, kaviarne), alebo hľadá pokoj či možnosti športového vyžitia vidieckeho miesta? Byt alebo dom? Infraštruktúra miesta, v ktorom žijem (dostupnosť obchodov, škôl, služieb).

Fáza života

Záujemca žije sám alebo s partnerom/kou? Má deti? V akom veku sú deti? Má domáce zviera? Ide o riešenie na určitý časový horizont (10–15 rokov) alebo ide o celoživotné rozhodnutie?

Práca

Aký typ práce mám? Som zamestnanec alebo podnikateľ? V akom sektore pracujem? Som viazaný na klienta alebo nie? Mám pevnú pracovnú dobu alebo flexibilnú? Musím vykonávať prácu na stanovenom mieste alebo nie?

Najmä v súvislosti s COVID-19 sa výrazne transformuje pracovný trh – aj po návrate do „normálu” veľká časť pracujúcich bude vo zvýšenej miere využívať status „home-officu”. Taktiež ďalšia digitalizácia, automatizácia a postupný prechod do tzv. priemyslu 4.0 budú ešte ďalej výrazne ovplyvňovať trh práce.

Doprava

Využívam verejnú dopravu alebo osobnú dopravu? Aká je výška pravidelných finančných náklady na dopravu? V prípade osobnej dopravy, koľko ma stojí servis a údržba dopravného prostriedku? Aká je výška ďalších nákladov ako sú diaľničné poplatky alebo poistky?

Čas

V dnešnej dobe už ani tak nehovoríme o vzdialenostných či finančných nákladoch na prepravu, ako časových. Čas prepravy v rámci Bratislavy môže byť totiž kratší, rovnaký, ale aj dlhší ako dochádzanie z mimo bratislavskej lokality (podľa miesta práce, bydliska, dopravnej infraštruktúry). Ďalej, viem tento čas prepravy využiť napríklad na vzdelávanie či pracovné telefonáty, alebo nie?

Do úvahy treba tiež brať individuálne faktory záujemcu, ako je napríklad striedavá starostlivosť o dieťa, starostlivosť o člena domácnosti a podobne.

Zamyslite sa

Michal tieto faktory odpozoroval behom svojej dlhoročnej praxe a podľa neho by sa práve nad nimi mal pri hľadaní nového bývania kupujúci, ktorý pracuje v hlavnom meste, zamyslieť.

 

Zdroj:  dnes24.sk; Bratislava

Autor: redakcia

Začína sa veľké sceľovanie pôdy

Media monitoring

ZJEDNOTENIE PARCIEL

Po viac ako desiatich rokoch sa u nás znovu rozbehli pozemkové úpravy. Viacerí odborníci tvrdia, že je to jediný spôsob, ako urobiť vidiek atraktívny a ako z pôdy ako umŕtveného kapitálu môžu majitelia konečne profitovať.

Jedinečný a nenahraditeľný komplexný nástroj, ktorý znamená nielen scelenie vlastníctva, ale je aj predpokladom rozvoja vidieka a vytvorenia hodnotnej krajiny ako celku. Takto charakterizuje pozemkové úpravy odborník na pozemkové právo advokát Marek Maslák. „Po ich realizácii sa pozemkové vlastníctvo nielen scelí do väčších súvislých plôch, ale vytvoria sa pozemky na takzvané spoločné zariadenia a opatrenia v podobe protieróznych či vodohospodárskych opatrení. V súčasnosti vlastníctvo k poľnohospodárskym pozemkom v extraviláne je len umŕtveným kapitálom a vlastník sa často k svojej pôde nevie dostať,“ podčiarkuje odborník. Ak má niekto pozemok niekde uprostred lánu poľa, nevie s ním pohnúť. Obzvlášť v dnešných časoch získava pôda hodnotu. „Určitým riešením je pre vlastníkov náhradné užívanie pozemkov, s ktorým počíta zákon. Musia sa však zmieriť s tým, že neužívajú svoj pozemok, ale iný,“ vraví Maslák.

Veľká rozdrobenosť

Problémom je aj podľa Masláka veľký počet nezistených vlastníkov na Slovensku. „Štatistiky hovoria, že takmer 18 percent všetkých zápisov vlastníkov v katastri sú nezistení vlastníci.“ Ďalším problémom je prílišná rozdrobenosť vlastníckeho práva k pôde v extraviláne, teda mimo zastavaných území obcí a miest. „V súčasnosti sa o jeden pozemok delí v priemere takmer dvanásť vlastníkov a jeden má priemerne podiel v 22,61 pozemku.“ Ako ďalej upozorňuje odborník, mnohé pozemky sú často nevhodného tvaru, nevyužiteľné na reálny výkon vlastníckych práv. „V dôsledku tohto stavu nie je poľnohospodárstvo diverzifikované, netvoria sa malé farmy, a tiež obce majú problémy s budovaním rôznych verejnoprospešných stavieb.“

Prekážky spoluvlastníctva

Skúste svoj podiel na takom pozemku predať. Nie je to také jednoduché, keďže ani tejto situácii naše zákony nevychádzajú v ústrety. „V prípade, ak spoluvlastník mieni previesť svoj spoluvlastnícky podiel, a to či už inému spoluvlastníkovi, alebo tretej osobe – s výnimkou prevodu na blízku osobu, majú ostatní podieloví spoluvlastníci zákonné predkupné právo,“ upozorňuje Maslák. Dokonca toto predkupné právo sa v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu uplatňuje aj na prípady darovania. „Pri uplatnení predkupného práva sa vychádza z trhovej ceny podielu. V prípade prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorou je urbársky pozemok, je výnimka v tom smere, že predkupné právo sa neuplatňuje na prevody medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti.“

Dodržanie predkupného práva

Aby ste ako spoluvlastník dodržali predkupné právo ostatných spoluvlastníkov parcely, na ktorej máte spoluvlastnícky podiel, ste povinný zaslať im ponuku. Predstavte si, že je ich niekedy aj stovka. „Ponuka má znieť na odkúpenie podielu za rovnakých podmienok, za akých ho dotyčná osoba mieni previesť. Pri darovaní pôjde o cenu spočívajúcu v trhovej hodnote podielu,“ upozorňuje advokát. V prípade nehnuteľností musí byť ponuka písomná. Zároveň pri nehnuteľnosti platí, že podiel musí byť vyplatený do dvoch mesiacov po ponuke. Ak by následne spoluvlastník previedol podiel za iných podmienok, ako uviedol v ponuke podielovým spoluvlastníkom, pôjde o porušenie predkupného práva. Pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponuku možno vykonať cestou výboru pozemkového spoločenstva, keďže doručovanie ponuky jednotlivým urbárnikom by bolo často náročné z dôvodu ich vysokého počtu. „Ak na ponuku žiadny z oprávnených spoluvlastníkov nezareaguje, podiel možno previesť tretej osobe. Ak by bolo viacero podielových spoluvlastníkov, ktorí majú záujem o kúpu podielu, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“

Nepredajná pôda

Veľkým problémom pri nakladaní s pozemkami sú nezistení vlastníci. Zo zákona týchto vlastníkov zastupuje Slovenský pozemkový fond, prípadne štátny podnik Lesy, ak ide o lesné pozemky. Zákon pripúšťa možné zásahy do vlastníckeho práva nezistených vlastníkov. „Pokiaľ ide o prevod, Slovenský pozemkový fond či správca môže previesť vlastníctvo pozemku nezisteného vlastníka napríklad v prípade potreby zabezpečenia prístupu k stavbe či inému pozemku. Možnosť dohodnúť sa s fondom alebo so správcom na zriadení vecného bremena či na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákon neobmedzuje žiadnymi dôvodmi. V praxi sú to však takisto najčastejšie zabezpečenie prístupu k stavbe či pozemku.“ Problémom však podľa Masláka je, že títo zákonní správcovia lesných pozemkov nekonajú v krátkom čase. „Zákon pre nich neustanovuje žiadne lehoty na vybavenie žiadosti. Preto sa v prípade snahy o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva často stáva, že vlastníkovi ostane už len cesta podania žaloby na súd.“ Ak však viete, kto by mohol byť tým nezisteným vlastníkom, ktorý je však často na liste vlastníctva zapísaný len menom a priezviskom, môžete ho skúsiť vyhľadať, prípadne nájsť jeho dedičov a tento majetok sa potom prededí v konaní o dedičstve.

Dohoda alebo rozhodnutie súdu

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník. Spoluvlastníci by sa v prvom rade mali snažiť dohodnúť. „Tu však musím upozorniť, že sa vyžaduje súhlas každého vlastníka, aj toho s čo i len najnižším spoluvlastníckym podielom. Za nezisteného vlastníka koná Slovenský pozemkový fond alebo správca lesného majetku. Ak takáto dohoda nie je možná, ostáva len súdna cesta,“ vraví advokát.

V súčasnosti vlastníctvo k poľnohospodárskym pozemkom v extraviláne je len umŕtveným kapitálom a vlastník sa často k svojej pôde nevie dostať.

Marek Maslák, advokát

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; EXPERT

Autor: Helena Kokolová