Koronakríza ich nezastavila. Dôvody, prečo majú Slováci záujem o hypotéky aj v ťažkých časoch

Úvery na nehnuteľnosti si berú Slováci z viacerých dôvodov. Od strachu z vyšších úrokov cez snahu získať výhodnejšie podmienky až po chuť zarobiť.

Záujem Slovákov o hypotéky nedokázala pribrzdiť ani koronakríza či možnosť odkladu splátok. Podľa odborníkov je to spôsobené tým, že o tento druh úveru žiadajú ľudia so stabilnejším zamestnaním, pričom sa na to pripravujú dlhodobo.

V marci tak mali ľudia napožičiavaných prostredníctvom hypoték vyše 42 miliárd eur, pričom ešte koncom minulého roka to bolo približne o 300 miliónov eur menej.

HN sa preto pozreli na najčastejšie dôvody, prečo sa Slovákom neznížil apetít na vlastné bývanie ani počas ťažkého obdobia koronakrízy.

Zdražovanie hypoték

Slováci si posledné roky užívali rekordne lacné úvery a nemohli si nevšimnúť, ako sa banky predbiehajú v historicky najvýhodnejších ponukách. Úrokové sadzby sa stále držia blízko nuly a je predpoklad, že tento vývoj sa nezmení ani v najbližších mesiacoch. Rovnako žiadne zmeny neplánuje ani Európska centrálna banka. Na druhej strane, opačným smerom ich tlačí samotný trh. „Úrokové sadzby sú dole držané účelovo, a tak ich trh bude tlačiť nahor. V strednodobom horizonte predpokladám rast, otázny je len časový horizont a tempo nárastu,“ poznamenal Maroš Ovčarik z Finančného kompasu.

Ochrana pred infláciou

Mohutné stimuly centrálnych bánk aj národných vlád síce krajiny zachránili pred kolapsom, ale zároveň zvýšili aj riziko rastu cien. Mnohí Slováci sa preto rozhodli pre kúpu nehnuteľnosti, aby tak ochránili svoje financie. V čase stúpajúcich cien sa im z tohto pohľadu kúpa oplatila, treba však myslieť aj na budúcnosť a brať do úvahy demografiu, ktorá ovplyvní ceny bytov v menej rozvinutých regiónoch. „Odporúčal by som preto zameriavať sa skôr na novostavby v dobrej lokalite, kde by k výraznému prepadu nemuselo prísť,“ poradil analytik Finančnej hitparády Martin Švidroň.

Prísnejší pohľad NBS

Naša centrálna banka v uplynulých rokoch „krotila“ ľudí sprísňovaním pravidiel na bratie úverov či hypoték. Mnohí sa preto nedostali k vlastnému bývaniu a v čase, keď krajinu bičuje koronakríza, sa obyvatelia obávajú ďalšieho stupňovania kritérií. Národná banka Slovenska však pre HN uviedla, že žiadne ďalšie kroky v tomto smere v roku 2020 neplánovala a nemá to v úmysle ani teraz. Prísne opatrenia ešte z roku 2019 sú však rozdelené do viacerých fáz a postupne z nich vypadávajú mnohé výnimky. Môže sa tak zdať, že podmienky sú čoraz tvrdšie.

Výhodnejšia ponuka

Medzi dôvodmi zobrať si hypotéku môže byť aj snaha zbaviť sa tej starej a nevýhodnej. Refinancovanie sa stalo v čase úrokovej vojny medzi bankármi tradičným postupom. Analytici tvrdia, že sa to oplatí len ľuďom, ktorí majú relatívne vysoké úroky, no najmä vysoký zostatok úveru. „Vhodné je aj pre klientov, ktorí výrazne zvýšili svoj príjem a posunuli sa z rizikovej kategórie s vyššou sadzbou do kategórie bonitných klientov,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Rizikové zamestnanie

S čoraz vyšším dlhom je jasné, že naša vláda nemôže ekonomiku a zamestnanosť zachraňovať večne. S koncom rôznych záchranných balíčkov tak môže dôjsť aj k nárastu nezamestnanosti. Mnohí si preto berú hypotéky teraz a budú sa spoliehať na to, že vakcinácia ukončí pandémiu, pričom hospodárstvo sa postaví na nohy. Finančníci sú však opatrní a hovoria, že tento postup nemusí ľuďom vyjsť. „Banky od týchto klientov vyžadujú zdokumentovanú zlepšenú situáciu. Banky sa líšia v tom, aká dlhá má byť bezproblémová situácia dokazujúca schopnosť klienta plniť si záväzky,“ povedal Švidroň.

Pretekajúce úspory

Ľudia mali koncom marca v bankách uložených takmer 44 miliárd eur, čo je viac, ako dlhujú na hypotékach. Mnohí tak splnili jedno z kritérií na získanie hypotéky, mať nasporenú pätinu z hodnoty nehnuteľnosti. Desiatky miliárd však požiera inflácia, a preto je snaha investovať tieto prostriedky do vlastného bývania pochopiteľná. „Úspory sú úročené úrokovou sadzbou blízkou nule, respektíve výrazne nižšou, ako je inflácia. Preto je snaha prostriedky investovať napríklad aj v kombinácii s hypotékou do nehnuteľnosti pochopiteľná,“ potvrdil Ovčarik.

Dedina pred mestom

Bývať v centre Bratislavy, Košíc alebo Žiliny až také terno v posledných rokoch nie je. Drahé bývanie v hlučnom meste bez možnosti oddychu a s veľkými problémami napríklad zaparkovať auto vyháňa mešťanov na vidiek. Aj preto počet obyvateľov veľkých miest, s výnimkou Bratislavy, klesá a zväčšujú sa najmä neďaleké obce. Z pohľadu odborníkov sa tento trend stále vypláca. „Ekonomicky sa predaj nehnuteľnosti v meste a kúpa bývania v satelitoch oplatí čoraz viac, keďže tempo rastu cien bytov v mestách je vyššie ako nárast cien pozemkov a rodinných domov v ich okolí,“ hovorí Búlik.

Investujúci Slováci

Investovanie je v našej spoločnosti stále v mnohých prípadoch tabu a rozbieha sa len pomaly. Jednou z obľúbených investícií Slovákov sú však nehnuteľnosti. Aj keď vo väčšine z nich žijeme, mnohí z nás kupujú byty, aby ich následne prenajímali. Odborníci v týchto prípadoch upozorňujú na riziko poklesu ich ceny, ale tiež na nižší nájom v dôsledku klesajúcej demografickej krivky. Ak sa človek pre investičnú nehnuteľnosť predsa len rozhodne, malo by to byť vo vyhľadávanej lokalite a na miestach, kde sa nachádza veľa študentov alebo kde je situovaný priemysel.