Všetky príspevky NARKS

Pandémia mení hotely na byty

Majiteľ plánuje nadstaviť hotel Avion

V nadstavenom objekte by chcel mať majiteľ 70 bytov, najmä dvojizbových.

BRATISLAVA. Cestovný ruch je sektorom, ktorý najviac pocítil dosahy pandémie. Obzvlášť to platí o hoteloch vo veľkých mestách. Príkladom je aj hotel Avion, ktorý leží neďalekého rovnomenného nákupného centra. Jeho majitelia sa obrátili na úrady s projektom jeho prestavby. Okrem iného argumentujú tým, že hrozba pandémie tu bude už vždy. Bratislavský samosprávny kraj ešte minulé leto informoval o tom, že tzv. mestské hotely v Bratislave zaznamenali 70-percentný prepad návštevnosti. Za celý minulý rok vykázali hotely takmer o 80 percent nižšie tržby ako rok predtým. Nebolo prekvapením, že do nového roka už všetci prevádzkovatelia svoje zariadenia neotvorili. Medzi nimi aj hotel Avion. Dvojhviezdičkové zariadenie so 105 izbami na Ivanskej ceste lákalo najmä nenáročnú klientelu. Jeho súčasťou bola reštaurácia, kaviareň s barom aj konferenčné priestory.

Majiteľ: pandémia neodíde

Majiteľ dnes plánuje prestavať hotel na polyfunkčný objekt. V dokladoch pre úrady poukazuje na to, že sa situácia na trhu zmenila v dôsledku pandémie. „Protiepidemiologické opatrenia výraznou negatívnou mierou ovplyvnili najmä ubytovacie a stravovacie služby,“ píše investor vo svojom zámere. Situáciu vyhodnotil ako nenapraviteľnú. „Nepriaznivá situácia pretrváva a nie je predpoklad na výrazné zlepšenie ani v budúcnosti, následkom čoho bola v roku 2021 ukončená činnosť prevádzky hotela,“ informuje. Situáciu sa rozhodol riešiť prestavbou hotela na polyfunkčný objekt „s perspektívou lepšej využiteľnosti objektu a jeho ekonomickej a spoločenskej prosperity“. Existujúci objekt plánuje nadstaviť tým, že pridá železobetónovú prefabrikovanú konštrukciu. Objekt s piatimi nadzemnými podlažiami by mal mať po rekonštrukcii o dve podlažia navyše a tvar písmena U. Kým teraz má takmer štyritisíc štvorcových metrov podlahovej nadzemnej plochy, po novom má rozloha tejto plochy vyrásť na niečo nad 10-tisíc štvorcových metrov. Návrh počíta s tým, že v objekte by vzniklo celkovo 70 bytových jednotiek. Najväčšie zastúpenie by mali mať dvojizbové byty, ktorých by malo byť 38. Dopĺňať by ich malo 19 trojizbových, 10 jednoizbových a trojica štvorizbových jednotiek.

Je to trend

Prestavba hotela či kancelárskej budovy na byty nie je v Bratislave ojedinelá. Napríklad aj v susedstve hotela Avion došlo k prestavbe nevyužívanej školy, keď komplex Dornyk priniesol na trh malometrážne štartovacie byty. Premenou prejde aj bratislavský hotel Holiday Inn. Ten bol pre pandémiu zatvorený a v budúcnosti by sa mal zmeniť na apartmánový dom. Podobne aj Garni G hotel na Košickej ulici, ktorý takisto prerobili na apartmány. Práve byty, resp. bytové apartmány sú dnes na realitnom trhu nedostatkovým tovarom a spomedzi všetkých druhov nehnuteľností sa najrýchlejšie rozpredávajú. Posledné roky pritom ceny nehnuteľností lámu historické rekordy. Za projektom stojí akciovka Imoba Fin, ktorá je aj vlastníkom pozemkov. Spoločnosť vznikla v roku 1999 a sídli v Senci. Firma nebola spájaná so žiadnym developerským projektom. Tomáš Vašuta

 

Zdroj:  Sme; BRATISLAVA

Autor: Tomáš Vašuta

Nové domy musia byť hospodársky návratné

Ministerstvo výstavby má plán, podľa ktorého takmer nulovú úroveň budú musieť dosiahnuť stavby s povolením po 31. decembri 2020.

Monika Hladíková

Dom s nulovou potrebou energie je stavba s mimoriadne vysokou energetickou hospodárnosťou. Znamená to, že potrebuje veľmi nízke alebo nulové množstvo energie potrebné na to, aby sa efektívne hospodárilo s teplom a teplou vodou.Taktiež musí byť veľké množstvo tejto energie dodané z obnoviteľných zdrojov. Pre zintenzívnenie výstavby týchto stavieb sa s účinnosťou od 1. mája 2019 zaviedol nový príspevok, ktorý má motivovať vlastníkov k ich výstavbe. Výška príspevku pri splnení zákonných podmienok je osemtisíc eur.

 

Podmienky na príspevok

Objekt musí byť v zmysle stavebného zákona rodinným domom. Znamená to, že príspevky sa neposkytuju na chaty a podobne. Taktiež na jeho adrese nesmie byť zapísané sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby. Taktiež na získanie príspevku musí byť kolaudačné rozhodnutie vydané v priebehu dvoch rokov pred tým, než bola podaná žiadosť o príspevok. Napríklad pri žiadosti podanej v roku 2020 je podmienka splnená, ak bol dom skolaudovaný v rokoch 2018, 2019 a 2020. Napokon na dom vrátane jeho technického systému nemohol byť v minulosti poskytnutý finančný príspevok na základe žiadosti podanej v predchádzajúcich výzvach, úver z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, verejné prostriedky alebo iné finančné prostriedky. Budova musí tiež disponovať energetickým certifikátom a byť v triede A0 a celková podlahová plocha je najviac 200 štvorcových metrov.

 

Technické parametre

Všetky stavebné konštrukcie, ktoré tvoria obálku rodinného domu, musia spĺňať normalizovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla Ur2, podľa normy STN 73 0540-2 o tepelnej ochrane budov. Hodnoty súčiniteľov prechodu tepla jednotlivých konštrukcií sú uvedené v správe k energetickému certifikátu, ktorá je súčasťou energetického certifikátu vyhotoveného ku kolaudácii rodinného domu. Pri novostavbe rodinného domu, ktorá má zatiaľ iba vypracovaný projekt, respekíve ešte nie je skolaudovaná, sú tieto parametre uvedené v projektovom energetickom hodnotení. Uvedená hodnota súčiniteľa prechodu tepla musí byť rovná alebo menšia, ako je hodnota uvedená v norme. Splnenie parametrov vie vyhodnotiť zhotoviteľ projektového energetického hodnotenia alebo certifikátu.

 

Prílohy k žiadosti

Pre overenie vlastníctva rodinného domu je potrebné, aby bol skolaudovaný rodinný dom v čase podania žiadosti o príspevok zapísaný na liste vlastníctva. Zápis rozostavanej stavby nie je dostatočný. Elektronickú žiadosť nájdete v sekcii Podanie žiadosti. Pri vypĺňaní formulára žiadosti postupujte podľa manuálu. Je potrebné pripomenúť, že žiadosť je možné vyplniť, len ak je aktívna výzva na daný typ žiadosti a nebol naplnený limit. Po záväznom odoslaní žiadosti je potrebné vygenerovanú žiadosť vytlačiť a podpísanú spolu s prílohami podať na poštovú prepravu alebo doručiť do podateľne ministerstva do 10 pracovných dní. Medzi prílohy, ktoré je potrebné priložiť, patria projektová dokumentácia rodinného domu, právoplatné kolaudačné rozhodnutie a fotodokumentácia. V prípade, že budova patrí viacerým ľuďom, je potrebný súhlas v konaní o podaní príspevku. Napokon aj číslo energetického certifikátu.

 

Rozhodnutie

Následne sa overuje, či žiadosť obsahuje všetky povinné prílohy, ktoré preukazujú splnenie zákonných podmienok. Ak to tak nie je, ministerstvo vyzve žiadateľa na ich doplnenie. Prílohy je nutné doplniť v zákonom stanovenej lehote, čo je 10 pracovných dní, inak sa konanie o poskytnutí príspevku zastaví. Po posúdení kompletnej žiadosti ministerstvo vydá jedno z týchto rozhodnutí, a to je rozhodnutie o poskytnutí príspevku. Po prevzatí rozhodnutia odporúčame skontrolovať číslo účtu, na ktorý bude poskytnutý príspevok. Alebo rozhodnutie o neposkytnutí príspevku v prípade, ak žiadosť nespĺňa niektorú zo zákonných podmienok. Zdroj: byvajteusporne.sk

rada odborníka

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť po 15 dňoch od jeho doručenia. v prípade, ak voči rozhodnutiu nemáte námietky, túto lehotu môžete skrátiť vzdaním sa práva odvolania. vzor je k dispozícii na stránke, kde sa podáva žiadosť. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude v lehote 60 dní poskytnutý príspevok bezhotovostným prevodom na účet uvedený v rozhodnutí.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; SERVIS

Autor: Monika Hladíková

Spísat závet je najlepšie u notára

Majetkové pomery bývajú po smrti rodinných príslušníkov predmetom mnohých sporov. Ak viete, že vaše deti spolu dobre nevychádzajú alebo sa niektoré z nich nesprávajú pod?a vašich predstáv, môžete už počas života určiť, kto dostane aký podiel majetku.

Odpovedá Katarína Valová, Prezídium Notárskej komory

1. Tri druhy

Akým spôsobom sa dá spísať testament? Najvhodnejšou formou je závet spísaný formou notárskej zápisnice. V dedičských konaniach sa často stáva, že predložený závet, ktorý nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, je neplatný z rôznych dôvodov, najčastejšie chýba dátum závetu, obsah je nečitateľný, vlastnoručný závet nepísala osoba závetcu, ale iná osoba a závetca ho len podpísal, a podobne. Cena za spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice závisí od rozsiahlosti a zložitosti závetu, približne môže klient počítať s cenou okolo 50 až 80 eur.

2. Zmena situácie

Čo ak sa po čase situácia v rodine zmení a ten, kto si takto dal zriadiť závet, bude mať časom inú predstavu o tom, ako naložiť s majetkom? Závet môže závetca kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť. Ak je spísaný vo forme notárskej zápisnice, je to najbezpečnejšia forma jeho zriadenia, a to z viacerých dôvodov. Ručí za to, že závet bude mať všetky zákonom vyžadované formálne aj obsahové náležitosti a za právnu kvalitu ním vyhotovených listín. Taktiež, že bude korešpondovať s právnym poriadkom. Konštatuje, že osoba je spôsobilá na právne úkony, garantuje to, že sa presvedčil, že je miestne a časovo orientovaná, úkon pochopila a schválila ho a následne osobne podpísala. Závet ostane nemenný a k jeho obsahu sa nedostanú nepovolané osoby ani sa nestratí, pretože je registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.

Odpovedá Barbora Sláviková, právnička advokátskej kancelárie Puchalla, Slávik & partners

3. Posledná vôľa

Prečo sa obyčajne ľudia rozhodnú pre spísanie testamentu? Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti. Podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať, sú definované v Občianskom zákonníku. Dôvodom spísania závetu býva vôľa poručiteľa, aby sa dedilo inak ako podľa zákona. Často ide o prípady, keď závetca nemá priamych potomkov, teda dedičov prvej dedičskej skupiny, alebo nemá žiadnych zákonných dedičov. Rozhodnutím pre spísanie závetu môže byť aj vôľa odkázať konkrétnu vec osobe, ktorá nie je dedičom zo zákona.

4. Podiely z dedičstva

Aké náležitosti musí závet obsahovať a čo sa ním dá odkázať? Obsahovými náležitosťami sú určenia dedičov a majetku, ktorý sa má dediť. Ak nie sú určené podiely dedičov, platí, že sú rovnaké. Testamentom je možné odkázať majetok fyzickej alebo právnickej osobe, prípadne štátu. Môže sa týkať celého majetku, ako aj konkrétnej veci. Poručiteľ môže odkázať napríklad auto určitej osobe a zvyšok majetku sa bude dediť podľa zákona. To znamená, že dané auto zdedí závetný dedič a zvyšok dedičstva nadobudnú dedičia zo zákona.

5. Určenie dedičov

Čo je potrebné v listine uviesť, aby boli dedičia riadne označení? Dedičia musia byť v závete označení takým spôsobom, aby nemohli byť zameniteľní s inou osobou. Nestačí uviesť napríklad len Ján. Osoba by mala byť určená presným spôsobom, čiže menom, priezviskom, dátumom narodenia, prípadne bydliskom.

6. Typy závetov

Akými spôsobmi môže byť závet napísaný? Holografný závet je doklad napísaný rukou. Alografná listina je napísaná na počítači či na stroji a musí byť podpísaná poručiteľom a dvomi svedkami, ktorí sú prítomní pri prejave poslednej vôle. Poslednou možnosťou je závet spísaný do notárskej zápisnice. Osobitnými druhmi testamentov sú závety, ktoré sú zriadené osobami, ktoré nemôžu čítať alebo písať, osobami nevidomými a osobami nepočujúcimi, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

7. Formálna prísnosť

Môže opomenutie nejakej náležitosti ovplyvniť platnosť testamentu? Áno. Podpis závetcu musí byť uvedený pod textom. Pre závet platí zásada formálnej prísnosti, čo znamená, že zákon stanovuje základné náležitosti tohto právneho úkonu, ktorých nedodržanie robí listinu neplatnú v celom rozsahu. Ide napríklad o dátum spísania. Ak dátum chýba, závet je neplatný.

8. Testament viacerých osôb

Je možné, aby poslednú vôľu spolu napísali dvaja ľudia, napríklad manželia? Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Poručiteľom môže byť vždy len jedna osoba.

9. Nevidomé osoby

Čo robiť, ako je závetcom osoba, ktorá nemôže pre svoj zdravotný stav písať alebo čítať? Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Listina musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok. Pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V závete musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto ju nahlas prečítal. Zároveň musí posledná vôľa obsahovať aj informáciu o tom, akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Napokon svedkovia závet podpíšu. To isté platí pre nevidomé osoby.

10. Hluchonemý poručiteľ

Ako postupovať pri závete, keď je odkazujúca osoba hluchá? Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč. Listinu je nutné pretlmočiť do znakovej reči a musí v nej byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto ju napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že testament obsahuje jeho pravú vôľu. Zároveň v ňom nesmie chýbať informácia o tom, že závet bol pretlmočený do znakovej reči. Na záver musia svedkovia listinu podpísať.

11. Vhodný čas

Kedy je možné napísať poslednú vôľu? Závet je možné pripraviť a podpísať kedykoľvek počas života. Každý si môže napísať, respektíve pripraviť vlastný platný závet, ak dodrží jeho zákonné náležitosti. Výnimkou sú maloletí. Tí, ktorí dovŕšili 15. rok života, si môžu zriadiť závet, avšak iba do notárskej zápisnice.

12. Najčastejšie chyby

Čoho sa vyvarovať, ak chcete odkázať majetok? K častým chybám pri spisovaní závetu patrí nedodržanie jeho formálnych náležitostí. Ide napríklad o dátum spísania, podpis poručiteľa a podobne. Vzhľadom na to by sme odporučili vyhľadať pri spisovaní závetu právnu pomoc. Ďalšou chybou je, že v mnohých prípadoch ľudia uvažujú nad závetom až v čase, keď je neskoro. Stáva sa totiž, že závetcov zdravotný stav je už natoľko vážny, že nie je schopný prejaviť svoju poslednú vôľu. Jeho príbuzní požiadajú napríklad notára o spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice, avšak ak daná osoba nie je schopná prejaviť svoju vôľu, nie je možné závet napísať.

13. Neplatnosť dokumentu

Ktorí dedičia sú podľa zákona neopomenuteľní a čo ak sa v závete vynechajú? Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia závetcu. Maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, aký je ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia majú nárok minimálne na jednu polovicu svojho dedičského podielu. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný. Ide len o takzvané opomenutie, čo znamená, že neopomenuteľní dediči dostanú svoj zákonný podiel.

14. Vydedenie potomkov

Môže človek vydediť svojich potomkov, ak by chcel svoj majetok zanechať niekomu inému? Pre vydedenie platia rovnaké zákonné podmienky ako pre závet. Čo sa dôvodov vydedenia týka, platí, že poručiteľ môže vydediť potomka, ak: a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka alebo d) trvalo vedie neusporiadaný život. Listinu o vydedení však nestačí len zriadiť. Dôvody vydedenia musia reálne existovať.

15. Darovanie nehnuteľnosti

Pandémia mnohé rodiny zrazila na kolená. Akým spôsobom môžu rodičia pomôcť finančne už počas svojho života? V súčasnej pandemickej situácii sa objavujú finančné ťažkosti rodín, či už v súvislosti s problémami so splácaním úverov, so záchranou podniku alebo s vykrytím absolútnej straty príjmu. Rodičia a starí rodičia majú vôľu svojim dospelým deťom pomôcť. Zaužívaným nástrojom sa stala darovacia zmluva, ktorou na svoje deti často prevedú svoj jediný nehnuteľný majetok.

16. Prevod majetku

Je darovanie nehnuteľnosti najlepším riešením pri snahe pomôcť? Aké riziká z tohto kroku vyplývajú? Vo všeobecnosti je zložité povedať, či je tento spôsob vhodným a bezpečným riešením. To závisí od uhla pohľadu. Konečné rozhodnutie je vždy na samotnom rodičovi. Keďže však ide o podstatný zásah, je viac než vhodné sa o tom poradiť s právnikom. Nemožno opomenúť možné budúce zhoršenie rodinných vzťahov. Možnú exekúciu darovaného majetku. Alebo hrozbu budúceho sporu dedičov, ktorí sa budú cítiť ukrátení. Tieto eventuality a ich možné právne dôsledky by mali byť známe každému, kto sa za svojho života rozhodne rozdať svoj majetok.

17. Dedičstvo podľa zákona

V prípade, že sa rodičia chcú vyhnúť konfliktom v rodine alebo si ponechať majetky až do smrti, aké majú možnosti? Je dedenie podľa zákona spravodlivejšie? Najúčinnejšou ochranou majetku rodičov je spoľahnúť sa na dedičské právo, ktoré zabezpečuje spravodlivé prerozdelenie majetku po ich smrti. Či už podľa zákonných pravidiel, alebo na základe ich poslednej vôle – závetu. Takto však nie je možné poskytnúť potrebnú finančnú pomoc deťom v čase, keď ju najviac potrebujú. Preto je na individuálnom posúdení, ktoré riešenie je pre ktorú rodinu vhodnejšie. No je potrebné mať na pamäti, že nejde o voľbu iba medzi dvoma alternatívami darovanie alebo závet.

18. Dar s podmienkou

Ako by mali rodičia postupovať v prípade, že chcú deti zabezpečiť ešte počas života, no chcú sa vyhnúť hádkam o podiel majetku, prípadne potrebujú istotu, že o nich bude postarané? Vo svojej praxi sa často stretávame s problémom, keď rodičia majú záujem deťom pomôcť, zachovať si majetkovú istotu a neukrátiť žiadne z detí. Na druhej strane sa to stretáva so záujmom detí využiť výhody predčasného dedičstva a poskytnúť doopatrovanie svojim rodičom v starobe. Riešením môže byť napríklad odplatný prevod nehnuteľnosti na deti s odloženou splatnosťou kúpnej ceny a so zriadením vecného bremena doživotného užívania, pričom v zmluve môžu byť špecifikované ďalšie podmienky, napríklad podmienky doopatrovania a dožitia, odstúpenia od zmluvy, právo na spätný prevod a je aj mnoho ďalších možností.

Odpovedá Miriam Imrich Breznoščáková, Prezídium Notárskej komory

19. Darovanie alebo závet

Najmä rodičia sa zamýšľajú nad tým, či potomkom darovať nehnuteľnosti alebo zanechať ich závetom. Čo by ste im odporúčali? Základným rozdielom medzi závetom a darovaním je, že pri závete závetca ostáva naďalej vlastníkom majetku. Počas života majetkom môže akokoľvek právne disponovať, keďže závet je úkonom pre prípad smrti. Pri darovacej zmluve dochádza k zmene vlastníka podpísaním samotnej darovacej zmluvy, ktorej účinky prevodu sa zavŕšia vkladom do katastra nehnuteľností. Hoci síce nemožno celkom povedať, že tento dvojstranný právny úkon darovacej zmluvy je nezvratný, v každom prípade už nezávisí len od vôle darcu, či ho po čase zmení alebo nie, teda či sa stane späť vlastníkom.Darca sa totiž môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Vecné bremeno

S manželom sme sa rozhodli, že darovacou zmluvou prevedieme svoj dom na syna. Môžeme si zriadiť doživotné právo užívania, aby sa o nás syn postaral? Vecné bremeno doživotného práva bývania negarantuje pre darujúcu osobu fakt, že potomok neskôr neprevedie dom či byt aj bez súhlasu rodiča. Rodičia sa neraz mylne domnievajú, že toto vecné bremeno im zaručí aj morálnu povinnosť dieťaťa doopatrovať rodičov a postarať sa o nich v chorobe či starobe. Toto je totiž predmetom osobného záväzku medzi nimi, nie predmetom vecného bremena. Ak si chcete zabezpečiť záväzok doopatrovania, treba urobiť aj zaopatrovaciu alebo inú inominátnu zmluvu.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; Firmy & Financie

Autor: Monika Hladíková; Helena Kokolová; Zuzana Dzvoníková

S nedostatkom bytov rastie chuť na domy

Slováci skôr inklinujú k lacnejším menším pozemkom, dokonca aj v mestách, na ktorých si často svojpomocne postavia svoje príbytky.

Bratislava – Slovensko zažíva stavebný „boom“, čo by pri prvom pohľade mohlo vyzerať logicky, keďže chýba množstvo bytov. Pri tom druhom je však vidieť paradox, lebo sa stavajú najmä domy. Podľa dát Štatistického úradu vydali príslušné úrady v druhom kvartáli tohto roka povolenia na výstavbu vyše šesť a pol tisíca bytových jednotiek, z čoho až 61 percent tvorili práve rodinné domy. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška tak ide o vyše 20-percentný nárast. Nejaký čas pritom pozorujeme na trhu nedostatok bytov, keď už pred rokom na to upozornil aj Inštitút urbárneho rozvoja. Vysoký dopyt a nízka ponuka tak ovplyvňujú aj ich ceny, ktoré sa neustále zvyšujú. Ako však uviedol Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, v celoštátnych štatistikách vždy počty rodinných domov prevládali. Tých staviame, paradoxne, viac. „Byty v bytových domoch tvoria tradične menšiu časť, z celkového počtu niekde na úrovni 25 až 30 percent,“ dopĺňa Pálenčár.

Pandémia je mocný hráč

Zvýšený záujem o domy si všimli aj v stavebnej firme Keraming. Podľa generálneho riaditeľa Dušana Jasečku ľudia skôr inklinujú k lacnejším menším pozemkom, aj v mestách, na ktorých si často svojpomocne postavia svoje príbytky. „Myslia si, že medzi domom a bytom už nie sú až také výrazné cenové rozdiely. To, koľko zaplatia, neurčuje hrubá stavba, tá tvorí najviac 20 percent. Všetko ostatné je štandard, aký v tom dome alebo byte majú,“ vysvetľuje Jasečko. Výstavbe domov zahrala do karát okrem stúpajúcich cien bytov aj koronakríza. Snaha prečkať jednotlivé lockdowny v príjemnejšom prostredí viedla Slovákov nielen k nákupu chát a chalúp, ale celkovo k nehnuteľnostiam na vidieku. Podľa Jána Pálenčára však nie sme svedkami ďalšieho nového trendu. „Bývanie by malo odrážať každého osobné preferencie, životný štýl, požiadavky na dostupnosť služieb a podobne. Nemyslím si, že by nastal zvrat v spoločnosti, ktorá sa niekoľko desaťročí stávala postupne mestskou,“ objasňuje. Vidiek, ako aj mestá sa tak budú musieť podľa jeho slov prispôsobiť tiež hrozbám podobných pandémií.

Nádej pre stavebníctvo

Nehnuteľnostiam a ich odvetviu tak pravdepodobne konečne svitá na lepšie časy. To by mohlo vyriešiť aj spomínaný nedostatok bytov. Medziročne sme začali stavať o takmer 70 percent viac, aj keď tento skok treba pripísať nízkej minuloročnej porovnávacej základni. Aj napriek tomu je však podľa Pálenčára realitný trh veľmi živý a s vysokým dopytom, čo motivuje investorov pripravovať nové výstavby. Podobne optimisticky to vidia aj stavebné firmy. Stúpajú im zákazky a pomaly sa dostávajú k objemom produkcie, ktoré mali pred pandémiou. „Ešte stále sme nejakých 20 percent pod tou hodnotou, no verím, že na začiatku budúceho roka už budeme na takých číslach ako predtým,“ dodáva Dušan Jasečko. Z dát od slovenských štatistikov vyplýva, že najviac sa kolaudovalo v Košickom kraji, oproti rovnakému obdobiu v roku 2020 až o 150 percent viac. Bratislava a okolie čelia kríze, hoci je tam dopyt po bývaní najciteľnejší. Už v minulosti na pokles začatej výstavby upozorňovala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska. „Je nutné poukázať aj na regionálne rozdiely a konštatovať, že v Bratislavskom kraji máme za sebou dva roky s klesajúcim počtom dokončených bytov. To nie je dobrá správa pre realitný trh v regióne,“ hovorí Pálenčár. Navyše stále visí otáznik nad cenami stavebných materiálov. Tie sa v niektorých prípadoch zdvihli o niekoľko desiatok až stoviek percent, čo skomplikovalo plány nejednej spoločnosti či developerovi.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; Firmy & Financie

Autor: Veronika Hubinská

Ceny starších nehnuteľností vystrelil záujem Slovákov

Trh s existujúcimi domami a bytmi zaznamenal menší boom. Makléri to pripisujú najmä tomu, že ľuďom sa nechce čakať na nové a vystrašil ich aj drahší stavebný materiál.

Bratislava – Pretrvávajúci nedostatok, vysoký dopyt a drahší stavebný materiál. To sú dôvody, prečo Slováci v druhom štvrťroku 2021 kupovali predovšetkým staršie nehnuteľnosti. Ich ceny medzikvartálne vyskočili až o 6,2 percenta. Podľa dát Štatistického úradu tak ide o najvyšší nárast medzi jednotlivými štvrťrokmi od roku 2010. Štatistici pritom prvýkrát nevychádzali z ponuky vybraných realitných kancelárií, ale z informácií dostupných v katastri nehnuteľností, čiže priamo z kúpnopredajných zmlúv. Tie ukázali všeobecne rýchlejšie tempo rastu cien v čase od apríla do júna 2021 oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Byty a domy sa skutočne predávali o 4,8 percenta drahšie a záujem bol najmä o tie už existujúce. Podľa Jána Pálenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, je však dôležité poukázať na to, že pri novostavbách sa kúpne zmluvy medzi developerom a kupujúcim podpisujú v značnom časovom odstupe od úvodnej zmluvy. Tá neskôr definuje budúcu kúpnu zmluvu. „Z tohto dôvodu cena uvedená v zmluve často nezodpovedá reálnej v čase podpisu kúpnej zmluvy a jej vkladu do katastra,“ vysvetľuje Pálenčár. „Napríklad, keď dnes podpisuje developer s klientom kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra na dvojizbový byt v bratislavskom Ružinove, kde bola zmluva o budúcej zmluve podpísaná pred 14 mesiacmi, je cena v kúpnej zmluve nižšia o 20 percent v porovnaní so súčasnými cenami,“ dopĺňa. Štatistika tak nemusí byť úplne smerodajná. Dôvodom je aj nový spôsob zberu dát.

Prirodzený paradox

Existujúce nehnuteľnosti tak dobiehajú tie nové, ktorých ceny síce tiež rastú, ale pomalšie. „Malá ponuka bytov či domov potlačila ceny nahor, ide o prirodzený jav,“ tvrdí Michal Maruška, analytik z portálu Nehnutelnosti.sk. Nemyslí si však, že ide o trend. Skôr je to paradox, keďže medzi cenami nových a starších nehnuteľností by mal existovať určitý rozstup. „Čím viac sa ceny starších nehnuteľností približujú k novým, tým je táto situácia menej štandardná,“ vysvetľuje Maruška. Ide tak o dôsledok veľmi nízkej ponuky na realitnom trhu. Slovákom sa okrem iného nechce čakať niekoľko mesiacov či rokov na to, kým budú môcť bývať vo vlastnom, a radšej siahnu aj po staršom byte či dome, ktorý je dostupný ihneď. Ako pre Hospodárske noviny uviedol Filip Žoldák z realitnej kancelárie Herrys, záujem môže súvisieť tiež s cenami stavebného materiálu. „Novostavby majú za sebou viacero skokových zdražení, navyše odrážajúcich nielen dopyt a kúpyschopnosť, ale aj nárast cien stavebných materiálov,“ vysvetľuje. Slovákov zrejme vystrašilo aj zdražovanie staviva, za ktoré v niektorých prípadoch zaplatia aj o desiatky percent viac ako pred niekoľkými mesiacmi. „To pravdepodobne viedlo k tomu, že pri kúpe novostavby váhajú,“ dopĺňa Rastislav Štalmach zo spoločnosti Archeus.

Predaj stúpa, prenájom padá

Kým počas pandémie sa ceny pri kúpe stále zvyšujú, o prenájmoch sa to povedať nedá. To však môže súvisieť aj s takzvanými investičnými bytmi, ktoré ich majitelia pred koronakrízou ponúkali predovšetkým na krátkodobé turistické ubytovanie. V dôsledku cestovateľských obmedzení ich začali ponúkať aj na dlhšie, prispôsobiť sa však museli cenám na trhu. „Od klientov predávajúcich novostavby máme informácie, že investičných bytov je približne 30 až 40 percent,“ dopĺňa Maruška. Medzi lokalitami, po ktorých je najväčší dopyt, dlhodobo figuruje najmä Bratislava, nezaostávajú však ani ostatné mestá. Podľa Pálenčára je však objem bytov čoraz väčší. Za zmienku stojí aj záujem o domy, ktorý prekvital počas lockdownov, a nakupovanie rekreačných nehnuteľností, spôsobené protipandemickými opatreniami.

Kúpu ovplyvňujú aj banky

Bez pomoci bánk by však Slováci o vlastnom byte či dome mohli len snívať. Z dát Národnej banky Slovenska vyplýva, že v júni tohto roka požičali najväčší objem finančných prostriedkov za posledných päť rokov. Ľuďom poskytli vyše 1,35 miliardy eur, len o necelých 50 miliónov eur menej ako v máji 2016. Hypotéky nielen na nehnuteľnosti sú totiž v súčasnosti rekordne lacné. Priemerný úrok, s ktorým banky požičali Slovákom peniaze, v júni dosahoval 0,89 percenta. Sen o vlastnom bývaní je tak teraz oveľa reálnejší ako v minulosti.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; Firmy & Financie

Autor: Veronika Hubinská

Rekordný záujem o chaty je už za nami. Trend sa otočí

S postupným uvoľňovaním opatrení idú Slováci opäť do zahraničia, dovolenkami na našom území sú už pravdepodobne nasýtení. Očakávať môžeme aj zlacnenie.

Veronika Hubinská

Bratislava – Obavy z nepozna­ného nás v období vrcholiacej pandémie vyhnali do menej osídlených častí Slovenska. Pred vírusom sme sa schovávali v prí­rode aj mimo miest. Naznačoval to vysoký záujem o chaty, a to aj napriek zvýšeným cenám. Tie podľa Jána Palenčára, pre­zidenta Národnej asociácie rea­litných kancelárií Slovenska, vzrástli od začiatku koronakrízy približne o 30 percent. Dáta do­stupné na portáli Nehnutelnos­ti.sk navyše ukazujú, že v augus­te 2020 bola priemerná cena za štvorcový meter 750 eur, zatiaľ čo v auguste tohto roku až 920 eur. Ako uviedol Michal Pružinský, analytik zo spomínanej webovej stránky, dopyt stúpal obzvlášť počas jednotlivých lockdownov. V dôsledku obmedzených mož­ností kultúrneho vyžitia a tráve­nia voľného času sa aj obyvate­lia miest orientovali na dediny, či dokonca lazy a kopanice. „Ľu­dia hľadali útočisko najmä na vi­dieku, keďže väčšina výhod mest­ského života bola v tom čase ne­ dostupná,“ ozrejmil Pružinský. Slováci sa taktiež chceli izolovať, nájsť miesto na dovolenku alebo home office ďaleko od ruchu.

Vzácna pandemická komodita

Podľa Rastislava Štalmacha z rea­litnej kancelárie Archeus boli vy­hľadávané všetky lokality, preto­ že chát a chalúp nebol dostatok. Väčší záujem prejavili ľudia o tie v nižšej cenovej kategórii, no pre­dávali sa aj tie drahšie. „Zákazníci chceli byť predo­ všetkým na polosamote, počas le­ta v blízkosti jazera či priehrady, no obľúbené boli aj rôzne atrak­cie, ako napríklad kone. No pre­ dávalo sa v podstate čokoľvek,“ povedal Štalmach. Okrem toho bola pre majoritnú časť ľudí kľú­čová dobrá dostupnosť do mesta či dediny, a to hlavne v prípade dlhšieho pobytu. Menej rekreačných nehnuteľ­ností ponúkaných na predaj si všimla aj realitná kancelária Ro­mantické chalupy. „Svojho času sme ich mali v ponuke 1 800, te­raz necelých šesť stoviek,“ ozná­ mil obchodný riaditeľ Peter Fur­dík. Do pozornosti ich klientov sa však dostali aj miesta ako Dono­valy, Tatry, okolie Chopka alebo Banská Štiavnica. Tá predovšet­kým pre možnosť plávania na taj­choch.

Preferencie boli rozmanité

Majitelia chalúp, ktoré nepotrebo­vali renováciu, mali na realitnom trhu veľkú výhodu. „Lepšie sa predávali hotové, čiže také, ktoré nebolo treba dokončovať. Nemu­seli byť v dokonalej kondícii, ale dôležité bolo, aby sa dali hneď využívať,“ objasnil Furdík. Kupujúci uprednostňovali pri výbere vysnívaného oddychové­ ho miesta v čase „nákupnej cha­tovej horúčky“ rôzne ďalšie veci. „Niektorí chceli investovať do ne­ hnuteľností v čo najlepšom stave, v turisticky atraktívnych lokali­tách a ideálne s veľmi rozvinutý­ mi službami,“ vysvetlil Furdík. „Najdrahšia, ktorú sme počas se­ zóny predali, bola novostavba po­dobajúca sa na drevenicu na Lip­tove za pol milióna eur.“ Ďalšia klientela bola zase ochotná kúpiť aj chatu s chybič­kami krásy, ale za lepší peniaz, ktorú si pomaly chcela zrekon­štruovať. „Tu lokalita veľmi ne­ rozhodovala. Záujem bol aj o pô­vodný vidiecky domček v zlom stave v okrese Veľký Krtíš, od­kiaľ všetci inak utekajú,“ dodal Furdík.

Vplyv má aj uvoľňovanie opatrení

Dopyt sa teraz začal postupne zmenšovať. Podľa obchodného riaditeľa realitnej kancelárie Ro­mantické chalupy sa Slováci skôr orientovali na dovolenku v domá­com prostredí najmä vtedy, keď sa nedalo chodiť do zahraničia. „Posledné dva mesiace záujem o chaty klesol. Do mája to ešte šlo veľmi slušne, odkedy je čas dovoleniek a je možné cestovať, tak je toho menej. Dá sa povedať, že ľudia sú už nasýtení,“ ozrejmil Furdík. Analytik portálu Nehnutelnos­ti.sk navyše uviedol, že trh môže očakávať aj pokles cien. „Nemys­líme si, že tento rok budeme vi­dieť podobný rast ako ten minulý. Pravdepodobne totiž šlo o špeci­fickú situáciu spojenú s pandé­miou. Avšak ponuka na trhu je stále malá, preto sú v aktuálnej výhode skôr predávajúci, ktorí ur­čujú, za koľko sa daná nehnuteľ­nosť predá,“ uzatvoril Pružinský. To, či budú Slováci aj počas tre­tej vlny tráviť veľa času v prírode, zatiaľ nie je jasné. Kým v obdo­bí prvého lockdownu dopyt rás­tol, druhé uzatvorenie krajiny skomplikovalo cestovanie najmä tým, ktorí mali chaty mimo svoj­ ho okresu. Budúcnosť rekreač­ných nehnuteľností sa tak ukáže až s protipandemickými opatre­niami. Dá sa však konštatovať, že záujem ľudí neutícha.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; Firmy & Financie

Autor: Veronika Hubinská

Nová parkovacia politika v Bratislave

Lenka Bodóvá, moderátorka: „Nová parkovacia politika v hlavnom meste má zvýhodniť obyvateľov s trvalým pobytom na jeho území. Iba tí si totiž môžu zakúpiť rezidenčnú parkovaciu kartu a auto odstaviť v mieste bývania. Problém tak vzniká pre majiteľov áut bez trvalého pobytu, auto musia zaparkovať iba na platenom parkovisku.“

Nina Alžbetkinová, redaktorka: „Čím viac ľudí v meste trvalo býva, tým viac peňazí ide do mestskej pokladnice. Bratislavský magistrát chce obyvateľov motivovať k prepisu bydliska aj parkovacou politikou. Ľudia žijúci v nájmoch bez trvalého pobytu totiž po novom auto odstavia iba na platenom parkovisku. Pokračuje hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.“

Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava: „Veríme, že zavedenie parkovacej politiky tiež rozhýbe trh s nájmami a budú sa prenajímať byty aj s možnosťou trvalého pobytu alebo teda možnosťou parkovania a nájomcovia budú môcť parkovať v rezidenčnej zóne.“

Nina Alžbetkinová: „Ľudia v nájme musia o prepis trvalého pobytu požiadať majiteľa. Naša respondentka Viera si ho zatiaľ neprepísala, lebo si myslí, že jej to majiteľ bytu nepovolí.“

Viera: „Bolo by to pre mňa motiváciou si ho prepísať, ak by to bolo možné. Vôbec nemám plán, ako aktuálne budem riešiť svoju situáciu. Ja som písala už aj kompetentným. Dostala som odpoveď, že mám tlačiť na majiteľa, aby mi ten trvalý pobyt dal.

Nina Alžbetkinová: „Opäť hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.“

Katarína Rajčanová: „Majiteľ bytu má plne v rukách prihlásenie a odhlásenie trvalého pobytu nájomcu, a to jednoduchým administratívnym úkonom.“

Nina Alžbetkinová: „Podľa analytika Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska neexistuje právny dôvod na to, aby majiteľ bytu odmietol podpísať nájomcovi prepis bydliska. Martin Lazík tiež hovorí, že dopyt po bývaní s dostupným parkovaním je tu dlhodobo.

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Nehnuteľnosti alebo teda byty, ktoré majú k nájmu aj povedzme garážové alebo iné parkovacie státie, sú vo výhode, pretože vedia ponúknuť samozrejme takúto výhodu, a samozrejme sú aj o niečo drahšie.“

Nina Alžbetkinová: „Pre niektorých obyvateľov môže byť zmena bydliska administratívnou záťažou. Nová politika však hovorí jasnou rečou – od prvého októbra budú môcť zaparkovať len na platených parkoviskách.“

 

Zdroj:  Regina Západ; Žurnál Rádia Regina

Autor: Nina Alžbetkinová / Lenka Bodóvá

Nákupná chatová horúčka sa už skončila. Ceny pôjdu dole

S postupným uvoľňovaním opatrení idú Slováci opäť do zahraničia, dovolenkami na našom území sú už pravdepodobne nasýtení. Očakávať môžeme aj zlacnenie rekreačných nehnuteľností.

Obavy z nepoznaného nás v období vrcholiacej pandémie vyhnali do menej osídlených častí Slovenska. Pred vírusom sme sa schovávali v prírode aj mimo miest. Naznačoval to vysoký záujem o chaty, a to aj napriek zvýšeným cenám.

Tie podľa Jána Pálenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, vzrástli od začiatku koronakrízy približne o 30 percent. Dáta dostupné na portáli Nehnutelnosti.sk navyše ukazujú, že v auguste 2020 bola priemerná cena za štvorcový meter 750 eur, zatiaľ čo v auguste tohto roku až 920 eur.

Ako uviedol Michal Pružinský, analytik zo spomínanej webovej stránky, dopyt stúpal obzvlášť počas jednotlivých lockdownov. V dôsledku obmedzených možností kultúrneho vyžitia a trávenia voľného času sa aj obyvatelia miest orientovali na dediny, či dokonca lazy a kopanice. „Ľudia hľadali útočisko najmä na vidieku, keďže väčšina výhod mestského života bola v tom čase nedostupná,“ ozrejmil Pružinský. Slováci sa taktiež chceli izolovať, nájsť miesto na dovolenku alebo home office ďaleko od ruchu.

Vzácna pandemická komodita

Podľa Rastislava Štalmacha z realitnej kancelárie Archeus boli vyhľadávané všetky lokality, pretože chát a chalúp nebol dostatok. Väčší záujem prejavili ľudia o tie v nižšej cenovej kategórii, no predávali sa aj tie drahšie.

„Zákazníci chceli byť predovšetkým na polosamote, počas leta v blízkosti jazera či priehrady, no obľúbené boli aj rôzne atrakcie, ako napríklad kone. No predávalo sa v podstate čokoľvek,“ povedal Štalmach. Okrem toho bola pre majoritnú časť ľudí kľúčová dobrá dostupnosť do mesta či dediny, a to hlavne v prípade dlhšieho pobytu.

Menej rekreačných nehnuteľností ponúkaných na predaj si všimla aj realitná kancelária Romantické chalupy. „Svojho času sme ich mali v ponuke 1 800, teraz necelých šesť stoviek,“ oznámil obchodný riaditeľ Peter Furdík. Do pozornosti ich klientov sa však dostali aj miesta ako Donovaly, Tatry, okolie Chopku alebo Banská Štiavnica. Tá predovšetkým pre možnosť plávania na tajchoch.

Preferencie boli rozmanité

Majitelia chalúp, ktoré nepotrebovali renováciu, mali na realitnom trhu veľkú výhodu. „Lepšie sa predávali hotové, čiže také, ktoré nebolo treba dokončovať. Nemuseli byť v dokonalej kondícii, ale dôležité bolo, aby sa dali hneď používať,“ objasnil Furdík.

Kupujúci uprednostňovali pri výbere vysnívaného oddychového miesta v čase „nákupnej chatovej horúčky“ rôzne ďalšie veci. „Niektorí chceli investovať do nehnuteľností v čo najlepšom stave, v turisticky atraktívnych lokalitách a ideálne s veľmi rozvinutými službami,“ vysvetlil Furdík. „Najdrahšia, ktorú sme počas sezóny predali, bola novostavba podobajúca sa na drevenicu na Liptove za pol milióna eur.“

Ďalšia klientela bola zase ochotná kúpiť aj chatu s chybičkami krásy, ale za lepší peniaz, ktorú si pomaly chcela zrekonštruovať. „Tu lokalita veľmi nerozhodovala. Záujem bol aj o pôvodný vidiecky domček v zlom stave v okrese Veľký Krtíš, odkiaľ všetci inak utekajú,“ dodal Furdík.

Vplyv má aj uvoľňovanie opatrení

Dopyt sa teraz začal postupne zmenšovať. Podľa obchodného riaditeľa realitnej kancelárie Romantické chalupy sa Slováci skôr orientovali na dovolenku v domácom prostredí najmä vtedy, keď sa nedalo chodiť do zahraničia. „Posledné dva mesiace záujem o chaty klesol. Do mája to ešte šlo veľmi slušne, odkedy je čas dovoleniek a je možné cestovať, tak je toho menej. Dá sa povedať, že ľudia sú už nasýtení,“ ozrejmil Furdík.

Analytik portálu Nehnutelnosti.sk navyše uviedol, že trh môže očakávať aj pokles cien. „Nemyslíme si, že tento rok budeme vidieť podobný rast ako ten minulý. Pravdepodobne totiž šlo o špecifickú situáciu spojenú s pandémiou. Avšak ponuka na trhu je stále malá, preto sú v aktuálnej výhode skôr predávajúci, ktorí určujú, za koľko sa daná nehnuteľnosť predá,“ uzatvoril Pružinský.

 

Zdroj:  finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika

Autor: Veronika Hubinská

Finančný expert: Predpokladá sa ďalší nárast cien nehnuteľností

BRATISLAVA / Môže to ešte rásť? Kam až? Ceny nehnuteľností nepoznajú krízu a lámu každý štvrťrok rekordy. V druhom kvartáli sme zlomili historicky aj čerpanie úverov na bývanie. Analytici najprv neverili, že to môže tak rásť, najnovšie si však myslia, že ešte stále môže. Dostávame sa dokonca do nepríjemnej špirály, ktorá tlačí ceny nehnuteľností do závratných výšok. Slováci pritom takí bohatí nie sú.

Cez 18% priemerne poskočili medziročne nehnuteľnosti. Ako keby to bol rok hojnosti a nie boja s pandémiou. Tešia sa najmä tí, ktorí predávajú. “Keď ste minulý rok kúpili trojizbový byt v Bratislave za 175 tisíc eur, tento rok by ste za ten istý byt zaplatili viac ako 200 tisíc eur,” skonštatoval Tomáš Šiffalovič, partner Tom & Tiles.Pandémia zmenila jedine to, že medzikvartálne rastú rýchlejšie domy ako byty. Najmä počas lockdownu chceli byť ľudia izolovaní s možnosťou aspoň menšieho výbehu. Byty sú však na meter štvorcový naďalej drahšie. 2 300 eur priemerne je celkom slušná pálka. Neustálym rastom sa divia aj odborníci. Toto už nikto nečakal. “Či už je strop… my sme už predikovali, že ceny by mali rásť o niečo pomalšie. Nestalo sa tak,” uviedol Martin Lazík, analytik NARKS (Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska).

Úrovňovo sú tieto ceny zatiaľ najvyššie, aké sme na Slovensku zaznamenali, avšak túto úroveň prekonávame v podstate každý štvrtok,” povedal Roman Vrbovský, analytik makroekonómie NBS. Viacerí analytici, či realiťáci vravia, že ku korekcii cien nepríde ani najbližší štvrťrok a ani ten ďalší. “Čakať na pokles cien nehnuteľností sa rozhodne neodporúča, pretože sa predpokladá ďalší nárast,” myslí si finančný expert Marián Bulík.Za zlé správy pre kupujúcich môže viacero faktorov. Nehnuteľností v ponuke je jednoducho málo. “Aby bolo z čoho vyberať a zároveň si nehnuteľnosti navzájom cenovo konkurovali,” povedal Martin Lazík. Historicky nízke úroky na hypotekách už netreba ani snáď spomínať. S pandémiou sa pritom pridáva ďalší faktor. “Sledujeme výrazne zdražovanie stavebných materiálov, čo sa taktiež prejavuje a bude prejavovať v konečnej cene nehnuteľnosti,” dodal Tomáš Šiffalovič

Dobré to nie je ani pri starších bytoch, ktoré materiály na stavbu už nepotrebujú, predávajúci ale takticky vyčkávajú. “Preto je nízka ponuka, pretože ľudia očakávajú, že to bude rásť aj naďalej,” uviedol Lazík. Dostávame sa tak do kolotoča, keď je nových bytov žalostne málo a predávajúci starších čakajú, že ceny ešte vyskočia hore. Táto špirála má za následok že nižšie ceny bytov sú na Slovensku nedohľadne. “Predpokladáme kontinuálny nárast cien na úrovni 10-15%,” skonštatoval na záver Šiffalovič.

 

Zdroj:  noviny.sk/TVJOJ

Autor: Richard Juriš; redakcia

Ceny nehnuteľností rastú, hypotéky lacnejú

Simona Simanová, moderátorka: „Ceny domov a bytov na Slovensku naďalej rastú. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska v druhom kvartáli zdraželi takmer o šesť a pol percenta, medziročne dokonca o takmer devätnásť percent. Rekordy nelámu iba ceny, ale aj úrokové sadzby hypoték.

Ivan Tománek, redaktor: „Vytúžené zlacňovanie nehnuteľností sa nekonalo ani v druhom štvrťroku. Priemerná cena za meter štvorcový sa pri bytoch medziročne zvýšila o trinásť a pol percenta, pri domoch dokonca o rekordných dvadsaťdva percent.“

Roman Vrbovský, analytik Národnej banky Slovenska: „Najrýchlejší rast sme zaznamenali v Bratislavskom kraji, za ktorým nasleduje Trenčiansky kraj. Za zmienku stojí ešte Banskobystrický kraj, v ktorom najrýchlejšie rástli ceny rodinných domov. Špecifickým je v tomto štvrťroku vývoj v Košickom kraji, kde sme zaznamenali mierny pokles. Dá sa to však prisúdiť krátkodobým výkyvom.“

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií: „Je to nárast, ktorý nie je úplne typický, a naozaj ani nie je dobrý pre realitný trh. Veľmi ťažko sa potom reaguje, či už s cenotvorbou, ale aj s plánovaním jednotlivých projektov. Nevieme, dokedy je možné udržať takéto tempo rastu.“

Ivan Tománek: „Dôvodom prudkého zdražovania je podľa Národnej banky Slovenska otvorenie ekonomiky po druhej vlne pandémie. Byty aj domy predražuje taktiež dlhodobo chabá ponuka.“

Martin Lazík: „Na to, aby sme naozaj zmenili, by som povedal, smerovanie realitného trhu, potrebujeme doliať celkom výraznú ponuku na to, aby bolo z čoho vyberať, a zároveň si nehnuteľnosť navzájom konkurovali cenovo, či už sú to novostavby, ale aj staršie nehnuteľnosti.“

Ivan Tománek: „Kým ceny nehnuteľností rekordne rastú, úrokové sadzby na hypotéky zas rekordne klesajú. Podľa odborníka je ten správny čas pre tých, ktorí si chcú zaobstarať vlastné bývanie.“

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko: „Dnes je možné získať novú hypotéku najlacnejšie od nula celá tridsaťosem percenta, avšak ešte lacnejšie je možné získať hypotéku vtedy, ak sa vás snaží vaša bývalá banka získať naspäť.“

Ivan Tománek: „Analytik dodáva, že hypotéky už zrejme lacnejšie nebudú. Naopak, ceny nehnuteľností takmer s istotou porastú.“

 

Zdroj:  RTVS Jednotka; Správy RTVS

Autor: Ivan Tománek / Simona Simanová