S nedostatkom bytov rastie chuť na domy

Slováci skôr inklinujú k lacnejším menším pozemkom, dokonca aj v mestách, na ktorých si často svojpomocne postavia svoje príbytky.

Bratislava – Slovensko zažíva stavebný „boom“, čo by pri prvom pohľade mohlo vyzerať logicky, keďže chýba množstvo bytov. Pri tom druhom je však vidieť paradox, lebo sa stavajú najmä domy. Podľa dát Štatistického úradu vydali príslušné úrady v druhom kvartáli tohto roka povolenia na výstavbu vyše šesť a pol tisíca bytových jednotiek, z čoho až 61 percent tvorili práve rodinné domy. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška tak ide o vyše 20-percentný nárast. Nejaký čas pritom pozorujeme na trhu nedostatok bytov, keď už pred rokom na to upozornil aj Inštitút urbárneho rozvoja. Vysoký dopyt a nízka ponuka tak ovplyvňujú aj ich ceny, ktoré sa neustále zvyšujú. Ako však uviedol Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, v celoštátnych štatistikách vždy počty rodinných domov prevládali. Tých staviame, paradoxne, viac. „Byty v bytových domoch tvoria tradične menšiu časť, z celkového počtu niekde na úrovni 25 až 30 percent,“ dopĺňa Pálenčár.

Pandémia je mocný hráč

Zvýšený záujem o domy si všimli aj v stavebnej firme Keraming. Podľa generálneho riaditeľa Dušana Jasečku ľudia skôr inklinujú k lacnejším menším pozemkom, aj v mestách, na ktorých si často svojpomocne postavia svoje príbytky. „Myslia si, že medzi domom a bytom už nie sú až také výrazné cenové rozdiely. To, koľko zaplatia, neurčuje hrubá stavba, tá tvorí najviac 20 percent. Všetko ostatné je štandard, aký v tom dome alebo byte majú,“ vysvetľuje Jasečko. Výstavbe domov zahrala do karát okrem stúpajúcich cien bytov aj koronakríza. Snaha prečkať jednotlivé lockdowny v príjemnejšom prostredí viedla Slovákov nielen k nákupu chát a chalúp, ale celkovo k nehnuteľnostiam na vidieku. Podľa Jána Pálenčára však nie sme svedkami ďalšieho nového trendu. „Bývanie by malo odrážať každého osobné preferencie, životný štýl, požiadavky na dostupnosť služieb a podobne. Nemyslím si, že by nastal zvrat v spoločnosti, ktorá sa niekoľko desaťročí stávala postupne mestskou,“ objasňuje. Vidiek, ako aj mestá sa tak budú musieť podľa jeho slov prispôsobiť tiež hrozbám podobných pandémií.

Nádej pre stavebníctvo

Nehnuteľnostiam a ich odvetviu tak pravdepodobne konečne svitá na lepšie časy. To by mohlo vyriešiť aj spomínaný nedostatok bytov. Medziročne sme začali stavať o takmer 70 percent viac, aj keď tento skok treba pripísať nízkej minuloročnej porovnávacej základni. Aj napriek tomu je však podľa Pálenčára realitný trh veľmi živý a s vysokým dopytom, čo motivuje investorov pripravovať nové výstavby. Podobne optimisticky to vidia aj stavebné firmy. Stúpajú im zákazky a pomaly sa dostávajú k objemom produkcie, ktoré mali pred pandémiou. „Ešte stále sme nejakých 20 percent pod tou hodnotou, no verím, že na začiatku budúceho roka už budeme na takých číslach ako predtým,“ dodáva Dušan Jasečko. Z dát od slovenských štatistikov vyplýva, že najviac sa kolaudovalo v Košickom kraji, oproti rovnakému obdobiu v roku 2020 až o 150 percent viac. Bratislava a okolie čelia kríze, hoci je tam dopyt po bývaní najciteľnejší. Už v minulosti na pokles začatej výstavby upozorňovala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska. „Je nutné poukázať aj na regionálne rozdiely a konštatovať, že v Bratislavskom kraji máme za sebou dva roky s klesajúcim počtom dokončených bytov. To nie je dobrá správa pre realitný trh v regióne,“ hovorí Pálenčár. Navyše stále visí otáznik nad cenami stavebných materiálov. Tie sa v niektorých prípadoch zdvihli o niekoľko desiatok až stoviek percent, čo skomplikovalo plány nejednej spoločnosti či developerovi.