Kým v koncoročnom čísle sme sumarizovali uplynulý rok v stavebníctve, začiatok roka je ideálny priestor pre prognózy, čo možno očakávať od toho nastupujúceho. Ako dopadne realitný boom, ako sa podarí naplniť plány s rozbehnutými projektmi, aké vyhliadky čakajú rezort stavebníctva v tomto roku? Pohne sa konečne niekam prijatie (40 rokov starého) stavebného zákona? Na odpovede na tieto otázky si počkáme celý rok…

[Eurostav; 01/2017,02/2017; 21/02/2017; Denisa Slančová ]

Pre stavebníctvo sú vyhliadky priaznivé

Minulý rok boli napriek optimistickým prognózam čísla v slovenskom stavebníctve ako na hojdačke. V sumáre napokon za prvých desať mesiacov zaznamenali oproti predchádzajúcemu roku takmer desaťpercentný pokles. Najviac si pohoršili inžinierske stavby (-26,2 %), a to najmä z dôvodu dočerpávania eurofondov. Zdá sa však, že vďaka reálnemu začatiu niekoľkých diaľničných stavieb a obchvatu Bratislavy, boomu v rezidenčnom bývaní a rozmachu nebytových priestorov, by mal byť tento rok pre stavebníctvo jeden z tých lepších. Prognózy z posledného kvartálu roka predpovedajú v porovnaní s minulým rokom nárast stavebnej výroby o 10 %. Podľa analýz CEEC Research sa predpokladá aj zdvihnutie tržieb v stavebníctve o 5,2 %. Aktuálne majú stavebné firmy zazmluvnenú prácu v priemere na 8,6 mesiaca dopredu. Tretina firiem plánuje tento rok zvýšiť počet vlastných zamestnancov.

Porastú ešte výrazne ceny bytov?

Pri novostavbách sa to nepredpokladá. Podľa analytikov by tomu mala zabrániť najmä regula NBS. Rekordne lacné peniaze od polovice minulého roka rozhýbala aj tých váhavejších, aby si zaobstarali pri nízkych úrokových sadzbách vlastné bývanie. Enormný rozmach rezidenčnej výstavby a nadpriemerný dopyt zdvíhal ceny novopostavených bratislavských bytov najmä v druhej polovici roka hore, no aj tak nedosiahol top z predkrízových rokov. Tretí štvrťrok vzrástli medziročne ceny nehnuteľností o 9 % (v druhom štvrťroku to bolo 8,2 %). Priemerná cena voľných bytov sa podľa NARKS pohybovala na konci roka na úrovni 2 500 eur za meter štvorcový. Dopyt by však mohlo v tomto roku pribrzdiť nielen spomínané sprísnenie požiadaviek na poskytovanie hypoték, ale aj nárast ponuky dokončených bytov na trhu – oproti minulému roku sa predpokladá 8,7 % vzrast. Tieto fakty by mali podľa analytikov prispieť k zdravému, a nie prehnane šponovanému medziročnému rastu cien.

Iná situácia je však pri starších bytoch, kde v treťom kvartáli rástli medziročne ceny za meter rýchlejším tempom ako pri novostavbách – zdvihli sa o 10,2 %. Priemerná cena za meter štvorcový (2 131 eur) stále nedosahuje priemer ceny v novostavbách, čo môže byť v tomto roku pre mnohých kúpychtivých spolu s možnosťou okamžitého nasťahovania sa veľkým lákadlom…

Ktoré nové projekty sa rozbehnú?

Začiatok výstavby v tomto roku avizovalo niekoľko veľkých projektov. Nechajme sa prekvapiť, ktoré sa aj reálne rozbehnú. Už koncom roka dala Penta echo o začiatku realizačných prác na projekte Čulenova (po novom Sky Park). Súčasťou prvej etapy budú tri rezidenčné veže so 700 bytmi. Cresco Group pripravuje v tomto roku dokončenie ďalšej etapy Slnečníc, počet bytov však zatiaľ investor nezverejnil. Po úspešnej realizácii Panorama City je pri chuti aj J & T Real Estate – v decembri minulého roka predstavil svoje zámery s komplexom Klingerka pri bratislavskom prístave. Projekt so 400 novými bytmi a takmer 10 000 m2 kancelárskych plôch v štandarde BREEAM Excellent by mal odštartovať v tomto roku a dokončený by mal byť v roku 2019.

Expandujú nákupné centrá

Tento rok pribudnú mimo Bratislavy dva nové obchodné komplexy – Eperia v Prešove a terminal v Banskej Bystrici. Koncom novembra HB Reavis oznámil, že získal územné rozhodnutie na výstavbu Stanice Nivy. Nový projekt má zámer spojiť autobusovú stanicu s obchodnými priestormi na ploche takmer 70 000 m2. Necelý týždeň na to vytiahla kartu aj Eurovea, ktorá chce ešte v tomto roku rozšíriť nákupnú plochu o ďalších 25 000 m2. Následne na to rozširovanie priestorov avizoval aj petržalský Aupark, ktorý momentálne čaká na územné rozhodnutie.

Zelená aj pre biznis

Posledné tri roky sa v tomto segmente toho až tak veľa nestavalo, neobsadenosť kancelárskych priestorov k septembru 2016 klesla pod 7 %, čo je najmenej od roku 2007. Minulý rok sa dokončili dva bloky Twin City, Rosum a Uniq Staromestská offices (spolu 73 000 m2). Ak sa však začne s výstavbou všetkých avizovaných projektov, do dvoch rokov by sa mala v Bratislave plocha kancelárskych priestorov v najvyššom štandarde rozšíriť o 1,1 milióna m2. Mnohé projekty sa už realizujú – Panorama Business, Zuckermandel, Einsteinova BC, Stein, Blumental. Výstavba je na spadnutie v Sky Parku, Eurovea 2 a v Stanici Nivy. Zbúranie a výstavbu nového Apollo Busines Centra 1 avizoval v polovici minulého roka aj HB Reavis.

Logistika stále v rozvoji

Momentálne je rozostavaných 207 000 m2 priemyselných hál, pričom v treťom štvrťroku sa začalo s výstavbou 6 nových projektov s rozlohou 90 000 m2. Najaktívnejšia je developerská spoločnosť P3, ktorá začala stavať nové projekty v Lozorne (17 000 m2) a v Žiline (18 000 m2). Rozlohou najväčší realizuje Prologis (22 000 m2) pri Nitre. Tri nové projekty vznikajú v Senci – výrobnú halu (18 000 m2) stavia Goodman a Karimpol rozširuje kapacity o 12 000 m2.

Infraštruktúra v miernom útlme

Oproti predchádzajúcim rokom sa infraštrukturálna výstavba síce utlmila, no určite celkom nezaspala. Aktuálne sa pracuje na 8 úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest v celkovej dĺžke 88 km. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) predpokladá ich postupné dokončenie v rokoch 2017 – 2020. Ešte koncom roka sa začali prípravné práce na úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec v dĺžke 5,7 km. Konzorcium Strabag, Hochtief a Porr sa zaviazalo postaviť diaľnicu za 239 mil. eur bez DPH do konca roka 2020. NDS-ka vlani uzavrela aj zmluvu na 14,4 km úsek D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach. Tender vyhrala Skanska SK, ktorá sa ho zaviazala postaviť do konca roka 2019 za 197,5 mil. eur bez dane. Pre nový environmentálny posudok stavby momentálne ,,stojí” juhozápadný obchvat Prešova (7,9 km). Malo by ho postaviť združenie spoločností Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav, Metrostav Slovakia za 356 mil. eur bez dane.

Pre dlhoočakávaný obchvat Bratislavy je kľúčový termín marec – vtedy by sa podľa vyhlásení ministra Érseka mali v plnom prúde rozbehnúť stavebné práce, a všetky úseky D4 a R7 by mali byť hotové do konca októbra 2020. Stále však nie sú majetkovo-právne vysporiadané a odkúpené všetky pozemky v okolí Šamorína.

Prijme sa tento rok konečne nový stavebný zákon?

Prijatie nového stavebného zákona deklarovala vláda ešte v marci vo svojom Programovom vyhlásení. V polovici decembra sa minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek nechal počuť, že by do konca roka 2017 chcel mať na stole návrh nového stavebného zákona. Podľa ministra sa zákon pripravuje krok za krokom: ,,Chceme ho pripraviť poriadne,” vyhlásil minister Érsék. Tak si počkáme…

Slovenská achylovka – verejné obstarávania

Pre nepružnosť a nízku transparentnosť dlhodobo kritizovanej sfére verejných obstarávaní veľmi pomohol vo vylepšení skóre prvý kvartál minulého roka. Podľa spoločnosti CEEC Research dosiahol v predvolebnom období počet vyhlásených verejných súťaží na Slovensku (2 535) najvyššie čísla za posledné 4 roky. Celkovo sa počet výberových konaní medziročne zdvihol o 3,3 %, objem ukončených zákaziek však klesol o 14 %. Hodnota ukončených zákaziek si medziročne polepšila o 12, 1 %, a to najmä vďaka významnej zákazke zadávateľa ŽSR – Modernizácii trate Púchov – Žilina (365 mil. eur). Z prieskumu CEEC Research vyplýva, že podľa predstaviteľov stavebných firiem sú stále hlavnými limitujúcimi faktormi vo verejných obstarávaniach byrokracia, nekvalitná legislatíva a najmä to, že verejní investori stále uprednostňujú pri výbere víťaza najnižšiu cenu realizovaných zákaziek. V porovnaní s inými členskými štátmi EÚ máme v tejto oblasti ešte čo zlepšovať…

Začne sa konečne riešiť parkovacia politika v mestách?

Byty utešene pribúdajú, ľudia sa presídľujú do väčších miest, no problémy s parkovaním zatiaľ nikoho príliš netrápia. A to sa netýka len hlavného mesta, ale aj ostatných väčších slovenských miest, kde takisto začína byť situácia neúnosná. Mestá zatiaľ nanajvýš spoplatnili parkovanie v centrách, chýba však ucelené, možno aj zákonom definované koncepčné riešenie. Ako prvá avizovala platby v celom meste Bratislava, (od 20 – 500 eur ročne na auto), no tento návrh v konečnom dôsledku nemusí vôbec nič vyriešiť. Odborníci vidia jedno z možných východísk v osvedčenom a fungujúcom vzore z iných európskych miest – v budovaní veľkých záchytných parkovísk v okrajových štvrtiach a v nových alternatívach mestskej dopravy. No v mestských kasách na tieto riešenia žiaľ (zatiaľ) peniaze chýbajú…

Bratislava 24. februára (TASR) – Sériou opatrení chce štát motivovať súkromných investorov, aby stavali nájomné byty. Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR dalo do medzirezortného pripomienkovania návrhy noviel zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) a zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Zmeny by mali platiť od budúceho roka.

[24hod.sk; 24/02/2017; Teraz.sk, TASR ; Zaradenie: Ekonomika]

V návrhu o ŠFRB ministerstvo pripomína, že štát prostredníctvom neho dlhodobo podporuje financovanie priorít bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do obstarávania nájomných bytov a obnovy bytových budov.

“Vzhľadom na to, že podiel nájomných bytov na Slovensku je nízky, navrhuje sa zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov k obstarávaniu tohto typu bývania. Navrhuje sa preto doplniť do zákona nové účely,” uvádza rezort výstavby.

Jedným z nich je obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie nájomných bytov, na obstaranie ktorých bola poskytnutá podpora z prostriedkov ŠFRB alebo ministerstva. Druhým je kúpa pozemku podmieňujúceho výstavbu a užívanie nájomných bytov, na obstaranie ktorých bola poskytnutá podpora zo zdrojov ŠFRB.

Technickou vybavenosťou pritom môže byť verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia, odstavné plochy alebo garážové státia budované v rámci bytového či polyfunkčného domu.

Na rozvoj sociálneho nájomného bývania štát prideľuje obciam, mestám a vyšším územným celkom aj dotácie. Novelou zákona o dotáciách na rozvoj bývania chce MDV zefektívniť podporu nájomného bývania. Navrhuje preto doplniť podmienku, ktorá bude limitovať počet podporených nájomných bytov.

“Niektoré samosprávy sú aktívnejšie v obstarávaní nájomných bytov a výraznejšie sa snažia zvýšiť podiel bytov podporených z verejných zdrojov. Neregulovanie tohto procesu môže viesť k problémom pri prenajímaní obstaraných bytov a udržateľnosti tohto modelu rozvoja nájomného bývania,” upozorňuje ministerstvo.

Ďalším opatrením je podpora obstarávania štartovacích bytov, ktorými sú nájomné byty s podlahovou plochou do 50 m2. Majú byť prenajímané najviac na šesť rokov a mali by podporiť mobilitu pracovnej sily.

Oba návrhy zákonov obsahujú viacero úprav a doplnení, ktorých potreba vyplynula z praxe.

Po zmene podmienok podpory obstarávania nájomných bytov volá Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). MDV navrhuje, aby právne normy nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

S cenami realít sa čoraz častejšie začína skloňovať slovné spojenie “realitná bublina.” Aký je jeho význam? Čo môže znamenať jej “prasknutie”?

[finweb.hnonline.sk; 24/02/2017; Richard Duchaj ]

Ceny nehnuteľností na Slovensku rastú, obzvlášť v Bratislave. Ceny novostavieb prekonali v hlavnom meste ku koncu minulého roka hranicu 2500 eur/m2 s DPH, čo predstavuje viac ako 20-percentný rast ceny za posledné dva roky.

Viacerí experti začali spomínať slovné spojenie “realitná bublina.” Čo tento pojem vlastne znamená? Čo môže znamenať jej prasknutie? Kedy, ak vôbec sa dá očakávať?
Prečítajte si odpovede oslovených odborníkov.

Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: ” Za realitnú bublinu sa dá považovať neprirodzený stav dopytu po nehnuteľnostiach, ktorý vyplýva z prílišného optimizmu spotrebiteľov o ich finančnej budúcnosti, resp. budúcnosti ekonomiky. Väčšinou je spôsobená príliš uvoľnenou monetárnou politikou – centrálna banka sa snaží umelo znižovať úroky. Spotrebitelia vtedy dopytujú viac nehnuteľností, vzhľadom na “lacné” úverovanie, ako by bolo za situácie bez stimulov.

Tým ceny nehnuteľnosti neprirodzene rastú a zároveň sa budujú i nehnuteľnosti (lebo je po nich dopyt), ktoré by inak na trhu nemali existovať.

Prasknutie bubliny by mohlo spôsobovať problémy bankovému sektoru, ktorý kúpu a realizáciu týchto projektov financuje (vytvára voči týmto projektov nové peniaze). V prípade nejakej krízovej udalosti by mali spotrebitelia problém s ich splácaním. Rovnako by to negatívne dopadlo na stavebný sektor. Jednoducho nová vlna krízy. Či sme v stave v ako sme boli pred rokom 2007 neviem presne povedať.

Európsky bankový sektor (nie slovenský) však nie je v najlepšej kondícií a riziko opätovnej krízy existuje. Nevidím však do budúcnosti; napr. zlato ako indikátor stresu na finančných trhoch nie je dnes v nejakom výraznom stresovom stave. Aj keď faktom je, že od začiatku roka sa o určitej nervozite na tomto trhu hovoriť dá.”

Matej Krajčovič, analytik spoločnosti Capital Markets: “Realitná bublina, je v jednoduchosti označenie situácie, kedy ceny, v našom prípade nehnuteľností, plynule rastú bez výraznejších poklesov, pričom v istom bode tejto “bubliny” ceny nehnuteľností prudko klesne, tzv. “bublina praskla”. Za nárastom ceny nárast dopytu po nehnuteľnostiach.

Na Slovensku určite nie sme v bode, kedy by sme boli v ohrození nadmernej ponuky. Stále máme nabehnuté ako ekonomika na dobrý rast a potenciál v zvyšovaní zamestnanosti, čo v najbližších rokoch bude viesť k rastúcemu dopytu po bývaní a nehnuteľnostiach.

Najviac, kde sa rastúce ceny prejavia, a kde sa prejavujú je a bude Bratislava, keďže len v tomto jednom okrese býva približne desatina obyvateľstva, ktorá, keď sa pozrieme na priemerný plat zamestnancov, alebo zárobky podnikateľov je na tom najlepšie.

Na tomto a mnohých iných ukazovateľoch môžeme vidieť, že Bratislavský kraj je veľmi ekonomicky aktívny a preto aj zmeny a nárasty aktív ako sú nehnuteľnosti je badať pri expanzií najviac. Ak by sme mohli očakávať prepad cien a prasknutie tejto tzv. “bubliny” bolo by to najskôr od roku 2019/2020 v závislosti na globálnej klíme a príchode kontrakcie svetového hospodárstva.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: “Dôvod vzniku bublín je jednoduchý – viac peňazí v obehu. V roku 2015 sme boli prví, ktorí varovali pred vznikom bubliny na slovenskom trhu nehnuteľností. Dôvodom bolo oznámenie ECB o zavedení záporných depozitných sadzieb. V každej krajine, kde úrokové sadzby dlhodobo znížia pod nulu či k nule, zvýši sa dopyt po hypotekárnych úveroch s následkom hypotekárnej bubliny.

A táto bublina rastie, pokým budú prúdiť do ekonomiky nové peniaze. A to môže trvať až do konca tohto roka. No rok nasledujúci môžeme vidieť zásadnú zmenu spolu sprísnením podmienok hypoték a hlavne konzervatívnejšej politiky ECB.”

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers “Zatiaľ to na Slovensku na bublinu nevyzerá, pretože v rokoch 2009-2015 rástli v priemere mzdy rýchlejšie ako ceny nehnuteľností, čiže aktuálne rast cien nehnuteľností dobieha rast miezd. Trend, ktorý nastal v posledných kvartáloch je však veľmi znepokojivý a pokiaľ bude pokračovať, tak sa ceny nehnuteľností onedlho dostanú do nebezpečného teritória.

Z toho dôvodu jednoznačne vnímam snahu NBS ochladiť trh s bývaním ako pozitívnu. Pokiaľ sa jej to nepodarí, tak budú potrebné ďalšie opatrenia, pretože sa ukazuje, že aktuálna úroková politika ECB je pre Slovensko príliš uvoľnená. A ECB zvyšovať úročenie tak skoro nehodlá.”

Richard Koza, investičný poradca: “Zníženie cien nehnuteľností sa dá očakávať len v prípade, že dôjde k významnejšiemu rastu úrokových sadzieb. Otázka však je, kedy k tomu dôjde. Zatiaľ centrálne banky o významných rastoch úrokov neuvažujú a politická reprezentácia ich v tom len podporuje.”

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: “Ceny bytov v BA rastú hlavne z dvoch dôvodov: Prvým sú najlacnejšie hypotéky v histórii s rekordne nízkymi sadzbami, ktoré sú určované sadzbami ECB (resp. dlhopisovým trhom). Tieto prirodzene lákajú ľudí, aby si zobrali hypotéku a kúpili nový byt.

Druhým dôvodom je geografická a ekonomická významnosť Bratislavy ako hlavného mesta. Môžeme povedať, že stále sem prichádza množstvo ľudí z celého Slovenska, ktorí tu študujú a následne chcú zostať a pracovať. Títo ľudia tu musia niekde bývať, a tak sú nútení kúpiť si byt.

Osobne si nemyslím, že reality v Bratislave sú vo veľkom kupované veľkými investormi na špekulácie. Nevidím tu tzv. hot Money hľadajúce rýchly výnos, ktoré najviac urýchľujú tvorbu realitných bublín a po rýchlom stiahnutí sa z trhu spôsobujú veľké prepady v cenách.

Osobne očakávam, že hypotekárne sadzby už našli svoje dno. Ekonomická situácia v eurozóne je v posledných mesiacoch pozitívna a zlepšuje sa, inflácia prudko rastie a výnosy na dlhopisoch začali rýchlejšie stúpať. To je kombinácia faktorov, ktorá by mohla už čoskoro primäť ECB k zvýšeniu sadzieb a utesneniu monetárnej politiky napríklad znížením kvantitatívneho uvoľňovania.

Logickým následkom by bol rast hypotekárnych sadzieb. Druhý faktor by však mal zostať nemenný. Preto, ak aj stúpnu ceny hypoték, očakávam skôr zastavenie rastu cien nehnuteľnosti a ich pomalý pokles minimálne o 10 percent.

Faktom je, že ceny nehnuteľností v Bratislave sú dnes na nereálnych úrovniach, ale ich prudký prepad nečakám, keďže je po realitách reálny dopyt a nie dopyt špekulačných peňazí.”

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: Aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností na Slovensku v posledných rokoch vzrástli o niekoľko desiatok percent, aktuálna priemerná cena bytov je zhruba o 5 % nižšia v porovnaní s jej historickým maximom z polovice roku 2008. Cenový vývoj nehnuteľností je však nezdravý. Odzrkadľuje vyššie príjmy obyvateľstva v dôsledku rastu zamestnanosti a miezd, ako aj vyššiu dostupnosť úverov vďaka nízkym úrokovým sadzbám na trhu.

Ceny nehnuteľností rastú ruka v ruke so zadlžením domácností. Podľa údajov NBS stúpol v závere vlaňajška celkový objem úverov na bývanie na takmer 22 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 2,5 násobok oproti rovnakému obdobiu v roku 2008, kedy ceny bytov dosahovali maximá. Realitný trh navyše v dôsledku rastúcich cien nehnuteľností láka čím ďalej tým viac špekulatívneho kapitálu.

Uvedené skutočnosti neunikli pozornosti NBS a komerčných bánk, ktoré začali potichu sprísňovať úverové podmienky, čo v dlhodobom horizonte môže oslabiť dopyt po nehnuteľnostiach a znižovanie ich cien. Realitná bublina sa pomaly nafukuje, avšak jej prasknutie v najbližšom období pravdepodobne nehrozí.

“Slovensko už dlhodobo trpí nedostatkom nájomných bytov. Ľudia s nižším príjmom sú tak nútení kupovať nehnuteľnosti a brať na seba hypotéky na desiatky rokov. Súkromný sektor sa totiž do tohto druhu biznisu nehrnie a štátne dotácie nevyužívajú všetky obce. Ako funguje financovanie výstavby takýchto bytov zo strany štátu a ako chce vláda motivovať podnikateľov investovať do nájomného bývania? Sme sa pýtali generálnej riaditeľky sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja na ministerstve dopravy, Eleny Szolgayovej.” hovorí Jana Maťková, moderátorka.

[Rádio Slovensko, K veci; 24/01/2017;  Jana Maťková]

Elena Szolgayová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja na ministerstve dopravy: “Od roku 2000 existuje systém financovania obecných nájomných bytov, ktorý pozostáva z dvoch finančných zložiek. Jedna je dotácia, ktorú poskytuje ministerstvo dopravy, a zvyšok je výhodný dlhodobý úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, kde je fixovaná úroková miera na štyridsať rokov na jedno percento.”

Jana Maťková: “Ako je to v prípade súkromného sektoru, ak teda podnikateľ, firma chce postaviť nájomné byty?”

Elena Szolgayová: “Toto je úplná novinka, ktorá vlastne beží tretí rok, že tá úverová zložka zo Štátneho fondu rozvoja bývania je dostupná aj podnikateľskému sektoru. Čiže môžu právnické osoby žiadať až osemdesiat percent obstarávacích nákladov za rovnakých podmienok ako obce. Treba povedať, že zatiaľ záujem podnikateľskej sféry o túto možnosť je pomerne limitovaný.”

Jana Maťková: “Prečo si myslíte, že súkromný sektor nemá o takúto výstavbu až taký záujem?”

Elena Szolgayová: “Treba si uvedomiť, že toto je segment podnikania, ktorý na Slovensku nemá žiadnu tradíciu. My sme z rôznych dôvodov naozaj národ vlastníkov. U nás privatizácia existujúceho obecného bytového fondu a družstevného fondu spôsobila, že nám zostalo menej ako tri percentá bytov v nájomnom sektore. To v porovnaní s Európou je absolútne nedostačujúce číslo. Ale to aj znamená, že vlastne tradícia nájomného bývania na Slovensku vlastne neexistuje.”

Jana Maťková: “Viete to dokladovať aj nejakými číslami napríklad za minulý rok?”

Elena Szolgayová: “Tých projektov, ktoré boli podporené úverom zo Štátneho fondu za uplynulé tri roky, tie sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Tam boli podporené tri – štyri projekty ročne. To sú naozaj lastovičky, ktoré ešte nerobia jar. Ale reálne, čo je naozaj významný segment, to je to podporené verejné nájomné bývanie. Tam sú žiadateľmi obce, mestá a tam sme vlani podporili tisíc tristopäťdesiat bytov, predvlani tisíc deväťsto a dva roky dozadu dokonca vyše dvetisíc bytov.”

Jana Maťková: “Aký finančný objem to predstavuje?”

Elena Szolgayová: “Vlani sme na tú dotačnú zložku dali dvadsaťštyri a pol milióna a rádovo šesťdesiat miliónov vyšlo na úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Predtým to bolo vyše tridsať miliónov.”

Jana Maťková: “Má ministerstvo k dispozícii akúsi mapu nájomného bývania, kde to nájomné bývanie najviac chýba?”

Elena Szolgayová: “Najintenzívnejšie využitie týchto možností je skôr v obciach, nie v mestách, čo nás veľmi mrzí, že dlhodobo povedzme krajské mestá, kde objektívne záujem o cenovo dostupné nájomné bývanie by bol najvyšší, že tam reálne zo strany miest ten záujem je najmenší. Povedzme Bratislava využila túto možnosť v porovnaní s Novým Mestom nad Váhom iba v jednej desatine. Nové Mesto podporilo vyše osemnásť bytov na tisíc obyvateľov, Bratislava jedna celá sedem.”

Jana Maťková: “Keďže ste hovorili o tom nízkom záujme podnikateľov, ako by ich štát mohol pritiahnuť aj k takejto forme biznisu?”

Elena Szolgayová: “Je to otázka strednodobých, dlhodobých zámerov a znamená to pomerne zásadný vstup povedzme do daňového systému alebo nejakých modelov zvýhodňovania tohto zatiaľ nie veľmi atraktívneho a nie veľmi tradičného segmentu podnikania na Slovensku.”

Jana Maťková: “Ministerstvo dopravy už komunikovalo s ministerstvom financií? Rozprávalo sa aj o takejto možnosti?”

Elena Szolgayová: “My sme robili analytickú štúdiu, ktorá ukázala, že tie oblasti, ktoré sa bežne v Európe na stimuláciu v daňovom systéme používajú, z hľadiska tvorby rozpočtu asi nebudú u nás krátkodobo použiteľné. Čiže tie diskusie prebiehajú na odbornej úrovni, ale zatiaľ nejaké zásadné riešenia žiaľbohu na stole nemáme.”

Jana Maťková: “Za zmenu legislatívy, ktorá by zatraktívnila výstavbu nájomných bytov pre súkromný sektor, bojuje aj živnostenský zväz a zástupcovia realitných kancelárií. Ministerstvu dopravy predložili konkrétne zmeny a riešenia. O tom, ako by mali vyzerať, sa porozprávame s prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska a zároveň prvým viceprezidentom Slovenského živnostenského zväzu, Jánom Pálenčárom. Dobrý deň.”

Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: “Dobrý deň.”

Jana Maťková: “Pán Pálenčár, povedzme si na začiatok, prečo firmy nechcú robiť aj takýto druh biznisu, ako je stavba nájomných bytov? Prečo je pre nich výhodnejšie byty postaviť a rozpredať?”

Ján Pálenčár: “Súčasná legislatíva a súčasný realitný trh nie je dostatočne atraktívny pre segment výstavby nájomných bytov. V priemere môžeme povedať, že v prípade, ak sa investor respektíve developer rozhodne ísť do tohto segmentu a stavia nájomné byty, ktoré následne prenajíma, tak návratnosť takejto investície odhadujeme niekde na úroveň dvadsať rokov, čo je veľmi, veľmi dlhá návratnosť.”

Jana Maťková: “Je to v podstate taký rizikový biznis dá sa povedať?”

Ján Pálenčár: “Je to rizikový biznis. Na druhej strane tie legislatívne podmienky, ktoré sú na Slovensku, sú málo motivačné.”

Jana Maťková: “Ak by teda štát nastavil lepšie podmienky, podnikatelia by mali o výstavbu nájomných bytov záujem?”

Ján Pálenčár: “Určite áno. Z pohľadu investovania v stavebníctve je rezidenčný segment stabilným segmentom. To znamená naozaj obyvateľstvo potrebuje bývať. A pokiaľ nadstavíme spolu s legislatívcami podmienky nielen na jednej strane investorov, ale aj povedzme tým, že sa bude vo veľkej miere stavať a bude veľký počet nájomných bytov umiestnených na trh, znamená, že súčasné vysoké nájomné pôjde nižšie. To znamená bude prístupnejšie oveľa väčšej mase obyvateľstva. Tým pádom bude veľký záujem o nájomné bývanie a budú tým pádom spokojní aj investori respektíve developeri, ktorí do takéhoto segmentu pôjdu.”

Jana Maťková: “Nedávno ste sa zúčastnili na rokovaniach so zástupcami ministerstva dopravy. Predkladali ste im návrhy, ktoré by mohli firmám zatraktívniť pohľad na tento druh bývania. Čo by sa teda podľa vás malo zmeniť?”

Ján Pálenčár: “Súčasná legislatíva pozná jediný nástroj na podporu výstavby nájomného bývania. A to je úver na obdobie tridsať rokov za jedno percento ročnú úrokovú sadzbu, čo je veľmi atraktívne na jednej strane. Na druhej strane podmienky sú veľmi obmedzujúce. Tieto podmienky sa týkajú napríklad regulatórnej výšky nájomného respektíve príjmu toho budúceho nájomcu. To znamená je potrebné v prvom rade urobiť novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. To je náš prvý podnet. Ďalším podnetom bolo, aby štát respektíve samosprávy pristúpili k takzvaným PPP projektom. To znamená dali k dispozícii pozemky, ktoré sú vhodné na bytovú výstavbu, a spolu s právnickými osobami, s investormi realizovali výstavbu nájomných bytov.”

Jana Maťková: “A ako na tieto návrhy reagovalo ministerstvo? Povedzme si napríklad pri tom návrhu o PPP projektoch.”

Ján Pálenčár: “V podstate sme sa zhodli na tom, že takáto spolupráca bežne v zahraničí funguje a bola by prospešná aj pre slovenskú ekonomiku a pre slovenské podmienky.”

Jana Maťková: “Čo sa podľa vás môže stať, ak štát nepristúpi k zmenám, ktoré majú podnikateľov prilákať na výstavbu nájomných bytov?”

Ján Pálenčár: “Máme len veľmi malé percento nájomných bytov oproti celkovému bytovému fondu. Toto má negatívny vplyv predovšetkým na pracovnú mobilitu. To znamená obyvatelia, ktorí vlastnia nehnuteľnosť, málo sú flexibilní za prácou cestovať ďalej. Druhý moment je to, že na Slovensku sa zadlžuje veľké množstvo obyvateľstva a často aj skupina obyvateľstva, ktoré nemajú dostatočnú finančnú rezervu, si berú tieto hypotekárne úvery. Táto časť obyvateľstva sa môže dostať do problému so splácaním. Práve tejto skupine obyvateľstva by sme pomohli tým, že prinesieme na trh nové množstvo nájomných bytov a táto časť obyvateľstva nebude sa viazať len k splácaniu hypotekárneho úveru.”

Jana Maťková: “O zatraktívnení výstavby nájomných bytov pre súkromný sektor sme sa rozprávali s prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), Jánom Pálenčárom. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.”

Ján Pálenčár: “Dovidenia.”

 Katastre vlani riešili 313-tisíc návrhov na zmenu majiteľa bytu alebo domu, je to najviac od roku 2008. Ale iba každý osemnásty prevod prišiel úradníkom cez internet, hoci je to lacnejšie, ako nosiť na úrad papiere.

[sme.sk; 12/12/2016; Adam Valček ; Zaradenie: Spotrebiteľ]

Napríklad zrýchlený prevod nehnuteľnosti stojí normálne 266 eur, cez web je to len 133 eur a list vlastníctva dostane nový vlastník do pätnástich dní. Prepis vlastníka do mesiaca stojí v papierovej podobe 66 eur, elektronická verzia len 33 eur a ešte sa dá znížiť na 18 eur.

Kúpna zmluva má zvyčajne prílohy, ktoré nemajú elektronický originál. Za drobné sa dajú skonvertovať na niektorých notárskych úradoch.

Drobná úspora pre každého

 V praxi existujú tri možnosti, ako ušetriť za prevod nehnuteľnosti.

Pri prvej môže ušetriť 15 eur z bežného poplatku ktokoľvek, kto dá cez stránku www.katasterportal.sk dopredu vedieť úradníkom, že podá návrh na vklad a v dohodnutom termíne dokumenty aj prinesie na úrad.

Elektronický formulár sa volá Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, na jeho odoslanie netreba mať elektronický podpis. Pri papierovom návrhu na vklad s mesačnou lehotou na vybavenie sa dá takto poplatok znížiť zo 66 na 51 eur.

Ako vyriešiť prílohy

Druhá možnosť sa dá využiť v situácii, keď predávajúci aj kupujúci majú zaručený elektronický podpis a kúpna zmluva nemá žiadne špeciálne prílohy.

V takom prípade stačí kúpnu zmluvu a návrh na vklad digitálne podpísať a poslať cez web Slovensko.sk do elektronickej schránky katastra a zaplatiť administratívny poplatok.

 Vybavenie do mesiaca bude stáť 33 eur namiesto 66 eur a pri zrýchlenom vklade do 15 dní sa dá poplatok znížiť na 133 eur, respektive 118 eur, keď dáte úradníkom dopredu vedieť.

Ale v praxi sa málokedy stane, že by kúpna zmluva nemala žiadne špeciálne prílohy. Napríklad pri predaji bytu je nevyhnutnou prílohou vyhlásenie o nedoplatkoch, ktoré dostanete od správcu bytovky na papieri.

Nestačí, keď si dokument doma oskenujete a cez schránku na Slovensko.sk pošlete do katastra. Úrad dokument neakceptuje, pretože ide o obyčajný sken, ktorý ste v počítači mohli pozmeniť. Konverzia stojí drobné.

Len 14-tisíc ľudí má eID

– ministerstvo vnútra od decembra 2013 vydalo 1,8 milióna čipových občianskych preukazov,

– 307-tisíc ľudí si čip aktivovalo a môže sa prihlásiť do svojej schránky na Slovensko.sk,

– 14-tisíc ľudí si aktivovalo aj elektronický podpis a môžu podpisovať žiadosti či zmluvy cez internet.

Digitálny podpis polícia nahráva na čipový občiansky grátis, treba si oň len požiadať pri vybavovaní dokladu. Vybaviť sa dá aj dodatočne na ktoromkoľvek pracovisku policajného oddelenia dokladov.

Zdroj – Ministerstvo vnútra SR, Pozn.: stav k 24. 11. 2016.

Tento problém vyriešilo ministerstvo financií ešte v roku 2014. Notárom, advokátom a Slovenskej pošte stanovilo podmienky a cenník takzvanej zaručenej konverzie.

Teoreticky by to malo fungovať tak, že notárovi alebo na poštu prinesiete papierový doklad, ktorý na počkanie oskenujú. Pracovník notárskeho úradu alebo pošty pripojí digitálnu osvedčovaciu doložku a dokument podpíše digitálnym podpisom, ktorý bude garantovať, že sken je vernou kópiou papierového dokumentu.

Takto sa dá skonvertovať aj vyhlásenie o nedoplatkoch, ktoré potom môžete cez web poslať do katastra spolu s elektronickým návrhom na prepis majiteľa bytu. Skonvertovať možno aj samotnú kúpno-predajnú zmluvu s podpismi overenými na matrike, čo pomôže napríklad v situácii, keď predávajúci nehnuteľnosti nemá digitálny podpis.

Zaručená konverzia je lacná, konverzia desaťstranového dokumentu stojí 2,20 eura vrátane cédečka, na ktoré elektronické dokumenty napália.

Aj keď vyhláška o zaručenej konverzii platí už dva roky, nerozšírila sa, pretože Slovenská pošta nedodržala sľub o tom, že začne služby poskytovať v tristo pobočkách. Prečo, štátna firma nevysvetlila. Tvrdí len, že na poskytovanie služby sa pripravuje a pravdepodobne ju začne poskytovať na budúci rok.

Iba notári a nie všade

Dostupnosť zaručenej konverzie je preto chabá, ani nie všetci notári ju poskytujú.

Denník SME náhodne oslovil päť notárskych úradov, z toho len na bratislavskom úrade notárky Ľudmily Joanidisovej vedeli, o čom je reč, a služby na počkanie poskytli.

“Po pár minútach sme odchádzali s požadovanými elektronickými dokumentmi,” povedal Róbert Kalapoš. Upozorňuje, že notári konvertované dokumenty nahrávajú na nové cédečko, vyhláška nerieši možnosť poslať dokument e-mailom alebo nahrať na prinesený USB kľúč. “Je tu totiž hrozba infikovania počítačovým vírusom,” povedal Kalapoš.

Aj dnes je možné prepísať nehnuteľnosť cez web, hoci treba do katastra poslať aj papierové doklady, ale neoplatí sa to. Treba totiž zájsť za notárom, ktorý všetky doklady oskenuje, za stovky eur o tom spíše notársku zápisnicu a potom celý návrh na vklad pošle elektronicky do katastra. Táto služba je drahšia, ako keby ste platili 266 eur za zrýchlený papierový prevod.

Porovnanie

1.Zmluvy oskenuje notár alebo pošta: ušetríte 131,10 eura

Kupujúci má e-občiansky, ale predávajúci nie. Zmluva má prílohy, ktoré nemajú v elektronickej podobe. Zmluvu preto predávajúci podpíše u notára. Spolu s prílohami ju notár skonvertuje za drobný poplatok a ich digitálna podoba bude použiteľná na právne účely. Kupujúci potom doklady podpíše e-občianskym a pošle cez svoju dátovú schránku na kataster.

– Návrh na vklad: 133 eur

– Overenie podpisu: 4,78 eura

– Skonvertovanie (7 strán plus CD): 1,90 eura

– Avízo o vklade: -15 eur

Spolu: 124,68 eura

2. Obaja majú e-občiansky: ušetríte 137,78 eura

Predávajúci aj kupujúci majú elektronický občiansky a zmluva nemá žiadne iné prílohy. Predávajúci a kupujúci e-občianskym digitálne podpíšu zmluvu aj návrh na vklad a jeden z nich dokumenty pošle cez svoju dátovú schránku na kataster.

– Návrh na vklad: 133 eur

– Avízo o vklade: -15 eur

Spolu: 118 eur

3. Návrh zanesiete osobne: ušetríte 0 eur

Predávajúci musí dvakrát overiť svoj podpis na zmluve, doklady sa doručujú na kataster v papierovej podobe.

– Návrh na vklad: 266 eur

– Overenie podpisov: 4,78 eura

– Avízo o vklade: -15 eur

Spolu: 255,78 eura

4. e-Návrh pošle notár: preplatíte 225,22 eura

Predávajúci aj kupujúci síce majú elektronický občiansky preukaz na digitálne podpisovanie a mohli by poslať návrh na kataster aj sami, ale musia k nemu priložiť aj potvrdenia, ktoré majú len v papierovej podobe. Doteraz nemali inú možnosť, len zájsť k notárovi, ktorý prílohy oskenuje a spíše notársku zápisnicu, ktorú potom elektronicky pošle na kataster.

– Návrh na vklad: 133 eur

– Avízo o vklade: -15 eur

– Spísanie zápisnice (na byt za 93-tisíc): 363 eur

Spolu: 481 eur

Pozn.: V cenách nekalkulujeme s poplatkami za vypracovanie zmlúv (200 až 300 eur), čo zvyčajne robia realitné kancelárie.

DOPRAVA. Bratislava – Hlavné mesto bude mať od marca budúceho roka novú parkovaciu politiku. Bezplatné parkovanie v Bratislave sa tak oficiálne končí. Odborníci upozorňujú, že nový systém dopravné problémy mesta nevyrieši.

[HN; 14/12/2016; Zuzana Matuščáková]

1. Kto sú rezidenti a kde môžu parkovať?

Ľudia s trvalým pobytom v Bratislave budú mať v rámci parkovania po novom nárok na rezidentskú kartičku. Poplatok za kartu určia jednotlivé mestské časti v rozmedzí od 20 do 100 eur ročne. Počas prvých dvoch rokov môže byť dokonca bezplatná. Najspornejším bodom je podľa odborníkov to, že ľudia s rezidentskými kartami budú pri jednom aute parkovať bezplatne vo všetkých mestských častiach s výnimkou Starého Mesta. “Rezidenčná znamená, že občan má výhody v parkovaní v blízkosti svojho bydliska, to však bolo v tomto prípade úplne negované,” hovorí Tomáš Vašek z občianskej iniciatívy Lepšia doprava. Pôvodný návrh inšpirovaný susednou Viedňou touto zmenou definitívne padol zo stola. Regulácia pri rezidentoch nastáva až pri druhom aute v domácnosti. Za druhú kartu si zaplatia 50 až 500 eur ročne a pri parkovaní mimo miesta bydliska si budú hradiť polovičnú cenu parkovného.

2. Aké možnosti majú cezpoľní?

Podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej sa odhaduje, že v súčasnosti žije v Bratislave 100- až 150-tisíc ľudí bez trvalého pobytu. Nová parkovacia politika prevetrá peňaženky najmä cezpoľných. Tí budú po novom platiť na vyznačených miestach od 0,20 do troch eur za hodinu. Majú však nárok zakúpiť si tzv. abonentskú kartu, ktorej cena sa môže vyšplhať až do výšky tisíc eur ročne, zaručí im však bezplatné parkovanie iba v mieste prechodného bydliska. Okrem toho budú platiť parkovné v iných mestských častiach Bratislavy v plnej výške. Podľa pôvodného návrhu mali podobne fungovať aj rezidenti, poslanec Pavol Bulla však tvrdí, že to by u poslancov neprešlo. “Je za tým politický strach,” hovorí predseda komisie dopravy a informačných systémov Jozef Uhler. Vašek to považuje za akési “bratislavské sebectvo”. “Založenie parkovacej politiky na konkrétnom bydlisku občanov nie je cesta, akou sa dá docieliť zlepšenie parkovania,” dodáva. Mesto po tejto zmene očakáva, že si viac ľudí prehlási trvalý pobyt.

3. Ako sa nová politika dotkne vlastníkov apartmánov?

Informácie z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska hovoria, že apartmány tvoria 10 až 15 percent novodobej výstavby. Pre užívateľov týchto bytov tu v rámci novej parkovacej politiky vzniká problém. Mnohé nespĺňajú technické normy a sú tak považované za nebytové priestory. Podľa prezidenta asociácie Jána Palenčára tak nie je možné mať v týchto objektoch trvalé bydlisko. “Keď človek v tomto priestore nemôže mať nahlásený trvalý pobyt, môže si zakúpiť iba abonentskú kartu,” dodáva analytik dopravy Jozef Drahovský.

4. Je možné vystaviť rezidentskú kartu, aj keď auto nemáte vo vlastníctve?

Pôvodne mali ľudia so služobným autom, prípadne autom na operatívny lízing zostať bez možnosti zakúpiť si rezidentskú kartičku. To sa napokon zmenilo. Podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej im stačí preukázať sa akýmkoľvek vzťahom k užívaniu daného vozidla. Vlastníctvo sa taktiež nebude viazať na vodičský preukaz. Martin Chren, poslanec klubu Bratislava inak, hovorí, že ľudia sa preto budú snažiť špekulovať. “Prečo by mali pri druhom aute platiť polovičné parkovanie v iných častiach, keď sa môžu dohodnúť so susedou, ktorá auto nevlastní a svoju rezidenčnú kartu nepotrebuje?” pýta sa. Špekulácie vyvracia Jozef Uhler. Potvrdenie o používaní vozidla bude údajne možné iba od niekoho, kto je oprávnený na prenájom motorových vozidiel, nie od suseda či žiadnej inej fyzickej osoby.

Prehľad cien za parkovanie po novom

• rezidenti zaplatia za prvé auto ročný poplatok od 20 do 100 eur
• za ďalšie vozidlo uhradia rezidenti od 50 do 500 eur/rok
• abonenti zaplatia za kartu od 100 do 1 000 eur/rok
• hodinové parkovné vo vyznačených zónach od 0,20 do 3 eur

Cieľom novej parkovacej politiky je aj to, aby viac ľudí uprednostnilo pred autom hromadnú dopravu.

Janette Štefánková, moderátorka: “Zvyšovanie daní z luxusných bytov a domov je stále v nedohľadne. A to napriek tomu, že Európska komisia odporúča Slovensku úpravu daní už niekoľko rokov. Pôvodne chcela vláda zdaniť luxus centrálne. Teraz minister financií Peter Kažimír od plánu upustil a rozhodnutie prenecháva na mestá a obce. Vládny Smer už zaviedol napríklad registračné poplatky na luxusné autá.”

[STV Jednotka, Správy RTVS; 29/12/2016; Marek Zgalinovič]

Marek Zgalinovič, redaktor: “Snaha o zdanenie tých najluxusnejších domov a bytov vyššou sadzbou uviazla. Mohlo by sa totiž stať, že viac budú platiť aj ľudia, ktorí si na vidieku postavili v minulosti obrovské niekoľkogeneračné domy.”

Peter Kažimír, minister financií SR (Smer-SD): “Zmenili sme prístup. Tvrdíme, že táto daň musí zostať príjmom miest, obcí, a stále máme len potrebu sa dohodnúť na takom možno aj desaťročnom programe postupného zreálňovania hodnoty nehnuteľností a presunu do tých sadzieb.”

Marek Zgalinovič: “Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska vidí priestor na úpravy výšky dane z nehnuteľností. Ak by sa mali sadzby prispôsobiť trhovým hodnotám bytov a domov, viac by platili najmä ľudia, ktorí žijú v centre Bratislavy. V okresoch s vysokou nezamestnanosťou ako napríklad v Revúcej či Veľkom Krtíši by zas mohli dane aj klesnúť. Rovnaké obavy ako predtým štát, majú teraz aj samosprávy. Ak by sa pokúsili zvýšiť dane, zasiahnuť by to mohlo napríklad aj dôchodcov, ktorí žijú vo väčších bytoch alebo lukratívnejších štvrtiach. A tí často peniaze navyše na vyššie dane nemajú. Príkladom je primátor Martina Andrej Hrnčiar, ktorý tvrdí, že ak to bude na samosprávach, on osobne návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti nepredloží.”

Andrej Hrnčiar, primátor Martina, podpredseda NR SR (Most-Híd): “V sedemdesiatych rokoch, keď budem hovoriť konkrétne o Martine, sa postavili celé časti, ktoré sú teraz veľmi lukratívne, ale žije tam stredná trieda, majú veľké domy a my by sme trestali tých ľudí za tú dobu, že v sedemdesiatych rokoch si vybrali lokalitu, ktorá je teraz najluxusnejšia, ale tí ľudia nemajú toľko finančných prostriedkov.”

Peter Kažimír: “Obce a mestá budú musieť nabrať odvahu a našou úlohou by malo byť pripraviť im na to podmienky, aby sa tak mohli rozhodnúť.”

Marek Zgalinovič: “Vyselektovať iba najluxusnejšie nehnuteľnosti sa v minulosti nedalo aj preto, že neexistoval jednotný systém určovania hodnoty bytov a domov. To však už neplatí.”

Ján Palenčár, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska: “Na to, aby sme vedeli určiť reálne trhové hodnoty, máme v súčasnosti nástroje, akým je napríklad kalkulačka nehnuteľností, ktorú vytvoril Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Respektíve máme nástroj Cenové mapy nehnuteľností, ktoré využívajú napríklad banky, prípadne Národná banka pri kvartálnych správach o vývoji realitného trhu.”

Marek Zgalinovič: “Na jednotnom postupe sa zrejme najskôr budú musieť dohodnúť primátori a starostovia z celého Slovenska. Keby totiž menili dane iba niektorí z nich, vysvetľovalo by sa im to ešte ťažšie.”

Dňa 8. 12. 2016 sa konalo v Budapešti bilaterálne obchodné fórum, ktoré organizovala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), MNKH – Maďarský národný Trading-house a.s. a Veľvyslanectvo Maďarskej republiky v Bratislave . Na tomto fóre podpísali predstaviteľ odboru zahraničného obchodu  SARIO Tibor Buček  a predstaviteľka MNKH Zsanett Ducsai-Oláh memorandum o vzájomnej obchodnej spolupráci. MNKH má na území Slovenskej republiky už sedem obchodných kancelárii. Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz a Levente Magyar, štátny tajomník Ministerstva vonkajších vzťahov Maďarskej republiky, okrem pozitívneho hodnotenia vzájomnej obchodnej bilancie vyzdvihli aj skutočnosť, že vzťahy oboch krajín sú v dnešnom období veľmi dobré, dá sa povedať, že historicky najlepšie. Národnú asociáciu realitných kancelárií Slovenska na podujatí zastupoval Zsolt Szabó, člen predsedníctva NARKS, ktorý rokoval o obchodných príležitostiach so zúčastnenými maďarskými partnermi.

Obchodovanie na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku bolo v jesennom období stabilné.

Index realitného zdravia (IRZ), ktorý pravidelne pripravuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), totiž v novembri kopíroval vývoj z októbra a ustálil sa na hodnote 2,54.

[openiazoch.zoznam.sk; 18/12/2016; TASR ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Obchodovanie na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku bolo v jesennom období stabilné. Index realitného zdravia (IRZ), ktorý pravidelne pripravuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), totiž v novembri kopíroval vývoj z októbra a ustálil sa na hodnote 2,54.

Asociácia upozornila, že rovnako ako októbrový index je aj ten novembrový najlepší v tomto mesiaci za ostatné tri roky. Zhodný alebo takmer zhodný IRZ v desiatom a jedenástom mesiaci roka namerala aj v rokoch 2014 a 2015. “Podľa nášho názoru to znamená stabilný vývoj obchodovania na trhu pred “zazimovaním”. Dokončovanie rozbehnutých akcií, projektov a obchodov predtým, ako sa Slovensko uloží na tri týždne pod snehovú perinu,” zhodnotil prezident NARKS Ján Palenčár.

Regionálny rozdiel indexu realitného zdravia bol v novembri 0,16 bodu v prospech bratislavských realitných kancelárií. Jeho mimobratislavskí tvorcovia pozerajú podľa Palenčára aj na posledný mesiac v roku s väčším pesimizmom.

Prognóza vývoja IRZ na december 2,62 je po prvý raz v tomto roku negatívna. To znamená, že je horšia ako nameraný index za minulý mesiac.

“Z hľadiska ročného obdobia je to pochopiteľné, z hľadiska dlhodobého merania indexu je to veľmi povzbudivé. Naši respondenti dávajú najavo úspešnosť roka 2016 a nádej na ďalšie zlepšovanie v nasledujúcom roku,” konštatoval prezident asociácie.

Index realitného zdravia zostavuje NARKS na základe odpovedí realitných kancelárií z celého Slovenska. Môže nadobudnúť hodnotu od 1 do 5, pričom najnižšia úroveň predstavuje najlepšie fungujúci a prosperujúci trh. Má slúžiť na orientáciu pri rozhodovaní ako pre realitných profesionálov, tak aj pre verejnosť so záujmom o reality.

BRATISLAVA. Výpredaj hypoték a prudké zdražovanie bytov bude pokračovať dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Národná banka Slovenska chcela pôvodne sprísniť pravidlá na získanie hypoték od januára, ale termín sa nakoniec posunie na marec. Pre obyčajných ľudí to znamená, že majú posledné tri mesiace na to, aby si vzali hypotéku so súčasnými úrokmi. Od marca totiž niektoré banky avizujú zdražovanie, a to najmä tých hypoték, ktoré pokrývajú viac ako 80 percent ceny nehnuteľnosti.

[SME; 278/2016; 01/12/2016, Jana Trebulová]

Ľudia rýchlo nakupujú byty v obave zo sprísnených podmienok. Prísnejšie pravidlá na hypotéky mali platiť od januára, ale posunú sa na marec.

Pomôže každé euro

Národná banka už niekoľko mesiacov chystá zmeny, ktorými chce upokojiť situáciu na hypotekárnom a tiež realitnom trhu. Dôvod, prečo sa termín posúva z januára na marec, je, že si banky vypýtali viac času na prípravu. Od tohto termínu sa obmedzí počet úverov na bývanie, ktoré pokrývajú viac ako 80 percent ceny nehnuteľnosti. Budú tvoriť maximálne polovicu všetkých úverov založených nehnuteľnosťou, dnes tvoria v bankách približne 47 percent. Je to priemer za celý trh, takže niektoré banky ich môžu ponúkať aj omnoho viac. “Vychádzame z trhovej praxe a jediné, čo urobíme, je, že stanovíme nejakú hornú hranicu,” hovorí Marek Ličák, riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS. Pre ľudí to však znamená, že sa v niektorých prípadoch nemusia dostať k takej hypotéke, ako chcú. A napríklad, ak si budú kupovať byt za 80tisíc eur, až 16-tisíc budú musieť dať z nasporených peňazí. Druhou veľkou zmenou je, že sa presne stanoví, koľko peňazí musí človeku ostať po zaplatení splátky. Cieľom je, aby to bola celá výška životného minima 198,09 eura a ešte 20 percent zo zvyšku výplaty. Ak teda niekto zarába 800 eur, každý mesiac by mu malo ostať 320 eur a až zvyšné peniaze môže použiť na splátku. V súčasnosti to niektoré banky takto striktne nedodržiavajú a človek na splátku posiela omnoho vyššiu sumu z výplaty. Ak by prišiel o prácu alebo by sa mu znížil príjem, mohol by sa dostať do problémov. Na spomínanú 20-percentnú rezervu sa však bude nabiehať postupne. Ako uvádza Národná banka, od marca sa bude vyžadovať rezerva päť percent, od júla desať percent, od januára 2018 už 15 percent a finálna 20-percentná rezerva začne platiť od júla 2018.

Hrozí zdražovanie?

Banky už dnes avizujú, že sa niektorí ľudia po zavedení pravidiel k hypotékam nedostanú, budú pre nich drahšie alebo si budú musieť vybrať lacnejšiu nehnuteľnosť. “Budeme musieť korigovať objem úverov, ktoré presiahnu 80 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Znamená to, že tieto úvery budú drahšie, teda s vyššou úrokovou sadzbou,” vystríha Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Senior analytik Fincentra Peter Világi očakáva pri 80percentných úveroch nárast úrokových sadzieb aj na dvojnásobok. Dnes sa to už podľa neho deje pri stopercentných hypotékach. Požadovaná rezerva zase môže spôsobiť, že sa ľudia k vyšším hypotékam dostanú ťažšie, predpokladá Slovenská sporiteľňa.

Chceme hneď a čo najviac

“Pri počítaní splátky a toho, aký veľký úver majú dostať, im banka bude z príjmu odpočítavať životné minimum 200 eur, 20-percentnú rezervu zo zvyšku výplaty a netreba zabudnúť ani na stres testy,” hovorí hypotekárna špecialistka spoločnosti Gepard Finance Jana Remenárová. V prípade, že banka človeku ponúkne úrok 1,49 percenta, bude ho testovať na to, či zvládne aj úrok 3,49 percenta. “Klienti vedia, čo ich čaká, a tak v niektorých prípadoch preferujú aktuálne možnosti financovania viac ako to, aké parametre má nehnuteľnosť, ktorú si kupujú,” naráža generálny riaditeľ spoločnosti Smart Brokers Robert Posolda na to, že ľuďom v súčasnosti až tak nezáleží, čo si kupujú, ale že na to dostanú peniaze. Očakáva sa, že nové pravidlá hypoték ovplyvnia aj ceny nehnuteľností. Tie už niekoľko mesiacov prudko stúpajú. V treťom štvrťroku sa štvorcový meter bytu na Slovensku predával za priemerných 1482 eur, čo je oproti vlaňajšku nárast o 121 eur. Najviac zdraželi jednoizbové byty, o niečo menej dvoj- a trojizbové byty. Domy a vily zdraželi len o 25 eur na výsledných 1104 eur. Ak budú nové úvery pre niektorých ľudí nedostupnejšie, aj nárast cien nehnuteľností by sa mal postupne upokojiť. Zdražovanie by sa malo spomaliť najmä pri starších bytoch, myslí si prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Ján Palenčár.

Za aké úroky banky poskytujú úvery na bývanie

Pred troma rokmi dávali banky dvojnásobné úrokové sadzby ako dnes. Priemerná úroková sadzba (v percentách)

marec 2009              6.0

september 2013     3.8

september 2016     1.8

Zdroj – Národná banka Slovenska