Marek Mašura, moderátor:

“V týchto dňoch neinformujeme iba o tom, o koľko padne naša ekonomika v tomto roku, či aký bude náš deficit. Snažíme sa prísť aj s cennými radami pre bežných ľudí, ako aj v ťažších ekonomických časoch správne hospodáriť s peniazmi. A keďže naši diváci sa často pýtajú na ceny nehnuteľností, dnes si o tejto téme povieme viac. Na moje otázky bude odpovedať Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií, s ktorým sa v tejto chvíli spájam telefonicky. Prajem príjemný dobrý deň.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií, (telefonát):

“Dobrý deň.”

Marek Mašura:

“Začnem všeobecnou otázkou. Aká je dnes situácia na trhu s nehnuteľnosťami? Je naďalej záujem o kúpu či predaj nehnuteľností napriek karanténnym opatreniam, ktoré platia na Slovensku, alebo dopyt, takpovediac, zamrzol?”

Ján Palenčár:

“Tá aktuálna situácia na trhu s nehnuteľnosťami je ovplyvnená koronavírusom. Zhruba pred troma týždňami bol na Slovensku potvrdený prvý prípad, a odvtedy naozaj sme zaznamenali veľké zmeny v rámci správania sa klientov. Do veľkej miery poklesol záujem o nehnuteľnosti vo všeobecnosti. Čiže ľudia dnes neriešia otázku nehnuteľností, ak, tak v zásade doriešujú len rozpracované prípady.

Čo je zaujímavé, keď si pozeráme návštevnosť realitných portálov, to znamená, tú ponuku nehnuteľností, tá stúpla, to znamená, naozaj asi klienti majú čas, pozerajú si ponuku nehnuteľností, ale už samotná reakcia na nehnuteľnosti, to znamená, že by už pristúpili k obhliadke, prípadne prejavili konkrétny záujem, tá tu už nie je. Čiže, áno, tá situácia je taká, my to pripisujeme k tomu, že dnes naozaj klienti skôr riešia tie najdôležitejšie veci, ako je zdravie, ako sú potraviny, a tie nehnuteľnosti zostávajú na vedľajšej koľaji.”

Marek Mašura:

“Počas poslednej veľkej hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 ceny nehnuteľností na Slovensku pomerne prudko klesli, tak teraz poďme k tej najdôležitejšej otázke, ktorú sa naši diváci teraz pýtajú, a tou je, ako sa budú vyvíjať ceny nehnuteľností v tomto roku, vieme to už odhadnúť?”

Ján Palenčár:

“Ešte pred mesiacom by som povedal, že budú podobne rásť, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Dnes tá situácia sa zmenila. To, ako bude vyzerať ten reálny vývoj, bude závisieť od toho, ako dlho bude trvať situácia s koronavírusom, to znamená, že kedy táto situácia bude zvládnutá, kedy prídu prvé pozitívne informácie o tom, že, povedzme, počet nakazených ľudí klesá, a že začína sa tá situácia stabilizovať.

Tu bude veľmi dôležité, či tá dĺžka bude zhruba tie dva, tri mesiace, pokiaľ by sme do tejto doby dokázali situáciu zvládnuť, verím, že opätovne sa naštartuje ten silný dopyt, ktorý tu po nehnuteľnostiach bol, a nehnuteľnosti budú v takej tej stabilizovanej pozícii. Iné by bolo, pokiaľ by sa situácia s koronavírusom nevyriešila tak skoro, čo by malo samozrejme veľký dopad na celkovú ekonomiku, a tým pádom aj na dopyt ľudí po nehnuteľnostiach, a to by sa odrazilo aj na znižovaní cien nehnuteľností.”

Marek Mašura:

“Buďme aj konkrétnejší a hovorme aj o tomto čiernom scenári, dovolím si povedať. V akom prípade by teda mohli ceny nehnuteľností zamieriť nadol? Zrejme to máte prepočítané, alebo máte nejaké odhady.”

Ján Palenčár:

“Pokiaľ by naozaj sa situácia nestabilizovala do tých troch mesiacov, je tu veľký predpoklad, že príde k veľkému množstvu stratových podnikov, že príde k bankrotom malých podnikateľov, živnostníkov. To znamená, že tá silná skupina klientov, ktorí doteraz kupovali nehnuteľnosti, mali záujem, brali si hypotéky, tu zrazu nebude. A v tom prípade k poklesu dopytu, a to je samozrejme, na to hneď prichádza pokles cien nehnuteľností, čiže bavme sa o čase zhruba pol roka, pokiaľ by sa tá situácia nevyriešila, tak by naozaj prišlo k poklesu cien.

V prípade poklesu cien, čo je dôležité povedať, že v prvom rade by klesli ceny starších nehnuteľností. Je predpoklad, že developeri budú v tom trpezliví, v znižovaní cien, a je aj predpoklad po prvých rokovaniach s bankami, že banky sú dnes pripravené developerov podržať, to znamená, radšej im urobiť reštrukturalizáciu úveru, predĺžiť splatnosť úveru, aby nemuseli vypredávať nehnuteľnosti so stratou.”

Marek Mašura:

“Vieme odhadnúť, že ak by ceny tento rok klesli, koľko to môže byť v percentách? Samozrejme hovorím o priemere za meter štvorcový nehnuteľnosti naprieč celým Slovenskom.”

Ján Palenčár:

“Toto je veľmi ťažko odhadnuteľné práve preto, že tu obrovský faktor stojí na bankách, to znamená, ako sa banky postavia v takej problematickej situácii, či nechajú ľudí, jak sa hovorí, že nadýchnuť sa a radšej im predĺžiť splácanie úverov, zľahčiť im tú situáciu, tým pádom príde k menšiemu výpredaju nehnuteľností, a ten pokles bude menej výrazný. Takže naozaj na to, aby som vedel odhadnúť, aby sme vedeli odhadnúť u nás tú predikciu vývoja cien, potrebujeme zhruba ešte mesiac a pol, dva mesiace.”

Marek Mašura:

“Ja len opäť pripomeniem pre našich divákov, že my sa rozprávame hypoteticky, a hovoríme tu o scenári, v ktorom by naše hospodárstvo malo krízu niekoľko mesiacov, ale predsa len ešte jedna otázka možnému poklesu cien nehnuteľností. Vieme to rozdeliť, takpovediac, v rámci regiónov, ak teda ceny klesnú, či to skôr budeme vidieť vo väčších mestách, alebo či to skôr bude v regiónoch, vieme toto povedať?”

Ján Palenčár:

“Myslím si, že pokiaľ by prišlo k poklesu cien, tak by bolo celoplošné, tu si len povedzme, ktoré ceny nehnuteľností by boli viac zasiahnuté, alebo ktoré druhy nehnuteľností by boli viac zasiahnuté, ktoré menej. Určite by to bolo podobné, povedzme, ako v roku 2008, kedy v prvom rade sa znižovali ceny nehnuteľností tzv. sekundárneho bývania, to znamená, tie dovolenkové nehnuteľnosti, apartmány, chalupy, chaty a podobne, ktoré nutne ľudia nepotrebujú pre vlastné bývanie.

Čiže tieto nehnuteľnosti by boli zasiahnuté najviac, a aj v tomto prípade by to tak bolo. Zároveň by to boli, ako som spomenul, staršie nehnuteľnosti, a práve menšie poklesy cien by sa týkali nových nehnuteľností, nových bytov.”

Marek Mašura:

“Vy ste v predošlej odpovedi spomenuli ten vývoj počas poslednej veľkej ekonomickej krízy v rokoch 2008 až 2009, kedy nehnuteľnosti výrazne zlacneli. Myslím, že to boli naozaj pomerne prudké dvojciferné prepady. Povedzme si o tom viac, čo sa vlastne vtedy stalo, a v čom je vtedajšia situácia podobná a v čom je odlišná v porovnaní s rokom 2020?”

Ján Palenčár:

“Podobné je to v poklese záujmu, v poklese dopytu, v tom je situácia podobná, ale v čom je zásadný rozdiel, ako sa vlastne k tomu poklesu dopytu, ako sme sa dopracovali, alebo ako sa dosiahol. V roku 2008 nás zasiahla strata spotrebiteľskej dôvery, to znamená, v roku 2008 klienti prestali veriť realitnému trhu, báli sa nakupovať. Báli sa nakupovať kvôli ekonomickej situácii, kvôli zlým informáciám o tom, že prichádza k prepúšťaniu, atď.

V súčasnosti ten dopyt je spôsobený koronavírom, čiže dnes ľudia riešia naozaj otázku zdravia, neprišlo k strate spotrebiteľskej dôvery, alebo k tomu, že by sa báli kupovať, naopak dnes sa venujú tej téme číslo jedna, ktorá nás všetkých najviac zaujíma. To je ten zásadný rozdiel.

Druhá vec, čo treba povedať, je, že v roku 2008 podľa štatistík klesli ceny nehnuteľností zhruba o 30 percent, ale toto nie je ani tak dôležité, ako je dôležité povedať, že ten záujem až natoľko padol, dopyt, že sa neobchodovalo, to znamená, o 90 percent klesol záujem klientov kupovať, čo v súčasnosti nemôžme o tomto hovoriť, stále ľudia majú záujem pozerať si nehnuteľnosti, stále vnímajú ten trh, len sú zamestnaní práve témou koronavírusu, a tu veríme, že práve zmenou situácie s pandémiou sa zmení aj správanie klientov k tomu pozitívnemu.”

Marek Mašura:

“Mám tu ešte jednu otázku, ktorá sa bude týkať realitných kancelárií ako takých, čiže bude teraz smerovať k vášmu biznisu. Keď som sa prešiel dnes po meste, tak som videl, že mnohé realitné kancelárie sú zatvorené tak ako iné obchody a holičstvá a podobne, čiže firmy, ktoré poskytujú služby. Tak povedzme si o tom viac, ako funguje vaše podnikanie?”

Ján Palenčár:

“Tá situácia v realitných kanceláriách je samozrejme veľmi zložitá. Nariadením vlády boli zavreté mnohé prevádzky, medzi nimi a prevádzky realitných kancelárií, to znamená, realitní makléri sú doma, snažia sa robiť home office, ale tým, že naša činnosť je v prvom rade zameraná na kontakt s klientom, realizujeme obhliadky, dojednávame obchodné podmienky, zmluvy a podobne, tak naozaj tu makléri trpia.

Čo je veľký problém, je, že mnohé obchodné prípady sa majú práve v týchto dňoch ukončovať, to znamená, sú naplánované podpisy kúpnych zmlúv, záložných zmlúv, atď., a je veľmi komplikované a zložité sa práve teraz v tejto dobe s klientami stretávať, na druhej strane nás negatívne ovplyvňujú aj, povedzme, úrady, katastre pracujú len v obmedzenom režime, prípadne notári, ktorí do veľkej miery vôbec nepracujú. Takže naozaj tá situácia je zložitá, práve dnes majú byť výsledky z krízového štábu, tak sme zvedaví, akým spôsobom vlastne vláda plánuje ďalšie fungovanie štátu.”

Marek Mašura:

“My samozrejme tie výsledky prinesieme aj v našom spravodajstve, pán Palenčár, počkáme si na ne a budeme ich potom aj hodnotiť. Ďakujem veľmi pekne za váš čas, aj za váš názor.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem pekne. Dovidenia.”

[TA3, 12:30; Ekonomika; 23/03/2020; ]

Byty sa teraz nekupujú, všetci zatiaľ vyčkávajú

Ak príde k poklesu cien, v prvom rade zasiahne segment sekundárneho bývania, teda dovolenkové nehnuteľnosti, vraví šéf národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska

Šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Ján Palenčár vraví, že ak sa kríza spôsobená pandémiou koronavírusu tak rýchlo nevyrieši, ceny bytov pôjdu dolu ešte v tomto roku. Najprv sa to dotkne apartmánov, potom aj klasických bytov. Už viac ako týždeň sa byty nepredávajú, doťahujú sa len skôr rozbehnuté obchody. Terajšia situácia je oproti rokom 2008 a 2009 podľa neho iná v tom, že banky boli vtedy na tom finančne horšie ako dnes a aj inak rozmýšľali. Teraz sa budú snažiť podnikateľom pomáhať.

Pôjdu ceny bytov na Slovensku dole?

Prvým krokom nebudú ani tak ceny nehnuteľností, ale zníženie dopytu. Za posledných desať dní enormne padol záujem klientov riešiť nehnuteľnosti. My to už dnes v kanceláriách pociťujeme. To, čo dnes riešime, hoci sú realitné kancelárie zavreté, sú obchody, ktoré už boli rozbehnuté, klienti podpisujú dokumenty.

Ale záujem o nové veci klesol o 90 percent. My to považujeme za prirodzené, lebo všetci riešia koronavírus. Otázka však je, ako rýchlo sa koronavírus vyrieši, respektíve kedy príde prvý pozitívny signál. Poviem otvorene, ak 110 dní majú byť v obmedzenom režime malé prevádzky, živnostníci, podnikatelia, zatvorené fabriky, lebo vtedy má koronavírus podľa modelu kulminovať, bude to mať určite veľký dosah na ekonomiku, a teda aj na dopyt po nehnuteľnostiach. A s tým je spojený aj pokles cien.

V čom je teraz situácia na trhu realít iná ako v rokoch 2008, 2009, keď ceny bytov výrazne klesli?

Treba veľmi jasne povedať, že v roku 2008 štatistiky povedali, že ceny klesli o 35 percent, ale to bola len jedna odpoveď. Ale druhá zásadná odpoveď bola, čo vlastne už dnes pociťujeme, že padol objem obchodov. Prišlo k strate spotrebiteľskej dôvery a ľudia dlhé obdobie neriešili realitný trh. Dnes je však trochu iná situácia.

V roku 2008 boli na tom zle banky nielenže finančne, ale aj svojím nastavením. Dnes už banky chápu, čo je kríza, a pokiaľ nepodržia ľudí v kríze, môže to spôsobiť vážne problémy v ekonomike. Myslím si, že pokiaľ by sa táto situácia vyriešila tak, ako sa odhaduje, že v máji, júni sa stabilizuje a ľudia sa štandardne vrátia do práce, tak to nemusí mať na realitný trh zásadný vplyv. Pokiaľ by sa táto situácia mala predlžovať, čo je takisto možné, lebo všetko sú len predikcie, bude to mať vplyv na realitný trh aj na pokles cien.

Teraz je situácia taká, že ľudia, ktorí si nedávno chceli kúpiť byt, svoje rozhodnutie odkladajú. Je to tak?

V úvodných dňoch je to spôsobené tým, že ľudí zaujíma predovšetkým zdravie, riešia otázku koronavírusu, ako sa proti nemu chrániť. Nie je to len o tom, že padol záujem o byty, ľudia neriešia ani inú spotrebu. Ale ak by mala táto situácia trvať dlhšie, aj nezáujem o nehnuteľnosti môže pretrvávať dlhšie. Vtedy sa to odrazí na dopyte aj na cenách. Dnes majitelia bytov, ktorí ich predávajú, nemajú záujem ísť nižšie s cenou. Takisto vyčkávajú, či sa situácia stabilizuje. Ak to bude trvať veľmi dlho, odrazí sa to aj na cenách nehnuteľností.

Teraz vyčkávajú obe strany – kupujúci aj predávajúci?

Presne tak. Na jednej strane vyčkávajú kupujúci, lebo momentálne majú iné priority. Zároveň niektorí si môžu myslieť, že sa teraz veľmi rýchlo zmenia ceny, čo nie je pravda; veľmi rýchlo sa to neudeje. Predávajúci sú v tejto chvíli trpezliví a nemajú potrebu okamžite spúšťať nejaký výpredaj.

Ak by aj ceny bytov klesli, bude sa to týkať skôr starších bytov alebo môže ísť o plošný pokles cien?

Myslím si, že ak príde k poklesu cien, v prvom rade bude zasiahnutý segment sekundárneho bývania. To sú dovolenkové nehnuteľnosti, pretože to je to, čo ľudia najmenej potrebujú. Poklesnú ceny apartmánov, chát, chalúp a podobne. Čo sa týka ďalších nehnuteľností, pri starších bytoch môže prísť k silnejšiemu poklesu.

V prípade novostavieb a developerských projektov si myslím, že developeri budú vytrvalí a budú vyčkávať. Pokiaľ by malo prísť ku krátkodobému poklesu cien, tak radšej byt nepredajú, respektíve sa s bankou dohodnú na reštrukturalizácii úveru, jeho predĺžení, aby nemuseli ísť do straty. Nebudú tam také prudké pohyby cien, ako by sme si mohli predstavovať. Bankový sektor sa bude snažiť pomôcť podnikateľom aj ľuďom. Toto už dnes vieme.

Čiže ak by sa aktuálna situácia tak rýchlo nevyriešila, ceny nehnuteľností by zrejme klesli ešte v tomto roku?

Určite. Ak sa táto spotrebiteľská nedôvera vyvolaná strachom o zdravie pretaví ešte aj do strachu zo straty práce, bude sa naozaj prepúšťať hromadne, to je ďalší faktor, ktorý negatívne ovplyvní realitný trh.

Môže sa táto situácia dotknúť aj cien za prenájom bytov? Už to aj vidíte?

Situácia je taká, že množstvo bytov v Bratislave, ktoré boli prenajímané pre turistov prostredníctvom Airbnb, to už cítia, ceny tam de facto padli zo dňa na deň. Práve títo majitelia sa teraz snažia nehnuteľnosti umiestniť do dlhodobého nájomného vzťahu. Ale ani to sa dnes veľmi nedarí. Ľudia skôr vyčkávajú, či sa naozaj nestane to, že v Bratislave dostanú mesačnú dovolenku a pôjdu domov. To sa pokojne môže stať. Pokiaľ to bude trvať dva mesiace, nebude to mať zásadný vplyv ani na nájmy. Pokiaľ by to malo byť dlhšie obdobie, tak si viem predstaviť, že bude mať.

Ak by mala táto situácia trvať dlhšie, aj nezáujem o nehnuteľnosti môže pretrvávať dlhšie. Vtedy sa to odrazí na dopyte aj na cenách. Ján Palenčár

MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

[Denník N; 58/2020; 24/03/2020; s.: 6; MARIANNA ONUFEROVÁ ; Zaradenie: SPRAVODAJSTVO]

Rozsah vplyvu súčasnej situácie na realitný trh bude podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára závisieť od toho, ako rýchlo sa situácia vyrieši.

Ak súčasná situácia týkajúca sa šírenia koronavírusu vyvolá na realitnom trhu zníženie dopytu, korekcie cien nebudú plošné a výrazné. Pre agentúru SITA to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár. Klienti sa podľa neho aktuálne zaujímajú, či majú pristúpiť k dohodnutej kúpe nehnuteľnosti. Dôvodom je neistota a obava, že príde k zníženiu ceny nehnuteľnosti, ktorú kúpia.

“Nehnuteľnosti sú z dlhodobého hľadiska jednou z najstabilnejších investícií. V roku 2008, kedy praskla realitná bublina, ekonómovia a analytici viac ako rok vopred upozorňovali na umelo navýšené ceny nehnuteľností a na existenciu realitnej bubliny. Napriek tomu, v priebehu 10 rokov ceny prirodzene (bez vytvorenia realitnej bubliny) narástli na vyššiu úroveň ako v roku 2008. Podobne sa správali aj realitné trhy pri recesiách v zahraničí. V prípade, ak súčasná situácia vyvolá zníženie dopytu, tak korekcie cien nebudú plošné a výrazné,” myslí si Palenčár.

Podobný vývoj očakáva aj obchodný riaditeľ Cresco Real Estate Michal Pauer. “Dopyt po bytoch v tomto roku bude závisieť od celkovej kondície ekonomiky, ktorú aktuálne spomaľuje po celom svete šírenie koronavírusu, a dostupnosti hypoték. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o tom, aký dosah to bude mať na realitný biznis.

Nepredpokladáme však znižovanie cien, nastať môže pokles rastu či stagnácia cien, keďže novostavieb bude na trhu stále nedostatok. Aktuálne už aj pre oklieštenú, či v niektorých prípadoch dokonca prerušenú výstavbu. Naopak, môže vzrásť záujem individuálnych investorov práve o nákup bytov ako dlhodobej a stabilnej investície,” skonštatoval.

Rozsah vplyvu súčasnej situácie na realitný trh bude podľa prezidenta asociácie závisieť od toho, ako rýchlo sa situácia vyrieši. “V prípade, ak sa situácia stabilizuje v priebehu cca 3 mesiacov, nepredpokladám zásadný vplyv na vývoj cien a dopytu. Zmena však nastane v spôsobe práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti, kde sa urýchli digitalizácia procesov,” poukázal Palenčár. Ak však aktuálna situácia bude trvať dlhšie obdobie, príde podľa neho k zníženiu spotreby a produkcie, čo bude mať negatívny dopad na celkovú ekonomiku a na realitný trh.

“Negatívnymi faktormi pre realitný trh môžu byť strata spotrebiteľskej dôvery, postupné zníženie dopytu a korekcia cien. Prekonaniu takejto situácie môže pomôcť správanie ECB a komerčných bánk, ktoré môžu podať pomocnú ruku klientom pri splácaní ich záväzkov napríklad rozložením splatnosti do dlhšieho obdobia,” načrtol prezident asociácie.

Národná banka Slovenska podľa jej hovorcu Petra Majera situáciu v celej ekonomike podrobne monitoruje. “Ale ešte je veľmi skoro púšťať sa do predikcií. Náš aktuálny pohľad na agregátnu ekonomiku budeme komunikovať na budúci týždeň. Situáciu a výhľad v jednotlivých sektoroch, aj vzhľadom na obrovskú mieru neistoty, nebudeme komentovať,” povedal Majer pre agentúru SITA.

[openiazoch.zoznam.sk; 20/03/2020; Zdroj – ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Výstavba nájomných bytov, zdá sa, nezostane len v rovine predvolebných sľubov. Lídri novovznikajúcej koalície totiž tento krok kvitujú. Odborník v realitách postup budúcej vlády vníma pozitívne, aj keď zároveň dodal, že už včera bolo neskoro. Priblížil, kto má najväčšiu šancu bývať v nových nájomných bytoch.

Podľa Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, k hromadnej výstavbe nájomných bytov chýba výrazná systémová zmena. Tá by motivovala developerov k výstavbe takýchto bytov a zároveň by umožnila vznik udržateľného systému výstavby štátnych nájomných bytov. “V rámci asociácie sme sa snažili presadiť výraznejšie zmeny v tejto oblasti už viac ako desať rokov. Preto vnímam sľuby politikov pozitívne, aj keď prichádzajú neskoro,” uviedol Palenčár. 

Napriek tomu, že určujúcim trendom na Slovensku je kúpiť si nehnuteľnosť na hypotéku, veci sa môžu postupne zmeniť. Navyše, podľa Palenčára na dobre fungujúcom realitnom trhu sú nájomné byty vždy jeho dôležitou súčasťou.

“Trh s nájomným bývaním na Slovensku je dnes v takom stave, že kúpa bytu na hypotéku je často výhodnejšia a lacnejšia alternatíva oproti nájmu. Ak porovnáme mesačné nájomné so splátkou hypotéky, ktorá je nízka vďaka súčasným úrokovým sadzbám, tak vidíme minimálne rozdiely. To je hlavný motivátor ku kúpe,” vysvetlil. Situácia sa však podľa šéfa asociácie čiastočne zmení, ak sa zvýšia úrokové sadzby na hypotéky. Problémom tiež zostáva nízka istota možnosti dlhodobého nájmu v ideálnom byte.

Štátni zamestnanci prednostne

Východisko pre podporu nájomného bývania novou vládou by malo podľa odborníka stáť minimálne na dvoch nezávislých pilieroch. Tými sú štátne nájomné byty a komerčné nájomné byty. Obe alternatívy však vyžadujú individuálny prístup.

“Napríklad v oblasti komerčného nájmu máme zákon o krátkodobom nájme bytu a chýba nám podobný zákon o dlhodobom nájme bytu. Jasné pravidlá prilákajú na trh súkromné subjekty, ako sú fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti a podobne, ktoré bez zaťaženia štátneho rozpočtu dokážu generovať nájomné bývanie, aj keď postavené na komerčných základoch, ale s jasnými pravidlami,” objasnil Palenčár. 

Pre developerov by bolo motiváciou aj zrýchlené odpisovanie nájomných bytov a zmena zákona o DPH. V oblasti štátnych nájomných bytov bude podľa šéfa asociácie možnosť priniesť aj byty s regulovaným, respektíve dotovaným nájomným, kde je však potrebné pripraviť kompletnú legislatívu.

Predpokladá sa vysoký záujem, kto bude mať nárok?

Nakoľko sa predpokladá vysoký záujem o štátne nájomné byty, nastupuje otázka, kto bude mať na túto formu bývania nárok. Tu je potrebné podľa odborníka rozlišovať medzi sociálnymi bytmi, ktoré budú určené buď pre krátkodobé obdobie preklenutia krízy alebo inej zložitej životnej situácie, a medzi štátnymi bytmi určenými na dlhodobé nájomné.

“Je na štáte, aby si určil priority v tejto oblasti, ale vzhľadom na povinnosti štátu zabezpečiť vzdelávanie, lekársku starostlivosť, bezpečnosť a podobne, by mali byť cieľovou skupinou práve štátni zamestnanci, ktorí dostávajú od štátu podpriemernú mzdu v porovnaní s lokálnym pracovným trhom,” myslí si Palenčár. Nájomný vzťah by tak mohol trvať počas pracovného pomeru bez obmedzenia. Samotné podmienky by sa však mohli líšiť podľa potrieb v rámci regiónov.

Na to, aby nová vláda rozbehla samotnú výstavbu, je nutných viacero zásahov do legislatívy. Za veľmi dôležité považuje odborník v oblasti trhu s realitami nastavenie finančných tokov takým spôsobom, aby bola oblasť podpory nájomného bývania trvalo udržateľná. “Z môjho pohľadu to znamená dosiahnuť v horizonte päť až desať rokov výnosy z nájmu pokrývajúce výstavbu ďalších bytov a udržiavanie jestvujúcich,” uviedol.

Od zvýšenia podielu nájomných bytov sa dá podľa Palenčára očakávať nárast mobility pracovnej sily, zníženie ekonomickej, ale aj sociálnej záťaže mladších ročníkov, ako aj zníženie tempa rastu zadlžovania obyvateľov. “Z dlhodobého hľadiska by nájomné byty mohli znížiť tlak na rast cien nehnuteľností, samozrejme, ak budú postavené tam, kde to trh najviac potrebuje,” povedal Ján Palenčár na záver.

Budúca vláda je “za”

Výstavba nájomných bytov bola jedným z bodov rokovania lídrov strán budúcej vlády s ekonomickými expertmi, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 9. marca. Igor Matovič ako budúci premiér na stretnutí potvrdil, že výstavbu nájomných bytov, ktorú presadzuje strana Sme rodina, podporuje a bude hľadať spôsob, ako tento predvolebný sľub svojho budúceho koaličného partnera splniť.

Boris Kollár, líder strany Sme rodina, ktorá s agendou nájomných bytov burcovala pred voľbami, zároveň uviedol, že netrvá na podmienke výstavby 25-tisíc takýchto bytov ročne. Podľa jeho slov ich však môže byť niekoľko tisíc.

Zdroj – Topky/Peter Korček

[topky.sk; 19/03/2020; © Zoznam/red ; Zaradenie: Domáce]

Výstavba nájomných bytov, rozšírenie bezplatnej dopravy na autobusy, zrušenie doplatkov za lieky, exekučná amnestia či príspevok dvesto eur pre tehotné študentky a pracujúce matky. TREND skúsil vyčísliť, koľko by stáli odvážne plány budúcej vládnej koalície. Presné čísla sa nedajú zistiť, pretože nie je známa konečná podoba návrhov. Na základe doposiaľ zverejnených informácií však možno hovoriť o stámiliónoch eur.

Odborníci pritom upozorňujú, že nová vláda nebude môcť príliš rozhadzovať. Jednak pre rozpočtové záväzky, ale aj pre hroziacu recesiu. Tú môže spôsobiť koronavírus, ktorý už teraz devastuje ekonomiku Slovenska.

,,Budúca vláda bude musieť vysvetliť ľudom, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť minimálne osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

Nájomné byty: Menej a nie za štátne

Lídri strán zostavujúcich novú vládu sa dohodli, že štát bude stavať nájomné byty. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár sa už rozlúčil s magickým číslom 25-tisíc bytov ročne. Realisticky hovorí, že ich byť môže aj tisíc či viac, ale treba začať.

A napokon ich možno nebude stavať iba štát. Predseda SaS Richard Sulík chce podporiť súkromníkov. Napríklad tak, že sa skráti lehota odpisov bytov zo 40 na 20 rokov. Mali by vzniknúť realitné fondy v rámci druhého piliera, ktoré by lákali sporiteľov, aby investovali do bytov. Napokon by sa malo zjednodušiť stavebné konanie a vyriešiť problém s neplatičmi nájomného. To, koľko by podpora a výstavba nájomných bytov mohla stáť, si politici ani odborníci netrúfajú odhadnúť. Vedia však, že pôjde o najväčšiu položku z plánovaných sociálnych opatrení vlády.

Štát má v Štátnom fonde rozvoja bývania zhruba 250 miliónov eur na výstavbu asi päťtisíc bytov ročne. Problém je, že sa nevyužívajú naplno.

,,Vinou zdĺhavých stavebných konaní, zlých územných plánov a netransparentného získavania dotácií z ministerstva dopravy tieto financie neboli opakovane vyčerpané. V roku 2019 sa postavilo iba okolo 1 500 nájomných bytov,” vysvetľuje šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

Súkromný sektor nájomné byty veľmi stavať nechce, lebo nie sú rentabilné. V prípade prijatia potrebných zmien, napríklad zrýchlených odpisov, by návratnosť investície do ich výstavby mohla byť do pätnásť rokov. Problémom je aj čas výstavby či nedostatok vhodných pozemkov.

Autobusy zadarmo

Hnutie OĽaNO presadzuje rozšírenie bezplatného cestovania pre žiakov a dôchodcov, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje len na vlaky, aj na autobusy. Verejnú dopravu zadarmo má v programe aj hnutie Sme rodina. Program OĽaNO nehovorí jasne, kde na bezplatné autobusy zobrať peniaze. Odborník hnutia na dopravu Ján Marosz sa pre TREND nechcel v tejto fáze vyjadrovať k detailom.

Koaliční partneri s nápadom nemajú zásadný problém, len ho chcú doladiť. Branislav Gröhling z SaS uviedol, že si vie predstaviť rozširovanie bezplatnej dopravy na autobusy, ale musia si to vydiskutovať so samosprávami, ktoré sú za prímestskú autobusovú dopravu zodpovedné. V súčasnosti kraje a mestá dotujú stratovú autobusovú dopravu zo svojich podielových daní. Napríklad Banskobystrický kraj len v minulom roku minul na dotácie pre autobusovú dopravu 30 miliónov eur.

Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska tvrdí, že rozšírenie bezplatnej verejnej dopravy na autobusy musí finančne kryť vláda a mala by ho sprevádzať kvantifikácia dosahov.

Podpora pre mamičky

Hnutie Igora Matoviča navrhuje zaviesť príspevok vo výške dvesto eur mesačne pre študentky a pracujúce matky od trinásteho týždňa tehotenstva do začiatku poberania materského, teda asi štyri mesiace.

Opäť je ťažké vyčísliť, koľko by to štát stálo. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v minulom roku narodilo viac ako 57-tisíc detí. Keby príspevok dostali všetky budúce matky, bolo by to vyše jedenásť miliónov eur mesačne a 132 miliónov eur ročne. V skutočnosti by to stálo menej, lebo na príspevok by nemala nárok každá žena.

Odborníci na trh práce odhadujú, že priemerný mesačný počet poberateliek tejto dávky by mohol byť asi 16-tisíc. Výdavky štátu by sa tak ročne zvýšili približne o 42 miliónov eur. Otvorenou otázkou zostáva, či by sa táto dávka vyplácala aj nemocensky nepoisteným mamičkám.

Zrušenie doplatkov za lieky

Hnutie Sme rodina navrhuje zrušiť doplatky za lieky pre dôchodcov, deti do šiestich rokov a ťažko zdravotne postihnuté osoby. Chce stanoviť aj strop na doplatky za lieky, teda odstupňovať výšku vrátených doplatkov na základe príjmu pacienta.

Strana SaS súhlasí s tým, aby sociálne ohrozené skupiny mali strop na doplatky za lieky či zdravotné pomôcky. Odmieta však, aby sa rozdiely preplácali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, ako je to v súčasnosti.

,,Ide o sociálne opatrenie, ktoré má byť financované ako sociálna dávka z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,” uviedla ešte pred voľbami tímlíderka SaS pre zdravotníctvo Jana Cigániková. Podľa nej súčasná prax bez náhrady znižuje dostupné zdroje na financovanie zdravotnej starostlivosti.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií pacienti v roku 2018 zaplatili za lieky predpísané na recept 148,5 milióna eur. Tieto čísla každý rok mierne stúpajú. Keby mal štát vracať len časť, opäť by išlo o desiatky miliónov eur.

Odborníci upozorňujú, že už dnes je na Slovensku strop na doplatky za lieky pre vybrané skupiny ľudí. Dôchodcovia môžu doplácať len 30 eur za štvrťrok a za deti do šiestich rokov sa dopláca desať eur za kvartál. ,,Ide približne o 860-tisíc poistencov,” uvádza R. Chovanculiak. Zároveň dodáva, že keby sa doplatky úplne zrušili, dal by sa očakávať zvýšený dopyt po ,,liekoch zadarmo”. To by bolo v rozpore s tým, prečo sa doplatok za lieky zavádzal. Cieľom bolo obmedziť plytvanie liekmi.

Exekučná amnestia

Sme rodina chce presadiť exekučnú amnestiu pre ľudí, ktorí sú dlžní štátu. Išlo by o dlhy, ktoré vznikli od 1. januára 1993. Podmienka by bola, že dlžník uhradí istinu správcovi pohľadávky. Potom by sa mu odpustili úroky z omeškania a poplatky za exekúciu. Zákon by platil pre ľudí, ktorých dlh voči štátu nepresahuje desaťtisíc eur bez úrokov a poplatkov.

Týmto opatrením chce B. Kollár pomôcť zhruba 540-tisíc ľuďom, z toho približne 34-tisíc dôchodcom. Dnes môžu exekútori zrážať dlh aj z nemocenských dávok či z dôchodku, čo je pre mnohých sociálne slabších dlžníkov problém.

Keby mal štát za dlžníkov vyplatiť sankčné úroky aj exekučné trovy, nebola by to podľa odborníkov lacná záležitosť. Ich výšku si netrúfajú odhadnúť. ,,Zákon o zastavení starých exekúcií hovorí len o paušálnych náhradách, ktoré platia veritelia, a nezaoberá sa skutočnými nákladmi exekučného konania,” vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.

Ministerstvo spravodlivosti pri zákone o zastavení exekučných konaní, ktoré sú staršie ako päť rokov, odhadovalo náklady pre štát na viac ako 40 miliónov eur v priebehu štyroch rokov.

Podľa S. Kolesárovej exekučnú amnestiu rozširovať netreba, lebo už platí novela zákona o zastavení neúspešných exekúcií po piatich rokoch.

Podľa odborníkov je systematickejším riešením než exekučné amnestie zavedenie funkčného inštitútu oddlženia. Možnosť oddlženia dlžníkov už upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a to formou osobného bankrotu. Lenže túto možnosť často zneužívajú špekulanti.

Hlasy volajúce po šetrení

Keby sa budúcej vláde podarilo presadiť plánované sociálne balíčky, išlo by o stámilióny eur ročne zo štátneho rozpočtu. Ten je už dnes napätý a jeho deficit je vyšší, než sa plánovalo. Presné finančné vplyvy si netrúfajú predpovedať ani odborníci.

,,Na korektné vyčíslenie vplyvov navrhovaných opatrení treba mať k dispozícii konkrétne legislatívne znenie,” vysvetľuje šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Očakáva, že budúca vláda si prejde technické detaily návrhov a až potom bude vyčísľovať vplyv na verejné financie.

Ak vláda potvrdí záväzok dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, nebude môcť veľmi míňať na sociálne balíčky, ale skôr šetriť a zvyšovať dane. Riaditeľ INEKO Peter Goliáš upozorňuje, že nová vláda bude mať obmedzený priestor na zvyšovanie výdavkov aj preto, lebo hrozí ekonomická kríza spôsobená koronavírusom. ,,Plány na pokračovanie v rozšafnosti sú v rozpore s realitou,” dodáva.

,,Budúca vláda bude musieť ľuďom vysvetliť, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

[Trend; 11/2020; 19/03/2020; s.: 28,29; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika, Sociálne opatrenia]

Situácia okolo nového koronavírusu môže podľa prezidenta NARKS Jána Palenčára zmeniť spôsob práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti.

Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR z nedele (15. 3.) sú z dôvodu šíriaceho sa koronavírusu od pondelka na 14 dní zatvorené aj realitné kancelárie. Ich činnosť pritom nadväzuje na iné služby a prácu úradov, ktoré sú už teraz zatvorené.

Realitní makléri upozornili, že katastrálny úrad v niektorých mestách dočasne nevydáva listy vlastníctva. Banky však bez listu vlastníctva nebudú môcť napríklad uvoľňovať finančné zábezpeky na kúpne ceny. TASR o tom informovala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

“Ideálne by bolo, keby bola SR pripravená na elektronické služby úradov tak, ako je to v niektorých iných krajinách EÚ,” dodala NARKS. Dnešná situácia podľa nich dosvedčuje, že by sa mal proces elektronizácie urýchliť čo najskôr, ako to bude možné.

Situácia okolo nového koronavírusu môže podľa prezidenta NARKS Jána Palenčára zmeniť spôsob práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti, teda realitných maklérov, právnikov, projektových manažérov či poradcov. Ak sa situácia stabilizuje do troch mesiacov, zásadný dosah na vývoj cien a dopytu nepredpokladá, urýchli sa však digitalizácia procesov. Ako však uviedol tajomník Realitnej únie (RÚ) SR Mojmír Plavec, nedá sa očakávať, že sa budú nehnuteľnosti predávať na e-shopoch.

“V prípade, že súčasná situácia bude trvať dlhšie obdobie, dôjde k zníženiu spotreby, zníženiu produkcie, čo bude mať negatívny dosah na celkovú ekonomiku a na realitný trh,” vysvetlil Palenčár opačnú situáciu.

“Prekonaniu takejto situácie môže pomôcť správanie Európskej centrálnej banky (ECB) a komerčných bánk, ktoré môžu podať pomocnú ruku klientom pri splácaní ich záväzkov, napr. rozložením splatnosti do dlhšieho obdobia,” dodal.

“Väčšie následky ako na realitnom trhu ako takom, môže mať núdzový stav na realitných maklérov ako živnostníkov,” uviedol Palenčár a spomenul, že NARKS ako člen Slovenského živnostenského zväzu vyzvala vládu SR, aby prijala opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov súčasnej situácie na živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Medzi týmito opatreniami je napríklad odloženie platieb odvodov pre živnostníkov na tri mesiace, ktoré sa rozpočítajú k platbám nasledovných 18 mesiacov.

[teraz.sk; 16/03/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Cenový rozdiel medzi jednoizbovým bytom s výmerou 36 štvorcových metrov (m2) s lokalitou v metropole Slovenska a v Košiciach je podľa cien z posledného kvartálu minulého roka zhruba 40.000 eur.

Pre TASR to uviedol Risk manažér a odhadca ceny nehnuteľností spoločnosti Lexxus Peter Ondrovič. Najväčšie kontrasty v rámci Slovenska aj podľa Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) sú badateľné medzi regiónmi s nižším príjmom, teda aj nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a hlavným mestom SR.

“Napríklad dnes môžete kúpiť dvojizbový byt v Hnúšti za 12.000 – 14.000 eur. Najväčší kontrast bude pritom samozrejme s územím Bratislavy, hlavného mesta, kde sa priemerná cena za dvojizbový byt v mestskej časti Staré Mesto pohybuje na úrovni 198.903,97 eura. V Bratislave najnižšiu priemernú cenu dvojizbového bytu má okres Bratislava IV, a to 139.577,24 eura. Teda rozdiel je viac ako 120.000 eur na byt,” vysvetlila asociácia.

Analytici sa zhodnú na tom, že vývoj cien mimo Bratislavského kraja je nesúrodý s vývojom cien priamo v metropole Slovenska a jej okolí. Priepastné rozdiely medzi cenami nehnuteľností v Košiciach a Bratislave sú podľa Ondroviča aj v iných kategóriách.

“Dvojizbový byt s výmerou približne 52 m2 stojí v Bratislave v projekte strednej úrovne štandardu približne 152.000 eur, zatiaľ čo v Košiciach približne 93.000 eur. Trojizbové byty o výmere približne 80 m2 sú v Bratislave skoro o 65.000 eur drahšie než byty s rovnakou výmerou v Košiciach. V Bratislave ich cena dosahuje niečo okolo 203.000 eur,” vysvetlil Ondrovič.

Podľa Ondroviča platí, že vzdialené lokality na Slovensku reagujú na vývojové cykly v hlavnom meste s časovým odstupom. “Samotný dopyt sa bude i naďalej koncentrovať v rámci lokalít, ktoré majú potenciál pre rast, pričom lokality, ktoré z hľadiska svojich predpokladov negenerujú dostatočný ekonomický prínos pre výstavbu, budú i naďalej stagnovať,” vysvetlil.

Upozorňuje však na problémy, ktoré vznikajú pri porovnávaní cien nehnuteľností z iných kútov Slovenska. “Západná časť Slovenska sa v prípade požiadaviek nielen na samotnú výmeru, materiály a prvky zvyšujúce kvalitu života výrazne odlišuje od požiadaviek, možností a predstáv vo zvyšných častiach krajiny.

Tieto základné rozdiely tak vytvárajú aj tlak na cenu a konečná cena, ktorú musí kupujúci zaplatiť na jednej strane krajiny, je výrazne odlišná od ceny v lokalitách na opačnej strane Slovenska,” dodal.

[info.sk; 16/03/2020; Zdroj – Info.sk, TASR ; Zaradenie: Info.sk]

DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA  o obmedzení činnosti realitných kancelárií.

Na základe včerajšieho opatrenia ÚVZ SR, ktorým sa s účinnosťou od 16. 03.2020 uzatvárajú všetky maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby, okrem prevádzok uvedených v opatrení a nariadení izolácie skupín osôb. Z tohto dôvodu budú aj prevádzky

REALITNÉ KANCELÁRIE ZATVORENÉ po dobu 14 dní!

(od 6,00 hod. dňa 16.3.2020 vrátane)

KONTAKTUJTE SVOJHO MAKLÉRA OHĽADOM ĎALŠIEHO POSTUPU V PRÍPADE POTREBY! (PODPIS ZMLÚV, PREVODY, DOKUMENTÁCIA A POD.)

Realitných maklérov môžete kontaktovať telefonicky  alebo emailom. V prípade záujmu o realitné sprostredkovanie pracujeme a komunikujeme online.  Ďakujeme!

Analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík v rozhovore vysvetlil aj to, prečo sa nájomné bývanie aktuálne Slovákom neoplatí.

Oproti iným krajinám je na Slovensku veľmi veľké množstvo ľudí vlastniacich nehnuteľnosť. Prečo to tak je?

To, že na Slovensku je úplne iná situácia, spôsobili dva hlavné faktory. Na jednej strane je to odovzdanie štátneho bytového fondu občanom. V 90. rokoch prebehla malá privatizácia veľkého množstva bytov. Pôvodne sme mohli mať 50 až 60 percent štátnych bytov, ktoré boli nájomné a zo dňa na deň zmizli. Teda lepšie povedané, išlo o niekoľkoročný proces, počas ktorého boli odovzdané do súkromných rúk. A to bola veľká zmena. Štát sa zbavil množstva bytov, ale nezačal vytvárať nejaké nové, bola veľmi dlhá odmlka najmä v regiónoch a mestách, kde to je najviac potrebné, ako sú Bratislava, Košice, ale aj v iných krajských mestách, ktoré trpia nedostatkom nájomných bytov.

Aj dnes však ľudia vo veľkom kupujú nehnuteľnosti a nájom ako dlhodobé riešenie sa takmer ani neberie do úvahy.

Slováci a najmä nová generácia, myslím si, nie sú úplne nostalgicky nastavení tak, že potrebujú vlastniť bývanie. Kupujú byty hlavne preto, že nájom a mesačná splátka hypotéky je veľmi podobná, v niektorých prípadoch je hypotéka na splátkach dokonca nižšia ako nájomné. Pre ľudí teda vychádza ekonomicky zaujímavejšie kúpiť nehnuteľnosť, pretože mesačná záťaž v podobe splátky alebo nájomného je takmer rovnaká. Je ekonomicky výhodnejšie splácať si vlastný byt, pri nájme je to vyhodený peniaz. Preto sa nemusíme baviť o nejakej nostalgii. Mohli by sme sa o tom baviť v prípade, ak by hypotekárna splátka bola dvojnásobná oproti nájmu a napriek tomu by to chceli kupovať.

Kto teda býva v nájomných bytoch?

Nájom vychádza iba na tých, ktorí riešia nejakú dočasnú situáciu, čiže vysokoškoláci, manažéri, ktorí sú dočasne v nejakom stave, alebo ľudia po rozvodoch alebo v nejakých iných životných situáciách. Len čo však niekto rieši trvalé bývanie, usadenie sa, tak to rieši vo vlastnom. Problematika nájomného bývania má z nášho pohľadu viacero úrovní. A to je úroveň štátnych bytov, ktoré majú povedzme dve podkategórie, a to sociálne bývanie a normálne bežné štátne bývanie, ktoré má aj vyššiu kvalitu. A potom nájomné bývanie v komerčných bytoch, ktoré vlastnia komerčné subjekty, ktoré ich od začiatku kupovali a stavali s vyhliadkou na dlhodobý nájom.

U nás však chýbajú aj tie komerčné, nielen štátne, o ktorých sa teraz toľko hovorí.

Áno, chýbajú oba segmenty, jediný segment, ktorý rastie a zachraňuje situáciu, sú súkromní malí investori, ktorí kúpia jeden, dva byty na to, aby ich neskôr prenajímali. Sú to fyzické osoby, ktoré takýmto spôsobom investujú, a to zasa z rôznych dôvodov. Vidíme, že v štáte je síce boj proti zadlžovaniu, ale zároveň štát dusí všetky systémy, ktoré by mohli ľudí motivovať k sporeniu, či už je to stavebné sporenie, alebo nejaké iné. Samozrejme, banky neponúkajú takmer žiadne úrokové sadzby na sporiacich účtoch. Preto je množstvo ľudí motivovaných investovať do bytov. Ak by však nebolo ich, tak by bol na Slovensku celkom veľký problém s nájomným bývaním, pretože veľké firmy, fondy zatiaľ nemajú také podmienky, aby na Slovensku postavili priamo v developerskom projekte dvesto, tristo bytov, ktoré by boli určené na dlhodobý nájom.

Čo by sa muselo zmeniť, aby sa developerom oplatilo stavať nájomné byty?

My sme hovorili o viacerých opatreniach, hovoríme o tom už od roku 2013. Potrebujeme upraviť legislatívu tak, aby sa niektoré procesy zjednodušili, zrýchlili. Jeden z tých výsledkov, čo sme dosiahli, bol zákon o krátkodobom nájme. Tam sa zvýhodnilo, respektíve zrovnoprávnilo postavenie prenajímateľa a nájomcu. No chýba nám nejaké opozitum, to znamená nejaký zákon o dlhodobom nájme. Tiež by pomohli opatrenia na úrovni odpisov. Pri 40-ročných odpisoch to proste nevychádza žiadnemu bežnému investorovi. Opatrenia v rámci DPH a ďalšie. (VOT)

Pre ľudí je ekonomicky zaujímavejšia kúpa nehnuteľnosti, pretože mesačná záťaž v podobe splátky je takmer rovnaká ako nájomné.

[HN; 52/2020; 16/03/2020; s.: 7; VOT ; Zaradenie: PUBLICISTIKA]

Ako sa správať ako realitný maklér v období šírenia Corona vírusu