Archív kategorií: Media monitoring

Nezabudnite na svoju povinnosť do konca januára 2020!

Prvou povinnosťou, ktorá nás čaká už v januári, je podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností. Termín 31.1.2020 sa blíži.

Neodkladať všetko na poslednú chvíľu – dali ste si aj vy podobné predsavzatie pre rok 2020? Prvou povinnosťou, ktorá nás čaká už v januári, je podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností. V realitnej kancelárii HERRYS sme sa rozhodli vám pomôcť a pripravili sme pre vás podrobné informácie ako aj novinky, aby ste na nič nezabudli.

Kto je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností?

Priznanie k dani z nehnuteľností podávajú najmä tie fyzické a právnické osoby (daňovník), ktoré sa v priebehu roka 2019 stali vlastníkom, nehnuteľnosti, ktorá podlieha dani z nehnuteľnosti (pozemky, stavby, byty a nebytové priestory v bytovom dome, vrátane stavby podzemných garáží, ambulantných stánkov a prenosných trafostaníc) alebo u ktorých – nastali také zmeny, ktoré majú vplyv na vyrubenie dane (napríklad sa zmenila výmera pozemkov).

Rozhodujúci je stav ku 1.1.2020. Ak nastane niektorá z vyššie uvedených skutočností dňom 1.1.2020, vzniká daňová povinnosť týmto dňom (napr. ak vklad vlastníctva k bytu kataster nehnuteľností povolil dňa 1.1.2020 aj vtedy daňové priznanie podáva nový vlastník do 31.1.2020). Tu je potrebné upozorniť na skutočnosť, že daň z nehnuteľností sa platí vopred a teda daň z nehnuteľností zaplatená napríklad v januári 2020 predstavuje daň z nehnuteľností za rok 2020.

KDE A KEDY sa podáva daňové priznanie?

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane do 31.1.2020 (posledný deň na podanie). Daňové priznanie je potrebné podať na predpísanom vzorovom tlačive. Súčasťou predpísaného tlačiva o daňovom priznaní je tiež poučenie ako ho vyplniť. Určite odporúčame vziať si tiež potvrdenie o podaní priznania k dani z nehnuteľnosti.

ČO je čiastkové daňové priznanie a KTO podáva čiastkové daňové priznanie?

Ak daňovník už v minulosti podal priznanie k dani z nehnuteľností a ku 1.1.2020 sa stane vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, nehnuteľnosti, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností v rovnakej lehote (do 31.1.2020).

Čiastkové daňové priznanie sa podáva na rovnakom predpísanom vzorovom tlačive. Pri predaji nehnuteľnosti realizovanom v roku 2019 je potrebné uviesť, že ide o čiastkové daňové priznanie na zánik daňovej povinnosti.

Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňové priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Ak sa spoluvlastníci dohodnú na základe dohody o určení zástupcu na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti poveriť jedného zo spoluvlastníkov podaním daňového priznania, príslušné priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť vyznačí v príslušnom priznaní. Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie podáva jeden z manželov.

Ako často sa daňové priznanie k dani z nehnuteľností podáva?

Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti nie je potrebné podávať každý rok, ale podáva sa len pokiaľ príde pri nehnuteľnosti k nejakej zmene (či už vlastníctva, napr. predaj/kúpa alebo napr. ku zmene v účele užívania nebytového priestoru). Každý rok vám tak automaticky príde platobný výmer správcu dane s výškou dane z nehnuteľností, ktorý len musíte uhradiť.

Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. V Bratislave sa daňové priznanie podáva na Magistráte na oddelení miestnych daní a poplatkov, ktorý nájdete na Blagoevovej ulici č.9 v Petržalke.

Aké sú sadzby dane z nehnuteľností v Bratislave?

Výšku dane z nehnuteľností vypočíta na základe daňového priznania správca dane, a to podľa príslušného sadzobníka. (Sadzby dane z nehnuteľností 2020)

DO KEDY je potrebné vyrubenú daň zaplatiť?

Splatnosť dane je 15 dní odo dňa, kedy rozhodnutie, ktoré bolo od správcu dane doručené daňovníkovi, nadobudlo právoplatnosť. Daň z nehnuteľností je možné zaplatiť aj v splátkach, no takéto platenie musí určiť správca dane.

[tlacovespravy.sme.sk; 16/01/2020; HERRYS s.r.o. ; Zaradenie: Tlačové správy / Bývanie]

P. Kováčik o zmenách v stavebnom zákone

Marek Mašura, moderátor:

“Rýchlejšia výstavba rodinných domov, či malých bytoviek, ale aj koniec čiernym stavbám. To všetko majú priniesť novinky, ktoré pripravil minister dopravy. Súčasný stavebný zákon by mali nahradiť dva nové. Jeden bude riešiť výstavbu a druhý územné plánovanie. Pripravované zmeny mala dnes na stole vláda, rokovanie o nich však nakoniec prerušila.

Kostra stavebného zákona pochádza ešte z roku 1976, keď ho prijalo Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Odvtedy prešiel viacerými zmenami. Tie už ale podľa odborníkov nestačia. Minister dopravy preto pripravil nápravu.

Stavebné konania by mali byť efektívnejšie a rýchlejšie, zvlášť pri stavbe rodinných domov a malých bytoviek. Nové pravidlá majú zatočiť aj s čiernymi stavbami. Postaviť dom či bytovku bez povolenia nie je dnes až taký problém, keďže úradníci nehnuteľnosti často dodatočne povoľujú. Ak zmeny z dielne ministra dopravy prejdú, majitelia čiernych stavieb už dodatočné povolanie nezískajú.

Pripravované zmeny v stavebnom zákone prinesú podľa niektorých odborníkov revolúciu v stavebníctve. Viac si o nich poviem teraz s Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte.”

Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.”

Marek Mašura:

“Nech sa páči. Tak poďme teda rovno na vec. Ja roky počúvam od rôznych odborníkov o tom, že stavebný zákon, ktorý platí v súčasnosti, treba zmeniť, odznelo to aj v príspevku. Tak povedzme si, čo sú jeho najväčšie slabiny?”

Pavol Kováčik:

“Tak, za prvé, treba povedať, že súčasný stavebný zákon platný bol prijatý v roku 1976 a napriek tomu, že prešiel 40 novelami, niektoré, nie všetky boli najšťastnejšie, tak dnes svojou celou koncepciou nezodpovedá súčasným moderným požiadavkám na procesy výstavby ako také, a predovšetkým nerieši práva a povinnosti účastníkov výstavby dostatočne transparentne, a aj z týchto dôvodom sa nám predlžujú za posledné dve dekády, sa podstatným spôsobom predĺžili doby trvania stavebných konaní na neúnosnú mieru.”

Marek Mašura:

“Čiže pripravované zmeny sú teda tým pravým riešením, tým krokom správnym smerom.”

Pavol Kováčik:

“Tak, my vo Zväze stavebných podnikateľov, ale myslím, aj v ostatných odborných organizáciách, ktorí sa podieľali na príprave obidvoch nových dvoch návrhov zákonov, sú, sme za to, že tie tak, ako sú navrhnuté, ako obidva zákony sú navrhnuté, tak sú jednoznačným prínosom pre podstatné skrátenie celého procesu prípravy.”

Marek Mašura:

“Ale tie zmeny sa nerodia ľahko, novinka už bola pred niekoľkými rokmi v Národnej rade, vtedy neprešla, teda tie pripravované zmeny sa, takpovediac, nepretavili do praxe. Ako vnímate tento celý proces?”

Pavol Kováčik:

“Tak, vnímame to, že proces legislatívnej prípravy tak zložitého zákona, ktorý sa dotýka vlastne celej spoločnosti, či už podnikateľov, ale aj bežných občanov, pretože každý z občanov je niekedy stavebníkom, či už si stavia garáž, chatku, alebo rodinný dom, no a takáto komplexná legislatívna zmena je tak rozsiahla svojím procesom tvorby, že štvorročné legislatívne obdobie vlády, volebné obdobie, je relatívne krátke na to, aby sa prijalo. Napriek tomu si myslím, že je to škoda, že sa to do dnešnej doby nestihlo, tie súčasné zákony sú pripravené podľa mňa veľmi dobre, a je škoda, že nie sú dnes… prijaté.”

Marek Mašura:

“Skôr, než si o nich povieme trochu viac, tak ešte k tomu aktuálnemu momentu. Ako vnímate to, že dnes tieto zmeny mala vláda, takpovediac, na stole, ale rokovanie o nich prerušila?”

Pavol Kováčik:

“Tak, tú informáciu, ktorú máme, je to z dôvodu, že sa už nestihnú tieto zákony prerokovať v parlamente súčasnom, čo je pravda, napriek tomu si myslím, že by to bol pomerne jasný, jednoznačný signál o tom, že tie zákony sú pripravené, a sú pripravené k prediskutovaniu v parlamente. Ja pevne verím, že budeme aj po parlamentných voľbách s novou vládou pokračovať v ukončení teda celého procesu, tak, aby mohol ten zákon byť predložený do parlamentu, obidva, aj zákon o územnom plánovaní, aj zákon o výstavbe.”

Marek Mašura:

“Stihne sa podľa vás ten termín 2022, odkedy by mali obidva zákony platiť? Ste skôr optimista, alebo nie?”

Pavol Kováčik:

“No, dúfam, že áno. Dúfam, že áno.”

Marek Mašura:

“Tak uvidíme, budeme to samozrejme sledovať. Tak poďme teda už na to najdôležitejšie, na tie novinky, o ktorých sme hovorili aj v príspevku. Významnou zmenou bude rýchlejšie vydávanie stavebných povolení, vieme, že na Slovensku máme problém s dlhými čakacími lehotami, upozorňuje na to aj renomovaný rebríček Doing Business. Ako tento problém vyzerá v praxi, buďme aj trochu konkrétnejší?”

Pavol Kováčik:

“Tak nejednoznačnou z podmienok vydávania stavebných povolení je niekedy aj existujúca systémové predpojatosť obcí, kedy stavebné úrady v obciach a starosta obce je zároveň aj zúčastnenou stranou, aj zároveň aj vydávajúcim orgánom, ktorý vydáva stavebné povolenie.

To spôsobuje mnohé problémy, nepredvídateľnosť týchto rozhodnutí, mnohé aj odborné chyby vo vydávaných stavebných rozhodnutiach, a nízka odborná úroveň zamestnancov stavebných úradov, toto všetko v sumári spôsobujú to, že sa celý ten proces predlžuje, v mnohých prípadoch aj neodôvodnene, bez možnosti reálnych opravných prostriedkov, bez možnosti sankcionovania, prípadne za nesprávny výkon rozhodnutia, to sú všetko chyby, ktoré vo finále významným spôsobom teda predlžujú celý proces prípravy.”

Marek Mašura:

“Vieme povedať aj, o koľko, na nejakom konkrétnejšom príklade?”

Pavol Kováčik:

“Sme v podstate dnes, bohužiaľ, na posledných miestach, a dnes tie doby vydávania stavebných povolení, a to aj pri relatívne jednoduchých stavebných povoleniach, trvajú až stovky dní, čo je absolútne neudržateľný stav.”

Marek Mašura:

“Čiže aj pri rodinných domoch napríklad?”

Pavol Kováčik:

“V niektorých prípadoch aj pri jednotlivých stavbách, typu rodinné domy, takže nový návrh zákona predpokladá podstatné skrátenie a zjednodušenie konania, dokonca teda u jednoduchých stavieb, ako sú napríklad rodinné domy, alebo menšie bytové domy, predpokladá upustenie od stavebného povolenia,… stavebného súhlasu, v prípade, že ten projekt je priamo v súlade s územným plánom, na druhú stranu je treba povedať, že nový stavebný zákon definuje novú kategóriu, tzv. vyhradených stavieb, ale to sa týka stavieb tých najzložitejších, ktoré nie sú bežné, napríklad výškové budovy, elektrárne, vodné diela, alebo tunely, mosty z inžinierskych stavieb, veľké, kde na druhú stranu o niečo sprísňuje požiadavky na účastníkov výstavby, či už z pohľadu kvality, z pohľadu povinnosti mať autorizovaný stavebný dozor, alebo vykonávacie projekty. Tam dochádza zasa k určitému sprísneniu, ale práve z dôvodu bezpečnosti, ochrany obyvateľov, občanov, a kvality stavieb.”

Marek Mašura:

“Takže celkové hodnotenie tohto jedného kroku je skôr pozitívne.”

Pavol Kováčik:

“Pozitívne, samozrejme.”

Marek Mašura:

“Poďme sa posunúť ďalej, opäť k veci, ktorú sme spomínali pred chvíľou v príspevku, nové pravidlá majú zatočiť s čiernymi stavbami, to je pre médiá pomerne zaujímavá téma, veľa o tom informujeme. Dnes napríklad platí, že rodinný dom, ktorý niekto postavil bez povolenia, a opäť sme pri tých povoleniach, môžu úrady dodatočne schváliť. Aj preto máme na Slovensku rozličné stavby, tie medializované prípady, ako niektoré zámočky, bytovky, sú myslím, že divákom známe. Tak povedzme si, ako hodnotíte tento stav?”

Pavol Kováčik:

“Tak, čierne stavby sú v mnohých prípadoch aj dôsledkom dvoch skutočností, prvou bolo neúmerne dlhé povoľovacie konania, kedy mnohí stavebníci začali s výstavbou skôr, než získali potrebné oprávnenia a povolenia. A na druhú stranu je to vo všeobecnosti na Slovensku nízka vymožiteľnosť práva, ktorá vo finále umožňuje mnohým tým stavbám po určitých obštrukciách teda prežiť a nový stavebný zákon ďaleko jednoznačnejšie definuje a v podstate prísnejšie definuje problematiku čiernych stavieb a je tu jednoznačne definované, že akákoľvek čierna stavba, ktorá vznikne, tak proste nemôže dodatočne byť schválená, to znamená, nemôže získať povolenie dodatočne.”

Marek Mašura:

“Dodatočné stavebné povolenie. Ale toto sa týka tých stavieb, ktoré budú postavené po roku 2022, ak teda to schvália poslanci, takže tie zmeny budú platiť od tohto termínu.”

Pavol Kováčik:

“Týka sa to jednoznačne teda stavieb, ktoré vzniknú po novom. Samozrejme, veľká diskusia o tom, akým spôsobom sa bude nakladať so stavbami, ktoré vznikli doteraz, resp. do teda prijatia nového zákona.”

Marek Mašura:

“Aké tam môže byť riešenie?”

Pavol Kováčik:

“Tam bude celkom evidentne prechodné obdobie, o ktorom sa ešte bude diskutovať, akým spôsobom teda budú dodatočne, a ktoré stavby budú povolené, a ktoré nie, ale ten režim bude jednoznačne prísnejší.”

Marek Mašura:

“Čo so stavbami, ktoré vzniknú po tom, čo poslanci schvália tento zákon, povedzme, od roku 2022. Dodatočne ich úrady teda nechvália. Čo bude potom s nimi? Dostanú majitelia pokutu, alebo ich budú musieť odstrániť? Čo môžeme očakávať?”

Pavol Kováčik:

“Tie stavby budú musieť byť odstránené, odstránené na náklady toho, kto tie stavby zhotovil. Takže takto to bude. Samozrejme, aj s pokutami, tak, aby sa investorovi nevyplatilo v žiadnom prípade špekulovať o procese, že postaví stavbu načierno a potom sa budem snažiť o jej dodatočnú legalizáciu.

Pokiaľ to je v zákone jednoznačne napísané, a že to nepôjde zo zákona urobiť, tak tým pádom my očakávame, že sa minimalizuje percento vzniku čiernych stavieb, a druhá otázka, že ak teda dosiahneme podstatné skrátenie a zjednoznačnenie procesov povoľovania stavieb, získania stavebného povolenia, tak zase odstránime vznik dočasných čiernych stavieb tým, že stavebník ďaleko rýchlejšie vie podmienky, za akých môže stavbu zhotoviť.”

Marek Mašura:

“Čiže vlastne obidve zmeny spolu do istej miery súvisia.”

Pavol Kováčik:

“Áno.”

Marek Mašura:

“Mám pre vás pripravenú ešte jednu otázku, ja som si vlastne vybral dve novinky z toho balíka pripravovaných zmien, ktoré mňa najviac zaujali, ale takisto a zaujíma, čo je podľa vás ešte dôležité, čo by ste ešte spomenuli?”

Pavol Kováčik:

“Tak, je treba spomenúť, že tie zákony, obidva zákony sú výsledkom odbornej práce celého širokého okruhu odborníkov na Slovensku, ktorí sa venujú stavebníctvu a investíciám, a trvalo dlho, ale podarilo sa, myslím, dosiahnuť naozaj spoločenský konsenzus vo všetkých dôležitých otázkach napriek rozdielnosti prístupov, názorov.

Takže si naozaj myslím, že tie obidva zákony, ako sú pripravené dnes, tak tú pripravené dobre, a že je treba pokračovať v tej príprave aj s novou vládou tak, aby zákony boli teda prijaté, a prešli novým parlamentom. Druhá vec, treba spomenúť to, že je to len, obidva zákony sú určitou vstupenkou ku komplexnej zmene stavebných predpisov.

Bude potrebné ďalej zmeniť, novelizovať, prípadne prijať nové zákony, to už je otázkou celej rady ďalších zákonov, ktoré, spomeniem napríklad cestný zákon, atómový zákon, živnostenský zákon, ktoré v sebe náväzne genericky obsahujú ďalšie špeciálne ustanovenia, ktorých sa stavebný zákon dotýka, tak, aby sme zmeny boli aj v tých jednotlivých oblastiach prijaté, a potom sú to desiatky rôznych vyhlášok, nielen teda v rezorte dopravy a výstavby, ale ktorý sa aj nejakým spôsobom dotýka stavebníctva. Čiže je celý rad práce, množstvo práce je ešte pred nami, čo sa týka komplexnej revízie stavebných predpisov na Slovensku.”

Marek Mašura:

“Toľko slová na záver od Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky.”

Pavol Kováčik:

“Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Dovidenia.”

[TA3, 12:30; Ekonomika; 15/01/2020; ]

Štartujú tvrdšie hypotéky. Štvrtina ľudí bude mať veľký problém

Dostať sa k hypotéke bude ešte ťažšie. Po novom musí žiadateľovi po odpočítaní splátok a životného minima zostať finančná rezerva na úrovni 40 percent. Klienti budú musieť v robiť väčšie kompromisy a siahnuť aj po alternatívnych spôsoboch.

Od januára tohto roka platí nová regulácia Národnej banky Slovenska pri hypotékach a spotrebných úveroch. Kým predtým mohli splátky úverov na jedného klienta tvoriť 80 percent príjmu po odpočítaní životného minima, od nového roka nemôžu všetky splátky prekročiť 60 percent.

“Inak povedané, kým predtým po splátkach úverov a nutných výdavkoch postačovala 20-percentná rezerva z príjmu, od januára je dvojnásobok, čiže 40 percent,” objasňuje pre TREND Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Ovplyvní to mnohých

Regulátor hovorí o poklese úverovania o približne 6 percent, niektorí finanční odborníci o podstatnom vplyve na štvrtinu nových žiadateľov.

Efekt novej regulácie od januára 2020 sa primárne dotkne nízkopríjmových rodín s viacerými deťmi, najmä pokiaľ plánujú kúpu nehnuteľnosti na hypotéku a súčasne i na spotrebný úver. V praxi to znamená, že napríklad získajú nižší úver, ako pôvodne žiadali.

Najväčší vplyv táto zmena bude mať pri domácnostiach, ktorých celkový disponibilný príjem je menej ako 1 400 eur mesačne, spresňuje pre TREND Peter Világi, vedúci analytického a marketingového oddelenia spoločnosti Fincentrum.

Práve táto skupina ľudí je podľa NBS najviac ohrozená v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja Slovenska, respektíve zvyšovania úrokových sadzieb v budúcnosti.

“To sú klienti, ktorí budú musieť robiť kompromisy napríklad výberom lacnejšej nehnuteľnosti, alebo odložením investície do nehnuteľnosti na neskôr, kým si dostatočnú rezervu vytvoria,” podotýka P. Világi.

Aktuálnou reguláciou sa má docieliť obmedzenia dofinancovania spotrebným úverom, ktorý má krátku splatnosť a tým pádom vysokú mesačnú splátku. Vhodnou alternatívou sú skôr stavebné úvery a medziúvery, ktoré majú výrazne dlhšiu splatnosť, a teda i nižšie splátky.

Otázne zostáva, aký to bude mať vplyv na úvery, keďže ceny nehnuteľností zostanú pravdepodobne naďalej vysoké a zadlžovanie bude podľa odborníkov rásť stále tempom presahujúcim desať percent.

“Predpokladám, že táto situácia prinúti regulátora opäť sprísniť reguláciu k júlu 2020 a ďalej obmedziť príjmovo rizikové skupiny obyvateľov, ktorí sa k úverom dnes vedia dostať len vďaka extrémne nízkym úrokovým sadzbám,” konštatuje analytik OVB. Táto situácia nie je podľa neho zdravá a nesie v sebe značné riziko pre ekonomiku a rodinné rozpočty mnohých domácností.

Výnimka pre mladých dlžníkov

Práve to, aký majú ľudia finančný vankúš, musia banky sledovať zo zákona pri posudzovaní schopnosti splácať v rámci ukazovateľa DSTI (Debt-Service-to-Income).

Pre mladých dlžníkov do 35 rokov platí od roku 2020 výnimka – päť percent nových úverov môže byť aj pre dlžníkov s ukazovateľom DTSI 70 percent. Ich splátka teda nebude môcť prekročiť až 70 percent príjmu po odpočítaní životného minima. “Táto výnimka pre mladých začne platiť až od apríla. Dovtedy budú môcť dať banky 15 percent nových úverov s DTSI vyšším ako 60 percent,” konštatuje M. Búlik.

Pri stavebnom sporení sa zásadné zmeny udiali už od úvodu roka 2019, kedy štát zásadne obmedzil atraktivitu sporenia.

Stavebné sporiteľne sa teraz snažia prilákať nových sporiteľov, avšak ich primárny prínos bude pravdepodobne v poskytovaní úverov a medziúverov.

Prečo nedostávajú úvery

Už v minulom roku viacerí klienti nezískali úver v požadovanej výške, alebo dokonca vôbec žiadny, z viacerých príčin. Najčastejšie to boli neúspešné pokusy získať až 90-percentnú hypotéku, ktoré však banky štandardným klientom schvaľovali len výnimočne.

Druhou najčastejšou príčinou bolo prekročenie limitu DTI, teda klient by novým úverom v požadovanej výške presiahol svoju maximálnu celkovú zadlženosť vo výške ôsmich ročných príjmov.

Ďalším z dôvodov bol napríklad negatívny zápis v úverovom registri, o ktorom mnohí klienti ani netušili, prípadne mali problémy s platobnou disciplínou, či dlhy v zdravotnej alebo sociálnej poisťovni.

“Stačilo, ak napríklad svoj spotrebný alebo iný úver zaplatili v posledných mesiacoch raz či dvakrát s omeškaním. Pri žiadosti o hypotéku tak banke museli vysvetľovať, prečo sa tak stalo, poprípade nasledujúce obdobie daný úver splácať riadne a až potom o hypotéku požiadať opäť,” podotýka M. Búlik.

V prípade, že problém nie je v bonite žiadateľa, mohla byť dôvodom neschválenia úveru zakladaná, respektíve financovaná nehnuteľnosť. Najčastejšie pri rodinných domoch išlo o nevysporiadané pozemky alebo nelegálne prístavby a prestavby či chýbajúcu prístupovú cestu.

“Pri účele financovania zasa treba mať na pamäti, že úver na bývanie je možné použiť len na účel financovania bývania. Na to občas klienti zabúdajú, keď chcú kupovanú nehnuteľnosť napríklad využiť plne na komerčné účely,” konštatuje manažér Fincentra.

Buď vylepšiť príjem, alebo sa uskromniť

Posledné regulácie Národnej banky Slovenska nemajú podľa slov analytika za cieľ pripraviť časť obyvateľstva o šancu získať úver, ale znížiť úver adekvátne k čistému príjmu.

“Regulátor sa snaží nastaviť rozumnú výšku splátok voči príjmu jednotlivcov či rodín, aby sa pri najbližšej kríze a možnej strate zamestnania nedostali okamžite do existenčných problémov,” podotýka.

Ak niekto dostal podľa posledných regulácií nižší úver ako pôvodne žiadal, neurobil teda žiadnu chybu, iba jeho príjem nie je postačujúci pre vysoký úver, o ktorý pôvodne žiadal.

Od tohto roka sa tak budú musieť mnohí žiadatelia uskromniť, či poobzerať sa po iných alternatívach a začať robiť kompromisy. Treba myslieť napríklad na to, že pri žiadosti o úver na začiatku roku budú do výpočtu priemerného čistého príjmu vstupovať aj prípadné vianočné či koncoročné odmeny.

Ak potrebuje klient získať vyšší úver, aby si mohol kúpiť byt napríklad v krajskom meste, ktorý medziročne v roku 2019 rekordne zdražel, možnou cestou je tiež zvýšiť si príjem.

  1. Búlik sa obáva, že v roku 2020 sa bude časť žiadateľov snažiť umelo si navýšiť príjem napríklad vytvorením vymysleného úväzku v spriaznenej firme či navýšením príjmov v prípade živnostníkov.

“Keďže sa v niektorých bankách do úvahy berie už trojmesačný príjem, mnohým sa oplatí zaplatiť navýšené odvody za toto obdobie, len aby mohli získať vyšší úver. V takom prípade bude celý trh čeliť skrytému riziku nesplácania, ktoré nebude ľahké obmedziť.”

Problémové dofinancovanie: čo využiť

Najviac podceňovanou možnosťou dofinancovania potrebného úveru je dlhodobé sporenie i vytváranie dostatočných úspor na dofinancovanie nového bývania.

Aj keď sa v posledných troch rokoch miera tvorby úspor zlepšila, Slováci stále majú čo doháňať. To je podľa odborníkov dôsledok konzumnej nálady, podporovanej spotrebnými úvermi a nízkou finančnou gramotnosťou. Väčšinou klienti na dofinancovanie využívajú spotrebné úvery alebo stavebné sporenie.

“Logickým dôsledkom bol raketový vzostup spotrebných úverov, ktoré obmedzila až posledná regulácia zo strany NBS. Jednoznačne nevyužitý je potenciál spotrebných úverov a medziúverov v stavebných sporiteľniach, ktoré sú podmienkami vhodnejšie na dofinancovanie ako spotrebné úvery,” apeluje M. Búlik.

Existuje aj možnosť dofinancovania prostredníctvom crowdfundingu, pri ktorom nebanková spoločnosť vyberá peniaze od investorov a tie potom rozdeľuje klientom vo forme úverov. Táto oblasť nespadá pod reguláciu NBS, preto sa teoreticky dá využiť aj na dofinancovanie nehnuteľnosti do 100 percent jej hodnoty.

“Klientov by som však pred touto možnosťou chcel vystríhať, ide totiž o veľmi drahé úvery. Dlžníci by mali počítať s tým, že v budúcnosti budú úrokové sadzby aj vyššie a netreba ísť so splátkami až nadoraz,” varuje P. Világi.

Vzoprie sa niekto klesajúcim sadzbám?

Aj v tomto roku budú úrokové sadzby na úveroch na bývanie pravdepodobne klesať. Avšak nemalo by ísť o tak raketové tempo, akého sme boli svedkami na jeseň 2019. A keďže dostupnosť úverov sa ani novou reguláciou zásadne neobmedzí, ceny bytov klesať nebudú, naopak podľa slov M. Búlika naďalej porastú.

“Aj keď pravdepodobne pôjde o rast miernejším tempom ako vlani. Banky v tejto situácii nemajú inú možnosť, ako sa úrokovo prispôsobiť konkurencii, snažiť sa zväčšovať portfólio a zároveň redukovať náklady,” dodáva analytik.

To znamená napríklad zatvárať neperspektívne pobočky, prepúšťať a zmrazovať investície. Najnovšie od januára tohto roka začínajú rušiť v niektorých pobočkách možnosť pracovať s hotovosťou. V tomto smere ich výrazne tlačí k zemi nesystémový bankový odvod, ktorý vláda nielen nezrušila, ale ho dokonca zdvojnásobila.

“Budúcnosť úrokových sadzieb bude závisieť od toho, ako sa aj ostatné banky dokážu financovať. V každom prípade Národná banka Slovenska poukazuje na riziká nízkych úrokových marží pre stabilitu bankového sektora a jeho atraktivitu v očiach zahraničných investorov. Preto sa môžeme dočkať aj opačného prekvapenia. Teda, že niektorá z veľkých bánk zvýši úrokové sadzby aj za cenu straty časti trhového podielu,” myslí si P. Világi.

Nie každá nehnuteľnosť je výhodná

Ak chcú klienti investovať v tomto roku do bývania s cieľom prenajímať nehnuteľnosť, treba si to dobre zvážiť. Na investície tohto typu rozhodne nie sú vhodné rodinné domy, ktoré sa cenovo vyvíjajú úplne inak ako byty vo veľkých mestách. “Avšak aj pri bytoch sú zásadné rozdiely medzi trhom veľkých bytov a trhom najdostupnejších a ešte stále nedostatkových jedno a dvojizbových bytov,” podotýka M. Búlik.

Ľudia by si takisto mali dať pozor na rizikové typy nehnuteľností, ktoré nie sú určené priamo na bývanie, prípadne sú v zlom technickom stave. Napríklad porozmýšľať treba nad investíciou do apartmánov či podobných priestorov, ktoré developeri v snahe dodržať reguláciu územia začleňujú do projektov. Aj keď priestor spĺňa parametre bytu, banka sa naň často pozerá inak ako na regulárny byt. A to isté platí aj pre trh kupujúcich.

Koncom minulého roka rozvíril stojaté vody projekt na Vajnorskej ulici, ktorý chcel stavať viac ako 400 bytov a apartmánov v priemyselnej zóne mimo centra Bratislavy. Developer v obytnom súbore navrhol aj priestory označené ako “sklady”, ktoré mali rovnaké parametre ako apartmány.

“Ak by tento pokus nestopol magistrát Bratislavy, videli by sme o pár rokov desiatky majiteľov takýchto “skladov” v neistote,” konštatuje M. Búlik. Je síce pravdou, že napríklad trvalý pobyt dnes nie je problém získať v takzvaných office housoch, avšak takáto nehnuteľnosť je navždy problematická z hľadiska predaja, a tým pádom aj zábezpeky pre banky.

Trh úverov na bývanie ešte vlani zasiahla ďalšia vlna znižovania úrokových sadzieb. To podľa P. Világiho viedlo k nárastu objemu poskytnutých pôžičiek a návratu k rekordnom.

Kým v októbri 2019 banky podľa NBS poskytovali hypotéky s priemerným úrokom 1,19 percenta, v novembri to už bolo 1,06 percenta. Aktuálne priemerné úroky z hypoték atakujú jedno percento.

“Podľa štatistík regulátora si Slováci môžu v súčasnosti požičať zhruba o tretinu vyšší úver ako v roku 2016,” podotýka P. Világi.

Aj keď posledné opatrenia NBS začali platiť ešte v júli 2018, skutočný efekt priniesli až od januára 2019, kedy sa počet výnimiek zredukoval. V druhom polroku však efekt opatrení úplne zmazali práve rekordne nízke úrokové sadzby úverov. Je otvorenou otázkou, či NBS nemohla tento vývoj predpokladať skôr a prísť s ďalšou vlnou opatrení už k júlu 2019.

“Úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú totiž dlhodobo záporné a banky dnes zúfalo hľadajú príležitosti na umiestnenie vlastných depozít aspoň s nulovou sadzbou. Preto sa dnes môžu dostať k úverovým produktom s nulovým, prípadne záporným úrokom a dokážu stlačiť výsledný úrok pre klientov na rekordne nízku úroveň, uzatvára M. Búlik.

[etrend.sk; 09/01/2020; Zuzana Kullová ; Zaradenie: Ekonomika]

Nepoctivcom realitný zákon klepne po prstoch

Činnosť realitných maklérov sa mení. Digitálne riešenia či big data im pomáhajú v podnikaní, legislatíva sa však sprísňuje. Zhodli sa na tom odborníci na 6. realitnej konferencii NARKS & TREND 2019

Realitný trh bude od roku 2020 prísnejší. Odzvoní maklérom bez odborných znalostí. Parlament v decembri odsúhlasil zmenu živnostenského zákona, ktorá sa týka nehnuteľností. Ako potvrdila pre TREND Lucia Semančínová, právna expertka spoločnosti Semančín & Partners, z radov realitných maklérov sa dlhšie ozývala snaha o takúto zmenu. Bola viditeľná aj snaha o skrátenie päťročnej povinnej praxe na získanie viazanej živnosti na realitnú činnosť alebo jej nahradenie špeciálnym vzdelávaním realitných maklérov, dodala.

Požiadavka začne platiť od februára 2020. Realitnú činnosť budú môcť vykonávať nielen ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ale aj so stredoškolským s maturitou. Oprávnenie budú môcť získať, ak absolvujú odbornú prípravu – akreditovaný kurz – a budú mať dvojročnú prax. Nahradila sa teda päťročná prax a doplnila sa povinnosť odbornej prípravy, čo podporí zvýšenie odbornosti realitných maklérov a kvality poskytovaných služieb.

Zmenu oceňuje aj Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), ktorá dlhšie presadzovala túto myšlienku. ,,Teší nás, že do realitnej činnosti sa vniesol aj dávno potrebný prvok odbornej prípravy,” uviedol.

Získať hypotéku bude náročnejšie

Z pohľadu prezidenta NARKS rok 2019 prepisoval na realitnom trhu rekordy a bolo na ňom badať isté paradoxy. ,,Máme najvyššie ceny nehnuteľností na trhu od roku 1989. Na druhej strane sú historicky najnižšie úrokové sadzby pri hypotékach, už sa blížia skoro k polpercentu,” konštatoval. Získať hypotéku však bude od roku 2020 náročnejšie, na čo musia myslieť realitní makléri aj budúci žiadatelia o úver. Centrálna banka znovu sprísňuje podmienky na ich poskytovanie.

Výška splátky úveru bude môcť dosiahnuť maximálne 60 percent čistého príjmu žiadateľa po odrátaní životného minima. Predtým bola hranica stanovená na 80 percent. ,,Najväčší dosah táto zmena bude mať pri domácnostiach, ktorých celkový disponibilný príjem je menej ako 1 400 eur mesačne,” povedal pre TREND Peter Világi, vedúci analytického oddelenia spoločnosti Fincentrum. Tie budú musieť robiť kompromisy napríklad výberom lacnejšej nehnuteľnosti alebo odložením investície na neskôr.

Stavebný zákon kričí po obnove

Z pohľadu Rastislava Chovanca, štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, činnosť realitných maklérov môžu ovplyvniť najmä dve väčšie zmeny. ,,Pre malé firmy môže byť zaujímavé zníženie sadzby dane z príjmov z 21 percent na 15 percent od roku 2020,” objasnil na konferencii. Zmena sa týka právnických osôb s príjmom do 100-tisíc eur a živnostníkov pri rovnakom limite príjmov.

Najväčšou chybou podľa neho je, že doteraz nebol schválený nový stavebný zákon, ktorý mal zjednodušiť proces prípravy výstavby. L. Semančínová verí, že sa ho podarí prijať v ďalších mesiacoch, pričom by mal zodpovedať súčasným potrebám realitného trhu. ,,Starý stavebný zákon počas viac ako 50-ročnej pôsobnosti prechádzal neustálymi novelizáciami, čo spôsobilo, že sa stal neprehľadným, preto kričí po zaslúženej obnove,” podotkla pre TREND.

Makléri a obchodníci v jednom sa hľadajú ťažko

Nemenej dôležité v realitnej praxi je zodpovedať otázky, ako sa vyrovnať s konkurenciou a nájsť vhodných ľudí na trhu práce, ktorých je dlhodobo nedostatok. Teda nájsť úspešných maklérov a obchodníkov v jednom. Riaditeľ personálnej spoločnosti Personality Peter Križan na konferencii poukazoval na dôležitosť ľudí v ,,prvej línii”, čiže na tých, ktorí vedia získať zákazníkov, dohodnúť s nimi podmienky a predať im službu. Každá firma zakladá svoj úspech na štyroch pilieroch, a to sú zamestnanci, klienti, produkt a značka. ,,Trh je nastavený tak, že ľudí je málo a vyberajú si, kam pôjdu pracovať a pre koho,” podotkol Peter Križan.

Klienti potrebujú niekoho, kto háji ich záujmy, má prehľad o trhu, jasne komunikuje a udržiava vzťahy. Realitné kancelárie by preto mali dbať najmä na servis pre maklérov a na viditeľnosť firmy. V budúcnosti budú podľa neho realitný trh pravdepodobne postupne ovládať ,,sieťové” realitné kancelárie, napríklad formou franchisingu. Pôjde o kombináciu silnej značky a individuálneho makléra, ktorý bude ochotný vzdať sa časti provízie za servis od realitky.

Žiadaní všestranní poradcovia

Súčasný realitný trh je iný ako pred pár rokmi. Mení sa spôsob, akým pracujú makléri, aj ponuka nehnuteľností, o ktoré je čoraz väčší záujem. Country manažér IWG pre Česko a Slovensko Karel Pelán pre TREND na konferencii objasnil, že segment flexibilných pracovných priestorov patrí medzi najrýchlejšie rastúce a v oblasti komerčných nehnuteľností mení zabehnuté systémy.

Najnáročnejší na flexibilitu sú najmä tí, ktorí sú neustále v pohybe, teda ľudia pracujúci v oblasti obchodu, biznis developmentu i v rôznych projektových či kreatívnych tímoch. ,,Budúcnosť profesie realitných maklérov vnímame vo väčšej komplexnosti poskytovaných služieb. Už nebudú len tí, ktorí klientom zoženú bývanie, ale stanú sa osobnými poradcami pre celú oblasť realít,” podotkol.

Vizualizácia podporuje emócie

Makléri, ktorí dnes chcú predať, kúpiť či prenajať nehnuteľnosť, by sa mali zamyslieť nad tým, čo robiť, aby boli efektívni. Jasným trendom je vizualizácia. Podľa Martina Lazíka, analytika NARKS, je umenie predávať rovnako dôležité ako umenie prezentovať nehnuteľnosť tak, aby kupujúci reagoval pozitívne.

Zákazníci sa pri nákupoch zvyčajne riadia všetkými zmyslami. Tak je to aj pri kúpe nehnuteľnosti. Čím je lákavejšia, tým väčšmi dokáže zaujať na prvý pohľad. ,,Každá nehnuteľnosť, či už na prenájom, predaj, či kúpu, sa dá nafotiť kvalitne. Realitní makléri by nemali byť len dokumentaristami. Musia pracovať s emóciami klientov,” konštatoval M. Lazík.

Vhodným riešením je napríklad zaujímavé video, ktoré osloví správnu cieľovú skupinu. Revolúciu do realitnej praxe priniesli aj big data. Na trhu je množstvo verejne dostupných informácií vrátane rôznych databáz ako cenové mapy či mapy kvality života, s ktorými sa dá dobre pracovať pri ponuke nehnuteľností.

Budúcnosťou je užšia spolupráca s developermi

Výzvou pre maklérov ostáva, ako majú naberať do realitnej ponuky staršie, takzvané secondhandové byty či novostavby. Konateľ realitnej skupiny MGM Mário Glos vidí budúcnosť vo väčšej spolupráci s developermi. ,,V žilinskom regióne, kde pôsobíme, chýba stredná trieda záujemcov. Teda najmä tí, ktorí vnímajú pridanú hodnotu služieb realitných kancelárií. Majú pocit, že všetko si dokážu vybaviť sami,” podotkol na margo zvyklostí klientov.

Za úspech M. Glos považuje, že sa im podarilo nahradiť predaj novostavieb. ,,Budúcnosť zíkavania nových ponúk je v náborovom mixe. Teda v súhrne činností, ktoré nás k tomu privedú,” načrtol. Jednou z vhodných ciest pre maklérov môže byť sledovanie aktivít konkurencie, získavanie klientov na obhliadkach, networking či snaha o vybudovanie vlastnej značky.

,,Na trh novostavieb sa musíme pozerať inou optikou ako doteraz. Výhodou realitných kancelárií pre devoloperov je, že majú lokálne vedomosti. Dokážu presne pomenovať a odhaliť disproporcie trhu i správanie klientov,” skonštatoval na záver konateľ MGM. Developeri vždy musia prispôsobiť produkt finálnemu klientovi a realitné kancelárie môžu vyťažiť zo svojich lokálnych vzťahov a kontaktov.

Realitný trh sa mení. Makléri musia pracovať s emóciou klienta

[Trend; 01/2020; 09/01/2020; s.: 52,53; Zuzana Kullová ; Zaradenie: Podnikanie, Reality]

Zuzana Kullová

V minulom roku rástli vyšším tempom ceny trojizbových bytov

Tempo rasu cien dvojizbových bytov sa zvyšovalo aj vo štvrtom štvrťroku.

Ceny nehnuteľností v krajských mestách Slovenska rástli počas celého roka 2019. Hoci sa v druhom polroku očakávalo stagnovanie rastu cien, posunuli sa cenovky bytov v krajských mestách k novým maximám, a to aj napriek tomu, že v platnosti už boli obmedzujúce opatrenia Národnej banky Slovenska.

Ceny trojizbových bytov rástli rýchlejšie ako ceny dvojizbových bytov, a zároveň prekonali aj rast cien z roku 2018. Vyplýva to z najnovšej analýzy Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

“V prípade trojizbových bytov, ktoré celý rok zaznamenávali mierne vyššie kvartálne nárasty ako dvojizbové byty, je aj koncoročný rozdiel výraznejší a dostal sa nad hranicu desiatich percent, presnejšie 10,29 percenta.

Výsledkom je teda vyššie tempo rastu v roku 2019, ako tomu bolo v roku 2018 pre trojizbové byty, pretože prekonali 7,07-percentný rast z roku 2018,” uviedol analytik NARKS Martin Lazík. V medziročnom porovnaní sa, naopak, tempo rastu cien dvojizbových bytov znížilo.

“Na konci roka 2019 boli ceny o 7,25 percenta vyššie, ale pred rokom bol medziročný nárast na úrovni 12,11 percenta,” dodal Lazík. Najvyššiu priemernú cenu za meter štvorcový (m2) zaznamenali realitné kancelárie v bratislavskom Starom Meste, kde dosiahla úroveň 3427 eur/m2, a to už v 3. kvartáli roku 2019.

Tempo rasu cien dvojizbových bytov sa zvyšovalo aj vo štvrtom štvrťroku. Ceny dvojizbových bytov za meter štvorcový zaznamenali opäť vyšší medzikvartálny nárast, ako tomu bolo v predošlom období.

Celoslovenská priemerná úroveň krajských miest dosiahla nárast 2,66 percenta v porovnaní s tretím kvartálom (2,31 percenta) roka 2019, čo je zvýšenie tempa rastu cien ku koncu roka o 0,35 percentuálneho bodu.

Naopak, ceny trojizbových bytov spomalili tempo rastu na úroveň 1,36 percenta, čo je veľká zmena oproti predošlým kvartálom. Predošlé medzikvartálne nárasty boli nad úrovňou 3 percenta, takže prepad rastu na polovicu je významný. Podľa analytika nie je jasné či ide o trend, alebo len o korekciu z pohľadu štatistík.

Realitnému trhu v roku 2019 vládol stály dopyt po bývaní. Pre trh v krajských mestách bola typickým znakom malá ponuka, či už v segmente novostavieb alebo starších bytov.

“Napriek rôznym turbulenciám na svetových trhoch a spomaľovaniu slovenskej ekonomiky si slovenský spotrebiteľ uchoval optimizmus, čo je určite dobrou správou nielen pre realitný trh, ale aj celkovú ekonomickú situáciu na Slovensku,” dodal Lazík.

[finweb.hnonline.sk; 07/01/2020; TASR ; Zaradenie: Domáca ekonomika]

Rastúca cena či nedostatok bytov. Slovákov láka bývanie u susedov

Zrýchľujúci sa rast cien nehnuteľností a nedostatok bytov riešia obyvatelia hlavného mesta aj odsťahovaním za hranice. Lákavé sú najmä pohraničné regióny v Maďarsku či Rakúsku.

Maďarské či rakúske pohraničné obce ponúkajú v niektorých prípadoch až 40-percentnú zľavu v porovnaním s okolím hlavného mesta.

Študentka Dominika Machalová sa s priateľom rozhodla presťahovať sa do maďarskej Rajky, ktorá je od Bratislavy vzdialená asi 20 kilometrov smerom na juh, pred rokom. Ako dôvod uvádza aj cenu realít či relatívnu blízkosť.

“Zaujala nás vidina domu s dobrou dostupnosťou do Bratislavy. Ráno to máme do práce po diaľnici 15 – 20 minút s minimálnymi alebo so žiadnymi zápchami,” hovorí.

Vyzdvihuje aj možnosť chodiť na nákupy do maďarských alebo rakúskych obchodov, keď sú tie slovenské zatvorené počas sviatkov. Problémom však môže byť jazyková bariéra a horšia dostupnosť spojov pre obyvateľov bez auta najmä počas večerných hodín.

“Hlavne v Maďarsku vznikajú novopostavené štvrte, kde slovenské komunity tvoria často celé obyvateľstvo,” uviedol pre HN maklér Alexander Krajňak zo spoločnosti RE/MAX.

Práve cenové rozdiely sú podľa neho dôvodom rastúceho záujmu o nehnuteľnosti za hranicami. Zvyšovanie dopytu by malo pokračovať aj v najbližšom období. Rásť teda budú tiež ceny. “Aj keď tempo rastu je veľmi podobné ako na Slovensku, ceny budú stále oveľa priaznivejšie ako u nás,” hovorí Krajňák.

Zľava u susedov

U našich západných susedov sú populárne najmä mestá Hainburg, Berg, Kittsee či Wolfsthal. Len v Hainburgu má trvalý pobyt vyše 2 100 Slovákov z celkového počtu vyše 7 100 obyvateľov, povedal v rozhovore pre HNmagazín starosta Helmut Schmid. V niektorých menších pohraničných rakúskych mestách či v Rajke tvoria Slováci až polovicu populácie.

Cena starších trojizbových panelákových bytov do 70 štvorcových metrov v Petržalke sa podľa maklérov začína na úrovni 150-tisíc eur. V maďarskej v Rajke si záujemca môžete dovoliť byt s podobnou rozlohou, a ktorý je mladší ako 15 rokov, za 110-tisíc eur, ak ho kupuje z druhej ruky. V Hainburgu zas novostavba stojí do 140-tisíc eur. Prepočítané na štvorcové metre sa cena novej nehnuteľnosti v maďarskom pohraničí pohybuje medzi 1 300 a 1 500 eurami. Náklady na kúpu sú teda asi o 40 percent nižšie ako priemer Bratislavského kraja. Pri Hainburgu je zľava nižšia, keďže štvorcový meter sa predáva približne za dve tisícky.

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v minulom roku historické maximum. V treťom štvrťroku minulého roka priemerná cena za štvorcový meter v Bratislavskom kraji dosiahla rekordných 2 148 eur. V medziročnom porovnaní vzrástla o 10,2 percenta.

To je najprudšie zdražovanie od štvrtého štvrťroku 2008. Ceny realít v okolí hlavného mesta prevyšujú celoštátny priemer 1 603 eur takmer o 75 percent.

“Ceny rezidenčných nehnuteľností stúpajú aj v pohraničných oblastiach blízko Bratislavy, ale určite nie takým tempom ako v Bratislave,” hovorí Krajňak. Podobné výsledky hlási aj Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

“Situácia sa dá prirovnať k ponuke v satelitných oblastiach Bratislavy. Je však pravda, že ponuky v Maďarsku v dosahu približne 30 kilometrov od Bratislavy sú stále lacnejšie ako porovnateľné nehnuteľnosti na Slovensku,” vysvetľuje.

Ako však dodáva, rozdiel sa zmenšil. Rakúske pohraničie je o niečo drahšie v porovnaní s inými satelitmi.

Výhody zahraničia

K bývaniu za štátnou hranicou láka nielen cena bývania, ale aj vyššia kvalita života a dobrá dostupnosť. Kvality Rajky potvrdzuje aj Erika Čermáková, ktorá tam žije už šesť rokov. “Rajka je krásna dedina s nádhernou prírodou v okolí,” hovorí. Upozorňuje však, že situácia sa v posledných rokoch zhoršuje kvôli ľuďom, ktorí tam žijú, no nemajú pobytovú kartu. Obec tým trpí, lebo za nich nedostáva žiadne príspevky. Zvyšovanie počtu obyvateľov sa podľa nej negatívne prejavuje na infraštruktúre, cenách nehnuteľností či potravín, ale aj bezpečnosti.

Bezproblémovú dopravu poskytujú aj východorakúske obce. Aj keď ceny nehnuteľností sú tam vyššie ako v Rajke, stále nedosiahli bratislavskú úroveň. No výhodou je vysoká úroveň bývania, kvalita verejného priestoru, príjemné prostredie či možnosť prihlásiť deti do miestnych škôl.

Krajňak však upozorňuje na problém financovania bývania v zahraničí. “Získať hypotéku v Maďarsku či Rakúsku ako slovenský občan s príjmom na Slovensku je komplikované a hypotéky sú oveľa drahšie ako u nás,” poznamenáva. Kúpu tamojších nehnuteľností je teda podľa neho nevyhnutné financovať z vlastných zdrojov. Okrem toho treba rátať aj s poplatkami a daňami navyše, uzatvára.

Zdroj – Hospodárske noviny

[finweb.hnonline.sk; 08/01/2020; Nina Janešíková ; Zaradenie: Domáca ekonomika]

Rekordne drahé bývanie

Katrin Lengyelová, moderátorka:

“Rok 2019 priniesol najdrahšie bývanie v našej histórii. Ceny nehnuteľností zdvihol veľký záujem ľudí. Lacné hypotéky, aj nedostatok bytov vo veľkých mestách. Odborníci hovoria, že aj na budúci rok by mali ceny rásť, aj keď pomalšie ako doteraz.”

Marek Mašura, redaktor:

“Rekordných 1 603 eur – toľko v priemere stojí meter štvorcový nehnuteľnosti. Je to o takmer 10 % viac než vlani. Aj keď údaje za celý rok ešte nemáme, ekonómovia odhadujú, že bývanie zdražie najviac od roku 2008.”

Cena za meter štvorcový (zdroj: NBS)
  1. štvrťrok 2019 – 1 539 €
  2. štvrťrok 2019 – 1 556 €
  3. štvrťrok 2019 – 1 603 €
Tibor Lőrinz, analytik Tatra banky:

“Ľudia majú viac peňazí, hypotéky sú lacnejšie, čo ešte zvyšuje nejakú tú kúpnu silu peňazí v porovnaní s nehnuteľnosťami. Takže ceny nehnuteľností logicky rastú.”

Marek Mašura:

“Ceny pritom rastú aj preto, že nové bytovky pribúdajú iba pomaly. Developeri tak nestíhajú vyjsť v ústrety všetkým záujemcom.”

Ján Palenčár, Národná asociácia realitných kancelárií:

“V Bratislave developer si dokáže vyriešiť všetky povolenia, povedzme po stavebné povolenie, zhruba za 4 roky. To je neskutočne dlhý čas.”

Marek Mašura:

“Čísla ukazujú, že záujem o bývanie, ale aj ceny nehnuteľností rastú najviac vo veľkých mestách. Slováci zároveň radšej kupujú byty, napriek tomu, že sú v porovnaní s domami drahšie.”

Cena za meter štvorcový (zdroj: NBS)

byt – 1 898 €
dom – 1 247 €

Tibor Lőrinz:

“Tí ľudia ako keby sa chceli sťahovať možno do mesta, možno za tými lepšími službami, za lepšími škôlkami, za lepšími školami. Možno aj na úkor nejakého nepohodlia, čo sa týka parkovania.”

Marek Mašura:

“Pre tých, ktorí sa sťažujú na pridrahé bývanie, nemáme dobré správy. Ceny by mali totiž rásť aj v budúcom roku, aj keď zrejme nie až tak rýchlo, ako v súčasnosti. Kto si chce teda napríklad kúpiť byt, nemal by podľa odborníkov váhať.”

Ján Palenčár:

“Ja by som poradil klientom, aby v prvej etape sa orientovali na trh novostavieb. Pretože tak ako vidíme, naozaj tie novostavby sa stavajú podľa nových noriem. Pri starších bytoch bude problém aj v tom, že budú znevýhodnené pri dani z nehnuteľností a podobne.”

Marek Mašura:

“Odborníci na bývanie hovoria, že byty by mohli v nasledujúcom období zdražieť o 4 % až 6 %. Predpokladom však je, že nepríde kríza, ktorá by mohla oslabiť záujem o bývanie.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 30/12/2019; Marek Mašura; Zaradenie: z domova]

Nehnuteľnosti siahli na nový rekord

Patrik Švajda, moderátor:

“Bytov je málo a tie, ktoré ostali v ponuke, siahajú cenovkami na historické rekordy.”

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Okrem novostavieb si tak priplácame aj za kedysi lacnejšie staré byty.”

Patrik Švajda:

“Ceny nezabrzdilo ani sprísňovanie podmienok na získanie hypoúveru.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Očakávali, že preteky v zdražovaní bývania by sa už mohli v roku 2019 zastaviť, nestalo sa. Ceny nehnuteľností potvrdzujú nové maximá.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií:

“Rok 2019 bol špecifický v tom, že ceny nehnuteľností naďalej rástli. Práve v tomto roku sme zaznamenali historicky najvyššie ceny od roku 1989, dokonca vyššie ako bolo rok 2008, keď vypukla realitná bublina.”

Andrea Mačošková:

“Realitný trh ťahajú stále najviac ceny nehnuteľností v Bratislave. Priemerná cena dvojizbového bytu, ktorý je najpredávanejší, sa tu v Starom Meste zastavila na hranici 195 tisíc.

Ceny nehnuteľností za 2-izbový byt

V celoslovenskom meradle vedú rebríček najdrahších dvojizbových bytov po Bratislave Banská Bystrica a Žilina. Rovnako idú hore aj trojizbové byty.”

Martin Lazík, realitný analytik:

“Vyskočili viaceré krajské mestá medziročným porovnaním povedzme Žilina až o 20 % a je to práve to, že z toho segmentu toho koláča štatistických cien tvoria stále väčšinu a väčší podiel novostavby, ktoré aj povedzme v týchto krajských mestách, napríklad aj v Žiline, už sú drahšie.”

Andrea Mačošková:

“No rozpredávajú sa ešte skôr ako ich postavia. V Bratislave je už dávno vypredané, mesto má najmenej voľných ponúkaných bytov.”

Ján Palenčár:

“Developeri majú záujem stavať byty kvôli neutíchajúcemu a veľmi silnému dopytu, ale tento stav je spôsobený veľmi dlhými povoľovacími procesmi pri stavebných povoleniach.”

Andrea Mačošková:

“A potom tí, ktorí hľadajú novostavby a nedostanú sa k nim, obzerajú už aj staršie byty, ktorých cenovky tiež závratne stúpajú. Nepomohli veľmi ani prísnejšie pravidlá na získanie hypoúverov. Ľudia sa k nim stále dostanú, len možno nie všetci, alebo za zhoršených podmienok.”

Ján Palenčár:

“Na jednej strane Národná banka obmedzila prístup k hypotékam, ale presne tá časť obyvateľstva, ktorým nebolo umožnené kúpiť si byt, nemá alternatívu. A tá alternatíva musí byť na trhu s nájomným bývaním.”

 

Andrea Mačošková: “No kým si ľudia vybrať nemôžu a banky budú v rámci konkurencie ponúkať tak nízke sadzby, ceny nehnuteľností sa budú pravdepodobne zvyšovať aj v roku 2020. Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 27/12/2019; Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

Problém s bývaním mnohopočetnej rodiny

Viliam Stankay, moderátor:

“Bývanie chýba aj ľuďom, ktorí sa náhle ocitnú v núdzi. Matka s ôsmimi deťmi musela zo svojho bydliska po nezhodách odísť, no nemala kam. Dočasne jej pomohol bratislavský magistrát v sociálnej ubytovni. Situáciu to však nevyriešilo. Dlhodobo totiž nemôžu nájsť podnájom. Takúto mnohopočetnú rodinu nechce nikto ubytovať.”

Miroslava Ščobíková, redaktorka:

“Pani Viera má deväť detí. Najstaršieho už dospelého syna z prvého manželstva, ďalších osem detí má s mužom, ktorý je momentálne vo výkone trestu. Súd ho poslal za mreže, pretože Vierku týral. Na slobode holdoval alkoholu a peniaze do rodiny neprinášal. Po rokoch trápenia sa Viera pokúsila postaviť na vlastné nohy. Našla si priateľa, ktorý ju s deťmi prijal.”

Ján, Vierkin priateľ:

“Nedávam pocítiť to, že proste ako boli dakedy, že týrané a proste brané ako jak sa povie, ako nič.”

Miroslava Ščobíková:

“Z rodinného domu, v ktorom Vierka žila so svokrou, odišla. S priateľom si našli podnájom, no aj z toho museli odísť. Omeškali sa so splátkou. Pomocnú ruku podal bratislavský magistrát.”

Peter Bubla, hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy:

“Vzhľadom na to, že išlo o výnimočnú situáciu, hľadali sme rýchle riešenie. To sa podarilo nájsť. Rodinku s deťmi sme umiestnili v mestskej ubytovni Fortuna. Všetci ale vieme, že toto naozaj je len dočasné riešenie.”

Ján:

“Ďakujeme ako mestu Bratislava, ako magistrátu, že nás aspoň takto nám ponúkol, ale toto neni pre nás bývanie.”

Miroslava Ščobíková:

“Sociálna ubytovňa poskytuje síce strechu nad hlavou, no na dôstojný rodinný život nestačí.”

Vieroslava, mama deviatich detí:

“Proste odtiaľto odísť, aj keď mimo Bratislavu najlepšie s deťmi.”

Miroslava Ščobíková:

“Vedeli by ste platiť nájom?”

Vieroslava:

“No, do tak zhruba do tých 700 euro so všetkými, s energiami.”

Ján:

“Snažíme sa obidvaja riešiť to. Ohliadavame inzeráty, pozeráme inzeráty, voláme. Lenže my, keď povieme, že sme dvaja dospelí a osem detí, tak proste majú strach.”

Miroslava Ščobíková:

“Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska priznáva, že mnohopočetné rodiny si veľmi ťažko nájdu prenájom.”

Zuzana Jakabíková, gen. sekretárka, Národná asociácia RK Slovenska:

“Skôr než využívať komerčné prenájmy, by sme mohli odporučiť v tejto situácii, skúsiť požiadať správcu obce, kde majú trvalý pobyt, aby im pomohla so sociálnym bývaním, respektíve snažila sa nájsť vhodné riešenie. Bola by to pre rodinu najlepšia možnosť.”

Miroslava Ščobíková:

“Obec pri Bratislave, kde má mama s deťmi trvalý pobyt, nemá sociálne byty. O svojich obyvateľov sa nevedela postarať. Pýtali sme sa teda na Ústredí práce.”

Jana Lukáčová, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny:

“My ako, ako úrad alebo ako ústredie nedisponujeme žiadnymi nájomnými alebo sociálnymi bytmi a nemáme ani kompetenciu prikázať inej organizácii, aby poskytla rodine bývanie.”

Miroslava Ščobíková:

“Pýtali sme sa aj v rôznych krízových centrách. Odpoveď bola rovnaká. Z kapacitných dôvodov rodinu nemôžu ubytovať.”

Jolana Šuleková, riaditeľka DORKA, n. o.:

“Je mi ľúto, ale musím vás sklamať. Dočasný domov rodičom s deťmi v tejto ťažkej situácii nemôžme nijakým spôsobom pomôcť, nakoľko naša kapacita je plne naplnená.”

Miroslava Ščobíková:

“Najmladšie deti už chodia do škôlky. Vierka tak môže začať pracovať.”

Vieroslava:

“Kurz opatrovateľky, tak vlastne opatrovateľku alebo v minulosti, čo som robila voľakedy predavačku.”

Ján:

“Ja som vyučený strojný zámočník. Ja robím kontrolu kvality, vo výrobe som robil, vysokozdvižný vozík, skladový systém. Proste takéto roboty.”

Miroslava Ščobíková:

“Situáciu tejto rodiny pravidelne sledujú sociálne pracovníčky.”

Jana Lukáčová:

“Skromné majetkové alebo bytové pomery nie sú dôvodom na to, aby bolo, aby boli deti vyňaté z rodiny. Vždy je dôležité to, či je deťom poskytovaná starostlivosť, a či deti nie sú v žiadnom ohrození svojho psychického, fyzického alebo sociálneho života.”

Miroslava Ščobíková:

“Vierka je milujúcou mamou a o svoje deti sa stará. Rodičov už nemá a svojich detí by sa nikdy nevzdala.”

[STV Jednotka, 19:00; Správy RTVS; 25/12/2019; Miroslava Ščobíková]

Realitní makléri budú musieť absolvovať odborné vzdelávanie

Od februára sa sprísnia podmienky na výkon profesie realitného makléra. Popri stredoškolskom vzdelaní a dvojročnej praxi budú musieť absolvovať akreditovaný kurz.

Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, bude možné vykonávať za iných podmienok. Okrem dosiahnutého vysokoškolského vzdelania ekonomického, právnického, stavebného alebo architektonického smeru, to pri stredoškolskom vzdelaní s maturitou bude možné len po absolvovaní akreditovaného kurzu pre profesiu realitný maklér a dvojročnej praxi. Doteraz bola podmienkou len päťročná prax.

Novelu zákona o živnostenskom podnikaní, ktorá zmenu zavedie, schválili nedávno poslanci Národnej rady SR. Nové podmienky vstúpia do platnosti 1. februára budúceho roka.

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) je so zmenou spokojná. “Teší nás, že sa do realitnej činnosti vniesol aj dávno potrebný prvok odbornej prípravy, z čoho by mal vyplynúť pozitívny prínos tak pre zvyšovanie kvality realitných služieb na trhu, ale najmä to bude prínosné pre klientov realitných kancelárií a maklérov,” uviedol prezident asociácie Ján Palenčár.

NARKS už od roku 2017 pripravila akreditovaný kurz pre profesiu realitný maklér, ktorý odsúhlasilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Absolvent kurzu získa prehľad o všetkých oblastiach realitnej činnosti, ako sú realitný trh, ponuka a dopyt v realitách, stanovenie ceny, typy nehnuteľností a ich marketing.

Spozná proces realizácie realitného obchodu podľa druhu činnosti. Bude ovládať platné zákony v oblasti občianskeho, obchodného, stavebného, daňového a iného práva, katastra, nadobúdania vlastníctva nehnuteľností a ich financovania s dôrazom na realitné zmluvné právo.

Zároveň sa oboznámi so svojimi povinnosti, ktoré má ako povinná osoba podľa osobitných zákonov. Bude poznať rôzne typy sprostredkovania a zastupovania v obchode s nehnuteľnosťami. Získa adekvátne predajné a komunikačné zručnosti a bude poučený o etických princípoch a rozsahu služieb realitných maklérov.

Zdroj – TASR

[investujeme.sk; 23/12/2019; Redakcia ; Zaradenie: Bývanie]