Archív kategorií: Media monitoring

Akreditovaný profesijný kurz „Realitný maklér“

Kurz pre získanie realitnej živnosti v zmysle Živnostenského zákona SR

NARKS otvára historicky prvý prípravný profesijný kurz v oblasti celoživotného vzdelávania pre získanie odbornej spôsobilosti (potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia).

Termín kurzu : Začiatok kurzu 24. júl – október
Kurz bude prebiehať 2x do týždňa, vždy v piatok a v sobotu (mimo sviatkov).

*S možnosťou výhodného financovania na tretiny (bez navýšenia)Úhradu je možné si rozdeliť na 3 splátky. V poplatku sú zahrnuté študijné materiály, náklady na odborné a organizačné zabezpečenie školenia, občerstvenie a záverečná skúška (po úspešnom absolvovaní aj certifikát).

*Posledná splátka musí byť uhradená pred záverečnou skúškou

Po absolvovaní kurzu a úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti získate osvedčenie o kvalifikácii, na základe ktorého môžete požiadať o

ŽIVNOSTENSKÉ OPRÁVNENIE!

Realitná činnosť, teda sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností sa od 1.2.2020 udeľuje okrem potrebného dosiahnutého vysokoškolského vzdelania (*vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru) aj na základe stredoškolského vzdelania s maturitou a zároveň absolvovania akreditovaného kurzu pre profesiu realitný maklér a 2-ročnej praxe. Nahradila sa teda 5-ročná prax a doplnila dôležitá povinnosť odbornej prípravy. Realitných sprostredkovateľov, ktorí už realitnú činnosť vykonávajú sa novela nedotýka.

Tento kurz predstavuje jedinečný rozsah 150 hodín, zahŕňa 19 odborných tém a viac ako 50 podtém. Záverečná skúška pozostáva z písomného testu, prezenčnou formou.

V prípade profesijného kurzu „REALITNÝ MAKLÉR“ organizovaného Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska (NARKS) je garantom Ing. Martin Čapo, známy odborník, lektor a arbiter z oblasti sprostredkovania nehnuteľností a obchodu s nimi. Kvalitu výuky zabezpečuje 24 ďalších odborných lektorov, ktorí sú akreditovaní k rôznym témam. Je zabezpečená ich alternácia pre bezproblémový priebeh kurzu. Všetko je schválené tak, aby tento kurz spĺňal najvyššie požiadavky na vzdelanie. Cieľom kurzu je, aby účastníci po jeho úspešnom absolvovaní a zložení skúšky získali doživotne uznávaný doklad o vzdelaní a odbornej príprave pre prácu realitného makléra. 

Európsku CEPI Atestáciu!  Tento kurz je uznaný CEPI – Európskou asociáciou realitných profesií so sídlom v Bruseli. CEPI udelením atestácie osvedčuje, že akreditovaný kurz NARKS zodpovedá profesionálnym štandardom CEPI. Každý úspešný absolvent kurzu získa aj európsky certifikát k realitnej profesii.

Absolvent kurzu „Realitný maklér“ získa navyše prístup na 6 mesiacov do e-learningu NARKS s vydaním licencie a možnosť používania loga Licencovaný realitný maklér „LRM“ (po dobu 3 rokov)

 

Akreditáciu MŠVVŠ SR pre profesiu „Realitný maklér“ získala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska 26. mája 2017 pod značkou POA: 3538/2017/56/1. Pre detail akreditácie klikni tu.

Pre viac informácií kliknite tu.

Ceny sú rekordné, no rast sa má spomaliť

S priemernými mesačnými výdavkami tristo eur a so štandardnou hypotékou si Slovák na 70-metrový bytov našetrí takmer za dvadsať rokov.

Ceny bývania si na Slovensku udržiavajú dlhodobo rastúcu krivku. Platilo to aj v prvom štvrťroku 2020. Neovplyvnila ich zatiaľ ani nastupujúca kríza súvisiaca so šírením ochorenia Covid-19. ,,Predpokladáme, že spomalenie ekonomiky spôsobené pandémiou koronavírusu sa zásadnejšie prejaví počas druhého kvartálu 2020, čo spôsobí výrazný tlak na cenotvorbu na trhu,” hovorí Peter Ondrovič, rizikový manažér a odhadca cien nehnuteľností zo spoločnosti Lexxus.

Z pohľadu ďalšieho vývoja je kľúčové obdobie ,,zmrazenia” ekonomiky. Najprísnejšie vládne opatrenia trvali zhruba dva mesiace, prejavia sa aj na trhu práce stúpajúcou nezamestnanosťou a nižším rastom miezd tých, ktorí o prácu neprišli.

Kroky štátu síce majú zmierňovať následky nečakanej krízy, no ekonomika sa bude zviechať pomaly a disponibilné príjmy domácností sa nebudú vyvíjať tak dobre, ako to vyzeralo ešte začiatkom roka. Sú to faktory ovplyvňujúce spotrebu, no na cenách bytov sa prejaviť z dlhodobého hľadiska nemusia.

,,Predávajúci nehnuteľností čakajú, ako sa vyvinie situácia, a nie sú ochotní tak rýchlo zľaviť z cien,” približuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Dodáva, že ak by kríza trvala dlhšie a ekonomika by sa spamätávala z terajšej situácie viac ako rok, aj trh nehnuteľností by zrejme prešiel korekciou.

Súhlasí s tým aj Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS), ktorý avizoval, že ak sa koronavírus podarí ,,vyriešiť” do troch mesiacov, klienti sa rýchlejšie vrátia k realizovaniu potrieb bývania a opäť sa naštartuje predaj. ,,V tomto prípade nepríde k zásadným zmenám cien nehnuteľností, predpokladám však spomalenie zvyšovania cien,” načrtol.

Pokrízové maximum

V prvom štvrťroku tohto roka dynamika rastu cien bývania opäť stúpala – medziročne bola na úrovni 8,6 percenta, kým v poslednom kvartáli vlaňajška dosiahla 6,4 percenta. Z historického pohľadu išlo o jeden z najväčších zaznamenaných medziročných rastov, nedosiahol však na rekordné tempo zdražovania z tretieho kvartálu minulého roka (9,7 percenta). Nárast cien začiatkom tohto roka oproti poslednému štvrťroku minulého roka na úrovni 4,6 percenta predstavuje najvyšší kvartálny rast od roku 2008, vyplýva to z dát Národnej banky Slovenska (NBS).

Ceny bývania na Slovensku naďalej lámu pokrízové maximá. V prvom štvrťroku 2020 dosiahla priemerná cena 1 671 eur za štvorcový meter. Rýchlejší rast zaznamenali ceny bytov aj domov. Pri bytoch dosiahla priemerná cena 2 006 eur za štvorcový meter, čo predstavovalo medziročný nárast 9,7 percenta. Najnižšie tempo rastu bolo pri najväčších bytoch – päť- a viacizbových. Priemerná cena domov vzrástla na 1 264 eur za štvorcový meter a medziročne tak stúpla o 6,3 percenta. Viac ako dvojnásobným tempom stúpli medzi štvrťrokmi ceny rodinných víl (7,1 %) oproti štandardným domom (3,2 %).

Na základe týchto údajov sa celková dostupnosť bývania na Slovensku zhoršila. Napriek tomu má však tento vývoj podľa NBS malú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, keďže výhľad zneistila rozvíjajúca sa kríza. ,,Druhý štvrťrok bude v rozhodujúcej miere ovplyvnený predovšetkým tým, aký nepomer nastane medzi intenzitou prenosu šoku vyvolaného pandémiou do miezd a do cien nehnuteľností,” uvádzali analytici NBS s tým, že výrazné zmeny úrokových mier úverov určených na kúpu nehnuteľnosti sa v blízkej budúcnosti nepredpokladajú. Prikláňali sa však k ďalšiemu zhoršovaniu dostupnosti bývania v nasledujúcom období.

Ťahúňom je Bratislava

Podľa databázy NARKS tvorí polovicu celého tuzemského trhu s nehnuteľnosťami Bratislava. Hlavné mesto vytlačilo celoslovenský priemer ceny za štvorcový meter nad hranicu 1 600 eur už v priebehu vlaňajška.

V poslednom štvrťroku 2019 prišli na bratislavský trh dva väčšie projekty – Ovocné sady a Vydrica. V novej štvrti, ktorá vyrastie na okraji Trnávky a prinesie vyše tisícky bytov, sa ceny hýbali na úrovni okolo 2 500 – 2 700 eur za štvorcový meter a radili sa tak medzi najlacnejšie projekty v Bratislave. ,,Masívny predaj v podobe viac než 280 bytov za prvé dva mesiace ukázal, že štartovacie byty s nižšou cenou sú napriek okrajovej lokalite v rámci mesta vysoko dopytovaným tovarom,” konštatoval v analýze Bencont Investments.

Projekt Vydrica v historickom centre metropoly, naopak, prišiel s rekordne drahými bytmi, kde priemerná cena presahuje šesťtisíc eur za štvorcový meter a priemernú cenovku v Starom Meste tak vyhnala nad úroveň 5 600 eur.

Ku koncu roku 2019 tvorilo ponuku novostavieb v Bratislave 2 047 voľných bytov. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku, kde počet voľných bytov predstavoval len 1 732, tak po dlhom čase došlo k nárastu ponuky. Popri Ovocných sadoch a Vydrici patrili medzi ďalšie projekty s väčším prílevom bytov ďalšie etapy projektov Galvaniho dvory, Nuppu či Jégého alej.

Napriek prvému medziročnému rastu ponuky od roku 2017 je počet voľných bytov v hlavnom meste stále nepostačujúci. Súčasná ponuka predstavuje zhruba 40 percent objemu z rokov 2016 – 2017 a 65 percent objemu z rokov 2012 – 2014, keď bol realitný trh v Bratislave na svojom dne.

Takáto nízka ponuka spojená so stále vysokým dopytom spôsobila vlani nárast ceny nad tritisíc eur za štvorcový meter, pričom ku koncu roka sa vyšplhala priemerná cena v hlavnom meste na 3 237 eur za štvorcový meter. Ceny novostavieb v Bratislave sa za minulý rok zvýšili o 11,3 percenta.

Niektoré kraje stúpli dvojciferne

Cena bývania je síce s odstupom najvyššia v Bratislavskom kraji, kde dosahovala 2 231 eur za štvorcový meter, no dynamika rastu bola väčšia v iných regiónoch Slovenska. V medziročnom porovnaní dosiahli ceny v prvom kvartáli dvojciferné tempo rastu pri troch krajoch – Žilinskom (16,5 %), Trenčianskom (14,5 %) a Banskobystrickom (14,2 %).

Práve v Banskobystrickom kraji boli priemerné ceny nehnuteľností dosiaľ v porovnaní s ostatnými krajmi relatívne najnižšie, čo sa zmenilo dôsledkom vysokého rastu na začiatku roku 2020. Znamenalo to ich posun nad úroveň priemerných cien nehnuteľností v Nitrianskom kraji. Oba kraje však aj naďalej zaostávajú za ostatnými o viac než sto eur na štvorcový meter.

V Banskobystrickom kraji zároveň najviac medziročne zdraželi byty – o 13,2 percenta. V absolútnom vyjadrení rástli najrýchlejšie ceny bytov v okresoch Banská Štiavnica a Žarnovica, no najväčší podiel na raste priemernej ceny v kraji má okres Banská Bystrica. Medziročný rast priemernej ceny domov bol aj v prvom štvrťroku 2020 najvýraznejší v Žilinskom kraji, rozhodujúcou mierou prispel najmä okres Žilina.

Celková dostupnosť bývania vyjadrujúca vzťah medzi cenami nehnuteľností a priemernou mzdou sa zhoršila v každom kraji okrem Prešovského. Ten bol jediný, kde ceny bývania oproti predošlému štvrťroku nerástli, naopak, štatisticky klesli o 3,3 percenta. Kraj dosahuje v posledných štvrťrokoch relatívne vyššie rasty miezd, pozorovaný vývoj bol preto podľa NBS očakávaný. V Prešovskom kraji pritom ešte výraznejšia korekcia nastala v kategórii bytov. Žilinský kraj bol krajom s najhoršou dostupnosťou bývania – všeobecne, ale aj špecificky v bytoch.

Nedostupné bývanie

Dostupnosť bývania súvisí aj so štatistikou, ako dlho musí kupujúci nehnuteľnosť splácať z priemerného mesačného zárobku, respektíve do akej miery umožňuje disponibilný príjem obstarať priemernú nehnuteľnosť na bývanie.

Jedenásť rokov a desať mesiacov bolo vlani obdobie, počas ktorého by sa musel odkladať priemerný slovenský plat, aby sa zaň dal kúpiť byt s rozlohou 70 štvorcových metrov. Tento čas sa navyše medziročne predĺžil takmer o štvrť roka. Napriek nadpriemerným platom je pre obyvateľov hlavného mesta vlastné bývanie takmer dvakrát menej dostupné ako pre ľudí z Trenčianskeho alebo Banskobystrického kraja. Sú byty a domy v Bratislave predražené? Napríklad v porovnaní s Prahou nie, v českej metropole bolo vlani na obstaranie staršieho bytu 3+1 potrebných takmer 15 rokov odkladať priemerný plat.

Ak vo výpočte zohľadníme, že človek musí z niečoho žiť a musí splácať úrok z hypotéky, potrebný čas sporenia ešte vzrastie. Pri mesačnej útrate tristo eur a hypotéke s priemerným úrokom dve percentá bude obyvateľ Prešovského kraja na kúpu spomínaného bytu zarábať 27,5 roka. Bratislavčanovi bude stačiť necelých 25 rokov a obyvateľovi z Trenčianskeho kraja takmer 18 rokov (celoslovenský priemer bol 19 a trištvrte roka).

V porovnaní s priemernými platmi boli nehnuteľnosti najdrahšie v roku 2008, keď si bolo treba na 70-metrový byt odkladať priemernú čistú mzdu viac ako 18 rokov. V roku 2016 sa, naopak, nehnuteľnosti stali relatívne najdostupnejšími, keď si stačilo odkladať menej ako 11 rokov. Rebríček cien realít sa pritom dynamicky mení. Až do roku 2018 bol Košický kraj druhým najdrahším v krajine. Potom však zaznamenal pokles cien a prepadol sa na štvrté miesto za Trnavský a Žilinský kraj.

Ceny bývania podľa krajov (m2, 2019)

Bratislavský kraj 2 102 eur   
Medziročná zmena +6,53 %    Priemerná mzda (2019) 1339 eur   Medziročná zmena: +5,27 %

Trnavský kraj 1 138 eur
Medziročná zmena +7,63 %    Priemerná mzda (2019) 999 eur    Medziročná zmena: +4,94 %

Trenčiansky kraj 944 eur
Medziročná zmena +20,1 %     Priemerná mzda (2019) 980 eur   Medziročná zmena: +3,05 %

Nitriansky kraj 877 eur
Medziročná zmena +17,25 %    Priemerná mzda (2019) 870 eur   Medziročná zmena: +4,57 %

Žilinský kraj 1 123 eur
Medziročná zmena +19,98 %     Priemerná mzda (2019) 937 eur  Medziročná zmena: +2,85 %

Prešovský kraj 1 036 eur
Medziročná zmena +18,4 %     Priemerná mzda (2019) 805 eur   Medziročná zmena: +3,87 %

Banskobystrický kraj 825 eur
Medziročná zmena +6,18 %     Priemerná mzda (2019) 906 eur   Medziročná zmena: +5,47 %

Košický kraj 1 034 eur
Medziročná zmena -3,45 %     Priemerná mzda (2019) 981 eur    Medziročná zmena: +5,60 %

[Trend; 24/2020; 18/06/2020; s.: 38,39,40,41; Martin Poláš ; Zaradenie: Ekonomika, Reality]

Spaľujete odpad? Porušujete minimálne jeden zákon

Rýchle, pohodlné a lacné riešenie. Spaľovanie bolo tradičným spôsobom zbavenia sa odpadu z domácnosti. Takéto “tradície” však nie je dnes už možné udržiavať najmä kvôli ľudskému zdraviu a životnému prostrediu.

Horšie škodliviny ako kedysi. Odpadky sú viac toxické

Jedným z dôvodov, prečo sa pristupuje k zbavovaniu odpadov inak je aj fakt, že chemické zloženie smetia je iné. Viac plastov, viac chémie. Spaľovanie odpadov na Slovensku je zakázané. Povolené je len v na to určených zariadeniach. “Z pohľadu legislatívy sú to spaľovne odpadov a zariadenia na ich spoluspaľovanie,” vysvetľuje Radoslav Virgovič, špecialista na ovzdušie a zmenu klímu z odboru analýz a hodnotenia životného prostredia zo Slovenskej agentúry životného prostredia.

Spaľujete napriek zákonom? Na krku máte pokutu, možno páchate trestný čin

Prevádzky, ktoré môžu spaľovať odpad, musia splniť prísne kritériá. “Emisné limity, technické a prevádzkové požiadavky, ktoré určuje vyhláška ministerstva životného prostredia č.410/2012 Z.z.,” spresnila Beáta Pokorná, vedúca oddelenia kontroly na Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Akékoľvek iné spaľovanie odpadu je prísne zakázané. Vyplýva to zo Zákona o odpadoch, Zákona o ochrane pred požiarmi a Občianskeho zákonníka.

Domáci odpad či odpad zo záhrady nie je možné spaľovať ani v kotolniach na tuhé palivá či v spaľovacích zariadeniach v rodinných domoch, už vôbec nie na priestranstvách pod holým nebom, z ktorých sa oheň môže rozšíriť. Zákonom zakázané je aj vypaľovanie porastov tráv, bylín, kríkov či stromov. Občiansky zákonník zas zakazuje nad prístupnú mieru obťažovať susedov dymom, popolčekom, plynom, parami, prachom či hlukom.

Naša legislatíva kopíruje Európu. Zákony sú dobré, problém je v ľuďoch

Napriek platnej legislatíve, často zneškodňujeme odpad tak, ako sa to nemá. Presné čísla porušení zákonov v tejto oblasti nikto na Slovensku neeviduje. Slovenská inšpekcia životného prostredia má vlastnú databázu vypracovanú na základe kontrolnej činnosti. “Ide o konanie fyzických aj právnických osôb. Používa sa iba pre interné účely,” informuje Martin Jakuš, špecialista na odpadové hospodárstvo z Regionálneho centra Bazilejského dohovoru, z odboru environmentálneho manažérstva.

Policajný zbor zas eviduje len počty trestných činov neoprávneného nakladania s odpadmi a porušovania ochrany vôd a ovzdušia. “Spaľovanie odpadov je špecifická oblasť. Štatistiky tak nie sú nastavené,” potvrdil Slivka.

Legislatívny rámec v tejto oblasti je podľa odborníkov nastavený dobre. “Požiadavky sú transportované z legislatívy Európskej únie. Problematickejšie je to s vymáhaním práva a dokazovaním,” spresňuje Jakuš. Mnohí však apelujú, že kontroly nie sú dostatočné a najmä, z kontrol sa vymykajú najmä fyzické osoby – nepodnikatelia.

Zákony chránia aj pred poleptaním pľúc či oslabením imunity

Pri spaľovaní odpadu vznikajú nebezpečné škodliviny a jedy. Čím je horenie nedokonalejšie, tým viac sa ich vyprodukuje. Nedostávajú sa do atmosféry, ale zostávajú v mieste spaľovania a môžu spôsobiť zdravotné problémy. Najviac ohrozené sú deti, tehotné a starší ľudia.

Pri spaľovaní sa uvoľňujú látky, ktoré sú jedovaté či narkotické, leptajú dýchacie cesty, vplývajú na nervovú či kardiovaskulárnu sústavu. Škodliviny spôsobujú závraty, bolesti hlavy, hučanie v ušiach, sú rakovinotvorné, ovplyvňujú imunitu, poškodzujú plod v lone matky alebo človeka môžu na mieste zabiť. Obrovské sú aj dopady na životné prostredie.

Mnohí kompetentní sa zhodujú, že je potrebné minimalizovať dopady tejto ľudskej činnosti na prírodu. “Úspešne sa to dá dosiahnuť iba súhrou legislatívnych, ekonomických, výchovnovzdelávacích a informačných nástrojov,” tvrdí Virgovič.

Inšpektori majú zviazané ruky, po zmene legislatívy sa možno objavia aj u vás doma

Pre súčasnú legislatívu majú inšpektori tak trochu zviazané ruky. “Nemajú oprávnenie vstúpiť do súkromného rodinného domu a preto podnety, ktoré inšpekcia dostáva, postupuje obciam, ktoré sú oprávnené vykonať stavebný dozor podľa stavebného zákona,” vysvetľuje Pokorná.

Fyzickú osobu doma môžu skontrolovať iba v prípade, keď ide o podnikateľa, respektíve prevádzkovateľa malého stacionárneho zdroja na spaľovanie (tepelný príkon do 0,3 MW). V opačnom prípade všetko rieši obec.

Ak ide o fyzickú a právnickú osobu, ktoré prevádzkujú stredné a veľké zdroje (tepelný príkon od 50 MW), skontrolujú ich orgány štátnej správy ochrany ovzdušia. V zmysle zákonov sú to tiež obce, ale aj inšpekcia, pri stredných a veľkých zdrojoch okresné úrady – odbory životného prostredia a inšpekcia.

Za porušenie zistené pri kontrolách ukladajú obce, okresné úrady a inšpekcia pokuty a žiadajú nápravu. Pokuta sa môže vyšplhať od 3300 eur do 170 000 eur. Ak nedôjde k náprave, sankciu môžu zdvojnásobiť a obmedziť, respektíve úplne zastaviť prevádzku zdroja.

Pálite napriek zákonom? Hrozí vám pokuta, možno páchate trestný čin

V prípade, že sa jedná o spáchanie trestného činu, je potrebné obrátiť sa na políciu. Trestnou činnosťou tohto charakteru sa na úseku životného prostredia zaoberá enviropolícia. “Likvidácia odpadu spaľovaním v rozsahu väčšom ako 266 eur je trestným činom. Týka sa to aj pálenia konárov či iného odpadu zo záhrad,” spresnil Slivka.

Prácu kontrolórom z inšpekcie v budúcnosti možno uľahčí rezort životného prostredia. V súčasnosti pracuje na úprave legislatívy, ktorá sa týka kontroly fyzických osôb na základe podnetu. Ten by mal byť “vstupenkou” kontrolného orgánu na súkromný pozemok.

Zmeny v legislatíve môžu priniesť aj pravidelné kontroly emisného a technického stavu vykurovacích zariadení na tuhé palivo v domácnostiach. “Cieľom by bolo zabezpečiť prevádzkovanie vykurovacích zariadení v domácnostiach v súlade s legislatívou a odhalenie porušenia zákazu spaľovania odpadov v domácnostiach,” avizuje Jakuš.

Čo s otravným nepoučiteľným susedom?

Za spaľovaním odpadov je často iba zvyk pevnejší ako železná košeľa. “Mnohokrát ide aj o nevedomosť. Ľudia sú na niečo naučení z minulosti a nevedia, že dnes je to porušením legislatívnej normy. Doba sa mení, musíme sa prispôsobiť,” apeluje Jaroslav Brezina, mediátor.

Často sú za takýmito problémami aj nezáujem, lenivosť, zvyk či povaha “a just ti urobím zle”. Každý problém má však podľa neho riešenie. Dôležité je nájsť príčinu. “Právny problém má riešenie v zmieri, dohode či návrhu na súd. Psychický problém v terapii u psychológa alebo psychiatra, finančný napríklad v sociálnej pomoci,” vysvetlil.

Aj polícia potvrdila, že problém je často iba v ľuďoch. “Je to skôr o občianskom spolunažívaní. V závislosti od okolností a rozsahu pálenia odpadov odporúčame sa obrátiť na obec, ktorá je, okrem iného, aj orgánom odpadového hospodárstva,” vysvetlil Slivka.

Akútny problém môžu pomôcť vyriešiť hasiči či policajti, no v prípade podozrenia na rozsiahlejšie porušovanie zákonov fyzickou či právnickou osobou, alebo v prípade podozrenia, že spaľovňa či zariadenie na spoluspaľovanie odpadov konajú niečo nekalé, môže občan podať písomne podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, respektíve príslušný inšpektorát životného prostredia v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach, alebo na okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie podľa územnej príslušnosti. Inak už ostáva iba súd.

[hnonline.sk; 18/06/2020; Lucia Páchniková ; Zaradenie: Praktické HN]

Nájomcovia majú často mylnú predstavu o tom, na čo slúži depozit

Nájomcovia sa často mýlia pri interpretovaní funkcie depozitu. Upozornil na to prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár. Ako uviedol pre TASR, depozit sa nerovná zálohovej platbe, ktorá sa použije na splatenie dlhu na nájomnom vtedy, keď nájomca prestane platiť nájomné.

“Pokiaľ k takémuto stavu dôjde, je prenajímateľ oprávnený požadovať dorovnanie depozitu do pôvodnej výšky a splatenie chýbajúceho nájomného,” vysvetlil Palenčár. Ako upozornil, nehnuteľnosť má nájomca vrátiť v takom stave, v akom si ju prenajal. Ohľad sa berie len na bežné opotrebenia. Po ukončení nájmu by nájomca nemal zatajovať škody, ktoré spôsobil. Práve na ich sanáciu slúži zložený depozit.

Palenčár zároveň vyzdvihuje, že pokiaľ dôjde v prenajatej nehnuteľnosti k poruchám alebo opravám, nájomca to musí oznámiť. Vo všeobecnosti by mal vlastníkovi, resp. prenajímateľovi oznamovať všetky dôležité informácie spojené s užívaním bytu alebo správou nehnuteľnosti.

Na druhej strane, prenajímateľ má zase povinnosť nehnuteľnosť pravidelne udržiavať tak, aby bola užívaniaschopná. Prípadné aktivity, napríklad práce na dome, by mal nájomcovi hlásiť. Na margo depozitu Palenčár dodal, že pokiaľ pri odovzdávaní nehnuteľnosti prenajímateľ nenájde nedostatky, musí ho nájomcovi vrátiť v plnej výške. “Prípadne z neho môže odpočítať náklady, ktoré mu vzniknú pri nadmernom opotrebení nehnuteľnosti, čiže na pokrytie škôd mimo bežného opotrebenia,” dodal Palenčár.

“Nájomný vzťah by mal byť postavený na vzájomnej úcte a dôvere. Prenajímateľ poskytuje svoju nehnuteľnosť nájomcovi a nájomca by sa mal o ňu starať tak, aby nespôsobil majiteľovi ujmy,” uzavrel Palenčár s tým, že obom stranám radí, aby sa navzájom informovali, aby spolu komunikovali a pri prevzatí nehnuteľnosti riadne zapísali všetky stavy energií. Mali by sa dohodnúť tiež na spôsobe vyúčtovania, ktorý vyhovuje obom stranám a radí im riadne zaznačiť aj prevzatie a odovzdanie kľúčov, čipov i iných prístupov k nehnuteľnosti.

[pravda.sk; 13/06/2020; TASR ; Zaradenie: Ekonomika]

Ceny nehnuteľností zatiaľ neklesajú

Počas pandémie sa začali rozbiehať online prehliadky.

Chuť kupovať nehnuteľnosti sa Slovákom postupne opäť vracia. Potvrdzujú to čísla návštevnosti realitných portálov aj realitné kancelárie. Najväčší portál Nehnuteľnosti. sk hlásil za posledný májový týždeň vyše 700-tisíc zobrazení, čo je takmer totožné číslo ako pred prepuknutím pandémie. V marci klesli zobrazenia na 430-tisíc za týždeň.

“Dopyt po nehnuteľnostiach sa postupne približuje k číslam zo začiatku marca 2020. Ponuka nehnuteľností na predaj nebola koronakrízou dotknutá,” uviedol Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Ceny zatiaľ bez zmeny

Pandémia zatiaľ zásadný vplyv na ceny nehnuteľností nemala. Ak však v budúcich mesiacoch príde k zvýšeniu nezamestnanosti či zníženiu spotreby, môže podľa Jána Palenčára prísť k stagnácii alebo ku krátkodobému poklesu cien. “A to v oblastiach, kde je dlhodobo menší dopyt po kúpe. Z dlhodobého hľadiska však nemôžeme počítať s poklesom cien napríklad malometrážnych bytov v Bratislave, Košiciach a podobne, pri ktorých dopyt prevyšuje ponuku,” skonštatoval prezident NARKS.

Koronakríza podľa Filipa Žoldáka z realitnej spoločnosti Herrys nastavila očakávania kupujúcich na budúci pokles ceny. Ten sa však v krátkom čase neudial a potreba bývania sa po mesiaci odmlky postupne vracia do úrovne prvého kvartálu tohto roka. “Kúpa nehnuteľnosti je do značnej miery ovplyvňovaná možnosťami jej financovania. Proces rozhodovania sa predĺžil na dvoj- až trojnásobok,” skonštatoval Žoldák.

Počet nehnuteľností na predaj v ponuke tejto realitky sa za mesiac rozšíril o 50 percent, počet ponúk na prenájom sa zvýšil približne o 40 percent. Historicky malá je však ponuka novostavieb, ktorá medziročne klesla o ďalších viac ako 15 percent a dopyt ju prevyšuje zhruba o 60 percent.

Mení sa zloženie kupujúcich

Čo pandémia koronavírusu priniesla už teraz, je iná skladba kupujúcich. Kým v predchádzajúcom období mohli investori podľa Filipa Žoldáka predstavovať v priemere až 40 percent celkového dopytu, aktuálne je motívom nákupu riešenie vlastnej situácie s bývaním. “Zmenila sa aj veková skupina. Kým minulý rok boli kupujúcimi najmä vekové kategórie do 35 rokov, aktuálne zaznamenávame prevahu vo vekovej kategórii 35 až 45 rokov,” priblížil partner v realitnej kancelárii Herrys.

Znamená to, že ubudli “prvokupujúci” a aktuálny záujem predstavujú skôr ľudia, ktorí sa chcú v rámci bývania posunúť ďalej. Špecifikom súčasnej situácie je aj zvýšená ponuka bytov na prenájom, ktoré boli pred krízou prenajímané krátkodobo predovšetkým turistom napríklad cez Airbnb. Keďže turistický ruch sa zastavil, majitelia sa snažia nehnuteľnosť obsadiť cez dlhodobý nájom.

“V Bratislave sa v tejto súvislosti zvýšil objem ponúkaných bytov na prenájom o 20 až 25 percent,” priblížil Ján Palenčár. Ďalším špecifikom je podľa neho znížený záujem o obchodné priestory na prenájom, čo je možné pripísať zložitej situácii podnikateľov v oblasti maloobchodu a služieb.

Online osobnú prehliadku nenahradí

Počas pandémie sa aj na realitnom trhu k slovu dostali digitálne technológie. Realitné kancelárie vo väčšom siahali po využívaní napríklad 3D virtuálnych prehliadok, ktoré sú na trhu už niekoľko rokov. “Ďalším nástrojom bola komentovaná video obhliadka v reálnom čase, keď maklér sprevádza klienta nehnuteľnosťou prostredníctvom online videa,” dodal prezident NARKS.

Očakáva, že aj po prekonaní koronakrízy sa technológie budú využívať naďalej, čím by sa klientom v úvodných fázach hľadania šetril čas. “Žiadna technológia však nenahradí reálnu obhliadku nehnuteľnosti, keď sa klient oboznámi s nehnuteľnosťou, okolím a dokáže vnímať jej atmosféru,” uzatvoril Palenčár. Jana Hambálková

Z dlhodobého hľadiska nemožno počítať s poklesom cien malometrážnych bytov.

[SME; 135/2020; 12/06/2020; s.: 8; Jana Hambálková ; Zaradenie: Bývanie a reality]

Schválené nájmy a lex korona

Hana Džurná, moderátorka:

“A v štúdiu vítam Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Pekný večer.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Pekný večer.”

Hana Džurná:

“Janu Kiššovú, poradkyňu pre krízové opatrenia na ministerstve hospodárstva. Dobrý večer.”

Jana Kiššová, poradkyňa pre krízové opatrenia ministerstva hospodárstva:

“Dobrý večer prajem.”

Hana Džurná:

“A Rastislava Machunku, viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Dobrý večer.”

Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR:

“Dobrý večer prajem.”

Hana Džurná:

“Tak parlament schválil tú pomoc podnikateľom, čo sa týka nájmov. Bolo to veľmi dlho diskutovaná téma. Konečne sa to podarilo. Pani Kiššová, povedzme si teraz, kto má nárok na príspevok. Či to sú len prevádzky, ktoré museli byť z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva zatvorené, alebo aj tým, ktorým napríklad iba poklesli tržby?”

Jana Kiššová:

“Toto opatrenie je pripravené naozaj len pre prevádzky, ktoré boli niektorým z opatrení zatvorené, alebo ktoré nemohli svoje služby poskytovať, pretože tam, kde ich poskytovali, tak tie prevádzky boli zatvorené. Takže sú to tieto konkrétne prevádzky a sú ohraničené naozaj tým obdobím, kedy platilo v ich prípade to jednotlivé opatrenie.”

Hana Džurná:

“Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov, dotáciu bude môcť čerpať aj právnická osoba, ktorá nie je podnikateľským subjektom. Ide o prípady napríklad občianske združenie, nezisková organizácia, alebo sa to týka aj tých, ktorých sa dotklo to, že školy a školské zariadenia museli byť zatvorené, ale napríklad aj parkovísk a trhových miest. Čo sa týka toho modelu, tak základný model je, že o koľko prenajímateľ z nájmu zľaví, tak toľko prispeje štát. čiže ak zľavil dvadsať percent, dvadsať percent prispeje štát. a nájomca potom zaplatí ten zvyšok a bude mať tú splátku rozdelenú na štyri roky. A pri štátnych a verejnoprávnych inštitúciách je to tak, že musí povinne poskytnúť päťdesiatpercentnú zľavu. Prečo sa to takto zaviedlo?”

Jana Kiššová:

“My sme sa snažili vytvoriť také podmienky poskytnutia týchto dotácií, aby sme naozaj pokryli všetky potreby všetkých zatvorených prevádzok. Možno aj preto nám tam nedopatrením vypadli neziskové organizácie, ktoré sme tam cez tento poslanecký pozmeňujúci návrh dostali. Áno, je to preto, lebo sme naozaj chceli pokryť celú túto šírku. A v tej šírke prenajímateľov sú aj inštitúcie, ktoré sú v štátnej správe, alebo sú v pôsobnosti miest a obcí.

Čo sa týka miest a obcí, tam nariadiť takéto niečo nejde, pretože o možných zľavách z nájmov rozhoduje sa v zastupiteľstve. Takže tam platí to isté, čo platí aj pre súkromné subjekty. To znamená, ak sa mesto alebo obec rozhodne svojmu nájomcovi zľaviť, dať nejakú zľavu z nájomného, tak môže si takúto možnosť uplatniť rovnako, ako právnické podnikateľské subjekty. Ale v prípade štátnych inštitúcií, tam to nejde, pretože to naráža na zákon, ktorý neumožňuje štátnym inštitúciám dať nejakú zľavu z nájmu. Tak tam sme pristúpili k zákonnej úprave, kedy pre tieto konkrétne prípady štátna inštitúcia musí tých päťdesiat percent zľavu dať. Pretože oni častokrát by aj chceli, ale nemôžu, pretože zákon im to nepovoľuje.

Je tam aj taký trošku taký, že mäkký dôvod, prečo sme toto takto spravili, aby jednoducho aj štát išiel príkladom k tomu, že aj ten prenajímateľ mal nájsť cestu k tejto dohode. Je to nami preferovaná možnosť, aby naozaj sa ten problém tých nákladov z nájmu rozdelil medzi toho prenajímateľa a nájomcu. Aby celá ťarcha nebola na tom nájomcovi. Preto aj tá podmienka – koľko zľaví prenajímateľ, toľko poskytne štát. Čiže jasná motivácia, aby prenajímateľ tú zľavu dal. A teda aj aby štát išiel príkladom v svojich inštitúciách.”

Hana Džurná:

“Páni, ak to môžete tak zhrnúť. Považujete to za spravodlivé, to, ako je to nastavené, pán Palenčár a po ňom pán Machunka.”

Ján Palenčár:

“Pozeráme sa na to z oboch strán. Čiže znamená aj zo strany prenajímateľov. Mnoho našich členov sú majitelia nehnuteľností, ktoré prenajímajú, a rovnako realitné kancelárie sú aj nájomcami vo svojich priestoroch. Takže my považujeme tento návrh alebo tento zákon za dobrý. Čo samozrejme nám trošku vadí, je ten čas, tá doba, kým sa vykreoval. Považujeme ho za solidárny.

To znamená na tejto situácii, ktorú spôsobila koronakríza, by sa mal zúčastniť každý jeden hráč na trhu. To znamená tak prenajímateľ, ako nájomca a do najväčšej miery by sa tam mal vlastne zúčastniť štát. Do nejakej miery tento zákon na toto reflektuje. Takže už len veríme, že tak, ako je ten zákon pripravený, že bude aj rýchlo a veľmi rýchlo aplikovaný, lebo naozaj tí podnikatelia majú s tým problém a potrebujú, aby tieto náklady, ktoré vznikli, boli čo najskôr uhradené.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka?”

Rastislav Machunka:

“Ten zákon je nastavený na prípady, pokiaľ prenajímateľ napríklad tú nehnuteľnosť financoval z úveru alebo z vlastných zdrojov, môže požiadať o odklad úveru v rámci iného opatrenia, a tie úroky, ktoré musí platiť, samozrejme, prevádzkové náklady, daň z nehnuteľnosti, mu pokryje to znížené nájomné, ale pokiaľ je tam iná forma financovania, napríklad dlhopisy, kde sú presné termíny splatnosti úrokov, presné termíny splatnosti istiny, alebo nejaký private equity, alebo iná forma financovania, tak tam už ten problém ten prenajímateľ nebude mať vyriešený a veľmi ťažko bude vedieť realizovať nejakú zľavu z nájomného a okrem toho ho teda postihne aj odklad platenia nájomného v zmysle tohto zákona.

Čiže tu sa dostaneme do problémov v niektorých prípadoch, ktoré bude potom musieť štát iným spôsobom riešiť, pretože tú loptičku v týchto ojedinelých prípadoch prehodil na stranu prenajímateľa a budú s tým naozaj možné problémy. Mnoho tých firiem je zahraničných, čiže môžu postupovať aj podľa zmlúv o ochrane investícií. Takže treba sa tým naozaj začať venovať, aby tam nebol aj nejaký rozpor s ústavou, pretože predĺžiť dobu, ktorá je dohodnutá v zmluve, a zasiahnuť do zmluvných podmienok je naozaj ako silný zásah do, do, do ústavných práv na slobodu podnikania.”

Hana Džurná:

“Viete možno aj odhadnúť, koľko ľudí vôbec neposkytne žiadnu zľavu, koľko prenajímateľov?”

Rastislav Machunka:

“To je ťažko odhadnúť. Myslím si, že naozaj tá väčšina je financovaná z úverov alebo z vlastných zdrojov, tak tam to nastavenie je v poriadku a pomôže, obom tým skupinám pomôže vyriešiť tú situáciu. Možno istým riešením by bolo, ak by to, to, čo odpustí, to nájomné, bolo daňovo uznateľným výdavkom, čiže aby sa štát podieľal potom aj v prípade prenajímateľa na, na tých nákladoch, ktoré má s tým spojené, a mohol by to byť istý kompromis, ale bude treba ešte určite na tom popracovať, ako aj v rámci iných pomocí, ktoré treba realizovať, ako sme tu spomínali v minulosti, pretože to, čo zatiaľ bolo poskytnuté, nie je dostatočné a nemyslíme si, že to v tých prevádzkach, ktoré boli zatvorené, ale nielen tam, pokrýva adekvátne tie ústavné nároky, ktoré tu sú z takýchto rozhodnutí.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, vy očakávate približne stotisíc žiadostí. Bude štát nejakým spôsobom ešte riešiť situáciu, ktorá by nastala, že by prenajímateľ vôbec neposkytol žiadnu zľavu?”

Jana Kiššová:

“Tak ono je ten systém, ten mechanizmus nastavený tak, aby si prenajímateľ mohol v podstate vybrať z dvoch režimov, kde jeden je tých päťdesiat percent zľava a druhý je mimoriadne neatraktívny, neatraktívna alternatíva, strpieť štyridsaťosem mesiacov, počas ktorých by mu teda nájomca to dlžné nájomné platil.

Je to tak nastavené nie preto, že by sme mali pocit, že len tak je možné vstupovať do obchodných bilaterálnych vzťahov súkromných, ale naozaj preto, aby sme sa snažili nejakú takú tú vysokú preferenciu nastaviť na, na tú možno dohodu, pretože tak, ako tu už aj bolo povedané, tá solidarita je v takejto situácii mimoriadne dôležitá, a keď raz štát prišiel s opatrením, kde máte dva zmluvné vzťahy, jeden je biznisovo, je, živí sa tým, že prenajíma nejaký priestor, druhý v tom prenajatom priestore prevádzkuje nejakú prevádzku, sú to, sú to v podstate podnikateľské činnosti ako každá iná a štát pristúpil k tomu, že jednému z nich povedal, že ty tu nesmieš prevádzkovať po dobu, neviem, približne dva mesiace svoju činnosť, a druhého sa to opatrenie nijako nedotklo, tak javilo sa nám primerané, aby štát aj do tohto vstúpil a nejakým spôsobom sa snažil ten problém z tých dvoch subjektov rozložiť na obidva s tým, že štát do toho vstúpi a nejakou významnou mierou k tomu prispeje.

Áno, ja súhlasím, sú to vždy citlivé vzťahy, ale my nie sme v bežnej situácii. si myslím, že takéto opatrenie za normálnych okolností by si naozaj nikto nedovolil, ale dnes, hovorím, je tá situácia taká a tú ťarchu je potrebné nejakým spôsobom rozložiť.”

Hana Džurná:

“Pozrime si teraz, ako bude vyzerať to samotné splácanie v prípade, že teda neposkytne tú päťdesiatpercentnú zľavu. Je možné alebo je to na ľubovoľnom rozhodnutí medzi prenajímateľom a nájomcom, ako sa dohodnú na tom splátkovom kalendári, že povedzme počas prvého roka by ten nájomca zaplatil menej, pretože má ešte zlú finančnú situáciu, a keď sa mu zlepší, tak potom by nejako rýchlejšie mohol vyplatiť tie splátky?”

Jana Kiššová:

“Ten zákon je nastavený tak, že pokiaľ sa teda nedohodnú na tom zľavení z nájmu, tak prenajímateľ je povinný strpieť štyridsaťosem rovnakých splátok. To znamená, že už vychádzame z toho, že k nejakej dohode nedošlo a veľmi ťažko očakávať, že ďalej dôjde, čiže preto je nastavených tých štyridsaťosem, ale pokiaľ sa dohodnú menej, tak sa, samozrejme, dohodnúť môžu. Nemôžu sa len dohodnúť tak, že ten nájomca by mal byť postavený do nejakej mimoriadne nepriaznivej pozície, že by mu ten prenajímateľ povedal, že nie štyridsaťosem mesiacov, musíš to splatiť do šiestich, alebo podobne.

Vychádzame aj z toho, že ten nájomca naozaj má finančné problémy, naozaj, aj ten nábeh do tej bežnej prevádzky bude niečo trvať, lebo ten čas sa nezastavil len tak, že by sme teraz začali fungovať tam, kde sme pred pár mesiacmi prestali, ten nábeh bude zasa nejaký, tie tržby nebudú také, aké boli pred tromi – štyrmi mesiacmi. Čiže je to nastavené naozaj tak, aby to nezlikvidovalo ani jeden z týchto dvoch subjektov.”

Hana Džurná:

“Nájomca je tam aj chránený, že teda prenajímateľ nemôže jednostranne zvýšiť nájomné počas tohto štvorročného obdobia, musia platiť podmienky, ktoré boli dohodnuté ešte pred prvým februárom tohto roka. Je toto obdobie, tieto štyri roky, dostatočná doba na to, aby vedeli nájomcovia splatiť ten svoj dlh, pán Palenčár?”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že je to dostatočná doba. Treba si naozaj uvedomiť, že ten podnikateľ, hovorí sa štandardne, že by mal mať nejakú rezervu, teraz hovorím o nájomcovi. Na druhej strane naozaj úplne objektívne nemohol vykonávať svoju činnosť alebo bola zásadne obmedzená.

Teraz hovorím napríklad o reštauráciách, ktoré mohli mať ambulantný predaj alebo z okienka predaj, čo tvoril podľa našich štatistík niekde na úrovni sedem – osem percent štandardnej tržby, hej, čiže toto sú absolútne prepady.

Takže tie štyri roky sú dostatočné, ale na to, aby tie štyri roky ten podnikateľ prežil, tu je opäť úloha štátu, aby mu, aby pomohla takýmto podnikateľom, pretože naozaj, tie straty, ktoré zaznamenal v priebehu tých dvoch mesiacov zavretej prevádzky, ale nielen tých, pretože my dnes nemôžeme hovoriť to, že reštaurácie otvoria a hneď na druhý deň majú tržbu, akú mali vo februári, tá nábehová krivka v mnohých prípadoch bude mesiace trvať, takže tu naozaj je potrebné, aby štát sa o týchto podnikateľov postaral, aby, aby im podal tú pomocnú ruku, aby, aby tie programy podporné, ktoré sú už dnes na svete, sa mohli čerpať, a aby tie financie k tým podnikateľom sa dostali, čo dnes vnímame, že nie tak úplne funguje. Takže, takže za mňa, myslím si, že štyridsaťosem mesiacov je dosť dlhá doba, aby podnikateľ, pokiaľ bude môcť štandardne fungovať, aby, aby tento dlh vedel splatiť.”

Hana Džurná:

“Môžeme si k tomuto pozrieť aj divácku otázku, pretože presne na toto sa nás pýtali ľudia. Presne, čo v prípade, že teda otvoríme, ale tie tržby nenabehnú tak, ako by mali, možnože už vôbec sa to neobnoví, pani Kiššová, čo v takom prípade?”

Jana Kiššová:

“Tak toto naozaj bude veľmi ťažké obdobie, ktoré, v ktorom by naozaj mal štát zohrať významnú úlohu. Preto my momentálne nielen pripravujeme opatrenia, ktorými budeme sanovať tie, tie priame škody, ktoré, ktoré nastali, ale pripravujeme aj sadu mnohých opatrení, ktoré by mali odľahčiť podnikateľské prostredie. Je to takzvaná lex korona, to znamená sada vyše sto opatrení, ktoré už my momentálne pripravujeme, a myslím si, že už sú tak aj na spadnutie.

To znamená, už bola k nim veľmi výdatná diskusia medzi koaličnými partnermi, ďalšie kolečko sme absolvovali opäť výdatnú diskusiu na jednotlivých ministerstvách, aby sme aj na úrovni expertov a odborníkov hovorili o možných dopadoch týchto opatrení. Čiže máme nachystanú sadu vyše sto opatrení, ktoré by mali významným spôsobom podporiť podnikateľské prostredie, mali by odbremeniť podnikateľov od zbytočnej byrokracie, možno od, od nejakej finančnej záťaže, mali by odbúrať nejaké bariéry. Takže verím tomu, že, že sa im bude ľahšie dýchať.”

Hana Džurná:

“Môžete o chvíľočku povedať aj konkrétnejšie, hneď sa k tomu lex korona dostaneme, ešte dokončime túto tému. Kto podáva žiadosť o príspevok a akým spôsobom sa budú vyhodnocovať, či nejde o premrštené sumy možno?”

Jana Kiššová:

“Nakoľko očakávame desaťtisíce žiadostí, náš odhad je taký, že sedemdesiat, až možno stotisíc žiadostí o túto kompenzáciu, tak jediná možnosť, ako to zvládnuť v rozumnom, reálnom čase, aby sa v rozumnom čase ľudia dostali k peniazom, je robiť to všetko elektronicky. To znamená, my momentálne veľmi aktívne pracujeme na tom, aby sme pripravili na to prostredie, aby cez formulár elektronický bolo možné vyplniť túto žiadosť, podpísať ju oboma zúčastnenými stranami, pretože predpoklad tej pomoci je, že sa dohodnú dve zmluvné strany, že sa dohodnú na konkrétnych podmienkach.”

Hana Džurná:

“Ale podáva to prenajímateľ alebo nájomca?”

Jana Kiššová:

“Žiadosť musí podávať prenajímateľ, u ktorého na konci dňa tie peniaze skončia, ale beneficientom, respektíve tým, tým skutočným príjemcom pomoci z pohľadu Európskej komisie je nájomca, to znamená, on musí splniť nejaké podmienky. Je to taká, taká dvojčlenka, že obidvaja sa musia dohodnúť, jeden z nich musí spĺňať podmienky, tomu štát zľaví, teda tomu prenajímateľ zľaví tú, tú polovicu a tá druhá polovica pôjde prenajímateľovi priamo na účet, aby sme sa vyhli aj nejakým obštrukciám. Ak by to išlo priamo na účet nájomcovi, už potom veľmi ťažko sa vymáha to, aby poslal tieto peniaze prenajímateľovi a podobne.

Čiže takýto je mechanizmus, má to ísť všetko elektronicky, malo by sa to aj vyhodnocovať elektronicky, do veľkej miery automatizovane. No a tie podmienky, ktoré stanovuje Európska komisia, to, bohužiaľ, sa príliš obísť nedá, ale tak verím tomu, že, že sa nám podarí z toho, čo je nutné, spraviť to najjednoduchšie, ako to, ako to len ide.”

Hana Džurná:

“A bude sa nejakým spôsobom kontrolovať tá výška sumy, o ktorú žiada?”

Jana Kiššová:

“Musí sa to, samozrejme, kontrolovať, pretože aj to je podmienkou poskytovania štátnej, štátnej podpory. Musia tam prebiehať rôzne typy kontrol, či už administratívna, alebo potom už konkrétne vecná na mieste a podobne, ale my sa pokúsime tú administratívnu opäť zvládnuť v čo najkratšom čase, do veľkej miery automatizovane, aby tá pomoc prišla čo najskôr.”

Hana Džurná:

“Čo najskôr vy očakávate v lete. Čo sa týka samotnej distribúcie, tak minister hospodárstva povedal, že začne sa Prešovským krajom, pretože tam je najhoršia ekonomická situácia. Toto platí, a potom sa pôjde po akom kraji, ktorý bude druhý?”

Jana Kiššová:

“Musím povedať v prvom rade dôvod, pre ktorý to budeme potrebovať takto rozfázovať. Už len to množstvo žiadostí, ktoré je, signalizuje možné problémy technického charakteru. To znamená, je tu nejaký obmedzený hardware, je tu, sú tu nejaké obmedzené linky a podobne a ten veľký nápor by nám mohol zrútiť systém, pretože nie je úplne štandardné, že v tak krátkom čase tak veľké množstvo žiadostí by malo, by malo prejsť cez tri systémy, u nás to budú tri systémy, cez ktoré musí táto žiadosť prejsť, čiže potrebujeme to nejakým spôsobom rozfázovať.

A keď sme sa rozprávali o tom, akým spôsobom by sme to rozfázovali, zdalo sa nám rozumné naozaj do ekonomicky najslabších regiónoch, regiónov poslať tie peniaze čo najskôr a takýmto spôsobom postupovať. My momentálne čakáme na informáciu od technikov, od, od IT odborníkov, ktorí nám povedia, ako zhruba by sme to mali rozfázovať, a tomu to prispôsobíme. Zatiaľ to vyzerá tak, že prvý deň by bol teda priestor podávať žiadosti pre, pre každý z týchto regiónov, čiže šesť vyšších územných, osem územných celkov, a potom už by sme buď zopakovali znovu to kolečko, že po jednom a potom znovu každý kraj po jednom, alebo by sme to potom už, už pustili, že ktokoľvek.”

Hana Džurná:

“Ak by to systém zvládol.”

Jana Kiššová:

“Potrebujeme aj vidieť, ako sa to bude správať, pretože, hovorím, s týmto naozaj nie sú skúsenosti, nemali sme tú takú situáciu ani ministerstvo hospodárstva nikdy takúto pomoc v takýchto rozmeroch neposkytovalo, čiže budeme to za pochodu veľmi intenzívne sledovať a riešiť.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka, čo sa týka tej ďalšej pomoci, lex korona, sto opatrení, ktoré ministerstvo hospodárstvo, hospodárstva pripravilo, čo vy z toho považujete za najdôležitejšie, čo by sa malo určite prijať a schváliť?”

Rastislav Machunka:

“Tam je množstvo administratívnych opatrení, ktoré zjednodušujú život, a ťažko z toho vytiahnuť jednu vec, ktorá je najlepšia a ktorá, ktorú treba realizovať okamžite. Treba k tomu ale povedať, že takýchto návrhov v minulosti sme zažili naozaj veľmi veľa.

Každý minister hospodárstva mal ambíciu znižovať administratívnu záťaž a zlepšovať podnikateľské prostredie a vždy to narazilo na to, že tie opatrenia mali prijať predovšetkým iné ministerstvá ako ministerstvo hospodárstva. Dnes je situácia možno o niečo lepšia ako v minulosti, lebo ministrom hospodárstva je, je predseda koaličnej strany, čiže má iný politický výtlak na to, aby dokázal tie opatrenia presadiť, a je to, samozrejme, podpredseda vlády, čo v minulosti nebolo z hľadiska ministerstva hospodárstva a jeho riadenia.

Takže predpokladám, že tá úspešnosť bude väčšia, ale ak budeme niekde na šesťdesiatich – sedemdesiatich percentách z tých opatrení, ktoré tam sú, tak to treba považovať naozaj za úspech, čo sa podarí presadiť. Pre nás je ale kľúčové z hľadiska zlepšovania podnikateľského prostredia to, čo treba do najbližších dní realizovať alebo najbližších mesiacov, je znižovanie všeobecne nákladov, ktoré máme na podnikanie.

Tu je otázka toho, aby sme akútne vyriešili minimálnu mzdu k budúcemu roku, odpojili minimálnu mzdu od všetkých príplatkov, ktoré tam sú a na čo je naviazaná minimálna mzda, či už sú to príplatky za nadčasy v sobotu, pracovnú pohotovosť a podobne, a sú to potom všetko to, všetky tie opatrenia, ktoré zvyšujú náklady, alebo kde sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení znižovať náklady, napríklad v otázke daní zavedenie rovnej dane, je to v programovom vyhlásení daní, vlády, predpokladáme, že to bude realizované čo najskôr.

A samozrejme, vždy je treba pri všetkých tých opatreniach dbať aj na situáciu v rozpočte, čiže je tu otázka, čo s trinástymi dôchodkami a podobne, ale dôležité je, aby štát tú úlohu, ktorú dneska má pri naštartovaní ekonomiky a pri verejných zákazkách, ktoré by mali fungovať naozaj naplno, zmysluplných verejných zákazkách, čiže tam, kde je predpoklad ich nejakej multiplikácie, či už sú to hlavne teda dopravná infraštruktúra alebo energetická infraštruktúra, aby tieto pokračovali, prípadne boli navýšené.”

Hana Džurná:

“Pán Palenčár, z vášho pohľadu najaktuálnejšie problémy a potreby?”

Ján Palenčár:

“Myslím si, že tak, ako som už povedal, tak to zopakujem, rýchlosť, akými sa peniaze dostávajú k podnikateľom. Vieme, že napríklad podporný program na udržanie zamestnanosti za apríl ešte podnikatelia nečerpali, čiže peniaze ešte nie sú na účte za apríl, čo vnímame ako naozaj veľký problém, ale takisto sa vrátim k nájmom. Tu by som upozornil na jednu vec, ktorá tu nebola dnes povedaná, a veľmi dôležitá, že v prípade, že nájomca už uhradil nájom za mesiace, ktoré mal zavreté, môže žiadať túto úľavu za budúce mesiace, čiže povedzme za júl a august.

V tomto prípade, samozrejme, ten prenajímateľ nie je veľmi motivovaný, keď už peniaze za to zavreté obdobie má na účte, aby vyšiel v ústrety nájomcovi. A tu by som naozaj chcel vyzvať prenajímateľov, aby veľmi pozorne sledovali tú situáciu svojho nájomcu, svojho vlastne klienta, svojho zákazníka, aby vyšli v ústrety a aby poskytli zľavu. My dnes, keď robíme štatistiky, ako sa pohybujú zľavy, tie zľavy sa pohybujú od dvadsať do osemdesiat percent, to je to, čo dnes prenajímatelia poskytujú, čiže, čiže v takýchto zľavách aby sa hýbali pre tých svojich nájomcov.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, čo sa týka tých opatrení, vy to máte aj pred sebou, čo sa týka tých schválených, tak napríklad tam máte, že zakážete vyrubenie pokuty za nedodržanie lehoty do siedmich dní po skončení lehoty, ďalej, že stanovíte lehotu šesťdesiat dní na vydanie súhlasu správcu dane na výmaz spoločnosti z obchodného registra, dnes je to bez lehoty, zavediete, aby výšku preddavkov na dane z príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítal a oznámil daňovníkovi príslušný daňový úrad, to sú také administratívne záležitosti. Čo z toho tam ešte máte pripravené?”

Jana Kiššová:

“Ako ste povedali, sú to, sú to viac-menej administratívne veci. Treba povedať, že sada týchto vyše sto opatrení naozaj sú veci, ktoré sme chceli spraviť veľmi rýchlo, aby nebola na ne potrebná nejaká príliš siahodlhá diskusia, aby nevstupovali do rozpočtu, pretože to sú tiež potom siahodlhé diskusie. A možno žiadna z nich sama o seba, sama o sebe neohúri, pretože je to možno nejaká drobnosť, ale ja zvyknem používať taký príklad, že keď vás poštípe jedna včela, tak to nejako prežijete, nejak to poštípe, nejak sa s tým vysporiadate, ale keď vás napadne sto včiel, alebo, alebo tisíc včiel, tak máte setsakra problém.

A toto je naše podnikateľské prostredie, je to strašná kopa regulácií, strašná kopa rôznych, aj keď drobných povinností, ktoré v sade veľmi, veľmi neúmerne zaťažujú podnikateľov a podnikateľské prostredie. Tam povinnosť poslať nejaký výkaz, tam nejaká duplicita, posielať nejaké oznámenie niekam, tam nejaká lehota nedodržaná, na každom kroku nejaká pokuta, často krát neprimerane vysoká.

Čiže sada týchto opatrení je, je naozaj do veľkej miery odbúranie takýchto drobných rôznych povinností a rôznych doslova až takých šikanóznych vecí, že keď niečo, nejakú lehotu nesplníte, tak hneď na druhý deň je pokuta. To, toto sa naozaj snažíme zjemniť, snažíme sa aj nastaviť trošku ten systém, že, že štát nie je nepriateľ občana ani podnikateľa, štát je tu na to, aby vytváral nejaké podmienky, aby, aby tie podmienky spravil priaznivé, aby sa v nich dalo v pohode žiť, fungovať, podnikať.

Možno také, čo, čo je taká diskutovaná téma, jedno, jedno z tých opatrení je, že chceme nahradiť možnosť príspevku na stravné od zamestnávateľa aj možnosťou finančného príspevku. To znamená, dnes sú to, sú to tie známe gastrolístky, my tvrdíme, že nie je dôvod medzi, medzi ten príspevok a medzi zamestnanca a zamestnávateľa, ten príspevok dávať cez tretiu osobu, ktorá, samozrejme, si za to zaúčtuje na každej strane svoj poplatok, je to aj administratívne náročné, pretože je, je potrebné tieto, tieto stravné lístky vypočítavať každý mesiac, nároky na ne a podobne.

Čiže takáto možnosť, keby pribudla, že ľudia budú môcť dostať miesto stravných lístkov peniaze, ktoré, samozrejme, budú v tej istej hodnote, nič tým nestratia. Nebudú, samozrejme, zdanené ani zodvodované tieto peniaze, dostanú ich v peniazoch, môžu ich akokoľvek ľubovoľne minúť. Vieme, že z lístkov sa nevydáva, z peňazí sa vydáva, proste peniaze majú ďaleko viacej výhod ako, ako cenina gastrolístok, ktorá má aj svoju, svoju obmedzenú platnosť. Čiže myslíme si, že toto by mohlo byť také, také, že, že príjemné opatrenie, ktoré nie je len takou tou drobnosťou, ktorú si možno ani mnohí nevšimnú, ale je takou významnejšou vecou.”

Hana Džurná:

“Toto už tiež patrí do toho zoznamu schválených opatrení?”

Jana Kiššová:

“Áno, toto je opatrenie, ktoré je súčasťou tých pripravovaných opatrení, hej.”

Hana Džurná:

“Máte tam aj napríklad, že zrušíte povinnosť pre vydavateľov posielať tlačené výtlačky periodickej tlače do knižníc a tak ďalej. Čo sa týka tých bodov, ktoré ešte nie sú, ak som to správne teda pochopila, môžete ma opraviť, úplne nie dohodnuté, skrátiť odpis nehnuteľnosti na dvadsať rokov, umožniť uplatnenie daňovej straty podľa uváženia daňovníka, dnes je to päť rokov, umožní daňovníkovi si určiť výšku daňového odpisu na nové investície.

A tiež chcete aj znížiť minimálnu hranicu pokuty pri opakovanom porušení povinnosti, v súčasnosti je to milión eur, vy to chcete znížiť až na, iba teda na desaťtisíc eur. Tu sa, môžeme spomenúť ten známy príklad, keď veľký obchodný reťazec dostal tú rekordnú pokutu vo výške milión eur za to, že tam mal na regáloch potraviny, ktorým skončil dátum minimálnej trvanlivosti, to znamená, že tieto potraviny neboli zdravotne nezávadné, ale predsa len dostal takúto rekordnú pokutu. V akom štádiu sú tieto opatrenia?”

Jana Kiššová:

“V rôznom, spomenuli ste ich niekoľko. Tie prvé z opatrení, ktoré boli, doba odpisu a tie, tie daňovo, daňové záležitosti, tie sú ešte predmetom diskusie, pretože tie istý vplyv na štátny rozpočet majú, aj keď nie na celkovú sumu, ale rozložia príjmy do štátneho rozpočtu v čase. A tu ešte prebieha diskusia s ministerstvom financií, či si to môžeme v tejto fáze dovoliť alebo nie, takže tam, tam ešte počkáme. Momentálne my máme tých opatrení, ono ich je takmer dvesto, stošesťdesiat – sedemdesiat.

Najprv teda bolo také veľmi výdatné kolečko diskusií s koaličnými partnermi, či teda tie opatrenia, či sú s nami súhlasní alebo nie sú, tam už sa vyselektovali nejaké, s ktorými určite súhlasiť nechceli, na niektoré potrebovali viacej analýz alebo nejakú širšiu diskusiu.

Potom sa absolvovalo, a teraz ešte aj prebieha nejaká časť týchto diskusií na úrovni jednotlivých rezortov, to znamená, chodíme, aj pán štátny tajomník, alebo aj pán minister Sulík, chodíme po jednotlivých ministerstvách a diskutujeme o jednotlivých opatreniach, ktoré sa každého ministerstva týkajú, či by nemali nejaké negatívne dopady, či tam nie je opomenutá nejaká, nejaká súvislosť, ktorú, kvôli ktorej toto opatrenie nemôžeme spraviť alebo nemôžeme takto spraviť. Toto už je takmer na finále hotové, ešte nejaké diskusie prebiehali, ja verím tomu, že je to už otázka naozaj blízkych, ak, ak nie dní, tak, tak jednotiek týždňov, že to pôjde naozaj ako balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia na schválenie.”

Hana Džurná:

“Pán Machunka, čo si myslíte o týchto opatreniach, ktoré sme spomenuli, ale aj možno nejaké ďalšie, ktoré vám ešte napadnú z toho množstva opatrení?”

Rastislav Machunka:

“Možnože tie najdôležitejšie práve pôjdu neskôr, a to je práve tie otázky daní a otázky, ktoré sa týkajú odpisov a vlastne motivácie, pretože to nastavenie celé má byť na motiváciu ďalej investovať a rozhýbať ekonomiku prostredníctvom investícií, a tie teda aj tak môžu byť schválené v podstate k prvému januáru z hľadiska zmeny zákona o dani z príjmov.

Treba potom sa baviť ešte o opatreniach, ktoré by mali znižovať energetickú, cenu energií, kde by mal štát vstúpiť do toho, čo vlastne sa hradí z ceny energie, ako je, ako je obnoviteľné zdroje, ako sú baníci a podobne. Čiže tuto je potrebné, aby sme boli konkurencieschopní, pretože dnes tá cena energií je vyššia z hľadiska Európskej únie, ako, ako je na Slovensku, priemerná cena na Slovensku. A to je podstatná časť predovšetkým v priemyselných podnikoch nákladov a tu vidíme priestor na to, aby štát do toho vstupoval a tento, túto disparitu vyrovnal a riešil.”

Hana Džurná:

“Pani Kiššová, ešte na záver nám povedzte, na ktorých opatreniach ešte nie je koaličná dohoda, ktoré možno ešte treba dotiahnuť a možno aké majú výhrady koaliční partneri?”

Jana Kiššová:

“Je ich niekoľko. Hovorím, tých opatrení je dokopy okolo stošesťdesiat – sedemdesiat, ja si úplne presne.”

Hana Džurná:

“Tak kde sú možno tie najväčšie komplikácie?”

Jana Kiššová:

“Tak napríklad aj tá minimálna mzda, je, je to téma, ktorá si vyžaduje siahodlhejšiu diskusiu. Nie je to také opatrenie, ktoré sa dá spraviť naozaj od stola ani v nejakých jednoduchých diskusiách. Aj tam sa snažíme nastaviť také pravidlá, aby, aby na jednej strane tá minimálna mzda odrážala nejaké, nejakú solídnu minimálnu mzdu, zas na druhej strane aby nebola limitom v zamestnávaní.

Koniec koncov, vieme veľmi dobre, že tak, ako je dnes nastavená, v takejto situácii vytvára obrovské problémy, pretože je viazaná na čísla, na, na úroveň miezd z minulého roku, čo dnes je naozaj úplne nereálne, na, na tomto základe postaviť dnes minimálnu mzdu. Čiže sú to viaceré také opatrenia. Ja by som možno ani nechcela mimo, mimo koaličných diskusií takéto veci odkazovať koaličným partnerom, že na čom je a na čom nie je zhoda. Ja budem rada, keď na, na čo najväčšom počte opatrení zhoda bude a že ich v plnej paráde predstavíme širokému plénu podnikateľských subjektov. A verím tomu, že im aj pomôžu v tom, v tom znovu nadýchnutí sa, pretože, ako sa hovorí, že my sme do veľkej miery tú koronakrízu, tú, tú zdravotnú zvládli, ale teraz musíme zvládnuť ďaleko viacej vecí a jednou z nich je určite aj tá ekonomická.”

Hana Džurná:

“Tak veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor a želám ešte pekný večer.”

Ján Palenčár:

“Ďakujeme.”

Jana Kiššová:

“Pekný večer.”

Rastislav Machunka:

“Dobrý večer prajem.”

 

Webinár: Ako ožíva realitný trh v regiónoch? (NARKS TV)

NARKS spúšťa nový formát vlastnej tvorby NARKS TV!

Našou ambíciou je preniknúť do sveta realít a to každomesačne live prenosmi vždy s novou témou. Vďaka NARKS TV nás tak budete môcť sledovať pravidelne.

LIVE WEBINÁR dňa 11.6.2020 o 18,00 hod.!
Sledujte nás na našom YouTube kanáli

Zúčastnite sa aj vy ZDARMA webinára a dozviete sa aký je súčasný stav realitného trhu v jednotlivých regiónoch!

Hlavné témy:

Aká je aktuálna situácia v predaji realít?
Ako reagujú ceny v jednotlivých regiónoch?
Regióny po období pandémie
Čo zmenila korona? Ktoré nehnuteľnosti sú najžiadanejšie?
Očakávania na hypotékarnom trhu. Dostupnosť financovania

Prednášajúci:

Lucia Talianová, Martin Karchňák (za región Východ)
Mário Glos, Tomáš Púček (za región Stred)
Marián Paták, Zsolt Szabó (za región Bratislava a Západ)
Peter Világi, Fincentrum (Senior analytik)
Moderátor: Ján Palenčár, prezident NARKS

GENERÁLNY PARTNER NARKS 2019 – 2020

Prístupový link na sociálne siete NARKS

Tešíme sa na Vašu účasť!

OTÁZKY DO DISKUSIE
Otázky do diskusie môžete zadávať cez sociálne siete
(chat YouTube NARKS) počas prenosu.

Preplácanie nájmov do dvoch týždňov

Lucia Farkasová, moderátorka:

“Do dvoch týždňov by mohli prví prenajímatelia žiadať o príspevok na nájom. Zákon ešte musí schváliť Národná rada, ktorá ho už posunula do druhého čítania. Kedy sa peniaze dostanú k ľuďom, do veľkej miery závisí aj od Európskej komisie. Brusel totiž pripravuje výnimku, ktorá umožní požiadať o príspevok aj malým a stredným podnikom v ťažkostiach.”

Lenka Ježová, redaktorka:

“Pre koronavírus boli dva mesiace zavreté mnohé prevádzky, ale napriek tomu platili nájomné za priestory, v ktorých podnikajú. Štát sa im rozhodol pomôcť tým, že zaplatí toľko, koľko im z nájmu odpustí prenajímateľ.”

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS):

“No a čo sa týka štátu, teda štátnych a verejnoprávnych inštitúcií, tí zo zákona musia dať tu päťdesiatpercentnú zľavu, a v tom prípade štát prispeje ďalšími päťdesiatimi percentami tak, aby nájomca už nemusel za tú dobu, čo bol zatvorený, platiť žiadne nájomné.”

Lenka Ježová:

“Ministerstvo spravodlivosti zahrnulo do zákona aj ďalšie opatrenie na pomoc nájomníkom. Súvisí s dočasnou ochranou podnikateľov.”

Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti (Za ľudí):

“Dôjde k situácii, že dodávateľ energií ho odpojí od energií napriek tomu, že je tu rozhodnutie súdu, že by takéto energie mu mali byť dodávané. To, čo môže robiť nájomca, obráti sa na súd, požiada o primerané zadosťučinenie, ktoré môže ísť až do výšky desať percent obratu.”

Lenka Ježová:

“Prenajímatelia budú o príspevok žiadať elektronicky. Spracovanie žiadostí má byť plne automatizované. Na ich vypĺňanie si ale podnikatelia musia ešte počkať. Dôvodom je to, že schému pomoci musí najprv schváliť parlament a potom Brusel. Európska komisia zároveň mení pravidlá pri čerpaní pomoci. Doteraz ju totiž nemohli dostať podniky v červených číslach, či s podlžnosťami.”

Jana Kiššová, poradkyňa MH SR pre krízové opatrenia:

“Mnohé firmy reálne v ťažkostiach nie sú, ale účtovne áno. A videli sme to už aj pri tej pomoci, ktorá bola v súvislosti s kompenzáciou na mzdy, že mnohé firmy prepadli cez túto schému práve kvôli tejto podmienke.”

Lenka Ježová:

“Online formulár má byť dostupný do dvoch týždňov. Následne do piatich dní od vyplnenia žiadosti by si mali podnikatelia nájsť peniaze na účte. Žiadať však nebudú môcť všetci naraz.”

Richard Sulík:

“Prvý a druhý deň by to bol iba Prešovský kraj, tretí, štvrtý Košický. Alebo to bude po dňoch. To vám teraz neviem úplne presne povedať. Musí to aj nejak technicky ladiť. Každopádne, začneme to robiť po krajoch a keď prejde také to prvé kolo, to už očakávam, že väčšina žiadostí bude spracovaná, tak potom už môže žiadať hocikto, bez ohľadu na to, v ktorom kraji sídli.”

Ján Palenčár, prezident NARKS (5.6.2020):

“Musíme upozorniť nájomcov aj prenajímateľov, že musia mať overený elektronický podpis, aby mohli žiadať túto dotáciu. Čo je pre mňa veľkým plusom, že ministerstvo hospodárstva pripravuje videá, aby sa naozaj dokázali orientovať žiadatelia, aby vedeli vyplniť tieto žiadosti, a takisto bude k dispozícii call centrum.”

Lenka Ježová:

“Zákon by mali ešte tento týždeň schváliť poslanci Národnej rady. Ráta sa v ňom aj s jednou zmenou. V pôvodnom znení totiž nebola napríklad zahrnutá pomoc neziskovým organizáciám. Poslanci to chcú napraviť pozmeňujúcim návrhom.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 08/06/2020; Lenka Ježová]

Koronakríza nahryzla ceny realít, no výpredaje sa nekonajú

Ponuka verzus realita

Keď si dnes pozriete inzertné portály, zmeny v cenách oproti minulému obdobiu pravdepodobne nezaregistrujete. Ponukové ceny si stále držia úroveň. Ťažko však zistíte sumy, za ktoré sa dané nehnuteľnosti v skutočnosti predali, čiže takzvané realizačné ceny.

A tie v apríli zaznamenali ľahké znižovanie. “Na realizačných cenách sa už dá pozorovať mierny pokles oproti predchádzajúcim mesiacom,” uviedol Roman Vrbovský, analytik makroekonómie Národnej banky Slovenska. V apríli sa zlacňovanie dotklo predovšetkým menších bytov, trojizbové jednotky klesali už od februára. Upozornil však, že o dramatickom prepade sa hovoriť nedá.

Uvedený pokles cien pripisuje najmä zníženej aktivite na trhu, ktorú spôsobili obmedzenia pre zabránenie šírenia nákazy. Vyzerá to teda tak, že kupujúci si počas pandémie dokázali dohodnúť lepšie ceny. Analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík upozornil, že kupujúci zjednávali aj v minulosti, keď ceny rástli. “Obdobie útlmu realitného trhu, počas ktorého sa v individuálnych prípadoch dalo teoreticky pri kúpe nehnuteľnosti počas pandémie dohodnúť lepšiu cenu, trvalo len niekoľko týždňov,” doplnil analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický.

Otázkou teda zostáva, či znižovanie cien bude pokračovať, alebo sa uvoľňovaním opatrení vrátime do predkrízového obdobia.

Realitné kancelárie totiž od mája hlásia zvýšený dopyt. K citeľnému poklesu by mohlo dôjsť v prípade, že sa značne skomplikuje oživenie ekonomiky a naďalej bude prevládať nervozita. Vysoká nezamestnanosť a pomalý ekonomický rast tak môžu tlačiť ceny nadol. “Ak neistota bude pretrvávať dlhší čas, tak zrejme prevládnu tlaky na ďalší pokles cien nehnuteľností,” vysvetlil makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Predaje ovplyvnia úvery

Navyše dochádza k sprísňovaniu úverových štandardov a zníženie objemu hypoték pozorovali peňažné domy od marca. Nízky dopyt po hypotékach by mohol držať ceny realít ešte nejaký čas na uzde. “Väčšiemu poklesu cien v súčasnosti bráni najmä moratórium na splátky hypoték, ktoré chráni dlžníkov pred núteným predajom nehnuteľností v prípade neschopnosti úver splácať,” dodal Lehuta.

Po deviatich mesiacoch odkladu splátok však môže dôjsť k nútenému predaju, ktorému sa teraz vlastníci snažia vyhnúť. Experti sa však zhodujú, že veľké výpredaje s najväčšou pravdepodobnosťou nenastanú. “Tí, ktorí očakávali okamžité dramatické prepady podľa vzoru roku 2009, budú pravdepodobne sklamaní,” uviedol Vrbovský.

Skutočný dosah pandémie na trh sa pravdepodobne ukáže až s odstupom času. “Ceny nehnuteľností reagujú oneskorene na hospodársky vývoj,” vysvetlil analytik X-Trade Brokers Lukáš Lipovský. Výraznejšie by sa teda mohol vplyv vírusu prejaviť v treťom kvartáli tohto roka. “Až na jeseň sa ukáže, či pandémia bola pre rezidenčný realitný trh len krátkym bezvýznamným intermezzom,” povedal Kubrický.

[finweb.hnonline.sk; 08/06/2020; Nina Janešíková ; Zaradenie: Domáca ekonomika]

Štát firmám zaplatí časť nájomného

Igor Haraj, moderátor:

“Časť zamestnávateľov nesúhlasí so zákonom, na základe ktorého štát prispeje podnikateľom na nájomné. Urobí tak totiž len v prípade, ak časť sumy odpustí aj prenajímateľ. Finančnú pomoc tak nedostane každý. Novelou zákona sa už zaoberajú poslanci parlamentu, ktorí ju posunuli do druhého čítania.”

Andrej Horváth, redaktor:

“Po tom, ako štát zakázal do konca roka jednostranné vypovedanie nájomných zmlúv, prišiel s ďalším opatrením. Firmám prispeje na nájomné toľko, koľko zľaví z nájmu prenajímateľ, najviac však do výšky päťdesiat percent. Väčšina prevádzok totiž musela v polovici marca z hygienických dôvodov zatvoriť, podnikatelia prišli o príjmy, ale nájomné museli platiť naďalej.”

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS):

“Ak sú tie vzťahy dobré medzi prenajímateľom a nájomcom, tak ten prenajímateľ chápe, že tá predajňa, keď bola zatvorená dva mesiace, že dva mesiace nemala žiadne tržby, a je ústretový voči nájomcovi.”

Andrej Horváth:

“Ak prenajímateľ odpustí podnikateľovi napríklad dvadsať percent nájmu, štát mu prispeje ďalšími dvadsiatimi percentami. Ak bude zľava menšia ako päťdesiat percent, zvyšnú sumu môžu prevádzky splácať štyri roky.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Vypnutie prevádzok v priebehu dvoch mesiacov bolo katastrofické pre prevádzky a je dobré, aby aj prenajímatelia boli motivovaní podať pomocnú ruku.”

Andrej Horváth:

“Podnikatelia, ktorí už nájom zaplatili, ale prenajímateľ je ochotný na základe novinky jeho časť dodatočne odpustiť, si môžu daný príspevok od štátu nárokovať v ďalších mesiacoch.”

Ján Palenčár:

“To znamená, povedzme za júl, august poskytne prenajímateľ opäť nejakú zľavu, povedzme aj tých päťdesiat percent, a štát tých zvyšných päťdesiat percent zaplatí.”

Andrej Horváth:

“V prípade, že prenajímateľ odmietol dať firme akúkoľvek úľavu, nič jej neprispeje ani štát. Mnohí podnikatelia preto s legislatívou nie sú spokojní.”

Rastislav Machunka, viceprezident AZZZ SR (telefonát):

“Nie vždy je možné zľaviť z prenájmu a z výšky nájomného, a preto treba postupovať individuálne. A samozrejme že všetky tie opatrenia, ktoré prijal Úrad verejného zdravotníctva, musia byť kompenzované podľa ústavy.”

Richard Sulík:

“Keď ten prenajímateľ má s nájomcom taký vzťah, že neodpustí mu ani cent, tak ten vzťah zrejme aj tak by dlho nevydržal.”

Andrej Horváth:

“Podnikatelia budú o príspevok žiadať elektronicky cez aplikáciu. Musia však mať elektronický podpis. Celkovo štát vyčlenil na nájmy dvesto miliónov eur.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 07/06/2020; Andrej Horváth]