Archív kategorií: Media monitoring

Slovensko je preúverované. NBS zvažuje mimoriadne kroky

Národná banka Slovenska (NBS) zvažuje vzhľadom na rastúce dlhy obyvateľstva mimoriadne kroky v bankovom sektore.

NBS upozorňuje, že dynamický rast úverov, rastúca zadlženosť slovenských domácností, pokračujúci rast cien bytov či prehrievanie na trhu práce sú pretrvávajúce riziká na slovenskom finančnom trhu.

V prípade, že zostanú na vysokej úrovni, alebo sa situácia ešte zhorší, regulátor môže zvážiť zvýšenie miery proticyklického kapitálového vankúša pre banky, teda tzv. rezervu pre prípad zlých časov.

Problémom na Slovensku je veľké zadlžovanie Slovákov pre vysoké ceny nehnuteľností, ktoré stále rastú. Potvrdila to aj Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) pri vyhodnotení vývoja realitného trhu v prvom kvartáli roku 2019. Koncom minulého roka sa trh s realitami, spomalil a začiatkom roka sa opäť rozbehol.

V krajských mestách je rýchlosť predaja bytov priemerne o 30 až 40 percent vyššia ako pred tromi rokmi. “V kombinácii s údajmi z hypotekárneho trhu a od bánk, kde sa objem poskytnutých úverov domácnostiam stále drží nad dlhodobým priemerom, je výsledok v podobe vyšších cien nehnuteľností jednoznačný,” konštatovala NARKS. Podľa štatistík NBS stál štvorcový meter nehnuteľnosti v Bratislave pred piatimi rokmi 1 652 eur a teraz je priemerná cena 2 053 eur, čo je nárast o 24 percent.

Dopyt naďalej zostáva stabilný

Hoci sa tempo rastu úverov na Slovensku už od minulého roka zmiernilo, dopyt naďalej zostáva. Dôvodom sú pretrvávajúce nízke úrokové sadzby aj silná konkurencia na úverovom trhu. Celkové dlhy slovenského obyvateľstva ku koncu minulého roka presiahli hodnotu 35 miliárd eur.

Obrovské pôžičky môžu začať spôsobovať problémy aj v ekonomicky dobrých časoch po tom, čo Európska centrálna banka začne dvíhať základnú úrokovú sadzbu. Vyššie úroky totiž mesačné splátky hypoték zdražia o desiatky až stovky eur, čo môže spôsobiť obrovské problémy ľuďom zvyknutým žiť od výplaty k výplate. Pri hypotékach sú totiž úroky fixované na jeden, tri, päť až desať rokov. Po uplynutí tohto obdobia banky klientom zmenia úrokovú sadzbu na základe aktuálnych úrokových sadzieb. V snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu ľudí.

Národná banka Slovenska začala sprísňovať podmienky a tvoriť preventívne opatrenia na poskytovanie úverov. “Pokračujúci priaznivý makroekonomický vývoj a postupne sa prehrievajúca ekonomika, zvlášť na pracovnom trhu, aktuálne významnou mierou prispievajú k rastu dopytu po nových úveroch,” konštatuje NBS.

Zadlženosť zaznamenala v závere minulého roka v rámci jednotlivých segmentov súkromného sektora odlišný vývoj. Zadlženosť domácností naďalej rástla, dlh podnikového sektora sa v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) znížil.

“Napriek uvedenému vývoju zadlženosti podnikov v závere roka patrilo Slovensko aj v roku 2018 k piatim najrýchlejšie sa zadlžujúcim krajinám v rámci Európskej únie (EÚ). Kým väčšina krajín EÚ v priebehu minulého roka znižovala svoj dlh v pomere k HDP, Slovensko patrilo k ôsmim krajinám EÚ, ktorým zadlženosť v pomere k HDP rástla,” doplnila NBS.

Zisk bankového sektora sa vlani mierne zvýšil

Zisk bánk sa minulý rok zvýšil, a to aj napriek prostrediu klesajúcich úrokových marží. “Tlak na úrokové marže, vyvolaný pretrvávajúcimi nízkymi úrovňami úrokových mier, sa banky snažia dlhodobo kompenzovať zvýšeným poskytovaním úverov. Hoci táto stratégia pomáha bankám udržiavať zisk, zvyšuje sa tak citlivosť bankového sektora voči rizikám cyklického charakteru,” upozorňuje NBS.

Zároveň pri dosahovaní zisku ťažia aktuálne banky z výrazne nízkej úrovne nákladov na kreditné riziko v posledných rokoch. “V prípade, že by sa miera nákladovosti zvýšila na úroveň z rokov 2013 – 2016, čistý zisk bankového sektora by oproti aktuálnym úrovniam klesol o 30 %. Voči tomuto riziku je zvlášť citlivá skupina malých a stredne veľkých bánk, kde by tento dosah mohol byť aj viac ako dvojnásobný,” priblížil slovenský regulátor.

 [Pravda; 103/2019; 04/05/2019; s.: 10; tasr, bt, irk, pm ; Zaradenie: ekonomika správy]

Rast objemu hypoték na Slovensku sa nezastavil

Hypotekárny trh rastie aj napriek prísnejším pravidlám NBS

Spomalenie hypotekárneho trhu sa nateraz nekoná. Počas prvých dvoch mesiacov roka rástli obchody celého trhu medziročne o viac ako tretinu. Rast hlásia aj jednotlivé banky.

Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska poskytli banky vo februári hypotéky v objeme 626 mil. eur, čo je o 37 percent viac ako minulý rok. Podobné tempo dosahoval rast aj v januári. Trh sa mal pritom spomaľovať. Aspoň takto by si to priala NBS.

Rýchlosť rastu úverového trhu dosahuje už niekoľko rokov dvojciferné hodnoty. NBS by ho rada dostala aspoň pod desať percent. Vlani sa jej tento cieľ naplniť nepodarilo. Obchody boli medziročne vyššie počas každého mesiaca od apríla do novembra a celoročný rast dosiahol 12,6 percenta.

Pokračujúci nárast obchodov

Prima banka hlási, za prvé tri mesiace tohto roka nárast objemu poskytnutých hypoték až o 90 percent. „Prvý štvrťrok potvrdil, že záujem Slovákov o hypotéky je aj naďalej obrovský a hypotekárny ošiaľ neustúpil ani v súvislosti so sprísnením podmienok pri poskytovaní úverov na bývanie,“ uvádza banka vo vyhlásení.

Dôvodom je nízka sadzba, ktorú banka poskytuje – jedno percento pri fixácii na štyri roky. Sadzba je rovnaká pre všetkých záujemcov, ktorí sa kvalifikujú na získanie hypotéky.

Ani priemerná sadzba za celý trh však nie je oveľa vyššia. Vo februári dosiahla 1,37 percenta, čo je síce už o niečo vyššie ako novembrové minimum 1,34 percenta, je však stále veľmi nízko. Slovenské hypotéky tak patria medzi najlacnejšie v celej Európskej únii. V susednom Česku napríklad dosahujú dvojnásobok – 2,9 percenta. Viac platia aj Nemeci – 1,9 pecenta. „Pre takmer 80 percent ľudí je najdôležitejším argumentom pri výbere hypotéky stále výška úrokovej sadzby,“ konštatuje Prima banka.

Čítať celý článok na Investujeme.sk

Autor: Peter Apolen

Ceny bytov a domov v regióne Nitry sú na podobnej úrovni

V súčasnosti sú ceny viacizbových bytov na takej úrovni, že za podobnú cenu si dokážu klienti zaobstarať menší rodinný dom s pozemkom v blízkom okolí krajského mesta Nitra, ktoré sa v posledných rokoch dynamicky rozvíja. Pre TASR to uviedol člen Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) z tohto regiónu.

V tejto súvislosti asociácia dodala, že trend vyrovnávania cien bytov a domov v Nitre je porovnateľný s ostatnými krajskými mestami.

V mnohých okolitých obciach ponúkajú developeri bývanie v novostavbách rodinných domov. “Ponuka nehnuteľností sa v tomto segmente zvýšila. Dá sa povedať, že súčasný development rodinných domov vyplynul z vysokých cien bytov v Nitre,” konštatoval člen NARKS. Podľa neho je na klientovi, či sa rozhodne byt predať a vymeniť ho za rodinný dom. Takýto trend badať v Nitre.

Kým ceny domov v Nitre stúpli počas štyroch rokov približne o 28 %, pri cenách bytov bol nárast takmer dvojnásobný, priblížila asociácia. Ceny 3-izbových bytov vzrástli v rovnakom období o 50 %, pri 4-izbových bytoch, ktoré možno rozlohou prirovnať k menšiemu rodinnému domu, to bolo o vyše 70 %. “Ak porovnáme súčasnú priemernú cenu 4-izbového bytu v Nitre vo výške 132.000 eur s cenou 154.600 eur za dom s pozemkom, je to pomer, pri ktorom sa už oplatí uvažovať nad kúpou domu,” uviedla asociácia.

Z pohľadu jej štatistík bola priemerná cena rodinných domov v okrese Nitra

121.000 eur v 1. kvartáli 2015
121.300 eur v 1. kvartáli 2016
137.500 eur v 1. kvartáli 2017
148.600 eur v 1. kvartáli 2018
154.600 eur v 1. kvartáli 2019.

 [24hod.sk; 27/04/2019; Teraz.sk, TASR ; Zaradenie: Z domova]

Byty opäť zdraželi, ponuka je obmedzená

Ceny nehnuteľností neprestali rásť. K takémuto záveru dospela Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), keď vyhodnotila vývoj realitného trhu v prvom kvartáli tohto roka.

Ponuka bývania zostáva stále pomerne obmedzená a predaj bytov je až o 40 percent rýchlejší ako pred tromi rokmi.

Vo svete už ceny padajú

Koncom minulého roka sa realitný trh, ako už tradične v zimnom období, spomalil a začiatkom roka sa opäť rozbehol. V krajských mestách je rýchlosť predaja bytov v priemere o 30 až 40 percent vyššia ako pred tromi rokmi.

“V kombinácii s údajmi z hypotekárneho trhu a od bánk, kde sa objem poskytnutých úverov domácnostiam stále drží nad dlhodobým priemerom, je výsledok v podobe vyšších cien nehnuteľností jednoznačný,” konštatovala NARKS v správe, v ktorej hodnotila realitný trh v prvom štvrťroku.

Podľa Borisa Tomčiaka, analytika spoločnosti Finlord, za rast cien bytov môže skutočnosť, že ekonomický rozmach na Slovensku pokračuje a príjmy domácností sa zvyšujú. “Tiež prístup k bankovým pôžičkám je stále veľmi nízky. Nesmieme zabúdať ani na zvýšené investičné nákupy cudzincov, ktorí chcú zarobiť na dlhodobom rastie cien nehnuteľností v celom regióne.

Dopyt po nehnuteľnostiach bude vysoký aj v roku 2019. Ponuka bytov a domov na predaj síce vzrástla, ale nestačí to uspokojovať aktuálny dopyt. Myslíme si, že do konca roku ešte ceny vzrastú, a to nielen v Bratislave, ale aj v krajských a okresných mestách,” domnieva sa Tomčiak.

Situácia by sa podľa neho mala upokojiť až v roku 2020, keď sa očakáva značné zvýšenie ponuky voľných nehnuteľností. Vo svete už možno sledovať viditeľné spomaľovanie rastu cien.

“V niektorých oblastiach a krajinách už ceny padajú – príkladom je Londýn, Vancouver či Austrália. V štátoch susediacich so Slovenskom je ešte potenciál na ďalší rast cien nehnuteľností. Predovšetkým v Českej republike je situácia na realitnom trhu napätá, čo spôsobuje výrazné zdražovanie,” vraví analytik.

Ceny pozemkov sa nemenia

Priemerné ceny 2-izbových a 3-izbových bytov na štvorcový meter sa na Slovensku medzikvartálne zvýšili o 1,8 percenta a 2,4 percenta. Porovnanie vychádza z údajov za 4. kvartál 2018 a 1. kvartál 2019. Rast cien bytov mal v prvom kvartáli nadpriemernú dynamiku a posunul hranicu maximálnych cien bytov vo viacerých lokalitách na novú úroveň.

Realitný trh dlhodobo zápasí s nízkym počtom ponúk, nie je preto prekvapujúce, že ceny bytov rastú v kategórii starších bytov, ako aj v novostavbách. Navyše, rastúce náklady a celkové vstupy pri nových developerských projektoch nedávajú veľkú šancu na veľké znižovanie cien novostavieb do budúcnosti.

Pozitívny signál pre ďalší vývoj na trhu prišiel v závere roka 2018, keď sa podľa údajov Štatistického úradu zvýšil počet začatých bytov vo výstavbe. Rok 2018 tak priniesol o 22 percent viac nových začatých bytov ako rok 2017 a o viac ako 6 percent novej výstavby rodinných domov.

“Najmä v segmente bytov by trh vo veľkých mestách pravdepodobne dokázal absorbovať ešte výraznejšiu výstavbu. Výzvou naďalej ostáva reálna výstavba a ponuka nájomného bývania,” uvádza NARKS vo svojej správe.

Naopak, iná situácia je v prípade pozemkov. Ich ceny sa medziročne takmer vôbec nezmenili alebo rástli len v jednotkách percent. Výnimku tvoria lokality, kde je limitovaná nielen dnešná ponuka, ale aj výhľad do budúcnosti a len sporadicky sa objavujú vhodné pozemky na výstavbu rodinných domov či bytových domov.

Často je pozemok zaťažený staršou stavbou a jej likvidácia predražuje cenu pozemku. Napriek tomu je však dopyt v týchto lokalitách stále vysoký. Týka sa to najmä Bratislavy – častí Staré Mesto, Ružinov, Koliba, ale aj niektorých častí Košíc.

Neprekvapí ani vývoj v cenách rodinných domov, kde najvýraznejší posun smerom hore zaznamenalo bratislavské Staré Mesto, s medzikvartálnym nárastom na úrovni 3,5 percenta. Priemerné ceny rodinných domov sa tak zastavili na sume 750 000 eur a ceny víl na úrovni 1,2 mil. eur.

V okresoch, kde je vysoká konkurencia, sú, naopak, ceny rodinných domov takmer nemenné už dlhšie obdobie, prípadne zaznamenali len mierny rast. V týchto prípadoch je aj dĺžka predaja kratšia len o 15 – 20 percent v porovnaní so situáciou spred troch rokov a predaj často trvá niekoľko mesiacov. Tento stav je typický pre okresy, ako je Pezinok, Senec a čiastočne aj okolie iných krajských miest, najmä Trnavy, Prešova a Košíc.

Rekordy v Petržalke

Aj analytikov portálu Nehnuteľnosti. sk slovenský realitný trh prekvapil. Kým v závere minulého roka predpokladali, že ceny dosiahli svoj strop, po prvých troch mesiacoch tohto roka konštatujú opak. “Ceny bytov opäť rástli. Jeden faktor, ktorý sme spomínali už v našich predchádzajúcich analýzach, má stále silu udržiavať ceny vysoko. Tým faktorom je malá ponuka bytov na predaj v krajských mestách,” zhodnotil situáciu portál Nehnuteľnosti.sk.

“Celkový pohľad na ponuku nehnuteľností na Slovensku jasne vysvetľuje, prečo sa ceny zvyšovali. Bytov na predaj je na trhu žalostne málo”, tvrdia analytici portálu. Podľa ich dát je terajšia celková ponuka na stránke Nehnuteľnosti.sk o 30 percent menšia ako v roku 2016, a to aj napriek tomu, že tu teraz inzeruje o 15 percent viac realitných kancelárií.

Najmä ponuka lacnejších starších bytov v niektorých mestách je naozaj nízka. V Trnave je v ponuke len deväť 2-izbových bytov v pôvodnom stave. Bratislava ponúka na predaj ani nie 100 takýchto bytov. Ponuka 2-izbových bytov v hlavnom meste v novostavbách zahŕňa však až vyše 600 bytov. Novostavby tak získavajú stále väčší podiel na trhu.

Priemerná cena 2-izbových bytov v Bratislave sa medzištvrťročne zvýšila o viac ako 4 percentá. Podobný nárast bolo možné pozorovať aj pred rokom po ohlásení zmien pri financovaní nehnuteľností, a predtým, ako ich začali uvádzať do života. Podľa Nehnuteľnosti.sk najviac zdraželi byty v bratislavskom piatom obvode, a to v priemere o rekordných 13-tisíc eur. V priemere rástli ceny dvojizbových bytov v Bratislave o 5 500 eur.

To isté platí aj pre Košice, kde je nárast na úrovni 2,5 percenta po niekoľkých kvartáloch opäť výraznejší, ale nie taký, ako pred rokom. Rekordy lámali prvý a druhý košický obvod, kde ceny 2-izbových bytov narástli v priemere až okolo 7-tisíc eur.

“Postupné obmedzovanie financovania sa zatiaľ na realitnom trhu neprejavilo a môžeme konštatovať, že obchodovanie s nehnuteľnosťami v prvom kvartáli nadviazalo na predchádzajúce obdobia. Vyhliadky realitného trhu ostávajú naďalej optimistické, nakoľko všetky zásadné faktory ostávajú zachované,” konštatovala NARKS.

Asociácia mala na mysli nízke úrokové sadzby, ochotu financovať nákup nehnuteľností, vysokú zamestnanosť a dobré vyhliadky slovenskej ekonomiky a podnikov.

 [pravda.sk; 25/04/2019; Pravda ; Zaradenie: Bývanie]

Mestá opatrne zvyšujú dane z nehnuteľností. Nevyužívajú ich zďaleka napln

Štát v tomto roku hodil na plecia samosprávam viacero povinností, ktoré stoja peniaze. Tie sa pokúšajú mestá a obce zohnať aj pomocou vyššej dane z bytov a domov od obyvateľov či z dane zo stavieb od firiem. Robia to opatrne, lebo sa boja reakcií.

V roku 2019 sa dane za domy a byty na Slovensku zvýšili v priemere o necelých 15 percent. Od roku 2004 ide o nárast o takmer 117 percent, uvádza nedávna analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) o daní z nehnuteľností a poplatku za rozvoj v mestách.

Napriek zvýšeniu nie sú dane z nehnuteľností stále veľmi vysoké. V regiónoch sa však dajú nájsť rozdiely. Napríklad majiteľ modelového bytu s garážou v bratislavskom Starom Meste zaplatí na dani 63 eur ročne, čo je viac než dvaapolnásobok slovenského priemeru. V Košiciach za takýto byt zaplatí majiteľ necelých 40 eur.

Ako najlacnejšie vyšli spomedzi hodnotených miest v analýze Medzilaborce. Za rovnaký byt s garážou zaplatí majiteľ v tomto meste na severovýchode Slovenska iba necelých osem eur.

Neplatí rovnica, že čím väčšie mesto, tým vyššie dane z nehnuteľnosti. V prípade modelového rodinného domu zaplatí obyvateľ Malaciek ročne 170,70 eura, čo je o desať eur viac ako v centre Bratislavy. V Senici človek zaplatí za dom 149 eur, ale vo väčších Košiciach len 113 eur.

Podľa odborníkov je daň z nehnuteľnosti pre hospodársky rast menej škodlivá ako napríklad daň z príjmu. Pritom platí, že na Slovensku sú sadzby dane z nehnuteľností dosť nízke. Priemerná sadzba pri stavbách na bývanie je podľa PAS len 27 centov na štvorcový meter. Až pri stavbách na podnikanie sú sadzby vyššie ako tri eurá na štvorcový meter.

“V rámci OECD sme na chvoste, pokiaľ ide o výber tejto dane. Preto vidím priestor, aby sa daň z nehnuteľnosti zvyšovala, a naopak, aby sa ostatné dane primerane znižovali,” dodáva analytik INEKO Matej Tunega. V minulosti Slovensku odporúčali zvýšiť dane z nehnuteľnosti aj Medzinárodný menový fond či Európska komisia.

Zvyšovanie daní

Niektoré mestá v tomto roku dane z nehnuteľnosti zvyšovali a niekde aj výrazne. Najviac v Gelnici, kde vzrástli od 50 do 200 percent. Považská Bystrica zvýšila dane o 30 percent a Partizánske o približne 10 percent. V Dunajskej Strede išli dane z domov a bytov hore o takmer šesť percent. V ostatných mestách sa upravili iba mierne alebo vôbec.

Mestá vysvetľujú zvyšovanie daní najmä tým, že im v tomto roku pribudli nové povinnosti, na ktoré im vláda nedala peniaze navyše. Musia napríklad zvyšovať platy v školstve, starať sa o čistenie všetkých chodníkov, ale aj platiť vyššiu minimálnu mzdu a príplatky zamestnancom.

Ďalší argument samospráv je ten, že už dlho dane nezvyšovali. V Považskej Bystrici sa daň z nehnuteľnosti neupravovala od roku 2012. Ak niekto vlastí byt v tomto meste s rozlohou 70 metrov štvorcových bez garáže, doteraz platil 14 eur, po novom bude platiť 18,20 eura. Zvýšenie o viac ako štyri eura nie je veľké, ale sociálne slabším ľuďom môže priťažiť.

Dunajská Streda nezvýšila daň z nehnuteľností od roku 2010. Odvtedy išli hore jej mzdové náklady či náklady na obnovu miestnych komunikácií a verejného osvetlenia. “Navyše zo strany štátu boli presunuté na ťarchu samospráv aj ďalšie náklady vyplývajúce z chodníkového zákona, rekreačné poukazy, obedy zadarmo a zvýšené poplatky za skládkovanie,” vysvetľuje primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos.

Optimálne by sa podľa neho ročné zvýšenie dane z nehnuteľosti malo odvíjať od výšky inflácie. V tomto volebnom období sa už nechystá na ďalšie zvýšenie daní.

Kam pôjdu vybraté peniaze

Vyššie príjmy z daní pôjdu v Považskej Bystrici najmä na platy. “Prvotne bolo potrebné pokryť zvýšené nároky vyplývajúce zo zvýšenia platov v školstve či zvýšenia minimálnej mzdy,” tvrdí Iveta Pagáč Kováčiková, hovorkyňa Považskej Bystrice.

Mesto na Žitnom ostrove chce peniaze z vyšších daní využiť na komplexnú obnovu miestnych ciest a chodníkov.

V Partizánskom chceli získať zdroje na opravu mestského osvetlenia. “Vyššia daň by mala priniesť do rozpočtu navyše 100-tisíc eur a tieto peniaze sú vyčlenené na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Nikdy nezvyšujeme dane len tak,” tvrdí primátor Jozef Božik.

Poplatok za rozvoj ako strašiak

Poplatky za rozvoj sa tento rok takmer nemenili. Z dát PAS vyplýva, že poplatok za rozvoj majú zo sledovaných 90 miest len mestá na západe Slovenska, pričom ide najmä o 11 miest v okolí Bratislavy až po Piešťany.

“V tomto poplatku vidím obrovský potenciál pre ostatné mestá, nakoľko stavebník, ak už realizuje výstavbu, tak tieto náklady započíta do rozpočtu a rozhodne nejde o náklad, ktorý by ho od výstavby odradil,” myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.

O tom, že nejde o zanedbateľný príjem, svedčia aj čísla z Bratislavy. Bratislavské mestské časti vybrali za predošlé dva roky na poplatkoch za rozvoj viac ako deväť miliónov eur. Takmer tretinu z nich odviedli hlavnému mestu. Zvyšných 6,5 milióna eur mohli využiť na vlastné projekty.

Menšie mestá sa tomuto poplatku bránia, lebo sa boja, že by odradili firmy od investícií a ľudí od usadzovania sa v meste.

“Ak by sme ho zaviedli, ľudia by si radšej postavili dom v okolitých dedinách. Tiež by sme odradili firmy či potenciálnych investorov od podnikania v meste,” myslí si J. Božik. Argumentuje aj tým, že v Partizánskom sa dlhodobo znižuje počet ľudí.

Považská Bystrica poplatok za rozvoj mesta neuplatňuje, pretože ho považuje za nesystémový. Hovorkyňa I. Pagáč Kováčiková argumentuje aj tým, že mesto chce vytvárať priaznivé podmienky pre súkromných investorov.

Dane pre firmy išli hore

Mestá tento rok zvyšovali dane z nehnuteľnosti aj podnikateľom. Pocítili to najmä firmy v Dunajskej Strede, Považskej Bystrici, Partizánskom či v Gelnici. “V týchto mestách išli dane celkovo priemerne hore o 23 percent,” dodáva P. Serina. Najviac sa zvyšovali opäť v Gelnici: o 66 percent.

Na druhej strane v Senici sa dane pre firmy mierne znížili o necelé dve percentá.

Je zaujímavé, že za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou haly 1000 štvorcových metrov a pozemkom s 1500 štvorcových metrov zaplatí najviac podnikateľ v Púchove – až 6449 eur ročne.

“O výške dane z nehnuteľností rozhodlo v uplynulých volebných obdobiach vtedajšie mestské zastupiteľstvo,” vysvetľuje vysokú daň primátorka Púchova Katarína Heneková. Firmy podľa nej z mesta neodchádzajú, ale investujú do výroby a služieb, pričom v Púchove je nízka nezamestnanosť.

Immopark, Košice, priemyselný park Zdroj – www.immopark.com

Až za Púchovom je bratislavské Staré Mesto, kde by bola daň na modelovú halu o vyše tisíc eur nižšia – 5125 eur. Na treťom mieste na Slovensku je opäť menšie mesto Žiar nad Hronom, kde by firma zaplatila 4442 eur.

“Príjmy z dane z priemyselných stavieb sú zdrojom mestského rozpočtu, z ktorého financujeme všetky projekty na zvyšovanie kvality života obyvateľov nášho mesta,” vysvetľuje primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Daň je podľa neho adekvátna a nezvyšovala sa už od roku 2011.

Primátor sa nebojí, že by touto daňou odradil firmy od podnikania v meste. “Nezamestnanosť máme pod piatimi percentami a sídli tu 180 firiem, takže si nemyslím, že by vo výške dane bol problém,” dodáva P. Antal.

Aj pri daniach pre firmy sa ukazuje, že mestá ju nevyužívajú koncepčne v nadväznosti na vývoj miestnej ekonomiky. V mestách s vysokou nezamestnanosťou ostali aj tento rok prekvapivo vysoké dane. Napríklad vo Veľkom Krtíši je to 2488 eur alebo v Rimavskej Sobote 1935 eur za rok.

Podnikatelia sa samozrejme nerozhodujú, kde podnikať, len na základe výšky daní z nehnuteľnosti, ale tie k ich rozhodovaniu môžu prispieť. “Ak mám v meste vysokú nezamestnanosť, tak jednou z možností je znížiť dane na čo najnižšiu úroveň a práve tento fakt využiť pri prezentácii mesta ako vhodného na podnikanie,” vysvetľuje P. Serina.

Ako spravodlivo zdaňovať nehnuteľnosti

Dane z nehnuteľnosti sa platia na Slovensku podľa zastavanej plochy. Teda čím väčší dom, tým vyššia daň. Počet poschodí sa zohľadňuje len minimálne prostredníctvom príplatku za podlažie, čo je podľa odborníkov nespravodlivé. Dane by mali byť nadviazané na hodnotu nehnuteľností, ale nie výlučne. “Mal by to byť zrejme mix podlahovej plochy a hodnoty nehnuteľnosti, aby si samosprávy vedeli vypočítať minimálny príjem aj do budúcich rozpočtových období,” myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.

Zdaneniu podľa hodnoty domu či bytu v minulosti bránila neexistencia verejných cenových máp nehnuteľností, ale aj chýbajúca legislatíva či neochota politikov sa touto citlivou témou zaoberať.

Dnes sa ceny bytov či domov dajú zistiť z viacerých zdrojov. Napríklad z verejne prístupného katastra. Novelou katastrálneho zákona, ktorá je účinná od začiatku októbra minulého roka, bol do katastra nehnuteľností zavedený údaj o cene nehnuteľností. Podľa informácií TRENDU z realitného prostredia sa však údaje o cenách zapisujú len pri novozapísaných nehnuteľnostiach. Staré domy a byty sa nezapisujú, takže úplnosť dát chýba. Kvalita údajov by sa časom mohla vylepšovať.

“Vidíme dlhodobú snahu zo strany štátu zbierať údaje o cenách z katastra. Až čas ukáže, či a ako dokážu štátne orgány so zozbieranými údajmi pracovať,” hodnotí pokus o cenové mapy prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Cenové mapy nehnuteľností majú vo svojich databázach aj realitné kancelárie, ale tie sú spoplatnené. Za peniaze poskytuje ceny nehnuteľností aj firma Datalan, ktorá ich dostáva od NARKS.

“My sme garantom dát a oni dodávajú softvérové riešenie,” vysvetľuje generálna sekretárka NARKS Zuzana Jakabíková. Spoplatnené cenové mapy využívajú najmä banky na ocenenie nehnuteľností, ktoré idú financovať. Zadarmo sa dajú pozrieť ceny domov a bytov na weboch realitiek.

Neúspešné pokusy o zmeny

Cenové mapy sa v minulosti už neúspešne pokúšalo zaviesť ministerstvo financií, keď chcelo zdaniť luxusné domy. Jeho plán stroskotal na tom, že nevedelo presne povedať, čo je luxusná nehnuteľnosť.

Zmeniť zdanenie nehnuteľností nielen podľa plochy, ale aj podľa počtu poschodí, sa pokúšali pred dvoma rokmi poslanci Smeru a Mosta-Híd. Po kritike médií, miest a obcí, ale aj zo strachu, že stratia politické body, napokon novelu zákona o miestnych daniach stiahli.

Zdaňovanie podľa hodnoty nehnuteľnosti, teda v podstate podľa lokality, kde sa nachádza dom alebo byt, môže byť pre politikov citlivé aj preto, lebo môže vytvárať štvrte len pre bohatých.

Ministerstvo financií pre TREND povedalo, že v tejto chvíli nepripravuje zmeny v zdaňovaní nehnuteľností. “Ďalšie kompetencie v tejto oblasti sú v rukách samospráv,” dodáva hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Mestá sú voči zmene zdaňovania opatrnejšie. Dunajská Streda je relatívne malé mesto s minimálnymi rozdielmi v cenách pozemkov aj domov v jednotlivých častiach mesta. Podľa jej primátora Zoltána Hájosa by sa preto neoplatilo zdaňovať domy podľa hodnoty.

Podobný názor má aj primátor Partizánskeho Jozef Božik. Kto má veľký dom, platí podľa neho aj teraz na daniach viac, a preto netreba systém meniť.

 [etrend.sk; 24/04/2019; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika]

Rekordná dostupnosť bývania

Daniela Piršelová, moderátorka:

“Dostupnosť bývania na Slovensku je napriek výraznému rastu cien nehnuteľností výborná. Podiel na tom majú predovšetkým lacné hypotéky a zvyšujúce sa mzdy. Podľa odborníkov ale v niektorých segmentoch realitného trhu je už vidieť deformácie a potenciálne riziko vzniku cenových bublín.”

Daniel Horňák, redaktor:

“Na dostupnosť bývania majú vplyv najmä tri faktory: ceny nehnuteľností, výška úrokov pri hypotékach a výška príjmov. Ich porovnanie ukazuje zaujímavý trend. Dostupnosť bývania bola pred krízou v roku 2008 rekordne nízka. S rastúcimi platmi a lacnými hypotékami sa však situácia odvtedy každý rok zlepšuje. A v súčasnosti je dostupnosť bývanie rekordne vysoká.”

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky:

“Celkové tie náklady človeka spojené s obstaraním nehnuteľnosti sú relatívne nižšie, ako bývali pred niekoľkými rokmi.”

Daniel Horňák:

“Priemer však skresľuje situáciu v jednotlivých regiónoch. V Bratislave sú síce mzdy o 40 percent vyššie ako inde na Slovensku, ale ceny bytov sú tu vyššie až o 200 percent. Takže dostupnosť bývania je práve v hlavnom meste najhoršia spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Ľudia pracujúci v realitách priznávajú, že z dôvodu silného dopytu a nedostatočnej ponuky sa niektoré časti realitného trhu v Bratislave už deformujú.”

Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate:

“Vidíme napríklad to, že projekty, ktoré by za iných okolností nemali šancu byť až tak úspešné, tak dnes aj vzhľadom na to, že ten nedostatok bytov špeciálne v Bratislave je, tak sú úspešné a sa predávajú veci a ešte za ceny, za ktoré by sa nemali.”

Daniel Horňák:

“Silný dopyt po nehnuteľnostiach neobmedzili ani prísnejšie opatrenia Národnej banky Slovenska. Tá od vlaňajšieho júla obmedzila najmä výšku poskytovaných hypoték. Odborníci však upozorňujú, že tento efekt sa ešte len môže dostaviť.”

Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárii:

“Ku koncu roka 2019 predpokladáme, že príde k štatistickým výkyvom v tom zmysle, že ten dopyt mierne sa spomalil.”

Daniel Horňák:

“Keďže menová politika Európskej centrálnej banky by sa už viac uvoľňovať nemala a ceny realít majú ďalej rásť 6-percentným tempom, podľa odborníkov by sa aj dostupnosť bývania mala len udržiavať na súčasných úrovniach alebo by mala dokonca mierne klesať.”

 [TA3, 12:00; Žurnál; 21/04/2019;  Daniel Horňák]

Pri výbere lokality pre rodinný dom zvážte projekt i infraštruktúru

Pri výbere lokality na kúpu rodinného domu môžu u záujemcu zavážiť vybavenosť obce, dostupnosť autobusovej alebo vlakovej dopravy a najmä konkrétny projekt domu. Pre TASR to uviedla Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

V súčasnosti vidno snahu developerov riešiť vopred cestné komunikácie a infraštruktúru. “Napríklad v jednej z obcí juhovýchodne od Bratislavy, v Miloslavove, pred výstavbou väčšej štvrte, v ktorej stavajú nielen rodinnú zástavbu, ale tiež bytové domy, sa realizovala výstavba ciest, kruhového objazdu, dokonca výsadba stromovej aleje,” približuje asociácia.

“V súčasnosti je čulý stavebný ruch v širšom okolí hlavného mesta. V obciach najmä v bezprostrednej blízkosti Bratislavy, ako aj v jej okrajových mestských častiach, ako sú napríklad Podunajské Biskupice, vyrastajú nové obytné štvrte s rozmanitou zástavbou,”

uviedla NARKS. Väčšinou ide o individuálnu výstavbu, ďalej o development rodinných alebo aj bytových domov. “Veľmi populárne sú radové zástavby, pri ktorých má klient lepší pomer medzi cenou a možnosťou bývania v dome s vlastnou záhradkou,” priblížila.

Z projektov sa dá vybrať samostatne stojaci rodinný dom na zväčša rozmerovo podobnom pozemku, dvojdom s oddelenými bytovými jednotkami, v ktorom žijú dve rodiny, alebo radový dom, ktorý má dve steny spoločné so susediacimi domami. Typizovaná výstavba je zväčša lacnejšia ako individuálny originálny projekt.

Zhotoviteľ, ako aj developer, zodpovedajú za štandard a kvalitu stavby rodinných domov. Všetko však záleží na preferenciách klientov a ich finančných možnostiach, či uprednostnia projekt, alebo vlastnú stavbu rodinného domu. V súčasnosti je výber menších projektov pomerne rozmanitý. Je to aj zásluhou stavebného boomu, ktorý nastal po rokoch útlmu výstavby, uzatvára NARKS.

Zdroj – Teraz. sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR, [24hod.sk; 22/04/2019; Teraz.sk, TASR ; Zaradenie: Ekonomika]

 

Energetická hospodárnosť v Európskej únii

V decembri 2018 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali aktualizovanú smernicu k energetickej hospodárnosti  (EED). Táto smernice nastavuje cieľ energetickej hospodárnosti najmenej na  32,5% v roku  2030.  Zahŕňa tiež klauzulu možnej následnej revízie, ktorá by zvýšila úroveň ambície v porovnaní s úsilím na splnenie cieľov do roku 2020. 

Ak bude pokračovať trend v  zvýšenej spotrebe energie, aký sa pozoruje od roku 2014 v nasledujúcich rokoch, dosiahnutie cieľa pri základnej, ale tiež konečnej spotrebe energie môže byť ohrozené. Preto vzniká potreba ďalšieho zvyšovania úsilia dosiahnuť úspory na energiách  v krátkom čase.

Vývoj spotreby energie v roku 2017

Konečná spotreba energie v EÚ klesla o 5,9% v roku 2017.  Od roku 2005 klesla finálna spotreba energie vo všetkých členských štátoch okrem Cypru, Litvy, Malty, Rakúska a Poľska. Avšak  v porovnaním s rokom 2016, konečná spotreba energie stúpla až v 24 členských štátoch v roku 2017, pričom najvyšší nárast zaznamenala Slovenská republika  (+7 %), Malta (+6,7 %) a Poľsko (+6,5 %). K najväčšiemu zníženiu došlo v Belgicku (-1,2 %), Spojenom kráľovstve (-0,8 %) a Taliansku (-0,6 %).

Trend znižovania sa obrátil v 3-ročnom období  od roku 2014 do roku 2017, kedy finálna spotreba energie vzrástla vo všetkých členských štátoch a základná spotreba energie v 23 členských štátoch v porovnaní s rokom 2014.

Príčiny zvyšovania spotreby energie

Najväčší nárast v spotrebe energie sa javí  v budovách (rezidenčné bývanie a služby), napriek trendu mierneho poklesu v roku 2017.  Tak sa zdá, že efekt blahobytu (odzrkadľujúci sa vo vyššom počte a väčšej úžitkovej ploche obydlí), ako aj zmeny životného štýlu (napríklad narastajúce využívanie nových malých spotrebičov v domácnostiach) môžu predstavovať dodatočné faktory, ktoré vyvolali nedávne nárasty v spotrebe energie.

Ceny bytov naďalej rastú – TV Markíza

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Prekvapenie na realitnom trhu. Napriek tomu, že sa mali zastaviť, ceny nehnuteľností po celom Slovensku znova rástli. Vysoké cenovky drží stále malá ponuka bytov na predaj.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Po decembrovom spomalení sa realitný trh na začiatku roka opäť rozbehol na vyššie obrátky.”

Andrea Macáková, senior PR manager, Nahnuteľnosti.sk:

“Prvé 3 mesiace roku 2019 priniesli trošku prekvapenie na slovenskom realitnom trhu, pretože koncom minulého roka už ceny nehnuteľností rástli iba mierne, to znamená, že sa očakávalo, že rok 2019 nám skôr prinesie cenovú stagnáciu. Ale stal sa pravý opak.”

Andrea Mačošková:

“Cenovky sa šplhajú do závratných čísel aj napriek tomu, že ponuka bytov na predaj je stále obmedzená. Vyberať si z voľných nehnuteľností sa veľmi nedá.”

Andrea Macáková:

“Keď sme sa pozreli napríklad na menšie dvojizbové byty staršieho dáta, ktoré sú veľmi dopytované, tak momentálne je napríklad v Bratislave v ponuke len 100 takýchto bytov, ale zase na druhej strane je v ponuke 600 novostavieb. Musíme povedať, že tie štatistické údaje, ktoré dvíhajú tie cenovky tých nehnuteľností, sú ovplyvňované vyššími cenami práve týchto novostavieb.”

Andrea Mačošková:

“Tie sa ale predávajú ešte z papiera, pričom pred samotnou kolaudáciou sa predá až 85 % bytov v novostavbách. Zaujímavosťou v prvých mesiacoch tohto roka je aj to, že stavať sa začalo aj v menších mestách.”

Ján Palenčár, šéf Národnej asociácie realitných kancelárií:

“Môžem uviesť Spišská Nová Ves, prípadne Krupina, kde naozaj je záujem obyvateľov kúpiť byt. Čo je však dôležité, developeri vtedy reagujú na výstavbu alebo reagujú na trh, keď trh akceptuje cenu aspoň 1200 EUR za meter štvorcový, to znamená, že práve aj v menších mestách sa nám už cena nehnuteľností a bytov zvýšila tak, že suma 1200 EUR je pre klientov akceptovateľná.”

Andrea Mačošková:

“V hlavnom meste zdraželi byty najviac v piatom obvode, a to v priemere o rekordných 13 tisíc EUR. Nárast bol viditeľný aj v metropole východu, tam lámal rekordy košický 1. a 2. obvod, za dvojizbový byt si ľudia priplácali priemerne okolo 7 tisíc EUR. Výrazne zdraželi dvojizbové byty v Banskej Bystrici. v Nitre a v Trenčíne.”

Cena dvojizbového bytu
ZA  92 000
TN  75 000
TT  87 000
BA V 145 000
NR  95 000
BB  85 000
KE I  93 000
PO  72 000
Andrea Macáková:

“Musíme povedať, že takmer po dvoch rokoch zaznamenali markantnejší rast práve trojizbové byty v medzištvrťročnom porovnaní a tam v Bratislave išli ceny hore o viac ako 2 % a v ostatných krajských mestách to bolo o viac ako 4,5 %.”

Andrea Mačošková:

“Zdá sa teda, že nové opatrenia Národnej banky, ktoré súvisia so sprísnením hypoték, zatiaľ na realitný trh nemali žiadny dopad.”

Ján Palenčár:

“Pokiaľ dopyt bude stále tak silný ako dnes je, tak nie je dôvod, aby ceny klesali. Naopak, ceny budú priebežne rásť zhruba okolo 6 % ročne. Samozrejme pokiaľ by sa stalo niečo na trhu, teraz hovorím napríklad o zvýšení úrokových sadzieb na hypotéky, respektíve by prišlo k zhoršeniu ekonomickej situácie na Slovensku, vtedy by mohlo prísť k poklesu dopytu a k strate spotrebiteľskej dôvery, čo by znamenalo to, že by sa ceny zastabilizovali, respektíve by mohli poklesnúť.”

Andrea Mačošková:

“Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

 [Markíza, 19:00; Televízne noviny; 12/04/2019;  Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1962484_prekvapenie-na-realitnom-trhu-ceny-sa-nevyvijaju-podla-predpokladov

Ceny bytov rastú, aj tak sa rýchlo predávajú

V slovenských krajských mestách je predaj bytov v súčasnosti v priemere o 30 až 40 % rýchlejší ako pred tromi rokmi. Informuje o tom Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS), podľa ktorej ceny nehnuteľností neprestali rásť a ponuka bývania zostáva stále pomerne obmedzená.

“Po pravidelnom decembrovom spomalení sa aktivita realitného trhu na začiatku roka opäť rozbehla na vyššie obrátky. Priemerné ceny na meter štvorcový 2-izbových bytov a tiež 3-izbových bytov na predaj sa na Slovensku medzikvartálne zvýšili o 1,8 % a 2,4 %,” konštatuje asociácia.

Rast cien bytov tak mal v prvom kvartáli nadpriemernú dynamiku a posunul hranicu maximálnych cien bytov vo viacerých lokalitách na novú úroveň. Realitný trh podľa NARKS dlhodobo zápasí s nízkym počtom ponúk a tak neprekvapuje, že ceny bytov rastú v kategórii starších bytov, ako aj v novostavbách.

“Naviac, rastúce náklady a celkové vstupy pri nových developerských projektoch nedávajú veľkú šancu na výrazné znižovanie cien novostavieb do budúcnosti,” očakáva asociácia.

Ceny pozemkov sa medziročne takmer vôbec nezmenili alebo rástli len v jednotkách percent. Výnimku tvoria lokality, kde je súčasná ponuka, ale aj výhľad do budúcnosti limitovaný a len sporadicky sa objavujú vhodné pozemky na výstavbu rodinných domov či bytových domov.

“Často je pozemok zaťažený staršou stavbou a jej likvidácia predražuje cenu pozemku. Napriek tomu je však dopyt v týchto lokalitách stále vysoký. Týka sa to najmä Bratislavy – Staré mesto, Ružinov, Koliba, ale aj niektorých častí Košíc,” uviedla NARKS.

Ani aktuálny vývoj v cenách rodinných domov podľa NARKS neprekvapuje, keď najvýraznejší posun smerom nahor zaznamenalo bratislavské Staré mesto, s medzikvartálnym nárastom na úrovni 3,5 %.

Priemerné ceny rodinných domov sa tak v tejto mestskej časti Bratislavy zastavili na úrovni 750 tisíc eur a ceny víl na úrovni až 1,2 mil. eur. V okresoch, kde je vysoká konkurencia, sú naopak ceny rodinných domov takmer nemenné (alebo len s miernym rastom) už dlhšie obdobie.

“V týchto prípadoch je aj dĺžka predaja kratšia len o 15 až 20 % v porovnaní so situáciou spred troch rokov a predaj veľakrát trvá niekoľko mesiacov. Tento stav je typický pre okresy ako je Pezinok, Senec a čiastočne aj okolie iných krajských miest – Trnava, Prešov, Košice,” doplnila NARKS.

Postupné obmedzovanie financovania sa zatiaľ na realitnom trhu podľa NARKS neprejavilo a obchodovanie s nehnuteľnosťami v prvom kvartáli nadviazalo na predchádzajúce obdobia.

“Vyhliadky realitného trhu ostávajú naďalej optimistické, nakoľko všetky zásadné faktory ostávajú zachované. Ide o nízke úrokové sadzby, ochotu financovať nákup nehnuteľností, vysokú zamestnanosť a dobré vyhliadky slovenskej ekonomiky a podnikov,” uzavrela NARKS.

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska vznikla v roku 1998 zlúčením Asociácie realitných kancelárií Slovenska a Združenia realitných kancelárií SR, ktoré na trhu pôsobili od roku 1992.

 [pravda.sk; 11/04/2019; SITA ; Zaradenie: Bývanie]