Všetky príspevky NARKS

Lockdown možno predĺži odklad splátok problémových úverov

Majitelia zatvorených obchodov môžu mať problém znovu začať splácať odložené pôžičky

S príchodom nového roka vypršal deväťmesačný odklad splátok úverov desaťtisícom bankových klientov. Stalo sa to v najnevhodnejšom čase. Vláda pre problémy so šírením vírusu znovu dočasne zatvorila časť ekonomiky. S nulovými tržbami v najbližších týždňoch až mesiacoch musia počítať majitelia kamenných obchodov, penziónov, hotelov či lyžiarskych stredísk.

Pre povinnosť začať splácať odložené splátky úverov v čase lockdownu môže časť z nich zbankrotovať a o strechu nad hlavou pripraviť aj svojich zadlžených zamestnancov. Ministerstvo financií už rokuje s bankami o tom, či predĺžiť odklad splátok úverov alebo rozhodnutie nechať na individuálne posúdenie finančných domov.

Podnikatelia majú vážne obavy

„Hrozí, že mnohé firmy koniec odkladu splátok úverov stiahne do bankrotu,“ hovorí pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. V čase zákazu vychádzania majú obrovské problémy takmer všetci domáci podnikatelia v sektore služieb. „Myslím si, že by sa malo dohodnúť s bankami, aby sa minimálne na čas zákazu vychádzania, prípadne núdzového stavu, odklad predĺžil. Ideálne aj na tri mesiace po tom, ako zákazy a obmedzenia prestanú, aby dlžníci mali z čoho zaplatiť,“ dodáva P. Serina.

Podľa informácií TRENDU je v hre viac možností, ako vyriešiť súčasné problémy. Asi najhorší je variant, že ministerstvo financií ustúpi tlaku bánk a vôbec nepredĺži odklad splátok úverov. Ďalším riešením je kompromis, ktorý prinesie odklad splátok zatvoreným prevádzkam a ich zamestnancom. Treťou možnosťou je plošné predĺženie odkladu splátok pre všetky firmy a retailových klientov.

Pre podnikateľov je dôležité, aby firmy v prípade predĺženia odkladu naďalej nemali záznam v úverovom registri. V opačnom prípade sa im v budúcnosti skomplikuje prístup k novým pôžičkám. Zároveň aj v prípade predĺženia príde po jeho skončení vlna bankrotov. „Nájdu sa podnikatelia – a nemyslím si, že ich bude málo –, ktorí po tom, čo sa splácanie opäť začne, nebudú mať na úhradu a s podnikaním skončia,“ odhaduje P. Serina.

Na možné ťažkosti so splácaním pôžičiek upozornila v Správe o finančnej stabilite v septembri minulého roka Národná banka Slovenska (NBS) s tým, že medziročne vzrástli náklady na kreditné riziko pri firemných úveroch o 250 percent a pri retailových o 57 percent.

Banky preferujú individuálne riešenie

„Neevidujeme problémy s návratom k splácaniu. Ak sa vyskytnú, situáciu každého klienta budeme riešiť individuálne,“ hovorí pre TREND hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Klienti tohto finančného domu pri štvrtine schválených žiadostí o odklad už začali splácať poskytnuté úvery. Bezproblémový návrat zatiaľ hlásia aj ďalšie finančné domy.

Väčšina odkladov sa však skončí až koncom januára a banky budú môcť reálne zhodnotiť situáciu až vo februári. „Klienti, ktorí už dnes vedia, že nebudú schopní vrátiť sa k riadnemu splácaniu po ukončení odkladu, majú možnosť požiadať o reštrukturalizáciu úveru. Banka takúto pomoc poskytuje štandardne, nielen v čase pandémie,“ uvádza pre TREND hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová.

Možnosť odkladu splátok využila značná časť bankových klientov. „Od začiatku pandémie do 31. decembra 2020 banky schválili 134 132 žiadostí o odklad splátok úverov od domácností a 6 968 žiadostí od firiem,“ vyčíslila pre TREND hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

Slováci premárnili šancu viac šetriť

Dočasné odloženie splátok dalo šancu na vytvorenie úspor firmám aj ľuďom. Pri pohľade na vývoj minuloročného hrubého domáceho produktu sa však skôr zdá, že úverové moratórium využili na udržanie životného štandardu. Medzi prvým a druhým kvartálom minulého roka sa spotreba domácností prepadla len o päť percent.

Vo väčšine európskych štátov ľudia nákupy obmedzovali viac, čoho výsledkom je vyšší rast bankových vkladov. V tom sa Slovensko líši od väčšiny krajín, pretože všade pre lockdown a neistotu vzrástla miera úspor o desať až pätnásť percentuálnych bodov. Slovenské domácnosti počas druhého štvrťroka medziročne zvýšili mieru úspor o 6,6 percenta, na 41,6 miliardy eur.

Domáce banky situáciu nevidia až tak dramaticky a počítajú s bezproblémovým návratom k splácaniu poskytnutých úverov. „Klientom, ktorým sa finančná situácia nezlepšila, plánujeme poskytovať zvýšenú individuálnu starostlivosť. V hre je možnosť ďalšieho odkladu splátok, ak situácia neumožní iné riešenie,“ približuje pre TREND hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Individuálny odklad však bude zapísaný v úverových registroch a klientom môže v budúcnosti skomplikovať prístup k novým pôžičkám. „Ďalšou možnosťou je reštrukturalizácia splátok. Všetko závisí od možností klienta. Každý prípad budeme posudzovať individuálne,“ dodáva L. Žáčková.

Problémy môže zásadne zmierniť predĺženie lehoty splácania pôžičky. Napríklad hypotéka vo výške stotisíc eur splatná o dvadsať rokov má pri ročnom úroku vo výške 0,85 percenta mesačnú splátku 453 eur. V prípade predĺženia lehoty splatnosti na tridsať rokov klesne splátka toho istého úveru o 138 eur, teda na 315 eur za mesiac.

Aj keď banky o tom nerady hovoria, v hre je aj možnosť vydražiť majetok podnikateľa v problémoch alebo byt vlastníka nesplácanej hypotéky. Finančné inštitúcie môžu dať do dražby nehnuteľnosť už v prípade nezaplatenia dvoch mesačných splátok.

Dlhší odklad zvažujú aj Česi

U našich západných susedov je v hre predĺženie odkladu splátok o šesť mesiacov. Takúto pomoc len pre zatvorené podniky presadzuje český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. „Zatvoreným firmám by to nesmierne pomohlo, pre presadenie dlhšieho moratória urobím maximum,“ povedal v televíznom programe Otázky Václava Moravca.

Proti je Česká národná banka. V ďalšom predĺžení odkladov vidí hrozbu oslabenia pozície miestnych finančných domov. Predĺženie odkladu splátok zníži finančné zdroje bánk a v krajnom prípade povedie k obmedzeniu poskytovania nových úverov. Automaticky to spomalí rast celej českej ekonomiky. Podobnej hrozbe čelí slovenské hospodárstvo.

Zdraženie odložených splátok

Ministerstvo financií dohodlo odklad splátok úverov takmer okamžite po vypuknutí prvej vlny pandémie. Keďže išlo o dohodu, banky neprišli o úrokové výnosy a ich klientom po skončení odkladu mierne stúpnu mesačné splátky úverov. Pri spotrebnom úvere s úrokovou sadzbou 6,9 percenta, kde klientovi zostáva počas najbližších troch rokov splatiť šesťtisíc eur, je aktuálna splátka 185 eur. Po deväťmesačnom odklade sa zvýši o 9,60 eura a úver sa predraží o 345 eur. S ešte väčšími nákladmi treba počítať pri odklade hypotéky. Klient banke každý mesiac platí 444 eur v prípade, že jej musí v najbližších desiatich rokoch vrátiť 50-tisíc eur a hypotéka má ročný úrok vo výške 1,29 percenta. Využitie deväťmesačného odkladu zvýši mesačnú splátku o 4,30 eura a úver sa predraží o 516 eur. Za súčasné ťažkosti so splácaním môže politika Európskej centrálnej banky. Po rozbehnutí tlačenia peňazí dramaticky klesli úroky a lacné pôžičky vystrelili ceny nehnuteľností nahor. Za posledných deväť rokov stúpla cena staršieho trojizbového bytu v bratislavskej časti Karlova Ves z 89-tisíc na 150-tisíc eur. Pri úroku vo výške jedného percenta má dvadsaťročná hypotéka vo výške 89-tisíc eur splátku 403 eur za mesiac. Úver na bývanie s rovnakými parametrami vo výške 150-tisíc eur má mesačnú splátku až 680 eur. Navyše ak banka v prípade nesplácania hypotéky predá nehnuteľnosť na nižšiu sumu, než bola výška úveru, klient nielenže príde o strechu nad hlavou, ale ostanú mu aj dlhy. Tlačenie peňazí spôsobuje hospodársky rast. Ľuďom neprekážajú vyššie splátky úverov ani zdražovanie nehnuteľností. Problémy nastali, až keď sa pre pandémiu zo dňa na deň zatvorili obchody a ekonomika sa z ničoho nič ocitla v recesii.

Zdroj: etrend.sk; Týždenník

Autor: Branislav Toma

Koronakríza tlačí cenu bytov nahor / Slovník investora

Každý, kto sa spoliehal na to, že koronakríza stlačí ceny bytov, zostal sklamaný. Zmení sa na tom tento rok niečo? Aký je typ nehnuteľností, ktorý je najviac lukratívny v roku 2021 a čo sa bude diať s kancelárskymi priestormi? Pozreli sme sa na to, v akom režime fungujú realitné kancelárie počas pandémie, či do ktorej nehnuteľnosti sa oplatí investovať. Hosťami boli Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií, partner realitnej kancelárie Mikelssen Robert Pukalovič, hlavný analytik Realitnej únie Slovenska Vladimír Kubrický a riaditeľka predaja investičnej spoločnosti Proxenta Renáta Domčeková.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu : https://www.ta3.com/clanok/1201127/koronakriza-tlaci-cenu-bytov-nahor-slovnik-investora.html

Zdroj: TA3;  Investujeme

HOSŤ V ŠTÚDIU: J. Palenčár o roku 2020 na trhu s bývaním

Aký bol rok 2020 na trhu s bývaním? Zatiaľ neboli zverejnené oficiálne čísla o tom, aký bol posledný vlaňajší kvartál na trhu s nehnuteľnosťami. Realitní makléri však už majú podrobnejšie údaje. Diskutovali sme o tom s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárii.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu : https://www.ta3.com/clanok/1200710/host-v-studiu-j-palencar-o-roku-2020-na-trhu-s-byvanim.html

Zdroj: TA3; Ekonomika

Realitný trh rastie, čiastočne za to môže aj pandémia. Aké sú ceny bytov?

Realitný rezidenčný trh rastie a to nielen napriek, ale čiastočne aj vďaka koronakríze. Vyplýva to z analýzy vývoja cien na slovenskom realitnom trhu Martina Lazíka, analytika Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Podľa Lazíka pandémia realitný trh najskôr na jar úplne zmrazila, ho nakoniec po lete opäť zohriala. Rezidenčné nehnuteľnosti však vo štvrtom kvartáli roka 2020 vo väčšine krajských miest dosiahli svoje nové maximá.

V súčasnosti môžu analytici len odhadovať, ako by sa trh správal bez koronakrízy. „Na prepad realitného trhu by museli nastať výpredaje, a tie sa nekonali u nás, ani inde v Európe či vo vyspelých ekonomikách,“ tvrdí Lazík.

Dôvodom je práve koronakríza a opatrenia takmer všetkých svetových vlád, ktoré zasiahli do ekonomiky. Ide najmä o hromadné odkladanie splátok hypotekárnych úverov, ochrana firiem a jednotlivcov pred exekúciami a krachmi či plošná podpora na udržanie zamestnanosti.

Rôzne opatrenia vlád mali podľa realitného analytika dvojitý efekt. „Jednak pokrivili trh s prirodzeným prílevom nútených predajov, čím sa znižovala ponuka a zároveň realizovaný a plánovaný prílev nových peňazí bude mať v budúcnosti tendenciu znehodnocovať úspory,“ upozorňuje Lazík.

Kvôli tomu sa zvyšuje aktuálny aj budúci dopyt, napríklad investovanie do nehnuteľnosti ako spôsobu uloženia a ochrany úspor. „Ak k vyššie uvedenému pridáme poslednú a veľmi dôležitú ingredienciu – lacné hypotéky, ktoré motivujú k zadlžovaniu, tak máme výsledok jasný a zaručený,“ dodáva analytik.

Výsledkom tak je, že firmy a zamestnanci zažívajú krízu, no realitný trh rastie do nových výšok.

V krajských mestách draho

Záverom roka sa ceny v krajských mestách vrátili k výraznému rastu. V sledovaných cenách dvojizbových bytov na meter štvorcový boli zaznamenané len dve negatívne zmeny. A to mierny pokles v prípade Trnavy, kde cenovka osciluje na úrovni 2 000 eur za meter štvorcový a v Trenčíne, kde je rozdiel v cene len štyri eurá za meter štvorcový.

Napríklad v Žiline stúpla cena za meter o takmer 240 eur. V absolútnom vyjadrení však vedie Bratislava Staré mesto, kde sa priemerná cena zvýšila až o 275 eur. Hlavným ťahúňom výrazného nárastu sú hlavne novostavby. Dôvodom je hlavne menej novostavieb v ponuke. „Relatívna voľnosť v cenotvorbe tak prináša rôzne rekordy,“ vysvetľuje Lazík.

Dodal, že priemerná cena trojizbových bytov na meter štvorcový sa v krajských mestách zvýšila celkovo o viac ako štyri percentá. Na rozdiel od dvojizbových bytov, v ani jednom krajskom meste nezaznamenali pokles. Priemerná ceny dvojizbových bytov v krajských mestách dosiahla úroveň na konci vlaňajška 2303 za meter štvorcový.

Zlé časy pre nájomné byty

Nie všetky segmenty rezidenčného realitného trhu však vlani zaznamenali dobré časy. Pandémia zasiahla nájomné bývanie. Dôvodom je najmä absencia študentov, zahraničných manažérov, domácich pracovníkov, ktorí ostali na dištančnom štúdiu alebo pracujú z domu a nie vo svojom prechodnom bydlisku.

„V prípade turisticky zaujímavých destinácií ide aj o výpadok prenájmov určených pre turistov,“ hovorí Lazík s tým, že ani v predošlých rokoch nájmy nezvykli prekvapovať, najmä ceny v Bratislave sa šplhali hore len veľmi pomaly. Napríklad pri dvojizbových bytoch v centre Bratislavy nastal pokles o 18 percent.

Celoslovenský priemer krajských miest zaznamenal medziročný pokles cien nájmov dvojizbových bytov o 2,4 percenta. Ceny nájmov trojizbových bytov sa znížili o 2,6 percenta. Pri malých cenách nájmu podľa Lazíka nejde o výrazný prepad. Ide však o pokračovanie roztvárania sa nožníc medzi predajnými cenami a cenami nájmov, dodal.

Priemerná predajná cena 2-izbového bytu (v eur/m2)

Mesto 4.Q 2018 1.Q 2019 2Q2019 3.Q 2019 4.Q 2019 1.Q 2020 2.Q 2020 3.Q 2020 4.Q 2020
Bratislava I 3 378 E 3 262 E 3 199 E 3 427 E 3 382 E 3 650 E 3 732 E 3 923 E 4 198 E
Bratislava II 2 496 E 2 461 E 2 499 E 2 478 E 2 485 E 2 684 E 2 827 E 2 832 E 2 857 E
Bratislava III 2 548 E 2 591 E 2 686 E 2 759 E 2 802 E 3 003 E 3 016 E 2 971 E 3 042 E
Bratislava IV 2 374 E 2 346 E 2 401 E 2 538 E 2 668 E 2 945 E 2 787 E 2 814 E 3 043 E
Bratislava V 2 503 E 2 592 E 2 642 E 2 661 E 2 658 E 2 714 E 2 779 E 2 789 E 2 966 E
Trnava 1 628 E 1 689 E 1 758 E 1 788 E 1 826 E 1 872 E 2 027 E 2 033 E 1 952 E
Trenčín 1 298 E 1 321 E 1 271 E 1 305 E 1 429 E 1 472 E 1 604 E 1 516 E 1 512 E
Nitra 1 520 E 1 626 E 1 566 E 1 508 E 1 574 E 1 565 E 1 573 E 1 620 E 1 648 E
Banská Bystrica 1 475 E 1 520 E 1 538 E 1 701 E 1 727 E 1 765 E 1 727 E 1 825 E 1 855 E
Žilina 1 560 E 1 699 E 1 727 E 1 683 E 1 616 E 1 823 E 1 756 E 1 757 E 1 890 E
Prešov 1 348 E 1 348 E 1 417 E 1 485 E 1 501 E 1 518 E 1 707 E 1 544 E 1 649 E
Košice I 1 627 E 1 705 E 1 730 E 1 757 E 1 886 E 2 016 E 1 936 E 2 031 E 2 095 E
Košice II 1 782 E 1 836 E 1 874 E 1 860 E 1 714 E 2 066 E 1 942 E 1 957 E 1 982 E
Košice III 1 528 E 1 493 E 1 539 E 1 554 E 1 724 E 1 713 E 1 962 E 1 775 E 1 855 E
Košice IV 1 694 E 1 657 E 1 620 E 1 684 E 1 667 E 1 694 E 1 611 E 1 762 E 2 002 E

Priemerná predajná cena 3-izbového bytu (v eur/m2)

Mesto 4.Q 2018 1.Q 2019 2Q2019 3.Q 2019 4.Q 2019 1.Q 2020 2.Q 2020 3.Q 2020 4.Q 2020
Bratislava I 2 910 E 2 849 E 2 920 E 3 314 E 3 281 E 3 440 E 3 315 E 3 501 E 3 631 E
Bratislava II 2 129 E 2 259 E 2 331 E 2 373 E 2 353 E 2 497 E 2 569 E 2 531 E 2 671 E
Bratislava III 2 323 E 2 386 E 2 450 E 2 404 E 2 466 E 2 664 E 2 777 E 2 788 E 2 809 E
Bratislava IV 2 093 E 2 066 E 2 085 E 2 214 E 2 257 E 2 410 E 2 418 E 2 466 E 2 528 E
Bratislava V 2 088 E 2 076 E 2 105 E 2 311 E 2 342 E 2 446 E 2 431 E 2 442 E 2 482 E
Trnava 1 527 E 1 553 E 1 629 E 1 667 E 1 676 E 1 693 E 1 710 E 1 780 E 1 819 E
Trenčín 1 215 E 1 261 E 1 270 E 1 251 E 1 297 E 1 300 E 1 380 E 1 365 E 1 402 E
Nitra 1 333 E 1 407 E 1 414 E 1 391 E 1 386 E 1 404 E 1 416 E 1 415 E 1 435 E
Banská Bystrica 1 335 E 1 375 E 1 430 E 1 513 E 1 556 E 1 646 E 1 665 E 1 686 E 1 794 E
Žilina 1 393 E 1 477 E 1 508 E 1 594 E 1 608 E 1 698 E 1 750 E 1 677 E 1 752 E
Prešov 1 277 E 1 297 E 1 344 E 1 378 E 1 376 E 1 490 E 1 434 E 1 493 E 1 592 E
Košice I 1 539 E 1 545 E 1 637 E 1 656 E 1 615 E 1 644 E 1 763 E 1 763 E 1 872 E
Košice II 1 531 E 1 583 E 1 605 E 1 750 E 1 773 E 1 841 E 1 889 E 1 937 E 2 050 E
Košice III 1 389 E 1 499 E 1 523 E 1 542 E 1 639 E 1 745 E 1 782 E 1 751 E 1 839 E
Košice IV 1 564 E 1 535 E 1 632 E 1 599 E 1 657 E 1 697 E 1 736 E 1 771 E 1 861 E

Zdroj: NARKS/cmn.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Zdroj: pravda.sk; EKONOMIKA

Hypotéky prekvapili rekordom

Kým objem povoleného prečerpania i kreditiek klesá, financovanie bývania krízu prehliada.

Nízky objem spotrebiteľských úverov od vypuknutia pandémie naznačuje zodpovedné správanie aj v zložitých časoch. Ešte viac však teší iná štatistika, ktorú pravidelne publikuje NBS. Slováci nesiahli ani po najdostupnejšej, ale zato z bankových produktov najmenej výhodnej forme požičiavania peňazí. V segmentoch prečerpanie bežného účtu a kreditné karty totiž vidíme celkom výrazný pokles objemu úverov. Kým pri spotrebných tušíme, že pokles súvisí aj s opatrnejším schvaľovaním zo strany bánk, kreditky a prečerpania sú spravidla predschválené – hoci aj tu vstúpili do hry regulačné pravidlá proti nadmernému zadlžovaniu.

V ostrom kontraste zostáva financovanie bývania, keď až do júla sme videli medziročný rast nových úverov, a hoci potom dynamika medziročne klesala, v októbri rast prekonal (1 047 miliónov) a v novembri tesne atakoval (937 miliónov) významnú miliardovú hranicu. Čísla sú stále o tretinu vyššie ako v rovnakom období roka 2018. Práve takýto silný dopyt spôsobil, že ceny nehnuteľností kríza prakticky nezasiahla.

Zaujímavý je aj pohľad na sadzby. Pri spotrebných úveroch sme videli počas roka ich mierny nárast, čo súviselo so zvyšovaním rizikovej marže. Toto sa však pri bývaní vôbec neprejavilo, dokonca aktuálne čísla za november hovoria o novom rekorde, keď priemerná sadzba sa prvý raz začínala nulou, presne 0,96 percenta. V segmente akoby panovala zhoda, že kríza nie je. To je, samozrejme, dôležité, lebo dôvera je významný faktor. Verme však, že nepríde bolestné vytriezvenie. Kríza sa nemusí skončiť až tak rýchlo. Niektoré segmenty ekonomiky ako HORECA si totiž problémy prenesú až do roku 2022.

Zdroj: komentare.hnonline.sk

Autor: Ľuboslav Kačalka

Bytov bude málo aj v tomto roku. Dopyt po nájomných bude stúpať

Najlepšie preplával koronakrízou rezidenčný biznis, ale môžu prísť otrasy aj v ňom

Rekordný rast cien bytov a rekreačných nehnuteľností, pokles cien prenájmov, stagnácia výstavby nových bytov a neutíchajúci dopyt po vlastnom bývaní. To sú fakty, ktoré zásadne ovplyvnili situáciu na realitnom trhu na Slovensku v roku 2020. Aký bude tento rok?

Ceny rastú, ale bublina to nie je

V treťom kvartáli 2020 zaznamenala Národná banka Slovenska (NBS) rekordný medziročný rast cien bytov, a to až o 11,8 percenta na skoro 1 800 eur za meter štvorcový, pričom v druhom štvrťroku bol nárast tiež nad 11 percentami. Niekomu to môže pripomínať situáciu na realitnom trhu tesne pred krízou v roku 2008, keď boli ceny len nad 1 500 eur za meter štvorcový.

Podľa odborníkov na reality však prirovnanie pokrivkáva. Napríklad pred dvanástimi rokmi bol v druhom štvrťroku medziročný nárast cien až nad 30 percentami a v treťom kvartáli, keď už bolo jasné, že vypukla finančná kríza, boli ceny vyššie ešte takmer o 20 percent.

Kým v roku 2008 išlo naozaj o realitnú bublinu, ktorá napokon praskla, a v roku 2009 už prišli dvojcíferné prepady cien bytov a domov, teraz je ekonomika relatívne zdravá. Hoci možno len dočasne, keďže dostáva rany od koronakrízy, ktoré sa možno prejavia až v budúcom roku.

„Skutočný vývoj miezd bol lepší, než sme očakávali. Z tohto dôvodu sa dostupnosť bývania nezhoršila v takej miere, ako sme predpokladali,“ píšu analytici NBS v komentári k vývoju cien nehnuteľností za tretí kvartál. Kompozitný index, ktorý ukazuje, či sa realitný trh prehrieva, je stále v rizikovom pásme, ale nie v pásme bubliny.

Keďže ľudia stále potrebujú riešiť svoje bývanie, analytici neočakávajú pokles dopytu ani v nasledujúcom roku. Budúci rok však očakávajú spomalenie rastu cien nehnuteľností.

„Dopyt síce bude naďalej vysoký, avšak kupujúci nebudú mať cez hypotéky taký jednoduchý prístup k financiám ako doteraz,“ vysvetľuje Richard Churý, regionálny riaditeľ Re/Max Slovakia. Podľa neho bude opatrnejší aj záujem o kúpu nehnuteľností za účelom ďalšieho prenájmu, teda investičných bytov.

Mierny rast v roku 2021

Ceny bytov budú rásť aj v roku 2021 predovšetkým v Bratislave, kde dopyt dlhodobo výrazne prevyšuje ponuku. „Ceny novostavieb majú vyššiu šancu udržať si svoju úroveň a zaznamenať rast než tie v starších panelových domov,“ myslí si Michal Hájek, riaditeľ predaja a marketingu developera Corwin.

Po postupnej stabilizácii situácie na trhu, ak koronakríza odznie vďaka očkovaniu, sa dá očakávať mierny rast cien bytov.

„Pravdepodobne už nepríde k dvojciferným nárastom cien bytov ročne, vzhľadom na stagnujúcu hladinu miezd a príjmov obyvateľstva,“ dodáva Jozef Futrikanič, riaditeľ odboru financovania nehnuteľností v ČSOB.

Prenájom už nebude ziskový biznis

V tomto roku však odborníci očakávajú na trhu prílev bytov od ľudí, ktorých ekonomická situácia sa zhoršila v dôsledku koronakrízy. Nepôjde však o ľudí, ktorí by predávali vlastné bývanie. Aspoň zatiaľ nie. Na trh sa dostanú investičné nehnuteľnosti, ktoré kupovali za účelom ďalšieho prenájmu.

„Prenajímatelia bytov to mali v tomto roku náročnejšie. Aj kvôli dištančnej výuke vysokoškolákov či menšej mobilite napríklad v súvislosti so sezónnymi prácami bolo na trhu viac prenájmov ako zvyčajne,“ vysvetľuje R. Churý.

Nájsť nájomcu bolo zložitejšie, navyše viacerí nájomcovia sa rozhodli vymeniť bývanie za lacnejšie. Úplne padol trh s prenájmami určených na krátkodobý prenájom napríklad cez Airbnb. Majitelia týchto bytov boli nútení ponúknuť svoje nehnuteľnosti na dlhodobý prenájom.

Riešením pre tých, ktorým výpadok príjmu z prenájmu komplikuje životnú situáciu, bude predaj. „Stavia sa menej bytov, dopyt je naďalej vysoký a individuálna ekonomická situácia sa môže vyvíjať smerom, kedy dáva zmysel nehnuteľnosť predať a zobrať zarobené peniaze,“ hovorí R. Churý.

Tí, ktorí si môžu dovoliť počkať, môžu na prenájme získať viac, ale až po odznení koronakrízy. Z dlhodobého hľadiska stále hrozí, že byty na prenájom budú ešte nedostupnejšie, čo v budúcnosti spôsobí rast cien prenájmov.

„Dlhodobejšie prenájmy budú minimálne v prvom polroku 2021 žiadanejšie než krátkodobé cez platformy typu Airbnb,“ myslí si M. Hájek.

Podľa J. Futrikaniča sa dá očakávať, že príde k zvýšeniu podielu nájomných bytov na trhu počas najbližších piatich až 10 rokov. Teda nie tak rýchlo, ako si to predstavovali politici v predvolebných sľuboch. Nájomné byty budú pribúdať práve z dôvodu vysokých cien bytov a neistoty, ktorá sa dá v ekonomike očakávať v budúcom roku.

Obchodný riaditeľ developerskej spoločnosti Lucron Ermanno Boeris predpokladá, že v horizonte dvoch rokov bude aj vyšší dopyt po nájomnom bývaní. Netreba si ho však zamieňať so sociálnym bývaním.

„Ide o dlhodobé poskytnutie kvalitného bývania pre jednotlivcov aj rodiny, zároveň sa pod tým myslia aj rôzne nové formy zdieľaného bývania, bývania pre aktívnych seniorov či komunitného bývania,“ dodáva E. Boeris.

Sky Park

Stavia sa pomalšie

Koronakríza výrazne ovplyvnila aj počet bytov, ktoré sa minulý rok začali stavať. Po silnom nástupe zo začiatku roka prišiel výrazný prepad z nasledujúcich mesiacov. V druhom štvrťroku sa začalo stavať až o 18,7 percenta menej bytov v medziročnom porovnaní. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu. V treťom štvrťroku bol prepad miernejší – o 7,7 percent oproti roku 2019.

Počet dokončených bytov klesol v druhom štvrťroku 2020 o vyše šesť percent. Tuzemská produkcia bytových budov klesla v auguste medziročne dokonca o 21 percent. „Stagnácia výstavby pravdepodobne zvýši tlak na rast cien nehnuteľností v blízkej budúcnosti,“ odhaduje R. Churý.

Z krátkodobého pohľadu neočakáva žiadnu zmenu v dopyte po bytoch ani M. Hájek. „Už aj preto, lebo relatívne dostupné hypotekárne zdroje narážajú na veľmi dlhé administratívne procesy spojené s novými projektmi. Ich uvedenie na trh sa tak často posúva o celé roky oproti pôvodnému plánu,“ dodáva.

K vysokému nárastu cien bytov by mohlo dôjsť v prípadoch, ak by napríklad prišlo k vypredaniu ponuky voľných bytov a ďalšie projekty by sa nestavali. „Tiež v prípade vstupu veľkých zahraničných realitných fondov, zameraných na investície do bytov, ktoré by skúpili veľkú časť nových projektov,“ pripomína J. Futrikanič.

Zdroj: etrend.sk; Bývanie

Autor: Jozef Ryník

Od Nového roka sa menia dotácie na nájomné byty

Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne (od 2020 do 2023).

Od 1. januára 2021 budú platiť nové pásma na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov bežného štandardu. Dotácia bude vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 štvorcových metrov (m2), a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je priemerná podlahová plocha nájomných bytov od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z novely zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorá nadobudne účinnosť od Nového roka s výnimkou bodu o podiele bytov pre zdravotne postihnutých, ktorý bude platiť až od januára 2023.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu stanovilo Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Ďalšie pásmo sa týka stavebných úprav nájomných bytov – na tie môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov. Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či na odstránenie systémovej poruchy.

Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie. Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt. Štát môže tiež pristúpiť k zvýšeniu dotácie o päť percent, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva tiež upravuje rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Úpravy nastanú aj pri podiele bytov, ktoré majú byť navrhnuté univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Pôvodne navrhnutý 10-percentný podiel bytov sa pozmeňujúcim návrhom z parlamentných výborov zvýšil na 15 %.

V rámci zákona bol schválený aj návrh, podľa ktorého sa vytvorí možnosť zabezpečiť bývanie pre ľudí, ktorí pracujú pre žiadateľa alebo jemu podriadené organizácie, a pritom nepatria do tzv. nízkopríjmovej kategórie. Ide napríklad o úradníkov, učiteľov, pracovníkov mestských podnikov, mestských policajtov či sociálnych pracovníkov.

Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne (od 2020 do 2023). Zákon schválili zákonodarcovia koncom novembra a prezidentka SR Zuzana Čaputová ho odobrila začiatkom decembra.

Zdroj: teraz.sk; TERAZ.SK

Čo by ste mali vedieť o zápisoch v katastri nehnuteľností

PRÁVNY STAV SA MEDZIČASOM MÔŽE ZMENIŤ

Práva k nehnuteľnostiam sa do listu vlastníctva zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva ku konkrétnej nehnuteľnosti. Vpisujú sa jednak do listu vlastníctva, ako aj do súboru popisných informácií katastra. Stávajú sa tým hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Právny stav sa však medzičasom môže zmeniť. „Zmeny údajov na liste vlastníctva môžu nastať v čase od obhliadky nehnuteľnosti priamo na mieste po podpis rezervačnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy,“ upozorňuje realitný maklér Peter Molnár. Odporúča preto pred každým právnym úkonom, aby ste si skontrolovali aktuálny stav na liste vlastníctva. Overte si najmä, či nedošlo k zápisu ťarchy alebo k zmene vlastníka. Vyhnete sa tak zbytočným problémom.

OVERTE SI AKTUÁLNY STAV A VLASTNÍKA

Chcete kúpiť pozemok a rodinný dom. V tomto období, ak máte prístup na internet na internetovom vyhľadávači, si zadáte úrad geodézie – otvorí sa hlavná stránka Úradu geodézie, kartografie a katastra a na webovej stránke skgeodesy.sk sa zobrazia všetky odkazy na stránky, cez ktoré môžete nehnuteľnosti vyhľadávať. Pôjdete do políčka „Mapový klient ZBGIS“. Všetky katastrálne mapy sú už v digitálnej forme. Na portáli ZBGIS nájdete nielen všetkých vlastníkov nehnuteľností, ale dokonca aj približnú výšku budovy.

ZÁPISY MAJÚ RÔZNE ÚČINKY

Vklad, záznam a poznámka sú tri spôsoby, akými sa na katastrálnych odboroch okresných úradov zapisujú práva k nehnuteľnostiam. „Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam plní len evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam,“ vysvetľuje Molnár. Poznámkou príslušný okresný úrad, jeho katastrálny odbor vyznačí skutočnosť, ktorá sa vzťahuje na nehnuteľnosti alebo na osobu. Tiež nemá vplyv na vznik, zmenu a ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

VKLADOVÉ KONANIE SA KONČÍ ROZHODNUTÍM

Vkladovým konaním na okresnom úrade, jeho katastrálnom odbore prechádzajú všetky zmluvy, ktoré určil katastrálny zákon. Zapisujú sa do katastra vkladom, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Dňom vkladu vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva k nehnuteľnostiam za predpokladu, že zákon neustanovuje inak. „Právne účinky vkladu vznikajú až na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení,“ upozorňuje Molnár. Pripomína aj, že každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na vklad.

ZÁZNAMOM SA ZAPISUJE AJ ZMENA PORADIA ZÁLOŽNÝCH PRÁV

Práva k nehnuteľnostiam, o ktorých rozhodol štátny orgán alebo vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, zapisujú sa záznamom. Rovnako tak aj, ak vznikli, zmenili sa alebo zanikli príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním. Záznamom sa zapisujú aj práva k nehnuteľnostiam potvrdené notárom.

Ďalej práva vyplývajúce z nájomných zmlúv, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti. Záznamu podliehajú aj zmluvy o prevode správy majetku štátu alebo iné skutočnosti svedčiace o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku. Záznam kataster vykoná na základe verejných a iných listín. „Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv, ktorá vyplýva z dohody záložných veriteľov,“ upozorňuje Molnár. Okresný úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní, bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje všetky predpísané náležitosti. „Ak je na záznam spôsobilá, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, to oznámi do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra,“ dodáva Molnár.

Plomba signalizuje zmeny na nehnuteľnosti

Plomby na liste vlastníctva signalizujú zmeny. Okresný úrad ich vyznačí najneskôr v pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom. Tiež, ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o proteste prokurátora. „Vyznačí sa v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili návrhy na zápis do katastra,“ objasňuje Molnár. Skladá sa z označenia druhu konania a poradového čísla registra, z označenia príslušného kalendárneho roka a slova „plomba“. „Ak sa týka iba niektorej nehnuteľnosti alebo iba niektorého práva k nehnuteľnosti, plomba sa vyznačí k tejto nehnuteľnosti alebo k tomuto vlastníkovi.“

Do poznámok sa dávajú obmedzenia vlastníka

Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Okresný úrad ju zapíše na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu. Tiež na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho alebo iného konania.

ĎALŠIE ÚDAJE V POZNÁMKE

Predbežné opatrenia súdu, ktorými sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou Upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o začatí daňového exekučného konania Rozhodnutia o zriadení daňového záložného práva, daňového exekučného príkazu, colného exekučného príkazu Uznesenia súdu o zaistení nehnuteľnosti, o zaistení majetku Rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav

Zdroj: Hospodárske noviny; SERVIS

Od januára platia pri stavbe domov nové pravidlá

Plánujete stavať? Aby rodinný dom získal po 1. 1. 2021 stavebné povolenie, musí mať podľa platnej legislatívy takmer nulovú potrebu energie a byť zaradený do energetickej triedy A0. Čo to vlastne znamená a ako možno tieto podmienky splniť?

Na prevádzku budov sa v Európe spotrebuje asi 40 % všetkej vyrobenej energie. V rodinných domoch pritom pripadá až 70 % na vykurovanie, 20 % na prípravu teplej vody a asi 10 % sa minie na osvetlenie a fungovanie spotrebičov. Je tu teda veľ ký priestor na šetrenie energiou, respektíve na to, aby sme pri jej výrobe neroztáčali špirálu klimatických zmien. Na to nás motivuje aj legislatíva, ktorá upravuje pravidlá pri výstavbe rodinných domov a postupne sa sprísňuje – tak, aby sa stavali domy, na ktorých prevádzku stačí menej energie, a zároveň aby sa v nich viac využívali obnoviteľné zdroje. O čo presne ide?

Aké sú nové požiadavky?

Legislatívne požiadavky na novostavby sa vo vopred stanovených termínoch postupne sprísňujú. Posledná zmena nás čaká 1. 1. 2021 – od tohto termínu budú platiť najprísnejšie limity, takže všetky novostavby budú musieť splniť podmienky na zaradenie do kategórie domov s takmer nulovou potrebou energie a do energetickej triedy A0. Ide pritom o hodnotenie z dvoch hľadísk.

Prvé z nich je posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, teda podľa normy o tepelnej ochrane budov (STN 73 0540-2:2012). Tá určuje napríklad aj povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla U pre jednotlivé obvodové konštrukcie (alebo inak povedané ich izolačnú schopnosť). Najdôležitejším hodnotiacim kritériom je tu potreba tepla, resp. energie na vykurovanie. Podľa nej sa domy označujú ako nízkoenergetický, ultranízkoenergetický alebo dom s takmer nulovou potrebou energie. Kým do konca roka 2020 museli všetky nové rodinné domy splniť požiadavky na kategóriu ultranízkoenergetický s potrebou energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok, po 1. 1. 2021 budú musieť všetky novostavby rodinných domov dosiahnuť kategóriu takmer nulovej potreby energie, v ktorej na vykurovanie stačí menej než 20,4 kWh/m² a rok.

Druhé hľadisko je energetické a hodnotí sa v rámci energetickej certifikácie. Pri tej sa budova zaradí do energetickej triedy (v zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov 555/2005 Z. Z.). Najdôležitejším kritériom je pritom tzv. globálny ukazovateľ primárnej energie, ktorý zohľadňuje nielen množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, ale aj jej zdroj, teda ekologickosť či obnoviteľnosť tejto energie. Od 1. 1. 2021 musia byť novopostavené rodinné domy zaradené do energetickej triedy A0 s potrebou primárnej energie do 54 kWh/m² a rok, doteraz to bola trieda A1 s potrebou primárnej energie max. 108 kWh/m² a rok.

V oboch prípadoch teda ide o polovičné hodnoty potrebnej energie, respektíve dvojnásobne prísnejšie limity. A ako sa k domu podľa nových legislatívnych požiadaviek dopracovať? Ako vyplýva z dvoch hľadísk hodnotenia, je na to potrebná kombinácia vhodných parametrov jednak samotnej stavby, jednak jej technického vybavenia.

Nižšia potreba energie na vykurovanie

Ako bolo spomenuté, pri navrhovaní domov je záväzná norma, ktorá určuje povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla pre jednotlivé konštrukcie a tiež maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, teda energetickú hospodárnosť. Požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien či strechy sa pritom od nového roka nemenia, takže nebudú potrebné ani hrubšie múry, ani väčšia hrúbka tepelnej izolácie. Ako sa teda dosiahne požadovaná nižšia potreba energie na vykurovanie? Keďže v podstate ide o rozdiel tepelných strát a tepelných ziskov, táto hodnota sa dá ovplyvniť nielen tepelnoizolačnými parametrami obvodových konštrukcií, elimináciou tepelných mostov a tvarom domu, čím sa znížia tepelné straty, ale aj veľ kosťou a orientáciou zasklených plôch, čím sa dajú zvýšiť solárne zisky. Zasklenými plochami sa však môže teplo získavať aj strácať, preto je pri nich dôležitá veľ kosť, orientácia a dva parametre – jednak súčiniteľ prechodu tepla U, ktorý charakterizuje tepelnoizolačnú schopnosť, jednak tzv. solárny faktor g, ktorý udáva množstvo energie zo slnečného žiarenia prenikajúce do interiéru. Vhodne orientovaná veľ ká zasklená plocha s vyššou hodnotou g znamená vyššie tepelné zisky a tým aj nižšiu potrebu energie na vykurovanie v zime, v lete však môže byť príčinou nepríjemného prehrievania interiéru, je teda dôležité pamätať aj na jej tienenie.

Odborník radí

Čo si všímať pri výbere rekuperácie?

Pri výbere treba pozerať nielen na výkon a vyhotovenie jednotky, podstatnými faktormi sú aj jej tepelná účinnosť a spotreba energie na 1 m3. Na zaistenie bezpečného a čistého vnútorného prostredia je dôležitá aj kvalita rozvodov vetracieho systému.

Princíp rekuperácie spočíva v tom, že čerstvý vzduch sa do interiéru privádza cez tepelný výmenník – v tomto výmenníku sa vzduch privádzaný z exteriéru ohreje teplom, ktoré sa odoberie z odpadového vzduchu odvádzaného z vnútorného prostredia. Tepelná účinnosť rekuperačných jednotiek sa udáva v % a vyjadruje, koľko tepla sa z odvádzaného vzduchu získa. Hodnoty nad 70 % sa považujú za dobrú účinnosť, hodnoty nad 90 % sa klasifikujú ako špičkové.

Z hľadiska spotreby energie pri plnom výkone sa rekuperačné jednotky pohybujú medzi 0,2 až 0,5 Wh/m3. Čím nižšiu spotrebu má jednotka, tým budú, samozrejme, nižšie vaše náklady na jej prevádzku, preto netreba prehliadať ani tento parameter. Na trhu pritom možno nájsť rekuperačné jednotky, pri ktorých sa spája špičková účinnosť s veľmi úspornou prevádzkou.

—-

Moderné murovacie materiály s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré spĺňali doterajšie normové požiadavky na obvodové steny bez zateplenia, sú vhodné aj na stavbu domov s takmer nulovou potrebou energie. Postačujú na to tiež aktuálne dostupné formáty.

Ing. Gabriel Szöllösi, Wienerberger

Dom s takmer nulovou potrebou energie by mal splniť prísne kritérium na potrebu tepla na vykurovanie – mal by ho potrebovať menej než 20,4 kWh/m² a rok.

Rekuperačná jednotka Flair 325 od výrobcu BRINK je certifikovaná výskumným ústavom Passive House Institute. Dosahuje podľa normy EN-13141-7 jednu z najvyšších tepelných účinností až 94 %, navyše v kombinácii s najnižšou spotrebou energie na trhu 0,16 Wh/m3. Rozvodný systém Air Excellent od výrobcu Ubbink s hladkým antistatickým povrchom s antibakteriálnymi a antimykotickými vlastnosťami je aktuálne jediným kompletným certifikovaným rozvodným systémom na trhu. www.climaport.sk

Pri výbere okien do domu s takmer nulovou potrebou energie si dajte poradiť od projektanta, ktorý pozná parametre otvorových výplní a dokáže posúdiť, aké sú v prípade konkrétnej stavby vhodné. „Dajte si vypracovať projekt domu vrátane energetického návrhu a na základe toho zvoľte vyhovujúci typ zasklenia. Odporúčam trojsklo, ktoré má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti,“ hovorí Petr Sýs, technický a produktový manažér spoločnosti Deceuninck.

Z hľadiska tepelných ziskov je najefektívnejšia orientácia zasklení na juh, najmenej efektívna na sever. Na severnej strane domu by teda malo byť len minimum okien, pretože nimi uniká viac tepla než pevnou stenou.

Zdroj: Môj dom; Energeticky úsporné bývanie

Autor: Erika Kuhnová

Ceny realít rastú pre silný dopyt

Lucia Farkasová, moderátorka: „Ceny nehnuteľností neustále rastú, aj napriek dôsledkom koronakrízy. Dôvodom je silný dopyt po bývaní, ktorý prevyšuje ponuku. Výnimka, ale potvrdzuje pravidlo. V uplynulých mesiacoch prvýkrát od roku 2017 mierne klesli ceny starších nehnuteľností.“

Daniel Horňák, redaktor: „Tržby firiem klesajú, príjmy domácností tiež, no na realitnom trhu to nie je vidieť. Odborníci pripisujú osempercentný rast cien nehnuteľností v treťom štvrťroku najmä tomu, že ľudia očakávajú skorý koniec koronakrízy. Veľké investície, ako napríklad kúpu bývania, preto neprehodnocujú.“

Roman Vrbovský, analytik makroekonómie NBS: „Poskytovanie úverov na nehnuteľnosti pokračuje naďalej tak, ako predtým. Najnovšie čísla za október dokonca indikujú rast.“

Ján Palenčár, prezident NARKS: „Trh nehnuteľností alebo ponuka nie je schopná tento silný dopyt naplniť.“

Daniel Horňák: „Aktuálne údaje Štatistického úradu ukázali, že ceny novostavieb rastú tento rok podstatne rýchlejšie ako ceny starších nehnuteľností. Tie dokonca v treťom kvartáli prvýkrát po niekoľkých rokoch klesli. V porovnaní s jarou o približne pol percenta. Odborník na reality v tom ale nevidí začiatok nového trendu.“

Jana Morháčová, hovorkyňa Štatistického úradu SR: „Ceny voči predošlému štvrťroku boli cez prázdniny a na začiatku jesene mierne nižšie pri starších nehnuteľnostiach.“

Ján Palenčár: „Keď si pozrieme to medziročné porovnanie cien, tak ceny nehnuteľností určených na bývanie vzrástli zhruba o jedenásť percent.“

Daniel Horňák: „V otázke ďalšieho výhľadu sa experti skôr prikláňajú k názoru, že ceny realít budú ďalej rásť. Vzhľadom na to, že koronakríza utlmila aktivitu niektorých developerov a cena hypoték zostáva atraktívna, zmena doterajšieho trendu nie je veľmi pravdepodobná.“

Roman Vrbovský: „Nedá sa predpokladať, že by existovali veľké šance na to, že ceny nehnuteľností budú klesať.“

Ján Palenčár: „Kde však môže prísť k zmene, je v dynamike rastu cien. Čiže môže byť, že dynamika rastu cien bude pomalšia ako sme boli zvyknutí doteraz.“

Zdroj: TV TA3; Hlavné správy

Autor: Daniel Horňák / Lucia Farkasová