Marta Jančkárová, moderátorka: „Záujem o úvery na bývanie klesá. Sú za tým nielen vyššie úroky, ale aj inflácia. Ľudia si za svoje príjmy môžu dovoliť menej ako predtým. Zneisťujú ich ceny energií aj stavebných materiálov. Znížený dopyt vytvára tlak aj na pokles cien nehnuteľností. Komu sa stále oplatí zobrať si hypotéku a kto by mal radšej počkať v prenájme? Ako sa budú ďalej vyvíjať úrokové sadzby a ako ovplyvní situáciu s hypotékami zmena zákona od budúceho roka, ktorá obmedzí maximálne zadlženie ľudí nad štyridsať rokov? Diskutovať budeme s Martinom Lazíkom z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Vitajte.“
Martin Lazík, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska: „Dobrý deň prajem.“
Marta Jančkárová: „A s Matejom Dobišom z portálu Finančný kompas. Vitajte.“
Matej Dobiš, portál Finančný kompas: „Ďakujem za pozvanie. Dobrý deň.“
Marta Jančkárová: „Neskôr zo záznamu sprostredkujeme aj stanovisko Národnej banky Slovenska. Príjemné počúvanie želá Marta Jančkárová. Pán Lazík, keď porovnáme záujem o hypotéky teraz a začiatkom tohto roka, celkové číslo nám skreslia predčasne refixované úvery. No ak sa pozrieme iba na počet nových úverov, teda takých, ktoré si ľudia berú prvýkrát, približne o koľko klesol ich počet?“
Martin Lazík: „Tak nové úvery v porovnaní so začiatkom roka nám poklesol o výrazné percento. Presné číslo môžeme povedať, oproti minulému roku je to zhruba dvadsať – tridsať percent. Samozrejme, veľmi dôležitý je aj pohľad na región, ale čo je dôležité povedať, je, že ten začiatok roka bol stimulovaný aj očakávaným nárastom hypotekárnych úverov, alebo respektíve sadzieb úrokových. Takže mnoho klientov, ktorí možno by v normálnej situácii čakali neskôr s kúpou alebo s hypotékou, tak boli práve motivovaní a orientovaní práve do toho prvého kvartálu, ktorý bol veľmi, veľmi silný.“
Marta Jančkárová: „Pán Dobiš, jedným z hlavných dôvodov poklesu záujmu o hypotéky sú vyššie úroky. Momentálne sa vrátili na úrovne z rokov 2016 až 2017, naďalej sú však pod priemerom eurozóny. Aká je situácia v porovnaní s okolitými krajinami?“
Matej Dobiš: „Ešte donedávna sme sa mohli chváliť, dá sa povedať, že treťou najnižšou úrokovou sadzbou spomedzi krajín, ktorým šéfuje Európska centrálna banka. Naše úvery patrili s úvermi, ako sú, krajiny, ako sú Portugalsko a Fínsko, k tým najlacnejším. Dnes je tomu inak a naša úroková sadzba je zhruba o dve desatiny percentuálneho bodu vyššia, než je priemer eurozóny. Samozrejme, že to súvisí aj s krokmi Európskej centrálnej banky, no prvý nárast úrokových sadzieb prišiel dvadsiateho ôsmeho januára, odkedy vlastne už banky cítili nejakým spôsobom to zdraženie na tom medzibankovom trhu, kde si požičiavajú oni peniaze. čiže veľmi sa pod to podpísala aj tá skutočnosť, že samozrejme, kríza, ktorú, ktorá bola počas pandémie, druhá vec je vojenské napadnutie Ukrajiny, ale späť k tej vašej otázke, že aké majú okolité krajiny. Tie krajiny, ktorým nešéfuje Európska centrálna banka, to sú Poľsko, Maďarsko a Česká republika, oni už začali, dá sa povedať, že pred rokom s úpravami tých úrokových sadzieb, zatiaľ čo u nás beží nejaký ôsmy – deviaty mesiac, kde sme, dá sa povedať, že, že upravovali iba ako, ako komerčné banky, ale z pohľadu Európskej centrálnej banky upravujeme ešte len tretí mesiac. Takže Poliaci majú na úrovni šesť celé sedem tú, tú kľúčovú úrokovú sadzbu, Česi majú sedem, a čo sa týka Maďarska, tak tam je na úrovni trinásť percent.“
Marta Jančkárová: „Akú politiku Európskej centrálnej banky predpokladáte ďalej?“
Matej Dobiš: „Európska centrálna banka sa jasne vyjadrila, že ide sprísňovať monetárnu politiku. To znamená, že ide tou, tou, tou, tou, tou cestou, ktorou, ktorá je, ktorá je jej hlavnou úlohou, čiže udržiavať hodnotu inflácie v strednodobom horizonte na úrovni dvoch percent. Tomu sa zatiaľ nepribližuje. Zo začiatku mala taký skeptický pohľad na tú, na tú, na, na vývoj inflácie, a to taká, že za to môžu predovšetkým energie, a tým pádom s tým nechcela nejako bojovať, ale karta sa obrátila a my sme vlastne už svedkami toho, že dvakrát rekordne navýšila úrokovú sadzbu, naposledy pred šiestimi dňami o nula celá sedemdesiatpäť percentuálneho bodu. To znamená, že aktuálne máme na dvoch percentách.“
Marta Jančkárová: „Budú sa úroky ďalej zvyšovať? Na to som sa opýtala pred vysielaním aj hlavného experta makroprudenciálnej politiky Národnej banky Slovenska pána Pavla Lattu.“
Pavol Latta, hlavný expert makroprudenciálnej politiky Národnej banky Slovenska: „Je veľmi ťažké predikovať, čo nás čaká v budúcnosti. Zatiaľ vieme, že úroky naozaj výrazne narástli, a to najmä kvôli tomu, že bankám narástli ceny zdrojov. To znamená, že banka ak mne chce požičať peniaze na úvere, tak ona tie peniaze niekde musí zohnať a musí za ne tiež niekomu zaplatiť. No a keďže ceny na finančných trhoch išli hore, tak išli hore aj úroky na našich úveroch. Takže, kým pôjdu hore úrokové sadzby na finančných trhoch, tak aj na úveroch môžeme očakávať ďalší nárast.“
Marta Jančkárová: „Pán Dobiš, toľko Národná banka Slovenska, ku ktorej sa ešte vrátim. Ako sa to bude ďalej vyvíjať na finančných trhoch?“
Matej Dobiš: „Ak nepoklesne cena, doplním teda, ak nepoklesne cena za požičané peniaze, bude teda odpoveď na to, či budeme stále mať navyšovanú úrokovú sadzbu, tak, tak áno. Pokiaľ, pokiaľ nejakým spôsobom nepoklesnú ani ceny nehnuteľností, nejako výrazne, kde sme boli svedkami toho, že za posledný rok to bolo cez dvadsať percent, pri úrokových sadzbách to bolo zdraženie, dá sa povedať, že na trojnásobnej úrovni, tak aktuálne sa bavíme naozaj o veľmi ťažkej situácii z pohľadu, z pohľadu toho, kto si chce niečo kúpiť, toho, kto nestihol refinancovať, a toho, kto, kto je závislý od toho, akým smerom sa hýbu úrokové sadzby.“
Marta Jančkárová: „Pán Lazík, potenciálnych kupcov nehnuteľností odrádzajú aj ich vysoké ceny, minimálne v niektorých oblastiach, zrejme budete so mnou súhlasiť. Prejavil sa už pokles záujmu v podobe zlacnenia bytov, ak áno, v ktorých oblastiach a pri ktorých druhoch nehnuteľností sa to vôbec dá očakávať?“
Martin Lazík: „My sme očakávali, že sťaženie prístupu k hypotékam, respektíve ich zdraženie bude mať za následok, by som povedal, ochladenie na realitnom trhu, čo sme pozorovali od leta, to znamená júl, august, september, v podstate už máme aj október za sebou. Je zjavné, že trh s nehnuteľnosťami sa ochladzuje, klesol nám dopyt. To znamená, že realitné kancelárie to, čo pred pol rokom predávali za týždeň, za dva, dnes zostáva v ponuke mesiac, dva a tak ďalej. Čiže toto bola situácia, ktorá bola očakávaná. Zatiaľ ale nemôžeme potvrdiť to, že by to malo efekt na ceny nehnuteľností. Má to efekt na ceny nehnuteľností taký, že prestali rásť. To v podstate konštatovala aj Národná banka Slovenska, ktorá hovorila o medzikvartálnom náraste iba na úrovni jeden aj pol percenta.“
Marta Jančkárová: „Na druhej strane, v médiách sme videli správy, že napríklad v Petržalke poklesol istý byt o desaťtisíc eur. Čiže takéto zmeny vy osobne ste ešte nezaregistrovali?“
Martin Lazík: „Tu sa bavíme teraz o tom, že či máme štatistiku, to znamená, že celkový priemer cien nehnuteľností, či už je to v Petržalke, Ružinove alebo v nejakých iných mestách, a o konkrétnych prípadoch. To znamená, že my sme aj v predošlom období, v čase rastu alebo rýchleho rastu cien nehnuteľností, mali byty, ktoré počas svojej inzercie povedzme klesli o desaťtisíc eur. Čiže na základe jedného príkladu sa nedá povedať o tom, že je to trend na trhu a ceny by nám rástli smerom, teda klesali smerom dole, pretože ak sme mali medzi rokmi 2019 – 20, 20 – 21 dvadsaťpäťpercentné, tridsaťpercentné nárasty cien nehnuteľností, čo sme vtedy hovorili, že naozaj nie je dobré, nie je to dobré pre stabilný realitný trh, dnes vidíme, že sa nám to obracia, momentálne iba na úrovni zastavenia toho nárastu. A je predpoklad, že ak by takáto, takéto obdobie bez kupujúcich, bez dopytu malo trvať dlhšie obdobie, tak je možno rozumné očakávať aj určitú reakciu na, na strane cien, ale nemôžeme to hovoriť v súčasnej dobe, že už sa to deje. Áno, sú určité lastovičky, ale proste tie boli aj v minulosti. Ak niekto prestrelil svoju ponukovú cenu, tak ju musel potom korigovať. A či to bolo v roku 2019, 2020, čiže v rastúcom trhu, tak ju musel korigovať aj v tom čase.“
Marta Jančkárová: „Dá sa povedať, pán Dobiš, že teraz je to tak trošku kto z koho, pretože časť predávajúcich aj kupujúcich, samozrejme, tých, ktorí nepotrebujú teraz súrne ani predať, ani kúpiť, teraz budú čakať, pretože čakajú na to, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, ale kedy by sa to mohlo odraziť na, na cenách, kedy by si tí predávajúci mohli povedať, že tak asi už výhodnejšie podmienky v tomto období neprídu?“
Matej Dobiš: „Na trhu sa udiala aj taká anomália, že naozaj, ten silný mediálny záujem, ktorý sa venoval navyšovaniu úrokových sadzieb, dosiahol tú, dá sa povedať, že aj finančnú gramotnosť, čiastočnú finančnú gramotnosť u veľa klientov, ktorí začali riešiť svoje hypotekárne úvery v predstihu. To znamená, že tí, čo už mali hypotéku a z nejakého, z nejakého dôvodu chceli si zamknúť tie nižšie, nižšie úrokové sadzby na, na dlhodobé fixácie, čiže na niekoľko desiatok rokov v niektorých prípadoch, a vybavili tým pádom skôr tú požiadavku, ktorá by reálne prišla až teraz. Nehovoriac o tých, ktorí reálne chceli kúpiť a kúpili predražene, ale zase pri lacnejších úrokových sadzbách. Čiže presne, ako kolega hovorí, že pokiaľ nebudeme mať nejaký, nejaký reálny motív na to, ponáhľať sa s tým predajom nehnuteľnosti, tak ten predávajúci bude vyčkávať. To, čo sa deje na strane kupujúceho, toho zaskočili vysoké úrokové sadzby v porovnaní s tým, čo bolo, čiže ľudia majú tú tendenciu ľahko sa vracať k tomu, aké sadzby sme tu pôvodne mali, a porovnávať to s tým a hovoriť, že už sa to neoplatí, že jednoducho teraz tá doba mi nepraje. Čiže toto treba nejakým spôsobom aplikovať do svojho myslenia, treba s tým rátať. A ja si myslím, že v priebehu začiatku budúceho roka alebo postupom tých, tých mesiacov sa nejako zmení to správanie spotrebiteľov a budúcich dlžníkov a budú ochotnejší ísť aj do nepríjemnejších úrokových sadzieb, na ktoré neboli zvyknutí.“
Marta Jančkárová: „Pán Lazík, ešte sa vrátim k tým cenám nehnuteľností, lebo to je veľmi zaujímavá téma. nakoľko sú teraz realistické či už v hlavnom meste, keď ich porovnáme aj s cenami v iných mestách, a nakoľko vidíte inými slovami ten potenciál prípadnej úpravy tej ceny smerom nadol?“
Martin Lazík: „Mali sme nárast, ako som spomínal, dvadsaťpäť – tridsať percent, máme tu staré, staršie nehnuteľnosti, panelákové byty, ktoré sa predávajú niekedy, povedzme atakujú už pomaly štyritisíc eur na meter štvorcový. Čiže môžeme sa baviť, že takéto, by som povedal, zdraženie alebo takáto cenovka na starých bytoch je naozaj neodôvodnená v súčasnom trhu. Je, samozrejme, vždy dôležité potom porovnať staré nehnuteľnosti verzus tie nové, to znamená, že kam a kde sa ponúkajú nové nehnuteľnosti a kam môžu povedzme alebo majú potenciál znížiť cenu nehnuteľnosti novostavby. Pokiaľ, by som povedal, tieto nožnice sa budú roztvárať, tak budú atraktívnejšie povedzme pre kupujúcich novostavba. A čo sme sa bavili povedzme o nejakých nárastoch, ja tu mám aj niekoľko takých príkladov modelových, pretože ľudia to možno rýchlejšie pochopia, keď si povieme nejaký príklad. Ak máme v súčasnosti, povedzme si zoberieme dvojizbový byt v Žiline, ktorý stojí stopäťdesiattisíc eur, čo je povedzme vysoká cena, ale budeme kalkulovať s tým alebo niekto kalkuloval s tým, že nezobral si hypotéku, a toto je príklad pre hypotekárnych klientov, a nezobral si hypotéku pred rokom, lebo kalkuluje s tým, že realitná bublina spľasne a povedzme padne tá cenovka bytu na stodesaťtisíc eur, alebo koľko, čiže o dvadsaťpäť – tridsať percent dole cenovka. Len si treba uvedomiť, že v čase, keď bola jednopercentná hypotéka,,tak si zobral hypotéku na stodvadsaťtisíc eur za tristoosemdesiatpäť eur mesačne, a pri tom poklese ceny nehnuteľnosti, ale zdražení hypotéky na štyri percentá, čo nás možnože čaká, tak bude splácať štyristodvadsať eur mesačne, čiže bude splácať viacej za lacnejší byt. A zároveň tu platí aj to, že ten lacnejší byt za vyššiu hypotéku aj viacej preplatí. Čiže, v podstate keď si spraví takúto ľahkú matematiku, tak príde na to, že ak nekúpil byt za stopäťdesiat eur za jedno percento, ale kúpil byt za stodesaťtisíc eur za štyri percentá a zobral ho na hypotéku, tak prerobil. A toto je kalkulácia, ktorá, ktorú, ktorú by si mal každý z nich spraviť, a toto je veľmi dôležité. Zároveň to, čo aj kolega spomenul, my si musíme zvyknúť na nový štandard, na nový normál. To znamená, že hypotéky na úrovni tri až štyri percentá je to, pred piatimi – šiestimi rokmi čo by sme za ne dali, ale samozrejme, trh bol zvyknutý na jednopercentné, takže ten šok z troch – štvorpercentných hypoték tu chvíľku bude.“
Marta Jančkárová: „Pán Dobiš, to všetko, čo tu odznelo, je o tej finančnej gramotnosti, tak skúsme teraz trošku poradiť, pre koho sú stále dostupné úvery na bývanie, kto si ich môže dovoliť a pre koho môže byť vhodnejšie radšej chvíľu ešte počkať v prenájme, ako sa vyvinie situácia s cenami nehnuteľností a s úrokmi?“
Matej Dobiš: „Dá sa povedať, že netreba nejako otáľať nad tým, že ešte nevlastním nehnuteľnosť a som teda rozhodnutý k tomu, aby som si kúpil nehnuteľnosť, a nechcem už nikomu splácať nájom. Čiže tuto nejakým spôsobom nemusíme hľadať dôvody na to, aby som to nerobil, ale, ale venovať sa skôr tomu, že, že či nájdem dobrú cenu za nehnuteľnosť. Už dlhodobo upozorňujeme na to, že, že nie je nehnuteľnosť ako nehnuteľnosť, že naozaj si to treba preveriť. Ak sú to novostavby, tak tam získa budúci, budúci majiteľ vysoký kredit, že to môže ešte desať rokov nazývať od kolaudácie novostavbou. to znamená, že tá cena sa úplne inak hýbe, je tam, je tam menšie, sú tam menšie výdavky na pripadnú rekonštrukciu. Čiže tu by som sa nejakým spôsobom nezamýšľal nad tým, že prečo by to nemalo byť dobré riešenie. Pri aktuálnom nedostatku a chýbajúcom počte nehnuteľností, ktorý atakuje takmer päťstotisíc nehnuteľností, tak stále sú fundamenty pre to, aby, aby cena mohla rásť. Čiže my, my sa potrebujeme nejakým spôsobom vyrovnať s tým, že tie úverové prázdniny alebo tie ultralacné hypotéky, ktoré sme tu mali po dobu štyroch – piatich rokov, už, už opustili tento priestor a my sa teraz spätne bavíme o rokoch dvetisíc, ako ste spomínali, šestnásť, sedemnásť, kedy máme podobné úrokové sadzby na novo načerpaných úveroch. Čo sa týka investičných nehnuteľností, tak tam áno, tam už možno sme stratili nejaký význam a nejaký, nejaký reálny dôvod na to, kupovať a prenajímať to. Keď, keď vidíme, že ten, ten, tá cena nehnuteľností išla hore, a zároveň aj moje preplatenie môže byť vyššie, tak tieto vody sa už opúšťajú a na trhu chýbajú takíto, takíto budúci majitelia, alebo dá sa povedať, že, že dlžníci, ktorí by potrebovali nejakú finančnú dotáciu na tú kúpu tej nehnuteľnosti, keďže nejaké peniaze svoje mali ušetrené.“
Marta Jančkárová: „Ceny na trhu nehnuteľností možno zamieša aj, kartami teda, aj zmena pravidiel pre udeľovanie úverov nad štyridsať rokov. Opäť si vypočujme postrehy pána Pavla Lattu Z Národnej banky Slovenska.“
Pavol Latta: „Od januára 2023 Národná banka Slovenska upraví ukazovateľ celkovej zadlženosti k príjmu. Inými slovami, zmení sa maximálna výška úveru, ktorú si budeme môcť zobrať. bude sa to týkať iba niektorých klientov. Keď si zoberieme mladších a starších klientov, tak len tí starší, ktorých úvery budú presahovať až do dôchodkového veku, budú mať o niečo prísnejšie pravidlá ako doteraz. V podstate ide o preventívne opatrenie, zatiaľ tu nemáme nejaký akútny problém s týmito hypotékami, ale všimli sme si dôležitý jav. Keď si zoberieme dvadsaťpäťročného klienta, ktorý má pred sebou celý život, kariérny rast, rast príjmov a mnoho času, tak taký si bez problémov môže zobrať dlhý a veľký úver. A keď má ten klient štyridsať rokov, tak by sme očakávali, že už bude mať väčšinu vysplácanú a jeho bremeno už bude menšie, ale to, čo namiesto toho pozorujeme, je, že tí štyridsaťroční klienti nabrali ďalšie úvery, zadlžili sa znova, predĺžili si splatnosť a v tých svojich štyridsiatich rokoch stále tlačia veľký úver s dlhou splatnosťou. A toto už môže byť problém, lebo takéhoto klienta už čaká aj dôchodok, pokles príjmu na dôchodku, možno nejaké zdravotné ťažkosti a môže mať problémy so splácaním úverov. No a keď sme si teda uvedomili, že nám narastá počet klientov, ktorí si vo vyššom veku berú úvery, ktoré presahujú až do dôchodku, zacítili sme, že môže tu vzniknúť problém, ktorému by sme chceli predísť. Čiže to, čo sa zmení, je, že starší klienti nad štyridsať rokov budú mať o niečo prísnejšie pravidlá pre maximálny úver k príjmu.“
Marta Jančkárová: „A je nejaký údaj, že koľko máme ľudí, ktorí ešte aj po sedemdesiatke splácajú u nás úvery?“
Pavol Latta: „Máme údaje o tom, koľko ľudí spláca svoje úvery ešte aj v dôchodkovom veku, alebo koľko ich bude splácať v dôchodkovom veku. Momentálne štyri z desiatich hypoték sa budú splácať tak, že obaja dlžníci už dosiahnu svoj dôchodok. Po sedemdesiatke tých úverov zatiaľ nemáme veľa, ale vidíme, že ich počet narastá. Takže ide skôr o prevenciu pred tým, aby nám tento objem nenarástol až príliš. V praxi sa takmer nič nezmení. Ani v súčasnosti si šesťdesiatnik nemôže zobrať tridsaťročný úver a zadlžiť sa do svojich deväťdesiatich rokov. Čiže to, čo Národná banka Slovenska urobila, je, že odsledovala, aké sú zvyky na trhu, povedala, že to, čo sa momentálne deje, je zatiaľ v poriadku, len nechceme, aby sa to posúvalo ďalej, aby sa úvery poskytovali ešte do vyššieho veku. Čiže ide naozaj len o preventívne opatrenie.“
Marta Jančkárová: „Toľko hlavný expert makroprudenciálnej politiky NBS, pán Pavol Latta. Nuž, páni, tak ako teda zmena zákona od budúceho roka, ktorá obmedzí maximálne zadlženie ľudí nad štyridsať rokov, môže ovplyvniť aj ceny nehnuteľností? Pán Lazík.“
Martin Lazík: „Samozrejme, skupina kupujúcich štyridsať plus, keď to zjednoduším, bola, bola súčasťou realitného trhu. Boli to často krát investori, keď ich takto zjednodušene môžeme nazvať, boli to tí, ktorí už možno bývali, ako sme počuli, že mali hypotéku na nejakú nehnuteľnosť, ale chceli využiť dobre dostupné financovanie na nákup povedzme investičnej nehnuteľnosti, alebo teda kvalitatívne menili povedzme z bytu do domu, alebo podobne, proste robili nejaký upgrade svojej nehnuteľnosti. Ja, keď to zjednoduším, som zástancom takýchto akože, by som povedal, opatrení z Národnej banky Slovenska. Samozrejme, mám tu jedno také malé ale. To znamená, my chceme, aby sa ľudia o seba postarali aj smerom k tomu dôchodkovému veku. Jedna, jedným z nástrojov okrem investovania v akcii je šetrenie, respektíve investovanie do nejakého portfólia, rozloženia si investícií a nehnuteľnosti sa z dlhodobého hľadiska ukazujú ako dobrá investícia. Čiže ja by som bol nerád, aby sme odrádzali štyridsiatnikov alebo štyridsať plus od investovania do nehnuteľností, práve preto, aby potom ako šesťdesiatpäťročný, sedemdesiatročný, nevidíme ich ako dlžníkov nejakej významnej čiastky z tej ceny nehnuteľnosti, ale majiteľov nehnuteľnosti, že sú majiteľom nehnuteľnosti, ktorá má svoju trhovú cenu, a v čase šesťdesiatpäť – sedemdesiat ich môžu predať a z týchto peňazí dožiť dôstojný dôchodok.“
Marta Jančkárová: „To je stanovisko Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Pán Dobiš, súhlasíte s tým, že stále je nákup nehnuteľnosti dobrou investíciou?“
Matej Dobiš: „Čiastočne áno. akože potvrdzuje to možno tú tézu, že je tu podstav nehnuteľností. Čiže samozrejme, všetkého, čoho je podstav, je, sa javí ako dobrá investícia. Ja možno naviažem na, na, na kolegu z Národnej banky Slovenska, ja verím, že toto preventívne opatrenie bude mať presne ten, ten, ten význam, prečo sa zavádza. Ja to tu možno tak premietnem v číslach, že minulý rok bolo v poslednom kvartáli štyridsať percent úverov poskytnutých dlžníkom, ktorí budú pri úplnom splatení úveru už na dôchodku, čiže to je, to je naozaj obrovské číslo. A v roku 2019 bola každá siedma hypotéka poskytnutá klientovi vo veku štyridsať až štyridsaťpäť rokov, na konci roka 2020 to už bola každá štvrtá. A tá atraktivita nízkych sadzieb navyše prispela k faktu, že dvadsaťpäť percent dlžníkov, to znamená, že štvrtina dlžníkov, si svoje úvery z roku 2018 počas uplynulých rokov nielenže neznížila, ale, ale navýšila. To znamená, že presne, ako hovoríte, že, že tá motivácia úverovať sa bola obrovská. Ľudia to často využívali či už na nejaké rekonštrukcie, alebo, alebo proste si len povedali, že tie úrokové sadzby nemajú ísť kam hore, proste to je nový trend a my, my nejakým spôsobom neriskujeme. Cieľom Národnej banky Slovenska je dosiahnuť vyššiu ochranu dlžníkov, ktorí by inak mohli v budúcnosti sa cítiť ohrození aj stratou bývania. Čiže tam tých dôvodov, prečo to robia, je niekoľko.“
Marta Jančkárová: „Čiže má to ratio.“
Matej Dobiš: „Má, určite áno.“
Marta Jančkárová: „Výborne. No a teraz ako zmení realitný trh a dopyt po úveroch väčšia dostupnosť nájomného bývania v budúcnosti, samozrejme, ak sa naplnia prísľuby, pán Lazík?“
Martin Lazík: „My dlhodobo hovoríme o tom, že nájomné bývanie musí prísť a musí doplniť, by som povedal, ten koláč realitného trhu, pretože nám tu absentuje veľmi veľká a významná časť realitného trhu, a to je dostupné nájomné bývanie. Je, by som povedal, riešené len z pozície súkromných investorov, ktorí nakupujú byty na to, aby ich prenajímali, ale zo strany samospráv alebo štátu ako takého v trhoch, kde to potrebujeme, je aktivita veľmi malá, veľmi, veľmi nízka. A práve realitnému trmu, trhu pomôže, aby prišli nájomné byty. Samozrejme, musíme si ale povedať to, že je to už také malé čakanie na Godota. Takže máme ich, už sme spravili veľa základných krokov, či už legislatívne alebo nejako inštitucionálne, ale musíme teraz si počkať na tú realizačnú časť, aby sa nám realizovali nájomné byty v lokalitách, kde to reálne potrebuje realitný trh a pracovný trh.“
Marta Jančkárová: „Pán Dobiš, čo by zmenili nájomné byty, keby boli dostupnejšie?“
Matej Dobiš: „Tam je veľmi dôležité zdôrazniť to, že keby boli dostupnejšie, lebo už tá samotná prezentácia vládnej strany, ktorá vlastne s týmto návrhom prišla, bola, bola veľmi zaujímavá z pohľadu tých cien, ktoré tam načrtli. Tie ceny boli často, ako sme, ako ste vy spomínali, že, že tu máme jediný, jediný spôsob nájmu, a to je komerčný nájom, že niekto nám prenajíma, oni sa veľmi podobali, tie ceny. A vzniklo tam veľa otáznikov, čoho ja som sa nejakým spôsobom aj chytil, lebo že to, čo komunikoval pán Kollár ohľadom počtu dvadsaťpäťtisíc bytov, je z môjho pohľadu veľmi ambiciózne číslo, pretože z čísel za rok 2021, stavebné úrady vydali stavebné povolenie v treťom kvartáli na výstavbu viac ako šesťtisícdvesto bytov, čo bol najvyšší počet začatých bytov v rovnakom období za posledných dvanásť rokov, to znamená, že to bol rekord. No a toto číslo ráta s tým, že ten rekord by bol, dá sa povedať, že prekonaný v každom jednom kvartáli, a nehovoriac o tom, že by pri tom ešte museli vznikať ďalšie nehnuteľnosti nejakých, nejakých individuálnych developerov, čiže ja som veľmi skeptický. Jednak aj sa bojím toho, že ak by to malo nejaké, nejako zasahovať do tých aktuálnych bytov, čiže by sa nejako skúpili tie projekty, ktoré už sú začaté, tak sa, tak sa zmenší priestor na kúpu nových bytov, tým pádom bude cena tlačená hore. A ďalšia otázka je, že už v novembri a v decembri mal vznikať portál nejaký rezervačný. To znamená, že my už tu máme november a nejaké konkrétne informácie o tom nemáme. Ja som veľmi zvedavý, ako, ako celý tento, celý tento nápad s nájomným bývaním dopadne.“
Marta Jančkárová: „Pán Lazík, chcete reagovať?“
Martin Lazík: „Rovno, ja stále hovorím, čakáme, aby sme sa dostali k tej realizácii nájomných bytov, aby sa nám diali nie vo Valalikoch, ale povedzme v Bratislave, v Žiline alebo v Košiciach, kde to naozaj potrebujeme.“
Marta Jančkárová: „Pán Dobiš, tak toto je tá budúcnosť, ktorá je avizovaná. Uvidíme, aká reálne bude, ale vráťme sa teraz na chvíľu do prítomnosti, máme posledných dvadsať sekúnd. Ak už sa niekto rozhodne aj teraz pre hypotéku, akú fixáciu odporúčate?“
Matej Dobiš: „Dlhodobo sme odporúčali dlhodobé fixácie. Nechceme však nijakým spôsobom spôsobiť to, aby ľudia, ktorí nebudú mať mesačné výdavky v takej kondícii, aby to spĺňali, sa rozhodli za každú cenu pre takýto typ fixácie. Čiže minimálne päťročné fixácie aby si ľudia dávali, lebo nevieme, či za rok, za dva, za tri, dá sa povedať, že vieme, že tie sadzby zrejme nepôjdu dole.“
Marta Jančkárová: „Ďakujem pekne za užitočné informácie Matejovi Dobišovi z portálu Finančný kompas. Pekný deň.“
Matej Dobiš: „Pekný deň prajem.“
Marta Jančkárová: „A rovnako aj pánovi Martinovi Lazíkovi z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Pekný deň aj vám.“
Martin Lazík: „Ďakujem pekne. Pekný deň prajem.“
