Všetky príspevky GS

Rast objemu hypoték na Slovensku sa nezastavil

Hypotekárny trh rastie aj napriek prísnejším pravidlám NBS

Spomalenie hypotekárneho trhu sa nateraz nekoná. Počas prvých dvoch mesiacov roka rástli obchody celého trhu medziročne o viac ako tretinu. Rast hlásia aj jednotlivé banky.

Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska poskytli banky vo februári hypotéky v objeme 626 mil. eur, čo je o 37 percent viac ako minulý rok. Podobné tempo dosahoval rast aj v januári. Trh sa mal pritom spomaľovať. Aspoň takto by si to priala NBS.

Rýchlosť rastu úverového trhu dosahuje už niekoľko rokov dvojciferné hodnoty. NBS by ho rada dostala aspoň pod desať percent. Vlani sa jej tento cieľ naplniť nepodarilo. Obchody boli medziročne vyššie počas každého mesiaca od apríla do novembra a celoročný rast dosiahol 12,6 percenta.

Pokračujúci nárast obchodov

Prima banka hlási, za prvé tri mesiace tohto roka nárast objemu poskytnutých hypoték až o 90 percent. „Prvý štvrťrok potvrdil, že záujem Slovákov o hypotéky je aj naďalej obrovský a hypotekárny ošiaľ neustúpil ani v súvislosti so sprísnením podmienok pri poskytovaní úverov na bývanie,“ uvádza banka vo vyhlásení.

Dôvodom je nízka sadzba, ktorú banka poskytuje – jedno percento pri fixácii na štyri roky. Sadzba je rovnaká pre všetkých záujemcov, ktorí sa kvalifikujú na získanie hypotéky.

Ani priemerná sadzba za celý trh však nie je oveľa vyššia. Vo februári dosiahla 1,37 percenta, čo je síce už o niečo vyššie ako novembrové minimum 1,34 percenta, je však stále veľmi nízko. Slovenské hypotéky tak patria medzi najlacnejšie v celej Európskej únii. V susednom Česku napríklad dosahujú dvojnásobok – 2,9 percenta. Viac platia aj Nemeci – 1,9 pecenta. „Pre takmer 80 percent ľudí je najdôležitejším argumentom pri výbere hypotéky stále výška úrokovej sadzby,“ konštatuje Prima banka.

Čítať celý článok na Investujeme.sk

Autor: Peter Apolen

Energetická hospodárnosť v Európskej únii

V decembri 2018 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali aktualizovanú smernicu k energetickej hospodárnosti  (EED). Táto smernice nastavuje cieľ energetickej hospodárnosti najmenej na  32,5% v roku  2030.  Zahŕňa tiež klauzulu možnej následnej revízie, ktorá by zvýšila úroveň ambície v porovnaní s úsilím na splnenie cieľov do roku 2020. 

Ak bude pokračovať trend v  zvýšenej spotrebe energie, aký sa pozoruje od roku 2014 v nasledujúcich rokoch, dosiahnutie cieľa pri základnej, ale tiež konečnej spotrebe energie môže byť ohrozené. Preto vzniká potreba ďalšieho zvyšovania úsilia dosiahnuť úspory na energiách  v krátkom čase.

Vývoj spotreby energie v roku 2017

Konečná spotreba energie v EÚ klesla o 5,9% v roku 2017.  Od roku 2005 klesla finálna spotreba energie vo všetkých členských štátoch okrem Cypru, Litvy, Malty, Rakúska a Poľska. Avšak  v porovnaním s rokom 2016, konečná spotreba energie stúpla až v 24 členských štátoch v roku 2017, pričom najvyšší nárast zaznamenala Slovenská republika  (+7 %), Malta (+6,7 %) a Poľsko (+6,5 %). K najväčšiemu zníženiu došlo v Belgicku (-1,2 %), Spojenom kráľovstve (-0,8 %) a Taliansku (-0,6 %).

Trend znižovania sa obrátil v 3-ročnom období  od roku 2014 do roku 2017, kedy finálna spotreba energie vzrástla vo všetkých členských štátoch a základná spotreba energie v 23 členských štátoch v porovnaní s rokom 2014.

Príčiny zvyšovania spotreby energie

Najväčší nárast v spotrebe energie sa javí  v budovách (rezidenčné bývanie a služby), napriek trendu mierneho poklesu v roku 2017.  Tak sa zdá, že efekt blahobytu (odzrkadľujúci sa vo vyššom počte a väčšej úžitkovej ploche obydlí), ako aj zmeny životného štýlu (napríklad narastajúce využívanie nových malých spotrebičov v domácnostiach) môžu predstavovať dodatočné faktory, ktoré vyvolali nedávne nárasty v spotrebe energie.

Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

 

Ján Palenčár pre denník SME – Ekononika, Index podcast

“Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní”

10.1.2019 , zdroj:  PODCAST Index, ekonomika.sme.sk, A. Valček, N. Bajánová

„Stagnovať a padať môžu ceny nehnuteľností v okresoch s vysokou nezamestnanosťou,“ hovorí v najnovšom podcaste Index prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

Vo väčšine krajských a okresných miest podľa odhadov asociácie budú ceny rásť aj o štyri percentá. Veľmi to neovplyvnia ani prísnejšie pravidlá na poskytovania úverov, ktoré na trh plnou silou dopadnú cez leto.

V prvej časti ekonomického podcastu denníka SME v roku 2019 sa dozviete,

  • či sa oplatí kupovať byt v panelovom dome,
  • kde rástli ceny ešte výraznejšie ako v Bratislave,
  • prečo mali v minulosti novostavby zlý imidž,
  • či sa oplatí kupovať novostavbu ako prvý majiteľ, hoci sa môžu ukázať jej nedorobky,
  • aký je rozdiel medzi apartmánom a bytom, a kedy sa rozhodnúť pre apartmán.

Vypočuť si podcast >>

 

Rádio Slovensko: Zmeny pri hypotékach a nájomné bývanie

Rádio Slovensko, relácia Kontakty: rozhovor so Zuzanou Jakabíkovou z NARKS

16.1.2019
Redaktor Tomáš Gerši sa v relácii Kontakty na rádiu Slovensko rozprával na tému hypoték a nájomného bývania s generálnou sekretárkou NARKS Zuzanou Jakabíkovou a finančným analytikom Marošom Ovčarikom.

Bude rok 2019 najlepší čas na kúpu nehnuteľnosti? Alebo sme ho už prepásli? Budú sa zvyšovať či znižovať ceny nehnuteľností?
Banky sprísnili podmienky získať hypotéku, budeme nútení bývať viac v nájmoch, môžeme čakať zvýšenie nájmov?

Vypočuť si reláciu >>


http://www.rtvs.sk/radio/archiv/11380/1060993

16.1.2019 , zdroj: archív Rádio Slovensko

 

Realitná kancelária roka 2018: Ocenenia

Súťaž

Už po niekoľko rokov organizuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) súťaž, v ktorej oceňuje realitné kancelárie s kvalitným servisom a  poskytovanými službami. Kancelárie, ktoré sa v minulosti zúčastnili a zvíťazili v prieskume Mystery shopping alebo svojimi výnimočnými službami významne prispievajú k rozvoju realitného trhu vo svojom regióne Slovenska.

V roku 2018 udelila NARKS tieto ocenenia 15. novembra na najväčšej odbornej Realitnej konferencii NARKS & TREND 2018.  Ocenenia získali realitné kancelárie v jednotlivých kategóriách so zohľadnením regionálneho princípu.  Radosť z ocenenia si zaslúžili tie, ktoré na základe posúdenia a hlasovania odbornou komisiou patrili v danom roku medzi najlepšie.

 

Súťažné kategórie

Spomedzi nominovaných realitných kancelárií  ocenenie získali:

SÚŤAŽNÉ KATEGÓRIE:
OCENENÍ:
 

Realitná kancelária roka 2018 –  región Východné Slovensko

Realitná kancelária roka 2018 –  región Stredné Slovensko

Realitná kancelária roka 2018 –  región Západné Slovensko

Realitná kancelária roka 2018 –  región Bratislava

Realitný maklér/maklérka roka 2018 – Slovensko

 

ARCHEUS Partners, a.s., Prešov

EURO-ROYAL REALITY s.r.o., Žiar nad Hronom

BM reality LV, s.r.o., Levice

HERRYS, s.r.o., Bratislava

JUDr. Ľubomír Kardoš, BYTOČ, s.r.o., Bratislava

 

 

Metodika súťaže

Do súťaže Realitná kancelária roka 2018 boli zaradení všetci riadni a podriadení členovia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Odborná komisia posudzovala a vyhodnocovala kvalitu poskytovaných služieb jednotlivých realitných kancelárií v ôsmich kategóriách, ktorými sú profesionalita, prezentácia spoločnosti, marketingová komunikácia a komunikačné zručnosti, úroveň a komplexnosť poskytovaných služieb, odborné znalosti, obslužné činnosti na úseku práva a legislatívy, ochrana spotrebiteľa, goodwill. Realitné kancelárie riadené členmi odbornej komisie sa do tejto súťaže nemohli zapojiť.

 

Odborná komisia

Zloženie odbornej komisie:

Ján Palenčár, Prezident NARKS, Viceprezident SZŽ, CEO – Urban & Partners, spol. s r.o.

Jozef Sýkora, Člen Predsedníctva NARKS, Člen Prezídia RÚZ, CEO – StarBrokers, s.r.o.

Ivan Krištof, Člen Predsedníctva NARKS, CEO – Institute of Consulting, spol. s r.o.

Robert Greizinger, Riaditeľ obchodu – Fincentrum, a.s.

Marek Gábriš, Makroekonomický analytik – ČSOB, a.s.

Ivan Rolný,  Člen Predstavenstva – ITB Development, a.s.

 

Viac o Realitnej konferencii NARKS & TREND 2018

Priemerná cena bývania začiatkom roka na Slovensku rástla

Vo všetkých slovenských krajoch na začiatku tohto roku rástla priemerná cena bývania oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Rastúce ceny bývania spôsobili v jednotlivých regiónoch mierne zhoršenie dostupnosti bývania. Priemerná cena bývania je v súčasnosti stále zhruba 10 percent pod jej historicky najvyššou hodnotou z polovice roku 2008. Vyplýva to z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska (NBS). 

[Korzár; 122/2018; 29/05/2018]

Priemerná cena bývania sa v prvom štvrťroku 2018 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšila o 36 eur za meter štvorcový na 1 396 eur za meter štvorcový, pri zhruba rovnakej štvrťročnej dynamike rastu priemernej ceny domov aj priemernej ceny bytov. “Mierne zníženú ponuku na slovenskom trhu s bývaním na konci roka 2017 potvrdili údaje o vydaných stavebných povoleniach, počte začatých bytov i údaje o počte vkladov do katastra. Kombinácia mierne zníženej ponuky na trhu s bývaním a pretrvávajúceho značného dopytu prispela k aktuálnemu rastu cien bývania, pričom cena bývania už pravdepodobne naráža na strop finančných možností značnej časti slovenských domácností,” uviedla na svojej stránke NBS.

 

Dopyt po nehnuteľnostiach rástol

Medzi štvrťrokmi sa najviac zvýšili ceny štvorizbových bytov (o 6,3 percenta) a najmenej sa zvýšili ceny 1-izbových bytov (o 1,5 percenta). Priemerná cena rodinných domov v rovnakom období vzrástla na 1 137 eur za meter štvorcový, t. j. o 2,5 percenta medzi štvrťrokmi a o 3,2 percenta na medziročnej báze. “Pod zrýchlenie tempa rastu cien nehnuteľností sa podpísal najmä rastúci dopyt po nehnuteľnostiach, a to najmä z dôvodu blížiaceho sa ďalšieho sprísňovania podmienok na poskytovanie úverov,” uviedla analytička Poštovej banky L. Dovalová. Výraznejší cenový rast podľa Dovalovej brzdí ponuka bytov a domov z dokončovaných projektov.

 

Ceny by mali ešte rásť

Z regionálneho pohľadu rástla v prvom kvartáli tohto roku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom priemerná cena bývania vo všetkých slovenských regiónoch, a to tak medzi štvrťrokmi, ako aj medziročne. Na medziročnej báze to bol rast od troch percent v Prešovskom kraji až po vyše dvanásť percent v Košickom kraji. Podľa analytičky Poštovej banky sa podobný trend rastu priemernej ceny bývania, ako je momentálne, dá ešte očakávať v druhom kvartáli tohto roka, no potom by mali ceny nehnuteľností klesať, a to z dôvodu sprísnených podmienok NBS pre získanie hypotéky. (sita)

Vyhlásenie delegátov Snemu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ)

snemSZZ2018

Dňa 11.5.2018 sa v Bratislave konal výročný snem Slovenského živnostenského zväzu, na ktorom sa delegáti živnostenských spoločenstiev a cechov zaoberali aktuálnymi témami v oblasti živnostenského podnikania, najmä zmenami legislatívy prispievať k vytvoreniu spravodlivého podnikateľského prostredia pre remeselné živnosti a zlepšovaniu sociálnej situácie živnostníkov.

Snem schválil výsledky hospodárenia v roku 2017 a schválil návrh hlavných zámerov činnosti a rozpočet na rok 2018, ako aj výšku členských príspevkov pre rok 2019.

Dopoludnia sme privítali hostí. Naše pozvanie prijali a na Sneme sa vystúpili: Jana KIŠŠOVÁ, poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Branislav ONDRUŠ, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Miriam LETAŠIOVÁ, generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Ministerstva hospodárstva SR, Ján DUTKO, riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR a Ján ORAVEC, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Na Sneme sa zúčastnili aj  zástupcovia partnerských organizácií, Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Tatry-Sympatia, d.d.s, a.s.,  Silvia Gavorníková, riaditeľka medzinárodných vzťahov EXIM banky, a.s., Dáša Polláková, manažérka Československej obchodnej banky, a.s., Jana Klejová, zástupca Slovak Business Agency, Milan Kuzma, projektový manažér Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, Michal Rostás, zástupca spoločnosti TREXIMA Bratislava, s.r.o.

Stanislav ČIŽMÁRIK, prezident SŽZ vo svojom prejave upozornil na potrebu zachovať požiadavky na vysokú odbornú spôsobilosť živnostníkov podnikajúcich v remeselných prácach a osobných službách. Zdôraznil, že hlavnou snahou SŽZ je zlepšovať podnikateľské prostredie pre živnostníkov a malých podnikateľov. Chceme, aby sa vytvárali vyvážené podmienky aj pre budovanie odborných vzdelávacích centier, kde by sa dala využiť aj odborná zdatnosť našich remeselných cechov a združení. Tieto odborné vzdelávacie centrá sú dôležité aj preto, že často vybavenie tohto zariadenia napríklad pre klampiarov, či strechárov je finančne náročnejšie, ako pri iných remeslách. Spoločnosť však potrebuje všetky remeslá a preto by mala vytvoriť na všetkých stupňoch také podmienky, aby remeslá mali podmienky, ktoré povedú k ich rozkvetu a nie úpadku.

SŽZ veľmi pálčivo vníma skutočnosť, že maliarske remeslo nie je zaradené medzi remeselnými živnosťami. Je to voľná živnosť, a v praxi sa naozaj prejavujú negatívne vplyvy na kvalitu vykonávaných prác. Požadujeme, aby sa v prílohe č. 1 zákona o živnostenskom podnikaní doplnila do skupiny 113 – Stavebníctvo,  aj remeselná živnosť Maliarstvo.

Rovnako tak máme ambíciu zaviesť nový spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti pre založenie živnosti na realitné činnosť. Živnostenský zákon pre vydanie tejto viazanej živnosti od budúcich podnikateľov požaduje, aby preukázali aj odbornú spôsobilosť, vysokoškolským vzdelaním alebo praxou. Nad rámec tohto súčasného stavu požadujeme možnosť preukázať odbornú spôsobilosť formou zloženia špecializovanej odbornej skúšky.

Delegáti schválili hlavné zámery SŽZ pre ďalšie skvalitňovanie podmienok podnikania pre živnostníkov a malých podnikateľov, remeselníkov, v ktorých najmä:

  1. Navrhujeme zmeniť neobmedzené ručenie pre fyzické osoby podnikateľov na ručenie obmedzené na 3.000 EUR (obdobne ako obmedzené ručenie obchodných spoločností).
  2. Odporúčame zaviesť inštitút tzv. príležitostnej práce v stavebníctve, čo vytvorí podmienky pre nasadenie zvýšeného počtu pracovníkov v období stavebnej sezóny. Inštitút má umožniť odpracovať po dobu 8 mesiacov vyšší pracovný úväzok ako je obvyklý, napr. 1600 hodín práce ročne, 50 hodín práce týždenne.
  3. Pre vyvážené podnikateľské prostredie je ďalej potrebné odstrániť neúmerný tlak na najnižšiu cenu a zaviesť kritériá kvality vykonávaných prác a serióznosti firmy do všetkých druhov obstarávaní. V zahraničí je bežné, že najdrahšia a najlacnejšia ponuka sa zo súťaže vylučujú, čo vedie k serióznosti pri vystavovaní ponúk.
  4. Požadujeme upraviť aktuálne podmienky platobného styku nasledovne:
    a) splatnosť faktúr má byť zákonom stanovená na max. 30 dní bez možností zmluvnej dohody.
    b) špekulatívne neuhradenie faktúry voči fyzickej osobe – podnikateľovi má byť vnímané ako trestný čin. Je potrebné legislatívne posilniť možnosti vymáhania neuhradených pohľadávok fyzickej osobe- podnikateľovi a radikálne riešiť vymožiteľnosť úhrady faktúr.
  5. Požadujeme upraviť daňovú sadzbu dane z príjmov FO v prípade základu dane prevyšujúceho 35.000 EUR na úroveň 19%. Toto odstráni súčasné demotivačné hranice základu dane z príjmov FO, keď  je fyzická osoba – podnikateľ s prosperujúcim podnikom  „postihovaná“ najvyššou daňovou sadzbou (25%), pričom právnické osoby majú max. hranicu pri 21%.
  6. Požadujeme zvýšiť limity na daňovú odpočítateľnosť straty pre živnostníkov a MSP1) z 25% aspoň na 50%.
  7.  Navrhujeme prehodnotiť ďalšie zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov na max. sumu 29.800 EUR, čím by obsiahli skupinu podnikateľov s obratom do 49.790 EUR (limit pre povinnú registráciu za platiteľa DPH)
  8. Podporujeme zavedenie ročného zúčtovania odvodov na sociálne poistenie; a zároveň chceme zvyšovať povedomie o rizikách, pokiaľ živnostník nie je sociálne poistený (strata nároku alebo znížený nárok na rôzne druhy dôchodkov), aby sa zo živnostníka nestal v konečnom dôsledku chudobný dôchodca.
  9. Navrhujeme zrušiť povinnosť odvádzať z príjmov vyplatených na základe dohody o vykonaní práce zdravotné a sociálne odvody, nakoľko tieto príjmy sa zohľadnia v ročnom zúčtovaní odvodov. Zníži sa tak administratívna záťaž pri krátkodobom zamestnávaní a zamedzí sa dôvodom pre nárast čiernej práce.
  10. SŽZ vníma príležitosti a hrozby, ktoré pre tradičné podniky v oblasti remesiel, obchodu a služieb prináša nová digitálna revolúcia – Priemysel 4.0.  Apelujeme preto na zodpovedné inštitúcie na Slovensku, aby vytvorili pre živnostníkov a malé podniky rovnaké šance ako majú veľké podniky a uľahčili  prechod sektora MSP na nové technológie.

 

O SŽZ:

SZŽ vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Je členom Rady solidarity a rozvoja SR na Úrade vlády SR,  má zastúpenia v pracovných skupinách a komisiách na rôznych úrovniach. Taktiež je spoluzakladateľom SBA (Slovak Business Agency), spolu s Ministerstvom hospodárstva SR a Združením podnikateľov SR, ktorá poskytuje pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy Zákona o malých a stredných podnikoch. Na medzinárodnej úrovni je členom Európskej konfederácie staviteľov (EBC) so sídlom v Bruseli.

SŽZ poskytuje živnostníkom a podnikateľom pravidelný informačný servis, najmä prostredníctvom webovej stránky a pravidelného emailového spravodajcu. Ako dobrovoľné záujmové združenie vytvára priestor pre aktívnu prácu svojich členských  organizácií,  ktoré môžu otvárať potrebné spoločenské a ekonomické témy a prostredníctvom SŽZ ich komunikujú v rokovaniach s vládou a poslancami.

 Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je členom SŽZ a prezident NARKS Ján Palenčár je zároveň prvým viceprezidentom SŽZ.

Živnostníkov čakajú zmeny

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: “Realitným maklérom možno už čoskoro pribudnú nové povinnosti. Odborníci rokujú s ministerstvom vnútra o tom, aby okrem praxe alebo vzdelania mali povinnú aj skúšku odbornej spôsobilosti. Zákon v súčasnosti totiž podmienky na získanie tejto živnosti presne nedefinuje a mnohí ho tak obchádzali len čestným vyhlásením. Zväz živnostníkov návrh víta, zmeny chce presadiť aj v prípade maliarov.”

[TA3, 12:00; Žurnál; 14/05/2018;  Michaela Lovásová]

Michaela Lovásová, reportérka TA 3: “Na to, aby mohli realitní makléri pôsobiť na trhu, musia mať momentálne viazanú živnosť. Tá vyžaduje vysokoškolské vzdelanie alebo 5-ročnú prax. To je ale podľa Národnej asociácie realitných kancelárií málo, navrhujú, aby každý maklér musel v budúcnosti zložiť aj skúšku odbornej spôsobilosti.”

Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: “V rámci rezortov získavame podporu a predpokladáme, že do konca roku 2018 takýto návrh uzrie svetlo sveta.”

Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra: “Ak nájde sa právne ako ukotvenie takéhoto dokladu, že kto ho vydá, za akých podmienok, tak vieme si predstaviť aj zmeny v živnostenskom zákone.”

Michaela Lovásová: “Zväz živnostníkov s nápadom súhlasí, ale má aj ďalšie návrhy. Chce napríklad, aby bolo medzi viazanými živnosťami zaradené aj maliarske remeslo. Keďže doteraz bola táto živnosť voľná, mohol ju vykonávať prakticky ktokoľvek a nepotreboval na to vzdelanie, či prax.”

Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu: “Pretože tým sa zvýši úroveň vykonávaných remesiel. Za tým je skrytá úroveň poskytovaných služieb pre verejnosť.”

Michaela Lovásová: “Zatiaľ čo živnostenský zväz požaduje viazanú živnosť pre viac remeselných činností, opozičná SaS upozorňuje, že v niektorých prípadoch je potrebný presný opak.”

Jana Kiššová, poslankyňa SaS: “Napríklad záhradní architekti, ak niekto dokáže niekomu pekne spraviť, zariadiť záhradu, nemyslím si, že je nevyhnutné, aby musel mať takýto človek vysokú školu.”

Michaela Lovásová: “Ministerstvo vnútra zároveň plánuje spustiť do leta novú notifikačnú službu. Ak si napríklad podnikateľ živnosť preruší a bude sa blížiť termín jej obnovenia, upozornia ho na to vopred SMS alebo mailom.”

Ján Dutko: “Odovzdá na báze dobrovoľnosti kontakt na seba, akonáhle bude ukončený časový interval, to znamená buď pozastavenia alebo mu skončí platnosť dokladu odbornej spôsobilosti, ktorý je v niektorých prípadoch ako limitovaný, bezplatne mu živnostenský úrad zašle ako notifikáciu.”

Michaela Lovásová: “Živnostníci na dátumy totiž často zabúdali a hrozili im tak sankcie.”

Význam mediácie pri delení majetku

Dohoda partnerov aj po rozvode je vždy lacnejšia než súdenie

Rozvedení si môžu majetky rozdeliť aj mediačnou dohodou. Určite ušetria, vraví mediátorka Bronislava Švehláková.

(Pozn.  aj V NARKS máme realitných odborníkov  – kvalifikovaných mediátorov).

[HN; 16/05/2018; Helena Kokolová ; Zaradenie: EXPERT]

ROZHOVOR

Ako mediátorka sa stretávate aj so spormi o majetky. V akom štádiu sú ešte vhodné na mimosúdne urovnanie mediáciou?

Najčastejšie ide o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode, ale aj podielového spoluvlastníctva nezosobášených partnerov. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon na dohodu myslí a dáva bývalým manželom možnosť mimosúdne sa dohodnúť do troch rokov od právoplatnosti rozvodu. To je dostatočný čas, aby sa o to strany pokúsili, a keď to nedokážu sami, navštívili mediátora, ktorý im s tým dokáže veľmi efektívne pomôcť. Nielenže sa to dá vyriešiť veľmi rýchlo, ale aj výrazne ušetria. V prípade podielového spoluvlastníctva sa bývalí partneri tiež môžu na zrušení a vysporiadaní dohodnúť.

 

Mohli by ste ilustrovať na nejakých príkladoch zo svojej mediačnej praxe, ako by sa spory dali riešiť mimosúdnou cestou?

Bolo to niekoľko rokov dozadu. Dodnes si ten prípad pamätám. Bývalí manželia mali veľký spoločný majetok. Nielen aktíva – byty, pozemok, garáže, ale aj pasíva – hypotéky, pôžičky a okrem toho hnuteľný majetok, na ktorom im veľmi záležalo. Relatívne rýchlo sa nám podarilo vyriešiť rozdelenie “veľkých vecí” – nehnuteľnosti aj pôžičky, ostalo nám zariadenie bytov a dva cenné obrazy.

 

Obrazy a zariadenie sa delili ťažšie než nehnuteľnosti a dlhy?

Ťažšie. Rozdeliť zariadenie znamenalo spísať niekoľkostranový zoznam, prejsť položku po položke a nájsť kompromis. Napríklad, obaja mali záujem o konkrétnu skrinku alebo o rovnaký mop na umývanie podlahy. To sa tiež podarilo a ostala nám úloha rozdeliť dva, pre nich veľmi cenné obrazy. Prakticky hneď sa dohodli, že obrazy dostanú deti, keď budú dospelé a dovtedy si každý z nich nechá jeden. Keď prišlo na to, komu pripadne ktorý obraz – nastal veľký problém. Obaja totiž chceli ten istý obraz. A začalo dohadovanie sa, kto má naň väčšie právo, kto má k nemu bližší vzťah.

 

Prečo bol obraz taký vzácny?

Išlo o svadobný dar. Nakoniec to dopadlo tak, že sme žrebovali, ktorý obraz kto dostane.

Čo pre rozhádaných znamená, ak sa obrátia na súd, aké poplatky a trovy musia platiť? Môžu vôbec nejako nakladať s majetkom počas súdneho sporu?

Súdom vysporadúvané BSM trvá roky, priemerne štyri až sedem, ale často aj oveľa dlhšie. Strany musia zaplatiť súdny poplatok vo výške troch percent z hodnoty majetku a nemalú odmenu advokáta. Oproti mediácii, ktorá trvá, povedzme, pár týždňov, sa niekedy stranám podarí dohodnúť už na prvom stretnutí a zaplatia len odmenu mediátora. Tá je výrazne nižšia ako advokáta a strany ju platia na polovicu.

 

Musí mediačnú dohodu schváliť súd?

Nie, dohodu už nedávajú na schválenie súdu. Je potrebné spraviť len úkony, ktoré rozdelenie majetku prináša. Napríklad, ísť do banky vyriešiť zmenu hypotekárneho úveru, na kataster nehnuteľností prepísať byt a podobne.

 

S akými výdavkami treba počítať? Napríklad, ak rozvedení vysporadúvajú súdom byt v hodnote 100-tisíc eur.

Na porovnanie, ak rozvedení vysporadúvajú súdom byt v hodnote 100-tisíc eur, poplatky za súdne ohodnotenie nehnuteľností, ktoré musia strany znášať, budú okolo dvesto až päťsto eur, súdny poplatok bude na začiatku 66 eur, na konci tritisíc a k tomu treba pripočítať ešte aj odmenu advokátovi. Pri vysporadúvaní dohodou prostredníctvom mediátora to bude odmena mediátorovi okolo sto eur na hodinu. Záleží len na stranách, ako dlho bude mediácia trvať, stranám stačí odhad nehnuteľnosti od realitnej kancelárie, čo je okolo 25 eur plus poplatky za vypracovanie dohody. Takže v prípade mediácie sa bavíme o stovkách eur, v prípade vysporadúvania súdom o tisíckach. Ak sa bývalí manželia po začatí súdneho konania pokúsia o zmier napríklad mediáciou, súdny poplatok sa im zníži na jedno percento. Takže oplatí sa dohodnúť sa aj v tomto prípade. Helena Kokolová

Strany nájdu dohodu, pretože dostali dostatočný čas a priestor na to, aby vysvetlili svoje dôvody, aby našli kompromis medzi právnou a emočnou stránkou veci.