.png)
Minulý rok bol mimoriadne bohatý nielen na politické, ale aj ekonomické udalosti. Jedna z najvýznamnejších zmien pre bežných ľudí prišla s rozhodnutím Európskej centrálnej banky po jedenástich rokoch zvýšiť základnú úrokovú sadzbu. Po dlhých mesiacoch tak aj na Slovensku skončila éra lacných peňazí. Tento rok by sme mohli nazvať rokom zdražovania hypoték. Bývanie sa kvôli drahším hypotékam stalo najnedostupnejšie za poslednú dekádu.
Depozitná sadzba stúpla aktuálne na rekordných 3,75 percent, sadzba hlavných refinančných operácií na 4,25 a jednodňových refinančných operácií na 4,5 percenta. O ďalšom zvyšovaní úrokovej miery Európska centrálna banka priamo nehovorí. Konštatuje len, že pri „určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa Rada guvernérov bude naďalej riadiť aktuálnymi údajmi“.
Fixácia úrokových sadzieb
Približne štvrtina hypoték sa vlani presunula do dlhších fixácií na päť alebo viac rokov, pričom tento rok sa refixácia dotkne desatiny úverov, budúci rok asi 20 %. Klientom stúpne splátka v priemere o polovicu, domácnosti to zoberie v priemere osem percent príjmu, k tomu však treba počítať s pomerne silným rastom miezd, tento aj budúci rok o 10 percent. Aj Národná banka Slovenska preto predpokladá, že väčšina klientov by mala vyššie splátky zvládnuť. Splátka by sa mala vyšplhať v priemere o 100 eur mesačne viac ako predým.
Mnohí si aktuálne vyberajú aj predĺženie splatnosti úveru, čo však nemusí každému vyhovovať. V praxi to bude znamenať, že ak si niekto požičal v roku 2018 sumu 200-tisíc eur, bude na konci fixácie jeho zostatok úveru 172 587 eur. Ak sa rozhodne úver predĺžiť opätovne na 30 rokov a zvolí si opäť 5-ročnú fixáciu, narastie v prípade najlacnejšej ponuky jeho splátka „iba“ o 122 eur, miesto 209 eur.
Prečo ECB zvyšuje sadzby
ECB je centrálnou bankou, ktorá je zodpovedná za euro a za udržanie jeho stability. Keď je inflácia príliš vysoká, zvyšovanie úrokových sadzieb pomáha znižovať infláciu späť na cieľovú hladinu 2 % v strednodobom horizonte. Podľa štatistického úradu EÚ Eurostat boli v júni spotrebiteľské ceny v spoločenstve 20 krajín platiacich eurom o 5,5 % vyššie ako v rovnakom mesiaci minulého roka. To je výrazne viac ako strednodobá cieľová hodnota na úrovni dvoch percent, ktorú považuje ECB za optimálnu pre udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny energií a potravín, navyše v júni vzrástla na 5,5 % z májových 5,3 %.
Hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu. Úrokové sadzby sú len jedným z viacerých nástrojov, ktoré ECB v rámci svojej menovej politiky využíva. K dispozícii má celý súbor nástrojov, ktoré používa, a to aj v kombinácii, na usmerňovanie inflácie.
Úrokové sadzby pre súkromné osoby a podniky ponúkané bankami sa menia v závislosti od zmeny sadzieb ECB. Úrokové sadzby závisia aj od dopytu a ponuky úverov, teda koľko sú záujemcovia o úvery ochotní míňať a investovať a aký objem úverov je k dispozícii.
Keď chcú ľudia míňať peniaze a investovať, ale nemajú možnosť získať dostatočne vysoký úver od banky, úrokové sadzby zvyčajne rastú, keďže je k dispozícii menej úverov. Ak si ľudia naopak v bankách uložia značný objem úspor, ekonomika má k dispozícii veľa peňazí a sadzby vtedy zvyknú byť nízke. Zmena kľúčových úrokových sadzieb sa vo väčšej alebo menšej miere odrazí v celom hospodárstve vrátane bankových úverov, trhových úverov, hypoték, sadzieb bankových vkladov a iných investičných nástrojov.
Keď je inflácia príliš vysoká z dôvodu vysokého dopytu a nedostatku tovaru a služieb, zvýšením sadzieb môžeme vyvolať zdraženie úverov. To schladí ekonomiku, upokojí inflačné očakávania a zníži infláciu. Pri príliš nízkej inflácie môže ECB znížiť úrokové sadzby a zlacniť tak úvery na podporu investícií a dopytu. Vyššie sadzby dokážu udržať pod kontrolou inflačné očakávania.
Ak si ľudia aj firmy myslia, že vysoká inflácia je trvalého rázu, zamestnanci budú pravdepodobne požadovať vyššie mzdy a zamestnávatelia zasa môžu zvýšiť svoje vlastné ceny. Takýto jav sa označuje ako mzdovo-cenová špirála. Aby sme tejto špirále predišlo, ECB budem naďalej zvyšovať úrokové sadzby, a tým zvyšovať cenu úverov i úročenie úspor. Tým zabezpečí, že podniky, pracovníci a investori budú presvedčení, že inflácia v strednodobom horizonte klesne na 2 %.
Zvýšené sadzby ECB majú nevýhody, ale aj výhody. Vyššie sadzby znamenajú, že si požičiavame drahšie a ľudia si pri svojich súčasných príjmoch nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku, ako dostali v minulosti. Banky im poskytne menej peňazí na financovanie nehnuteľnosti. Problém to bude hlavne pre nízkopríjmové skupiny ľudí, pre ktorých sa hypotéka stane nedostupná. Na strane druhej vklady a sporenia bývajú výhodnejšie. Ak budú ľudia viac sporiť a menej míňať, spomalí sa produkcia tovarov a služieb v ekonomike a to pomôže znížiť infláciu.
Na čo treba myslieť
Ešte predtým, ako sa Slováci zadĺžia, treba myslieť na to, že splátka môže mať najviac 60 % z mesačného príjmu, čo vytvára vankúš pre rast úrokov ale aj iných nákladov ako je aktuálne aj vysoká inflácia, nad 10-timi percentami. Treba myslieť na to, že v aktuálne nastavených opatreniach NBS hypotéku môžete dostať na maximálne 80% ceny nehnuteľnosti. Každý klient je pri poskytnutí úveru testovaný na sadzbu, ktorá je vyššia o 2 percentuálne body, akú reálne dostane.
To je ďalší dodatočný vankúš v príjme domácností. Nové hypotéky nemôžu zasahovať do dôchodkového veku, keď väčšine ľuďom prudko poklesne príjem. NBS zaviedla limity na maximálnu výšku celkového dlhu, teda všetkých úverov, ktoré domácnosť má. To by malo aj do ďalších rokov pomôcť k tomu, aby sa klient príliš nezadlžoval a nepreplácal úver. Vďaka týmto opatreniam je málo pravdepodobné, že by mala veľká časť domácností problém splácať svoje záväzky. Samozrejme, ide o priemer a časť domácností problémy so splácaním úverov bude mať. Aj NBS spotrebiteľov vyzýva, aby si tvorili finančné vankúše, úspory, aby sa nimi pripravili na zvýšené splátky. Najrizikovejší klienti sú tí s nižším príjmom, vzdelaním, vyšším zadlžením a tí, ktorí dostali úver len nedávno.
Ceny nehnuteľností pod tlakom sadzieb klesajú
Aktuálna situácia sa odráža aj na realitnom trhu. Nárast úrokov o jeden percentuálny bod sa zvykne do dvoch rokov prejaviť poklesom cien o dve až štyri percentá. Ponukové ceny nehnuteľností v druhom štvrťroku 2023 medzikvartálne klesli o 2,3 percenta. Priemerná cena sa medzi štvrťrokmi znížila o 58 eur na 2 498 eur štvorcový meter.V porovnaní s cenovým vrcholom v júli 2022 sú dnes dokonca lacnejšie o deväť percent, informuje v pravidelnej správe o vývoji cien nehnuteľností Národná Banka Slovenska. Kým však ceny bytov pokračujú v poklese, ceny domov stagnujú. Ako ďalej uvádza NBS, z regionálneho hľadiska bol „výraznejší cenový pokles zaznamenaný na strednom a východnom Slovensku. V Trnavskom kraji sa ceny prakticky nezmenili a v Nitrianskom kraji veľmi mierne rástli.“
Priemerná cena dosiahla podľa NBS pri bytoch hodnotu 2 711 eur za štvorcový meter, čo zodpovedá medzikvartálnemu poklesu o tri percentá a medziročnému o osem percent. Priemerná cena domov sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom prakticky nezmenila, medzikvartálne vzrástla len o 0,7 percenta na 1 944 eur za štvorcový meter. Medziročne to predstavovalo pokles o 2,1 percenta. Z pohľadu regiónov ceny nehnuteľností v druhom štvrťroku 2023 klesali vo väčšine krajov. Výnimkou bol Nitriansky kraj, kde ceny mierne vzrástli (o 1,3 percenta oproti minulému štvrťroku), zatiaľ čo v Trnavskom kraji ceny stagnovali. Ceny klesli výraznejšie v Prešovskom (- 5,1 percenta), Košickom (- 4,9 percenta), Trenčianskom (- 4,6 percenta) a Žilinskom kraji (- 4 percentá).
