.png)
Výstavba nájomných bytov, rozšírenie bezplatnej dopravy na autobusy, zrušenie doplatkov za lieky, exekučná amnestia či príspevok dvesto eur pre tehotné študentky a pracujúce matky. TREND skúsil vyčísliť, koľko by stáli odvážne plány budúcej vládnej koalície. Presné čísla sa nedajú zistiť, pretože nie je známa konečná podoba návrhov. Na základe doposiaľ zverejnených informácií však možno hovoriť o stámiliónoch eur.
Odborníci pritom upozorňujú, že nová vláda nebude môcť príliš rozhadzovať. Jednak pre rozpočtové záväzky, ale aj pre hroziacu recesiu. Tú môže spôsobiť koronavírus, ktorý už teraz devastuje ekonomiku Slovenska.
,,Budúca vláda bude musieť vysvetliť ľudom, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť minimálne osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.
Nájomné byty: Menej a nie za štátne
Lídri strán zostavujúcich novú vládu sa dohodli, že štát bude stavať nájomné byty. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár sa už rozlúčil s magickým číslom 25-tisíc bytov ročne. Realisticky hovorí, že ich byť môže aj tisíc či viac, ale treba začať.
A napokon ich možno nebude stavať iba štát. Predseda SaS Richard Sulík chce podporiť súkromníkov. Napríklad tak, že sa skráti lehota odpisov bytov zo 40 na 20 rokov. Mali by vzniknúť realitné fondy v rámci druhého piliera, ktoré by lákali sporiteľov, aby investovali do bytov. Napokon by sa malo zjednodušiť stavebné konanie a vyriešiť problém s neplatičmi nájomného. To, koľko by podpora a výstavba nájomných bytov mohla stáť, si politici ani odborníci netrúfajú odhadnúť. Vedia však, že pôjde o najväčšiu položku z plánovaných sociálnych opatrení vlády.
Štát má v Štátnom fonde rozvoja bývania zhruba 250 miliónov eur na výstavbu asi päťtisíc bytov ročne. Problém je, že sa nevyužívajú naplno.
,,Vinou zdĺhavých stavebných konaní, zlých územných plánov a netransparentného získavania dotácií z ministerstva dopravy tieto financie neboli opakovane vyčerpané. V roku 2019 sa postavilo iba okolo 1 500 nájomných bytov,” vysvetľuje šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.
Súkromný sektor nájomné byty veľmi stavať nechce, lebo nie sú rentabilné. V prípade prijatia potrebných zmien, napríklad zrýchlených odpisov, by návratnosť investície do ich výstavby mohla byť do pätnásť rokov. Problémom je aj čas výstavby či nedostatok vhodných pozemkov.
Autobusy zadarmo
Hnutie OĽaNO presadzuje rozšírenie bezplatného cestovania pre žiakov a dôchodcov, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje len na vlaky, aj na autobusy. Verejnú dopravu zadarmo má v programe aj hnutie Sme rodina. Program OĽaNO nehovorí jasne, kde na bezplatné autobusy zobrať peniaze. Odborník hnutia na dopravu Ján Marosz sa pre TREND nechcel v tejto fáze vyjadrovať k detailom.
Koaliční partneri s nápadom nemajú zásadný problém, len ho chcú doladiť. Branislav Gröhling z SaS uviedol, že si vie predstaviť rozširovanie bezplatnej dopravy na autobusy, ale musia si to vydiskutovať so samosprávami, ktoré sú za prímestskú autobusovú dopravu zodpovedné. V súčasnosti kraje a mestá dotujú stratovú autobusovú dopravu zo svojich podielových daní. Napríklad Banskobystrický kraj len v minulom roku minul na dotácie pre autobusovú dopravu 30 miliónov eur.
Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska tvrdí, že rozšírenie bezplatnej verejnej dopravy na autobusy musí finančne kryť vláda a mala by ho sprevádzať kvantifikácia dosahov.
Podpora pre mamičky
Hnutie Igora Matoviča navrhuje zaviesť príspevok vo výške dvesto eur mesačne pre študentky a pracujúce matky od trinásteho týždňa tehotenstva do začiatku poberania materského, teda asi štyri mesiace.
Opäť je ťažké vyčísliť, koľko by to štát stálo. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v minulom roku narodilo viac ako 57-tisíc detí. Keby príspevok dostali všetky budúce matky, bolo by to vyše jedenásť miliónov eur mesačne a 132 miliónov eur ročne. V skutočnosti by to stálo menej, lebo na príspevok by nemala nárok každá žena.
Odborníci na trh práce odhadujú, že priemerný mesačný počet poberateliek tejto dávky by mohol byť asi 16-tisíc. Výdavky štátu by sa tak ročne zvýšili približne o 42 miliónov eur. Otvorenou otázkou zostáva, či by sa táto dávka vyplácala aj nemocensky nepoisteným mamičkám.
Zrušenie doplatkov za lieky
Hnutie Sme rodina navrhuje zrušiť doplatky za lieky pre dôchodcov, deti do šiestich rokov a ťažko zdravotne postihnuté osoby. Chce stanoviť aj strop na doplatky za lieky, teda odstupňovať výšku vrátených doplatkov na základe príjmu pacienta.
Strana SaS súhlasí s tým, aby sociálne ohrozené skupiny mali strop na doplatky za lieky či zdravotné pomôcky. Odmieta však, aby sa rozdiely preplácali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, ako je to v súčasnosti.
,,Ide o sociálne opatrenie, ktoré má byť financované ako sociálna dávka z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,” uviedla ešte pred voľbami tímlíderka SaS pre zdravotníctvo Jana Cigániková. Podľa nej súčasná prax bez náhrady znižuje dostupné zdroje na financovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií pacienti v roku 2018 zaplatili za lieky predpísané na recept 148,5 milióna eur. Tieto čísla každý rok mierne stúpajú. Keby mal štát vracať len časť, opäť by išlo o desiatky miliónov eur.
Odborníci upozorňujú, že už dnes je na Slovensku strop na doplatky za lieky pre vybrané skupiny ľudí. Dôchodcovia môžu doplácať len 30 eur za štvrťrok a za deti do šiestich rokov sa dopláca desať eur za kvartál. ,,Ide približne o 860-tisíc poistencov,” uvádza R. Chovanculiak. Zároveň dodáva, že keby sa doplatky úplne zrušili, dal by sa očakávať zvýšený dopyt po ,,liekoch zadarmo”. To by bolo v rozpore s tým, prečo sa doplatok za lieky zavádzal. Cieľom bolo obmedziť plytvanie liekmi.
Exekučná amnestia
Sme rodina chce presadiť exekučnú amnestiu pre ľudí, ktorí sú dlžní štátu. Išlo by o dlhy, ktoré vznikli od 1. januára 1993. Podmienka by bola, že dlžník uhradí istinu správcovi pohľadávky. Potom by sa mu odpustili úroky z omeškania a poplatky za exekúciu. Zákon by platil pre ľudí, ktorých dlh voči štátu nepresahuje desaťtisíc eur bez úrokov a poplatkov.
Týmto opatrením chce B. Kollár pomôcť zhruba 540-tisíc ľuďom, z toho približne 34-tisíc dôchodcom. Dnes môžu exekútori zrážať dlh aj z nemocenských dávok či z dôchodku, čo je pre mnohých sociálne slabších dlžníkov problém.
Keby mal štát za dlžníkov vyplatiť sankčné úroky aj exekučné trovy, nebola by to podľa odborníkov lacná záležitosť. Ich výšku si netrúfajú odhadnúť. ,,Zákon o zastavení starých exekúcií hovorí len o paušálnych náhradách, ktoré platia veritelia, a nezaoberá sa skutočnými nákladmi exekučného konania,” vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.
Ministerstvo spravodlivosti pri zákone o zastavení exekučných konaní, ktoré sú staršie ako päť rokov, odhadovalo náklady pre štát na viac ako 40 miliónov eur v priebehu štyroch rokov.
Podľa S. Kolesárovej exekučnú amnestiu rozširovať netreba, lebo už platí novela zákona o zastavení neúspešných exekúcií po piatich rokoch.
Podľa odborníkov je systematickejším riešením než exekučné amnestie zavedenie funkčného inštitútu oddlženia. Možnosť oddlženia dlžníkov už upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a to formou osobného bankrotu. Lenže túto možnosť často zneužívajú špekulanti.
Hlasy volajúce po šetrení
Keby sa budúcej vláde podarilo presadiť plánované sociálne balíčky, išlo by o stámilióny eur ročne zo štátneho rozpočtu. Ten je už dnes napätý a jeho deficit je vyšší, než sa plánovalo. Presné finančné vplyvy si netrúfajú predpovedať ani odborníci.
,,Na korektné vyčíslenie vplyvov navrhovaných opatrení treba mať k dispozícii konkrétne legislatívne znenie,” vysvetľuje šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Očakáva, že budúca vláda si prejde technické detaily návrhov a až potom bude vyčísľovať vplyv na verejné financie.
Ak vláda potvrdí záväzok dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, nebude môcť veľmi míňať na sociálne balíčky, ale skôr šetriť a zvyšovať dane. Riaditeľ INEKO Peter Goliáš upozorňuje, že nová vláda bude mať obmedzený priestor na zvyšovanie výdavkov aj preto, lebo hrozí ekonomická kríza spôsobená koronavírusom. ,,Plány na pokračovanie v rozšafnosti sú v rozpore s realitou,” dodáva.
,,Budúca vláda bude musieť ľuďom vysvetliť, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.
[Trend; 11/2020; 19/03/2020; s.: 28,29; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika, Sociálne opatrenia]
