Všetky príspevky NARKS

Štandardy v realitkách nie sú samozrejmosťou

Štandardy v realitkách nie sú samozrejmosťou

Sprostredkovateľská činnosť v oblasti realít a štandardy maklérskej práce nie sú na Slovensku detailne definované v legislatíve. Upozorňuje na to aj Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska. “To spôsobuje, že klienti často nemajú vedomosť, aké služby môžu a majú pri spolupráci s realitnou kanceláriou žiadať. Chceme preto viac informovať o tom, aké služby je každá profesionálna kancelária povinná klientovi poskytnúť,” informuje Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Asociácia pripravila osvetovú kampaň. Ide o interaktívne poradenstvo o bývaní pre mladých, rodiny, ale aj pre seniorov, či o financovaní bývania, výbere, kúpe a predaji nehnuteľností, či o bezpečnosti pri prevode v katastri. “Roadshow 2019 s názvom Reality vo vašom meste je zameraná aj na zvýšenie informovanosti širokej verejnosti o realitnom trhu, vývoji cien nehnuteľností, možnostiach financovania, právnych aspektoch realitného obchodu,” spresnil prezident národnej asociácie.

Kampaň odštartovala včera v Komárne. Odborníci z regiónov s predstaviteľmi asociácie zavítajú do všetkých krajských miest. Asociácia pripravila v rámci kampane pre návštevníkov aj užitočné rady a tipy, bezplatné právne poradenstvo či vypracovanie znaleckých posudkov. “Ďalším cieľom roadshow je spropagovať prácu realitných maklérov na našich školách,” avizoval Ján Palenčár. Podujatie prinesie aj aktuality o vývoji cien nehnuteľností v regiónoch a prognózy do budúcnosti. Lucia Páchniková

[HN; 174/2019; 10/09/2019; s.: 13; Lucia Páchniková ; Zaradenie: REALITY]

NARKS začne 9. septembra osvetovú kampaň o otázkach bývania

Osvetovú kampaň Reality vo vašom meste s možnosťou interaktívneho poradenstva v otázkach bývania, jeho financovania, výberu, kúpy a predaja nehnuteľností či bezpečného prevodu v katastri pripravila na september Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Médiá o tom informovala asociácia.

Kampaň sa začne v Komárne 9. septembra a skončí sa 20. septembra v Košiciach, postupne bude v ďalších krajských mestách. Účastníci sa môžu stretnúť s odborníkmi z daného regiónu, predstaviteľmi NARKS a ďalšími.

“V porovnaní so štátmi Európskej únie je na Slovensku stále veľmi málo bytov a dopyt po kúpe, ale aj nájme je enormný, čo spôsobuje neustále zvyšovanie cien,” uviedla asociácia.

Podľa nej sú dôvodom aj slabšia ponuka dostupného nájomného bývania na jednej strane, vysoké komerčné nájmy na druhej strane, ktorým zase úspešne konkurujú úvery na vlastné bývanie od bánk s pomerne nízkou mesačnou splátkou úveru. Podľa posledného prieskumu Eurostatu v roku 2014 až 90,3 % obyvateľstva na Slovensku bývalo vo vlastnom, pričom pomer bývania v bytoch (49,4 %) a v domoch (50,3 %) je vyrovnaný. Najbližší detailný prieskum bývania sa plánuje v roku 2021, ako uzatvára NARKS.

Podujatie sa uskutoční s podporou partnera Slovak Business Agency.

[24hod.sk; 05/09/2019; Teraz.sk, TASR ; Zaradenie: Ekonomika]

Ceny podnájmov sa zvyšujú

Jaroslav Zápala, moderátor:

“Keďže nie každému sa podarí ubytovať na internáte, druhou voľbou je často práve privát. Bytov na prenájom je síce viac, mladí ale musia počítať s tým, že si priplatia.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Ceny za podnájom sa dvíhali takmer vo všetkých regiónoch, najmä mimo hlavného mesta.”

Ján Palenčár, šéf Národnej asociácie realitných kancelárií:

“Pokiaľ by sme si zobrali Bratislavu, tuná je to zvýšenie najmenšie, pokiaľ by sme zobrali medziročné porovnanie, tak zhruba tie ceny mohli stúpnuť na úrovni zhruba 5 %. V prípade iných krajských miest, napríklad Banskej Bystrice, prípadne Prešova, ceny stúpali rýchlejšie, až zhruba o 10 % medziročne.”

Andrea Mačošková:

“V Bratislave zaplatíte za prenájom dvojizbového bytu v priemere najmenej 550 EUR, samozrejme podľa lokality aj viac. Dosť vysoké cenovky si drží napríklad Žilina a Trnava. V metropole východu zaplatíte v niektorých častiach aj to, čo v hlavnom meste. Viac si pýtajú aj za trojizbové byty.

Prenájom 2-izbového bytu
Zdroj – NARKS
Žilina 570 eur
Trenčín 440 eur
Trnava 570 eur
Nitra 540 eur
Bratislava I 740 eur
Bratislava IV 550 eur
B. Bystrica 490 eur
Prešov 430 eur
Košice I 580 eur
Košice III 500 eur

Na ceny podnájmov, ale už niekoľko mesiacov tlačia aj novostavby, ktoré mnohí nakupujú ako investíciu.”

Peter Porubský, Senior PR Manager pre Nehnuteľnosti.sk (telefonát):

“Ich obstarávacia cena, ale treba povedať, že aj kvalita bývania je samozrejme vyššia. Majitelia, ktorí si ich často kúpili ako investíciu, ich prirodzene prenajímajú za vyššie ceny. Chcú tak by mať pokryté svoje investičné náklady, prípadne hypotéku a určitý zisk.”

Andrea Mačošková:

“V neposlednom rade sa ale pod cenovky podpísali prísnejšie podmienky na hypotekárnom trhu, ktoré nastavila Národná banka Slovenska. Ukázalo sa, že časť klientov, ktorí nedostali hypotéku a nemali možnosť kúpiť si byt, odišli práve do sektora nájomných bytov.”

Ján Palenčár:

“Samozrejme nie je to ideálna situácia a vidíme to aj v zahraničí, kde sa enormne zvyšujú ceny nájmov a tuná naozaj je úloha štátu, aby pripravil nové podmienky pre výstavbu nových nájomných bytov.”

Andrea Mačošková:

“Vyššie ceny by mohli teraz pribrzdiť najmä súkromní investori.”

Ján Palenčár:

“Pokiaľ naozaj developeri budú vo väčšom množstve stavať nájomné byty, toto bude mať pozitívny vplyv na vývoj nájomného sektora. Ceny nájmov nebudú rásť, naopak sa stabilizujú.”

Andrea Mačošková:

“Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

 [Markíza, 19:00; Televízne noviny; 30/08/2019;  Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

Predaj existujúcich domov v USA v júli vzrástol o 2,5 %

Predaj starších domov v USA sa v júli oživil viac, než sa čakalo. Predaj existujúcich domov sa v júli medzimesačne zvýšil o 2,5 % a v prepočte na celý rok dosiahol 5,42 milióna po poklese o 1,3 % v predchádzajúcom mesiaci, uviedla národná asociácia realitných maklérov NAR, ktorej členom je aj NARKS.

Predaj existujúcich domov sa v júli medzimesačne zvýšil o 2,5 % a v prepočte na celý rok dosiahol 5,42 milióna po poklese o 1,3 % v predchádzajúcom mesiaci, uviedla národná asociácia realitných maklérov NAR. Júnové celoročné tempo revidovala mierne smerom nahor na 5,29 milióna. Ekonómovia počítali v júni s nárastom o 2,3 % na 5,39 milióna z pôvodne uvádzaných 5,27 milióna.

“Pokles úročenia hypoték zvýšil dostupnosť domov,” uviedol hlavný ekonóm NAR Lawrence Yun. Dodal však, že ponuka dostupného bývania je veľmi nízka. “Nedostatok lacnejších domov výrazne zvýšilo ich ceny.”

Medián ceny existujúceho domu v júli klesol o 1,6 % na 280.000 USD (252.161 eur) z 285.000 USD v júni. Medziročne však vzrástol o 4,3 % z 269.000 USD v júli 2018.

Celková ponuka existujúcich domov na predaj sa znížila na 1,89 milióna na konci júla z 1,92 milióna na konci júna.

 [openiazoch.zoznam.sk; 21/08/2019; Zdroj – ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Výstavba apartmánov, ktoré sa predávajú ako byty

Peter Kollárik, moderátor:

“Bratislavský magistrát zmení posudzovanie projektov, ktoré sú oficiálne evidované ako apartmány, developeri ich však predávajú ako byty. Podľa mesta tým dlhodobo obchádzajú územný plán a ľudia žijú v priestoroch, ktoré oficiálne nie sú určené na trvalý pobyt. Normy totiž určujú koľko bytov môže v lokalite vyrásť. Vedenie mesta niekoľko takýchto projektov už zastavilo.”

Tobiáš Petra, redaktor:

“Byty označené ako apartmány častokrát spĺňajú vybavenosť len ako ostatné byty. V rámci legislatívy je apartmán vnímaný ako nebytová jednotka a tak hrozí, že si naň nemôžete prihlásiť trvalý pobyt. Ďalšie problémy môžu nastať pri hypotéke či pri predaji takéhoto priestoru. Prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.”

Ján Palenčár, prezident Asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Často sa apartmány ako nebytové priestory stavajú preto, pretože v danej lokalite územný plán nepovoľuje stavať stopercentne byty.”

Tobiáš Petra:

“Magistrát hlavného mesta tvrdí, že stavbu apartmánov zakázať nechce. Chcú najskôr zastaviť trend obchádzania súčasne platnej regulácie. Okrem toho mesto musí riešiť aj otázku prísunu podielových daní pre apartmány využívané ako byty. Pokračuje hovorca mesta Peter Bubla.”

Peter Bubla, hovorca Bratislavy:

“Ak chceme, aby verejnosť akceptovala novú výstavbu, je potrebné, aby aj developeri dodržiavali platné pravidlá. Prípadné neaktuálne nastavenie pomeru bývania a vybavenosti chceme v jednotlivých lokalitách riešiť miestnou zmenou územného plánu, nie jeho obchádzaním.”

Tobiáš Petra:

“Zlý a zastaralý územný plán motivuje developerov stavať apartmány, respektíve nebytové priestory. Podľa Jana Palenčárová takýto systém určuje kombináciu výstavby bytov v pomere 70% a 30% nebytových priestorov v danej lokalite. Opäť Ján Palenčár.”

Ján Palenčár:

“V tom čase sa vôbec neriešilo to, že sa niekam ten urbanizmus posunie a budeme tu mať nákupné centrá, budeme tu mať centralizované vlastne zóny takýchto služieb.”

Tobiáš Petra:

“Vedenie hlavného mesta preto poukazuje aj na potreby jednotlivých lokalít či rastúcu občiansku vybavenosť. Cieľom je, aby čo najlepšie reflektovala potreby obyvateľov v konkrétnom území.”

 [Rádio Slovensko, 07:00; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18/08/2019;  Tobiáš Petra]

Radnica obmedzí apartmány

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka:

“Nie je byt ako byt. Developeri vo veľkom ponúkajú bývanie prezlečené za apartmán. Svojské obchádzanie pravidiel sa ale v hlavnom meste končí. Magistrát upratuje nové stavebné projekty.”

Martin Chlebovec, redaktor:

“Roztrhlo sa s nimi vrece. Vyzerá ako byt, spĺňa všetky normy ako byt, no aj to byt nie je. Ak stavebným firmám nevychádzali plány, obchádzali pravidlá, ktoré určovali koľko bytov môže v danej lokalite vyrásť. Byt jednoducho premenovali na apartmán.”

Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Developeri takýmto spôsobom dlhodobo sa prispôsobovali zlému územnému plánu a stavali množstvo apartmánov, to znamená nehnuteľností, kde reálne ľudia bývali a bývajú napriek tomu, že legislatívne nie sú určené na trvalé bývanie.”

Martin Chlebovec:

“Tejto hre dáva Matúš Vallo stopku. Developerom jednoducho niektoré projekty zastavil.”

Peter Bubla, hovorca Bratislavy:

“Záleží od konkrétneho projektu, sme v komunikácii s jednotlivými developermi. Ak sa máme rozprávať o apartmánoch, ak sa máme rozprávať o ich využití vyslovene v rámci cestovného ruchu, tak potom vidíme ten zmysel napríklad niekde vo Vysokých Tatrách alebo podobne. V Bratislave využiteľnosť apartmánov, ktoré sa skrývajú pod tou značkou občianska vybavenosť, asi veľké opodstatnenie nemá.”

Martin Chlebovec:

“Rozdiel medzi bežným bytom a apartmánom je de facto iba na papieri. Apartmán je však nebytový priestor a preto si naň neprihlásite trvalý pobyt. Problém môžete mať aj s hypotékou.”

Ján Pálenčár:

“Byt je nehnuteľnosť určená na trvalé bývanie, apartmán je nebytový priestor určený na nie trvalé bývanie či na občasné bývanie, to je zásadný rozdiel medzi apartmánom a bytom.”

Martin Chlebovec:

“Banky nemusia povoliť splácanie na dobu dlhšiu ako 8 rokov. Problém môže byť aj pri predaji takejto nehnuteľnosti.”

Ján Pálenčár:

“Toto sa musí odzrkadliť na inej cene, to znamená ak apartmán v porovnaní s bytom má o niečo nižšiu sumu, takto je ľahko predateľný.”

Martin Chlebovec:

“No práve cena sa v niektorých prípadoch už šplhá na úroveň bytov. Radnici dochádza trpezlivosť. Z obyvateľov v apartmánoch napríklad netečú do mestskej kasy podielové dane.”

Peter Bubla:

“Naším cieľom je, aby sa takýmto spôsobom neobchádzal zákon, teda v tomto prípade územný plán. Ak má verejnosť akceptovať novú výstavbu, tak v tom prípade naozaj developer musí akceptovať jednoducho platné pravidlá, ktoré tu máme.”

Martin Chlebovec:

“Realitní makléri upozorňujú, že zoškrtaním apartmánov môže vzrásť cena regulérnych bytov. Apelujú preto na mesto, aby zmenilo územný plán.”

Ján Pálenčár:

“V mnohých prípadoch ten územný plán určuje veľké množstvo, veľké percento na výstavbu pre nebytové priestory.”

Peter Bubla:

“V prípade, ak máme niekde dnes už neaktuálny pomer medzi potrebami na bývanie a občianskou vybavenosťou, sme pripravení v tých jednotlivých lokalitách sa na to pozrieť a prípadne upraviť tento územný plán.”

Martin Chlebovec:

“Martin Chlebovec, televízia Markíza.”

 [Markíza, 19:00; Televízne noviny; 10/08/2019;  Martin Chlebovec; Zaradenie: z domova]

Analytik Lazík o raste cien nehnuteľností

Rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/clanok/1161756/analytik-m-lazik-o-vysokych-cenach-nehnutelnosti.html
Katrin Lengyelová, moderátorka:

“Ceny bytov na Slovensku ďalej stúpajú, aj keď pomalším tempom ako v prvom kvartáli tohto roka. Realitný trh pokračuje v raste aj napriek opatreniam Národnej banky Slovenska proti nadmernému zadlžovaniu domácností. Vysokým cenám praje nedostatok novostavieb, ktorý tlačí hore aj ceny starších bytov a vysoký dopyt. Tento vývoj by mal podľa analytikov pokračovať aj v ďalšom období, i keď pokles ekonomického rastu v zdražovaní nehnuteľností spomalí. Mali by rásť najmä ceny bytov vo veľkých mestách. S pomalším rastom cien počítajú odborníci v menej rozvinutých okresoch. Napríklad ceny dvojizbových bytov v Bratislave v druhom štvrťroku zaznamenali medzikvartálny nárast o viac ako 3 percentá. V ostatných krajských mestách dvojizbové byty zdraželi len o viac ako 2 percentá. Ekonómovia výraznú zmenu cien bytov v najbližšom období neočakávajú. Dôvodom je pretrvávajúca nízka ponuka na trhu.

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska je mojím hosťom, s ktorým rozoberieme práve túto tému, myslím, veľmi atraktívnu pre divákov. Prajem vám pekný deň.”

Martin Lazík, analytik NARKS, (hosť v štúdiu):

“Pekný deň prajem.”

Katrin Lengyelová:

“Pán Lazík, tak sme svedkami toho, že ceny nehnuteľností sú pomerne vysoké, ekonómovia a analytici tvrdia, že stále budú ďalej stúpať, ale už teraz niektorí hovoria o realitnej bubline. Súhlasíte s nimi?”

Martin Lazík:

“Súhlasím s tým, že ceny nehnuteľností sú naozaj vysoké, ale nemôžme hovoriť o realitnej bubline. Realitná bublina nie je len cena nehnuteľností, realitnú bublinu vytvárajú aj ostatné faktory, ktoré na trh pôsobia, a dnes vidíme, že tie kondície na trhu sú stále dobré.”

Katrin Lengyelová:

“Tak poďme sa teraz pozrieť konkrétne na tie ceny nehnuteľností, pretože tie sa podľa odborníkov nejak výrazne meniť v budúcnosti nebudú, takže stále tie nehnuteľnosti budú drahé. Ale povedzte, oplatí sa kúpiť, alebo predávať byt teraz, či treba čakať?”

Martin Lazík:

“To je večná otázka. Trh s nehnuteľnosťami, alebo predaj bytov nie je ako bežná komodita, pretože tá obyčajná odpoveď by znela, keď je trh na vrchole, treba predávať, keď je trh v poklese, treba nakupovať. Ale vidíme, že nehnuteľnosti sa takýmto spôsobom nesprávajú, pretože napriek tomu, že máme vysoké ceny nehnuteľností, môžme hovoriť, že sme na vrchole, nevidíme žiadne veľké výpredaje, na trhu máme skôr opačný problém, že máme nedostatok ponuky. Vidíme to aj v novostavbách, ale aj pri starších bytoch. Takže jednotlivé krajské mestá skôr trpia nedostatkom ponuky, a tým nám vlastne generujú potom ďalší ten rast cien nehnuteľností.”

Katrin Lengyelová:

“Vy hovoríte o nedostatočnej ponuke na trhu nehnuteľností, ktorý spôsobuje aj možno málo novostavieb. Čítala som takú informáciu, že práve tie chýbajúce novostavby, hlavne teda v hlavnom meste a v tých väčších okresných mestách tlačia cenu nehnuteľností aj starších bytov smerom nahor. No ale keď sa pozrú ľudia okolo seba, vidia, že sa de facto všade iba stavia, a majú niekedy aj otázku, že kto bude v tých bytoch bývať. Takže nie je to tak, takže tých bytov napriek tomu, že vidíme mohutnú výstavbu, je stále málo.”

Martin Lazík:

“To je uhol pohľadu. Tá výstavba je v Bratislave a v niektorých mestách naozaj solídna, veľmi vysoká, ale napriek tomu vidíme, že tá zásoba, alebo ponuka novostavieb na trhu v Bratislave je, povedzme, na 50 percentách toho, čo sme videli v roku 2014 napríklad, to znamená, tá zásoba, tá celková ponuka je veľmi nízka, napriek tomu, že sa stavia. Našťastie, a to je ten veľký rozdiel oproti roku 2008, tí developeri a investori sú už poučení, to znamená, ak stavajú väčšie objemy nehnuteľností, alebo bytov, tak ich dávajú v určitých etapách, nie je naraz na trhu také obrovské množstvo bytov, aby to zatriaslo tým trhom smerom nadol. A to, čo vidíme tú výstavbu, je častokrát už predané, že sa len realizuje, dokončuje tá výstavba na to, aby sa tí ľudia mohli nasťahovať, čiže vidíme rozostavané bytovky, ktoré už ale majú svojich majiteľov. Je pravda aj to, že časť týchto nehnuteľností v novostavbách, alebo bytov, je nakupovaná investormi, keď to takto nazveme, alebo špekulatívne na ich buď držbu dlhodobejšiu, alebo na ich následný prenájom.”

Katrin Lengyelová:

“Ale napriek tomu, že ceny bytov v súčasnosti rastú, aj sa predpokladá ich ďalší rast, určite raz príde deň, kedy sa to otočí, a ceny začnú klesať. Čo tomu bude predchádzať, aby sme sa na to vedeli nejakým spôsobom pripraviť?”

Martin Lazík:

“To je znova veľmi ťažké. A tak, ako sme hovorili o tom, že či sme v realitnej bubline, tak som hovoril, že na trh s nehnuteľnosťami pôsobí veľmi veľa faktorov. Čiže my môžme medzikvartálne reportovať stále nejaké rasty cien nehnuteľností, ale už na trhu môžu byť určité signály, ktoré budú hovoriť protichodné informácie, či už je to rast nezamestnanosti. Dnes sme v opačnom smere, to znamená, nezamestnanosť nám klesá, ale, povedzme, príde obdobie, kedy začne rásť, bude sa prepúšťať, výrobné podniky začnú mať problém, atď. To bude mať všetko za následok to, že niektoré tieto faktory budú sa zhoršovať, nálada na trhu sa bude taktiež zhoršovať, ľudia do určitej miery stratia dôveru v nejakú budúcnosť, alebo budú viacej opatrní, ten optimizmus vyprchá, a to budú tie prvé signály, ktoré by mohli naznačovať nejakú reakciu na trhu s nehnuteľnosťami smerom dole. Nemôžme opomenúť, povedzme, rast úrokových sadzieb, to znamená, že tak, ako dnes motivujú na ten nákup, tak ich nárast v budúcnosti môže zase demotivovať k nákupu nehnuteľností, takže naozaj môže to byť viacero tých ukazovateľov, ktoré nám môžu dávať tie prvé signály. Zároveň ale nemusia hneď automaticky znamenať pokles cien nehnuteľností, pretože k poklesu patrí aj to, že máme veľkú ponuku. To znamená, že budeme musieť vidieť na trhu aj určitú akumuláciu ponuky, či už starých, alebo nových bytov.”

Katrin Lengyelová:

“Ak by sme sa mali pozrieť trošku do minulosti a vypichnúť nejaké obdobie, bola už taká situácia na trhu s realitami, aká je dnes? Alebo je to úplný unikát a úplné nóvum?”

Martin Lazík:

“Môžme hovoriť o podobnej situácii, úplne rovnaká nebola, samozrejme, ten čas sa mení. Mali sme situáciu, starší si budú pamätať, v 2003, 2004, keď prichádzali prvé hypotekárne banky, štátna bonifikácia, vtedy sa oznámilo ukončenie nejakých bonusov pre hypotéky, a vtedy bol vytvorený taký prvý stres a prvý, aj my sme zaznamenali, taký prvý výraznejší nárast cien nehnuteľností, čo môžme hovoriť v 2003, 2004. Potom to bolo samozrejme obdobie 2007, 2008, tam to zase bolo spájané s príchodom eura, zmeny z koruny na euro, takže každé to obdobie, aj keď máme, povedzme, za sebou už dve, alebo toto je tretie obdobie takého prudšieho rastu, tak mali svoje špecifiká, a mali aj spoločné nejaké časti. Ale myslím, že prevládajú tie odlišnosti, než tie spoločné ukazovatele.”

Katrin Lengyelová:

“Národná banka Slovenska pred nejakým časom sprísnila pravidlá, ktoré treba splniť, aby človek, alebo ľudia dostali hypotekárny úver. Ovplyvnilo to trh s nehnuteľnosťami, alebo sa ľudia s tým tak vyrovnali, že to nebolo prakticky vôbec cítiť na kúpe, alebo predaji nehnuteľností?”

Martin Lazík:

“My sme opatrenia NBS zaznamenávali už v čase ich prvého ohlásenia v roku 2017, 2018 následne, pretože tým, že boli komunikované vopred, ľudia sa mali čas na to pripraviť, aj developeri, aj samotní klienti, čo bolo určite veľmi dobre, pretože vidíme, že neprišiel na trh nejaký výrazný šok, napriek tomu, že už máme v platnosti vlastne všetky opatrenia NBS, a sú konečné. Takže nateraz sú všetky zavedené, a neprišiel žiaden šok, takže tomuto to bolo dobre, ale ten efekt sme videli už v roku 2017, 2018, že predsa len prišlo k určitému popudu na trh, že nakupujme nehnuteľnosti, pretože nemusíme neskôr dostať hypotéku, môže sa to zhoršiť, atď. Ale vidíme, že napriek tomu, že už máme všetko zavedené, tak aj v tomto období máme nadpriemerný počet úverov, alebo teda výšku úverov, vyššiu ešte, ako sme mali v roku 2014, 2015, takže to úverovanie je stále celkom vysoké. Ja len dúfam, že nebudú nasledovať nejaké ďalšie ešte prísnejšie zásahy do hypotekárneho trhu, lebo to by tiež mohlo mať zásadný dopad na realitný trh.”

Katrin Lengyelová:

“Ale Slovensko je taká špecifická krajina, pokiaľ ide o trh s bývaním, tvrdia teda niektorí hlavne bankoví analytici, lebo ľudia mladí hlavne na Slovensku stále majú taký pocit, že oni chcú a potrebujú si kúpiť novú nehnuteľnosť, že berú si tie hypotekárne úvery. Prečo je to tak? Myslíte si, že je to mentalitou, alebo je to možno cenami nehnuteľností u nás, ktoré sú stále prijateľné?”

Martin Lazík:

“Je viacero faktorov. Jednak je tá mentalita, to nastavenie, že bývať a mať vlastné bývanie je určite niečo iné, ako byť v nájme. Ale zároveň je to možno aj tá dostupnosť tých peňazí, ktoré v bankách sú, to znamená, tí mladí majú k nim prístup, vedia si ich požičať, a pokiaľ im to vychádza, že sa vedia kvalifikovať cez hypotekárny úver, a vedia získať za tieto peniaze solídne bývanie, tak im to určite viacej vychádza v jednoduchej matematike, ako ísť do nájmu. Lebo častokrát tie nájmy sú veľmi podobné výške ako samotná hypotekárna splátka, čiže nadobudnutie nehnuteľnosti je možno o niečo drahšie, ale je to rádovo možno sto, dvesto euro, pri niektorých typoch nehnuteľností, a to už sa mladých ľuďom oplatí investovať do vlastného bývania, pretože je to jeden z tých základných atribútov pre tú ich budúcnosť, najmä pokiaľ počítajú a chcú si založiť rodinu, atď., a nie sú hneď, povedzme, po škole, samozrejme mladí, ktorí skončili školu, ešte nevedia, čo budú robiť, atď., kde budú robiť, chcú cestovať, tak tí samozrejme volia nájom, ale akonáhle už máme za sebou nejakú etapu života, tak pre nich vychádza pravdepodobnejšia, ja som tiež toho zástanca, kúpa vlastnej nehnuteľnosti, ktorá potom pre budúcnosť necháva jednak zhodnotenie tých samotných peňazí, ktoré som do toho dal, pretože z dlhodobého hľadiska je veľmi pravdepodobné, že tie ceny budú len rásť v horizonte desať, dvadsať, tridsať rokov.”

Katrin Lengyelová:

“Dobre, tak dám vám ešte na záver poslednú otázku, aj keď asi ťažkú. Tak ako sa to bude vyvíjať v budúcnosti, z takého pohľadu času, čiže keď niekto chce kúpiť byt, má rozmýšľať, alebo má ešte niekoľko mesiacov, možno aj rokov čas, aby sa rozhodol, či kúpi, alebo nie?”

Martin Lazík:

“To je naozaj individuálne posúdenie tej situácie, v akej sa on nachádza, ten konkrétny kupujúci, alebo budúci klient. A ja aj som si pripravoval vlastne, že rozdiel medzi rokom 2008, kedy sme mali vrchol cien nehnuteľností, a teraz sme znova v tom vrchole, je zhruba 30 percent, a za tých desať, alebo jedenásť rokov prišlo k poklesu, ale aj zároveň aj nárastu, to znamená, ak dnes by náhodou niekto kúpil v tomto vrchole cien nehnuteľností, následne by prišlo ku korekcii 10, 15 percent, ako sme to videli v roku 2009 až 10, tak následne zase sa tie percentá vrátia v tých nasledujúcich rokoch. Takže pokiaľ klienti nerozmýšľajú špekulatívne, že dnes kúpiť a o dva, tri mesiace predať, ale z dlhodobého hľadiska, že to je moja nehnuteľnosť, v ktorej budem bývať desať, dvadsať rokov, tak tam nie je nad čím váhať, v podstate v akejkoľvek situácii, alebo resp. je tam taká odpoveď, že nehnuteľnosť sa má kúpiť vždy pred piatimi, šiestimi rokmi, a to je práve to, že keď sa obzrie niekto tri roky dozadu, a povie si, že ešte počkám, lebo to určite klesne, tak môže potom zistiť, že vlastne premárnil ten čas čakaním, váhaním. Je to skôr o tom, pokiaľ nájde tú ideálnu nehnuteľnosť, tak vtedy sa rozhodnúť na tú kúpu, lebo môže prísť k poklesu, ale v tom čase poklesu cien nehnuteľností môže byť to najlepšie, najkvalitnejšie stiahnuté z trhu, a on sa bude musieť uspokojovať s nejakou horšou, lacnejšou, alebo bude tak či tak čakať na tú svoju vysnívanú, ktorá možnože bude stáť rovnako ako teraz.”

Katrin Lengyelová:

“Hovorí a radí Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Ďakujem za rozhovor. Prajem ešte pekný deň.”

Martin Lazík:

“Ďakujem pekne. Dovidenia.”

Hľadať byt s realitkou či bez nej?

Byt či dom snov sa dá nájsť náhodou na “prvý šup” alebo po ňom môže človek pátrať aj niekoľko mesiacov po realitných portáloch, weboch realitných kancelárií, sociálnych sieťach, kamarátoch, príbuzných a známych. Kto na sliedenie na webe nemá čas a nemá ani vhodné známosti, môže aj pri kupovaní bytu využiť služby realitnej kancelárie. Dobrý maklér by mal poznať trh a môže tak ľahšie nájsť vhodné bývanie. Môže napríklad vedieť aj o nehnuteľnostiach, ktoré ešte oficiálne nie sú v ponuke.

Úloh je niekoľko

Okrem hlavnej úlohy, ktorou je nájsť pre kupujúceho predávajúceho a naopak, pomáha realitná kancelária aj pri rôznych právnych úkonoch, ako sú spísanie kúpnej zmluvy či overovanie vlastníckych práv a tiarch. Maklér môže pomôcť vybaviť úkony na katastri a sprevádza klienta aj pri prevode finančných prostriedkov či odovzdávaní nehnuteľnosti. Čo všetko by mal klient od realitky požadovať za províziu, ktorú jej zaplatí, spísala približne pred dvoma rokmi Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKA) v minimálnych štandardoch práce pre realitné kancelárie.

Paušál či percento?

Odmena pre makléra môže byť stanovená fixne ako paušálna suma, zvyčajne sa však pohybuje v rozmedzí troch až piatich percent z ceny nehnuteľnosti. “Pri nehnuteľnostiach s nižšou predajnou cenou môže byť niekedy odmena percentuálne aj vyššia. Napríklad v prípade menšieho bytu v regióne mimo Bratislavy v hodnote 35tisíc eur pri odmene 2000 eur predstavuje zhruba šesť percent,” uviedla Zuzana Jakabíková, generálny sekretár NARKS. Pri rodinných vilách to zas môže byť v percentuálnom vyjadrení menej. Výška provízie by mala podľa nej závisieť aj od náročnosti predaja. “Napríklad predaj drahého bytu v centre mesta si vyžaduje nájsť špecifický okruh solventných záujemcov. Nie je to predaj pre širšiu verejnosť, ako to býva vo vzdialenejších mestských častiach a na ich sídliskách, kde je jednoznačne kúpna sila početnejšia. Predaj je teda náročnejší,” myslí si Jakabíková. Na výšku odmeny takisto môže vplývať prípadný komplikovanejší proces predaja z hľadiska prípravy prevodu vlastníctva, ak viaznu na nehnuteľnosti ťarchy, exekúcie a podobne. “Sprostredkovateľ môže aktívne dohodovať aj usporiadanie dedičstva alebo spoluvlastnícke vzťahy, súhlasy medzi stranami a vtedy treba zabezpečiť oveľa viac úkonov pri predaji či kúpe,” dodala Jakabíková.

Pravidlá pre províziu

Spravidla platí, že províziu realitke platí ten, kto si jej služby objednáva. Môže sa však stať, že hoci sa kupujúci rozhodne hľadať nehnuteľnosť sám, s províziou realitnej kancelárii sa stretne cez predávajúceho. V prípade, že nájdený byt či dom pomáha predávať maklér, celková cena za nehnuteľnosť môže byť zvýšená o jeho províziu. Kupujúci môže skúsiť vyjednávať a dohodnúť s predávajúcim zľavu. Buď v hodnote celej odmeny pre realitku, alebo sa môžu dohodnúť, že zaplatia províziu za pomoc makléra na polovicu.

Jana Hambálková

Čo všetko by mala zabezpečiť realitka
  1. Fyzickú obhliadku nehnuteľnosti maklérom vrátane popisu stavu nehnuteľnosti a vyhotovenia fotografií na inzertné účely.
  2. Kontrolu vlastníckych vzťahov, teda uvádzaného so skutočným právnym stavom nehnuteľnosti, preverenie vlastníckych práv, tiarch a overenie pravosti, správnosti a aktuálnosti údajov.
  3. Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, a to buď exkluzívnej, alebo neexkluzívnej.
  4. Obhliadky nehnuteľnosti so záujemcami.
  5. Podpis rezervačnej dohody medzi kupujúcim, predávajúcim a sprostredkovateľom, v ktorej strany vyjadria záväzok alebo prísľub, že sa predaj, resp. kúpa uskutoční.
  6. Zabezpečenie kúpnej zmluvy, ktorá musí byť vyhotovená právnikom, prípadne notárom, plus podpis zmluvy na notárskom úrade. Pri kúpe zaťaženej nehnuteľnosti komunikuje maklér so zmluvnými stranami v súvislosti s výmazom, resp. zriadením záložného práva. Po splnení podmienok kúpnej zmluvy podáva maklér bezodkladne návrh na zmenu vlastníckych práv.
  7. Prevod finančných prostriedkov, cez notársku úschovu alebo vinkulovaný účet v banke.
  8. Protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti, teda odpis stavov meračov tepla, elektriny, plynomerov, vodomerov a odovzdanie kľúčov.
Čo musí obsahovať zmluva s realitnou kanceláriou

* presné vymedzenie nehnuteľnosti, vlastníckych práv,

* vybavenie/zariadenie nehnuteľnosti,

* cieľ sprostredkovania (predaj, kúpa, prenájom a pod.),

* stanovenie ceny nehnuteľnosti,

* výšku provízie za poskytované služby a ich špecifikáciu,

* všetky obchodné podmienky vrátane platobných podmienok,

* určenie postupu, akým sa bude služba realizovať (pri predaji, reklama, obhliadky),

* lehota trvania sprostredkovania, resp. exkluzivity pri exkluzívnej zmluve.

Zdroj – NARKS

[SME; 182/2019; 07/08/2019; s.: 3; Jana Hambálková ; Zaradenie: Ako kúpiť byt]

Cenový vývoj za druhý kvartál roka 2019

Kam smeruje realitný trh?

Pred účinnosťou finálnych zmien z dielne NBS sa realitný trh v 2. kvartáli vyhol dramatickým zmenám. Na trhu bolo vidieť postupné spomaľovanie tempa predajov, ale to sa trh len ochladzuje na svoju bežnú „prevádzkovú teplotu“, tak ako tomu bolo v rokoch 2014-2015.

Počet začatých bytov v prvom kvartáli podľa Štatistického úradu po dvoch rokoch konečne stúpol, čím pokračuje pozitívny trend nárastu novej výstavby po období poklesu produkcie nových bytov. Počet začatých bytov v rodinných domov si zachováva svoju pomerne vysokú úroveň. Celkovo bolo začatých viac ako 4 000 bytov v prvom kvartáli. Môžeme teda očakávať postupné zvýšenie ponuky, pretože najmä v Bratislave je ponuka novostavieb na dlhodobo najnižších číslach, a to aj napriek celkom solídnej prebiehajúcej výstavbe. Výstavba (nielen bytová) vyčerpala stavebné kapacity a projekty spravidla meškajú.

V bankových štatistikách vidíme stále nadpriemerné čísla v nových hypotekárnych úveroch, ako aj v celkovom zadlžovaní obyvateľstva. Opatrenia NBS ale pravdepodobne tlmia zadlžovanie, pretože je možné predpokladať, že čísla by boli oveľa vyššie bez zásahu regulátora. Úspech vidieť vo vývoji celkového zadĺženia obyvateľstva, kde tempo zadlžovania v porovnaní za prvých 5 mesiacov roka 2019 v porovnaní s prvými 5 mesiacmi roka 2018 kleslo o 35%. Stav zlyhaných úverov obyvateľstvu sa v prvých mesiacoch takmer nemení, prišlo dokonca k miernemu poklesu od začiatku roka. V čase priaznivých úrokových sadzieb je ale nepravdepodobná zmena v tomto ukazovateli a dlžníci nie sú vystavení tlaku zvyšujúcich sa úrokových sadzieb.

Ceny dvojizbových bytov za meter štvorcový zaznamenali menší medzikvartálny nárast ako v predchádzajúcom období. Celoslovenská priemerná úroveň krajských miest dosiahla 1,1%-ný nárast v porovnaní s prvým kvartálom roka 2019, čo je takmer polovičné spomalenie tempa rastu. V segmente dvojizbových bytov bol najvyšší percentuálny nárast zaznamenaný v Prešove a Trnave, kde sa cena za m2 zvýšila zhodne o 69€. Celkovo sa však cena najviac zvýšila v okrese Bratislava III, a to o 96€. K najvýraznejšiemu poklesu došlo v okrese Bratislava I, kde priemerná cena na m2 klesla o 63€, nasledovaná v tesnom závese Nitrou.

Ceny trojizbových bytov narozdiel od dovjizbových zaznamenali vyššiu dynamiku rastu priemernej ceny za m2.  Celoslovenská priemerná úroveň krajských miest dosiahla 2,79% nárastu v porovnaní s prvým kvartálom roka 2019 (za 1Q 2019 2,42%). Najvýraznejší nárast cien bol zaznamenaný v okrese Košice IV, kde sa cena 3-izbových bytov zvýšila o 96€. O niečo menej tomu bolo v okrese Košice I. Na rozdiel od dvojizbových bytov nezaznamenalo ani jedno krajské mesto, ani jeho okresy, medzikvartálny pokles.

Ceny stavebných pozemkov sa mierne zvýšili, ale v lokalitách s najväčšou ponukou a dopytom – okres Senec, Pezinok, Malacky bol medzikvartálny nárast cien len na úrovni okolo 2% v cene na 1 m2. Priemerná cena v okresoch sa tak dlhšiu dobu pohybuje na úrovni okolo 100€/m2, samozrejme s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými lokalitami.

Celoslovenský priemer cien rodinných domov sa medzikvartálne takmer nezmenil (nárast o 0,12%) a oscilácia okolo dlhodobo ustálených cien je typická aj pre najsilnejšie okresy v predajoch rodinných domov ako je Senec, Pezinok, Malacky, Trnava, Nitra, Žilina. Z pohľadu samotného obchodovania však nemôžeme hovoriť o stagnácií a dopyt bol v druhom kvartáli stále vysoký.

Predpokladáme, že prichádza obdobie postupnej obnovy/ zotavovania ponuky – teda jej postupné rozširovanie po vlne intenzívnejších nákupov. Rozšírenie ponuky je prvý predpoklad na stabilizáciu cien na realitnom trhu, tak ako to vidíme už v niektorých oblastiach a segmentoch. Tretí kvartál, aj vďaka letnému dovolenkovému útlmu zvyčajne neprináša žiadne veľké prekvapenia, takže aj tento rok vyjadrujeme rovnakú prognózu.

 Analýzu vývoja cien na slovenskom realitnom trhu v druhom kvartáli 2019 spracoval Martin Lazík, analytik NARKS.

Ďalšie informácie na:

www.narks.sk
http://www.narks.sk/preco-je-dolezite-mat-licenciu/
http://www.narks.sk/garancny-fond-narks/

Ceny bytov naďalej rastú, aj keď pomalším tempom

Ceny bytov naďalej rastú, aj keď pomalším tempom. Informoval o tom v tlačovej správe portál Nehnuteľnosti.sk.

Zastavenie rastu cien nenastalo ani v druhom kvartáli 2019. “Slovenské nehnuteľnosti nestrácajú dych, aj keď pravdepodobne sledujeme už záverečný špurt,” informoval portál. Ceny dvojizbových bytov v Bratislave zaznamenali medzikvartálny nárast o 3,3 %.

Napriek opatreniam proti nadmernému zadlžovaniu domácností na Slovensku, ktoré v posledných rokoch zavádza Národná banka Slovenska (NBS), realitný trh podľa portálu pokračuje v kontinuálnom raste aj keď nižším tempom.

“Postupné zavádzanie zmien totiž umožnilo trhu, predávajúcim, ako aj kupujúcim pripraviť sa na nové podmienky. Meranie efektu opatrení NBS je navyše veľmi náročné, keďže je ťažké určiť, ako by sa trh vyvíjal, keby opatrenia neboli schválené,” konštatovali analytici portálu Nehnuteľnosti.sk.

Ceny dvojizbových bytov v Bratislave zaznamenali medzikvartálny nárast o 3,3 %. Oproti predošlému obdobiu, kedy rástli o 4,2 %, sa však tempo rastu znížilo. Podľa dát portálu Nehnuteľnosti.sk boli hlavným ťahúňom rastu priemernej ceny novostavby, ktoré najmä v centre Bratislavy zdvihli absolútnu cenu o 16 000 eur. Blížia sa tak k hranici 200 000 eur.

V ostatných krajských mestách bol nárast priemernej ceny dvojizbových bytov o 2,2 %, čo je len polovica rastu z predchádzajúceho obdobia.

Spomalenie rastu cien v segmente dvojizbových bytov je aj v Košiciach. Výraznejší nárast ceny bol v obvode Košice III, kde absolútna priemerná cena štvrťročne vzrástla o 8 000 eur. “Z pohľadu cien z minulého roka však ide len o mierny medziročný nárast o 2 000 eur, teda niečo cez 2 %,” informoval portál.

Ceny trojizbových bytov v Bratislave zaznamenali medzikvartálny nárast o 2,6 %, čo je na rozdiel od dvojizbových bytov mierne zvýšenie tempa rastu cien (predošlý kvartál 2,3 %).

Na tomto raste sa podľa portálu podieľal segment novostavieb ešte výraznejšie ako v prípade dvojizbových bytov. K rastu najviac prispelo centrum Bratislavy, kde priemerná cena vyskočila na 285 000 eur. Aj v Košiciach bol podľa štatistík rast cien trojizbových bytov väčší ako v prípade dvojizbových bytov, ale na rozdiel od Bratislavy sa tempo spomalilo. Medzikvartálny nárast bol na úrovni 4,1 %, predtým 4,5 %. Opäť, podobne ako pri dvojizbových bytoch, dominoval tretí košický obvod. Priemerná cena tu vzrástla o 6 000 eur na 108 000 eur. Ceny trojizbových bytov v ďalších krajských mestách rástli takmer rovnakou mierou ako dvojizbové byty, a to o 2,2 %.

Význam novostavieb bude podľa analytikov aj v ďalšom období stále viac tlačiť na rast celkovej priemernej ceny bytov v Bratislave a v Košiciach. Po dlhšom období totiž zaznamenal štatistický úrad nárast počtu výstavby nových bytov. “Na doplnenie chýbajúcej ponuky by však bolo potrebné tento trend udržať aj v nasledujúcom období,” tvrdia analytici.

“Keďže je dovolenková sezóna v plnom prúde, nemôžeme predpokladať, že by tretí kvartál priniesol zásadné zmeny. Dôležité pre ďalší vývoj tak bude zachovanie nízkej miery nezamestnanosti a rast HDP Slovenska. To samozrejme nebude možné bez stabilnej ekonomiky eurozóny. Očakávať výrazné zmeny na trhu smerom hore alebo smerom dole tak nie je namieste, a to aj z dôvodu pretrvávajúcej nízkej ponuky na trhu,” konštatovali analytici portálu Nehnuteľnosti.sk.

Online portál Nehnuteľnosti.sk je lídrom na slovenskom trhu v oblasti predaja a kúpy nehnuteľností na webe. Využívajú ho realitné kancelárie a občania na predaj a kúpu nehnuteľností.

S mesačnou návštevnosťou takmer 550 tisíc reálnych používateľov je dlhodobo najnavštevovanejším portálom v online realitnom segmente. Spolu s ďalšími slovenskými realitnými portálmi ako sú Reality.sk, TopReality.sk, Novostavby.sk, Byty.sk a Chaty.sk patrí do portfólia spoločnosti United Classifieds.

 [ekonomika.sme.sk; 02/08/2019; SITA ; Zaradenie: Ekonomika / Slovensko]