Všetky príspevky NARKS

Americký trh s bývaním ďalej rastie

Americký trh s bývaním ďalej rastie, a to vďaka historicky nízkym hypotekárnym úrokom a “pandemickej” migrácii na predmestia a do menej obývaných oblastí. Ľudia hľadajú tiež priestrannejšie bývanie, keďže mnohí teraz pracujú z domu. Ukázal to v stredu prieskum federálneho úradu pre financovanie bývania (Federal Housing Finance Agency, FHFA).

Ponuka pritom zaostáva za silným dopytom, čo podporuje zvyšovanie cien nehnuteľností. Podľa FHFA sa index cien obytných nehnuteľností júli po úprave o sezónne vplyvy zvýšil o 1 % oproti júnu, keď dosiahol rovnaké tempo rastu. V medziročnom porovnaní stúpli ceny nehnuteľností na bývanie v júli o 6,5 % po náraste o 5,8 % v predchádzajúcom mesiaci. To bol ich najstrmší medziročný prírastok od júna 2018.

Index FHFA pri svojich výpočtoch vychádza z nákupných cien domov financovaných hypotékami od spoločností Fannie Mae a Freddie Mac. Utorková (22. 9.) správa z Národnej asociácie realitných kancelárií zase ukázala, že ceny domov v auguste oproti minulému roku vzrástli o 11,4 %.

[23.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 102.17€]

Živnostníkov čakajú zmeny

Igor Haraj, moderátor:

„Menej praxe na získanie živnosti a nové možnosti jej pozastavenia. Od októbra vstupuje do platnosti novela zákona. Aj napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom je na Slovensku o 20-tisíc živností viac, malí podnikatelia upozorňujú na výrazný prepad ziskov. Podľa rezortu hospodárstva by situáciu zlepšilo zavedenie odvodového bonusu.“

Andrej Horváth, redaktor:

„Dnes je podmienkou získania remeselnej živnosti odborná prax v dĺžke jedného roka. Táto lehota sa skráti o polovicu. Ak je to príbuzný odbor, potrebná prax sa skracuje z dvoch na jeden rok. Tieto zmeny sú podľa podnikateľov prospešné, ale obávajú sa zámeru vlády zaviesť takzvanú univerzálnu živnosť. Tá by vraj mohlo spôsobiť pokles kvality remesiel.“

Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu:

„Máme trošku obavy z toho, že nejaká liberalizácia a zavedenie teda univerzálnej živnosti by mohlo toto postavenie poškodiť.“

Andrej Horváth:

„Ďalšou novinkou je zmena dĺžky pozastavenia živnosti.“

Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra:

„Pred koronou bolo 6 mesiacov a 3 roky a teraz po novom to bude 1 mesiac až 4 roky.“

Andrej Horváth:

„Aj napriek zatváraniu prevádzok počas vrcholu krízy a prudkému prepadu ekonomiky počet živností neklesol. Oproti vlaňajšku sa naopak zvýšil o viac ako 20-tisíc. Na Slovensku je takto zamestnaných alebo podniká aktuálne 720-tisíc ľudí.“

Stanislav Čižmárik:

„Oveľa dramatickejší je ten stav, že vlastne tí, ktorí ostali podnikať, tie státisíce živnostníkov v podstate poklesol im príjem na 50% alebo viacej.“

Andrej Horváth:

„Živnostníci ocenili najmä možnosť odloženia platby odvodov a poistenia. Finančnú pomoc štátu vo výške 180 eur mesačne však považujú za nedostatočnú. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že podnikanie zlepší zavedenie odvodového bonusu. Dostať ho chce aj do diskutovaného plánu obnovy.“

Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva:

„Odvodový bonus je vlastne myšlienka, že zásadným spôsobom zjednodušiť daňovo-odvodový systém, v tom ideálnom prípade nahradiť ten súčasný neprehľadný v ideálnom prípade na jednu daň a jeden odvod.“

Ján Palenčár, viceprezident Slovenského živnostenského zväzu:

„Revízia daňovo-odvodového zaťaženia je pre nás jednou z kľúčových zmien, ktoré je potrebné prijať.“

Andrej Horváth:

„Zaviesť odvodový bonus chce najmä strana Sloboda a solidarita. Či sa podarí presadiť u koaličných partnerov, je ale zatiaľ otázne.“

[19.09.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Igor Haraj AVE: 10102.15€]

 

Realitný trh už funguje na 90 %, chýbali úradníci

Realitný trh funguje zhruba na 90 % v porovnaní so stavom spred vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19. Odhaduje to prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Ako uviedol pre TASR, trh realít by dosahoval vyššie čísla, keby rozsah a skladba ponuky zodpovedala existujúcemu dopytu.

“Nízka ponuka nehnuteľností v niektorých regiónoch v kombinácii s vysokým dopytom spôsobuje stagnáciu trhu. Je to sčasti spôsobené určitým časovým výpadkom v stavebníctve počas prvej vlny pandémie, ako aj ponukou starších nehnuteľností,” špecifikoval Palenčár.

Počas koronakrízy sa zároveň spomalili aj povoľovacie procesy, keďže závisia od disponibilnej pracovnej sily. “A vieme, že to, že deti – žiaci zostali doma, spôsobilo výpadok v práci u pracujúcich rodičov, a to sa prejavilo ako ‘chýbajúce kapacity’ na strane zamestnávateľov, na úradoch, v bankách a podobne,” podotkol Palenčár.

Prísne hygienické opatrenia, naopak, urýchlili vo zvýšenej miere využívanie moderných digitálnych technológií v realitných kanceláriách. Dnes je pre nich bežné ponúkať online služby, ako napríklad videoobhliadky nehnuteľnosti, online prezentácie a podobne.

“Na slovenskom trhu existuje funkčná sieť subdodávateľov v oblasti digitálneho spracovania ponuky nehnuteľností, ktorá dokáže pokryť zvýšený dopyt,” poznamenal Palenčár. Ako vysvetlil, ak by mal realitný trh akcelerovať, bolo by potrebné zväčšiť aktuálnu ponuku. “V súčasnosti máme na Slovensku regióny, kde výrazne chýba ponuka nehnuteľností na predaj. Vzhľadom na silný dopyt je potrebné, aby na trh pribúdali nové projekty s moderným bývaním a tiež projekty z oblasti, v ktorej by sa vychádzalo z konceptu nájomného bývania,” uzavrel Palenčár.

[20.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 177.83€]

Záujem o kancelárske priestory v Bratislave dlhodobo klesá, pandémia situáciu zhoršuje

Záujem o kancelárske priestory v Bratislave dlhodobo klesá. Pandémia situáciu na realitnom trhu zhoršuje, myslia si analytici.

“Miera neobsadenosti sa na bratislavskom kancelárskom trhu zvyšuje už od roku 2018. V prvom polroku 2020 sa síce úspešne dokončilo niekoľko rozpracovaných prípadov, ale celkový nový záujem vplyvom pandemickej situácie výrazne ubudol,” uviedol pre agentúru SITA realitný expert Róbert Michalica.

Dodal, že mnohí záujemcovia, ktorí uvažovali o nových kancelárskych priestoroch, prípadne o expanzii, tieto plány pozastavili alebo úplne zrušili.

“Čaká nás zrejme ďalšie zvyšovanie miery neobsadenosti kancelárskych priestorov v Bratislave,” doplnil.

Pandémia situáciu ešte zhorší

Podľa Michalicu je tiež možné očakávať, že nájomcovia budú hľadať možnosti, ako zredukovať náklady na kancelársky priestor, ktorý sa pre nich v dôsledku dopadov pandémie na ich podnikanie stane nadbytočným.

“Či už to bude redukcia prenajatej plochy alebo možnosti podnájmu, pokiaľ im to zmluvné podmienky v uzatvorených zmluvách dovoľujú,” doplnil.

Zároveň si myslí, že zvýšenie miery využívania práce z domu je len jedným z faktorov, ktorý má vplyv na pokles záujmu o kancelárske priestory, keďže tento trend je dlhodobejší.

“Pandémia túto situáciu ešte zhorší. Niektoré projekty kancelárskych budov už odložili plánovaný začiatok výstavby vzhľadom na celkovú situáciu na trhu,” uzavrel.

Niektorí prenajímatelia mohli znížiť nájmy

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) eviduje mierne zníženie záujmu o kancelárske priestory.

“Niektorí prenajímatelia v záujme prenajať svoje priestory mohli aj mierne znížiť cenu nájmu. Pokiaľ by bol dopad na ekonomiku výraznejší, sekundárne by sa to mohlo prejaviť zníženým záujmom o kancelárske priestory. To ukážu až koncoročné bilancie firiem,” uviedla NARKS pre agentúru SITA.

Zároveň uviedla, že nájomné zmluvy sú väčšinou uzatvárané na obdobie od jedného roka, preto väčšina nájomcov neuvažuje o predčasnom zrušení nájmu, z ktorého by im mohli plynúť sankcie.

[14.09.2020; bratislava.sme.sk; Bratislava; 00:00; SITA AVE: 291.2€]

Kríza stopla developerov

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka:

„Koronakríza dala developerom stopku. Výstavba nových bytov sa medziročne prepadla o takmer pätinu.“

Viktor Vincze, moderátor:

„Stovky stavieb zostali iba na papieri. Výstavba výrazne klesla, čo môže do budúcna spôsobiť tlak na ceny novostavieb.“

Marek Gudiak, redaktor:

„Vírus na Slovensku zabrzdil aj nové bývanie. Na sklonku leta sa tempo výstavby bytov náhle znížilo, a to naprieč celým Slovenskom, relatívne najvýraznejšie v Košickom kraji.“

Libuša Kolesárová, Štatistický úrad SR:

„Počas tohto obdobia sa začala výstavba 3954 bytov.“

Marek Gudiak:

„Takýto nízky počet bývania sme tu nemali už dlho. Tu vidíte, že je to približne o tisíc bytov menej ako za to isté obdobie minulého roka.

Začaté stavby bytov

4129 1. štvrťrok 2019
4865 2. štvrťrok 2019
5997 3. štvrťrok 2019
6525 4. štvrťrok 2019
5216 1. štvrťrok 2020
3954 2. štvrťrok 2020

Zdroj: Štatistický úrad SR

Znamená to, že výstavba sa prepadla takmer o pätinu.“

Adrian Gubčo, sociálny geograf:

„Stavebné úrady sú pomerne pomalé aj mimo nejakého krízového obdobia, ale počas koronakrízy sa to ešte viac zvýraznilo.“

Ján Palenčár, prezident NARKS:

„Práve vypuknutím koronakrízy prišlo k veľkým ťažkostiam stavebných firiem, množstvo pracovníkov nenastúpilo do práce, stavebné firmy nevedeli vykonávať svoju činnosť.“

Adrian Gubčo:

„Investori sa určite obávajú výhľadu do budúcnosti, preto odložili takéto náročné investície. Väčšina bytov sa stavia tak, že to sú nejakí malí investori, nie sú to nejakí veľkí developeri.“

Ján Palenčár:

„Na Slovensku pôsobia mnohé zahraničné stavebné firmy a dodávatelia, ktorí mali problém s cezhraničným posunom pracovnej sily.“

Adrian Gubčo:

„Ani koronakríza nezastavila nárast cien bývania.“

Marek Gudiak:

„Pribrzdenie výstavby spôsobilo výpadok. Ten sa snažia developeri teraz dohnať. Otázne ale je, či im to stavebné úrady tak rýchlo umožnia. V opačnom prípade pri nedostatku bytov hrozí tlak na ich ceny. Marek Gudiak, televízia Markíza.“

[13.09.2020; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Gudiak / Mária Chreneková Pietrová;Viktor Vincze AVE: 34896.57€]

Ceny bytov v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o takmer 10 percent

Marta Jančkárová, moderátorka:

„Ceny bytov v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o takmer 10 percent. Vyplýva to z najnovších dát Štatistického úradu. Odborníci tvrdia, že ceny plošne rástli vo všetkých regiónoch Slovenska. Tradične najdrahšie sú nehnuteľnosti v Bratislave a okolí.“

Veronika Valášková, redaktorka:

Ceny bytov na Slovensku stále stúpajú. Ani pandémia nového koronavírusu trh s nehnuteľnosťami neoslabila, práve naopak, dopyt je stále väčší. Rekordné ceny bývania začiatkom augusta naznačovali aj dáta centrálnej banky. Hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.“

Jana Morháčová, hovorkyňa Štatistického úradu SR:

Ceny nehnuteľností určených na bývanie v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti 2. štvrťroku minulého roka o 9,7 percenta.“

Veronika Valášková:

„V prípade starších nehnuteľností ceny vzrástli o 11 percent. V prípade novostavieb o takmer 8 percent. Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií vysvetľuje, že silný dopyt tlačí ceny nehnuteľností hore. Podľa neho je to spôsobené tým, že výstavba nových nehnuteľností nedokáže uspokojiť silný záujem Slovákov o kúpu bytov.“

Ján PalenčárNárodná asociácia realitných kancelárií:

„Potvrdzuje to aj situácia v Bratislave, kedy v Bratislave je najmenej nových voľných bytov za posledných zhruba osem rokov. Bohužiaľ, developeri nie sú schopní flexibilne reagovať na tento silný dopyt a prinášať na trh nové byty. Tým pádom vlastne nám cena starých bytov stúpa rýchlejším tempom.“

Veronika Valášková:

„Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža, povzbudzuje dopyt po nehnuteľnostiach najmä ekonomická situácia Slovákov a výhodné hypotéky.“

Vladimír Baláž, ekonóm SAV:

„Uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktoré tlačia peniaze, úrokové miery sú de facto blízke nule a ľudia, ktorí majú v hotovosti peniaze tak rozmýšľajú, ako tieto peniaze zhodnotiť. A určite sa im lepšie zdá zhodnotiť tie peniaze v nehnuteľnostiach, ako ich držať de facto so stratou na bankovom účte.“

Veronika Valášková:

„Priemerná cena nehnuteľností je podľa realitných odborníkov približne 3-tisíc eur za jeden meter štvorcový.

Veronika Valášková, RTVS.“

[31.08.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Veronika Valášková / Marta Jančkárová AVE: 3172.85€]

J. Palenčár o drahšom bývaní v televízií TA3

Marek Mašura, moderátor:

“Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosť aj v časoch koronakrízy? Aj o tom sa budem teraz rozprávať s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, keď v marci vypukla koronakríza na Slovensku, my sme sa aj tu u nás v štúdiu rozprávali o cenách nehnuteľností. Vy ste vtedy tak ako mnohí iní odborníci povedali, že by mohlo dôjsť k poklesu cien nehnuteľností, keď budú splnené určité predpoklady samozrejme. Tak čo teda hovoríme na aktuálny vývoj?”

Ján Palenčár:

“Aktuálny vývoj je taký, že naozaj silný dopyt po nehnuteľnostiach hrá prím na realitnom trhu. Ani koronakríza, ktorá tu bola, neutlmila záujem Slovákov kupovať. Tak ako som sa vyjadril počas koronakrízy, pokiaľ samotná koronakríza bude trvať dlhšie obdobie, povedzme, ako tri mesiace, tak to môže mať vplyv na vývoj cien. Neudialo sa to. Samotná koronakríza tu bola zhruba dva mesiace. Na realitnom trhu z pohľadu silného dopytu sme cítili zhruba mesiac a pol pokles dopytu, kedy klienti riešili iné ako kúpu nehnuteľnosti, a naopak, zhruba od toho apríla, mája cítime, že ten naakumulovaný dopyt, ktorý sa aj počas koronakrízy nerealizoval, opätovne sa dostal na trh, opätovne sa kupuje, opätovne s tým súvisí aj zdražovanie cien nehnuteľností.”

Marek Mašura:

“Čiže to chcem povedať, že tá druhá polovica mája a celý jún ako keby vykompenzovali ten vývoj, ktorý bol predtým?”

Ján Palenčár:

“Môžme to tak povedať, že tým, že sa, povedzme, mesiac a pol klienti nezaoberali nehnuteľnosťami…”

Marek Mašura:

“Lebo prišla koronakríza.”

Ján Palenčár:

“Pretože prišla koronakríza, boli oveľa vážnejšie témy, témy ochrany zdravia a podobne…”

Marek Mašura:

“Boli zatvorené obchody, prevádzky…”

Ján Palenčár:

“Presne tak, bolo komplikované, povedzme, aj realizovať obchody s nehnuteľnosťami, takisto aj prevádzky realitných kancelárií boli uzavreté, tak zhruba od toho mája, alebo začiatkom mája môžme povedať, že opätovne ľudia ten svoj dopyt začali realizovať. Ten dopyt sa nestráca, ten záujem kúpiť neprestal…”

Marek Mašura:

“Len sa odložil.”

Ján Palenčár:

“Len sa odložil na neskoršie obdobie, čo naozaj sme videli v tom máji, júni, že bol veľký záujem o kúpu nehnuteľností, násobne vyšší, povedzme, ako predchádzajúce roky v danom období.”

Marek Mašura:

“Takže nie ste teda prekvapený nakoniec, že ceny bývania išli nahor?”

Ján Palenčár:

“Nie, pretože sme vnímali ten silný dopyt, ktorý tu je. Ten sa nedá zo dňa na deň vypnúť, klienti sú stále do veľkej miery motivovaní aj veľmi lacnými hypotékami, čiže keď si to pozrieme aj z pohľadu vývoja počtu bytov na tisíc obyvateľov, stále zaostávame za Európskou úniou, čiže je tu naozaj reálny deficit bývania na Slovensku, alebo bytov na Slovensku, a klienti majú záujem realizovať kúpu týchto nehnuteľností. A nakoniec nám toto potvrdzuje aj Štatistický úrad, ktorý vydal správu o vývoji cien, kde hovorí, že do konca staršie byty rýchlejšie stúpajú na cene ako novostavby. A to nám naozaj potvrdzuje to, že klienti chcú bývať dnes, chcú kúpiť nehnuteľnosť, a bohužiaľ, developeri nie sú schopní v tejto situácii umiestniť na trh dostatočné množstvo bytov.”

Marek Mašura:

“Mňa na tých číslach Štatistického úradu zaujalo najmä to, že odborníci zo Štatistického úradu hovoria o 0,5-percentnom raste, keď porovnáme druhý štvrťrok a prvý štvrťrok tohto roka, pričom Národná banka hovorí o 3,5-percentnom raste, v čom je rozdiel, skúste to vysvetliť.”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tu sa jedná o to, že sa neporovnávali úplne tie isté čísla. Je možné, že tu bol nejaký rozptyl v rámci regiónov. Čiže podľa našich čísiel, podľa našich štatistík môžme hovoriť o medzikvartálnom zvýšení cien zhruba 2 percentá. Takže ak by sme chceli naozaj porovnať, kde je ten rozdiel medzi Národnou bankou, Štatistickým úradom a Národnou asociáciou realitných kancelárií, museli by sme ísť naozaj do tej metodiky výpočtu a presných čísiel, ktoré sa počítali.”

Marek Mašura:

“Poďme sa konkrétnejšie pozrieť na tie čísla, ktoré majú realitné kancelárie. O ktoré nehnuteľnosti bol v druhom štvrťroku najväčší záujem, a ktoré teda logicky zdraželi najviac?”

Ján Palenčár:

“Najväčší záujem bol o byty a o, môžem povedať, čo sa týka izbovosti, dvoj- a trojizbové byty.”

Marek Mašura:

“Prečo práve tieto?”

Ján Palenčár:

“Tieto byty sú zaujímavé z pohľadu tzv. štartovacieho bývania, to znamená, mladí ľudia, mladé rodiny, ale aj z pohľadu investičných nákupov, pokiaľ majú klienti záujem kúpiť nehnuteľnosť s tým, že ju chcú prenajímať, tak práve dvoj- a trojizbové byty sú z tohto pohľadu najefektívnejšie. Takže práve preto je táto skupina najviac, je tu najsilnejší dopyt práve o tieto nehnuteľnosti, a to nielen v Bratislave, Košiciach, ale aj v iných krajských mestách. Tá situácia, ktorá vznikla napríklad v Bratislave, je veľmi zaujímavá v tom, že dnes máme v Bratislave najmenej voľných nových bytov za posledných osem rokov. Tu naozaj vidíme, ako je silný ten dopyt a ako mu tá ponuka nestíha.”

Marek Mašura:

“To je ten dôvod, prečo idú ceny nahor.”

Ján Palenčár:

“A tu sa to odzrkadľuje práve na tom, že ceny stúpajú.”

Marek Mašura:

“Už ste hovorili o tom, že dvoj- a trojizbové byty sú, takpovediac, najviac v kurze. Hovoríme skôr o starých, alebo nových bytoch, alebo je to jedno?”

Ján Palenčár:

“Určite je najväčší záujem o novostavby, to je prioritné pre klientov, že sa pozerajú na ponuku novostavieb.”

Marek Mašura:

“Prečo práve nové byty? Lepšia kvalita?”

Ján Palenčár:

“Z pohľadu klienta je dôležité to, je to nový byt, spĺňa veľmi prísne normy, dnes sú oveľa prísnejšie normy, technické normy, na svetlotechniku, na hygienu a podobne, ako to bolo, povedzme, pred tými 40, 50 rokmi. Určite aj z pohľadu budúcich nákladov na rekonštrukciu, na údržbu, energetickú náročnosť, toto všetko hrá prím v tom, že sa klienti rozhodli prioritne pre novostavby. Ale pokiaľ zistia, že v ponuke novostavieb nie je to, čo hľadajú, prípadne, najbližšie si môžu kúpiť byt, ktorý bude hotový za dva roky, toto je vážnym problémom, a vtedy sa obracajú práve na ten sekundárny trh, na trh so staršími nehnuteľnosťami, a vyberajú si práve v tejto ponuke, ale tým, že tých ľudí je naozaj veľa, tých dopytujúcich je obrovské množstvo, to práve tlačí ceny nehnuteľností nahor.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, poďme sa teraz posunúť ďalej, a už s takým výhľadom aj do budúcnosti, keďže čísla Štatistického úradu, aj Národnej banky hovoria iba o vývoji v druhom štvrťroku, čiže o vývoji od apríla do konca júna. Vy však už viete, aká bola situácia na trhu s bývaním v letným mesiacoch. Čo viete teda povedať o cenách nehnuteľností?”

Ján Palenčár:

“Podľa štatistík, ktoré máme, podľa správ realitných kancelárií z celého Slovenska ten dopyt bol neutíchajúci ani v priebehu letných mesiacov, to znamená júla a augusta. Môžem povedať, že priebežne sa obchoduje tak, ako to bolo v predchádzajúcich mesiacoch, a nezaznamenali sme žiadne zásadné zmeny. To znamená, nepocítili sme stagnáciu cien, resp. pokles cien. Čiže z toho sa dá dedukovať, že aj tretí kvartál bude vo veľmi podobnom stave, ako bol druhý kvartál, čiže priebežné zvyšovanie cien nehnuteľností v rámci celého Slovenska.”

Marek Mašura:

“Trúfate si odhadnúť aj číslo, o koľko ceny porastú v porovnaní s druhým kvartálom?”

Ján Palenčár:

“To by sme naozaj, by sme len špekulovali, môžem zhruba odhadnúť, že to môže byť niekde medzi 1,5 až 2 pecentá.”

Marek Mašura:

“A podobný vývoj očakávate aj v štvrtom, poslednom kvartáli potom? Alebo je ešte priskoro hovoriť?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, bude veľmi dôležité, čo nám donesie jeseň, veľa ekonómov, analytikov sa vyjadruje o jeseni ako veľmi kľúčovej z pohľadu vývoja ekonomiky, čo môže mať aj nejaký dopad na realitný trh. Takže počkajme si ešte chvíľu na to, ako sa bude vyvíjať jeseň, aby sme vedeli predikovať práve štvrtý kvartál.”

Marek Mašura:

“Presne na to som sa chcel opýtať. Mám tu nachystanú otázku k tomu. Nemôže tieto vaše odhady negatívne ovplyvniť druhá vlna pandémie koronavírusu, teda že ceny bývania predsa len klesnú, ak už nie v treťom kvartáli, tak v štvrtom?”

Ján Palenčár:

“Môžme len dúfať, že druhá fáza koronakrízy, alebo pandémie nebude mať takéto zásadné, takýto zásadný vplyv na ekonomiku a zásadný vplyv na realitný trh. Prvú vlnu sme prečkali, keď to tak môžem zjednodušene povedať, aj na realitnom trhu, to znamená, neudiali sa žiadne negatívne dopady na realitný trh, a predpokladám, že takéto niečo tým, že sme už poučení, sa udeje aj v prípade vzniku druhej vlny pandémie.”

Marek Mašura:

“Tú najdôležitejšiu otázku, ktorú som sa pýtal na začiatku, som si nechal, takpovediac, na záver. Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosti v týchto ťažkých časoch, teda ekonomických?”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tá situácia je dobrá aj na kúpu nehnuteľností, aj na predaj. Z pohľadu predaja tie ceny sú naozaj dneška zaujímavé pre predávajúceho, na druhej strane z pohľadu kupujúceho, ktorý si kupuje vlastné bývanie, sú dnes veľmi dobré podmienky stále na hypotekárne úvery, a keď si klient nájde tú svoju vysnívanú nehnuteľnosť, tak je dobré dnes zrealizovať tú kúpu…”

Marek Mašura:

“Takže vy očakávate, že ceny by mali rásť, tak by ten kupujúci nemal váhať?”

Ján Palenčár:

“Jedna vec je, že ceny nehnuteľností budú rásť, to predpokladáme, na druhej strane tá ponuka sa nebude veľmi rozširovať, to znamená, že nie je tu predpoklad, že za pol roka nájdem opätovne tú svoju nehnuteľnosť, nedajbože, ešte lacnejšiu. To už vôbec nepredpokladáme, takže tá ponuka sa zužuje, a naozaj nájsť si tú vhodnú nehnuteľnosť, tú vysnívanú nehnuteľnosť, nie je dnes jednoduché.”

Marek Mašura:

“A z pohľadu predávajúceho, ak majú ceny ešte rásť, tak zrejme by mohli ešte chvíľu počkať a zarobia, takpovediac, viac na tom predaji.”

Ján Palenčár:

“Je otázka, či predávajúci má záujem predať nehnuteľnosť s cieľom tieto prostriedky si vložiť na účet, čiže v tom prípade je asi jednoduchšie nehnuteľnosť si nechať a prenajímať. Ale pokiaľ je tu potreba tieto investície, tieto financie investovať, kúpiť si niečo iné, tak tá doba na predaj je rovnako dobrá.”

Marek Mašura:

“O predaji nehnuteľností, ale aj o ich kúpe som sa rozprával s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Ďakujem veľmi pekne.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem. Dovidenia.”

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.ta3.com/clanok/1191371/host-v-studiu-v-palencar-o-drahsom-byvani-aj-pocas-krizy.html

[31.08.2020; TV TA3; Ekonomika; 13:25; R / Marek Mašura AVE: 16650.0€]

Malý záujem o dotácie na nájomné

Alfonz Šuran, moderátor:

„O dotácie na nájomné nie je veľký záujem. Štát zatiaľ vyplatil finančný príspevok iba vyše tritisíc päťsto prevádzkam, ktoré boli počas koronakrízy zatvorené. Prenajímatelia totiž často neodpustili žiadnu časť nájomného, čo bola podmienka pomoci. Rezort hospodárstva preto dotácie rozšíril aj na podniky v ťažkostiach.“

Andrej Horváth, redaktor:

„V polovici marca musela väčšina prevádzok pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu zatvoriť svoje brány. Podnikatelia tak prišli o zisky, ale nájomné platili naďalej. Štát sa im preto rozhodol časť peňazí vrátiť. Mnohé firmy ale o pomoc nemohli požiadať, lebo podľa stanovených kritérií boli označené ako podniky v ťažkostiach.“

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS):

„Aj podniky, aj obchody, ktoré podľa tej konkrétnej definície sú definované ako podniky v ťažkostiach, tak budeme im môcť preplácať nájomné.“

Andrej Horváth:

„Celkovo muselo pre koronakrízu zatvoriť približne sedemdesiattisíc prevádzok. Napriek tomu, že firmy chceli od štátu kompenzáciu, napokon o príspevok požiadal len zlomok z nich.“

Jana Kiššová, poradkyňa ministra hospodárstva:

„Vyplatených bolo tritisíc päťstopäťdesiatosem žiadostí a výška poskytnutých dotácií bola vyše šesť a pol milióna eur.“

Richard Sulík:

„Očakávali sme väčší záujem. Sú to tisíce. Ja osobne som myslel, že v tejto dobe to budú už desaťtisíce.“

Andrej Horváth:

„Schéma finančnej pomoci spočíva v tom, že o koľko percent znížil prenajímateľ platbu nájomcovi, toľko mu doplatil štát, maximálne však do výšky päťdesiat percent. Dôvod nízkeho záujmu o príspevok bol podľa odborníkov v tom, že len časť prenajímateľov odpustila niečo z nájomného.“

Ján Palenčár, predseda NARKS (telefonát):

„Tá pomoc prišla neskoro. Množstvo firiem už malo predplatené nájomné. A hoci tá pomoc mohla byť využitá aj pre budúce mesiace, tak už sa nenašla nejaká vôľa medzi prenajímateľom a nájomcom.“

Andrej Horváth:

„Celkovo rezort hospodárstva dostal vyše deväťtisíc žiadostí, z ktorých vyplatil len tretinu. Mnohé firmy totiž nesplnili formálne požiadavky.“

Rastislav Machunka, viceprezident AZZZ SR (telefonát):

„Elektronický podpis je dlhodobo nezvládnutý, je nesmierne náročný pre užívateľa z hľadiska aktualizácií a z hľadiska samozrejme aj inštalácie a obsluhy.“

Richard Sulík:

„Miestami to stroskotalo aj na elektronickom podpise, ale ten, kebyže tam nie je ako podmienka, tak ako my na tom ministerstve by sme boli zavalení. To jednoducho muselo byť.“

Andrej Horváth:

„Celkovo je na preplácanie nájmov vyčlenených dvesto miliónov eur. Podnikatelia môžu podávať žiadosti do konca novembra.“

[24.08.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Alfonz Šuran AVE: 10725.59€]

 Prezident NARKS J. Palenčár o zvýšenom záujme o chaty a chalupy pre TA3

Ceny chát a chalúp v Českej republike dramaticky rastú. Epidémia koronavírusu totiž zmenila preferencie ľudí, ktorí čoraz viac túžia po vlastnom, pokojnom mieste na oddych. Na to však reagujú aj ceny, mnohé rekreačné nehnuteľnosti u našich susedov sú oproti minulému roku drahšie aj o štvrtinu. Ako sa vyvíja situácia na Slovensku, o tom nám viac povedal prezident NARKS Ján Palenčár.

Celú reportáž si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/clanok/1190452/prezident-narks-j-palencar-o-zvysenom-zaujme-o-chaty-a-chalupy.html

[19.08.2020; ta3.com; Ekonomika; 08:48; TA3 AVE: 22.45€]

Vidíte priestor na ďalší rast cien nehnuteľností?

Takmer 70 vybraných osobností slovenskej ekonomiky hlasovalo elektronicky medzi štvrtkom 13. 8. 2020 a pondelkom 17. 8. 2020

Daniel Abrahám, CEO, Effectivity 
Z môjho pohľadu je systém nastavený tak , že pocit vlastníctva nehnuteľnosti dáva bežnému človeku zároveň pocit istoty. Aj Covid kríza podporila tento fakt, lebo človek vníma bývanie ako nevyhnutné pre život a pocitovo radšej spláca ako platí nájom cudziemu. Covid ešte viac posilnil tento fenomén a podľa mňa sa jednoducho predá všetko, čo sa postaví. A cena bude druhoradá.

Roman Malček, majiteľ, Redox
Historicky najväčší objem nekrytých a vytlačených eur pustených do obehu by sa mal prejaviť všeobecným rastom cien tovarov a služieb, nehnuteľnosti nevynímajúc.

Tomáš Mezírka, Country Manager, Atradius Ceredit Insurance
Silná poptávka v kombinaci s levnými hypotékami a přesvědčením většiny Slováků o nutnosti vlastnit nemovitost (podpořené nedostatkem kvalitního nájemního bydlení) rozhodně bude tlačit ceny výše i při zhoršené situaci v ekonomice.

Marin Melišek
Na trhu je vplyvom podporných programov veľmi veľa voľných peňazí, investovanie do akcií a dlhopisov je momentálne rizikovejšia ako inokedy a tak ceny nehnuteľností budú rásť ďalej. Veľká otázka je kedy táto bublina praskne.

Filip Vítek, data science director, Teamviewer 
Kým sa budú problémy ekonomiky riešiť pumpovaním nových peňazí, predávajúci budú v sektore nehnuteľností na koni.

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Problémom nie je len výška úrokových sadzieb, ale aj vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý hľadá reálne umiestnenie. Už na začiatku roku 2020 som v otázke Trendu uviedol, že reality sú momentálne atraktívny prístav pre peniaze – ceny porastú aj naďalej.

Ján Palenčár, prezident, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska
 Silný dopyt po kúpe predovšetkým rezidenčných nehnuteľností, podporený nízkymi úrokovými sadzbami na hypotéky budú naďalej tlačiť ceny nahor. Ekonomické dopady korona krízy môžu spomaliť rýchlosť rastu cien .

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Určite áno. Z dlhodobého hľadiska určite; hoci krátkodobo môže nastať pokles či dokonca strmý pád (ako napr. v roku 2008), ale následne sa trh vždy spamätá a vráti sa na pôvodnú úroveň, ktorú potom dokonca prekoná. Dôvodov je viacero. Tu veľmi stručne len tri z nich. Po prvé, neustále pracuje tlačiareň fiat peňazí plniaca objednávky jej veľkého klienta – ECB, ktorý tie peniaze uvoľňuje do obehu. Po druhé, pokiaľ ide o pôdu, ide o komoditu, ktorej množstvo je obmedzené, nakoľko ju nemožno rozmnožiť, vyrobiť (je teda vzácna). Pokiaľ ide o bytové domy (ostatné druhy stavieb, najmä priemyselné, sú osobitná kategória) dopyt je stále veľmi vysoký a nie je dôvod predpokladať, že v dohľadnom čase zoslabne; demografický vývoj nie je len o starnutí obyvateľstva a nižšej pôrodnosti, je to zložitejšie. A napokon po tretie, ide o strategickú investíciu, podobne ako napr. zlato (aj toho je len obmedzené množstvo, je užitočné, a preto vzácne); kúpiť vo vhodnom čase (napr. v čase hypotekárnej krízy, kedy ceny „prerazia dno“) podržať dostatočne dlho a po dosiahnutí primeranej výšky prípadne predať.

Ivan Paule, partner, TPA Audit
V krátkodobom horizonte môže narásť objem voľných priestorov a klesnúť cena. V dlhodobom horizonte však trend smeruje ku kancelárskej práci v mestách a teda myslím, že cena bude rásť, ak sa krajine bude dariť.

Dušan Elko, managing partner, SAM Headhunting Slovakia
Osobne si myslím, že atmosféra nedostatku nehnuteľnosti je umelo navodená developerskými a realitnými spoločnosťami, keďže sa ľudia vedia relatívne ľahko dostať k financovaniu.  Pocitom nedostatku a zvyšovaním cien vychádza potom investícia do nehnuteľnosti ako výhodná.

Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Dopyt po bývaní je a bude stále veľký. Žiaľ, chýbajú dostupné byty a najmä nájomné byty za rozumné ceny. Na druhej strane sú úvery stále dostupné za výhodné úroky aj keď nie v plnej sume. Stále však zostáva otvorená otázka, ako sa prejavia nižšie príjmy spôsobené koronou na schopnosti splácať záväzky.

Ivan Rolný, člen predstavenstva, ITB Development
V Bratislave nie je žiaden dôvod k poklesu cien nehnuteľností. V súčasnosti je najnižšia ponuka voľných bytov v krátkodobej histórii. Predpokladám, že do konca roka 2020 bude mať trh čas na znormalizovanie a súčasná cenová úroveň ostane zachovaná. Ekonomika si však vyžaduje značné „pumpovanie“ peňazí, aby sa po situácii spojenej s koronavírusom znovu naštartovala. Investovanie veľkého množstva finančných prostriedkov však môže spôsobiť infláciu a následné zdražovanie. V roku 2021 je tak možný aj nárast cien nehnuteľností.

Marcel Kaščák, člen predstavenstva, Tatra banka
Ponuka bývania v novostavbách je momentálne výrazne nižšia ako je dopyt. Projekty, pripravované po predchádzajúcej kríze sú rozpredané, nové sa vzhľadom na administratívnu náročnosť pripravujú veľmi pomalým tempom. Ľudia navyše považujú pri súčasných nulových úrokových sadzbách kúpu bytu za dobrú investičnú príležitosť.

Martin Kaňa, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky a Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky
Počas koronakrízy došlo k zníženiu dopytu po nehnuteľnostiach i úveroch na bývanie. Ľudí totiž zaujímalo predovšetkým zdravie. V júni došlo k výraznejšiemu nárastu nových úverových obchodov. Aj preto počas 2. kvartálu rástli ceny nehnuteľností. Priemerná cena bývania sa medzikvartálne zvýšila o 3,6 % a medziročne až o 11,2 %, čo je najrýchlejší rast od roku 2008. V blízkom období sa však môže záujem o nehnuteľnosti znížiť z dôvodu dopadu krízy na realitný trh. Horší ekonomický vývoj sa môže prejaviť na realitnom trhu s oneskorením. Čo sa týka dopytu po úveroch na nehnuteľností očakávame o ne stále záujem. Zároveň stále platí, že ľudí k riešeniu vlastného bývania motivuje nízka úroková sadzba z hypoték. To môže naopak tlačiť na rast cien nehnuteľností.

Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Pri rezidenčných nehnuteľnostiach môžeme očakávať pokračovanie pozvoľého rastu cien. Hypotéky budú naďalej dostupné s nízkymi úrokovými sadzbami a mestá ako Bratislava či Košice sa budú stále boriť s nedostatkom bytov, čo sú dva najdôležitejšie argumenty proti poklesu cien. Počas COVID-u zároveň prišlo k rastu objemu úspor u obyvateľstva. Tie vzhľadom na silnú tradíciu Slovákov v investovaní do realít budú pravdepodobne premenené do kúpy bytov alebo domov.  V prípade komerčných nehnuteľností vnímame miernu korekciu cien smerom nadol, no k väčšiemu poklesu pravdepodobne nepríde. Ďalší vývoj sa bude odvíjať od regionálnej atraktivity. V Poľsku alebo Česku, kde okrem Slovenska pôsobíme v oblasti komerčných realít, vidíme, že po prvej vlne COVID-u investori opätovne vstupujú na trh, čo tlačí ceny opäť nahor. Podobný scenár môžeme očakávať  aj u nás a v prípade kvalitných a dobre obsadených nehnuteľností pravdepodobne príde k návratu do rastovej krivky.

Ronald Blaško, výkonný riaditeľ, Americká obchodná komora v SRSlováci naďalej radi zhodnocujú svoje úspory investíciou do realít, v strednodobom horizonte je predpoklad, že naša kúpyschopnosť bude rásť a porovnania v rámci EÚ stále hovoria o nedostatku bytov. Krátkodobo budú proti nárastu cien pôsobiť výpadky krátkodobých prenájmov (napr. Airbnb) a rast nezamestnanosti.

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou
Ceny rastú vďaka nekompetentným rozhodnutiam politikov, ktorí zlými politickými rozhodnutiami zapríčinili tento stav. To koľko sa narodilo tak zvaných HUSÁKOVYAYCH DETI politici vedeli a vedia tridsať rokov….

Peter Kubovič, managing partner a advokát, HKP Legal, s.r.o., Bratislava
Závisí vždy na type nehnuteľnosti a jej parametroch – ale kvalita v dobrej lokalite vždy bude mať svoju cenu a aj klientelu (t.j. bude po nej dopyt, ktorý bude tlačiť na rast cien)…

Marek Polic, garant projektov, KROS a.s.
Myslím si, že ceny budú stále rásť. Jednak nehnuteľnosti sú stále jedna z najlepších investícií. Druhý dôvod, úvery sú stále k dispozícií za veľmi výhodné podmienky. Samozrejme záleží aj od regiónov. Myslím si, že smerom na západ budú stále ceny rásť.

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava
Nie som expert na nehnuteľnosti,  myslím si však,  že ceny nehnuteľností minimálne v Bratislave  porastú, pretože je tam stále veľký dopyt a stále veľký rozdiel v porovnaní s inými európskymi veľkými mestami.

Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ, ProCare a Svet zdravia
Vzhľadom k počtu disponibilných nehnuteľností a vývoju trhu bude cena rásť.

Peter Dostál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Aliter Technologies, a.s., Bratislava
Dnes je dopyt stále silný a tak vytvára priestor pre zvyšovanie cien. Otázka znie kedy poklesne a ako dlho pokles bude trvať.

Marcel Kaščák, člen predstavenstva, Tatra banka, a.s.
Ponuka bývania v novostavbách je momentálne výrazne nižšia ako je dopyt. Projekty, pripravované po predchádzajúcej kríze sú rozpredané, nové sa vzhľadom na administratívnu náročnosť pripravujú veľmi pomalým tempom. Ľudia taktiež považujú, pri súčasných nulových úrokových sadzbách, kúpu bytu ako dobrú investičnú príležitosť.

Rudolf Adam, predseda predstavenstva, Finportal, a.s., Bratislava
Stale prebieha masívne pumpovanie peňazí do ekonomiky, zrejme to pojde až na fyzicku osobu. Úroky sú nízke. Financne trhy na maximach a konzervativnejsi investor si vybera istotu. Veľa ľudí si chce odložiť peniaze do konzervatívnej investicie a za takuto považuju nakup nehnuteľnosti. Už nejde iba o špekulatívny nakup a počitanie s naslednym prenajmom. Je to zrejme iba “uchovanie určitej hodnoty”. Hypoteky sú stale veľmi žiadané, dostupne a lacne. V niektorych lokalitach v Bratislave stupli ceny pozemkov až 3 nasobne za poslednych 7 rokov.

Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made, s.r.o, Bratislava V Bratislave
asi áno.

Peter Augustinič, obchodný a marketingový riaditeľ, QBSW
Ceny budú ďalej rásť, ale najmä v určitých lokalitách. Napr. Bratislava Staré Mesto je trh s rastúcim dopytom a tým pádom aj cenami. Podľa mňa vhodný typ na investície v stredno a dlhodobom horizonte.

Simona Bubánová-Tauchmanová, konateľka, CD-Creative Department, s. r. o. Nehnuteľnosti s dobrou lokáciou by mali byť zaujímavé aj v budúcnosti

Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Trh bude postupne reflektovať na reálnu situáciu a dopad udalostí sa bude pretavovať do reality o niečo neskôr. Ceny budú pravdepodobne stagnovať a vznikne priestor pre prípadné individuálne zjednávanie cien a zľavy zo strany predávajúcich.

Marian Búlik, finančný analytik, OVB Allfinanz
SlovenskoDopyt po vlastnom bývaní je stále silný, navyše je podporený výhodnými hypotékami – úroky sú dnes historicky najnižšie. K tomu sa pridáva nízka ponuka nehnuteľností (na Slovensku chýba viac ako 250-tisíc bytov, pričom v Bratislave je voľných bytov najmenej), ktorá zvyšuje ceny nehnuteľností a motivuje ľudí riešiť si bývanie čím skôr a to aj napriek kríze. V praxi vidíme aj nárast úspor u ľudí v strednom veku, ktorí si chcú riešiť väčšie bývanie. S dobrými príjmami strednej triedy sa ich limity NBS takmer nedotknú. Jediným obmedzením, na ktoré narazia je maximálny pomer úveru ku hodnote nehnuteľnosti (LTV), chýbajúcich 10 – 20 % z kúpnej ceny často však vedia kompletne doložiť z úspor.

Richard Willmann, riaditeľ, crooce.com
Ceny nehnuteľností sú už niekoľko mesiacov mimo realitu. Na jednej strane sú tu developeri s ich hrou na rezervačné zmluvy, pri ktorej prehlásia priestor za predaný pri zložení absurdne nízkej zálohy, dôsledkom čoho je potom absencia voľných bytov na trhu. A na strane druhej – netreba si robiť ilúzie o finančnej gramotnosti Slovákov. Veľká časť občanov odložené splátky minie do spotreby. Výsledok uvidíme na prelome rokov. Stále tvrdím, že kráľom bude ten, kto bude mať hotovosť.

David Arvay, institutional sales, Stonebridge Capital Management
Na najlikvidnejšom trhu nehnuteľností na Slovensku v Bratislave, ponuka bytov vzrástla za obdobie Marec – August o takmer 40%. Nehnuteľnosti reflektujú ekonomické dianie najpomalšie (po kríze v 2008, dosiahli dno až po 4 rokoch), sa znížený dopyt začína prejavovať na cenách, keď ceny najmä starších bytov začínajú s miernym klesaním. Situácia na trhu práce na jeseň podľa nášho názoru rozhodne kúpyschopnosti neprilepší. Aj keď názory realitných expertov hovoria opačne, tiež sa nepýtate holiča, či potrebujete ostrihať.

Anton Scheber, konateľ, Softec, s.r.o.
Rýchly rast objemu peňazí vo svete i u nás vedie trendovo k úmernému rastu cien pozemkov a stavieb. Skutočná cenová úroveň je ovplyvnená aj ďalšími faktormi. Krátkodobo  preto zrejme dôjde aj ku korekciám nadol, dlhodobo však budú ceny nehnuteľností rásť.

Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners
Cena realít vždy záleží od kľúčového faktoru, ktorým je poloha. V porovnaní s krízou v roku 2008 ceny v bratislavskom Starom Meste neklesali, ale naopak, stále mierne rástli. Myslím si, že iná situácia je napríklad v tzv. satelitných mestečkách, kde môže v blízkej dobe nastať pokles cien. Ale nemyslím si, že pokles bude radikálny.

Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
V niektorých lokalitách budú ceny rásť a v niektorých klesať. Očakávam, že rozdiel medzi veľkými mestami a odľahlým vidiekom sa bude zväčšovať.

Milan Mandák, konateľ, MASAM, s.r.o., Vráble
V krátkodobom horizonte výrazné skoky nepredpokladám. Situácia zrejme spôsobí ich mierny nárast, ale reálne makroekonomické zmeny sa na nehnuteľnostiach prejavia až s dlhším odstupom. Razantnejší pokles možno očakávať napríklad v polyfunkciách či pri priemyselných objektoch.

Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko, s.r.o.
Ceny nehnuteľností majú na Slovensku dlhodobo rastúcu tendenciu. Aktuálne však veľa závisí od toho, ako dlho sa bude ekonomika spamätávať zo situácie spôsobenej pandémiou. Z dlhodobého hľadiska  sa to nemusí prejaviť poklesom cien, môže to však priniesť spomalenie ich ďalšieho rastu.

[19.08.2020; etrend.sk; Názory a komentáre; 00:00; TREND AVE: 4644.3€]