Ceny nehnuteľností na Slovensku pokračujú v raste aj napriek nejasnej situácii v súvislosti s koronakrízou. O aktuálnom a očakávanom vývoji sa v štúdiu TA3 rozprávali s Jánom Palenčárom, prezidentom NARKS.
Celý rozhovor si môžete vypočuť tu : https://www.ta3.com/clanok/1194157/host-v-studiu-j-palencar-o-raste-cien-nehnutelnosti.html
„Ceny bytov a domov na Slovensku aj naďalej rastú. V porovnaní s vlaňajškom zdraželi o takmer desať percent. Ide o tretí najrýchlejší rast v Európskej únii. Dôvodom je podľa odborníkov najmä to, že ľudia zatiaľ výrazne nešetria, platia podporné vládne programy a hypotéky sú lacné. Najviac zdraželi novostavby v hlavnom meste.“
„Naša ekonomika sa má pre pandémiu koronavírusu prepadnúť o vyše šesť percent. Fabriky prišli o zákazky, mnohé firmy znižovali mzdy a zvýšil sa aj počet ľudí bez práce. Kríza sa však zatiaľ nedotkla obchodu s nehnuteľnosťami. O kúpu bytu alebo domu je stále veľký záujem. Medziročne zdraželi v priemere o takmer desať percent.“
„Dopyt na Slovensku vo všeobecnosti prevyšuje ponuku, a to nielen v Bratislave či v Košiciach, ale v podstate vo všetkých krajských mestách, a práve táto situácia prispela k takému silnému medziročnému nárastu tých desať percent.“
„Kým v iných krajinách začali ľudia pre neistú ekonomickú situáciu viac šetriť, na Slovensku to neplatí. Prepad domácej spotreby bol u nás druhý najnižší v rámci všetkých krajín Európskej únie. Ľudia podľa odborníkov zatiaľ úplne dôsledky koronakrízy nepocítili. Firmy vďaka vládnym podporným opatreniam nemuseli pristúpiť k výraznému prepúšťaniu a banky umožnili odklad splátok.“
„Prvá vlna pandémie nemala až taký silný dopad na Slovensko, teda vlastne ani Slovákov až tak príliš nevystrašila a neboli sme motivovaní k takej tvorbe úspor ako napríklad v ostatných krajinách.“
„Najviac rástli ceny nehnuteľností v mestách, kam sa za prácou sťahujú obyvatelia vidieka. Národná banka síce sprísňovala podmienky poskytovania hypotekárnych úverov, finančné domy však stále lákajú klientov na rekordne nízke úrokové sadzby.“
„Banky stále znižujú svoje úrokové sadzby. Dve banky pri trojročnej fixácii atakujú hranicu nula celá štyri percenta a mnohé banky sú hlboko pod jedným percentom.“
„Ceny nehnuteľností v priemere rástli v celej Európskej únii, a to približne o päť percent, najviac v Luxembursku a Poľsku. Napríklad v Maďarsku alebo na Cypre ale klesli.“
„Ten realitný trh ide trošku vlastnou cestou. Je tu pozitívna spotrebiteľská nálada. Na jednej strane tu máme klientov, ktorí majú vlastné finančné zdroje, a práve títo klienti sa snažia tieto zdroje ochrániť ich investovaním do nehnuteľností, to je nákup takzvaných investičných bytov.“
„Odborníci u nás zatiaľ neočakávajú pokles cien nehnuteľností, rátajú skôr s ich miernym rastom alebo stagnáciou.“
Bolo by veľmi zjednodušené a aj nadľahčené tvrdiť, že sa na realitnom trhu s príchodom pandémie nič neudialo. V prvej vlne došlo ku krátkodobému výpadku dopytu. Samozrejme, bola príčinou náhla zmena premýšľania ľudí, hlavne v ekonomickej sfére. Prioritou sa stalo zdravie a do popredia sa dostala opatrnosť vôbec vychádzať z domu. Premýšľať o nadobudnutí nového majetku vtedy neprichádzalo do úvahy. “Klienti realitného trhu na dobu 4 až 6 týždňov úplne prestali riešiť tému nehnuteľnosti,” opisuje situáciu Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárii.
Na konci apríla si nielen klienti, ale aj realitní predajcovia začali uvedomovať, že aj napriek existujúcej pandémii život pokračuje ďalej. V opätovnom dopyte na realitnom trhu došlo k dvojnásobnému nárastu.
” V druhej vlne už vieme predpovedať, ako korona vírus funguje. Vieme, že potreba bývania je tu aj napriek druhej vlne. Ľudia si chcú stále kúpiť svoj vysnívaný byt. K tomu klientom napomáha možné financovanie, to znamená banky stále aktívne financujú nehnuteľnosti za veľmi nízke úrokové sadzby. To je silným motorom toho silného dopytu aj v čase krízy,”
Objem úverov v porovnaní s minulým rokom vzrástol. Stále je krivka v rastúcej tendencii a nie sú tam žiadne indikátory na zmenu. Zásadne ovplyvňuje realitný trh silný dopyt. Spôsobený je stále dobrou ekonomickou situáciou aj napriek poklesu vývoja ekonomiky. Klienti pokles nepociťujú. “Nejaké hromadné prepúšťanie sme nezaznamenali, na druhej strane banky dávajú stále veľmi výhodné hypotéky. Spotrebiteľská nálada je dobrá. Tlak zo strany dopytu je taký veľký, že developeri nestíhajú stavať a umiestňovať na trh dostatok bytov,” hovorí Ján Palenčár. Na realitnom trhu dopyt prevyšuje ponuku a ceny rastú.
Trh je cyklický a prezident vysvetľuje, že aj oni prežívajú vlny. “Po každom vzostupe trhu na pomyselnej vlnovej krivke prichádza pád. My dnes nevieme odhadnúť ten čas, kedy to môže nastať. Môžeme povedať, že ešte stále nie sme v tom pásme realitnej bubliny. Nie je to špecifické iba pre Slovensko, ale aj pre okolité krajiny.”
Vlna vzostupu bude pretrvávať, pokiaľ bude záujem o kúpu prevyšovať ponuku na realitnom trhu. Nie je možné určite dokedy. Podľa dát je však preukázané, že Slovensko oproti EÚ má na 1000 obyvateľov o 200 bytov menej. V súčasnosti chýba na Slovensku približne 300 tisíc bytov.
V niektorých lokalitách, ktoré sú atraktívne pre nájomcov je stále 30 – 40% investičných bytov. Je zrejmé, že ani investorov na investičnom trhu v oblasti realitného trhu neubúda. “Investorom do istej miery skomplikoval život kvôli systému hypoték. Národná banka obmedzila hypotéky. Zastropovala možnosť, že klient si môže zobrať maximálne 8- násobok ročného príjmu,” vyjadril sa prezident Národnej asociácie realitných kancelárii, Ján Palenčár.
[06.10.2020; noviny.sk; Slovensko; 00:00; redakcia/IM AVE: 388.03€]
„PANDÉMIA ŽIVOT NEZASTAVÍ,“ HOVORÍ ODBORNÍK NA NEHNUTEĽNOSTI, KTORÝ SÁM PREKONAL KORONAVÍRUS
Pandémia zasiahla takmer všetky oblasti nášho života. Realitný trh však obišla. Rozprávame sa o tom s analytikom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska MARTINOM LAZÍKOM (42).
Na začiatku to vyzeralo vážne, netajím, že my odborníci pracujúci v oblasti realít sme mali obavy, aké budú nálady na trhu. V marci sa, obrazne povedané, vypínala ekonomika, všetko sa zatváralo – aj realitné kancelárie. Banky sa zrazu zľakli a odmietali financovať veľké developerské projekty či poskytovať hypotéky. Lenže na druhej strane sme na internete zaznamenali zvýšenú aktivitu, čo sa týka nehnuteľností. Ľudia využívali možnosť virtuálnych prehliadok, stúpla návštevnosť na jednotlivých webových inzertných portáloch. V máji sa situácia vrátila do normálu. Dnes máme na Slovensku druhú vlnu, je výraznejšia, ale stres a panika sú miernejšie. Banky majú vysokú motiváciu poskytovať úvery na bývanie s úrokom nižším než jedno percento, impulz ide z Európskej centrálnej banky. Cena peňazí bude aj preto postupne mierne klesať, ľudia čoraz častejšie rozmýšľajú o investícii napríklad aj v podobe nehnuteľnosti. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať nový vírus a okolnosti súvisiace s ním, ale povedzme si reálne – život nezastaví. Konajú sa svadby, rodia sa deti, bohužiaľ, niektorí sa rozvádzajú, iní zase zomierajú. Všetky tieto javy súvisia s nehnuteľnosťami, ich predajom či kúpou. Bolo by naivné a hlavne nereálne domnievať sa, že dosiahneme ideálny stav nula chorých ľudí. Neostáva nám nič iné, iba si zakoreniť v hlave na veľmi dlhý čas pravidlá, ako sa máme správať, aby sme neohrozili ľudí okolo seba a hlavne seniorov či iné rizikové skupiny. Napríklad sami od seba by sme mali uplatňovať dobrovoľnú karanténu či podstúpiť testovanie, ak sa cítime choro. Ja sám som ochorel na tento nový vírus, dva a pol týždňa som bol doma, pričom posledné dni som už pracoval systémom home officeu. Po uzdravení som sa vrátil do normálneho života.
Nakazil som sa na pracovnom stretnutí. Mal som teplotu vyššiu ako 38 stupňov Celzia, zimnicu, bolelo ma celé telo vrátane hlavy, cítil som únavu ako hádam nikdy v živote. Mnohí sa obávajú, že nový vírus nerozpoznajú od chrípky. V mojom prípade to bolo rozpoznateľné. Pre mňa je dôležité, že som nenakazil manželku a deti. Ihneď ako som mal prvé príznaky, izolovali sa, hoci bývame v byte.
Je to aj tým, že bytov je málo, dopyt je teda oveľa vyšší než ponuka. Ide hlavne o Bratislavu, krajské sídla či väčšie okresné mestá. Na druhej strane treba zdôrazniť, že pandémia prehlbuje už aj tak veľké regionálne ekonomické rozdiely, dotkne sa to, samozrejme, aj ceny realít. Máme lokality, kde ceny domov a bytov celé roky stagnujú, záujem o kúpu je nízky, pretože v regióne nepôsobí strategický investor, nie sú tam pracovné príležitosti, obyvateľstva ubúda. Je to napríklad juhovýchod a severovýchod Slovenska a juh stredného Slovenska.
Išlo iba o krátkodobý problém. Všetky členské štáty Európskej únie hľadajú a vylepšujú riešenia práve pre obyvateľov pohraničných oblastí, aby sa udržala mobilita práce. Hranice sú otvorené, veď práve na tom stojí idea Európskej únie. Je pravda, že pendleri prežívali veľmi náročnú situáciu, ale je to daň za to, že si kúpili vcelku atraktívne bývanie za nižšiu cenu. Museli rátať s určitým diskomfortom typu iné zákony, iné dane, zhoršené cestovanie… Situácia v maďarskom pohraničí v rámci realít sa pre pandémiu dramaticky nezmenila. V blízkej budúcnosti po upokojení situácie môžeme rátať skôr s nárastom cien. Realitný trh v Bratislave stále rastie, nožnice sa otvárajú a zasahujú aj do najbližšieho pohraničia.
Áno, je to zvykom – takýto postup, aký opisujete. Prípadne tí, ktorí túžia po rodinnom dome, založia byt v Bratislave, dajú ho do prenájmu, čerpajú americkú hypotéku a presťahujú sa do Maďarska. Sú aj takí, ktorí svoj bratislavský byt rovno predajú a kúpia si dom v Rajke či okolí. To, ako sa správajú naše banky, nie je extrémny problém. Maďarské banky vedia, že Rajka a okolie sú pre Slovákov atraktívna oblasť, ktorú chcú osídľovať, preto sú pripravené poskytovať im hypotekárne úvery.
Je pravda, že prežiť karanténu v jednoizbovom byte alebo v dome so záhradou je veľký rozdiel. Záujem o chalupy a chaty evidujeme od roku 2017 a z roka na rok sa zvyšuje. Napríklad ak porovnáme štatistiky zobrazení rekreačných nehnuteľností na portáli Nehnuteľnosti.sk, v prvom kvartáli v roku v 2017 to bolo 480-tisíc zobrazení ponúk chát, v tom istom období v tomto roku je to už vyše milióna zobrazení takýchto nehnuteľností. Pandémia tento dopyt umocnila. Chalupársky trend u nás vládol v socializme, v deväťdesiatych rokoch prišiel útlm. Lenže turistický ruch u nás začal byť atraktívnejší, pribúdajú wellness centrá, akvaparky či iné atraktívne aktivity na vidieku, celkovo sa slovenské dediny v niektorých regiónoch rozvíjajú. Práve s tým súvisí naša túžba opustiť počas víkendu mesto a odísť na vidiek.
Poznáme dva prístupy ku kúpe takejto nehnuteľnosti. Prvý, že hľadáme turisticky atraktívne lokality typu Donovaly či Tatry, kde by sme prípadne počas celého roka mohli chalupu či chatu aj výhodne prenajímať. Treba však rátať s vyššou cenou a s tým, že dlhé hodiny strávime cestovaním. Druhý prístup je, že chceme do víkendového domu cestovať často, preto by mal byť čo najbližšie od stáleho domova. Ideálne je, aby ste sa tam dopravili autom do jednej hodiny. Takto presne som postupoval aj ja. Hľadal som síce lokalitu, kde sú lesy, ale škrtol som všetky oblasti typu Donovaly, pretože som nechcel veľa cestovať. Vybral som si oblasť Zochovej chaty pri Modre. Cesta autom z Bratislavy trvá 40 minút. Bolo to v roku 2005 a chalupárčenie nebolo také obľúbené ako dnes. Prišiel som do ponurej lokality, kde z desiatich učupených chát bolo sedem opustených a zanedbaných. Dnes sú takmer všetky zrekonštruované, majitelia tam pravidelne trávia voľný čas.
Samozrejme, do istej miery áno. (Úsmev.) Naša rodina sa musí starať o ďalšiu nehnuteľnosť. Na chatu musím cestovať, aj keď sa mi niekedy práve nechce, pretože ju napríklad treba zazimovať. Ale zase sú tu obrovské benefity. Je to príjemné miesto na oddych, kde si vždy dobijem batérie. Ten, kto kupuje chalupu, musí mať vždy jasný cieľ. Je nutné zvážiť svoje finančné možnosti, ale na druhej strane analyzovať aj svoje túžby. Niekto sa cíti byť domácim majstrom, v byte v meste sa však nemôže realizovať, preto chce chalupu, ktorú bude zveľaďovať. Niekto chce lyžovať, iný zase utiecť z veľkomesta na samotu. Sú aj takí, ktorí chcú, naopak, zapadnúť do vidieckej komunity a hľadajú dom na dedine.
Áno, máte pravdu, toto mesto žije svojím životom. Úroveň cien je tu úplne iná než v ostatných regiónoch Slovenska. Ale medzikvartálne a medziročne nie sú nárasty cien percentuálne také vysoké ako v iných krajských mestách. Nie je tu už priestor na to, aby ceny rástli takým tempom ešte vyššie. Ale hoci ceny stúpnu len o jedno percento, stále je to pre záujemcov o nehnuteľnosti citeľné. Bratislava je špecifická aj v tom, že má omnoho viac nehnuteľností, ktoré sú investičné a majitelia ich kupovali na to, aby ich prenajímali. Keď chceme hovoriť o reálnom dosahu pandémie na realitný trh, odohralo sa to práve v hlavnom meste v prípade prenájmov. Stratil hlavne krátkodobý prenájom. Hranice sa zavreli, neprišli turisti, zahraniční manažéri a študenti odcestovali domov. Mnohí prenajímatelia sa zo segmentu krátkodobého prenájmu presunuli do segmentu dlhodobého prenájmu. Medzimesačne sa tým zvýšila ponuka až o 40 percent, otvoril sa priestor na cenovú konkurenciu. Čiže môžeme hovoriť o miernom poklese cien. Najviac nehnuteľností na krátkodobý prenájom má Staré Mesto, pretože z pohľadu turizmu ide o atraktívnu lokalitu. Pokles cien bol preto práve v tejto lokalite najciteľnejší.
Napríklad v Nemecku 50 percent ľudí žije vo vlastnom, druhá polovica v prenajatom. U nás je tento pomer 95 k piatim v prospech vlastných bytov. Ostatných dvadsať rokov sa nájom u nás riešil iba prostredníctvom súkromnej sféry. Ako som spomínal, ten kto má peniaze, investuje, kúpi byt a prenajíma ho. Štát koncepciu nájomných bytov úplne vypustil zo svojich plánov. Niektoré mestá a obce sa síce snažili stavať nájomné byty s pomocou Štátneho fondu rozvoja a bývania, išlo však o mizivý počet, pričom dopyt je obrovský. Téma nájomných bytov rezonovala v predvolebnej kampani. Štátna rétorika dnes síce znie „budeme stavať byty s regulovaným nájomným“, zatiaľ však nemáme takýto byt ani jeden. Kritická situácia by sa mohla riešiť tak, že štát by otvoril dvere pre dôchodkové a investičné fondy či pre stavebné sporiteľne na to, aby mohli stavať nájomné byty. Ony totiž poznajú dlhodobé peniaze.
Reálne je, že štát by mal stavať. Čo sa týka počtu, v tomto sme sa s pánom Kollárom nezhodli. Keby už zajtra začali plánovať stavbu bytov, kým sa do nich reálne nasťahujú ľudia, trvalo by to niekoľko rokov, ba dovolím si tvrdiť, že dlhé roky. Celý proces sa plánuje, pričom projekt musí prejsť takými úkonmi ako územné rozhodnutie, stavebné povolenie, pripomienkové konanie. Všetko je v rukách samospráv. Zvlášť pri developerských projektoch v Bratislave všetko trvá dlhé roky, povoľovací proces sa zbytočne naťahuje. Štát by síce mohol upraviť legislatívu, pričom by mestá a obce do istej miery vyšachoval z hry. Lenže narazilo by to na veľký odpor samospráv. Každý starosta, primátor, poslanci, tí všetci chcú vedieť, čo sa deje v ich meste, v akom rozsahu a kvalite. Štát nemôže nepočúvať volených predstaviteľov samosprávy. Po druhé je tu odpor obyvateľov – kdekoľvek sa vyskytne voľný pozemok, kde je v pláne stavať, na svete je okamžite petícia susedov. Spoločenská nálada je taká, že áno, chceme nájomné byty, ale čo najďalej od nás. Pritom mesto Bratislava vlastní veľa vhodných pozemkov. Zahusťovanie je prirodzený proces, ak je urobený dobre a kvalitne, obohacuje danú lokalitu. Odpor je riešiteľný, ale chce to čas, veľa času. Postaviť desaťtisíce bytov za pár rokov je veľmi ambiciózne.
Nehnuteľnosti tvoria veľkú časť majetku rodín, jednotlivcov. Každý, kto si pozerá svoj bankový účet, zaoberá sa aj myšlienkou – mám byt, dom, akú má dnes hodnotu, aký som bohatý? Zároveň už neplatí, že žijeme a zomrieme v jednej nehnuteľnosti. Sťahujeme sa aj päť- či šesťkrát počas života, čo je správne. Keď je niekto mladý, je zbytočné sústrediť sa na veľký rodinný dom. Mladí začínajú v malom byte, ale v meste chcú byť spoločensky aktívni. Potom príde svadba, deti, mení sa spôsob bývania. Seniori ostávajú na jeseň života sami, netreba im veľký dom. V Amerike je to už bežné, že predávajú svoje bývanie v aktívnej aglomerácii a odchádzajú do pokojnej lokality. Príkladom toho je Florida. U nás sa takáto tradícia v prípade seniorov ešte len začína pestovať. Zatiaľ máme iba penzionované formy bývania, ale postupne sa trend zmení, budú to už celé lokality.
V tejto oblasti som začal pracovať v roku 2001. Práve sa začalo obchodovať v online priestore, inzeráty v printových médiách sa začali vytrácať. Išlo o veľmi dynamický posun. A vlastne celú moju kariéru sprevádza dynamika, hoci reality sú konzervatívny odbor.
Ceny klesnú iba v prípade, že sa developerom podarí stavať také množstvo bytov, že sa vytvorí priestor na cenovú konkurenciu. Dnes je však situácia taká, že byty sa predávajú, obrazne povedané, na papieri. Developer ešte len začína projekt a už vie naisto, koľko bytov má predaných. Keby teraz bolo na svete desaťtisíc stavebných povolení, vedeli by sme, že o niekoľko rokov tu bude dostatok bytov a ich cena by potom klesla. Nič také však na Slovensku nemáme. A hoci ste počuli o veľkom developerskom projekte v lokalite, kde chcete bývať, vedzte, že každý stavia v etapách. Developeri dnes rozložia svoje plány na desať aj pätnásť rokov. Postavia tristo bytov, predajú ich, pokračujú druhou etapou… Toto však ceny bytov nestlačí nadol. K nižším cenám by mohol prispieť štát masívnou výstavbou nájomných bytov, nič také sa však nedeje. Takže ak potrebujete niekde bývať, kupujte, nečakajte.
[30.09.2020; Život; rozhovor; s. 8,9,10,11; ERIKA SZALAYOVÁ AVE: 56766.05€]
Americký trh s bývaním ďalej rastie, a to vďaka historicky nízkym hypotekárnym úrokom a “pandemickej” migrácii na predmestia a do menej obývaných oblastí. Ľudia hľadajú tiež priestrannejšie bývanie, keďže mnohí teraz pracujú z domu. Ukázal to v stredu prieskum federálneho úradu pre financovanie bývania (Federal Housing Finance Agency, FHFA).
Ponuka pritom zaostáva za silným dopytom, čo podporuje zvyšovanie cien nehnuteľností. Podľa FHFA sa index cien obytných nehnuteľností júli po úprave o sezónne vplyvy zvýšil o 1 % oproti júnu, keď dosiahol rovnaké tempo rastu. V medziročnom porovnaní stúpli ceny nehnuteľností na bývanie v júli o 6,5 % po náraste o 5,8 % v predchádzajúcom mesiaci. To bol ich najstrmší medziročný prírastok od júna 2018.
Index FHFA pri svojich výpočtoch vychádza z nákupných cien domov financovaných hypotékami od spoločností Fannie Mae a Freddie Mac. Utorková (22. 9.) správa z Národnej asociácie realitných kancelárií zase ukázala, že ceny domov v auguste oproti minulému roku vzrástli o 11,4 %.
[23.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 102.17€]
„Menej praxe na získanie živnosti a nové možnosti jej pozastavenia. Od októbra vstupuje do platnosti novela zákona. Aj napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom je na Slovensku o 20-tisíc živností viac, malí podnikatelia upozorňujú na výrazný prepad ziskov. Podľa rezortu hospodárstva by situáciu zlepšilo zavedenie odvodového bonusu.“
„Dnes je podmienkou získania remeselnej živnosti odborná prax v dĺžke jedného roka. Táto lehota sa skráti o polovicu. Ak je to príbuzný odbor, potrebná prax sa skracuje z dvoch na jeden rok. Tieto zmeny sú podľa podnikateľov prospešné, ale obávajú sa zámeru vlády zaviesť takzvanú univerzálnu živnosť. Tá by vraj mohlo spôsobiť pokles kvality remesiel.“
„Máme trošku obavy z toho, že nejaká liberalizácia a zavedenie teda univerzálnej živnosti by mohlo toto postavenie poškodiť.“
„Ďalšou novinkou je zmena dĺžky pozastavenia živnosti.“
„Pred koronou bolo 6 mesiacov a 3 roky a teraz po novom to bude 1 mesiac až 4 roky.“
„Aj napriek zatváraniu prevádzok počas vrcholu krízy a prudkému prepadu ekonomiky počet živností neklesol. Oproti vlaňajšku sa naopak zvýšil o viac ako 20-tisíc. Na Slovensku je takto zamestnaných alebo podniká aktuálne 720-tisíc ľudí.“
„Oveľa dramatickejší je ten stav, že vlastne tí, ktorí ostali podnikať, tie státisíce živnostníkov v podstate poklesol im príjem na 50% alebo viacej.“
„Živnostníci ocenili najmä možnosť odloženia platby odvodov a poistenia. Finančnú pomoc štátu vo výške 180 eur mesačne však považujú za nedostatočnú. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že podnikanie zlepší zavedenie odvodového bonusu. Dostať ho chce aj do diskutovaného plánu obnovy.“
„Odvodový bonus je vlastne myšlienka, že zásadným spôsobom zjednodušiť daňovo-odvodový systém, v tom ideálnom prípade nahradiť ten súčasný neprehľadný v ideálnom prípade na jednu daň a jeden odvod.“
„Revízia daňovo-odvodového zaťaženia je pre nás jednou z kľúčových zmien, ktoré je potrebné prijať.“
„Zaviesť odvodový bonus chce najmä strana Sloboda a solidarita. Či sa podarí presadiť u koaličných partnerov, je ale zatiaľ otázne.“
[19.09.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Igor Haraj AVE: 10102.15€]
Realitný trh funguje zhruba na 90 % v porovnaní so stavom spred vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19. Odhaduje to prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.
Ako uviedol pre TASR, trh realít by dosahoval vyššie čísla, keby rozsah a skladba ponuky zodpovedala existujúcemu dopytu.
Počas koronakrízy sa zároveň spomalili aj povoľovacie procesy, keďže závisia od disponibilnej pracovnej sily. “A vieme, že to, že deti – žiaci zostali doma, spôsobilo výpadok v práci u pracujúcich rodičov, a to sa prejavilo ako ‘chýbajúce kapacity’ na strane zamestnávateľov, na úradoch, v bankách a podobne,” podotkol Palenčár.
Prísne hygienické opatrenia, naopak, urýchlili vo zvýšenej miere využívanie moderných digitálnych technológií v realitných kanceláriách. Dnes je pre nich bežné ponúkať online služby, ako napríklad videoobhliadky nehnuteľnosti, online prezentácie a podobne.
“Na slovenskom trhu existuje funkčná sieť subdodávateľov v oblasti digitálneho spracovania ponuky nehnuteľností, ktorá dokáže pokryť zvýšený dopyt,” poznamenal Palenčár. Ako vysvetlil, ak by mal realitný trh akcelerovať, bolo by potrebné zväčšiť aktuálnu ponuku. “V súčasnosti máme na Slovensku regióny, kde výrazne chýba ponuka nehnuteľností na predaj. Vzhľadom na silný dopyt je potrebné, aby na trh pribúdali nové projekty s moderným bývaním a tiež projekty z oblasti, v ktorej by sa vychádzalo z konceptu nájomného bývania,” uzavrel Palenčár.
[20.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 177.83€]
Záujem o kancelárske priestory v Bratislave dlhodobo klesá. Pandémia situáciu na realitnom trhu zhoršuje, myslia si analytici.
“Miera neobsadenosti sa na bratislavskom kancelárskom trhu zvyšuje už od roku 2018. V prvom polroku 2020 sa síce úspešne dokončilo niekoľko rozpracovaných prípadov, ale celkový nový záujem vplyvom pandemickej situácie výrazne ubudol,” uviedol pre agentúru SITA realitný expert Róbert Michalica.
Dodal, že mnohí záujemcovia, ktorí uvažovali o nových kancelárskych priestoroch, prípadne o expanzii, tieto plány pozastavili alebo úplne zrušili.
“Čaká nás zrejme ďalšie zvyšovanie miery neobsadenosti kancelárskych priestorov v Bratislave,” doplnil.
Podľa Michalicu je tiež možné očakávať, že nájomcovia budú hľadať možnosti, ako zredukovať náklady na kancelársky priestor, ktorý sa pre nich v dôsledku dopadov pandémie na ich podnikanie stane nadbytočným.
“Či už to bude redukcia prenajatej plochy alebo možnosti podnájmu, pokiaľ im to zmluvné podmienky v uzatvorených zmluvách dovoľujú,” doplnil.
Zároveň si myslí, že zvýšenie miery využívania práce z domu je len jedným z faktorov, ktorý má vplyv na pokles záujmu o kancelárske priestory, keďže tento trend je dlhodobejší.
“Pandémia túto situáciu ešte zhorší. Niektoré projekty kancelárskych budov už odložili plánovaný začiatok výstavby vzhľadom na celkovú situáciu na trhu,” uzavrel.
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) eviduje mierne zníženie záujmu o kancelárske priestory.
“Niektorí prenajímatelia v záujme prenajať svoje priestory mohli aj mierne znížiť cenu nájmu. Pokiaľ by bol dopad na ekonomiku výraznejší, sekundárne by sa to mohlo prejaviť zníženým záujmom o kancelárske priestory. To ukážu až koncoročné bilancie firiem,” uviedla NARKS pre agentúru SITA.
Zároveň uviedla, že nájomné zmluvy sú väčšinou uzatvárané na obdobie od jedného roka, preto väčšina nájomcov neuvažuje o predčasnom zrušení nájmu, z ktorého by im mohli plynúť sankcie.
[14.09.2020; bratislava.sme.sk; Bratislava; 00:00; SITA AVE: 291.2€]
„Koronakríza dala developerom stopku. Výstavba nových bytov sa medziročne prepadla o takmer pätinu.“
„Stovky stavieb zostali iba na papieri. Výstavba výrazne klesla, čo môže do budúcna spôsobiť tlak na ceny novostavieb.“
„Vírus na Slovensku zabrzdil aj nové bývanie. Na sklonku leta sa tempo výstavby bytov náhle znížilo, a to naprieč celým Slovenskom, relatívne najvýraznejšie v Košickom kraji.“
„Počas tohto obdobia sa začala výstavba 3954 bytov.“
„Takýto nízky počet bývania sme tu nemali už dlho. Tu vidíte, že je to približne o tisíc bytov menej ako za to isté obdobie minulého roka.
Začaté stavby bytov
| 4129 | 1. štvrťrok 2019 |
| 4865 | 2. štvrťrok 2019 |
| 5997 | 3. štvrťrok 2019 |
| 6525 | 4. štvrťrok 2019 |
| 5216 | 1. štvrťrok 2020 |
| 3954 | 2. štvrťrok 2020 |
Zdroj: Štatistický úrad SR
Znamená to, že výstavba sa prepadla takmer o pätinu.“
„Stavebné úrady sú pomerne pomalé aj mimo nejakého krízového obdobia, ale počas koronakrízy sa to ešte viac zvýraznilo.“
„Práve vypuknutím koronakrízy prišlo k veľkým ťažkostiam stavebných firiem, množstvo pracovníkov nenastúpilo do práce, stavebné firmy nevedeli vykonávať svoju činnosť.“
„Investori sa určite obávajú výhľadu do budúcnosti, preto odložili takéto náročné investície. Väčšina bytov sa stavia tak, že to sú nejakí malí investori, nie sú to nejakí veľkí developeri.“
„Na Slovensku pôsobia mnohé zahraničné stavebné firmy a dodávatelia, ktorí mali problém s cezhraničným posunom pracovnej sily.“
„Ani koronakríza nezastavila nárast cien bývania.“
„Pribrzdenie výstavby spôsobilo výpadok. Ten sa snažia developeri teraz dohnať. Otázne ale je, či im to stavebné úrady tak rýchlo umožnia. V opačnom prípade pri nedostatku bytov hrozí tlak na ich ceny. Marek Gudiak, televízia Markíza.“
[13.09.2020; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Gudiak / Mária Chreneková Pietrová;Viktor Vincze AVE: 34896.57€]
„Ceny bytov v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o takmer 10 percent. Vyplýva to z najnovších dát Štatistického úradu. Odborníci tvrdia, že ceny plošne rástli vo všetkých regiónoch Slovenska. Tradične najdrahšie sú nehnuteľnosti v Bratislave a okolí.“
„Ceny bytov na Slovensku stále stúpajú. Ani pandémia nového koronavírusu trh s nehnuteľnosťami neoslabila, práve naopak, dopyt je stále väčší. Rekordné ceny bývania začiatkom augusta naznačovali aj dáta centrálnej banky. Hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.“
„Ceny nehnuteľností určených na bývanie v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti 2. štvrťroku minulého roka o 9,7 percenta.“
„V prípade starších nehnuteľností ceny vzrástli o 11 percent. V prípade novostavieb o takmer 8 percent. Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií vysvetľuje, že silný dopyt tlačí ceny nehnuteľností hore. Podľa neho je to spôsobené tým, že výstavba nových nehnuteľností nedokáže uspokojiť silný záujem Slovákov o kúpu bytov.“
„Potvrdzuje to aj situácia v Bratislave, kedy v Bratislave je najmenej nových voľných bytov za posledných zhruba osem rokov. Bohužiaľ, developeri nie sú schopní flexibilne reagovať na tento silný dopyt a prinášať na trh nové byty. Tým pádom vlastne nám cena starých bytov stúpa rýchlejším tempom.“
„Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža, povzbudzuje dopyt po nehnuteľnostiach najmä ekonomická situácia Slovákov a výhodné hypotéky.“
„Uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktoré tlačia peniaze, úrokové miery sú de facto blízke nule a ľudia, ktorí majú v hotovosti peniaze tak rozmýšľajú, ako tieto peniaze zhodnotiť. A určite sa im lepšie zdá zhodnotiť tie peniaze v nehnuteľnostiach, ako ich držať de facto so stratou na bankovom účte.“
„Priemerná cena nehnuteľností je podľa realitných odborníkov približne 3-tisíc eur za jeden meter štvorcový.
Veronika Valášková, RTVS.“
[31.08.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Veronika Valášková / Marta Jančkárová AVE: 3172.85€]
