Všetky príspevky NARKS

J. Palenčár o drahšom bývaní v televízií TA3

Marek Mašura, moderátor:

“Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosť aj v časoch koronakrízy? Aj o tom sa budem teraz rozprávať s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, keď v marci vypukla koronakríza na Slovensku, my sme sa aj tu u nás v štúdiu rozprávali o cenách nehnuteľností. Vy ste vtedy tak ako mnohí iní odborníci povedali, že by mohlo dôjsť k poklesu cien nehnuteľností, keď budú splnené určité predpoklady samozrejme. Tak čo teda hovoríme na aktuálny vývoj?”

Ján Palenčár:

“Aktuálny vývoj je taký, že naozaj silný dopyt po nehnuteľnostiach hrá prím na realitnom trhu. Ani koronakríza, ktorá tu bola, neutlmila záujem Slovákov kupovať. Tak ako som sa vyjadril počas koronakrízy, pokiaľ samotná koronakríza bude trvať dlhšie obdobie, povedzme, ako tri mesiace, tak to môže mať vplyv na vývoj cien. Neudialo sa to. Samotná koronakríza tu bola zhruba dva mesiace. Na realitnom trhu z pohľadu silného dopytu sme cítili zhruba mesiac a pol pokles dopytu, kedy klienti riešili iné ako kúpu nehnuteľnosti, a naopak, zhruba od toho apríla, mája cítime, že ten naakumulovaný dopyt, ktorý sa aj počas koronakrízy nerealizoval, opätovne sa dostal na trh, opätovne sa kupuje, opätovne s tým súvisí aj zdražovanie cien nehnuteľností.”

Marek Mašura:

“Čiže to chcem povedať, že tá druhá polovica mája a celý jún ako keby vykompenzovali ten vývoj, ktorý bol predtým?”

Ján Palenčár:

“Môžme to tak povedať, že tým, že sa, povedzme, mesiac a pol klienti nezaoberali nehnuteľnosťami…”

Marek Mašura:

“Lebo prišla koronakríza.”

Ján Palenčár:

“Pretože prišla koronakríza, boli oveľa vážnejšie témy, témy ochrany zdravia a podobne…”

Marek Mašura:

“Boli zatvorené obchody, prevádzky…”

Ján Palenčár:

“Presne tak, bolo komplikované, povedzme, aj realizovať obchody s nehnuteľnosťami, takisto aj prevádzky realitných kancelárií boli uzavreté, tak zhruba od toho mája, alebo začiatkom mája môžme povedať, že opätovne ľudia ten svoj dopyt začali realizovať. Ten dopyt sa nestráca, ten záujem kúpiť neprestal…”

Marek Mašura:

“Len sa odložil.”

Ján Palenčár:

“Len sa odložil na neskoršie obdobie, čo naozaj sme videli v tom máji, júni, že bol veľký záujem o kúpu nehnuteľností, násobne vyšší, povedzme, ako predchádzajúce roky v danom období.”

Marek Mašura:

“Takže nie ste teda prekvapený nakoniec, že ceny bývania išli nahor?”

Ján Palenčár:

“Nie, pretože sme vnímali ten silný dopyt, ktorý tu je. Ten sa nedá zo dňa na deň vypnúť, klienti sú stále do veľkej miery motivovaní aj veľmi lacnými hypotékami, čiže keď si to pozrieme aj z pohľadu vývoja počtu bytov na tisíc obyvateľov, stále zaostávame za Európskou úniou, čiže je tu naozaj reálny deficit bývania na Slovensku, alebo bytov na Slovensku, a klienti majú záujem realizovať kúpu týchto nehnuteľností. A nakoniec nám toto potvrdzuje aj Štatistický úrad, ktorý vydal správu o vývoji cien, kde hovorí, že do konca staršie byty rýchlejšie stúpajú na cene ako novostavby. A to nám naozaj potvrdzuje to, že klienti chcú bývať dnes, chcú kúpiť nehnuteľnosť, a bohužiaľ, developeri nie sú schopní v tejto situácii umiestniť na trh dostatočné množstvo bytov.”

Marek Mašura:

“Mňa na tých číslach Štatistického úradu zaujalo najmä to, že odborníci zo Štatistického úradu hovoria o 0,5-percentnom raste, keď porovnáme druhý štvrťrok a prvý štvrťrok tohto roka, pričom Národná banka hovorí o 3,5-percentnom raste, v čom je rozdiel, skúste to vysvetliť.”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tu sa jedná o to, že sa neporovnávali úplne tie isté čísla. Je možné, že tu bol nejaký rozptyl v rámci regiónov. Čiže podľa našich čísiel, podľa našich štatistík môžme hovoriť o medzikvartálnom zvýšení cien zhruba 2 percentá. Takže ak by sme chceli naozaj porovnať, kde je ten rozdiel medzi Národnou bankou, Štatistickým úradom a Národnou asociáciou realitných kancelárií, museli by sme ísť naozaj do tej metodiky výpočtu a presných čísiel, ktoré sa počítali.”

Marek Mašura:

“Poďme sa konkrétnejšie pozrieť na tie čísla, ktoré majú realitné kancelárie. O ktoré nehnuteľnosti bol v druhom štvrťroku najväčší záujem, a ktoré teda logicky zdraželi najviac?”

Ján Palenčár:

“Najväčší záujem bol o byty a o, môžem povedať, čo sa týka izbovosti, dvoj- a trojizbové byty.”

Marek Mašura:

“Prečo práve tieto?”

Ján Palenčár:

“Tieto byty sú zaujímavé z pohľadu tzv. štartovacieho bývania, to znamená, mladí ľudia, mladé rodiny, ale aj z pohľadu investičných nákupov, pokiaľ majú klienti záujem kúpiť nehnuteľnosť s tým, že ju chcú prenajímať, tak práve dvoj- a trojizbové byty sú z tohto pohľadu najefektívnejšie. Takže práve preto je táto skupina najviac, je tu najsilnejší dopyt práve o tieto nehnuteľnosti, a to nielen v Bratislave, Košiciach, ale aj v iných krajských mestách. Tá situácia, ktorá vznikla napríklad v Bratislave, je veľmi zaujímavá v tom, že dnes máme v Bratislave najmenej voľných nových bytov za posledných osem rokov. Tu naozaj vidíme, ako je silný ten dopyt a ako mu tá ponuka nestíha.”

Marek Mašura:

“To je ten dôvod, prečo idú ceny nahor.”

Ján Palenčár:

“A tu sa to odzrkadľuje práve na tom, že ceny stúpajú.”

Marek Mašura:

“Už ste hovorili o tom, že dvoj- a trojizbové byty sú, takpovediac, najviac v kurze. Hovoríme skôr o starých, alebo nových bytoch, alebo je to jedno?”

Ján Palenčár:

“Určite je najväčší záujem o novostavby, to je prioritné pre klientov, že sa pozerajú na ponuku novostavieb.”

Marek Mašura:

“Prečo práve nové byty? Lepšia kvalita?”

Ján Palenčár:

“Z pohľadu klienta je dôležité to, je to nový byt, spĺňa veľmi prísne normy, dnes sú oveľa prísnejšie normy, technické normy, na svetlotechniku, na hygienu a podobne, ako to bolo, povedzme, pred tými 40, 50 rokmi. Určite aj z pohľadu budúcich nákladov na rekonštrukciu, na údržbu, energetickú náročnosť, toto všetko hrá prím v tom, že sa klienti rozhodli prioritne pre novostavby. Ale pokiaľ zistia, že v ponuke novostavieb nie je to, čo hľadajú, prípadne, najbližšie si môžu kúpiť byt, ktorý bude hotový za dva roky, toto je vážnym problémom, a vtedy sa obracajú práve na ten sekundárny trh, na trh so staršími nehnuteľnosťami, a vyberajú si práve v tejto ponuke, ale tým, že tých ľudí je naozaj veľa, tých dopytujúcich je obrovské množstvo, to práve tlačí ceny nehnuteľností nahor.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, poďme sa teraz posunúť ďalej, a už s takým výhľadom aj do budúcnosti, keďže čísla Štatistického úradu, aj Národnej banky hovoria iba o vývoji v druhom štvrťroku, čiže o vývoji od apríla do konca júna. Vy však už viete, aká bola situácia na trhu s bývaním v letným mesiacoch. Čo viete teda povedať o cenách nehnuteľností?”

Ján Palenčár:

“Podľa štatistík, ktoré máme, podľa správ realitných kancelárií z celého Slovenska ten dopyt bol neutíchajúci ani v priebehu letných mesiacov, to znamená júla a augusta. Môžem povedať, že priebežne sa obchoduje tak, ako to bolo v predchádzajúcich mesiacoch, a nezaznamenali sme žiadne zásadné zmeny. To znamená, nepocítili sme stagnáciu cien, resp. pokles cien. Čiže z toho sa dá dedukovať, že aj tretí kvartál bude vo veľmi podobnom stave, ako bol druhý kvartál, čiže priebežné zvyšovanie cien nehnuteľností v rámci celého Slovenska.”

Marek Mašura:

“Trúfate si odhadnúť aj číslo, o koľko ceny porastú v porovnaní s druhým kvartálom?”

Ján Palenčár:

“To by sme naozaj, by sme len špekulovali, môžem zhruba odhadnúť, že to môže byť niekde medzi 1,5 až 2 pecentá.”

Marek Mašura:

“A podobný vývoj očakávate aj v štvrtom, poslednom kvartáli potom? Alebo je ešte priskoro hovoriť?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, bude veľmi dôležité, čo nám donesie jeseň, veľa ekonómov, analytikov sa vyjadruje o jeseni ako veľmi kľúčovej z pohľadu vývoja ekonomiky, čo môže mať aj nejaký dopad na realitný trh. Takže počkajme si ešte chvíľu na to, ako sa bude vyvíjať jeseň, aby sme vedeli predikovať práve štvrtý kvartál.”

Marek Mašura:

“Presne na to som sa chcel opýtať. Mám tu nachystanú otázku k tomu. Nemôže tieto vaše odhady negatívne ovplyvniť druhá vlna pandémie koronavírusu, teda že ceny bývania predsa len klesnú, ak už nie v treťom kvartáli, tak v štvrtom?”

Ján Palenčár:

“Môžme len dúfať, že druhá fáza koronakrízy, alebo pandémie nebude mať takéto zásadné, takýto zásadný vplyv na ekonomiku a zásadný vplyv na realitný trh. Prvú vlnu sme prečkali, keď to tak môžem zjednodušene povedať, aj na realitnom trhu, to znamená, neudiali sa žiadne negatívne dopady na realitný trh, a predpokladám, že takéto niečo tým, že sme už poučení, sa udeje aj v prípade vzniku druhej vlny pandémie.”

Marek Mašura:

“Tú najdôležitejšiu otázku, ktorú som sa pýtal na začiatku, som si nechal, takpovediac, na záver. Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosti v týchto ťažkých časoch, teda ekonomických?”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tá situácia je dobrá aj na kúpu nehnuteľností, aj na predaj. Z pohľadu predaja tie ceny sú naozaj dneška zaujímavé pre predávajúceho, na druhej strane z pohľadu kupujúceho, ktorý si kupuje vlastné bývanie, sú dnes veľmi dobré podmienky stále na hypotekárne úvery, a keď si klient nájde tú svoju vysnívanú nehnuteľnosť, tak je dobré dnes zrealizovať tú kúpu…”

Marek Mašura:

“Takže vy očakávate, že ceny by mali rásť, tak by ten kupujúci nemal váhať?”

Ján Palenčár:

“Jedna vec je, že ceny nehnuteľností budú rásť, to predpokladáme, na druhej strane tá ponuka sa nebude veľmi rozširovať, to znamená, že nie je tu predpoklad, že za pol roka nájdem opätovne tú svoju nehnuteľnosť, nedajbože, ešte lacnejšiu. To už vôbec nepredpokladáme, takže tá ponuka sa zužuje, a naozaj nájsť si tú vhodnú nehnuteľnosť, tú vysnívanú nehnuteľnosť, nie je dnes jednoduché.”

Marek Mašura:

“A z pohľadu predávajúceho, ak majú ceny ešte rásť, tak zrejme by mohli ešte chvíľu počkať a zarobia, takpovediac, viac na tom predaji.”

Ján Palenčár:

“Je otázka, či predávajúci má záujem predať nehnuteľnosť s cieľom tieto prostriedky si vložiť na účet, čiže v tom prípade je asi jednoduchšie nehnuteľnosť si nechať a prenajímať. Ale pokiaľ je tu potreba tieto investície, tieto financie investovať, kúpiť si niečo iné, tak tá doba na predaj je rovnako dobrá.”

Marek Mašura:

“O predaji nehnuteľností, ale aj o ich kúpe som sa rozprával s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Ďakujem veľmi pekne.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem. Dovidenia.”

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.ta3.com/clanok/1191371/host-v-studiu-v-palencar-o-drahsom-byvani-aj-pocas-krizy.html

[31.08.2020; TV TA3; Ekonomika; 13:25; R / Marek Mašura AVE: 16650.0€]

Malý záujem o dotácie na nájomné

Alfonz Šuran, moderátor:

„O dotácie na nájomné nie je veľký záujem. Štát zatiaľ vyplatil finančný príspevok iba vyše tritisíc päťsto prevádzkam, ktoré boli počas koronakrízy zatvorené. Prenajímatelia totiž často neodpustili žiadnu časť nájomného, čo bola podmienka pomoci. Rezort hospodárstva preto dotácie rozšíril aj na podniky v ťažkostiach.“

Andrej Horváth, redaktor:

„V polovici marca musela väčšina prevádzok pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu zatvoriť svoje brány. Podnikatelia tak prišli o zisky, ale nájomné platili naďalej. Štát sa im preto rozhodol časť peňazí vrátiť. Mnohé firmy ale o pomoc nemohli požiadať, lebo podľa stanovených kritérií boli označené ako podniky v ťažkostiach.“

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS):

„Aj podniky, aj obchody, ktoré podľa tej konkrétnej definície sú definované ako podniky v ťažkostiach, tak budeme im môcť preplácať nájomné.“

Andrej Horváth:

„Celkovo muselo pre koronakrízu zatvoriť približne sedemdesiattisíc prevádzok. Napriek tomu, že firmy chceli od štátu kompenzáciu, napokon o príspevok požiadal len zlomok z nich.“

Jana Kiššová, poradkyňa ministra hospodárstva:

„Vyplatených bolo tritisíc päťstopäťdesiatosem žiadostí a výška poskytnutých dotácií bola vyše šesť a pol milióna eur.“

Richard Sulík:

„Očakávali sme väčší záujem. Sú to tisíce. Ja osobne som myslel, že v tejto dobe to budú už desaťtisíce.“

Andrej Horváth:

„Schéma finančnej pomoci spočíva v tom, že o koľko percent znížil prenajímateľ platbu nájomcovi, toľko mu doplatil štát, maximálne však do výšky päťdesiat percent. Dôvod nízkeho záujmu o príspevok bol podľa odborníkov v tom, že len časť prenajímateľov odpustila niečo z nájomného.“

Ján Palenčár, predseda NARKS (telefonát):

„Tá pomoc prišla neskoro. Množstvo firiem už malo predplatené nájomné. A hoci tá pomoc mohla byť využitá aj pre budúce mesiace, tak už sa nenašla nejaká vôľa medzi prenajímateľom a nájomcom.“

Andrej Horváth:

„Celkovo rezort hospodárstva dostal vyše deväťtisíc žiadostí, z ktorých vyplatil len tretinu. Mnohé firmy totiž nesplnili formálne požiadavky.“

Rastislav Machunka, viceprezident AZZZ SR (telefonát):

„Elektronický podpis je dlhodobo nezvládnutý, je nesmierne náročný pre užívateľa z hľadiska aktualizácií a z hľadiska samozrejme aj inštalácie a obsluhy.“

Richard Sulík:

„Miestami to stroskotalo aj na elektronickom podpise, ale ten, kebyže tam nie je ako podmienka, tak ako my na tom ministerstve by sme boli zavalení. To jednoducho muselo byť.“

Andrej Horváth:

„Celkovo je na preplácanie nájmov vyčlenených dvesto miliónov eur. Podnikatelia môžu podávať žiadosti do konca novembra.“

[24.08.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Alfonz Šuran AVE: 10725.59€]

 Prezident NARKS J. Palenčár o zvýšenom záujme o chaty a chalupy pre TA3

Ceny chát a chalúp v Českej republike dramaticky rastú. Epidémia koronavírusu totiž zmenila preferencie ľudí, ktorí čoraz viac túžia po vlastnom, pokojnom mieste na oddych. Na to však reagujú aj ceny, mnohé rekreačné nehnuteľnosti u našich susedov sú oproti minulému roku drahšie aj o štvrtinu. Ako sa vyvíja situácia na Slovensku, o tom nám viac povedal prezident NARKS Ján Palenčár.

Celú reportáž si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/clanok/1190452/prezident-narks-j-palencar-o-zvysenom-zaujme-o-chaty-a-chalupy.html

[19.08.2020; ta3.com; Ekonomika; 08:48; TA3 AVE: 22.45€]

Vidíte priestor na ďalší rast cien nehnuteľností?

Takmer 70 vybraných osobností slovenskej ekonomiky hlasovalo elektronicky medzi štvrtkom 13. 8. 2020 a pondelkom 17. 8. 2020

Daniel Abrahám, CEO, Effectivity 
Z môjho pohľadu je systém nastavený tak , že pocit vlastníctva nehnuteľnosti dáva bežnému človeku zároveň pocit istoty. Aj Covid kríza podporila tento fakt, lebo človek vníma bývanie ako nevyhnutné pre život a pocitovo radšej spláca ako platí nájom cudziemu. Covid ešte viac posilnil tento fenomén a podľa mňa sa jednoducho predá všetko, čo sa postaví. A cena bude druhoradá.

Roman Malček, majiteľ, Redox
Historicky najväčší objem nekrytých a vytlačených eur pustených do obehu by sa mal prejaviť všeobecným rastom cien tovarov a služieb, nehnuteľnosti nevynímajúc.

Tomáš Mezírka, Country Manager, Atradius Ceredit Insurance
Silná poptávka v kombinaci s levnými hypotékami a přesvědčením většiny Slováků o nutnosti vlastnit nemovitost (podpořené nedostatkem kvalitního nájemního bydlení) rozhodně bude tlačit ceny výše i při zhoršené situaci v ekonomice.

Marin Melišek
Na trhu je vplyvom podporných programov veľmi veľa voľných peňazí, investovanie do akcií a dlhopisov je momentálne rizikovejšia ako inokedy a tak ceny nehnuteľností budú rásť ďalej. Veľká otázka je kedy táto bublina praskne.

Filip Vítek, data science director, Teamviewer 
Kým sa budú problémy ekonomiky riešiť pumpovaním nových peňazí, predávajúci budú v sektore nehnuteľností na koni.

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Problémom nie je len výška úrokových sadzieb, ale aj vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý hľadá reálne umiestnenie. Už na začiatku roku 2020 som v otázke Trendu uviedol, že reality sú momentálne atraktívny prístav pre peniaze – ceny porastú aj naďalej.

Ján Palenčár, prezident, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska
 Silný dopyt po kúpe predovšetkým rezidenčných nehnuteľností, podporený nízkymi úrokovými sadzbami na hypotéky budú naďalej tlačiť ceny nahor. Ekonomické dopady korona krízy môžu spomaliť rýchlosť rastu cien .

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Určite áno. Z dlhodobého hľadiska určite; hoci krátkodobo môže nastať pokles či dokonca strmý pád (ako napr. v roku 2008), ale následne sa trh vždy spamätá a vráti sa na pôvodnú úroveň, ktorú potom dokonca prekoná. Dôvodov je viacero. Tu veľmi stručne len tri z nich. Po prvé, neustále pracuje tlačiareň fiat peňazí plniaca objednávky jej veľkého klienta – ECB, ktorý tie peniaze uvoľňuje do obehu. Po druhé, pokiaľ ide o pôdu, ide o komoditu, ktorej množstvo je obmedzené, nakoľko ju nemožno rozmnožiť, vyrobiť (je teda vzácna). Pokiaľ ide o bytové domy (ostatné druhy stavieb, najmä priemyselné, sú osobitná kategória) dopyt je stále veľmi vysoký a nie je dôvod predpokladať, že v dohľadnom čase zoslabne; demografický vývoj nie je len o starnutí obyvateľstva a nižšej pôrodnosti, je to zložitejšie. A napokon po tretie, ide o strategickú investíciu, podobne ako napr. zlato (aj toho je len obmedzené množstvo, je užitočné, a preto vzácne); kúpiť vo vhodnom čase (napr. v čase hypotekárnej krízy, kedy ceny „prerazia dno“) podržať dostatočne dlho a po dosiahnutí primeranej výšky prípadne predať.

Ivan Paule, partner, TPA Audit
V krátkodobom horizonte môže narásť objem voľných priestorov a klesnúť cena. V dlhodobom horizonte však trend smeruje ku kancelárskej práci v mestách a teda myslím, že cena bude rásť, ak sa krajine bude dariť.

Dušan Elko, managing partner, SAM Headhunting Slovakia
Osobne si myslím, že atmosféra nedostatku nehnuteľnosti je umelo navodená developerskými a realitnými spoločnosťami, keďže sa ľudia vedia relatívne ľahko dostať k financovaniu.  Pocitom nedostatku a zvyšovaním cien vychádza potom investícia do nehnuteľnosti ako výhodná.

Branislav Panis, generálny riaditeľ, Slovenské národné múzeum
Dopyt po bývaní je a bude stále veľký. Žiaľ, chýbajú dostupné byty a najmä nájomné byty za rozumné ceny. Na druhej strane sú úvery stále dostupné za výhodné úroky aj keď nie v plnej sume. Stále však zostáva otvorená otázka, ako sa prejavia nižšie príjmy spôsobené koronou na schopnosti splácať záväzky.

Ivan Rolný, člen predstavenstva, ITB Development
V Bratislave nie je žiaden dôvod k poklesu cien nehnuteľností. V súčasnosti je najnižšia ponuka voľných bytov v krátkodobej histórii. Predpokladám, že do konca roka 2020 bude mať trh čas na znormalizovanie a súčasná cenová úroveň ostane zachovaná. Ekonomika si však vyžaduje značné „pumpovanie“ peňazí, aby sa po situácii spojenej s koronavírusom znovu naštartovala. Investovanie veľkého množstva finančných prostriedkov však môže spôsobiť infláciu a následné zdražovanie. V roku 2021 je tak možný aj nárast cien nehnuteľností.

Marcel Kaščák, člen predstavenstva, Tatra banka
Ponuka bývania v novostavbách je momentálne výrazne nižšia ako je dopyt. Projekty, pripravované po predchádzajúcej kríze sú rozpredané, nové sa vzhľadom na administratívnu náročnosť pripravujú veľmi pomalým tempom. Ľudia navyše považujú pri súčasných nulových úrokových sadzbách kúpu bytu za dobrú investičnú príležitosť.

Martin Kaňa, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky a Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky
Počas koronakrízy došlo k zníženiu dopytu po nehnuteľnostiach i úveroch na bývanie. Ľudí totiž zaujímalo predovšetkým zdravie. V júni došlo k výraznejšiemu nárastu nových úverových obchodov. Aj preto počas 2. kvartálu rástli ceny nehnuteľností. Priemerná cena bývania sa medzikvartálne zvýšila o 3,6 % a medziročne až o 11,2 %, čo je najrýchlejší rast od roku 2008. V blízkom období sa však môže záujem o nehnuteľnosti znížiť z dôvodu dopadu krízy na realitný trh. Horší ekonomický vývoj sa môže prejaviť na realitnom trhu s oneskorením. Čo sa týka dopytu po úveroch na nehnuteľností očakávame o ne stále záujem. Zároveň stále platí, že ľudí k riešeniu vlastného bývania motivuje nízka úroková sadzba z hypoték. To môže naopak tlačiť na rast cien nehnuteľností.

Martin Šmigura, investičný riaditeľ, WOOD & Company
Pri rezidenčných nehnuteľnostiach môžeme očakávať pokračovanie pozvoľého rastu cien. Hypotéky budú naďalej dostupné s nízkymi úrokovými sadzbami a mestá ako Bratislava či Košice sa budú stále boriť s nedostatkom bytov, čo sú dva najdôležitejšie argumenty proti poklesu cien. Počas COVID-u zároveň prišlo k rastu objemu úspor u obyvateľstva. Tie vzhľadom na silnú tradíciu Slovákov v investovaní do realít budú pravdepodobne premenené do kúpy bytov alebo domov.  V prípade komerčných nehnuteľností vnímame miernu korekciu cien smerom nadol, no k väčšiemu poklesu pravdepodobne nepríde. Ďalší vývoj sa bude odvíjať od regionálnej atraktivity. V Poľsku alebo Česku, kde okrem Slovenska pôsobíme v oblasti komerčných realít, vidíme, že po prvej vlne COVID-u investori opätovne vstupujú na trh, čo tlačí ceny opäť nahor. Podobný scenár môžeme očakávať  aj u nás a v prípade kvalitných a dobre obsadených nehnuteľností pravdepodobne príde k návratu do rastovej krivky.

Ronald Blaško, výkonný riaditeľ, Americká obchodná komora v SRSlováci naďalej radi zhodnocujú svoje úspory investíciou do realít, v strednodobom horizonte je predpoklad, že naša kúpyschopnosť bude rásť a porovnania v rámci EÚ stále hovoria o nedostatku bytov. Krátkodobo budú proti nárastu cien pôsobiť výpadky krátkodobých prenájmov (napr. Airbnb) a rast nezamestnanosti.

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou
Ceny rastú vďaka nekompetentným rozhodnutiam politikov, ktorí zlými politickými rozhodnutiami zapríčinili tento stav. To koľko sa narodilo tak zvaných HUSÁKOVYAYCH DETI politici vedeli a vedia tridsať rokov….

Peter Kubovič, managing partner a advokát, HKP Legal, s.r.o., Bratislava
Závisí vždy na type nehnuteľnosti a jej parametroch – ale kvalita v dobrej lokalite vždy bude mať svoju cenu a aj klientelu (t.j. bude po nej dopyt, ktorý bude tlačiť na rast cien)…

Marek Polic, garant projektov, KROS a.s.
Myslím si, že ceny budú stále rásť. Jednak nehnuteľnosti sú stále jedna z najlepších investícií. Druhý dôvod, úvery sú stále k dispozícií za veľmi výhodné podmienky. Samozrejme záleží aj od regiónov. Myslím si, že smerom na západ budú stále ceny rásť.

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava
Nie som expert na nehnuteľnosti,  myslím si však,  že ceny nehnuteľností minimálne v Bratislave  porastú, pretože je tam stále veľký dopyt a stále veľký rozdiel v porovnaní s inými európskymi veľkými mestami.

Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ, ProCare a Svet zdravia
Vzhľadom k počtu disponibilných nehnuteľností a vývoju trhu bude cena rásť.

Peter Dostál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Aliter Technologies, a.s., Bratislava
Dnes je dopyt stále silný a tak vytvára priestor pre zvyšovanie cien. Otázka znie kedy poklesne a ako dlho pokles bude trvať.

Marcel Kaščák, člen predstavenstva, Tatra banka, a.s.
Ponuka bývania v novostavbách je momentálne výrazne nižšia ako je dopyt. Projekty, pripravované po predchádzajúcej kríze sú rozpredané, nové sa vzhľadom na administratívnu náročnosť pripravujú veľmi pomalým tempom. Ľudia taktiež považujú, pri súčasných nulových úrokových sadzbách, kúpu bytu ako dobrú investičnú príležitosť.

Rudolf Adam, predseda predstavenstva, Finportal, a.s., Bratislava
Stale prebieha masívne pumpovanie peňazí do ekonomiky, zrejme to pojde až na fyzicku osobu. Úroky sú nízke. Financne trhy na maximach a konzervativnejsi investor si vybera istotu. Veľa ľudí si chce odložiť peniaze do konzervatívnej investicie a za takuto považuju nakup nehnuteľnosti. Už nejde iba o špekulatívny nakup a počitanie s naslednym prenajmom. Je to zrejme iba “uchovanie určitej hodnoty”. Hypoteky sú stale veľmi žiadané, dostupne a lacne. V niektorych lokalitach v Bratislave stupli ceny pozemkov až 3 nasobne za poslednych 7 rokov.

Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made, s.r.o, Bratislava V Bratislave
asi áno.

Peter Augustinič, obchodný a marketingový riaditeľ, QBSW
Ceny budú ďalej rásť, ale najmä v určitých lokalitách. Napr. Bratislava Staré Mesto je trh s rastúcim dopytom a tým pádom aj cenami. Podľa mňa vhodný typ na investície v stredno a dlhodobom horizonte.

Simona Bubánová-Tauchmanová, konateľka, CD-Creative Department, s. r. o. Nehnuteľnosti s dobrou lokáciou by mali byť zaujímavé aj v budúcnosti

Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Trh bude postupne reflektovať na reálnu situáciu a dopad udalostí sa bude pretavovať do reality o niečo neskôr. Ceny budú pravdepodobne stagnovať a vznikne priestor pre prípadné individuálne zjednávanie cien a zľavy zo strany predávajúcich.

Marian Búlik, finančný analytik, OVB Allfinanz
SlovenskoDopyt po vlastnom bývaní je stále silný, navyše je podporený výhodnými hypotékami – úroky sú dnes historicky najnižšie. K tomu sa pridáva nízka ponuka nehnuteľností (na Slovensku chýba viac ako 250-tisíc bytov, pričom v Bratislave je voľných bytov najmenej), ktorá zvyšuje ceny nehnuteľností a motivuje ľudí riešiť si bývanie čím skôr a to aj napriek kríze. V praxi vidíme aj nárast úspor u ľudí v strednom veku, ktorí si chcú riešiť väčšie bývanie. S dobrými príjmami strednej triedy sa ich limity NBS takmer nedotknú. Jediným obmedzením, na ktoré narazia je maximálny pomer úveru ku hodnote nehnuteľnosti (LTV), chýbajúcich 10 – 20 % z kúpnej ceny často však vedia kompletne doložiť z úspor.

Richard Willmann, riaditeľ, crooce.com
Ceny nehnuteľností sú už niekoľko mesiacov mimo realitu. Na jednej strane sú tu developeri s ich hrou na rezervačné zmluvy, pri ktorej prehlásia priestor za predaný pri zložení absurdne nízkej zálohy, dôsledkom čoho je potom absencia voľných bytov na trhu. A na strane druhej – netreba si robiť ilúzie o finančnej gramotnosti Slovákov. Veľká časť občanov odložené splátky minie do spotreby. Výsledok uvidíme na prelome rokov. Stále tvrdím, že kráľom bude ten, kto bude mať hotovosť.

David Arvay, institutional sales, Stonebridge Capital Management
Na najlikvidnejšom trhu nehnuteľností na Slovensku v Bratislave, ponuka bytov vzrástla za obdobie Marec – August o takmer 40%. Nehnuteľnosti reflektujú ekonomické dianie najpomalšie (po kríze v 2008, dosiahli dno až po 4 rokoch), sa znížený dopyt začína prejavovať na cenách, keď ceny najmä starších bytov začínajú s miernym klesaním. Situácia na trhu práce na jeseň podľa nášho názoru rozhodne kúpyschopnosti neprilepší. Aj keď názory realitných expertov hovoria opačne, tiež sa nepýtate holiča, či potrebujete ostrihať.

Anton Scheber, konateľ, Softec, s.r.o.
Rýchly rast objemu peňazí vo svete i u nás vedie trendovo k úmernému rastu cien pozemkov a stavieb. Skutočná cenová úroveň je ovplyvnená aj ďalšími faktormi. Krátkodobo  preto zrejme dôjde aj ku korekciám nadol, dlhodobo však budú ceny nehnuteľností rásť.

Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners
Cena realít vždy záleží od kľúčového faktoru, ktorým je poloha. V porovnaní s krízou v roku 2008 ceny v bratislavskom Starom Meste neklesali, ale naopak, stále mierne rástli. Myslím si, že iná situácia je napríklad v tzv. satelitných mestečkách, kde môže v blízkej dobe nastať pokles cien. Ale nemyslím si, že pokles bude radikálny.

Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
V niektorých lokalitách budú ceny rásť a v niektorých klesať. Očakávam, že rozdiel medzi veľkými mestami a odľahlým vidiekom sa bude zväčšovať.

Milan Mandák, konateľ, MASAM, s.r.o., Vráble
V krátkodobom horizonte výrazné skoky nepredpokladám. Situácia zrejme spôsobí ich mierny nárast, ale reálne makroekonomické zmeny sa na nehnuteľnostiach prejavia až s dlhším odstupom. Razantnejší pokles možno očakávať napríklad v polyfunkciách či pri priemyselných objektoch.

Martin Mittner, Country Manager, Nestlé Slovensko, s.r.o.
Ceny nehnuteľností majú na Slovensku dlhodobo rastúcu tendenciu. Aktuálne však veľa závisí od toho, ako dlho sa bude ekonomika spamätávať zo situácie spôsobenej pandémiou. Z dlhodobého hľadiska  sa to nemusí prejaviť poklesom cien, môže to však priniesť spomalenie ich ďalšieho rastu.

[19.08.2020; etrend.sk; Názory a komentáre; 00:00; TREND AVE: 4644.3€]

Dostupnosť bývania klesá, ceny nehnuteľností naďalej rapídne rastú

Ceny dlhodobo rastú a dostupnosť bývania klesá. Vyplýva to z najnovšej analýzy realitného trhu Národnej banky Slovenska. Mladí ostávajú dlho v rodičovskom hniezde a štátna podpora nestačí.

Dostupnosť bývania sa v 2. štvrťroku zhoršila v každom kraji.

Podľa indexu HAI sa dostupnosť prepadla na hodnoty podobné tým z roku 2014 napriek tomu, že dnes sú pri úveroch podstatne nižšie úroky. Zároveň hodnoty indexu po prvýkrát od roku 2013 naznačujú, že ceny nehnuteľností sú nadhodnotené v dvoch krajoch – v Košickom a Žilinskom.

Oproti predošlému štvrťroku cena bývania narástla o 3,6 %. Ide o zvýšenie o takmer 60 eur/m2, čím sa priemerná cena posunula na hodnotu 1731 eur/m2. Medziročný rast sa zrýchlil na 11,2 %, čím sa stal najvyšším nárastom od roku 2008, keď praskla realitná bublina.

Rast zaznamenávajú všetky kraje s výnimkou Banskobystrického, kde ceny posledný štvrťrok jemne klesli. Naopak, ceny najviac rastú v Košickom kraji (medziročne 33,2 %), čím sa zaradil na druhú najvyššiu priečku v cene bývania, hneď za Bratislavským krajom.

„Hovoriť o ďalšej realitnej bubline je zatiaľ predčasné,“ tvrdí analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík. Zdôrazňuje však, že by zo strany štátu malo prísť k podaniu pomocnej ruky, aby sa tlak na ceny znížil.

„Situácii by výrazne pomohlo zjednodušenie a stransparentnenie stavebných konaní.“

Koronavírus, ale aj dlhodobo nízka ponuka

Zhoršenú dostupnosť NBS pripisuje z krátkodobého hľadiska rastúcim cenám nehnuteľností a zároveň poklesu miezd spôsobeným pandémiou koronavírusu. Pandemická situácia sa pritom zatiaľ na cenách neodrazila, čo ďalej roztvára nožnice dostupnosti.

Z dlhodobého hľadiska NBS poukazuje aj na nedostatočnú ponuku nehnuteľností, a to najmä v Košickom kraji.

Aj v porovnaní s krajinami EÚ je Slovensko počtom obydlí na chvoste. Na 1000 obyvateľov tu pripadá iba 321 bytov, pričom priemer EÚ je 416.

Na nízku ponuku upozorňuje aj analytik Lazík.

„Vysoký dopyt nie sú schopní developeri uspokojiť, čím vzniká situácia, že ponuka je nižšia ako dopyt, čo spôsobuje zvyšovanie cien.„

Za rastúcim dopytom, naopak, stojí dobrá ekonomická situácia posledných rokov v spojení s historicky nízkymi úrokmi na hypotékach.

Mama hotel využíva polovica mladých

Ukazovateľom dostupnosti bývania je aj schopnosť mladých ľudí osamostatniť sa. Práve tú v roku 2018 skúmala Európska únia. Odhaduje sa, že priemerný vek, keď mladí Európania odchádzajú z domu, je 26 rokov. Na Slovensku je to ale v priemere až 30,9 roka. 57 % Slovákov vo veku 25 – 34 rokov stále býva s rodičmi. Vo využívaní takzvaného mamahotelu sme tak druhí najhorší v Európe.

Sociologička Zuzana Kusá prízvukuje, že za pomalším osamostatňovaním sa nie je lenivosť či pohodlnosť.

„Povedať, že ostávajú doma z pohodlnosti, je presunutie zodpovednosti na mladých ľudí. Vina sa presúva zo zlyhania štátu poskytovať dostupné bývanie na zlyhanie jednotlivca.“

Rovnako mylná je podľa Kusej predstava, že pre mladú generáciu nie je zakladanie rodiny priorita a aj preto sa neponáhľame bývať do vlastného. Funguje to skôr naopak – do zakladania rodiny sa nechceme hrnúť, kým nie sme dostatočne finančne zabezpečení, čo v prvom rade znamená samostatné bývanie.

„Stále platí príslovie ‚najprv faru, potom Maru‘. Mladí chcú byť pred založením rodiny dostatočne materiálne zabezpečení. Slabá dostupnosť bývania tak tento proces len predlžuje.“

Naopak, dôvodom sú vysoké nájmy či náklady na kúpu vlastnej nehnuteľnosti.

„Nájmy prispôsobené finančným možnostiam mladých ľudí neexistujú a na rozdiel od iných krajín u nás nepoznáme ani príspevky na bývanie, ktoré by náklady znižovali na únosnú mieru,“ hovorí Zuzana Kusá.

Mladé páry výška nájmov odrádza a idú radšej rovno do kúpy nehnuteľnosti. „Vlastnícke bývanie u nás preto stále prevažuje, no to si vyžaduje obrovskú finančnú investíciu alebo zadlženie.“

Nepomohlo tomu ani nedávne sprísňovanie poskytovania hypoték. Od minulého roku vám hypotéka môže pokryť maximálne 80 % z celkovej ceny nehnuteľnosti. Zároveň jej výška môže dosiahnuť maximálne 8-násobok vášho ročného príjmu. Od januára musíte mať navyše väčšiu finančnú rezervu a mesačná splátka nesmie prekročiť 60 % čistého mesačného príjmu.

Pomoc štátu treba zefektívniť

V rámci podpory mladých ľudí sa minulý rok štát vrátil k poskytovaniu mladomanželských pôžičiek. Požiadať o ňu môžu mladomanželia do veku 35 rokov a najneskôr 36 mesiacov po uzavretí manželstva.

Mladomanželský pár môže požiadať o úver vo výške 75 % obstarávacej ceny. Zároveň maximálna výška poskytovanej pôžičky je 75 000 eur. Z toho časť úveru do 15 000 eur podlieha úrokovej sadzbe 1 %. Časť nad 15 000 eur je poskytovaná s úrokom 2 %.

Mladomanželská pôžička ponúka aj bonusové úľavy. Pri narodení dieťaťa si pár môže požiadať o odpustenie sumy 2000 eur z pôžičky.

Výrazným obmedzením je ale maximálny príjem mladomanželov. Tí o pôžičku môžu požiadať iba v prípade, že ich spoločný príjem nepresahuje 5-násobok životného minima na ich domácnosť. Pri dvojčlennej domácnosti je to tento rok 1823 eur. Pri prepočte na osobu by tak museli zarábať menej ako priemerný plat vo väčšine krajov s výnimkou Banskobystrického a Prešovského.

Okrem mladomanželov si môžu o pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania požiadať aj odchovanci z detských domovov, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím či osamelí rodičia. V prípade odchovancov a ŤZP osôb je jediný rozdiel v tom, že ich pôžička môže pokryť 100 % z obstarávacej ceny nehnuteľnosti.

Za rok 2019 ŠFRB poskytol 749 pôžičiek v hodnote cez 190 miliónov eur. Z toho nová mladomanželská podpora zatiaľ nie je rozsiahla – vyhovené bolo za posledný rok iba 29 žiadostiam.

Podobná podpora je v krajinách EÚ bežná. Slovenské prevedenie má však nedostatky, ktoré znižujú účinnosť tejto pomoci.

„Na zefektívnenie využívania týchto prostriedkov je potrebné zmeniť podmienky na poskytnutie,“ hovorí Martin Lazík. Môže ísť napríklad o zvýšenie poskytovanej sumy či zvýšenie hranice maximálneho príjmu žiadateľov.

Lazík zároveň pripomína, že zložitý systém mnohých odrádza a je preto potrebné proces žiadostí odbyrokratizovať.

[20.08.2020; aktuality.sk; Ekonomika; 00:00; Tatiana Škultétyová AVE: 3324.27€]

Reality sú napriek koronakríze v dobrej kondícii

Trh s nehnuteľnosťami zatiaľ problémy ekonomiky nezasiahli. Hoci sa dopyt po bytoch na chvíľu spomalil, opäť rýchlo stúpol

Pre realitný trh bola pandémia a s ňou spojená kríza šokom. Analytici signalizovali, že dlhodobejšie obmedzenia výrazne ovplyvnia vývoj cien nehnuteľností. Naznačovali to viaceré ekonomické faktory ako prepad hospodárstva, neistota či rastúca nezamestnanosť. Napriek tomu najnovší vývoj potvrdil, že segment realít, a to nielen v Bratislave, je samostatný trh, ktorý aktuálne ide proti doterajším trendom. Otázkou je dokedy.

Ekonomika rozhodne

Kým doteraz rastúca nezamestnanosť išla ruka v ruke s poklesom cien nehnuteľností, v tomto roku je to inak. „Nárast cien bývania opäť prekonal rekord. Napriek rastu nezamestnanosti, prebiehajúcej kríze a očakávanému dosahu na mzdy nie sú ceny nehnuteľností ovplyvnené týmto vývojom,“ konštatuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Nezamestnanosť zatiaľ stúpla len mierne – z marcových 5,19 percenta na 7,4 percenta v júni. „To však neznamená, že sme sa ocitli na dne tejto recesie. Vzpruženie slovenskej ekonomiky bude závisieť najmä od zahraničných obchodných partnerov,“ upozorňuje Rudolf Bruchánik, hlavný analytik Bencont Investments.

„Ekonomická situácia v krajinách Európskej únie zatiaľ ostáva relatívne stabilná, no problém sa črtá najmä v Spojených štátoch, kde flexibilný pracovný trh zasiahla vlna prepúšťania,“ dopĺňa.

Realitného trhu na Slovensku sa prvotné problémy hospodárstva zatiaľ nedotkli, a hoci sa dopyt po bytoch v priebehu apríla a prvej polovice mája výraznejšie spomalil, následne opäť naštartoval na úroveň spred koronakrízy.

Dopyt neutícha

K rastu prispieva najmä pretrvávajúci dopyt predovšetkým z radov lepšie zarábajúcich klientov, ktorých sa kríza dotkla oveľa menej než ľudí s nižším príjmom.

„Významnú rolu zohráva aj stále pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie,“ vysvetľuje M. Horňák.

Podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska priemerná cena bývania v druhom štvrťroku dosiahla 1 731 eur za štvorcový meter. „Oproti prvým trom mesiacom roka zaznamenávame nárast o 60 eur za štvorcový meter,“ vyčísluje M. Horňák.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne napriek prebiehajúcej kríze na trhu stále neutícha dopyt po nehnuteľnostiach, čo vytvára tlak na zvyšovanie ich cien.

Príjmy obyvateľstva sa síce dočasne znížili – v niektorých odvetviach aj výraznejšie, napríklad v hotelierstve, kde v máji 2020 poklesla medziročne priemerná mzda až o tretinu –, Národná banka však upozorňuje, že dopyt po bytoch vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci zamestnanci, ktorých sa kríza natoľko nedotkla.

„Dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj zvyšovaním miezd. Ak mzdy rastú pomalšie než ceny domov či bytov, stáva sa kupovanie nehnuteľností menej dostupným,“ hovorí M. Horňák. Dodáva, že približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom, vzhľadom na úroveň v roku 2005, než cena bývania za štvorcový meter.

„Pri hypotetickom zachovaní disponibilného príjmu v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni minulého roka v rovnakom období sa nárast cien nehnuteľností vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu a zmaže tak pozitívnu medzeru získanú za posledných deväť rokov,“ uzatvára.

Najdrahšie zostáva hlavné mesto

Realitný trh na Slovensku aj po krátkej prestávke ostáva v dobrej kondícii. Ceny nehnuteľností na bývanie v druhom štvrťroku stúpli v medziročnom porovnaní najviac od roku 2008, a to až o 11,2 percenta. Predchádzajúci štvrťrok sa zvýšili o 8,6 percenta.

Rast zaznamenali priemerné ceny bytov, ale aj domov, informuje Národná banka Slovenska. Tá uvádza, že jednoznačne najvyšší rast pozorovali v Košickom kraji, na medziročnej báze však ceny bývania stúpli v každom kraji.

Dôvodom bol pretrvávajúci dopyt a stále nedostatočná ponuka, hoci tá sa podľa NBS priebežne zvyšuje. Najvyššiu primernú cenu bývania zaznamenal Bratislavský kraj – 2 273 eur za štvorcový meter. Nasledoval Košický kraj s 1 354 eurami a Žilinský kraj s 1 330 eurami za štvorcový meter.

Ako uvádza analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík, prvá polovica druhého štvrťroku bola pritom takmer bez aktivity na realitnom trhu a činnosť realitných kancelárií sa minimalizovala.

Nové rekordy na obzore

Podľa NARKS sa potvrdil pretrvávajúci dopyt a na rozbeh postačovalo takpovediac len niekoľko dní. „Rozsah záujmu o nehnuteľnosti bol až prekvapujúci, pretože negatívnych správ nebolo málo,“ komentovala asociácia s tým, že to považuje za potvrdenie odolnosti trhu rezidenčných nehnuteľností proti krátkodobým výkyvom. Ponuku voľných novostavieb v Bratislave ku koncu druhého štvrťroka tvorilo podľa analýzy tímu Bencont Investments 2 430 bytov, čo je najviac od začiatku roka 2019.

Zýšenie ponuky malo dve príčiny: nižší dopyt po bytoch v priebehu apríla a mája a veľký počet nových projektov.

Nižší dopyt po bytoch znamená, že v Bratislave sa v priebehu druhého štvrťroka predalo v novostavbách len 451 bytov. V prvom štvrťroku 2020 to bolo 607 bytov, zatiaľ čo v druhom štvrťroku 2019 sa predalo 824 bytov. Nižší predaj bytov bol najmä dôsledkom reštriktívnych opatrení, s čím súvisel obmedzený pohyb ľudí.

„Ekonomický život sa takpovediac na mesiac a pol zastavil a väčšina obyvateľstva čakala, ako sa situácia vyvinie. Kúpa bytu je pre mnoho ľudí najväčšou investíciou v ich živote, preto je pochopiteľné, že sa k nej v časoch najväčšej ekonomickej neistoty posledných rokov správajú opatrne,“ hovorí Rudolf Bruchánik.

Dopyt po bývaní nie je konštanta zvestovaná z nebies, tvrdí ekonóm a analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. „Aj on je ovplyvnený príjmom dopytujúcich, teda poklesom miezd a nezamestnanosťou,“ vysvetľuje. A to napriek tomu, že aktuálne sa ceny vyvíjajú v rozpore s tým, ako sa vyvíja nezamestnanosť. Vďaka tomu priemerná absolútna cena predaného nového bytu v Bratislave dosiahla v ostatnom období nový rekord.

„Nízka ponuka bude pretrvávať naďalej, a preto predávajúci nebudú mať dôvod znižovať ceny bytov pod aktuálnu cenovú úroveň. K poklesu cien by malo dôjsť len za predpokladu výrazného zvýšenia ponuky bytov na trhu a poklesu kúpnej sily obyvateľstva spôsobených vysokou mierou prepúšťania v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou,“ myslí si analytik Bencont Investments.

Neutíchajúci záujem o nové bývanie je možný aj vďaka dobrej dostupnosti hypotekárnych úverov, pri ktorých sa medziročný rast výraznejšie nespomalil napriek súčasnej kríze a ostal na úrovni 10 percent. Objem úverov na bývanie už prekročil 31,5 miliardy eur. Dlhodobý nárast objemu úverov určených na financovanie bývania sa nezastavil ani v júni. Konkurencia na bankovom trhu a hlavne uvoľnená politika Európskej centrálnej banky (ECB) dostali úroky na historicky najnižšie hodnoty. „Pretože neočakávame, že by sa dostupnosť nehnuteľností na trhu v najbližších rokoch radikálne zlepšila a nízke úrokové sadzby stále dostatočne stimulujú dopyt, je možné očakávať nárast cien bývania aj v nasledujúcich rokoch, aj keď dynamika bude pravdepodobne výrazne nižšia,“ tvrdí analytik SLSP Matej Horňák. (rž)

Bratislava pokles neočakáva

V Bratislave novú ponuku obmedzuje extrémne nízky počet vydaných stavebných povolení, pričom miera nezamestnanosti sa sa tu drží pod úrovňou päť percent. „Na trhu s novostavbami preto v najbližších mesiacoch pokles cien nečakáme,“ predpovedá Rudolf Bruchánik z Bencont Investments. „Z dlhodobého hľadiska pre zdĺhavé a náročné povoľovacie procesy či nedostatok stavebných povolení očakávame prehĺbenie problému nedostatku bytov v Bratislave. Z tohto dôvodu tu v horizonte dvoch až troch rokov skôr vidíme priestor na ďalší rast cien, ktorý sa môže pohybovať na úrovni okolo päť percent ročne,“ konštatuje. (rž)

[13.08.2020; Trend; Financie; s. 26,27; Radovan Žuffa AVE: 12910.58€]

Ekonomika sa postupne zotavuje

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka:

„Naša ekonomika sa postupne zotavuje. Priemyselná produkcia sa v júni zvýšila o dvadsať percent. Darí sa najmä automobilkám, ktoré opäť rozbehli výrobné linky na plný plyn. Výraznejšie ale stále zaostáva sektor stavebníctva, najmä výstavba nových bytov. Situácia sa zlepšuje aj u našich obchodných partnerov.“

Andrej Horváth, redaktor:

„Čísla zahraničného obchodu ukázali, že naši podnikatelia majú opäť zákazky a môžu vyrábať. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v júni výrazne zvýšila. V porovnaní s vlaňajškom už firmy nečelia tretinovému prepadu, ale približne deväťpercentnému.“

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Slovakia:

„Tým hlavným motorom oživenia boli určite výrobcovia automobilov. Pomohol priemyslu aj štatistický technický efekt nižšej porovnávacej bázy v sektoroch chémie. Ten súvisel najmä s odstávkami výroby v minulom roku.“

Andrej Horváth:

„Čísla zo sektora stavebníctva na rozdiel od priemyslu v júni sklamali. Produkcia sa medziročne znížila takmer o štvrtinu. Odvetvie trpí problémami s cestovaním za prácou a oneskorením dodávok materiálu. Zaostáva najmä výstavba rezidenčného bývania. Podľa odborníkov ľudia majú záujem o nové byty, developeri ale zápasia s veľkou byrokraciou.“

Ján Palenčár, prezident NARKS:

„Developeri nie sú schopní flexibilne reagovať na tento dopyt, to znamená, nie sú schopní pripraviť nové projekty a tým pádom dať prácu aj stavebnému sektoru. Takým príkladom je Bratislava, kde priemerný čas na vybavenie stavebného povolenia pre developerský projekt je zhruba štyri roky.“

Andrej Horváth:

„Dobrou správou je, že hospodárstvo ožíva v celej Európe. Ukazovateľ očakávaní nemeckých investorov si zapísal najvyššiu úroveň od roku 2003. Ekonomika nášho najväčšieho obchodného partnera by tak v treťom kvartáli mala rásť o päť percent. Odborníci preto očakávajú, že pandemický šok sa na raste HDP podpísal tvarom písmena V a zatiaľ nepripomína písmeno L ako sa obávali.“

Stanislav Pánis, analytik J&T banky:

„Zhruba od začiatku prázdnin vidíme čoraz presvedčivejšie signály oživovania sa európskej a vôbec aj svetovej ekonomiky po koronašoku. V podstate predstihové ukazovatele všade vo svete sa zlepšujú už štvrtý mesiac v rade.“

Ľubomír Koršňák:

„Zatiaľ sa to javí ako písmeno V. Ten ďalší vývoj bude závisieť najmä od ďalšieho priebehu pandémie.“

Andrej Horváth:

„Horšie na tom má Slovensko napríklad turizmus či gastro priemysel. Reštaurácie už ušlé zisky v priebehu roka nedoženú.“

[12.08.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Zuzana Straková Wenzlová AVE: 10327.73€]

Korona ukázala, že home office funguje. Ideálne je to pol na pol, hovorí expertka

Bude práca z domu nový normál? Odborníci sú za, ale odporúčajú aj chodenie do kancelárie.

Na vrchole pandémie koronavírusu zažil svet obrovský experiment, ktorý môže zmeniť pracovné návyky na nasledujúce roky. Stámilióny ľudí na planéte boli nútené zostať doma a pracovať z domu.

Počas mimoriadnej situácie mala podľa prieskumu spoločnosti Profesia nepretržitý home office asi polovica zamestnancov na Slovensku.

Pred koronou pritom v Európskej únii bežne robilo z domu v priemere asi päť percent pracujúcich, na Slovensku to boli niečo viac ako tri percentá. Niežeby po tom mnohí netúžili, často však narážali na nepochopenie u nadriadených.

„Najväčšia prekážka práce na diaľku za posledných dvadsať rokov boli strední manažéri, ktorí neverili svojim zamestnancom. A najväčší rozdiel medzi tými, čo to podporovali, a tými, čo to nepodporovali, bol ten, že tí prví to už vyskúšali,“ povedala pre NPR Kate Listerová, americká analytička zo spoločnosti Global Workplace Analytics.

Slovenská skúsenosť

Počas jari však mnohí manažéri nemali na výber. Čo tak tento experiment ukázal na Slovensku, kde sa väčšina zamestnancov vrátila v júni do kancelárií?

V prieskume pre spoločnosť Profesia 57 percent oslovených personalistov povedalo, že produktivita ich zamestnancov sa nezmenila, 19 percent z nich tvrdilo, že sa zvýšila, a podľa 13 percent klesla.

„Stretávame sa s názormi, ktoré hovoria o tom, že sa produktivita zlepšila alebo je rovnaká, ako keď sú pracovníci normálne na pracovisku. Sú tu však aj názory, že produktivita neskôr klesla. Môže to byť spôsobené tým, že kým na začiatku si ľudia home office užívali, neskôr im už chýbal kontakt s kolegami a okolím,“ hovorí Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia.

Samozrejme, práca z domu sa týka iba časti zamestnancov Slovenska. Ľudia najmä v priemysle či službách väčšinou nemôžu robiť z domu. Podľa Profesie 35 percent zamestnancov tvrdí, že nemôže vykonávať svoju prácu na diaľku. V Amerike sa spomína polovica pracovnej sily.

Pre ostatných však jarný experiment môže znamenať, že home office bude oveľa bežnejší aj v čase, keď už sa nebudeme báť infekcie koronavírusu.

Práca z domu v minulosti

Práca z domu pritom nie je iba špecialita 21. storočia. V dejinách bola relatívne bežná, aj keď v inej podobe, ako ju poznáme dnes.

Napríklad počas 19. storočia mali mnohí remeselníci dielňu v dome, kde bývali. Obchodníci bývali na prvom poschodí a obchod prevádzkovali na prízemí.

Do istej miery sa za prácu z domu dá považovať aj obrábanie polí za domom roľníkmi na slovenských dedinách pred 20. storočím.

„Na konci 19. storočia väčšina ľudí žila v pešej vzdialenosti od svojej práce – či už to bolo na poli, v továrni, alebo v obchode v meste. Vzostup hromadnej dopravy a neskôr automobilov znamenal, že ľudia už neboli geograficky viazaní na určitú oblasť, pokiaľ išlo o miesto ich zamestnania,“ napísal portál Bloomberg.

21. storočie tak môže znamenať návrat k práci z domu a koronavírus možno len urýchlil trend, ktorý do istej miery bolo vidieť aj predtým.

Viacero firiem vo svete už povedalo, že aj po korone prejde k väčšej flexibilite, pokiaľ ide o prácu z domu. Napríklad japonská IT firma Fujitsu oznámila, že svoje kancelárske priestory zníži o polovicu a ľuďom dá šancu vybrať si, odkiaľ chcú robiť.

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg tiež povedal, že do piatich alebo desiatich rokov bude polovica jeho zamestnancov robiť mimo spoločných priestorov.

„Keď sa nábor nových zamestnancov obmedzuje na ľudí, ktorí žijú v malom počte veľkomiest alebo sú ochotní sa tam presťahovať, odstrihnú sa tým ľudia, ktorí žijú v iných komunitách, majú iné zázemie a pohľady,“ dodal Zuckerberg podľa CNN.

Aj spoločnosť Twitter uviedla, že časti zamestnancov umožní pracovať z domu „navždy“.

Maximálne osem dní

Ako to môže byť na Slovensku? Podľa prieskumu Profesie medzi personalistami iba 20 percent oslovených firiem neplánuje rozšírenie množstva hodín, ktoré budú zamestnanci pracovať z domu, v porovnaní so situáciou pred epidémiou.

„K možnosti trvalej práce z domu sa priklonilo zhruba 9 percent personalistov. Najväčšia časť HR manažérov sa vyjadrila, že plánujú rozširovanie počtu dní v mesiaci, ktoré môžu odrobiť zamestnanci aj z domu. 35 percent však tvrdí, že tento benefit povolí na maximálne 8 dní,“ hovorí Nikola Richterová zo spoločnosti.

To znamená asi dva dni home officeu týždenne.

„Práca z domu sa pravdepodobne bude na Slovensku skutočne rozširovať. Aktuálne môžeme vidieť, že sa začína klásť dôraz skôr na produktivitu, ako na to, odkiaľ zamestnanec pracuje,“ dodáva Richterová.

Pol na pol?

Judith Oslonová je akademička na Kalifornskej univerzite, ktorá sa spolu s manželom venuje práci na diaľku tridsať rokov. Podľa nej je najlepší model pol na pol.

„Keď budeme mať vakcínu na COVID-19 a budeme sa môcť vrátiť do kancelárie, podporujem prácu čiastočne z kancelárie a čiastočne z domu. Vďaka tomu môžete mať porady a pracovné akcie s kolegami v kancelárii a nezávislú prácu alebo videohovory z domu,“ odpísala pre Denník N Oslonová.

To je podľa jedného prieskumu v USA obľúbená voľba aj medzi zamestnancami.

Američanka hovorí, že práca z domu má viacero nevýhod. „Keď robíte z domu, ste slepí a neviditeľní. Treba viac úsilia, aby ste ostatným dali vedieť, čo robíte, a aby ste zistili, čo robia vaši kolegovia,“ hovorí.

Z tohto dôvodu môže práca z domu znížiť aj možnosť kariérneho postupu. Podľa nej však existujú aplikácie ako Slack či Sococo, ktoré to môžu sčasti vyriešiť.

Olsonová dodáva, že najväčšia nevýhoda je pre rodiny s malými deťmi, ktoré sú v tom istom čase doma. To si zažilo na jar mnoho pracujúcich Slovákov.

„Domovy s malými deťmi sú superstresujúce,“ hovorí.

Takisto súhlasí s tým, že ľuďom môže chýbať socializovanie s kolegami. Hoci to závisí aj od konkrétnej krajiny. Napríklad v Nemecku podľa jedného prieskumu 42 percent ľudí hovorilo, že kolegovia im z celej kancelárie chýbali najmenej.

Aj nedostatok sociálnych kontaktov v práci sa podľa Olsonovej do istej miery dá nahradiť online. „Ľudia by si mali vytvoriť spoločenský čas na Zoome desať minút pred poradou alebo po nej,“ vraví.

Akademička pre NBC poradila, ako zefektívniť prácu z domu. Na emaily by ste mali odpovedať hneď, ako prídu, aby bolo jasné, že ste ich dostali a nie ste náhodou na dovolenke. Takisto by ste sa mali vopred dohodnúť na systéme práce s kolegami či odkedy dokedy pracujete.

A v neposlednom rade zdôrazňuje kúpiť si domov dobrú ergonomickú stoličku.

Z domu sa dá šetriť

Práca z domu má viacero výhod ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Ako vypočítali americkí analytici z Global Workplace Analytics, za každého zamestnanca, ktorý by pracoval z domu polovicu času, by firma ušetrila v priemere 11-tisíc dolárov ročne, hlavne na nákladoch na prenájom kancelárie a energie.

Šetril by však aj zamestnanec: za rovnakých podmienok 2,5- až 4-tisíc dolárov ročne. V tomto prípade ide najmä o náklady na dochádzanie. Spoločnosť vychádzala z amerických reálií.

„Práca z domu znižuje emisie z dopravy a áut, znižuje stres a znečistenie,“ dodala Olsonová.

Ovplyvní to mestá?

Ak by viacero firiem pokračovalo v povoľovaní práce z domu, mohlo by to mať neskôr dosah aj na realitný trh. Ľudia by sa už nemuseli sťahovať do veľkých miest za prácou. Mohlo by to teoreticky znížiť aj kultúrne rozdiely medzi mestami a vidiekom.

„Snaha dostať 7-tisíc ľudí do jednej budovy môže byť vecou minulosti,“ povedal podľa Reuters riaditeľ britskej banky Barclays Joe Staley.

V Spojených štátoch, ktoré sú stále silno zasiahnuté pandémiou, napríklad spoločnosť Nationwide Insurance z Ohia zatvorila päť regionálnych kancelárií. Polovica z ich 35-tisíc zamestnancov by časom mohla trvalo robiť z domu.

Na Slovensku zatiaľ riaditeľa Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára nebadať pokles záujmu o kancelárske priestory. Predpokladá, že istý vplyv to môže mať v budúcnosti.

„Predpokladám, že v niektorých prípadoch dôjde k rozhodnutiu ponechať zvýšený podiel home officeu ako trvalé riešenie. To spôsobí záujem o zmenšenie plôch prenajatých kancelárskych priestorov, prípadne ponechanie súčasných výmer s vyšším komfortom a flexibilitou priestoru pre pracovníkov. Táto situácia môže vyvolať zvýšenie neobsadenosti. V konečnom dôsledku sa to však bude týkať predovšetkým starších, menej kvalitných administratívnych budov, keďže firmy budú mať záujem o zmenšené plochy, avšak v moderných, flexibilných a voči životnému prostrediu šetrných budovách,“ hovorí Palenčár.

Nemyslí si však, že by teraz z tohto dôvodu začali klesať ceny bytov v Bratislave, keďže viac ľudí by mohlo dochádzať do bratislavskej kancelárie párkrát do týždňa, prípadne vôbec, čím by sa zvýšil záujem o bývanie aj mimo hlavného mesta.

„Nepredpokladám, že dôjde k zvyšovaniu práce prostredníctvom home officeu v desiatkach percent. Na druhej strane problematika dopravnej dostupnosti nie je len o dochádzaní za prácou, ale aj o infraštruktúre ako školy, škôlky, krúžky, nákupy, zdravotná starostlivosť, kultúrne vyžitie, zábava, bezpečnosť a podobne. Z tohto dôvodu bude pri cene nehnuteľnosti naďalej najdôležitejším faktorom lokalita,“ dodáva Palenčár.

[11.08.2020; dennikn.sk; Slovensko; 09:31; Tomáš Vasilko AVE: 5076.8€]

Webinár: Plníme sny o bývaní pri mori v Chorvátsku (NARKS TV)

NARKS spúšťa nový formát vlastnej tvorby NARKS TV!

Našou ambíciou je preniknúť do sveta realít a to každomesačne live prenosmi vždy s novou témou. Vďaka NARKS TV nás tak budete môcť sledovať pravidelne.

LIVE WEBINÁR dňa 13.08.2020 o 18,00 hod.!
Sledujte nás na našom YouTube kanáli

Zúčastnite sa aj vy ZDARMA webinára a dozviete sa aký je súčasný stav realitného trhu v jednotlivých regiónoch!

Hlavné témy:

Nehnuteľnosti v Chorvátsku
Povinnosti majiteľa nehnuteľnosti
Aké nehnuteľnosti sa tešia záujmu?
Spolupráca s domácimi RK
Starostlivosť o nehnuteľnosť počas roka
a iné témy

GENERÁLNY PARTNER NARKS 2019 – 2020

Prístupový link na sociálne siete NARKS

Tešíme sa na Vašu účasť!

OTÁZKY DO DISKUSIE

Otázky do diskusie môžete zadávať cez sociálne siete
(chat YouTube NARKS) počas prenosu.

Ceny nehnuteľností výrazne rástli – TV TA3

Norbert Dolinský, moderátor:

Ceny nehnuteľností počas vrcholu koronakrízy výrazne rástli. Vývoj realitného trhu sa však podľa analytikov vzďaľuje od zvyšku ekonomiky. V prípade, ak by prišla druhá vlna pandémie, ceny by mohli začať opäť mierne klesať.“

Patrik Jager, redaktor:

„Realitný trh bol na tom najhoršie počas marca a apríla. Dôvodom bola pandémia koronavírusu. Dopyt po nehnuteľnostiach sa vtedy výrazne spomalil.“

Ján Palenčár, prezident NARKS:

„Koronakríza vyvolala to, že klienti sa na nejaké určité obdobie prestali zaoberať témou nehnuteľností.“

Patrik Jager:

„Podľa analýzy centrálnej banky ceny v medziročnom porovnaní stúpli v priemere o jedenásť percent. To je najviac od roku 2008. Týkalo sa to nielen bytov, ale aj domov.“

Roman Vrbovský, analytik makroekonómie NBS:

„Ceny bytov rástli medziročne približne o deväť a pol percenta, tam nastáva určité spomalenie oproti predchádzajúcemu štvrťroku, zatiaľ čo ceny domov rástli o sedem celá tri percenta medziročne.“

Patrik Jager:

„Priemerná cena bytov sa v druhom štvrťroku zvýšila o osemnásť eur a v prípade domov stúpla až o tridsaťdva eur za meter štvorcový.“

Roman Vrbovský:

„Počas fungovania karanténnych opatrení v priebehu apríla a v prvej polovice mája tí ľudia mali výrazne sťažené podmienky na to, aby si tie nehnuteľnosti mohli nakupovať.“

Ján Palenčár:

„Práve v týchto mesiacoch vidíme, že sa opätovne klienti veľmi intenzívne vrátili k téme nehnuteľností a k nákupom nehnuteľností.“

Patrik Jager:

„Tieto slová potvrdzujú aj štatistiky bánk. Ľudia sa opäť vracajú k plánovaným investíciám do nehnuteľností, pričom v júni už tvorili prevažnú časť úverov práve hypotéky.“

Jana Glasová, analytička Poštovej banky (telefonát):

„V medziročnom porovnaní, teda v júni tohto roka v porovnaní s júnom minulého roka, sa zvýšil podľa štatistík hlavne objem úverov na nehnuteľnosti, a to o deväť celá šesť percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška teda môžeme povedať, že úverovanie obyvateľstva rástlo, ale týkalo sa to hlavne tých úverov na nehnuteľnosti.“

Patrik Jager:

„Viacerí analytici ale dodávajú, že v najbližších mesiacoch môže dopyt po úveroch ešte klesnúť. Dôvodom je recesia spôsobená koronavírusom.“

[04.08.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Patrik Jager / Norbert Dolinský AVE: 9031.64€]