Všetky príspevky NARKS

Ak súčasná situácia vyvolá na realitnom trhu zníženie dopytu, korekcie cien nebudú podľa NARKS plošné a výrazné

Rozsah vplyvu súčasnej situácie na realitný trh bude podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára závisieť od toho, ako rýchlo sa situácia vyrieši.

Ak súčasná situácia týkajúca sa šírenia koronavírusu vyvolá na realitnom trhu zníženie dopytu, korekcie cien nebudú plošné a výrazné. Pre agentúru SITA to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár. Klienti sa podľa neho aktuálne zaujímajú, či majú pristúpiť k dohodnutej kúpe nehnuteľnosti. Dôvodom je neistota a obava, že príde k zníženiu ceny nehnuteľnosti, ktorú kúpia.

“Nehnuteľnosti sú z dlhodobého hľadiska jednou z najstabilnejších investícií. V roku 2008, kedy praskla realitná bublina, ekonómovia a analytici viac ako rok vopred upozorňovali na umelo navýšené ceny nehnuteľností a na existenciu realitnej bubliny. Napriek tomu, v priebehu 10 rokov ceny prirodzene (bez vytvorenia realitnej bubliny) narástli na vyššiu úroveň ako v roku 2008. Podobne sa správali aj realitné trhy pri recesiách v zahraničí. V prípade, ak súčasná situácia vyvolá zníženie dopytu, tak korekcie cien nebudú plošné a výrazné,” myslí si Palenčár.

Podobný vývoj očakáva aj obchodný riaditeľ Cresco Real Estate Michal Pauer. “Dopyt po bytoch v tomto roku bude závisieť od celkovej kondície ekonomiky, ktorú aktuálne spomaľuje po celom svete šírenie koronavírusu, a dostupnosti hypoték. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o tom, aký dosah to bude mať na realitný biznis.

Nepredpokladáme však znižovanie cien, nastať môže pokles rastu či stagnácia cien, keďže novostavieb bude na trhu stále nedostatok. Aktuálne už aj pre oklieštenú, či v niektorých prípadoch dokonca prerušenú výstavbu. Naopak, môže vzrásť záujem individuálnych investorov práve o nákup bytov ako dlhodobej a stabilnej investície,” skonštatoval.

Rozsah vplyvu súčasnej situácie na realitný trh bude podľa prezidenta asociácie závisieť od toho, ako rýchlo sa situácia vyrieši. “V prípade, ak sa situácia stabilizuje v priebehu cca 3 mesiacov, nepredpokladám zásadný vplyv na vývoj cien a dopytu. Zmena však nastane v spôsobe práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti, kde sa urýchli digitalizácia procesov,” poukázal Palenčár. Ak však aktuálna situácia bude trvať dlhšie obdobie, príde podľa neho k zníženiu spotreby a produkcie, čo bude mať negatívny dopad na celkovú ekonomiku a na realitný trh.

Negatívnymi faktormi pre realitný trh môžu byť strata spotrebiteľskej dôvery, postupné zníženie dopytu a korekcia cien. Prekonaniu takejto situácie môže pomôcť správanie ECB a komerčných bánk, ktoré môžu podať pomocnú ruku klientom pri splácaní ich záväzkov napríklad rozložením splatnosti do dlhšieho obdobia,” načrtol prezident asociácie.

Národná banka Slovenska podľa jej hovorcu Petra Majera situáciu v celej ekonomike podrobne monitoruje. “Ale ešte je veľmi skoro púšťať sa do predikcií. Náš aktuálny pohľad na agregátnu ekonomiku budeme komunikovať na budúci týždeň. Situáciu a výhľad v jednotlivých sektoroch, aj vzhľadom na obrovskú mieru neistoty, nebudeme komentovať,” povedal Majer pre agentúru SITA.

[openiazoch.zoznam.sk; 20/03/2020; Zdroj – ; Zaradenie: openiazoch.zoznam.sk]

Nájomné byty nebudú pre všetkých: Máte šancu ho získať?

Výstavba nájomných bytov, zdá sa, nezostane len v rovine predvolebných sľubov. Lídri novovznikajúcej koalície totiž tento krok kvitujú. Odborník v realitách postup budúcej vlády vníma pozitívne, aj keď zároveň dodal, že už včera bolo neskoro. Priblížil, kto má najväčšiu šancu bývať v nových nájomných bytoch.

Podľa Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, k hromadnej výstavbe nájomných bytov chýba výrazná systémová zmena. Tá by motivovala developerov k výstavbe takýchto bytov a zároveň by umožnila vznik udržateľného systému výstavby štátnych nájomných bytov. “V rámci asociácie sme sa snažili presadiť výraznejšie zmeny v tejto oblasti už viac ako desať rokov. Preto vnímam sľuby politikov pozitívne, aj keď prichádzajú neskoro,” uviedol Palenčár. 

Napriek tomu, že určujúcim trendom na Slovensku je kúpiť si nehnuteľnosť na hypotéku, veci sa môžu postupne zmeniť. Navyše, podľa Palenčára na dobre fungujúcom realitnom trhu sú nájomné byty vždy jeho dôležitou súčasťou.

“Trh s nájomným bývaním na Slovensku je dnes v takom stave, že kúpa bytu na hypotéku je často výhodnejšia a lacnejšia alternatíva oproti nájmu. Ak porovnáme mesačné nájomné so splátkou hypotéky, ktorá je nízka vďaka súčasným úrokovým sadzbám, tak vidíme minimálne rozdiely. To je hlavný motivátor ku kúpe,” vysvetlil. Situácia sa však podľa šéfa asociácie čiastočne zmení, ak sa zvýšia úrokové sadzby na hypotéky. Problémom tiež zostáva nízka istota možnosti dlhodobého nájmu v ideálnom byte.

Štátni zamestnanci prednostne

Východisko pre podporu nájomného bývania novou vládou by malo podľa odborníka stáť minimálne na dvoch nezávislých pilieroch. Tými sú štátne nájomné byty a komerčné nájomné byty. Obe alternatívy však vyžadujú individuálny prístup.

“Napríklad v oblasti komerčného nájmu máme zákon o krátkodobom nájme bytu a chýba nám podobný zákon o dlhodobom nájme bytu. Jasné pravidlá prilákajú na trh súkromné subjekty, ako sú fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti a podobne, ktoré bez zaťaženia štátneho rozpočtu dokážu generovať nájomné bývanie, aj keď postavené na komerčných základoch, ale s jasnými pravidlami,” objasnil Palenčár. 

Pre developerov by bolo motiváciou aj zrýchlené odpisovanie nájomných bytov a zmena zákona o DPH. V oblasti štátnych nájomných bytov bude podľa šéfa asociácie možnosť priniesť aj byty s regulovaným, respektíve dotovaným nájomným, kde je však potrebné pripraviť kompletnú legislatívu.

Predpokladá sa vysoký záujem, kto bude mať nárok?

Nakoľko sa predpokladá vysoký záujem o štátne nájomné byty, nastupuje otázka, kto bude mať na túto formu bývania nárok. Tu je potrebné podľa odborníka rozlišovať medzi sociálnymi bytmi, ktoré budú určené buď pre krátkodobé obdobie preklenutia krízy alebo inej zložitej životnej situácie, a medzi štátnymi bytmi určenými na dlhodobé nájomné.

“Je na štáte, aby si určil priority v tejto oblasti, ale vzhľadom na povinnosti štátu zabezpečiť vzdelávanie, lekársku starostlivosť, bezpečnosť a podobne, by mali byť cieľovou skupinou práve štátni zamestnanci, ktorí dostávajú od štátu podpriemernú mzdu v porovnaní s lokálnym pracovným trhom,” myslí si Palenčár. Nájomný vzťah by tak mohol trvať počas pracovného pomeru bez obmedzenia. Samotné podmienky by sa však mohli líšiť podľa potrieb v rámci regiónov.

Na to, aby nová vláda rozbehla samotnú výstavbu, je nutných viacero zásahov do legislatívy. Za veľmi dôležité považuje odborník v oblasti trhu s realitami nastavenie finančných tokov takým spôsobom, aby bola oblasť podpory nájomného bývania trvalo udržateľná. “Z môjho pohľadu to znamená dosiahnuť v horizonte päť až desať rokov výnosy z nájmu pokrývajúce výstavbu ďalších bytov a udržiavanie jestvujúcich,” uviedol.

Od zvýšenia podielu nájomných bytov sa dá podľa Palenčára očakávať nárast mobility pracovnej sily, zníženie ekonomickej, ale aj sociálnej záťaže mladších ročníkov, ako aj zníženie tempa rastu zadlžovania obyvateľov. “Z dlhodobého hľadiska by nájomné byty mohli znížiť tlak na rast cien nehnuteľností, samozrejme, ak budú postavené tam, kde to trh najviac potrebuje,” povedal Ján Palenčár na záver.

Budúca vláda je “za”

Výstavba nájomných bytov bola jedným z bodov rokovania lídrov strán budúcej vlády s ekonomickými expertmi, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 9. marca. Igor Matovič ako budúci premiér na stretnutí potvrdil, že výstavbu nájomných bytov, ktorú presadzuje strana Sme rodina, podporuje a bude hľadať spôsob, ako tento predvolebný sľub svojho budúceho koaličného partnera splniť.

Boris Kollár, líder strany Sme rodina, ktorá s agendou nájomných bytov burcovala pred voľbami, zároveň uviedol, že netrvá na podmienke výstavby 25-tisíc takýchto bytov ročne. Podľa jeho slov ich však môže byť niekoľko tisíc.

Zdroj – Topky/Peter Korček

[topky.sk; 19/03/2020; © Zoznam/red ; Zaradenie: Domáce]

Sociálny balíček vyjde novú vládu draho, aj tak si našiel fanúšikov

Výstavba nájomných bytov, rozšírenie bezplatnej dopravy na autobusy, zrušenie doplatkov za lieky, exekučná amnestia či príspevok dvesto eur pre tehotné študentky a pracujúce matky. TREND skúsil vyčísliť, koľko by stáli odvážne plány budúcej vládnej koalície. Presné čísla sa nedajú zistiť, pretože nie je známa konečná podoba návrhov. Na základe doposiaľ zverejnených informácií však možno hovoriť o stámiliónoch eur.

Odborníci pritom upozorňujú, že nová vláda nebude môcť príliš rozhadzovať. Jednak pre rozpočtové záväzky, ale aj pre hroziacu recesiu. Tú môže spôsobiť koronavírus, ktorý už teraz devastuje ekonomiku Slovenska.

,,Budúca vláda bude musieť vysvetliť ľudom, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť minimálne osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

Nájomné byty: Menej a nie za štátne

Lídri strán zostavujúcich novú vládu sa dohodli, že štát bude stavať nájomné byty. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár sa už rozlúčil s magickým číslom 25-tisíc bytov ročne. Realisticky hovorí, že ich byť môže aj tisíc či viac, ale treba začať.

A napokon ich možno nebude stavať iba štát. Predseda SaS Richard Sulík chce podporiť súkromníkov. Napríklad tak, že sa skráti lehota odpisov bytov zo 40 na 20 rokov. Mali by vzniknúť realitné fondy v rámci druhého piliera, ktoré by lákali sporiteľov, aby investovali do bytov. Napokon by sa malo zjednodušiť stavebné konanie a vyriešiť problém s neplatičmi nájomného. To, koľko by podpora a výstavba nájomných bytov mohla stáť, si politici ani odborníci netrúfajú odhadnúť. Vedia však, že pôjde o najväčšiu položku z plánovaných sociálnych opatrení vlády.

Štát má v Štátnom fonde rozvoja bývania zhruba 250 miliónov eur na výstavbu asi päťtisíc bytov ročne. Problém je, že sa nevyužívajú naplno.

,,Vinou zdĺhavých stavebných konaní, zlých územných plánov a netransparentného získavania dotácií z ministerstva dopravy tieto financie neboli opakovane vyčerpané. V roku 2019 sa postavilo iba okolo 1 500 nájomných bytov,” vysvetľuje šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.

Súkromný sektor nájomné byty veľmi stavať nechce, lebo nie sú rentabilné. V prípade prijatia potrebných zmien, napríklad zrýchlených odpisov, by návratnosť investície do ich výstavby mohla byť do pätnásť rokov. Problémom je aj čas výstavby či nedostatok vhodných pozemkov.

Autobusy zadarmo

Hnutie OĽaNO presadzuje rozšírenie bezplatného cestovania pre žiakov a dôchodcov, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje len na vlaky, aj na autobusy. Verejnú dopravu zadarmo má v programe aj hnutie Sme rodina. Program OĽaNO nehovorí jasne, kde na bezplatné autobusy zobrať peniaze. Odborník hnutia na dopravu Ján Marosz sa pre TREND nechcel v tejto fáze vyjadrovať k detailom.

Koaliční partneri s nápadom nemajú zásadný problém, len ho chcú doladiť. Branislav Gröhling z SaS uviedol, že si vie predstaviť rozširovanie bezplatnej dopravy na autobusy, ale musia si to vydiskutovať so samosprávami, ktoré sú za prímestskú autobusovú dopravu zodpovedné. V súčasnosti kraje a mestá dotujú stratovú autobusovú dopravu zo svojich podielových daní. Napríklad Banskobystrický kraj len v minulom roku minul na dotácie pre autobusovú dopravu 30 miliónov eur.

Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska tvrdí, že rozšírenie bezplatnej verejnej dopravy na autobusy musí finančne kryť vláda a mala by ho sprevádzať kvantifikácia dosahov.

Podpora pre mamičky

Hnutie Igora Matoviča navrhuje zaviesť príspevok vo výške dvesto eur mesačne pre študentky a pracujúce matky od trinásteho týždňa tehotenstva do začiatku poberania materského, teda asi štyri mesiace.

Opäť je ťažké vyčísliť, koľko by to štát stálo. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v minulom roku narodilo viac ako 57-tisíc detí. Keby príspevok dostali všetky budúce matky, bolo by to vyše jedenásť miliónov eur mesačne a 132 miliónov eur ročne. V skutočnosti by to stálo menej, lebo na príspevok by nemala nárok každá žena.

Odborníci na trh práce odhadujú, že priemerný mesačný počet poberateliek tejto dávky by mohol byť asi 16-tisíc. Výdavky štátu by sa tak ročne zvýšili približne o 42 miliónov eur. Otvorenou otázkou zostáva, či by sa táto dávka vyplácala aj nemocensky nepoisteným mamičkám.

Zrušenie doplatkov za lieky

Hnutie Sme rodina navrhuje zrušiť doplatky za lieky pre dôchodcov, deti do šiestich rokov a ťažko zdravotne postihnuté osoby. Chce stanoviť aj strop na doplatky za lieky, teda odstupňovať výšku vrátených doplatkov na základe príjmu pacienta.

Strana SaS súhlasí s tým, aby sociálne ohrozené skupiny mali strop na doplatky za lieky či zdravotné pomôcky. Odmieta však, aby sa rozdiely preplácali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, ako je to v súčasnosti.

,,Ide o sociálne opatrenie, ktoré má byť financované ako sociálna dávka z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,” uviedla ešte pred voľbami tímlíderka SaS pre zdravotníctvo Jana Cigániková. Podľa nej súčasná prax bez náhrady znižuje dostupné zdroje na financovanie zdravotnej starostlivosti.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií pacienti v roku 2018 zaplatili za lieky predpísané na recept 148,5 milióna eur. Tieto čísla každý rok mierne stúpajú. Keby mal štát vracať len časť, opäť by išlo o desiatky miliónov eur.

Odborníci upozorňujú, že už dnes je na Slovensku strop na doplatky za lieky pre vybrané skupiny ľudí. Dôchodcovia môžu doplácať len 30 eur za štvrťrok a za deti do šiestich rokov sa dopláca desať eur za kvartál. ,,Ide približne o 860-tisíc poistencov,” uvádza R. Chovanculiak. Zároveň dodáva, že keby sa doplatky úplne zrušili, dal by sa očakávať zvýšený dopyt po ,,liekoch zadarmo”. To by bolo v rozpore s tým, prečo sa doplatok za lieky zavádzal. Cieľom bolo obmedziť plytvanie liekmi.

Exekučná amnestia

Sme rodina chce presadiť exekučnú amnestiu pre ľudí, ktorí sú dlžní štátu. Išlo by o dlhy, ktoré vznikli od 1. januára 1993. Podmienka by bola, že dlžník uhradí istinu správcovi pohľadávky. Potom by sa mu odpustili úroky z omeškania a poplatky za exekúciu. Zákon by platil pre ľudí, ktorých dlh voči štátu nepresahuje desaťtisíc eur bez úrokov a poplatkov.

Týmto opatrením chce B. Kollár pomôcť zhruba 540-tisíc ľuďom, z toho približne 34-tisíc dôchodcom. Dnes môžu exekútori zrážať dlh aj z nemocenských dávok či z dôchodku, čo je pre mnohých sociálne slabších dlžníkov problém.

Keby mal štát za dlžníkov vyplatiť sankčné úroky aj exekučné trovy, nebola by to podľa odborníkov lacná záležitosť. Ich výšku si netrúfajú odhadnúť. ,,Zákon o zastavení starých exekúcií hovorí len o paušálnych náhradách, ktoré platia veritelia, a nezaoberá sa skutočnými nákladmi exekučného konania,” vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.

Ministerstvo spravodlivosti pri zákone o zastavení exekučných konaní, ktoré sú staršie ako päť rokov, odhadovalo náklady pre štát na viac ako 40 miliónov eur v priebehu štyroch rokov.

Podľa S. Kolesárovej exekučnú amnestiu rozširovať netreba, lebo už platí novela zákona o zastavení neúspešných exekúcií po piatich rokoch.

Podľa odborníkov je systematickejším riešením než exekučné amnestie zavedenie funkčného inštitútu oddlženia. Možnosť oddlženia dlžníkov už upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a to formou osobného bankrotu. Lenže túto možnosť často zneužívajú špekulanti.

Hlasy volajúce po šetrení

Keby sa budúcej vláde podarilo presadiť plánované sociálne balíčky, išlo by o stámilióny eur ročne zo štátneho rozpočtu. Ten je už dnes napätý a jeho deficit je vyšší, než sa plánovalo. Presné finančné vplyvy si netrúfajú predpovedať ani odborníci.

,,Na korektné vyčíslenie vplyvov navrhovaných opatrení treba mať k dispozícii konkrétne legislatívne znenie,” vysvetľuje šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Očakáva, že budúca vláda si prejde technické detaily návrhov a až potom bude vyčísľovať vplyv na verejné financie.

Ak vláda potvrdí záväzok dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, nebude môcť veľmi míňať na sociálne balíčky, ale skôr šetriť a zvyšovať dane. Riaditeľ INEKO Peter Goliáš upozorňuje, že nová vláda bude mať obmedzený priestor na zvyšovanie výdavkov aj preto, lebo hrozí ekonomická kríza spôsobená koronavírusom. ,,Plány na pokračovanie v rozšafnosti sú v rozpore s realitou,” dodáva.

,,Budúca vláda bude musieť ľuďom vysvetliť, prečo nebude priestor na žiadne dodatočné sociálne balíčky alebo budú musieť byť osekané,” myslí si Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

[Trend; 11/2020; 19/03/2020; s.: 28,29; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika, Sociálne opatrenia]

Pre opatrenia úradu zdravotníctva sú zatvorené aj realitné kancelárie

Situácia okolo nového koronavírusu môže podľa prezidenta NARKS Jána Palenčára zmeniť spôsob práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti.

Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR z nedele (15. 3.) sú z dôvodu šíriaceho sa koronavírusu od pondelka na 14 dní zatvorené aj realitné kancelárie. Ich činnosť pritom nadväzuje na iné služby a prácu úradov, ktoré sú už teraz zatvorené.

Realitní makléri upozornili, že katastrálny úrad v niektorých mestách dočasne nevydáva listy vlastníctva. Banky však bez listu vlastníctva nebudú môcť napríklad uvoľňovať finančné zábezpeky na kúpne ceny. TASR o tom informovala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

“Ideálne by bolo, keby bola SR pripravená na elektronické služby úradov tak, ako je to v niektorých iných krajinách EÚ,” dodala NARKS. Dnešná situácia podľa nich dosvedčuje, že by sa mal proces elektronizácie urýchliť čo najskôr, ako to bude možné.

Situácia okolo nového koronavírusu môže podľa prezidenta NARKS Jána Palenčára zmeniť spôsob práce ľudí pôsobiacich v realitnej činnosti, teda realitných maklérov, právnikov, projektových manažérov či poradcov. Ak sa situácia stabilizuje do troch mesiacov, zásadný dosah na vývoj cien a dopytu nepredpokladá, urýchli sa však digitalizácia procesov. Ako však uviedol tajomník Realitnej únie (RÚ) SR Mojmír Plavec, nedá sa očakávať, že sa budú nehnuteľnosti predávať na e-shopoch.

“V prípade, že súčasná situácia bude trvať dlhšie obdobie, dôjde k zníženiu spotreby, zníženiu produkcie, čo bude mať negatívny dosah na celkovú ekonomiku a na realitný trh,” vysvetlil Palenčár opačnú situáciu.

“Prekonaniu takejto situácie môže pomôcť správanie Európskej centrálnej banky (ECB) a komerčných bánk, ktoré môžu podať pomocnú ruku klientom pri splácaní ich záväzkov, napr. rozložením splatnosti do dlhšieho obdobia,” dodal.

“Väčšie následky ako na realitnom trhu ako takom, môže mať núdzový stav na realitných maklérov ako živnostníkov,” uviedol Palenčár a spomenul, že NARKS ako člen Slovenského živnostenského zväzu vyzvala vládu SR, aby prijala opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov súčasnej situácie na živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Medzi týmito opatreniami je napríklad odloženie platieb odvodov pre živnostníkov na tri mesiace, ktoré sa rozpočítajú k platbám nasledovných 18 mesiacov.

[teraz.sk; 16/03/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Rozdiel medzi jednoizbovým bytom v Bratislave a Košiciach je asi 40.000 eur

Cenový rozdiel medzi jednoizbovým bytom s výmerou 36 štvorcových metrov (m2) s lokalitou v metropole Slovenska a v Košiciach je podľa cien z posledného kvartálu minulého roka zhruba 40.000 eur.

Pre TASR to uviedol Risk manažér a odhadca ceny nehnuteľností spoločnosti Lexxus Peter Ondrovič. Najväčšie kontrasty v rámci Slovenska aj podľa Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) sú badateľné medzi regiónmi s nižším príjmom, teda aj nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a hlavným mestom SR.

“Napríklad dnes môžete kúpiť dvojizbový byt v Hnúšti za 12.000 – 14.000 eur. Najväčší kontrast bude pritom samozrejme s územím Bratislavy, hlavného mesta, kde sa priemerná cena za dvojizbový byt v mestskej časti Staré Mesto pohybuje na úrovni 198.903,97 eura. V Bratislave najnižšiu priemernú cenu dvojizbového bytu má okres Bratislava IV, a to 139.577,24 eura. Teda rozdiel je viac ako 120.000 eur na byt,” vysvetlila asociácia.

Analytici sa zhodnú na tom, že vývoj cien mimo Bratislavského kraja je nesúrodý s vývojom cien priamo v metropole Slovenska a jej okolí. Priepastné rozdiely medzi cenami nehnuteľností v Košiciach a Bratislave sú podľa Ondroviča aj v iných kategóriách.

“Dvojizbový byt s výmerou približne 52 m2 stojí v Bratislave v projekte strednej úrovne štandardu približne 152.000 eur, zatiaľ čo v Košiciach približne 93.000 eur. Trojizbové byty o výmere približne 80 m2 sú v Bratislave skoro o 65.000 eur drahšie než byty s rovnakou výmerou v Košiciach. V Bratislave ich cena dosahuje niečo okolo 203.000 eur,” vysvetlil Ondrovič.

Podľa Ondroviča platí, že vzdialené lokality na Slovensku reagujú na vývojové cykly v hlavnom meste s časovým odstupom. “Samotný dopyt sa bude i naďalej koncentrovať v rámci lokalít, ktoré majú potenciál pre rast, pričom lokality, ktoré z hľadiska svojich predpokladov negenerujú dostatočný ekonomický prínos pre výstavbu, budú i naďalej stagnovať,” vysvetlil.

Upozorňuje však na problémy, ktoré vznikajú pri porovnávaní cien nehnuteľností z iných kútov Slovenska. “Západná časť Slovenska sa v prípade požiadaviek nielen na samotnú výmeru, materiály a prvky zvyšujúce kvalitu života výrazne odlišuje od požiadaviek, možností a predstáv vo zvyšných častiach krajiny.

Tieto základné rozdiely tak vytvárajú aj tlak na cenu a konečná cena, ktorú musí kupujúci zaplatiť na jednej strane krajiny, je výrazne odlišná od ceny v lokalitách na opačnej strane Slovenska,” dodal.

[info.sk; 16/03/2020; Zdroj – Info.sk, TASR ; Zaradenie: Info.sk]

Trh s nájomným bývaním zachraňujú malí investori

Analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík v rozhovore vysvetlil aj to, prečo sa nájomné bývanie aktuálne Slovákom neoplatí.

Oproti iným krajinám je na Slovensku veľmi veľké množstvo ľudí vlastniacich nehnuteľnosť. Prečo to tak je?

To, že na Slovensku je úplne iná situácia, spôsobili dva hlavné faktory. Na jednej strane je to odovzdanie štátneho bytového fondu občanom. V 90. rokoch prebehla malá privatizácia veľkého množstva bytov. Pôvodne sme mohli mať 50 až 60 percent štátnych bytov, ktoré boli nájomné a zo dňa na deň zmizli. Teda lepšie povedané, išlo o niekoľkoročný proces, počas ktorého boli odovzdané do súkromných rúk. A to bola veľká zmena. Štát sa zbavil množstva bytov, ale nezačal vytvárať nejaké nové, bola veľmi dlhá odmlka najmä v regiónoch a mestách, kde to je najviac potrebné, ako sú Bratislava, Košice, ale aj v iných krajských mestách, ktoré trpia nedostatkom nájomných bytov.

Aj dnes však ľudia vo veľkom kupujú nehnuteľnosti a nájom ako dlhodobé riešenie sa takmer ani neberie do úvahy.

Slováci a najmä nová generácia, myslím si, nie sú úplne nostalgicky nastavení tak, že potrebujú vlastniť bývanie. Kupujú byty hlavne preto, že nájom a mesačná splátka hypotéky je veľmi podobná, v niektorých prípadoch je hypotéka na splátkach dokonca nižšia ako nájomné. Pre ľudí teda vychádza ekonomicky zaujímavejšie kúpiť nehnuteľnosť, pretože mesačná záťaž v podobe splátky alebo nájomného je takmer rovnaká. Je ekonomicky výhodnejšie splácať si vlastný byt, pri nájme je to vyhodený peniaz. Preto sa nemusíme baviť o nejakej nostalgii. Mohli by sme sa o tom baviť v prípade, ak by hypotekárna splátka bola dvojnásobná oproti nájmu a napriek tomu by to chceli kupovať.

Kto teda býva v nájomných bytoch?

Nájom vychádza iba na tých, ktorí riešia nejakú dočasnú situáciu, čiže vysokoškoláci, manažéri, ktorí sú dočasne v nejakom stave, alebo ľudia po rozvodoch alebo v nejakých iných životných situáciách. Len čo však niekto rieši trvalé bývanie, usadenie sa, tak to rieši vo vlastnom. Problematika nájomného bývania má z nášho pohľadu viacero úrovní. A to je úroveň štátnych bytov, ktoré majú povedzme dve podkategórie, a to sociálne bývanie a normálne bežné štátne bývanie, ktoré má aj vyššiu kvalitu. A potom nájomné bývanie v komerčných bytoch, ktoré vlastnia komerčné subjekty, ktoré ich od začiatku kupovali a stavali s vyhliadkou na dlhodobý nájom.

U nás však chýbajú aj tie komerčné, nielen štátne, o ktorých sa teraz toľko hovorí.

Áno, chýbajú oba segmenty, jediný segment, ktorý rastie a zachraňuje situáciu, sú súkromní malí investori, ktorí kúpia jeden, dva byty na to, aby ich neskôr prenajímali. Sú to fyzické osoby, ktoré takýmto spôsobom investujú, a to zasa z rôznych dôvodov. Vidíme, že v štáte je síce boj proti zadlžovaniu, ale zároveň štát dusí všetky systémy, ktoré by mohli ľudí motivovať k sporeniu, či už je to stavebné sporenie, alebo nejaké iné. Samozrejme, banky neponúkajú takmer žiadne úrokové sadzby na sporiacich účtoch. Preto je množstvo ľudí motivovaných investovať do bytov. Ak by však nebolo ich, tak by bol na Slovensku celkom veľký problém s nájomným bývaním, pretože veľké firmy, fondy zatiaľ nemajú také podmienky, aby na Slovensku postavili priamo v developerskom projekte dvesto, tristo bytov, ktoré by boli určené na dlhodobý nájom.

Čo by sa muselo zmeniť, aby sa developerom oplatilo stavať nájomné byty?

My sme hovorili o viacerých opatreniach, hovoríme o tom už od roku 2013. Potrebujeme upraviť legislatívu tak, aby sa niektoré procesy zjednodušili, zrýchlili. Jeden z tých výsledkov, čo sme dosiahli, bol zákon o krátkodobom nájme. Tam sa zvýhodnilo, respektíve zrovnoprávnilo postavenie prenajímateľa a nájomcu. No chýba nám nejaké opozitum, to znamená nejaký zákon o dlhodobom nájme. Tiež by pomohli opatrenia na úrovni odpisov. Pri 40-ročných odpisoch to proste nevychádza žiadnemu bežnému investorovi. Opatrenia v rámci DPH a ďalšie. (VOT)

Pre ľudí je ekonomicky zaujímavejšia kúpa nehnuteľnosti, pretože mesačná záťaž v podobe splátky je takmer rovnaká ako nájomné.

[HN; 52/2020; 16/03/2020; s.: 7; VOT ; Zaradenie: PUBLICISTIKA]

Štátne nájomné byty do 300 eur

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Štátne nájomné byty by sa mohli stavať najskôr v obmedzenom počte, napríklad pre učiteľov či zdravotníkov.”

Patrik Švajda, moderátor:

“Ich cena by sa vyšplhala do 300 EUR za byt na mesiac. Realitní makléri vypočítali, kedy by to bolo stále výhodné oproti komerčným predajom.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Boris Kollár už na návrhu postaviť 25 tisíc štátnych nájomných bytov do roka netrvá. Pri včerajšom stretnutí s expertmi a odborníkmi prišli na to, že to bol až príliš odvážny plán.”

Ján Palenčár, šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Na Slovensku chýbajú úplne bežné stavebné kapacity, chýbajú nám remeselníci, máme problém s kapacitou výrobných fabrík na výrobu stavebných materiálov. My predpokladáme, že pri všetkej snahe je možné postaviť zhruba 5 tisíc nových štátnych nájomných bytov ročne.”

Andrea Mačošková:

“Ak by sa ich podarilo vystavať, zásadný vplyv na vývoj cien na realitnom trhu by to vraj nemalo. Pre predstavu, chýba nám 400 tisíc bytov v porovnaní Európskej únie, čiže aby to s cenami pohlo, výstavba by musela byť obrovská.”

Ján Palenčár:

“Štátne nájomné byty majú obrovský vplyv na to, aby sa nám podarilo udržať tu tých ľudí, ktorých na Slovensku nutne potrebujeme, to znamená učiteľov, zdravotné sestry, opatrovateľky a podobne. Práve títo ľudia tým, že nemajú zabezpečené bývanie na Slovensku, odchádzajú ďalej, odchádzajú do Českej republiky, do Nemecka, do Rakúska a my musíme hľadať na iných trhoch práve tieto profesie a to si myslím, že nie je správne.”

Andrea Mačošková:

“Dostať štátny byt za sľubovaných 200 EUR bude podľa nich ťažké. Realitní analytici vypočítali, že to vyjde prinajlepšom o stovku viac. Napriek tomu by sa to mohlo oproti hypotéke vyplatiť. Ak si zoberiete napríklad dvojizbový byt v Bratislave za 150 tisíc s dnešným úrokom na 30 rokov, splátka hypotéky vás vyjde na 404 EUR plus energie. Komerčný nájom je vyšší a tak je logické, že sa mnohí rozhodnú pre kúpu. Treba ale počítať s tým, že úroky pôjdu hore a s tým aj splátka. Stále to bude ale výhodnejšie ako komerčný nájom. V prípade štátneho nájomného bytu vedia ale analytici dosiahnuť sumu zhruba 290 EUR, no a vtedy je už štátny nájom výhodnejší oproti komerčnej ponuke.”

Martin Lazík, realitný analytik:

“Bolo by dobre, aby si štát nenechal na svojich ramenách celé nájomné bývanie a pustil do tohto segmentu aj súkromných investorov, štátne fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré majú dostatok peňazí, ktoré by mohli byť motivované nejakým spôsobom, aby stavali komerčné nájomné byty.”

Andrea Mačošková:

“Na to všetko ale treba meniť legislatívu, zastaraný stavebný zákon a nastaviť zákon o územnom plánovaní. Realitní analytici odhadujú, že to všetko môže trvať aj 2 či 3 roky. Prvé štátne nájomné byty by tak vystavali až ku koncu volebného obdobia. Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 10/03/2020; Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

Chceme bývať v novom a ihneď. Pri kúpe bytu zabúdame na náklady spojené s réžiou

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti.

V porovnaní s obdobím spred 10 rokov v súčasnosti na realitnom trhu prevláda preferencia kompletne prerobených bytov, kam sa môžu kupujúci nasťahovať hneď a bez starostí.

Preferencie

Analytici oslovení sa však zhodli na tom, že kupujúci by mali absolvovať niekoľko obhliadok, aby získali všetky potrebné informácie o nehnuteľnosti, a na obhliadku by si mali vyčleniť dostatok času.

Ľudia majú podľa analytika Realitnej únie (RÚ) SR Vladimíra Kubrického pri kúpe nehnuteľnosti svoje individuálne preferencie, ktoré však podliehajú ich rozpočtu. “Tí, ktorí ho majú vyšší, často volia novostavbu. Staršie byty preferujú rodiny s deťmi, ktorých rozpočet je obmedzenejší. V porovnaní s novostavbou za rovnakú cenu získajú nielen väčší počet štvorcových metrov, ale väčšinou aj lepšiu mikrolokalitu,” vysvetlil. S lokalitou súvisí aj kvalita infraštruktúry v podobe školských a zdravotníckych zariadení, obchodov či dostupnosti mestskej hromadnej dopravy.

Mesačné náklady

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti, akými sú napríklad mesačné náklady spojené s réžiou, upozornila na to Miriam Ballová zo spoločnosti Lexxus. Ako dodala, dôležité sú aj technické riešenia nehnuteľnosti, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť zníženiu dodatočných nákladov.

Dôležitosť bežných režijných výdavkov vyzdvihuje aj Zuzana Jakabíková z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Potenciálni kupujúci by podľa nej nemali zabúdať spýtať sa na typ vykurovania, zásobovanie vodou, napojenie na plyn, kanalizáciu ani na ich funkčnosť. Dôležité je aj odpísať aktuálny stav energií na potreby neskoršieho vyúčtovania.

Jakabíková tiež zdôrazňuje, že v prípade nehnuteľností v pôvodnom stave alebo horšom technickom stave treba posúdiť a zvážiť potenciál nehnuteľnosti v budúcnosti. Rekonštrukciou či malými úpravami sa stav nehnuteľnosti môže podstatne zmeniť. “Netreba sa báť časovo a prácou do nehnuteľnosti investovať,” dodala.

[dnes24.sk; 07/03/2020; redakcia ; Zaradenie: Rôzne]

M. Lazík o situácii s nájomným bývaním na Slovensku

M. Lazík o situácii s nájomným bývaním na Slovensku

Marek Mašura, moderátor:

“Ak vyčleníme Štátny fond rozvoja bývania mimo oblasť verejných financií, môžeme stavať tisícky lacných nájomných bytov. Aspoň taká je predstava strany Sme rodina. Jej líder Boris Kollár prednedávnom vyhlásil, že zabezpečí, aby štát ročne staval 25-tisíc nájomných bytov. Predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík mu však odkázal, že také ľahké to nebude.”

Richard Sulík, predseda SaS:

“Máme asi 20-tisíc bytov ročne, stavia to približne 70-tisíc stavebných robotníkov. Na ďalších 25-tisíc bytov, aj keby to boli hneď nejaké kontajnery, alebo čo, tak budete potrebovať desaťtisíce ľudí. Ja nemám vedomosť o tom, že by na Slovensku bolo niekoľko desaťtisíc stavebných robotníkov bez zamestnania. Nie je to kde postaviť.

Bratislava, najviac tie byty treba v Bratislave, v Košiciach a v takýchto aglomeráciách, nie v Krupine, a nie vo Veľkom Krtíši, tam je bytov dostatok, aj sú cenovo dostupné. No a teraz tá predstava, že Slovenský pozemkový fond dá k dispozícii pozemky, ktoré má, lebo on má veľa pozemkov, ona je pekná v globále, ale keď sa na to pozriete detailne, tak Bratislava má iba 11 hektárov voľných. No a na to postavíte možnože 300 bytov, alebo 500.”

Boris Kollár, predseda Sme rodina:

“Keď pôjdete na olympiádu a dáte si métu, chcem sa zúčastniť tej olympiády a skončiť na krásnom 147. mieste, môžete to robiť, to je možno Richard Sulík. Boris Kollár ide na olympiádu vyhrať. Rozumiete ma? A keď skončíte štvrtý, no fajn, nie? To znamená, keď to nebude 25-tisíc a bude to 16 450, no úžasné, lepšie ako nula, nie? To je prvá vec, a druhá vec, viete, počul som také jeho vyjadrenia, že to by bolo treba 70-tisíc. Tak pánovi Sulíkovi, však žil v Nemecku, tak mu odporučím, kľudne, aj mu dám dáta tej firmy, v Nemecku je jedna firma, ktorá vyrába tieto modulové domy. Robí tam tisíc ľudí, a vyrobia 4-tisíc bytov, postavia, vyrobia, a postavia ročne 4-tisíc bytov. Tisíc ľudí, pán Sulík. Tisíc ľudí. Takže, keby to bolo 20, tak sa bavíme o 6 tisícoch ľudí.”

Marek Mašura:

“Tak sme to počuli, medzi Richardom Sulíkom a Borisom Kollárom sa dnes strhol spor ohľadom výstavby nájomných bytov. My teraz opustíme túto politickú rovinu, o nájomných bytoch sa budem rozprávať s Martinom Lazíkom, analytikom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň.”

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura:

“Začnem všeobecnou otázkou, ako vnímate to, že výstavba nájomných bytov je už niekoľko mesiacov horúcou politickou témou?”

Martin Lazík:

“Tak ja som veľmi rád, že sa téma nájomné bývanie stala témou volieb súčasných, alebo teda práve skončených, a som veľmi rád, ako sme teraz počuli, že sa dostane pravdepodobne do Programového vyhlásenia vlády, to znamená, že bude pokračovať táto téma aj naďalej. Samozrejme, by som, možnože by bolo potrebné schladiť emócie a po voľbách možno by bolo fajn, ak by nastúpila naozaj matematika, ciele môžu zostať ambiciózne, ja viem, mnoho o týchto cieľoch, pretože počas volebných debát som bol sám účastný niekoľkých konferencií, kde sa rozprávali z rôznych strán zástupcovia, ako si to predstavujú teda naozaj toto nájomné bývanie, pretože u nás v Národnej asociácii sme vždy pripravení pomôcť, dať odborné stanovisko, radu tak, aby ten prijal nájomné bývanie, aby boli účelné, správne, a aby boli tieto ciele realizovateľné, čo je veľmi…”

Marek Mašura:

“Aká je teda situácia s nájomným bývaním na Slovensku?”

Martin Lazík:

“Situácia je veľmi zlá. Preto my v Asociácii sme o tejto téme hovorili od roku 2013, keď sme posielali prvé listy na ministerstvo, že skúsme spraviť nejaké úpravy. Jeden z tých výsledkov bolo napríklad to, že máme zákon o krátkodobom nájme bytov. Teraz sme videli, ako veľkí zamestnávatelia tiež pretlačili svoju nejakú novelu, aby mohli stavať nájomné byty, resp. byty pre svojich zamestnancov v rámci podnikov a rýchlejších odpisov.

A my sme mali nejakú tú sériu opatrení pripravenú, aby sme motivovali k výstavbe bytov nie štát, aby sme nezaťažovali verejné financie, ale súkromný sektor, či už sú to fondy, developerov, investorov, pretože dnes na trhu peniaze sú, či už vďaka bankám, fondom, alebo ďalším subjektom, potrebujeme len nájsť tú správnu motiváciu na to, aby to bez zaťaženia štátneho rozpočtu začali riešiť súkromné firmy. To, že túto tému otvára štát, to znamená, že aj štát sa stavia do pozície developera a investora, je super, tým pádom budeme môcť stavať, povedzme, väčšie počty, rýchlejšie a v rôznych cieľovkách, pretože aj to nájomné bývanie nie je jedno, a nie je jedna celá skupina. To nájomné bývanie je tiež v určitých vrstvách, má svoje rôzne cieľové skupiny, na ktoré vieme, a mali by sme cieliť.”

Marek Mašura:

“Je reálne, by štát ročne postavil 25-tisíc nájomných bytov?”

Martin Lazík:

“My sme to hovorili už predtým, že nám to proste nevychádza. Nám to nevychádza…”

Marek Mašura:

“Prečo?”

Martin Lazík:

“My sme si spravili, ale samozrejme v súčasnom rozpočte, aj by sme priliali nekončené množstvo peňazí, alebo teda štátny rozpočet, a spravili sme v ňom väčšiu dieru, tak samozrejme dá sa možno stavať väčšie počty bytov. Ale my sme chceli zachovať súčasný stav vynaložených prostriedkov do oblasti, povedzme, Štátneho fondu rozvoja bývania, a tieto peniaze len správne použiť na výstavbu nájomných bytov. A nám to vychádza okolo 5-, 6-tisíc bytov ročne. 25-tisíc bytov je ambiciózny plán, ak to poviem zjednodušene, a keď súčasná produkcia na trhu je 20-tisíc bytov, tak vlastne by sa jednalo o zdvojnásobenie súčasnej stavebnej produkcie bytov na Slovensku, čo či už z kapacitných, alebo iných dôvodov, by som povedal, že na hrane, resp. za hranou. Neviem si to predstaviť. Sú určité riešenia na trhu.

Sme rodina rozprávajú o modulových bývaniach, alebo nejakých… systémov, alebo iných možno progresívnejších stavebných metódach, suchá stavba, atď., kde veľká časť výroby prebieha v továrňach, a nie na stavenisku, čo je síce super, ale stále za tým nastupujú profesie elektrika, voda, atď., čiže jedna vec je vyrobiť ten panel, alebo ten prvok niekde v továrni, následne stále potrebujeme tých ľudí, ktorí nám to finišujú, a keďže sa pohybujeme v oblasti developmentu, tak vieme, že jedna vec je postaviť hrubú stavbu, a druhá vec je postaviť finálny produkt ako bytu.”

Marek Mašura:

“Takže inými slovami, v skratke povedané, nie je na slovenskom trhu práce dostatok ľudí, ktorí by obhospodárili výstavbu týchto 25-tisíc bytov ročne.”

Martin Lazík:

“Dnes ten trh, stavebný trh je na hrane, mnoho developerov má problémy, či už s vysokými cenami, alebo s ľudskou kapacitou, a zdvojnásobiť túto produkciu je, ja si myslím, momentálne v týchto parametroch, ako dnes slovenský trh má, je nereálne.”

Marek Mašura:

“Predseda Sme rodina pán Boris Kollár sa často odvoláva na to, že v Rakúsku, Nemecku výstavba nájomných bytov vo veľkom funguje, koniec koncov, počuli sme to aj pred chvíľou. Ako vnímate tieto slová? Mohli by sme sa prípadne niečo naučiť od Rakúšanov a od Nemcov?”

Martin Lazík:

“Naučiť sa treba, hlavne, povedzme, v oblasti kultúry a toho, akým spôsobom fungujú niektoré procesy, ale nemôžme porovnávať Rakúsko, ktoré pokračuje z monarchie, by som povedal, kontinuálne nejakou sociálnou politikou, kde naozaj je to vžité, a my sme spravili veľký krok v 90-tych rokoch, že sme rozpredali, my sme boli, ďaleko viac nájomných bytov sme mali ako Rakúšania, pretože my sme mali sto percent, alebo takmer, možno 70, 80 percent nájomných bytov na Slovensku, len potom jedným zákonom sme ich zo dňa na deň, spravili z tých nájomných bytov súkromné byty.

Rakúšania, ak by dnes dali zákon, že budú predávať nájomné byty za 1 000 eur, nájomný byt, tak si ich rozpredajú, a majú rovnako nula ako my. My ich zase musíme dobiehať, alebo oni by nás dobiehali. Čiže to sú naozaj, východzie situácie sú úplne iné, a je nutné povedať, že musíme postaviť celú legislatívu smerujúcu k nájomným bytom, ale zároveň aj k flexibilnejšiemu fungovaniu výstavby bytov ako takých, klasických bytov na predaj, pretože narážame či už v Bratislave, alebo v Košiciach, alebo v iných väčších mestách na limity miest, limity územných plánov, limity…”

Marek Mašura:

“Presne o tom hovoril predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík. Tak môžete reagovať na tie slová.”

Martin Lazík:

“Takže máme tu územné plány, to znamená, potrebujeme v Bratislave prerobiť brownfieldy, ktoré sú dnes definované, povedzme, ako, v územných plánoch ako výroba, alebo nejaké výrobné služby, kde už dnes Bratislavčania nechcú, aby sa im pod oknami niečo vyrábalo, a je tam, povedzme, nejaký starý podnik. Potrebujú to prerobiť tiež na pekné bývanie s parkom, atď. Ale dnešný územný plán tak nie je postavený. Čiže čaká nás dlhá cesta na to, aby sme zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý nebol Štátny fond rozvoja bývania, ale podľa tých štatistík je to Štátny fond údržby bývania, pretože väčšina tých peňazí smerovala do údržby bytov, čiže zatepľovanie, rekonštrukcia starých panelákov, atď., čo je samozrejme tiež potrebné, pretože my potrebujeme kvalitatívne udržať byty z dlhodobého hľadiska, aby paneláky boli stále obývateľné, ale zároveň nemôžeme ho nazývať Štátny fond rozvoja bývania, keď išlo do rozvoja reálneho, do reálnej výstavby 20, 30 percent z jeho peňazí.”

Marek Mašura:

“Pán Lazík, vy ste pred chvíľou hovorili, že podľa vašich odhadov by teda štát dokázal postaviť ročne maximálne tých 5-tisíc bytov. Mňa ešte zaujíma, vieme aspoň odhadnúť, koľko by to stálo? Respektívne takto, vie štát stavať lacnejšie ako súkromný developer?”

Martin Lazík:

“My sme si počítali, že štát by mohol stavať možno niekde na úrovni 1 200 na meter štvorcový s celkovými nákladmi, tie náklady môžu byť samozrejme nižšie, ak by štát vložil do toho, povedzme, pozemky za jedno euro, či už z Pozemkového fondu, alebo z nejakých iných svojich zásob, ktoré dnes má, alebo sám má nejaké budovy, ktoré sa nevyužívajú, alebo podobne, kasárne, atď., atď., čiže tých vecí je dostatok, potom akým spôsobom fungovať s DPH v takýchto prípadoch, čiže keď si štát bude stavať byty, ako započítať do toho DPH. Čiže je tam viacero faktorov, ktoré by mohli znižovať tú celkovú cenu na meter štvorcový.

Naším cieľom pri týchto výpočtoch bolo aj to, aby to nájomné bývanie a celý ten koncept bol dlhodobo udržateľný. Čiže nielen vystavať tie byty, zároveň ich prenajímať takým spôsobom, aby sa dali financovať ďalšie, ďalšia výstavba, jednak údržba toho fondu, ktorý vznikne čiže nové byty, a zároveň výstavba ďalších. Čiže aby to nebolo také, aby to bolo nájomné trojizbového bytu za 100 euro, kde štát je pomaly v mínuse, čiže len to postavil, už si spravil mínus, a ešte aj zo samotného nájomného je v mínuse.”

Marek Mašura:

“Keď ešte hovoríte o tom nájomnom, tak Boris Kollár hovorí napríklad aj o tom, ako by mohlo to nájomné v takýchto bytoch vyzerať. Použil príklad, v ktorom hovorí, že v dvojizbovom byte by to bolo 200 eur mesačne. Čo na to hovoríte?”

Martin Lazík:

“Nám to vyšlo veľmi podobne, ako teraz sa baviť o 20, 30 eur, či 200, 230, 240, s energiami, bez energií, v akom štandarde.”

Marek Mašura:

“Takže je to podľa vás reálna suma?”

Martin Lazík:

“V niektorých prípadoch by to mohlo byť reálne, povedzme, pre ten dvojizbový byt, zase si musíme povedať, že v akom štandarde bude, ako má metráž, či to bude na dlhodobo udržateľnú úroveň pre tú rodinu, alebo pre tých bývajúcich.”

Marek Mašura:

“Za takúto cenu sa to naozaj viac oplatí ako hypotéka, povedzme. To si musíme povedať.”

Martin Lazík:

“Áno, to je cieľovka, cieľom tých nájomných bytov je naozaj to, aby tie nájomné byty mali nižšiu cenovku mesačnú za nájom ako splátka hypotéky, preto máme dnes taký veľký dopyt po bývaní a po bytoch ako takých na kúpu, pretože mesačná splátka vychádza 400 euro a nájomné 450, tak každý si chce radšej kúpiť, pretože spláca si vlastné. Ale ak tá splátka bude 400, 450, ale nájomné bude 200, tak už si potom môže zhodnotiť, že tých 250 mesačne som ušetril a môžem si ich minúť na nejaké iné veci, ktoré ja potrebujem. Takže, ak toto prinesú, nájomné bývanie, tak to bude len plusom. Samozrejme, čo som hovoril na začiatku, máme rôzne segmenty toho, kto bude nájomníkom…”

Marek Mašura:

“Už len v krátkosti, prosím.”

Martin Lazík:

“… učiteľov, vojakov, policajtov, čiže štátna správa má veľké množstvo zamestnancov, ktorí, by som povedal, nemajú štandardné platy, alebo majú nejaké platobné úrovne, a toto by mohla byť prvá cieľovka, ktorá by mala byť, to znamená, že ešte k tým nájomným bytom teraz prichádzajú tí klienti, pre koho bude štát stavať. Sociálne prípady, to znamená, rozvedení, matky na úteku, alebo zjednodušene, alebo nejaké iné prípady, alebo sú to títo zamestnanci v štáte.”

Marek Mašura:

“Tak vidím, že v tejto téme ešte veľa otázok, takpovediac, je otvorených. Budem rád, keď možno v blízkej budúcnosti sa niektoré tieto veci už posunú a budeme to môcť znovu zhodnotiť. V každom prípade ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas.”

Martin Lazík:

“Ďakujem pekne tiež.”

[TA3, 12:30; Ekonomika; 03/03/2020; ]

Rýchlo a bez starostí. Ľudia chcú byty, kam sa môžu hneď nasťahovať

V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov v súčasnosti na realitnom trhu prevláda preferencia kompletne prerobených bytov, kam sa môžu kupujúci nasťahovať hneď a bez starostí. Analytici sa však zhodli na tom, že kupujúci by mali absolvovať niekoľko obhliadok, aby získali všetky potrebné informácie o nehnuteľnosti, a na obhliadku by si mali vyčleniť dostatok času.

Ľudia majú podľa analytika Realitnej únie (RÚ) SR Vladimíra Kubrického pri kúpe nehnuteľnosti svoje individuálne preferencie, ktoré však podliehajú ich rozpočtu.

“Tí, ktorí ho majú vyšší, často volia novostavbu. Staršie byty preferujú rodiny s deťmi, ktorých rozpočet je obmedzenejší. V porovnaní s novostavbou za rovnakú cenu získajú nielen väčší počet štvorcových metrov, ale väčšinou aj lepšiu mikrolokalitu,” vysvetlil.

S lokalitou súvisí aj kvalita infraštruktúry v podobe školských a zdravotníckych zariadení, obchodov či dostupnosti mestskej hromadnej dopravy.

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti, akými sú napríklad mesačné náklady spojené s réžiou, upozornila na to Miriam Ballová zo spoločnosti Lexxus.

Ako dodala, dôležité sú aj technické riešenia nehnuteľnosti, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť zníženiu dodatočných nákladov. Dôležitosť bežných režijných výdavkov vyzdvihuje aj Zuzana Jakabíková z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Potenciálni kupujúci by podľa nej nemali zabúdať spýtať sa na typ vykurovania, zásobovanie vodou, napojenie na plyn, kanalizáciu ani na ich funkčnosť. Dôležité je aj odpísať aktuálny stav energií na potreby neskoršieho vyúčtovania.

Z. Jakabíková tiež zdôrazňuje, že v prípade nehnuteľností v pôvodnom stave alebo horšom technickom stave treba posúdiť a zvážiť potenciál nehnuteľnosti v budúcnosti. Rekonštrukciou či malými úpravami sa stav nehnuteľnosti môže podstatne zmeniť. “Netreba sa báť časovo a prácou do nehnuteľnosti investovať,” dodala.

[etrend.sk; 01/03/2020; TASR ; Zaradenie: eTREND]