Archív kategorií: Media monitoring

Štátne nájomné byty do 300 eur

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Štátne nájomné byty by sa mohli stavať najskôr v obmedzenom počte, napríklad pre učiteľov či zdravotníkov.”

Patrik Švajda, moderátor:

“Ich cena by sa vyšplhala do 300 EUR za byt na mesiac. Realitní makléri vypočítali, kedy by to bolo stále výhodné oproti komerčným predajom.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Boris Kollár už na návrhu postaviť 25 tisíc štátnych nájomných bytov do roka netrvá. Pri včerajšom stretnutí s expertmi a odborníkmi prišli na to, že to bol až príliš odvážny plán.”

Ján Palenčár, šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Na Slovensku chýbajú úplne bežné stavebné kapacity, chýbajú nám remeselníci, máme problém s kapacitou výrobných fabrík na výrobu stavebných materiálov. My predpokladáme, že pri všetkej snahe je možné postaviť zhruba 5 tisíc nových štátnych nájomných bytov ročne.”

Andrea Mačošková:

“Ak by sa ich podarilo vystavať, zásadný vplyv na vývoj cien na realitnom trhu by to vraj nemalo. Pre predstavu, chýba nám 400 tisíc bytov v porovnaní Európskej únie, čiže aby to s cenami pohlo, výstavba by musela byť obrovská.”

Ján Palenčár:

“Štátne nájomné byty majú obrovský vplyv na to, aby sa nám podarilo udržať tu tých ľudí, ktorých na Slovensku nutne potrebujeme, to znamená učiteľov, zdravotné sestry, opatrovateľky a podobne. Práve títo ľudia tým, že nemajú zabezpečené bývanie na Slovensku, odchádzajú ďalej, odchádzajú do Českej republiky, do Nemecka, do Rakúska a my musíme hľadať na iných trhoch práve tieto profesie a to si myslím, že nie je správne.”

Andrea Mačošková:

“Dostať štátny byt za sľubovaných 200 EUR bude podľa nich ťažké. Realitní analytici vypočítali, že to vyjde prinajlepšom o stovku viac. Napriek tomu by sa to mohlo oproti hypotéke vyplatiť. Ak si zoberiete napríklad dvojizbový byt v Bratislave za 150 tisíc s dnešným úrokom na 30 rokov, splátka hypotéky vás vyjde na 404 EUR plus energie. Komerčný nájom je vyšší a tak je logické, že sa mnohí rozhodnú pre kúpu. Treba ale počítať s tým, že úroky pôjdu hore a s tým aj splátka. Stále to bude ale výhodnejšie ako komerčný nájom. V prípade štátneho nájomného bytu vedia ale analytici dosiahnuť sumu zhruba 290 EUR, no a vtedy je už štátny nájom výhodnejší oproti komerčnej ponuke.”

Martin Lazík, realitný analytik:

“Bolo by dobre, aby si štát nenechal na svojich ramenách celé nájomné bývanie a pustil do tohto segmentu aj súkromných investorov, štátne fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré majú dostatok peňazí, ktoré by mohli byť motivované nejakým spôsobom, aby stavali komerčné nájomné byty.”

Andrea Mačošková:

“Na to všetko ale treba meniť legislatívu, zastaraný stavebný zákon a nastaviť zákon o územnom plánovaní. Realitní analytici odhadujú, že to všetko môže trvať aj 2 či 3 roky. Prvé štátne nájomné byty by tak vystavali až ku koncu volebného obdobia. Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 10/03/2020; Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

Chceme bývať v novom a ihneď. Pri kúpe bytu zabúdame na náklady spojené s réžiou

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti.

V porovnaní s obdobím spred 10 rokov v súčasnosti na realitnom trhu prevláda preferencia kompletne prerobených bytov, kam sa môžu kupujúci nasťahovať hneď a bez starostí.

Preferencie

Analytici oslovení sa však zhodli na tom, že kupujúci by mali absolvovať niekoľko obhliadok, aby získali všetky potrebné informácie o nehnuteľnosti, a na obhliadku by si mali vyčleniť dostatok času.

Ľudia majú podľa analytika Realitnej únie (RÚ) SR Vladimíra Kubrického pri kúpe nehnuteľnosti svoje individuálne preferencie, ktoré však podliehajú ich rozpočtu. “Tí, ktorí ho majú vyšší, často volia novostavbu. Staršie byty preferujú rodiny s deťmi, ktorých rozpočet je obmedzenejší. V porovnaní s novostavbou za rovnakú cenu získajú nielen väčší počet štvorcových metrov, ale väčšinou aj lepšiu mikrolokalitu,” vysvetlil. S lokalitou súvisí aj kvalita infraštruktúry v podobe školských a zdravotníckych zariadení, obchodov či dostupnosti mestskej hromadnej dopravy.

Mesačné náklady

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti, akými sú napríklad mesačné náklady spojené s réžiou, upozornila na to Miriam Ballová zo spoločnosti Lexxus. Ako dodala, dôležité sú aj technické riešenia nehnuteľnosti, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť zníženiu dodatočných nákladov.

Dôležitosť bežných režijných výdavkov vyzdvihuje aj Zuzana Jakabíková z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Potenciálni kupujúci by podľa nej nemali zabúdať spýtať sa na typ vykurovania, zásobovanie vodou, napojenie na plyn, kanalizáciu ani na ich funkčnosť. Dôležité je aj odpísať aktuálny stav energií na potreby neskoršieho vyúčtovania.

Jakabíková tiež zdôrazňuje, že v prípade nehnuteľností v pôvodnom stave alebo horšom technickom stave treba posúdiť a zvážiť potenciál nehnuteľnosti v budúcnosti. Rekonštrukciou či malými úpravami sa stav nehnuteľnosti môže podstatne zmeniť. “Netreba sa báť časovo a prácou do nehnuteľnosti investovať,” dodala.

[dnes24.sk; 07/03/2020; redakcia ; Zaradenie: Rôzne]

M. Lazík o situácii s nájomným bývaním na Slovensku

M. Lazík o situácii s nájomným bývaním na Slovensku

Marek Mašura, moderátor:

“Ak vyčleníme Štátny fond rozvoja bývania mimo oblasť verejných financií, môžeme stavať tisícky lacných nájomných bytov. Aspoň taká je predstava strany Sme rodina. Jej líder Boris Kollár prednedávnom vyhlásil, že zabezpečí, aby štát ročne staval 25-tisíc nájomných bytov. Predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík mu však odkázal, že také ľahké to nebude.”

Richard Sulík, predseda SaS:

“Máme asi 20-tisíc bytov ročne, stavia to približne 70-tisíc stavebných robotníkov. Na ďalších 25-tisíc bytov, aj keby to boli hneď nejaké kontajnery, alebo čo, tak budete potrebovať desaťtisíce ľudí. Ja nemám vedomosť o tom, že by na Slovensku bolo niekoľko desaťtisíc stavebných robotníkov bez zamestnania. Nie je to kde postaviť.

Bratislava, najviac tie byty treba v Bratislave, v Košiciach a v takýchto aglomeráciách, nie v Krupine, a nie vo Veľkom Krtíši, tam je bytov dostatok, aj sú cenovo dostupné. No a teraz tá predstava, že Slovenský pozemkový fond dá k dispozícii pozemky, ktoré má, lebo on má veľa pozemkov, ona je pekná v globále, ale keď sa na to pozriete detailne, tak Bratislava má iba 11 hektárov voľných. No a na to postavíte možnože 300 bytov, alebo 500.”

Boris Kollár, predseda Sme rodina:

“Keď pôjdete na olympiádu a dáte si métu, chcem sa zúčastniť tej olympiády a skončiť na krásnom 147. mieste, môžete to robiť, to je možno Richard Sulík. Boris Kollár ide na olympiádu vyhrať. Rozumiete ma? A keď skončíte štvrtý, no fajn, nie? To znamená, keď to nebude 25-tisíc a bude to 16 450, no úžasné, lepšie ako nula, nie? To je prvá vec, a druhá vec, viete, počul som také jeho vyjadrenia, že to by bolo treba 70-tisíc. Tak pánovi Sulíkovi, však žil v Nemecku, tak mu odporučím, kľudne, aj mu dám dáta tej firmy, v Nemecku je jedna firma, ktorá vyrába tieto modulové domy. Robí tam tisíc ľudí, a vyrobia 4-tisíc bytov, postavia, vyrobia, a postavia ročne 4-tisíc bytov. Tisíc ľudí, pán Sulík. Tisíc ľudí. Takže, keby to bolo 20, tak sa bavíme o 6 tisícoch ľudí.”

Marek Mašura:

“Tak sme to počuli, medzi Richardom Sulíkom a Borisom Kollárom sa dnes strhol spor ohľadom výstavby nájomných bytov. My teraz opustíme túto politickú rovinu, o nájomných bytoch sa budem rozprávať s Martinom Lazíkom, analytikom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň.”

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura:

“Začnem všeobecnou otázkou, ako vnímate to, že výstavba nájomných bytov je už niekoľko mesiacov horúcou politickou témou?”

Martin Lazík:

“Tak ja som veľmi rád, že sa téma nájomné bývanie stala témou volieb súčasných, alebo teda práve skončených, a som veľmi rád, ako sme teraz počuli, že sa dostane pravdepodobne do Programového vyhlásenia vlády, to znamená, že bude pokračovať táto téma aj naďalej. Samozrejme, by som, možnože by bolo potrebné schladiť emócie a po voľbách možno by bolo fajn, ak by nastúpila naozaj matematika, ciele môžu zostať ambiciózne, ja viem, mnoho o týchto cieľoch, pretože počas volebných debát som bol sám účastný niekoľkých konferencií, kde sa rozprávali z rôznych strán zástupcovia, ako si to predstavujú teda naozaj toto nájomné bývanie, pretože u nás v Národnej asociácii sme vždy pripravení pomôcť, dať odborné stanovisko, radu tak, aby ten prijal nájomné bývanie, aby boli účelné, správne, a aby boli tieto ciele realizovateľné, čo je veľmi…”

Marek Mašura:

“Aká je teda situácia s nájomným bývaním na Slovensku?”

Martin Lazík:

“Situácia je veľmi zlá. Preto my v Asociácii sme o tejto téme hovorili od roku 2013, keď sme posielali prvé listy na ministerstvo, že skúsme spraviť nejaké úpravy. Jeden z tých výsledkov bolo napríklad to, že máme zákon o krátkodobom nájme bytov. Teraz sme videli, ako veľkí zamestnávatelia tiež pretlačili svoju nejakú novelu, aby mohli stavať nájomné byty, resp. byty pre svojich zamestnancov v rámci podnikov a rýchlejších odpisov.

A my sme mali nejakú tú sériu opatrení pripravenú, aby sme motivovali k výstavbe bytov nie štát, aby sme nezaťažovali verejné financie, ale súkromný sektor, či už sú to fondy, developerov, investorov, pretože dnes na trhu peniaze sú, či už vďaka bankám, fondom, alebo ďalším subjektom, potrebujeme len nájsť tú správnu motiváciu na to, aby to bez zaťaženia štátneho rozpočtu začali riešiť súkromné firmy. To, že túto tému otvára štát, to znamená, že aj štát sa stavia do pozície developera a investora, je super, tým pádom budeme môcť stavať, povedzme, väčšie počty, rýchlejšie a v rôznych cieľovkách, pretože aj to nájomné bývanie nie je jedno, a nie je jedna celá skupina. To nájomné bývanie je tiež v určitých vrstvách, má svoje rôzne cieľové skupiny, na ktoré vieme, a mali by sme cieliť.”

Marek Mašura:

“Je reálne, by štát ročne postavil 25-tisíc nájomných bytov?”

Martin Lazík:

“My sme to hovorili už predtým, že nám to proste nevychádza. Nám to nevychádza…”

Marek Mašura:

“Prečo?”

Martin Lazík:

“My sme si spravili, ale samozrejme v súčasnom rozpočte, aj by sme priliali nekončené množstvo peňazí, alebo teda štátny rozpočet, a spravili sme v ňom väčšiu dieru, tak samozrejme dá sa možno stavať väčšie počty bytov. Ale my sme chceli zachovať súčasný stav vynaložených prostriedkov do oblasti, povedzme, Štátneho fondu rozvoja bývania, a tieto peniaze len správne použiť na výstavbu nájomných bytov. A nám to vychádza okolo 5-, 6-tisíc bytov ročne. 25-tisíc bytov je ambiciózny plán, ak to poviem zjednodušene, a keď súčasná produkcia na trhu je 20-tisíc bytov, tak vlastne by sa jednalo o zdvojnásobenie súčasnej stavebnej produkcie bytov na Slovensku, čo či už z kapacitných, alebo iných dôvodov, by som povedal, že na hrane, resp. za hranou. Neviem si to predstaviť. Sú určité riešenia na trhu.

Sme rodina rozprávajú o modulových bývaniach, alebo nejakých… systémov, alebo iných možno progresívnejších stavebných metódach, suchá stavba, atď., kde veľká časť výroby prebieha v továrňach, a nie na stavenisku, čo je síce super, ale stále za tým nastupujú profesie elektrika, voda, atď., čiže jedna vec je vyrobiť ten panel, alebo ten prvok niekde v továrni, následne stále potrebujeme tých ľudí, ktorí nám to finišujú, a keďže sa pohybujeme v oblasti developmentu, tak vieme, že jedna vec je postaviť hrubú stavbu, a druhá vec je postaviť finálny produkt ako bytu.”

Marek Mašura:

“Takže inými slovami, v skratke povedané, nie je na slovenskom trhu práce dostatok ľudí, ktorí by obhospodárili výstavbu týchto 25-tisíc bytov ročne.”

Martin Lazík:

“Dnes ten trh, stavebný trh je na hrane, mnoho developerov má problémy, či už s vysokými cenami, alebo s ľudskou kapacitou, a zdvojnásobiť túto produkciu je, ja si myslím, momentálne v týchto parametroch, ako dnes slovenský trh má, je nereálne.”

Marek Mašura:

“Predseda Sme rodina pán Boris Kollár sa často odvoláva na to, že v Rakúsku, Nemecku výstavba nájomných bytov vo veľkom funguje, koniec koncov, počuli sme to aj pred chvíľou. Ako vnímate tieto slová? Mohli by sme sa prípadne niečo naučiť od Rakúšanov a od Nemcov?”

Martin Lazík:

“Naučiť sa treba, hlavne, povedzme, v oblasti kultúry a toho, akým spôsobom fungujú niektoré procesy, ale nemôžme porovnávať Rakúsko, ktoré pokračuje z monarchie, by som povedal, kontinuálne nejakou sociálnou politikou, kde naozaj je to vžité, a my sme spravili veľký krok v 90-tych rokoch, že sme rozpredali, my sme boli, ďaleko viac nájomných bytov sme mali ako Rakúšania, pretože my sme mali sto percent, alebo takmer, možno 70, 80 percent nájomných bytov na Slovensku, len potom jedným zákonom sme ich zo dňa na deň, spravili z tých nájomných bytov súkromné byty.

Rakúšania, ak by dnes dali zákon, že budú predávať nájomné byty za 1 000 eur, nájomný byt, tak si ich rozpredajú, a majú rovnako nula ako my. My ich zase musíme dobiehať, alebo oni by nás dobiehali. Čiže to sú naozaj, východzie situácie sú úplne iné, a je nutné povedať, že musíme postaviť celú legislatívu smerujúcu k nájomným bytom, ale zároveň aj k flexibilnejšiemu fungovaniu výstavby bytov ako takých, klasických bytov na predaj, pretože narážame či už v Bratislave, alebo v Košiciach, alebo v iných väčších mestách na limity miest, limity územných plánov, limity…”

Marek Mašura:

“Presne o tom hovoril predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík. Tak môžete reagovať na tie slová.”

Martin Lazík:

“Takže máme tu územné plány, to znamená, potrebujeme v Bratislave prerobiť brownfieldy, ktoré sú dnes definované, povedzme, ako, v územných plánoch ako výroba, alebo nejaké výrobné služby, kde už dnes Bratislavčania nechcú, aby sa im pod oknami niečo vyrábalo, a je tam, povedzme, nejaký starý podnik. Potrebujú to prerobiť tiež na pekné bývanie s parkom, atď. Ale dnešný územný plán tak nie je postavený. Čiže čaká nás dlhá cesta na to, aby sme zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý nebol Štátny fond rozvoja bývania, ale podľa tých štatistík je to Štátny fond údržby bývania, pretože väčšina tých peňazí smerovala do údržby bytov, čiže zatepľovanie, rekonštrukcia starých panelákov, atď., čo je samozrejme tiež potrebné, pretože my potrebujeme kvalitatívne udržať byty z dlhodobého hľadiska, aby paneláky boli stále obývateľné, ale zároveň nemôžeme ho nazývať Štátny fond rozvoja bývania, keď išlo do rozvoja reálneho, do reálnej výstavby 20, 30 percent z jeho peňazí.”

Marek Mašura:

“Pán Lazík, vy ste pred chvíľou hovorili, že podľa vašich odhadov by teda štát dokázal postaviť ročne maximálne tých 5-tisíc bytov. Mňa ešte zaujíma, vieme aspoň odhadnúť, koľko by to stálo? Respektívne takto, vie štát stavať lacnejšie ako súkromný developer?”

Martin Lazík:

“My sme si počítali, že štát by mohol stavať možno niekde na úrovni 1 200 na meter štvorcový s celkovými nákladmi, tie náklady môžu byť samozrejme nižšie, ak by štát vložil do toho, povedzme, pozemky za jedno euro, či už z Pozemkového fondu, alebo z nejakých iných svojich zásob, ktoré dnes má, alebo sám má nejaké budovy, ktoré sa nevyužívajú, alebo podobne, kasárne, atď., atď., čiže tých vecí je dostatok, potom akým spôsobom fungovať s DPH v takýchto prípadoch, čiže keď si štát bude stavať byty, ako započítať do toho DPH. Čiže je tam viacero faktorov, ktoré by mohli znižovať tú celkovú cenu na meter štvorcový.

Naším cieľom pri týchto výpočtoch bolo aj to, aby to nájomné bývanie a celý ten koncept bol dlhodobo udržateľný. Čiže nielen vystavať tie byty, zároveň ich prenajímať takým spôsobom, aby sa dali financovať ďalšie, ďalšia výstavba, jednak údržba toho fondu, ktorý vznikne čiže nové byty, a zároveň výstavba ďalších. Čiže aby to nebolo také, aby to bolo nájomné trojizbového bytu za 100 euro, kde štát je pomaly v mínuse, čiže len to postavil, už si spravil mínus, a ešte aj zo samotného nájomného je v mínuse.”

Marek Mašura:

“Keď ešte hovoríte o tom nájomnom, tak Boris Kollár hovorí napríklad aj o tom, ako by mohlo to nájomné v takýchto bytoch vyzerať. Použil príklad, v ktorom hovorí, že v dvojizbovom byte by to bolo 200 eur mesačne. Čo na to hovoríte?”

Martin Lazík:

“Nám to vyšlo veľmi podobne, ako teraz sa baviť o 20, 30 eur, či 200, 230, 240, s energiami, bez energií, v akom štandarde.”

Marek Mašura:

“Takže je to podľa vás reálna suma?”

Martin Lazík:

“V niektorých prípadoch by to mohlo byť reálne, povedzme, pre ten dvojizbový byt, zase si musíme povedať, že v akom štandarde bude, ako má metráž, či to bude na dlhodobo udržateľnú úroveň pre tú rodinu, alebo pre tých bývajúcich.”

Marek Mašura:

“Za takúto cenu sa to naozaj viac oplatí ako hypotéka, povedzme. To si musíme povedať.”

Martin Lazík:

“Áno, to je cieľovka, cieľom tých nájomných bytov je naozaj to, aby tie nájomné byty mali nižšiu cenovku mesačnú za nájom ako splátka hypotéky, preto máme dnes taký veľký dopyt po bývaní a po bytoch ako takých na kúpu, pretože mesačná splátka vychádza 400 euro a nájomné 450, tak každý si chce radšej kúpiť, pretože spláca si vlastné. Ale ak tá splátka bude 400, 450, ale nájomné bude 200, tak už si potom môže zhodnotiť, že tých 250 mesačne som ušetril a môžem si ich minúť na nejaké iné veci, ktoré ja potrebujem. Takže, ak toto prinesú, nájomné bývanie, tak to bude len plusom. Samozrejme, čo som hovoril na začiatku, máme rôzne segmenty toho, kto bude nájomníkom…”

Marek Mašura:

“Už len v krátkosti, prosím.”

Martin Lazík:

“… učiteľov, vojakov, policajtov, čiže štátna správa má veľké množstvo zamestnancov, ktorí, by som povedal, nemajú štandardné platy, alebo majú nejaké platobné úrovne, a toto by mohla byť prvá cieľovka, ktorá by mala byť, to znamená, že ešte k tým nájomným bytom teraz prichádzajú tí klienti, pre koho bude štát stavať. Sociálne prípady, to znamená, rozvedení, matky na úteku, alebo zjednodušene, alebo nejaké iné prípady, alebo sú to títo zamestnanci v štáte.”

Marek Mašura:

“Tak vidím, že v tejto téme ešte veľa otázok, takpovediac, je otvorených. Budem rád, keď možno v blízkej budúcnosti sa niektoré tieto veci už posunú a budeme to môcť znovu zhodnotiť. V každom prípade ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas.”

Martin Lazík:

“Ďakujem pekne tiež.”

[TA3, 12:30; Ekonomika; 03/03/2020; ]

Využite efektívne nové daňové zmeny – seminár 11.3.2020


Seminár pre podnikateľov z Bratislavského kraja od Slovak Business Agency

Už 11. marca 2020 v Bratislave

Rok 2020 prináša viacero zaujímavých zmien v daňovej oblasti, ktoré po dlhšom čase obsahujú aj pozitívne stránky pre fungovanie firiem. Na seminári sa im budeme podrobne venovať. A poradíme vám, ako správne nastaviť vaše podnikanie podľa platnej legislatívy.

ČO SA DOZVIETE?
  • zmeny v Zákone č. 595/2003 Z.z. (Zákon o dani z príjmu) platné od roku 2020
  • praktické príklady, ako ich implementovať vo firme a efektívne využiť ich potenciál
  • ako porozumieť účtovným výkazom a čo si mám pýtať od účtovnej spoločnosti aby som vedel ako stojím s mojim podnikaním
  • pripočítateľné a odpočítateľné položky základu dane
KTO JE VÁŠ LEKTOR?

Miroslava Vojteková LL.M. manažérka LeitnerLeitner v Bratislave, špecializuje sa predovšetkým na slovenské a medzinárodné daňové právo, priame dane spoločností a fyzických osôb, najmä v oblasti cezhraničných transakcií. Po štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave prišla do LeitnerLeitner ako čerstvá absolventka. V roku 2015 úspešne zložila skúšku ako certifikovaný daňový poradca a v roku 2017 promovala na Vysokej škole ekonómie a podnikania vo Viedni (LL.M.) v odbore medzinárodného daňového práva. Počas pôsobenia v LeitnerLeitner, Miroslava Vojteková pracovala na niekoľkých projektoch zameraných na zdaňovanie fyzických osôb, malých a stredných podnikov, korporácií a rodinných podnikov.

KEDY?

11.3. 2020

9:00 – 13:00 hod.

KDE?

Slovak Business Agency
Národné podnikateľské centrum
Coworking NPC
Karadžičova 2
Twin City Blok A
811 09 Bratislava

Registrujte sa cez Žiadosť o účasť na podujatí, viď nižšie.

Ukončenie registrácie: 10.3.2020 do 13:00

Počet miest je limitovaný. Účasť je bezplatná.

Kontakt: rp@npc.sk

Podrobnejšie informácie nájdete v Implementačnom manuáli TU

Odborný seminár, ako jedna z foriem skupinového odborného poradenstva, sa realizuje v rámci Národného projektu NPC II – BA kraj, prostredníctvom podaktivity 1.5 Rastový program Kód projektu ITMS2014+ 313041I861

PODMIENKY:

Účastník musí byť podnikateľ:

  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a), b), c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, založenou a existujúcou podľa práva Slovenskej republiky
  • spĺňa definíciu malého a stredného podniku
  • má sídlo v Bratislavskom samosprávnom kraji
  • je podnikom podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom podnikom v zmysle uvedeného je každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na svoje právne postavenie a spôsob financovania
  • Za jeden podnikateľský subjekt môžu byť prihlásené a zúčastniť sa podujatia až tri osoby, ktorých mená sa uvedú v prihláške (žiadosti)

Prečo iba Bratislavský kraj?

Tento odborný seminár sa realizuje v rámci Národného projektu NPC II – BA kraj, Hlavná aktivita č. 1 – Národné Podnikateľské Centrum v BSK, a to v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (pôvodne Operačný program Výskum a inovácie), Prioritná os 12: Rozvoj konkurencieschopných MSP v Bratislavskom kraji, spolufinancovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja, v rámci podaktivity 1.5 Rastový program.

Pre podnikateľov sú pripravené viaceré služby aj v rámci podaktivít 1.3 Stážový program a 1.4 Inkubačný program. Po registrácii v systéme Národného podnikateľského centra sa podnikateľ bude môcť na ne prihlasovať podľa vlastného výberu počas celého trvania projektu v období 2017 – 2023. Ponuky a výzvy sú zverejňované na web stránke www.npc.sk

 

Rýchlo a bez starostí. Ľudia chcú byty, kam sa môžu hneď nasťahovať

V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov v súčasnosti na realitnom trhu prevláda preferencia kompletne prerobených bytov, kam sa môžu kupujúci nasťahovať hneď a bez starostí. Analytici sa však zhodli na tom, že kupujúci by mali absolvovať niekoľko obhliadok, aby získali všetky potrebné informácie o nehnuteľnosti, a na obhliadku by si mali vyčleniť dostatok času.

Ľudia majú podľa analytika Realitnej únie (RÚ) SR Vladimíra Kubrického pri kúpe nehnuteľnosti svoje individuálne preferencie, ktoré však podliehajú ich rozpočtu.

“Tí, ktorí ho majú vyšší, často volia novostavbu. Staršie byty preferujú rodiny s deťmi, ktorých rozpočet je obmedzenejší. V porovnaní s novostavbou za rovnakú cenu získajú nielen väčší počet štvorcových metrov, ale väčšinou aj lepšiu mikrolokalitu,” vysvetlil.

S lokalitou súvisí aj kvalita infraštruktúry v podobe školských a zdravotníckych zariadení, obchodov či dostupnosti mestskej hromadnej dopravy.

Kupujúci často zabúdajú riešiť praktické veci spojené s bežným životom po kúpe nehnuteľnosti, akými sú napríklad mesačné náklady spojené s réžiou, upozornila na to Miriam Ballová zo spoločnosti Lexxus.

Ako dodala, dôležité sú aj technické riešenia nehnuteľnosti, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť zníženiu dodatočných nákladov. Dôležitosť bežných režijných výdavkov vyzdvihuje aj Zuzana Jakabíková z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Potenciálni kupujúci by podľa nej nemali zabúdať spýtať sa na typ vykurovania, zásobovanie vodou, napojenie na plyn, kanalizáciu ani na ich funkčnosť. Dôležité je aj odpísať aktuálny stav energií na potreby neskoršieho vyúčtovania.

Z. Jakabíková tiež zdôrazňuje, že v prípade nehnuteľností v pôvodnom stave alebo horšom technickom stave treba posúdiť a zvážiť potenciál nehnuteľnosti v budúcnosti. Rekonštrukciou či malými úpravami sa stav nehnuteľnosti môže podstatne zmeniť. “Netreba sa báť časovo a prácou do nehnuteľnosti investovať,” dodala.

[etrend.sk; 01/03/2020; TASR ; Zaradenie: eTREND]

Rekordné ceny nehnuteľností

Rastislav Iliev, moderátor:

“Bývanie je také drahé ako nikdy predtým. Ceny nehnuteľností vlani prekonali historické rekordy. O byty je totiž stále enormný záujem. Analytici predpokladajú, že zdražovanie bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Záujemcov o vlastné bývanie preto upozorňujú, aby kúpu bytu zbytočne neodkladali.”

Michaela Lovásová, redaktorka:

“Ceny nehnuteľností vlani lámali historické rekordy. Podľa štatistík Národnej banky rástli dokonca najrýchlejšie za posledných 11 rokov. Za 2-izbový byt v hlavnom meste tak ľudia zaplatia v priemere až 160 000 eur.”

Cena za meter štvorcový (2019; zdroj: NBS)

celkovo – 1 574 €

byty – 1 874 €

domy – 1 218 €

Peter Majer, hovorca NBS:

“Ceny nehnuteľností rástli v roku 2019 tempom 7,5 %, čo je najrýchlejší rast od roku 2008.”

Michaela Lovásová:

“Zdražovaniu bytov ale nemusí byť podľa odborníkov koniec. Ceny budú pravdepodobne stúpať aj v najbližších rokoch.”

Marián Bulík, analytik OVB:

“Najbližší rok napríklad Realitná únia Slovenska predpokladá nárast cien bytov o 7,6 %. V tých ďalších rokoch predpokladáme tak isto, i keď menší nárast, možno v rozmedzí 5 % – 6 %.”

Michaela Lovásová:

“Dôvodom je vysoký dopyt a rekordne nízke úrokové sadzby, ktoré robia hypotéky mimoriadne lákavými. Aj desaťročné fixácie už atakujú hranicu 1 %.”

Martin Lazík, analytik NARKS:

“Ľudia platia na mesačnej splátke pomaly rovnakú čiastku, ako tomu bolo v roku 2008 – 2009 alebo 2006, kedy boli hypotekárne úvery na úrovni 5 % – 6 %.”

Marián Bulík:

“Predpoklady, že v najbližších 2 – 3 rokoch jednoznačne ceny bytov majú kam rásť a preto, ak si ľudia potrebujú vyriešiť svoje vlastné bývanie alebo druhé väčšie bývanie kvôli rodine, je na to ideálny čas práve teraz.”

Michaela Lovásová:

“Podľa NBS by rast cien mohli spomaliť nové limity, ktoré zaviedli od januára. Vysokú hypotéku si po novom nemôžu dovoliť nižšie príjmové skupiny ľudí. Na realitnom trhu sa ale toto opatrenie zatiaľ neprejavilo a ceny stúpajú naďalej. Dôvodom je záujem o investičné byty.”

Martin Lazík:

“Tí, ktorí vypadli z trhu, lebo nedostanú hypotéku, boli nahradení tými, ktorí si kupujú druhý, tretí byt na to, aby prenajímali tým, ktorí pravdepodobne neprejdú cez hypotekárne sito.”

Michaela Lovásová:

“Platy Slovákov rastú a byty sú pre nich lákavou investičnou príležitosťou. Zatiaľ čo sporiť v banke sa už v súčasnosti vôbec neoplatí, investícia do nehnuteľností vie priniesť aj 6 % ročný výnos.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 27/02/2020; Michaela Lovásová; Zaradenie: z domova]

Bývame čoraz drahšie – budú alternatívou nájomné byty?

Ceny nehnuteľností šplhajú stále vyššie a aktuálne sú už na vyšších hladinách, než boli v kritickom roku 2008. Ponúka sa v tejto oblasti riešenie?

Prognózy odborníkov naznačujú, že rast bude pokračovať aj naďalej. Vlastná nehnuteľnosť sa tak stáva pre väčšinu Slovákov stále viac a viac nedostupným “artiklom”. Situácia na trhu je v rozpore so všeobecne zakorenenou túžbou mať vlastný dom či byt, ktorá je pre naše zemepisné šírky charakteristická.

Na túto tému sme sa rozprávali s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska a kandidátom na poslanca do parlamentu za stranu Dobrá voľba.

Chceme naozaj bývať vo vlastnom?

Slováci uprednostňujú bývať vo vlastnom viac ako obyvatelia iných krajín Európskej únie. Až deväť z desiatich slovenských domácností býva v nehnuteľnosti, ktorú zároveň aj vlastní. Podľa porovnaní vyplývajúcich z analýzy UniCredit Bank podobné čísla hlásia len Chorvátsko a Litva, viac je to iba v Rumunsku. A hoci sa ponúka tvrdenie, že je to dané historicky, akousi národnou náturou, opak je pravdou. “Tento fenomén je u nás relatívne nový. V historických obdobiach, ktorými táto krajina prešla, bolo súkromné vlastníctvo potláčané kolektívnym. Naučili sme sa to len nedávno, v časoch, ktoré prišli po roku 1989, a súvisí to do veľkej miery s rozpredaním štátneho bytového fondu v deväťdesiatych rokoch,” upresňuje Ján Palenčár, ktorý sa problematike podmienok pre bývanie dlhodobo intenzívne venuje. I on v súčasnej situácii na trhu s nehnuteľnosťami vidí viacero rozporov.

Iniciatívu by mal prebrať štát

Na rastúce ceny bytov a domov dopláca hlavne mladá generácia. Hoci sú úroky hypoték na historických minimách, vysoké ceny bytov a náročný záväzok v podobe tridsaťročného splácania úveru v súčasnosti nútia ľudí prehodnotiť túžbu bývať vo vlastnom. Ján Palenčár hovorí, že je najvyšší čas, aby prebral iniciatívu štát. “Na Slovensku je tak žalostný nedostatok nájomných bytov, až by sa dalo tvrdiť, že nijaké nie sú. Ide pritom o vhodnú a najmä nenáročnú alternatívu k hypotékam, ktorá v zahraničí – v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku – bezproblémovo funguje. Štát má na to páky, aby urobil bývanie dostupnejším a stačilo by na to niekoľko legislatívnych zmien, ktorými sa naštartuje výstavba štátnych nájomných bytov a podporí sa výstavba súkromných nájomných bytov,” myslí si Ján Palenčár.

Budeme vládať splácať svoje záväzky?

V relatívne dobrej ekonomickej situácii je hypotéka zdanlivo správnym riešením. Mnoho ľudí však podceňuje ďalšie aspekty, ktoré by mohli nastať – strata zamestnania, zvýšenie úrokových sadzieb… Národná banka Slovenska má mechanizmy, ktorými vie kontrolovať rastúcu mieru zadlžovania sa. Ján Palenčár však pripomína, že vďaka úverovým stropom, kedy banky poskytnú len 70 – 80 % prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti, vzniká určitá kategória dlžníkov, ktorí sú chýbajúcu čiastku nútení dofinancovať iným – najčastejšie spotrebným – úverom, poskytovaným aj nebankovými subjektami. Takéto subjekty sú však mimo kontroly NBS. “Tento úver už NBS nereflektuje,” hovorí Palenčár, “pričom má násobne vyšší úrok a omnoho viac zaťažuje peňaženku dlžníka. Toto všetko môže v budúcnosti spôsobiť, že dlžník nebude schopný svoje záväzky splácať.”

Nie je hospodár ako hospodár

Podľa dostupných údajov bola z celkovej sumy 240 miliónov eur, ktoré boli vyčlenené pre Štátny fond rozvoja bývania, na výstavbu využitá cca tretina. Ján Palenčár hovorí, že z jeho skúseností aj v tomto prípade ide o nie veľmi vhodné využitie. “Štát dnes motivuje výstavbu bytových domov v malých obciach, čo zdôvodňuje rozvojom regiónov. Ide však na to akoby od konca – načo stavať v obciach, odkiaľ ľudia odchádzajú, pretože im tam chýbajú pracovné príležitosti, infraštruktúra, kultúrne vyžitie?” zamýšľa sa.

“V legislatíve je preto potrebné zakotviť práve opačnú logiku – stavať štátne nájomné byty tam, kde je o ne záujem, kam sa ľudia chcú sťahovať. Toto je takým pomyselným prvým krokom k pozitívnej zmene. Ďalším bude zefektívnenie nakladania so štátnym nehnuteľným majetkom – napríklad zákazom predaja nehnuteľností vo vlastníctve štátu, či už budov alebo pozemkov. Mnohé z budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sú obsadené na 10 – 15 %. Správnym manažovaním je možné z takýchto priestorov urobiť štartovacie nájomné byty. Podľa našich výpočtov by sme sa len v Košiciach do roka mohli dostať k 200 až 300 nájomným bytom. V prípade Bratislavy ide o 400 až 500 bytov. A to už rozhodne nie sú zanedbateľné čísla.”

Odstrániť zbytočnú byrokraciu

Problém nepružnej legislatívy sa však neodráža iba v neefektívnom využívaní zdrojov, ktoré má štát k dispozícii. Sekundárnym dopadom je vysoká miera byrokracie, ktorá zabraňuje výraznejšiemu preniknutiu nájomného bývania na slovenský trh. Stále platí stavebný zákon z dôb normalizácie, platia nezmyselne dlhé povoľovacie procesy a lehoty.

“Je nutné prijať taký stavebný zákon, ktorý skráti lehoty územných a stavebných konaní, ale na druhej strane ochráni obyvateľov pred čiernymi stavbami a neumožní ich legalizovanie, ako je to možné v súčasnosti,” hovorí Ján Palenčár, ktorý situáciu ako realitný odborník veľmi dobre pozná. “Nie sme schopní adekvátne reagovať na potreby trhu. Existuje dopyt, ale nie je spôsob, ako priniesť ponuku. Pri prekážkach, s ktorými sa bežný developer musí potýkať, je to nezmyselná námaha. Najväčší problém je vo veľkých mestách.

Územný plán napríklad predpisuje, že v bytovom dome musí byť 30 % nebytových priestorov, ale kto ich dnes v dobe nákupných centier potrebuje? Ani by sa tam neuživili. Môže sa síce zdať, že ide o kozmetickú zmenu, ale Slovensko nutne potrebuje komplexnejší a najmä zodpovednejší prístup. V tomto prípade potrebujeme nový stavebný zákon, ktorý bude umožňovať flexibilne reagovať na vývoj trhu a zároveň bude efektívne riešiť problém čiernych stavieb.”

Bývanie nemá byť luxus pre vyvolených

Ján Palenčár sa v súčasnosti s agendou okolo podmienok pre bývanie chystá zapojiť do blížiacich sa parlamentných volieb. “Môj program je v tomto ohľade jasný. Najväčší názorový prienik som našiel so zástupcami politickej strany Dobrá voľba, preto som sa ako nezávislý kandidát rozhodol pripojiť k ich predvolebnej kampani. Na kandidátnej listine mám číslo 25 a úprimne verím, že sa na zamýšľané zmeny nájde politický konsenzus, keďže v širšom zmysle ide očividne o budúcnosť krajiny. Bývanie nemá byť luxusom pre vyvolených, ktorí si môžu dovoliť vlastnú nehnuteľnosť. Podpora nájomného bývania môže byť – a podľa môjho názoru aj je – tou správnou cestou.”

[hnonline.sk; 24/02/2020; redakcia ; Zaradenie: PR články]

 

Základné štandardy práce pre realitné kancelárie

Základné štandardy práce pre realitné kancelárie

banner Standardy_614x229

Práca realitného makléra, to je veľmi úzky kontakt so zákazníkom a vyžaduje si neustále zlepšovanie sa. Práve preto sa Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) rozhodla prispieť k ďalšej profesionalizácií tohto povolania a pripravila minimálne, resp. základné štandardy práce pre realitné kancelárie. Po zavedení Licencií pre realitné kancelárie a maklérov a Garančného fondu NARKS je tento dokument ďalším krokom k zvyšovaniu kvality práce realitných maklérov.

Ide o osem bodov, ktoré musia pri svojej práci realitné kancelárie dodržiavať, aby si zachovali štandard poskytovaných realitných služieb. Ich klientom tak poslúžia ako návod, aby vedeli, čo majú od realitných kancelárií požadovať. „Snažíme sa, aby práca realitných maklérov bola odvádzaná tak, ako je v Európe štandardom. Je dôležité aby verejnosť vedela, aký minimálny rozsah služieb má očakávať od realitnej kancelárie za vynaložené prostriedky na sprostredkovateľskú províziu,“ uviedol Ján Palenčár, prezident NARKS.

Po fyzickej obhliadke nehnuteľnosti tak má podľa nových štandardov nasledovať aj analýza a popis stavu nehnuteľnosti či vyhotovenie fotografií na inzertné účely; NARKS rovnako tak odporúča vykonať záznam o obhliadke. Nutnou je aj kontrola vlastníckych vzťahov, preverenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti či overenie pravosti údajov. Ďalej štandardy stanovujú, čo musí obsahovať sprostredkovateľská zmluva, čo všetko prináša rezervačná dohoda, ako má byť zabezpečená kúpna zmluva či iné dôležité pravidlá.

Asociácia vychádzala pri formulácii štandardov zo základných požiadaviek slovenskej verzie prevzatej európskej normy EN 15733:2009 Služby realitných maklérov. Požiadavky na poskytovanie služieb realitných maklérov. (NARKS iniciovala prijatie slovenskej verzie tejto európskej normy na Slovensku a tiež zabezpečila jej komplexné spracovanie ako spracovateľ v roku 2010).  

Štandardy práce pre realitné kancelárie:  

 

1. Fyzická obhliadka nehnuteľnosti maklérom
  • osobná obhliadka nehnuteľnosti maklérom pred sprostredkovaním predaja, kúpy, prenájmu a pod.
  • analýza a popis stavu nehnuteľnosti
  • vyhotovenie fotografií na inzertné účely
  • odporúčame vykonať záznam o obhliadke (v prípade spolupráce s inou realitnou kanceláriou, ak bol vyhotovený predtým, nie je nutné opätovné vyhotovenie)

 

2. Kontrola vlastníckych vzťahov
  • kontrola uvádzaného so skutočným právnym stavom nehnuteľnosti
  • preverenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, tiarch a iné dôležité informácie k nehnuteľnosti
  • overenie pravosti, správnosti a aktuálnosti údajov

 

3. Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, buď:
  • Exkluzívnej
  • Neexkluzívnej

     Zmluva musí obsahovať: 

  • presné vymedzenie nehnuteľnosti, vlastníckych práv
  • vybavenie / zariadenie nehnuteľnosti
  • cieľ sprostredkovania (predaj, kúpa, prenájom a pod.)
  • stanovenie ceny nehnuteľnosti
  • výšku provízie za poskytované služby a ich špecifikáciu
  • všetky obchodné podmienky vrátane platobných podmienok
  • určenie postupu, akým sa bude služba realizovať (pri predaji, reklama, obhliadky)
  • doba trvania sprostredkovania, resp. exkluzivity pri exkluzívnej  zmluve

 

4. Obhliadky nehnuteľnosti so záujemcami
  • profesionálna prezentácia nehnuteľnosti záujemcom
  • vyhotovenie záznamu o vykonaní obhliadky

 

5. Podpis rezervačnej dohody
  • dohoda je trojstranná (kupujúci, predávajúci, sprostredkovateľ)
  • dojednanie podstatných podmienok napr. kúpnej zmluvy
  • zúčastnené strany vyjadrujú záväzok alebo prísľub, že sa predaj – kúpa uskutoční

 

6. Zabezpečenie kúpnej zmluvy
  • musí byť vyhotovená právnikom prípadne notárom
  • kontrola všetkých dokumentov a overenie pravosti
  • podpis zmluvy na notárskom úrade
  • pri kúpe zaťaženej nehnuteľnosti komunikácia so zmluvnými stranami súvisiaca s výmazom/zriadením záložného práva
  • realitný maklér aktívne koordinuje procesy a komunikuje so zmluvnými stranami
  • maklér bezodkladne podá návrh na vklad na zmenu vlastníckych práv po splnení podmienok kúpnej zmluvy

 

7. Prevod finančných prostriedkov
  • využitie bezpečného prevodu cez notársku úschovu alebo vinkulovaný účet v banke

 

8. Protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti
  • odpis stavov meračov tepla, elektriny, plynomerov, vodomerov
  • záznam o počte odovzdaných kľúčov
  • asistencia realitného makléra

 

Ďalšie požiadavky  súvisiace s činnosťou realitnej kancelárie:
9. Reklamačný poriadok
  • vypracovaný štandardný postup spracovania sťažností a reklamácií
10. Poistenie realitnej činnosti

Dokument Základné štandardy práce pre realitné kancelárie bol vypracovaný Národnou asociáciou realitných kancelárii Slovenska (NARKS), realitnými kanceláriami a overený renomovanými právnickými kanceláriami s dlhoročnou praxou v realitnom práve za účelom poskytnutia pracovného rámca pre realitné kancelárie a ich klientov na Slovensku.

Zakladne_STANDARDY_prace_RK_-NARKS

Kedy budú prvé lacné byty?

Bratislava konečne začala riešiť kritickú situáciu s nájomným bývaním

Dočkajú sa mladé rodiny v Bratislave cenovo výhodného bývania? Plány magistrátu sú odvážne, ročne chcú postaviť 200 nových nájomných bytov. Tento rok to však zrejme ešte nebude.

Výstavbou nájomných bytov sa pritom v programe oháňa hneď niekoľko politických strán, ktoré kandidujú v parlamentných voľbách. “Našou ambíciou je nastaviť systém výstavby tak, aby mesto mohlo zabezpečovať 200 nájomných bytov ročne počas desiatich rokov,” vyhlásil v októbri 2019 primátor Matúš Vallo s tým, že Bratislave chýba celkovo 40 000 bytov, v súčasnosti ich má mesto a mestské časti len 2 300.

Napríklad v Brne majú 29-tisíc nájomných bytov. Doteraz vyhlásili jednu verejnú súťaž. “V procese vyhodnotenia je súťaž na lokalitu Terchovská, tu sú pozemky vo výlučnom vlastníctve mesta a nepodliehajú žiadnym iným obmedzeniam,” povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

S výstavbou prvých sto bytov by sa podľa neho mohlo začať budúci rok. “Ak všetko dobre pôjde, očakávame územné rozhodnutie na projekt v lokalite Muchovo námestie. Nasledovať budú lokality Terchovská a ostatné súťaže,” dodal.

Mesto pripravuje aj opravu niektorých objektov vo svojom vlastníctve, napríklad na Zámockých schodoch, Ventúrskej či Pri Habánskom mlyne. Čo na plány magistrátu hovoria mestské časti? Ružinovčanom sa výstavba v areáli bývalých technických služieb na Bazovej ulici pozdáva. “Ak by tu vznikli mestské nájomné byty, riešené rovnako ako zvyšok sídliska – 500 bytov, znamenalo by to skvalitnenie prostredia,” povedal starosta Ružinova Martin Chren.

Petržalka namieta, že plánovaná výstavba by priniesla problémy s hlukom, kanalizáciou či dopravným prístupom. “Ku každej zo štyroch lokalít nachádzajúcich sa v Rači budeme mať pripomienky a v termíne ich zašleme,” skonštatovala Margaréta Cehláriková z račianskeho miestneho úradu. Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára je od vytypovania vhodných lokalít po výstavbu veľmi ďaleko. Pripomenul prípady v Ružinove, kde po nesúhlase obyvateľov k výstavbe nedošlo. “Jedna vec je záujem o výstavbu nájomných bytov a druhá vec je politická sila presadiť takúto výstavbu,” povedal Palenčár.

Tu by mohli stavať:

Ružinov: Bazová ulica, Mlynské nivy

Rača: Pastierska, Pekná cesta, Východná, Račianska

Dubravka: Na vrátkach, Agátová

Petržalka: Bratská, Sosnová, Šustekova, Muchovo námestie

[Plus jeden deň; 42/2020; 20/02/2020; s.: 8; Jana Rujáková ; Zaradenie: SLOVENSKO]

Vlastníte nehnuteľnosť, ktorú plánujete prenajať?

V rozhovore s Martinom Bečárom nájdete odpovede na aktuálne otázky ohľadom legislatívy týkajúcej sa všetkých typov prenájmov.

Ako vnímate vývoj prenájmu bytov z právneho hľadiska za posledných 5 rokov?

Na úvod je potrebné povedať, že právna úprava nájomnej zmluvy je pre rôzne predmety nájmu odlišná. Už na začiatku je preto veľmi dôležité, vybrať správne právny predpis, na základe ktorého budú upravené vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. Máme Občiansky zákonník, ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy. Zároveň tu máme osobitnú úpravu týkajúcu sa bytov a nebytových priestorov.

Od 1. mája 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, ktorý upravuje postavenie prenajímateľa a nájomcu. Dovtedajšia právna úprava nájmu bytov zakotvená v Občianskom zákonníku už nezodpovedala potrebám trhu. Nová právna úprava umožnila kratšiu výpovednú lehotu. Iné výpovedné dôvody a upravila aj odstúpenie od zmluvy. Bolo zadefinované, čo je kaucia a jej použitie v rámci nájomného vzťahu.

Považujete túto zmenu za krok k lepšiemu?

Podľa môjho názoru to bolo z legislatívneho hľadiska nesystémové riešenie. Avšak Zákon o krátkodobom nájme bola nepochybne zmena k lepšiemu a prispel k väčšej právnej istote nájomcu a prenajímateľa tým, že premietol realitu nájomného vzťahu do paragrafového znenia. Svedčí o tom aj to, že dnes naša spoločnosť pri väčšine nájomných vzťahov, kde predmet prenájmu tvorí byt, používa práve túto právnu úpravu.

V čom spočívala najväčšia zmena po prijatí zákona o krátkodobom nájme?

Tento zákon umožnil dohodnúť si kratšiu výpovednú lehotu, dokonca zadržať hnuteľné veci nájomcu v prípade, ak sa nájomca dobrovoľne a včas nevysťahuje z nehnuteľnosti a bude mať voči prenajímateľovi nesplatené záväzky.

V zákone je definovaná “Kaucia” ako prostriedok, ktorý slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Táto je maximálne vo výške trojnásobku nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu.

Zákon upravuje odstúpenie od nájomnej zmluvy oboch zmluvných strán. Je však potrebné vedieť, že uplatnenie tejto právnej úpravy je možné len v prípade, ak si prenajímateľ riadne splnil svoju registračnú povinnosť vo vzťahu k príslušnému správcovi dane, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR prenajal nehnuteľnosť.

Čo je podľa Vás dôležité pre správne nastavenie nájomného vzťahu?

Na začiatku je dôležitý výber právnej úpravy, ktorá sa použije pri tvorbe nájomnej zmluvy. Dnes sa často stretávame aj s prenájmom nebytových priestorov, apartmánov. Pri prenájme týchto priestorov, býva často chybne použitý zákon o krátkodobom nájme bytu. Preto je dôležité ihneď na začiatku zvoliť správny právny predpis, podľa ktorého sa nájomný vzťah bude riadiť. Rovnako veľmi dôležité je aj vhodné nastavenie výšky nájmu a úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu (energií).

Často sa stretávame s tým, že prenajímateľ si do energií alebo nákladov spojených s prenájmom zahrnie aj položky, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľností, napr. poistenie alebo odvod do fondu opráv, čo následne môže viesť k nedorozumeniam pri vyúčtovaní uvedených platieb medzi nájomcom a prenajímateľom.

Správne nastavenie a rozdelenie výšky nájmu a úhrad spojených s prenájmom je veľmi dôležité aj z daňového hľadiska. Pre samotný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom je dôležité aj poznanie ich potrieb a požiadaviek, ktoré sa snažíme, pokiaľ je to možné, preniesť do nájomných zmlúv. Či už sa jedná o domáce zvieratá, domový poriadok, údržbu alebo vypratanie nehnuteľnosti.

Čo všetko je potrebné zahrnúť do zmluvy o prenájme?

Do našej zmluvnej dokumentácie, týkajúcej sa prenájmu sa snažíme zapracovať všetky naše dlhoročné skúsenosti z realizovaných prenájmov. Nájomný vzťah je však spravidla vzťah dvoch ľudí a sú prípady, kedy aj naše právne oddelenie narazí na niečo nové, čo je potrebné v zmluve upraviť alebo nastaviť inak.

Napríklad, v tomto roku sme sa stretli s novou vecou vo forme zverejňovania fotiek alebo videí natočených v predmete prenájmu. Žijeme v dobe youtuberov a zhodou okolností majiteľovi nehnuteľnosti prekážalo, že takéto videá boli vyhotovované z jeho bytu a publikované na sociálnych sieťach. Preto je veľmi dôležité poznať potreby a predstavy prenajímateľa a nájomcu a tým predchádzať prípadným konfliktom počas trvania nájomného vzťahu.

Často do ich vzťahu zasahujú aj susedia prenajatej nehnuteľnosti, ktorým nemusí byť nový nájomca sympatický a následne opakovane kontaktujú majiteľa nehnuteľnosti so sťažnosťami, ktoré sú často neopodstatnené. Preto je dôležité mať v nájomnej zmluve, okrem zákonných náležitostí, uvedené aj ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú dôležité pre riadne užívanie nehnuteľnosti. Napríklad pri prenájme rodinného domu je to údržba záhrady, zimná údržba a špeciálna obsluha niektorých zariadení v dome a podobne.

Aká je dĺžka nájmu, ktorú odporúčate pri uzatváraní nájmu?

Dĺžka nájmu závisí najmä od potrieb nájomcu. Vo väčšine prípadov sa dĺžka nájomného vzťahu pohybuje od jedného do dvoch rokov. Spravidla našim klientom odporúčame uzatvoriť zmluvu na rok, s možnosťou jej predĺženia o ďalšie obdobie, ak si zmluvné strany riadne a včas plnia svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

Dĺžku nájmu samozrejme ovplyvňuje aj samotný predmet prenájmu. Malé byty v centre sa prenajímajú vo väčšine prípadov na kratšie obdobie ako rodinné domy, alebo väčšie byty nachádzajúce sa v rezidenčných častiach Bratislavy, kde dĺžka prenájmu môže byť aj niekoľko rokov.

Do určitej miery aj zákonná úprava limituje dĺžku prenájmu, kde v zákone o krátkodobom nájme bytu je v ustanovení § 3 ods. 1 upravené, že nájom je podľa tohto zákona možné uzatvoriť najdlhšie na dva roky a na základe dohody zmluvných strán ho možno formou písomných dodatkov k nájomnej zmluve za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

Čo sa stane, ak nájomca chce predčasne skončiť nájomný vzťah s prenajímateľom?

Úlohou našej realitnej kancelárie nie je len nájsť prenajímateľovi nájomcu. Našou úlohou je zároveň byť klientovi k dispozícii počas celej doby nájmu ako sprostredkovateľ a poradca. Pre prípad, že prenajímateľ alebo nájomca potrebujú niečo v rámci nájomného vzťahu vyriešiť, sme počas celej doby nájmu v rámci služby Rent Management v kontakte ako s prenajímateľom, tak aj nájomcom.

Stáva sa, že nájomcovi sa zmení životná situácia a chce predčasne ukončiť nájom. Pre prenajímateľa je potom výhodou, že o tejto skutočnosti vieme v predstihu. Dohodneme predčasné ukončenie zmluvy, pripravíme príslušné dokumenty. Veľmi dôležité  ešte pred skončením nájmu sa snažíme nájsť nového nájomcu a zabezpečiť tak kontinuálne prenajatie nehnuteľnosti, čo je podstatné z pohľadu výnosu pre prenajímateľa.

S prenájmom je spojená aj daňová povinnosť. Čo je dôležité pre prenajímateľa pri zdaňovaní prenájmu?

Keď sa bavíme o prenajímateľovi, fyzickej osobe, ktorý je najčastejšie klientom našej spoločnosti, a ktorý poskytuje len základné služby spojené s prenájmom a neprevádzkuje živnosť, tak tá zdaňuje prenájom podľa paragrafu § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Zdaniteľným príjmom z prenájmu nehnuteľnosti v roku 2019 sú platby za nájomné, platby za energie spotrebované nájomcom, ktoré platí prenajímateľovi, prípadne platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti nájomcom.

Prenajímateľ je povinný podať daňové priznanie v prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2019 presiahne sumu 1 968,68 eur. Tu je však potrebné spomenúť, že príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. Základ dane z prenájmu tvorí rozdiel medzi príjmom a výdavkom, pričom nie je možné dosiahnuť daňovú stratu.

Sadzba dane v súlade so zákonom o dani z príjmu pre fyzické osoby je 19% alebo 25% podľa výšky dosiahnutého príjmu. Zdaniteľným príjmom je aj nepeňažný príjem, napríklad v podobne technického zhodnotenia majetku prenajímateľa. Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatniť paušálne výdavky a prenajímateľ môže uplatniť len skutočné výdavky v danom zdaňovacom období.

Aké sú výhody a nevýhody, keď si prenajímateľ zaradí byt do obchodného majetku?

Pri prenájme nehnuteľnosti, ktorá je zaradená do obchodného majetku prenajímateľa je prenajímateľ oprávnený o tejto nehnuteľnosti účtovať ako o obchodnom majetku, viesť evidenciu a môže si uplatniť v preukázateľných výdavkoch, výdavky vynaložené v súvislosti s touto nehnuteľnosťou.

Medzi tieto výdavky patria napríklad výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky týkajúce sa technického zhodnotenia, opravy alebo udržiavania prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako výdavky na energie, výdavky na poistenie, daň z nehnuteľností, úroky z úverov na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti a výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Samozrejme zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku má aj svoje úskalia, a to v prípade predaja, kedy bude predaj takejto nehnuteľnosti podliehať dani z príjmov.

Na základe ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, je príjem z predaja nehnuteľností oslobodený od dane z príjmov až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. Z tohto dôvodu, je preto dôležité si to, či nehnuteľnosť zradíte alebo nezaradíte do obchodného majetku, veľmi dobre predtým premyslieť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, zaradenie prenajímanej nehnuteľnosti do obchodného majetku najčastejšie využívajú prenajímatelia, ktorí vedia, že uvedenú nehnuteľnosť budú prenajímať dlhodobo.

Otázka nájomného bývania v poslednom období často rezonuje naprieč spoločnosťou. Ako vidíte ďalší vývoj nájomného bývania na Slovensku?

V porovnaní s Rakúskom alebo Nemeckom, Slovensko stále patrí medzi krajiny, kde je podiel nájomného bývania pomerne nízky. Predpokladáme však rast nájomného bývania najmä v centrách miest. Tým, že HERRYS je aktívny aj pri predaji developerských projektov, vnímame viacero súkromných investorov, ktorí nakupujú byty s cieľom ich následného dlhodobého prenájmu.

V poslednom období rovnako registrujeme snahy developerov, a aj samosprávy podieľať sa na výstavbe nájomných bytov. Viacerí obchodní partneri oslovili HERRYS v tejto súvislosti s požiadavkou na posúdenie projektu nájomných bytov a nastavili ho z hľadiska skladby bytov a procesu ich prenájmu. Uvedené snahy vnímame pozitívne, najmä z hľadiska dostupnosti bývania a kvality služby spojenej s prenájmom nehnuteľností.

[tlacovespravy.sme.sk; 11/02/2020; HERRYS s.r.o. ; Zaradenie: Tlačové správy / Bývanie]