Archív kategorií: Media monitoring

Heger chystá krakena – daň z nehnuteľností

Media monitoring

Za veľký dom či byt sa vraj zvýši o stovky eur

Zuzana Kullová

Daň z nehnuteľností sa zrejme od budúceho roka výrazne zvýši – možno až trojnásobne. Minister financií Eduard Heger viackrát zdôraznil, že nehnuteľnosti by sa mali zdaňovať na hodnotovom princípe. Viac chce objasniť až pri chystanej daňovej reforme, ktorú tají už rok. Inak povedané, za drahšie a luxusné nehnuteľnosti sa bude platiť na tejto dani viac. Ráta sa s progresívnou formou zdaňovania podľa hodnoty nehnuteľnosti. Otázkou zostáva, čo si štát predstavuje pod slovom luxus a ako nastaví dané pravidlá.

Možno bude aj diskusia

Z nič nehovoriacich fráz rezortu sa snažia analytici vydedukovať, čo také veľké sa chystá, keď sa to tak tají. Zníženie daní pre firmy či ľudí by pravdepodobne rýchlo ohlásili na nejakej tlačovej konferencii, v hre budú teda zrejme úplne iné zámery. Podľa analytikov Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) možno predpokladať, že vlajkovou loďou novej daňovej reformy budú vyššie dane z nehnuteľností, a to až trojnásobne oproti súčasnému stavu.

Dnes sú dane z nehnuteľností v kompetencii samospráv a vyrátavajú sa z rozlohy bytu, domu či pozemku. Po novom sa budú počítať podľa hodnoty nehnuteľnosti. „Sami bohatí ľudia mi povedali – pokojne nás zdaňte viac, pomôže to Slovensku, my sa toho nebojíme. Nechceme robiť žiadne tiché zdaňovanie, budeme o tom diskutovať,“ uviedol pre médiá minister. Schválenie zákona v parlamente by rád videl koncom roka. Pravda, na inú odbornú diskusiu – o reformnom pláne obnovy – sme márne čakali od leta minulého roka.

Slovensko verzus OECD

Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má Slovensko dlhodobo jedny z najnižších daní z nehnuteľností. Kým v priemernej krajine EÚ v roku 2019 predstavovali výnosy z majetkových daní 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), u nás to bolo len 0,4 percenta.

Výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktor Novysedlák poukazuje na potrebu konsolidácie verejných financií. Odhadované trojnásobné zvýšenie príjmov z majetkových daní by podľa neho priblížilo Slovensko k európskemu priemeru. Tá je dosť vysoká najmä vplyvom vysokých daní z majetku vo Francúzsku či Veľkej Británii. „Dosiahnutiu mediánovej úrovne by zodpovedalo len dvojnásobné zvýšenie príjmov z daní z majetku,“ dopĺňa V. Novysedlák.

Keď kuchyňu vlastní štát

Štát však určite narazí na problém, ako v praxi zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie majiteľov nehnuteľností. Ilustruje to napríklad situácia starších ľudí vlastniacich hodnotnú nehnuteľnosť. Človek nemusí vedieť ovplyvniť, či sa napríklad jeho bežný dom raz neocitne v lukratívnej štvrti. „Bez akéhokoľvek pričinenia bude zrazu šetrný, skromný človek, ktorý nikdy nemal nadštandardné príjmy, čeliť vysokému daňovému zaťaženiu,“ konštatuje Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Riešením môže byť odloženie časti dane – vlastník ju nemusí platiť celú, ale eviduje sa mu daňový dlh, ktorý sa splatí z predaja nehnuteľnosti po jeho smrti, respektíve sa zohľadní v dedičskom konaní.

Podľa odborníkov z INESS však daň z nehnuteľností znamená, že vlastníctvo nie je celkom plnohodnotné. „Obrazne povedané, vašu kuchyňu vlastní vždy štát. Daň z nehnuteľnosti je tak v skutočnosti zavádzajúci pojem. Človek v skutočnosti platí takzvanú daň z bývania,“ vysvetľuje R. Ďurana. Teda človek, aj keď býva vo vlastnom, platí akúsi obdobu ročného nájomného, ktoré môže podľa novej reformy dosahovať pokojne aj vyše tisíc eur.

Zatiaľ nie je jasné, či by potenciálne vyššia daň z nehnuteľností mohla do budúcnosti ovplyvniť ceny na realitnom trhu. „Nepredpokladám to,“ konštatuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Pálenčár, „aj vzhľadom na to, že vláda uvažuje o celoplošnom zvyšovaní tejto dane.“

—-

Cenové mapy a daň

Pri výpočte dane z nehnuteľností zohľadňujúcej hodnotu sa má po novom vychádzať z parametrov, ktoré určí štát. Napríklad s ohľadom na lokalitu či lukratívnosť. Podľa riaditeľa RRZ Viktora Novysedláka je ideálne vypočítavať daň z reálnej trhovej ceny, čo si vyžaduje detailné cenové mapy. „Niektoré krajiny dokážu rozlišovať medzi hodnotou nehnuteľností až na úroveň ulíc,“ objasňuje pre TREND. Na Slovensku existuje viacero cenových máp súkromných spoločností a finančných inštitúcií. Najznámejšia je cenová mapa cmn.sk, ktorej garantom je NARKS. (zk)

—-

0,4 % HDP je na Slovensku výnos z majetkových daní

 

Zdroj: Trend; Financie

Autor: Zuzana Kullová

Vláda schválila Krajniakov kurzarbeit. So živnostníkmi neráta

Media monitoring

Šesťdesiat percent zaplatí štát, zvyšných dvadsať firma. Tak by mala vyzerať schéma dlhodobého kurzarbeitu, ktorá sa zrejme dostane do legislatívy. Zákon o zavedení skráteného pracovného času z dielne ministerstva práce totiž v stredu schválila vláda. Po novom však peniaze na tento účel nepôjdu zo samostatne zriadeného fondu a finančnú injekciu neuvidia ani živnostníci.

“Počas pandémie sme sa presvedčili o tom, že na udržanie pracovných miest je dôležité, aby mali zamestnávatelia predvídateľné prostredie. Také, aby v prípade, že príde takáto kríza, pomohol aj štát,“ povedal po rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Podstatou má byť podľa ministerstva práce poskytovanie podpory, ktorá bude fungovať ako náhrada mzdy v čase, keď zamestnávateľ kvôli vonkajším faktorom nie je schopný poskytovať zamestnancom prácu v dohodnutom rozsahu. A dochádza tak ku “skrátenej práci“. Vonkajší faktor pritom nemôže vzniknúť vinou samotnej firmy a musí byť len dočasný – napríklad mimoriadna situácia, výnimočný alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo vyššia moc.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka takéto riešenie zo strany štátu dokáže pomôcť ekonomike, má však aj svoje úskalia. “Štátna kasa má tiež svoje dno. Vláda len prerozdeľuje prostriedky získané z daní a poplatkov,“ hovorí. Kurzarbeit preto podľa neho rozhodne nie je nástroj na dlhodobé riešenie ekonomických problémov. Na chvíľu síce zastabilizuje pracovný trh, môže však vyvolať proinflačné tlaky tak, ako všetky formy automatickej štátnej podpory. “To okrem iného znamená, že napríklad ceny nehnuteľností na Slovensku nebudú klesať, čo sa rozhodne nebude páčiť napríklad mladým rodinám,“ hovorí Tomčiak.

Príspevok vyše 1 000 eur

Kto si ale o takúto finančnú kompenzáciu bude môcť požiadať? “Fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,“ píše rezort práce v dôvodovej správe. Zamestnávateľ ale bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takisto v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc nesmie nelegálne zamestnávať.

V prípade, že zákon v marci prejde parlamentom, zamestnanec si od januára bude môcť požiadať o finančný príspevok. O jeho udelení podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča rozhodne Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, a to za 10 dní. Ak žiadosť bude schválená, môže dostať finančnú podporu do výšky dvojnásobku vymeriavacieho základu. A to najviac šesť mesiacov počas dvoch rokov. Vláda však bude môcť svojím ustanovením túto dobu predĺžiť. Podmienkou je, že zamestnávateľ dané pracovné miesto zachová aspoň dva mesiace po skončení podpory.

Nastavenie kontroly

Na celý proces má dohliadať sedemčlenná komisia na Ústredí práce. Tá bude zložená zo zástupcov ústredia, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Na jej vzniku sa ešte v pondelok dohodlo rokovanie tripartity. Podľa Tomčiaka je to v súvislosti s ľahkým zneužitím kurzarbeitu správny krok. Jej funkčnosť však bude závisieť od viacerých aspektov. “Dostačujúcim kontrolným orgánom bude len v tom prípade, ak budú pevne definované podmienky jej zodpovednosti a právomocí,“ hovorí analytik.

Prvé dva roky fungovania bude mať kurzarbeit k dispozícii 20 miliónov eur ročne. “Ak komisia uvidí, že sa daná suma s najväčšou pravdepodobnosťou prečerpá, môže požiadať vládu o ďalšie peniaze,“ povedal ešte v pondelok Krajniak. Podľa Tomčiaka ide o sumu, ktorá dokáže ihneď pomôcť podnikom aj sektorom a jej navyšovanie v súčasnosti zmysel nemá. “Ide o to, aby firmy nezačali pripravovať stratégie, ako kurzarbeit zneužívať,“ dodáva.

Ako bude fungovať trvalý kurzarbeit

Nárok na zavedenie skráteného pracovného času vznikne, ak firma nebude môcť minimálne jednej tretine svojich zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Nárok budú mať firmy, ktoré majú za dva roky zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Prípadne majú dohodnutý splátkový kalendár a tiež neporušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Celková podpora pre roky 2022 a 2023 bude najviac v sume 20 miliónov eur ročne. Vláda môže rozhodnúť o navýšení sumy.

Aký bude plat pri kurzarbeite

Podpora sa poskytuje najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca zverejnenej Štatistickým úradom spred dvoch rokov. Zamestnanec môže dostať finančnú podporu do výšky dvojnásobku vymeriavacieho základu. Peniaze budú vyplácať úrady práce.

V prípade roka 2021 by sa vychádzalo z priemernej mzdy spred dvoch rokov – teda 1 092 eur. Maximálny hodinový vymeriavací základ by tak bol 1/174 z 2 184 eur. Maximálny hodinový zárobok by vyšiel na 12,55 eura.

Maximálna výška podpory by tak bola 7,53 eura na hodinu, čiže 1 310,39 eura mesačne.

ZDROJ: Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce

Žiaden nový fond ani živnostníci?

Viacerým sa však nepozdáva fakt, že peniaze sa budú vyplácať z fondu nezamestnanosti Sociálnej poisťovne. Ak bude ten v strate, výdavky sa vykryjú zo štátneho rozpočtu. Pôvodne sa uvažovalo o zriadení Fondu udržania zamestnanosti. “Predpokladali sme, že bude istou garanciou vytvárania finančnej rezervy,“ povedala po rokovaní tripartity viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Krajniak zmenu zdôvodnil tým, že vyčlenenie časti sociálnych odvodov len na kurzarbeit by vytvorilo ročný deficit štátneho rozpočtu 130 miliónov eur. Námietky si vyslúžil aj fakt, že mechanizmus nemyslí na živnostníkov. Tí sú z nového znenia zákona vylúčení. Krajniak argumentuje tým, že väčšina z nich platí len minimálne odvody a takáto schéma by im ich zákonite navýšila.

Slovenský živnostenský zväz táto novinka znepokojila, preto pre SZČO požadovali aspoň možnosť dobrovoľného poistenia pre kurzarbeit. “Ani táto minimálna požiadavka nebola zohľadnená,“ hovorí generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová. Riešením má byť podľa Krajniaka spustenie samostatnej formy pomoci pre SZČO hneď, ako sa v danom odvetví použije kurzarbeit. To však podľa Bellušovej nie je žiadnou zárukou. “Vytvorenie týchto schém bude otázkou dobrej vôle tej vlády, ktorá bude v čase krízy ustanovená. SZČO preto nemajú právnu záruku akejkoľvek pomoci a stávajú sa rukojemníkmi štátneho aparátu,“ hovorí. Navyše, štát sa takto obral o možnosť motivovať živnostníkov k vyšším príspevkom do poisteného systému a priam ich z neho vyčleňuje, dodáva Bellušová.

Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory Oldřicha Holiša ide o ďalšie prehlbovanie nerovnosti. “Bremeno zodpovednosti v kríze je prevažne na pleciach živnostníkov, ktorí ručia celým svojím majetkom bez ohľadu na to, či spadajú do určitej schémy pomoci. Navyše, veľa z nich o ňu ani nežiadalo z dôvodu jej zlej orientácie,“ dodáva Holiš. Aj preto dúfa, že tentoraz neostane len pri sľuboch.

Zamestnávatelia zákon vítajú

Zástupcovia zamestnávateľov takto schválený zákon vítajú. “K návrhu zákona sme mali v rámci pripomienkového konania niekoľko zásadných pripomienok. Zostali otvorené dve, pri ktorých na zasadaní tripartity došlo ku kompromisu,“ hovorí Adriana Tantošová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Rovnako je na tom aj Asociácia priemyselných zväzov. Tá chcela v prvom rade presadiť platnosť kurzarbeitu aj v situáciách, ktoré môžu nepredvídateľne a dočasne obmedziť výrobu priamo v konkrétnej fabrike bez možnosti ju ovplyvniť. Príkladom je aj nedávny problém s dodávkou čipov pre automobilový priemysel alebo spomalenie logistiky pre obmedzenia na hraniciach s Nemeckom, ktoré ohrozilo dodávky súčiastok.

Asociácia priemyselných zväzov tiež odmieta definíciu zákona ako podporu na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca. Môže podľa nej ísť o riziko stretu s pravidlami zakazujúcimi štátnu pomoc. „Máme však prísľub ministerstva práce, že pred schvaľovaním zákona dá definíciu preskúmať Európskej komisii. V prípade, že komisia rozhodne, že takáto definícia vylučuje štátnu pomoc, budeme znenie akceptovať,“ hovorí generálny sekretár Andrej Lasz.

Podľa Klubu 500 je takto postavený kurzarbeit výhodný pre všetky strany. „V schválenej podobe je výhodný tak pre zamestnancov, ktorí si udržia svoje pracovné miesta, pre zamestnávateľov, ako aj pre štát, nakoľko podpora a dávky v nezamestnanosti, vyplácané tisícom ľudí, by stáli oveľa viac. Zamestnávatelia zároveň nebudú musieť prepúšťať kvalitných a vyškolených zamestnancov,“ uvádza výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

 

Zdroj: pravda.sk; EKONOMIKA

Autor: Pravda

Poklesu cien nehnuteľností sa tak skoro na Slovensku nedočkáme

Media monitoring

Naopak, ceny môžu ďalej stúpať. Trh si zrejme poradí so znížením dopytu, ktorý by kríza mohla spôsobiť

Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, rok 2020 bol plný maxím. Ceny bývania sú rekordne vysoké, ceny hypoték zas rekordne nízke. To je nerovnica, ktorá je dnes pre realitný trh kľúčová. Je to jeden z dôvodov, prečo štvorcový meter nehnuteľnosti na bývanie stojí oveľa viac než v roku 2008, keď na realitnom trhu praskla bublina.

Priemerná cena bývania na Slovensku sa za celý rok 2020 vyšplhala na 1 762 eur za štvorcový meter. Na konci štvrtého kvartálu cena štvorcového metra stúpla až na 1 853 eur. Ide o historické maximum. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska (NBS). Ako referenčný používa NBS rok 2000, v porovnaní s ním je cena bývania takmer trojnásobná. V roku 2020 ceny bývania kontinuálne rástli a pandémia na tom nič nezmenila.

Kríza sa nedotkla všetkých

Aj keď korona spôsobuje hospodársku krízu, tá nezasiahla všetky sektory rovnako. Vo veľkej miere postihuje tie skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú na realitnom trhu príliš aktívne. Výsledkom je, že dopyt na trhu s nehnuteľnosťami dokážu vytvárať ľudia, ktorých sa zatiaľ negatívne dôsledky krízy spojenej so šírením koronavírusu nedotkli.

„Nemáme to podporené hlbokými analýzami, keďže dáta v tejto oblasti na Slovensku sú na rozdiel od iných krajín menej dostupné, ale intuitívne môžeme povedať, že kríza sa dotýka najmä ľudí, ktorí sú chudobnejší, menej vzdelaní alebo starší. Pravdepodobne nie sú veľmi aktívni na realitnom trhu, kým stredná vrstva má kapacitu pracovať z domu a naďalej má relatívne stabilný príjem,“ vysvetľuje hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. Dodáva, že krízu relatívne lepšie zvládajú aj dobre platení zamestnanci v priemysle. „Pre nich kríza z hľadiska príjmu zatiaľ nebola až taká dramatická,“ hovorí.

Zásadnou črtou tejto hospodárskej krízy je to, že sa neobjavuje vypuklý systémový problém. To znamená, že ekonomika v podstate v roku 2020 iba čakala na zrušenie reštriktívnych opatrení. „Krátke uvoľnenie situácie v priebehu tretieho štvrťroka ukázalo, že ekonomické fundamenty majú schopnosť vracať sa veľmi rýchlo k predkrízovému normálu. Túto skutočnosť brali do úvahy aj domácnosti aktívne na realitnom trhu,“ uvádza NBS.

Každý región je špecifický

V poslednom štvrťroku sa ceny nehnuteľností medzikvartálne zvýšili o 60 eur na štvorcový meter, rast sa však netýka záujemcov o bývanie vo všetkých krajoch. Celoslovenské údaje skresľuje Bratislavský kraj, ktorý sa postaral o 92 percent rastu cien. V troch krajoch ceny dokonca klesali. Menej zaplatili záujemcovia o bývanie v Nitrianskom, Trnavskom a v Trenčianskom kraji.

Každý región Slovenska je však špecifický, v niektorých mestách rástli ceny rýchlejšie než v Bratislave. „V najlikvidnejšom segmente, pri starších trojizbových bytoch, sa v hlavnom meste trhová hodnota zvýšila o 12,3 percenta, ale v Banskej Bystrici až o 17,6 percenta. Pokiaľ sa v dôsledku pandémie nepodarí v menej rozvinutých regiónoch Slovenska udržať pracovné miesta, môže to skôr či neskôr nepriaznivo ovplyvniť aj ceny nehnuteľností na bývanie,“ hovorí hlavný analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

Ak však vezmeme do úvahy celý rok 2020, ceny nehnuteľností rástli vo všetkých krajoch. Bratislava je trh, kde je tlak na rast cien najväčší, keďže práve tam sa koncentruje ekonomická aktivita krajiny. „Napríklad starší trojizbový byt v hlavnom meste stojí dvakrát viac než v najlacnejšom krajskom meste – v Trenčíne. V porovnaní s Revúcou je to až šesťkrát viac,“ komentuje V. Kubrický.

Stúpa dopyt po chatách či chalupách

Realitný trh má však aj svojich porazených. Existujú veľké segmenty ekonomiky, ktoré sú vystavené kríze, napríklad služby. Okrem majiteľov komerčných nehnuteľností, z ktorých sa vysťahovali krachujúce firmy, majú problémy aj ľudia, ktorí chcú zarobiť na prenájmoch. Pod vplyvom pandémie sa znižovali takisto ceny nájmov. „Dôvodom je najmä množstvo bytov určených na krátkodobý prenájom, tie pre nedostatok turistov prišli na trh, a tým mierne stlačili ceny dlhodobých nájmov nižšie. Treba však povedať, že ide o menší pokles na úrovni okolo päť percent,“ hovorí Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk.

Dopyt sa pod vplyvom pandémie menil. Ľudia začali viac hľadať nehnuteľnosti na individuálnu rekreáciu, najmä obyvatelia miest. To sa začalo už počas prvého lockdownu. Išlo nielen o chaty či chalupy, ale aj o rodinné domy v blízkosti miest.

Objavil sa aj nárast ponúk na predaj hotelov, penziónov a reštaurácií, ktorých majitelia sa pre výpadky príjmov rozhodli radšej pre predaj.

Bubliny sa podobajú, teraz žiadna nevzniká

Všetky bubliny v trhovej ekonomike sú vo svojej podstate rovnaké. Ceny niečoho konkrétneho – akcií, zlata či práve nehnuteľností – sa odtrhnú od ekonomickej reality a začnú stúpať napriek tomu, že ich rast nemá oporu v reálnej ekonomike. Živí ho iba presvedčenie ľudí, že práve táto investícia prinesie zisk. Napokon sa však ukáže, že optimizmus ľudí bol prehnaný a neopodstatnený, a vtedy prichádza korekcia.

To isté sa stalo na realitnom trhu pred viac ako dvanástimi rokmi. Na konci roka 2008 bola priemerná cena nehnuteľností na bývanie 1 511 eur za štvorcový meter. Priemerná mzda na konci roka 2008 predstavovala 796,36 eura. Štvorcový meter nehnuteľnosti na bývanie stál viac ako dvojnásobok priemernej mzdy. Za rok 2020 je k dispozícii zatiaľ iba priemerná nominálna mzda za tretí štvrťrok. Bola na úrovni 1 113 eur. Ak túto sumu porovnáme s cenou bývania, štvorcový meter stojí 1,58-násobok priemernej mzdy. Tento výpočet nie je úplne presný, aj tak však  ilustruje, že medzi cenami nehnuteľností a mzdami nie je taký veľký rozdiel ako v roku 2008. Samotné ceny nehnuteľností jednoducho nie sú ukazovateľom nafukovania bubliny. Preto môžu v súčasnosti prekonávať úrovne, ktoré sa v minulosti ukázali ako prehnané.

Vývoj cien bývania podľa typu bytu (€/m2)

|
Obdobie Byty jednoizbové dvojizbové trojizbové štvorizbové päťizbové a väčšie domy
2020 2 052 2 337 2 169 1 923 1 892 2 154 1 316
2019 1 874 2 114 1 965 1 771 1 749 2 006 1 218
2018 1 726 1 945 1 821 1 622 1 644 1 678 1 159
2017 1 599 1 788 1 692 1 509 1 488 1 621 1 123
2008 1 574 1 806 1 655 1 452 1 416 1 472 1 270

-|

Prameň: NBS

Navyše za súčasným rastom cien stojí nedostatok voľných nehnuteľností. „Najväčší rozdiel je asi v tom, že v roku 2008 bola ponuka bytov a celkovo nehnuteľností na trhu pomerne vysoká. Výsledkom bolo, že keď na Slovensko dorazila finančná kríza, ktorá sa následne pretvorila do realitnej, na trhu ostalo množstvo novopostavených bytov za vysoké ceny. To následne spôsobilo, že viacerí developeri a predajcovia museli pristúpiť k výrazným zľavám, aby sa im dané nehnuteľnosti podarilo predať,“ hovorí Peter Porubský.

Výstavba sa spomalila

Výrazný rozdiel vidí aj v cenách hypoték. „Druhým dôležitým faktorom je úroková miera hypoték. Kým v roku 2008 bola priemerná úroková miera na hypotéke okolo šesť percent, dnes je to okolo jedného percenta. To výrazne zvyšuje dostupnosť financovania na kúpu nehnuteľnosti,“ upozorňuje.

Navyše pred prasknutím bubliny sa predávalo veľké množstvo nehnuteľností, ktoré ešte nestáli. Veľký záujem spôsobil veľmi prudký rast cien. „V období bubliny nárast cien bytov za rok a pol presiahol štyridsať percent. V súbehu s rastom cien bol aj boom projektov, ktoré prinášali alebo chceli priniesť množstvo nových bytov. Časť sa následne ani nerealizovala a množstvo súčasných novostavieb len finalizuje plány z obdobia boomu okolo rokov 2007 a 2008,“ upozorňuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Ponuku bytov, samozrejme, ovplyvňuje nová výstavba a v tomto smere prichádzajú z trhu zmiešané informácie. Kríza spôsobuje, že sa začalo stavať menej bytov. Na druhej strane developeri dokázali viac bytov dokončiť. V priebehu prvého až tretieho štvrťroka 2020 sa začala výstavba 14 707 bytov a dokončilo sa 14 680 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 sa počet začatých bytov znížil o 1,9 percenta, počet dokončených vzrástol o 9,8 percenta.

Spomalenie výstavby znamená, že nové nehnuteľnosti budú na trh prichádzať neskôr. Pandémia navyše vytvára takú neistotu, že developeri a financujúce banky budú nanovo prehodnocovať, či sa do novej výstavby pustia. Obe tieto okolnosti vytvárajú tlak na rast cien.

Ceny porastú ďalej

Vzhľadom na to, že na trhu bublina nie je, ceny nehnuteľností budú rásť ďalej. Záujemcom o bývanie budú naďalej pomáhať nízke úrokové sadzby. „Jasne to vidieť aj na aktuálnych projektoch, ktoré sa vypredávajú ešte predtým, ako sa vôbec kopne do zeme, doslova z papiera. Vyzerá to tak, že tento rok ešte príde na trh dosť bytov, keďže ide už o povolené stavby alebo také, ktoré sa dostavujú. Budúci rok už môže nastať problém s dostupnosťou, čo môže ceny vystreliť ešte vyššie,“ približuje Peter Porubský.

Vývoj cien bývania podľa krajov (€/m2)

|
Obdobie SR Spolu Bratislavský kraj Trnavský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj
2020 1 762 2 333 1 196 951 1 054 1 312 989 1 325 1 148
4Q 2020 1 853 2 470 1 194 971 1 065 1 336 1 092 1 434 1 226
3Q 2020 1 792 2 360 1 198 988 1 089 1 330 1 030 1 421 1 163
2Q 2020 1 731 2 273 1 208 945 1 038 1 330 911 1 354 1 153
1Q 2020 1 671 2 231 1 183 900 1 025 1 254 923 1 092 1 050
2019 1 574 2 102 1 138 877 944 1 123 825 1 034 1 036
2018 1 464 1 973 1 060 748 786 936 777 1 071 875
2017 1 388 1 896 936 663 740 864 745 1 015 833
2008 1 511 1 972 1 006 744 830 945 851 1 137 1 051

-|

Prameň: NBS

Podľa Jána Palenčára je súčasný trh s nehnuteľnosťami v takom stave, že ani prípadný pokles dopytu zapríčinený finančnými problémami by nespôsobil pokles cien. „Keby sa veľkosť dopytu znížila a cena by sa mala začať prepadať, mohlo by to mať ten dôsledok, že predávajúci, ktorí nemusia nehnuteľnosť predať, by ju radšej stiahli z ponuky,“ hovorí.

Zníženie ponuky bytov vyváži prípadný pokles dopytu a ceny bývania teda neklesnú. Šéf NARKS  upozorňuje na to, že developerských projektov a novopostavených rezidenčných nehnuteľností je aktuálne málo a tento stav by mohol stále pôsobiť na udržiavanie cien na súčasnej úrovni. „Korekcia by mohla prísť pri starších nehnuteľnostiach. Novostavby, ktorých je málo, by zatiaľ zostávali ,vzácnymi‘ nehnuteľnosťami na trhu,“ poznamenáva.

Hypotéky sú rekordne lacné

Úrokové sadzby nových hypotekárnych úverov sa stále znižujú. V novembri sa trh dostal pod historickú hranicu jedného percenta. Podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa priemerná úroková sadzba nových úverov dostala na 0,94 percenta. Trh teda naďalej klesá a banky v podstate na hypotékach nezarábajú.

Objem poskytnutých úverov v decembri opäť presiahol hodnotu jednej miliardy eur, keď banky poskytli nové úvery v celkovej výške 1,028 miliardy eur. Komerčné banky mali ku koncu decembra v portfóliách úvery na bývanie v hodnote 33,1 miliardy eur.

 

Zdroj: hnonline.sk; Praktické HN

Autor: Ján Beracka

Čierne stavby sa ešte vždy dajú aj dodatočne legalizovať

Media monitoring

Pri nepovolených alebo neohlásených objektoch pristupujú mestá k pokutám. Stavebné úrady môžu vlastníkom nariadiť aj ich odstránenie.

Stavebný zákon je ešte stále postavený na zásade, že vydať rozhodnutie, ktorým čiernu stavbu nariadi obec alebo mesto odstrániť, môže až vtedy, ak sa preukáže, že ju nie je možné dodatočne povoliť. Tiež sa tak môže stať aj, ak stavebník nespolupracuje. Napríklad ak v určenej lehote nepredloží doklady, podľa ktorých by stavebný úrad vyhodnotil, či je alebo nie je možná dodatočná legalizácia. V žiadnom prípade v novom zákone by sa podľa trnavského mestského úradu nemala pripustiť akákoľvek možnosť dodatočnej legalizácie. „Napríklad aj pri užívaní bez kolaudácie – mať možnosť odpojiť objekt od elektriny a vody, čím by bol užívateľ prinútený okamžite zabezpečiť nápravu,“ vraví Veronika Majtánová, hovorkyňa Mestského úradu v Trnave.

Čiernych stavieb je v Nitre pomerne veľa. „Problémy nám robí najmä paragraf 88 stavebného zákona, ktorý o nich pojednáva. Zastávame názor, že v prípade čiernych stavieb by sa malo konať prísnejšie,“ dopĺňa Tomáš Holúbek, hovorca mestského úradu v Nitre.

Dodatočné povolenie

Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. Ide o intenzívnu výstavbu obchodných centier, bytových domov, polyfunkčných objektov i priemyselných areálov či výstavbu dopravnej a technickej infraštruktúry. Za predchádzajúci rok vydalo 324 stavebných povolení. Potrebné je nielen pre novostavby, ale aj na zmeny dokončených stavieb, ktoré sa realizujú stavebnými úpravami, prístavbou a nadstavbou. Ak sa podľa hovorkyne Trnavy preukáže, že objekt je v súlade s verejnými záujmami – myslí sa tým predovšetkým súlad s platným územným plánom, a majetkové vzťahy sú tiež v poriadku, stavebný úrad ju dodatočne povolí. Vlani vydal mestský úrad v Trnave 15 rozhodnutí, ktorým dodatočne stavby povolil.

„Konanie o dodatočnom povolení stavby je správnym konaním rovnako ako klasické stavebné konanie. Stavebný úrad prizve aj na toto konanie zákonom predpokladaných účastníkov a výsledkom je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čiže dodatočné stavebné povolenie.“

Začať sa môže buď tým, že sám stavebník iniciatívne podá na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, alebo – ak existenciu čiernej stavby zistí stavebný úrad skôr – začne konanie sám. V oboch prípadoch však musí stavebník preukázať, že stavba spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby mohla byť dodatočne povolená.

Námietky susedov

Tak ako v klasickom stavebnom konaní, aj v konaní o dodatočnom povolení stavby môžu jeho účastníci, predovšetkým susedia, podávať námietky a po vydaní dodatočného stavebného povolenia môžu podávať opravné prostriedky. V súčasnosti je proces vydania rozhodnutia o odstránení čiernej stavby často vecne aj časovo náročný a keďže ide o zásah do vlastníckych práv – hoci získaných neoprávnene, je už podľa hovorkyne mesta pravidlom, že vec skončí na súde ako na poslednej inštancii. „Súd preskúma, či bolo rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané v súlade so zákonom. Najdôležitejšie z pohľadu stavebného úradu je zabrániť nelegálnej čiernej stavbe hneď pri jej začatí. Preto je aj zo strany vlastníkov susedných nehnuteľností – pokiaľ nemajú informáciu o povolení stavebnej činnosti dôležité, aby podali bezodkladne podnet na stavebný úrad.“

K žiadosti sa prikladajú aj doklady a rôzne stanoviská

Obecné a mestské úrady zvyknú na svojich internetových stránkach zverejňovať vzory tlačív. Obsahujú aj adresy úradov a inštitúcií, od ktorých potrebujete vyjadrenia. K žiadosti sa prikladajú najmä tieto písomnosti:

1. Doklady, ktorými ako žiadateľ preukážete vzťah k pozemku alebo stavbe. Úrady už nevyžadujú listy vlastníctva. Ak však nie ste vlastníkom, k žiadosti prikladáte doklad o inom práve k pozemku či stavbe, ktoré vás oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej. Nie je už potrebná ani kópia alebo originál katastrálnej mapy.

2. Projektová dokumentácia – teda projekt stavby – sa predkladá v dvoch vyhotoveniach. Vypracovaná musí byť oprávnenou osobou (ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním) vrátane tepelnotechnického a energetického posudku.

3. Ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, budete potrebovať vyhlásenie osoby vykonávajúcej stavený dozor alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby.

4. Ďalej sú potrebné aj rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov a organizácií k stavebnému konaniu. Rozsah sa stanoví podľa potreby.

5. V prípade, že vybavením žiadosti poveríte inú fyzickú alebo právnickú osobu, je potrebné predložiť aj písomné splnomocnenie.

6. Zaplatíte správny poplatok, a to 20 eur ako fyzická osoba a 50 eur platia právnické osoby. Platí sa v hotovosti v pokladnici príslušného mesta, prevodným príkazom, prípadne poštovou poukážkou. Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Pozor! Jednoduchú stavbu je možné začať a vykonávať až po doručení písomného oznámenia obce, že proti stavbe nemá námietky.

Zdroj: Mestský úrad Trnava

Na ktoré stavby, úpravy a udržiavacie práce stačí ohlásenie

Stavebnému úradu treba ohlásiť predovšetkým drobné stavby, niektoré stavebné úpravy a zákonom presne určené stavby elektronických komunikačných sietí a telekomunikačných zariadení. Povinnosť sa vzťahuje aj na udržiavacie práce, ak nejde o bežné udržiavacie práce.

1. Ohlasovacia povinnosť postačí v nasledujúcich prípadoch:

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí;

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do jej nosných konštrukcií, nemení sa spôsob jej užívania a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej požiarnu bezpečnosť, vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou;

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 metrov, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby;

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a výška 4,5 metra;

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby;

h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 štvorcové metre, ak stavebný zákon neustanovuje inak.

2. Niektoré podmienky musia byť splnené súčasne

Napríklad, ak ide o stavebné úpravy, ktorými sa síce podstatne nemení vzhľad stavby ani spôsob jej užívania, zasahuje sa však do jej nosných konštrukcií, úpravy nemôžete robiť bez stavebného povolenia. Typické sú prerábky bytov, pri ktorých sa zasahuje do nosných stien. Tiež zmeny tvarov strechy, keď sa zasahuje do nosných konštrukcií stavby, prípadne sa podstatne mení jej vzhľad. To isté platí o zväčšení otvorov na dvere a okná, ktoré sú v nosných stenách.

3. Nevyžaduje sa územné rozhodnutie

Na drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce nepotrebujete územné rozhodnutie. Ani pri stavbách, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti. Územné rozhodnutie nie je potrebné ani pri stavbách, ktoré umiestnite v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb. Podmienkou však je, že sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Nevyžaduje sa ani pri reklamných stavbách. V ostatných  prípadoch územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa stavebného zákona alebo povoľovacieho konania podľa stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu. Stavebné konanie teda z procesnoprávneho hľadiska nemožno začať skôr ako pred dosiahnutím právoplatného územného rozhodnutia, napríklad rozhodnutia o umiestnení stavby.

4. Ohlásenie podajte pred realizáciou stavby

Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojíte jednoduchý situačný výkres. Uskutočniť ich môžete len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti tomu podľa podaného ohlásenia nemá námietky. V opačnom prípade by išlo o neohlásenú stavbu, čo je v rozpore so stavebným poriadkom. Ak stavebný úrad na základe vlastnej činnosti alebo podnetu inej osoby zistí, že sa uskutočňuje neohlásená stavba, je povinný vykonať štátny stavebný dohľad.

5. Kritériá pre drobné stavby

Drobné stavby sú podľa stavebného zákona definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to:

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a výška 5 metrov, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení;

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a hĺbka 3 metre, napríklad pivnice, žumpy.

Za drobné stavby sa považujú aj:

a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 štvorcových metrov a výška 5 metrov, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva;

b) oplotenie;

c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby;

d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a podobne;

e) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 štvorcové metre.

Pozor! Zohľadniť musíte všetky podmienky. Nestačí, ak zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25 štvorcových metrov. Automaticky to neznamená, že ide o drobnú stavbu, ktorá nepodlieha povoľovaciemu režimu. Musí mať doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Ak nesprávne posúdite túto situáciu a nepôjde o stavbu, ktorú možno uskutočňovať iba na základe ohlásenia, stavebný úrad začne dodatočné stavebné konanie spojené s prejednaním priestupku alebo správneho deliktu. Ak by bolo dodatočné povolenie takejto stavby v rozpore s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi jej odstránenie.

6. Kritériá pre jednoduché stavby

Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. Podľa stavebného zákona sú definované ako:

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie;

b) stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad rekreačné chaty;

c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov a výšku 15 metrov;

d) oporné múry;

e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov a hĺbka 6 metrov;

f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 štvorcových metrov.

Jednoduchá stavba nemôže mať ďalšie nadzemné podlažie, pričom zákon rozlišuje medzi podlažím a podkrovím. Podlažie je podľa technickej normy časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktiež vyhláška vymedzuje pojem podlažie ako dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Pre stavby na individuálnu rekreáciu zákon neustanovuje žiadne konkrétne obmedzenie z hľadiska zastavenej plochy, podlažnosti alebo výšky.

Pozor! Jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu možno realizovať na základe ohlásenia, len ak tak určil stavebný úrad v predchádzajúcom územnom rozhodnutí. Napríklad v územnom rozhodnutí pre lokality individuálnej bytovej výstavby.

Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien, ale aj drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore, ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré stačilo ohlásiť.

Pre ich povoľovanie sa v ostatných prípadoch – to znamená, ak ich nemožno realizovať len na základe ohlásenia – uplatňuje zjednodušený povoľovací režim. V takomto prípade stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe – ide o takzvané integrované územné a stavebné konanie. Avšak len vtedy, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Zdroj: www.stavebnekonanie.eu

Vzor tlačiva na ohlásenie jednoduchej stavby

MESTO / OBEC*……………………

MESTSKÝ ÚRAD V ………, spoločný obecný úrad *

Odbor stavebný a životného prostredia

Ulica ………

Mesto ………..

V …………………… dňa …………………………..

Vec: OHLÁSENIE JEDNODUCHEJ STAVBY

názov stavby ……………………………………………………………………………………………………………..

v obci ……………………………………………………………………………………………………………………….

podľa § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení noviel a § 8 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona

Žiadateľ (stavebník):

Meno a priezvisko (názov) …………………………………………………………………………………………..

Adresa (sídlo) žiadateľa vrátane PSČ …………………………………………………………………………..

Dátum narodenia (IČO) ……………………………………………………. číslo telefónu …………………

Druh, účel a miesto stavby:

………………………………………………………………………………………………………………………………..

…………………………………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………………………………

Parcelné čísla a druhy (kultúry) stavebného pozemku podľa katastra nehnuteľností:

parc. č.: …………………………………………………………………………………………………………………..

katastrálne územie …………………………………………………. vo výmere…………………………… m2 vedený ako (uvedie sa kultúra pozemku) ………………………………………………………………………. spôsob doterajšieho využitia ………………………………………………………………………………………..

Ak ide o prístavbu – nadstavbu, uviesť súpisné číslo objektu ……………………………………………

Parcelné čísla ostatných pozemkov, ktoré sa použijú ako stavenisko: ………………………………. …………………………………………………………………………………………………………………………………

Predpokladaný termín dokončenia stavby (pri dočasnej stavbe uviesť dobu jej užívania), mesiac – rok ……………………………………………………………………………………………………………..

Vlastnícke právo (alebo iné právo) k stavebnému pozemku:

K pozemku, na ktorom má byť stavba uskutočnená, má stavebník:

– vlastnícke právo

– iné právo (uviesť aké) ……………………………………………………………………………………………..

*/nehodiace sa prečiarknite

Územné rozhodnutie vydal: ……………………………………………………………………………………….

Pod číslom ………………………………………………………….. Dňa: ……………………………………………….

Údaje o dokumentácii:

Projektovú dokumentáciu stavby vypracoval (uviesť meno, adresu projektanta i číslo oprávnenia): ………………………………………………………………………………………………………………………………….

………………………………………………………………………………………………………………………………….

Spôsob uskutočnenia stavby:

– svojpomocne: odborný dozor bude vykonávať: …………………………………………………………….

……………………………………………………………………………………………

(meno a adresa)

– dodávateľsky: zhotoviteľ……………………………………………………………………………………………

……………………………………………………………………………………………

(meno a adresa)

Odhad stavebných nákladov: …………………………………………………………………………….. eur

Základné údaje o stavbe, jej členení, technickom a výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach:

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

………………………………………………………………………………………………………………………………….

…………………………………………………..

podpis žiadateľa (stavebníka)

U právnických osôb odtlačok pečiatky,

meno, priezvisko, funkcia a podpis

oprávnenej osoby

Zdroj: Mestský úrad Trnava

 

Zdroj: hnonline.sk; Praktické HN

Autor: Helena Kokolová

Rýchlejšia výstavba

Media monitoring

Jaroslav Zápala, moderátor: „Je to víťazstvo developerov, alebo aj bežných ľudí. Už onedlho by ste sa k novému domu mohli dopracovať rýchlejšie.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Vláda chce zrýchliť vybavovanie povolení, ktoré vám niekedy zaberú viac času ako samotná výstavba.“

Jaroslav Zápala: „Ozývajú sa aj kritici, ktorí tvrdia, že novinka je šitá na mieru veľkým developerom.“

Lukáš Zuzelka, redaktor: „Rast cien nehnuteľností nezastavila ani koronakríza. Najviac to je vidieť v hlavnom meste. Nových bytov je málo, náklady na ich výstavbu neustále rastú a ceny za meter štvorcový tak atakujú nové rekordy.“

Ján Palenčár, odborník na realitný trh: „Napriek tomu, že na Slovensku ekonomika pokrivkáva a naozaj pociťujeme dopady koronakrízy, tak realitný trh sa správa úplne opačne.“

Lukáš Zuzelka: „Developeri tvrdia, že výstavbu nových bytov im často brzdí a predražuje aj byrokracia. Pri väčších projektoch sa dostanú k právoplatnému stavebnému povoleniu niekedy až po 5 rokoch.“

Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ J&T Real Estate (FaceTime hovor): „Čo je neúmerne dlhý čas, ktorý v konečnom dôsledku cítia aj všetci tí, ktorí si nakoniec v tých projektoch byty kupujú, ako zvyšovanie nákladov na projekt a teda aj koncové ceny.“

Lukáš Zuzelka: „Vydávanie stavebných povolení chce výrazne zrýchliť vicepremiér Štefan Holý. Stavebné konanie by malo byť jednoduchšie a bez zbytočných naťahovačiek. Viac moci tiež dostanú do rúk projektanti. Po novom by sa už napríklad nemuselo riešiť územné konanie, ktoré doteraz v niektorých prípadoch zabralo aj niekoľko mesiacov.“

Pavel Pelikán (FaceTime hovor): „Môžeme hovoriť pri veľkých projektoch o časovej úspore, úspore rádovo roky.“

Lukáš Zuzelka: „Zjednodušenie povolení by mohlo pre bežných ľudí urýchliť napríklad stavbu domov, no rýchlejšie budú papiere vybavovať aj veľkí developeri, čo sa nepozdáva niektorým aktivistom a ani bratislavským starostom.“

Martin Chren, starosta bratislavského Ružinova (FaceTime hovor): „My sa obávame toho, že tak ako bolo zatiaľ prezentované … kvôli privatizácii stavebného konania.“

Michaela Seifertová, aktivistka, OZ Triblavina: „Záujem developera je absolútne nadriadený záujmom ochrany životného prostredia, ako aj ochrany kvality života ľudí.“

Martin Chren (FaceTime hovor): „Ak si niekto bude stavať nejaké veľké bizniscentrum v susedstve rodinných domov, tak tam naozaj uberať práva občanom za policajného konania je absolútne neprijateľné.“

Lukáš Zuzelka: „Starostovia sa boja aj toho, že prídu o kompetencie. Stavebné úrady by mohli prejsť pod štát.“

Martin Chren (FaceTime hovor): „Doteraz sme vždy videli, že ak si developeri niečo vybavili, tak si to vybavili nie cez samosprávy, ale väčšinou práve cez štát.“

Lukáš Zuzelka: „Rudolf Kusý skončil pre spor s developermi v cele predbežného zadržania. Hovorí, že po novom by sa ľudia, ktorí sú nespokojní s výstavbou, už na neho nemohli obrátiť. Moc budú mať neznámi štátni úradníci.“

Rudolf Kusý, starosta bratislavského Nového Mesta: „Ani ten tlak zo strany susedov nebude taký, ako je teraz na starostu či primátora. Čiže tohto sa naozaj obávam.“

Martin Chren (FaceTime hovor): „Ten návrh zákona bol pripravený úplne utajene, nikto ho nevidel, to znamená absolútne chýbajú verejné konzultácie a už to je podozrivá vec.“

Lukáš Zuzelka: „Vicepremiér Štefan Holý ale tvrdí, že nič nie je tajné a novinky priebežne komunikuje aj so samosprávami.“

Úryvok zo stanoviska Štefana Holého

Po tejto diskusii predstavíme novú stavebnú legislatívu. Predpokladáme, že to bude v nasledujúcich týždňoch.

Lukáš Zuzelka: „Stavbárom by okrem jednoduchších povolení malo uľahčiť život aj odstavenie Marcela Slávika, ktorý roky cez námietky brzdil väčšinu projektov. Po verejnom tlaku ustúpil.“

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS): „Mi mailom oznámil, že už nebude podávať námietky a žiadať rôzne fontánky a neviem čo, všelijaké nezmysly.“

Lukáš Zuzelka: „Lukáš Zuzelka, televízia Markíza.“

Zdroj: TV Markíza; Televízne noviny; 19:00

Autor: Lukáš Zuzelka / Jaroslav Zápala; Mária Chreneková Pietrová

Nepriznali ste daň za psa či nehnuteľnosť? Pokutu nedostanete, ALE!

Media monitoring

Rezort financií návrh odôvodnil potrebou riešenia pretrvávajúcich problémov v súvislosti so šírením koronavírusu a potrebou zmiernenia ekonomických dosahov pre daňovníkov.

Na Slovensku sa upustí od uloženia pokuty za nepodanie priznania k miestnym daniam a čiastkového priznania k miestnym daniam na rok 2021 v ustanovenej lehote.

Bez pokuty, ale…

A to v prípade, ak túto povinnosť daňový subjekt splní dodatočne najneskôr do 15. marca tohto roka. Návrh nariadenia z dielne Ministerstva financií (MF) SR s týmto cieľom v stredu (10. 2.) schválila vláda.

Od uloženia pokuty sa upustí v prípade nepodania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa zákona o miestnych daniach alebo čiastkového priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie roku 2021 v ustanovenej lehote, ak túto povinnosť daňový subjekt splní dodatočne do 15. marca.

Rezort financií návrh odôvodnil potrebou riešenia pretrvávajúcich problémov v súvislosti so šírením nového koronavírusu a potrebou zmiernenia ekonomických dosahov pre daňové subjekty. Nariadenie vlády má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Zdroj: dnes24.sk; Zo Slovenska

Plánujete stavať? Od januára získate stavebné povolenie len po splnení nových podmienok

Media monitoring

Ekológia sa v období uplynulých rokov stala trendom, ktorý sa preniesol nielen do nášho bežného života pri triedení odpadu, používaní úsporných žiaroviek, či znižovaní tvorby odpadu z domácností.

Veľmi podstatnú otázku potreby energetickej úspory po novom otvorila oblasť stavebníctva, kde vďaka schválenej európskej legislatíve došlo k mimoriadnemu sprísneniu z hľadiska energetickej hospodárnosti budov. Ako presne ovplyvnia zmeny tých, ktorí sa stavať chystajú a kedy môžete mať problém so získaním stavebného povolenia?

Energetická hospodárnosť a teplo domova, kedy spolu súvisia?

Energetická hospodárnosť je množstvo energie, ktorá je potrebná na plnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s bežným užívaním budovy. Je to v podstate množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie, či osvetlenie. Splnenie kritérií energetickej hospodárnosti majú v súvislosti s výstavbou domu kontrolovať stavebné úrady dvakrát. Po prvý krát pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia a druhýkrát počas procesu kolaudácie. Kým k vydaniu stavebného povolenia musí stavebník predložiť projektové energetické hodnotenie budovy, kolaudačné konanie už vyžaduje energetický certifikát.

Samotný stavebný zákon upravuje, že stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby technický systém budovy v rámci technických, funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov, založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried abecedne od A až po písmeno G. Nová budova musí zásadne vždy spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktorá je stanovená v čase projekcie, resp. následnej výstavby domu, či inej stavby (ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj už existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy).

Kto šetrí, má za tri – normy, pravidlá a úspora

Rodinný dom, či budovy rôzneho typu sa prirodzene stavajú so zámerom, aby tieto vydržali desaťročia. Stavebná plocha však nie je neobmedzená a rovnako tak zdroje energií, preto je legislatíva v tomto smere prísna a vo svojej podstate dbá o určitú udržateľnosť zdrojov. Kým doposiaľ pre vydanie stavebného povolenia postačovalo, aby mali nové budovy pridelený energetický certifikát A, od 01.01.2021 sa táto požiadavka sprísnila na A0. V tomto prípade je však nevyhnutné zakaždým zohľadňovať dve kritériá zároveň. Po prvé – posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, konkrétne aké množstvo tepla je potrebné na vykúrenie konkrétnej budovy. Na základe tohto sa budovy následne označujú ako nízkoenergetické, či dokonca ultranízkoenergetické. Ani toto však zákonodarcom nestačilo a tak je od 01.01.2021 nevyhnutné, aby novostavby dosahovali kategóriu domov s nulovou potrebou energie. Pre predstavivosť uvádzame, že ultranízkoenergetický dom, v kategórií A1 (platnej do konca roka 2020) mal potrebu energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m na rok, avšak novostavby rodinných domov musia v zmysle aktuálnej legislatívy dosahovať takmer nulovú potrebu energie, v ktorej na vykurovanie stačí menej než 20,4 kWh/m na rok, čo znamená, že pravidlá sa sprísnili dokonca dvojnásobne.

Druhým hľadiskom posudzovania je už vyššie zmienený energetický certifikát, na základe ktorého je konkrétna stavba zaradená do energetickej triedy.

Ako majú zaužívané postupy viesť k novým výsledkom?

Každá výstavba je viazaná svojimi pravidlami, normami, ktoré sú záväzné, a to pre jednotlivé konštrukcie a takisto maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, čo vedie k samotnej energetickej hospodárnosti. Pravidlá tepelnoizolačných vlastností obvodových stien a striech sa však dlhodobo nemenili, čo znamená, že stavba nevyžaduje hrubšie múry, ani hrubšiu tepelnú izolácie. Otázka preto znie, ako si stavebník pomôže pri plnení prísnych noriem, ak má stavať de facto rovnako ako doposiaľ?

Hoci logika môže častokrát viesť k potrebe realizácie nadštandardného zateplenia, nemožno zabúdať na tepelné straty spôsobené vnikaním vonkajšieho vzduchu do interiéru. Pokiaľ dokonca stavebník použije s nadštandardným zateplením i metódu utesnenia obvodového plášťa, zarába si v zásade na ďalší problém, kedy absentuje prívod a odvod vzduchu, čoho dôsledkom môže byť zbytočná kumulácia vlhkosti. Ako teda dosiahnuť potrebnú izoláciu a zároveň zabrániť úniku tepla? Odpoveďou je rekuperácia, alebo inak povedané systém riadeného vetrania.

Rekuperátor je zariadenie, ktorého hlavnou funkciou je spätné získavanie tepla. Princíp je jednoduchý – teplom, ktoré by sme za normálnych okolností vypustili oknom pri bežnom vetraní, dokážeme spätne zohriať čerstvý privádzaný vzduch. Proces pri tom funguje tak, že čerstvý vzduch privádzaný zvonka prechádza cez rekuperačný výmenník vo vnútri vzduchotechnickej jednotky. Do tejto z druhej strany vstúpi teplý vzduch z domu. Tieto jednotlivé vzduchy rôznej teploty sú od seba vo výmenníku oddeľované sústavou kanálikov, tak, aby nedochádzalo k spätnému prenikaniu pachov a vlhkosti z odvádzaného do privádzaného vzduchu. Steny kanálikov však umožňujú prechod tepla z odpadového (odchádzajúceho) vzduchu do privádzaného, ktorý sa týmto spôsobom zohrieva a takto vstúpi cez tzv. vzduchotechnické výustky až do interiéru stavby. Rekuperácia vo svojej podstate plní dva účely, a to hygienický a ekonomický, nakoľko svojou funkciou podporuje znižovanie nákladov úsporou tepla.

Montáž rekuperačného zariadenia pritom neslúži iba na zníženie energetickej záťaže novostavby za účelom splnenia prísnych podmienok na svoju energetickú záťaž. Rovnako je užitočné i v prípade rekonštrukcie staršej nehnuteľnosti, a to i napriek skutočnosti, že stavebné materiály v minulosti boli diametrálne odlišné od súčasných a rovnako sa v minulosti nekládol dôraz na hydroizoláciu a tepelné mosty, ak vôbec. I v tomto prípade však platí, že vynaložená investícia sa spätne vracia vo forme ušetrených nákladov na energie ako i zdravšieho prostredia, nakoľko v dôsledku rekuperácie dochádza k eliminácii prebytočnej vlhkosti stavby.

Štátna dotácia môže pomôcť nielen peňaženkám, ale i životnému prostrediu

Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa Zákona o energetickej hospodárnosti budov poskytuje príspevok s cieľom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných domov. Príspevok je poskytovaný na stavebné úpravy, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť rodinného domu. Príspevok pokryje aj časť nákladov, ktoré boli vynaložené na zateplenie rodinného domu, ako vyregulovanie vykurovacieho systému, výmenu zdroja tepla, či súvisiace stavebné úpravy. Maximálna výška príspevku môže dosiahnuť sumu 8.800,- Eur podľa dosiahnutých tepelnoizolačných vlastností obnovených alebo vymenených stavebných konštrukciách a podľa dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu po zateplení. O príspevok je pritom možné požiadať prostredníctvom webovej stránky https://byvajteusporne.sk/zateplovanie/ avšak až po zverejnení aktuálnej výzvy. V prvom polroku 2021 je pritom plánovaná Výzva č. Z8/2021 na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu.

Možnosť využiť štátnu dotáciu na zateplenie nehnuteľnosti a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky na energie tak určite stojí za zváženie.

Zdroj: blog.sme.sk; Blogy

Autor: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ

Ceny nehnuteľností rastú

Media monitoring

Jaroslav Zápala, moderátor: „Kríza nekríza, ceny nehnuteľností rastú nebývalým tempom. Štvorcový meter vlastného bývania stál v závere roka o 60 EUR viac ako v predošlom kvartáli a blíži sa k 2 tisícom EUR. Byty, domy a aj chaty sa rekordne zhodnocujú. Naposledy sme boli svedkami podobného rastu cien v období pred prasknutím realitnej bubliny a vypuknutím veľkej hospodárskej krízy.“

Marek Gudiak, redaktor: „Koronakríza nijako neovplyvnila apetít Slovákov po vlastnom bývaní.“

Marek Gudiak: „Realitní makléri sa naučili ako predávať aj v čase lockdownu. Špeciálne kamery, drony, online stretnutia, prehliadky nehnuteľností sa presunuli do virtuálneho sveta.“

Ján Palenčár: „Predovšetkým tie prvé obhliadky sa presunuli do virtuálneho sveta, kedy si ľudia robia ten výber z väčšieho množstva nehnuteľností.“

Ján Palenčár, prezident NARKS-u: „Virtuálna prehliadka alebo video komentovaná obhliadka nenahradí tú finálnu fyzickú obhliadku. Nejde len o to, čo klient vidí na tvare samom, ale je potrebné nacítiť aj atmosféru toho bytu a podobne, čiže to finálne rozhodnutie prichádza samozrejme až po tej fyzickej obhliadke. S tým máme v súčasnosti trošku problém.“

Marek Gudiak: „Napriek všetkým peripetiám nehnuteľnosti ale stúpajú na cene. Medziročne išli v roku 2020 hore o takmer 12 %, čo je najvyšší rast od roku 2008, kedy svet zasiahla veľká hospodárska kríza.“

Roman Vrbovský, analytik NBS: „Do určitej miery môžeme ten vývoj považoval za prekvapivý, alebo aspoň menej očakávaný, ak berieme do úvahy to, že nastala klasická recesia v ekonomike.“

Ján Palenčár: „Napriek tomu, že na Slovensku ekonomika pokrivkáva a naozaj pociťujeme dopady koronakrízy, tak realitný trh sa správa úplne opačne.“

Roman Vrbovský: „Samotné tie fundamenty v ekonomike zostali viac-menej zachované, alebo teda aspoň pripravené vrátiť sa naspäť na svoju predchádzajúcu úroveň po tom, čo budú protipandemické opatrenia uvoľnené.“

Ján Palenčár: „Záujemcovia majú záujem kúpiť si svoju nehnuteľnosť tak na strane vlastného bývania, ako aj ako investíciu.“

Marek Gudiak: „V závere roka dokonca nehnuteľnosti medziročne rástli až o 16 %. No a hoci Banskobystrický či Košický kraj zažil extrémne výkyvy v cenách, najvýraznejšie sa pod takéto zdraženie nehnuteľností postaral kraj Bratislavský.“

Adrian Gubčo, urbanista a bloger: „V Bratislave je veľký nepomer medzi dopytom po bývaní, ktorý je mimoriadne vysoký a ponukou bývania, ktorá je dosť malá, to znamená, že v Bratislave je jednoducho málo nových bytov na to, aby dokázali sa ceny nejakým spôsobom stabilizovať aj napriek pandémii koronavírusu.“

Marek Gudiak: „V hlavnom meste sa dokonca hovorí o blokovaní novej výstavby. Pre starostu mestskej časti Nové Mesto to malo dokonca príchuť kriminálu. Rudolfa Kusého vlani obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, blokovať mal stavebné povolenia pre viaceré veľké developerské projekty.“

Marek Gudiak: „Pani prokurátorka ako hodnotíte to rozhodnutie?“

Prokurátorka: „Nebudem to komentovať, obráťte sa na hovorcu.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Nakoniec ho po troch nociach v policajnej cele pustili na slobodu.“

Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava Nové Mesto: „Vďaka tomu, že krajský senát to všetko zastavil, myslím, že developerom sa jasne odkázalo, že toto nie je cesta.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Analytici vidia priestor na zvyšovanie cien nehnuteľností aj do budúcnosti. Napriek tomu, že je hospodárska kríza, ľudia túžia po vlastnom bývaní, a to najmä pre nízke úrokové sadzby hypoték. Marek Gudiak, televízia Markíza.”

Zdroj: TV Markíza; Televízne noviny

Autor: Marek Gudiak / Jaroslav Zápala

Schôdza vlastníkov sa konať nemusí, hlasovať môžu písomne

Media monitoring

Môžu sa bytové schôdze konať aj v čase prísnych protiepidemiologických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19? Porušia vlastníci zákon, ak sa schôdza koná?

Zuzana Hlavačková

O záležitostiach týkajúcich sa správy bytového domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku hlasujú vlastníci týchto priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov na schôdzi alebo zhromaždení, ktoré sa musia konať aspoň raz za rok. Neuplatnenie si hlasovacieho práva prináša spoluzodpovednosť za samotnú správu domu, jeho technický stav, ako aj za hospodárenie so spoločným majetkom. Vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) síce zaviedli prísne opatrenia, medzi ktoré patrí aj zákaz zhromažďovania, netýkajú sa ale schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tieto schôdze a zhromaždenia majú v každej vyhláške ÚVZ SR ustanovenú výnimku. Aj v aktuálnej vyhláške ÚVZ SR sa uvádza výnimka, že zákazy a príkazy vydané v súvislosti s organizáciou hromadných podujatí sa nevzťahujú na zasadnutia, schôdze a iné podujatia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona. Patria sem teda aj zhromaždenia a schôdze vlastníkov bytov. Táto skutočnosť sa týka viac ako dvoch miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenska. Združenie pre lepšiu správu bytových domov považuje za nutné upozorniť na skutočnosť, že na schôdzach vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko nákazy. Na Slovensku sú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov a stretnutie týchto vlastníkov môže spôsobiť šírenie choroby C0VID-19. V prípade, ak by schôdze vypadli z povolených výnimiek, vlastníci stále môžu rozhodovať o veciach potrebných na správu bytového domu. Núka sa im totiž možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní. Združenie pre lepšiu správu bytových domov považuje práve túto formu za najlepšie možné riešenie pre jej bezkontaktnosť. „Pandémia núti ale správcov prispôsobovať sa novým a často nečakaným situáciám. Najčastejšou situáciou je volba overovateľov na zhromaždení, ak sa vlastníci rozhodnú hlasovať o určitej otázke touto formou. Vlastníci teda nemajú schválených univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní, ktorí sú pre písomné hlasovanie kľúčoví a bez ktorých nie je možné písomné hlasovanie uskutočniť. Ako teda postupovať v takomto prípade? Univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní je možné zvoliť výhradne na schôdzi vlastníkov, a preto aj v tejto situácií je potrebné zvolať schôdzu (ak to opatrenia ÚVZ SR dovolia), na ktorej budú môcť byť zvolení,” upozorňuje Združenie pre lepšiu správu bytových domov. Výhodou je, že pri ich volbe nie je potrebné žiadne percentuálne kvórum, a preto stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných vlastníkov. Odporúča zvoliť aspoň štyrochpiatich overovateľov, aby sa mohli striedať, prípadne ak niektorý z nich nebude k dispozícii, vedia sa vzájomne nahradiť.

Univerzálnych overovateľov písomných hlasovaní môžete efektívne využiť aj po pandémii vzhľadom na to, že spôsob písomného hlasovania je jednoduchší na získanie potrebného kvóra ako prostredníctvom zhromaždenia alebo schôdze. Okrem uvedeného postupu je následne jedinou možnou alternatívou overenie podpisu hlasujúceho vlastníka na notárskom úrade alebo na matrike. Iba táto možnosť nahrádza povinnosť overiť podpis overovateľmi. Hlasovanie elektronickou formou zatiaľ nie je prípustné. Správcovi alebo spoločenstvu dokonca nehrozí v prípade nezvolania schôdze ani splnenie obavy, že by si vlastníci v prípade havarijných stavov a situácií nemohli odhlasovať dodávateľa služieb. V takomto prípade síce nemôže prebehnúť písomné hlasovanie, správca a predseda spoločenstva ale môžu pri bezprostrednom ohrození riešiť a konať aj bez súhlasu vlastníkov. Správcovi alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov bytový zákon ukladá povinnosť zorganizovať schôdzu alebo zhromaždenie minimálne jedenkrát do roka. Ak si túto povinnosť nesplnia, môžu dostať s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy sankcie. Nútení sú preto organizovať schôdze aj napriek nesúhlasu vlastníkov a napriek tomu, že môžu potenciálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohroziť. A ako to je s umožnením vstupu tretej osoby do bytu? Vlastníci sa boja vpúšťať opravárov, prípadne osoby vykonávajúce odpisy vody či plynu. Podľa bytového zákona je vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu, alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu, alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.” Pod toto ustanovenie je možné subsumovať situáciu, keď sa napr. vlastníci rozhodli zákonným spôsobom realizovať výmenu rozvodov a určitý vlastník nemá záujem pustiť do svojho bytu alebo nebytového priestoru tretiu osobu zo spoločnosti, ktorá výmenu realizuje. To isté platí ale aj napr. o výkone odpočtov a iných situáciách. Jedinou sankciou v prípade takéhoto konania je možnosť vymáhania si možnej škody..

Ako sa hlasuje na schôdzi vlastníkov

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. Rozhodnutia vlastníkov sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo zhromaždení písomným hlasovaním. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome. Platí to aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.

Schôdza vlastníkov

Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada spoločenstva

vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.

Termín schôdze

Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.

Kto vedie schôdzu

Schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.

Písomné hlasovanie

Písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania.

Podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné osvedčenie pravosti podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

Zápisnica

Zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpisujú overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorýju odmietol podpísať.

Zápisnica musí obsahovať najmä

a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania

b)odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu

c)znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov

d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov e)otázky písomného hlasovania a jeho výsledky f)meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy.

Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.

Platné rozhodnutia

Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Potrebný počet hlasov

1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve b) voľbe alebo odvolaní predsedu c) stanovách spoločenstva a zásadách hospodárenia spoločenstva d) výške odmeny predsedovi a členom rady a výške mesačných platieb za správu spoločenstva e ) zmluve o výkone správy, jej zmene, zániku alebo výpovedi a o poverení osoby oprávnenej podpísať tieto právne úkony po schválení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome f) výške platby za správu g) zmene formy správy h) výške odmeny zástupcu vlastníkov i) preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi j )zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia k) zohľadnení miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome I) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorou môžu byť ohrozovaní alebo rušení ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v neprimeranom rozsahu m) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak n) inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu o) podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome p) nájme a výpožičke spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, r) práve výlučne užívať nové spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome s) prijatí, zmene alebo zrušení domového poriadku.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o

a) zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu b) zmluve o úvere alebo jeho zmene c) zmluve o zabezpečení úveru alebo jeho zmene d) zmluve o nájme a kúpe veci. ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania, alebo jej zmene e) zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne susediť f) zriadení vecného bremena k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a k priľahlému pozemku.

Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o zmluve o

a) prevode vlastníctva nebytového priestoru, priľahlého pozemku, príslušenstva alebo ich častí, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome b) výstavbe výlučne novej spoločnej časti domu, výlučne nového spoločného zariadenia domu alebo výlučne nového príslušenstva, ktorými sa dom pôdorysne rozšíri a ktoré budú prevádzkovo spojené s domom alebo ojej zmene. O veciach, ktoré nie sú upravené vyššie, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania. Súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje pri montáži zdvíhacieho zariadenia podľa osobitného zákona v spoločných častiach bytového domu. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci podlá odseku 1 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 2 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 4 paragrafu 14 b bytového zákona do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, zmluve o úvere alebo jej zmene, zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, rozdelení spoločenstva a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. ZDROJ: BYTOVÝ ZÁKON

Schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov zakázané nie sú

Uplynul rok od prvých potvrdených prípadov COVID-19 a od začiatku zavedenia mnohých opatrení a obmedzení na zamedzenie šírenia tohto ochorenia. Postupne sa zrušilo organizovanie hromadných podujatí, spoločenských akcií a v čase zhoršenej epidemickej situácie došlo aj k zatváraniu obchodných prevádzok či reštaurácií a kostolov. Tieto reštrikcie boli prijaté na zabránenie komunitného šírenia vírusu.

Epicentra nekontrolovateľného šírenia COVID 19

Napriek všetkým tvrdým opatreniam vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva SR akoby prehliadali jedno z veľkých ohrození dobrých výsledkov pri znižovaní počtu nakazených, ktorým sú schôdze a zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Tieto schôdze a zhromaždenia majú v každej vyhláške ÚVZ SR ustanovenú výnimku. Aj v aktuálnej vyhláške ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, publikovanej vo Vestníku vlády SR, Ročník 31, Čiastka 8 z 21. januára 2021 je vo Vyhláške č. 13 v § 4 opäť ustanovená výnimka, že zákazy a príkazy vydané v súvislosti s organizáciou hromadných podujatí sa nevzťahujú na zasadnutia, schôdze a iné podujatia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona. Do tejto výnimky patria aj zhromaždenia a schôdze vlastníkov bytov, ktoré sa konajú na základe zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Téma schôdzí a zhromaždení vlastníkov sa týka viac ako 2 miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenskej republiky. Považujeme rovnako za nutné upozorniť na skutočnosť, že schôdzí vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko nákazy. Na Slovensku sú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov a stretnutie týchto vlastníkov na schôdzi môže mať za následok šírenie nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Združenie pre lepšiu správu bytových domov na toto riziko opakovane upozorňovalo ako Úrad verejného zdravotníctva SR, v ktorého kompetencii je vydávanie vyhlášok, tak aj Úrad vlády SR. Doposiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď. Na túto skutočnosť okrem Združenia pre lepšiu správu bytových domov upozorňovali kompetentné orgány aj samotní správcovia či predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorých podnety rovnako neboli akceptované.

Nekompetentné odpovede

Mnohí správcovia a predsedovia spoločenstiev vlastníkov sa s dôverou obracajú vo veci schôdzí a zhromaždení vlastníkov na kompetentné orgány ohľadom poskytnutia informácií, či je možné organizovať schôdze vlastníkov alebo nie. Žiaľ, mnohokrát sa k nám dostala informácia, že im poskytli nepravdivú odpoveď, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konať nemôžu. Dôvodom dlhodobej ignorácie potreby vylúčiť výnimku schôdzí a zhromaždení vlastníkov z vyhlášok ÚVZ SR môže byť jednoducho neznalosť. Nielen zamestnanci jednotlivých rezortov, ale aj kompetentné orgány si pravdepodobne neuvedomujú, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konajú na základe zákona, a teda patria do výnimky ustanovenej v každej jednej vyhláške ÚVZ SR. Schôdze a zhromaždenia vlastníkov nie sú klasickým hromadným podujatím, ktorých organizácia je aktuálne zakázaná, a toto si treba uvedomiť.

Čo sa bude diať s domom?

Aj keď schôdze vlastníkov v režime zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len BytZ) vypadnú z režimu povolených hromadných podujatí, vlastníci majú stále možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní, ktoré je s ohľadom na jeho bezkontaktnú formu, t. j. takú, ktorá nieje spojená so zhromažďovaním sa osôb, omnoho bezpečnejšia Rovnako je potrebné poukázať na fakt, že správcovi alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov BytZ ukladá povinnosť zorganizovať schôdzu alebo zhromaždenie minimálne lx do roka, takže si nemôžu jednoducho povedať, že schôdzu tento rok neuskutočnia. V prípade nesplnenia si tejto povinnosti môžu byť správcovia s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o výkone správy dokonca sankcionovaní. Správcovia a predsedovia spoločenstiev sú s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nútení organizovať schôdze aj napriek nesúhlasu vlastníkov a napriek tomu, že môžu potenciálne vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohroziť. Opodstatnená nie je ani obava, že by si vlastníci v prípade havarijných stavov a situácií nemohli odhlasovať napr. dodávateľa služieb, vzhľadom na to, že aj v prípade, ak by vlastníci nemohli uskutočniť písomné hlasovanie z dôvodu absencie zvolených overovateľov, tak ani v takomto prípade nehrozí vážne nebezpečenstvo, pretože správca a predseda spoločenstva môžu pri bezprostrednom ohrození konať aj bez súhlasu vlastníkov, podľa § 9 ods. 4 BytZ.

Zdroj: Pravda; užitočná pravda

Autor: Zuzana Hlavačková

Aktuálne informácie o regióne Západné Slovensko – NARKS

Media monitoring

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je organizácia, ktorá spája realitných odborníkov na celom území republiky a tiež sa zaoberá aj jednotlivými regiónmi. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že do Roadshow NARKS v roku 2019 bolo zaradené aj Mesto Komárno a tiež aj rozsiahly článok v denníku Új Szó dňa 23.01.2021, zameraný na nové predpisy vzťahujúce sa na energetické certifikáty a aktuálnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami.

Na celom svete je veľmi aktuálnou otázkou ochrana životného prostredia. V poslednom období sa venuje zvýšená pozornosť energetickej úspornosti budov. Pri novostavbách sa vyžaduje energetické hodnotenie budov, čo je súčasťou projektovej dokumentácie a následne pri kolaudácii je potrebný energetický certifikát. Do konca roku 2020 postačil energetický certifikát A1, od januára 2021 sa však už vyžaduje energetický certifikát A0. Certifikát A1 je uznaný od 01.01.2021 iba v tom prípade, ak stavebné povolenie bolo vydané do 31.12.2020. Energetický certifikát sa nevyžaduje pri nasledovných budovách: národná kultúrna pamiatka, budovy s historickou hodnotou, kostoly, dočasné stavby (budú užívané menej ako 2 roky), obytné domy, ktoré budú počas roka v užívaní menej, ako 4 mesiace, budovy s úžitkovou plochou menej ako 50 m2. Pri výstavbe budov v kategórii A0 možno požiadať o dotáciu vo výške 8.000,- Eur. Teória aj prax poukazujú na to, že bude veľmi ťažké vyhovieť súčasným energetickým normám bez využitia slnečnej energie. Je pravdou, že pri dosiahnutí maximálneho zníženia energetickej spotreby budov vznikajú investorovi vyššie náklady pri výstavbe, avšak výsledkom tejto investície navyše, je dlhodobé zníženie režijných nákladov a následná lepšia predajnosť týchto nehnuteľností. Opatrenia na energetickú úspornosť sa nevzťahujú len na prevádzkovanie budov, ale aj na ich výstavbu a ich prípadné odstránenie. (Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby č. 364/2012, novelizovaná vyhláškou č. 324/2016, technické normy STN 73 0540, STN EN 15603). Tieto opatrenia spôsobujú, že na trhu s nehnuteľnosťami bude čím ďalej, tým väčší počet energeticky úsporných budov. V dôsledku pandémie spôsobenej vírusom COVID 19, všetky odvetvia národného hospodárstva prežívajú veľmi nezvyčajné obdobie, čo ovplyvňuje aj vývoj trhu s nehnuteľnosťami. Skúsenosť našej rodinnej firmy s mojím bratom, Ing. Tiborom Szabóom je taká, že vďaka tomu, že prvá vlna pandémie v roku 2020 skončila pomerne rýchlo, nemalo toto obdobie tak razantný vplyv na ceny nehnuteľností.  V druhej polovici roku 2020 sa cenová úroveň nehnuteľností zvýšila aj v našom regióne (Komárno, Nové Zámky a okolie). Aj na tento región Slovenska sa vzťahuje, že na vysokú úroveň cien nehnuteľností vplýva aj nedostatok novostavieb a malý podiel nájomných bytov na celkovom bytovom fonde.

Čo prinesie rok 2021 na realitnom trhu v južných regiónoch Slovenska?

Na túto otázku sa v tomto momente odpovedá ťažko. Podľa môjho názoru celkový ekonomický dopad súčasných obmedzení pocítime v druhom štvrťroku roku 2021. Odborníci v NARKS-e očakávajú, že ak sa oživí hospodárstvo a za predpokladu, že  banky nesprísnia podmienky poskytnutia hypotekárnych úverov, ceny nehnuteľností by mali byť stabilné aj naďalej. Zároveň záujem o kúpu nehnuteľností by nemal rapídne klesnúť. V januári 2021 napríklad v meste Nové Zámky boli ceny novopostavených bytov na úrovni 2.000,- Eur, čo sa približuje k cenám v niektorých krajských mestách. Aj štatistika cien v meste Komárno uvádza, že ceny bytov a domov boli v druhej polovici roku 2020 stabilné. Vyplýva to aj z toho, že väčšina obyvateľov sa viac vyzná v investíciách do nehnuteľností, ako do cenných papierov. Výnosy investovania do nehnuteľností vynášajú síce menší zisk ako cenné papiere, ale je to stále viac, ako je výška inflácie. Na činnosť realitných maklérov v Komárne, ale aj v ostatných pohraničných mestách vplýva aj obmedzenie prechodu cez hranice za účelom obhliadky zahraničnej nehnuteľností. Tieto podmienky sú obsiahnuté v Uznesení vlády SR č. 1 zo dňa 06.01.2021 ,  č. 44 zo dňa 20.01.2021 s platnosťou do 26.01.2021 a č.30 s platnosťou od 27.01.2021. V Maďarsku v týchto dňoch neplatí zákaz vychádzania a zo Slovenska je možné cestovať za hranice, ak má osoba pracovnú zmluvu v Maďarsku alebo je majiteľom/spolumajiteľom, resp. konateľom firmy v Maďarsku alebo má na území Maďarska trvalý pobyt. Zároveň musí mať osoba pri sebe platný „negatívny“ test na COVID 19. Všetky tieto obmedzujúce opatrenia žiaľ vplývajú na činnosť realitných kancelárií nielen v južných regiónoch Slovenska. Verme, že rok 2021 prinesie výhodné podmienky pre každého účastníka realitného trhu.

Autor: Ing. Zsolt Szabó