Čierne stavby sa ešte vždy dajú aj dodatočne legalizovať

Pri nepovolených alebo neohlásených objektoch pristupujú mestá k pokutám. Stavebné úrady môžu vlastníkom nariadiť aj ich odstránenie.

Stavebný zákon je ešte stále postavený na zásade, že vydať rozhodnutie, ktorým čiernu stavbu nariadi obec alebo mesto odstrániť, môže až vtedy, ak sa preukáže, že ju nie je možné dodatočne povoliť. Tiež sa tak môže stať aj, ak stavebník nespolupracuje. Napríklad ak v určenej lehote nepredloží doklady, podľa ktorých by stavebný úrad vyhodnotil, či je alebo nie je možná dodatočná legalizácia. V žiadnom prípade v novom zákone by sa podľa trnavského mestského úradu nemala pripustiť akákoľvek možnosť dodatočnej legalizácie. „Napríklad aj pri užívaní bez kolaudácie – mať možnosť odpojiť objekt od elektriny a vody, čím by bol užívateľ prinútený okamžite zabezpečiť nápravu,“ vraví Veronika Majtánová, hovorkyňa Mestského úradu v Trnave.

Čiernych stavieb je v Nitre pomerne veľa. „Problémy nám robí najmä paragraf 88 stavebného zákona, ktorý o nich pojednáva. Zastávame názor, že v prípade čiernych stavieb by sa malo konať prísnejšie,“ dopĺňa Tomáš Holúbek, hovorca mestského úradu v Nitre.

Dodatočné povolenie

Trnava zaznamenáva veľký rozmach výstavby už niekoľko rokov. Ide o intenzívnu výstavbu obchodných centier, bytových domov, polyfunkčných objektov i priemyselných areálov či výstavbu dopravnej a technickej infraštruktúry. Za predchádzajúci rok vydalo 324 stavebných povolení. Potrebné je nielen pre novostavby, ale aj na zmeny dokončených stavieb, ktoré sa realizujú stavebnými úpravami, prístavbou a nadstavbou. Ak sa podľa hovorkyne Trnavy preukáže, že objekt je v súlade s verejnými záujmami – myslí sa tým predovšetkým súlad s platným územným plánom, a majetkové vzťahy sú tiež v poriadku, stavebný úrad ju dodatočne povolí. Vlani vydal mestský úrad v Trnave 15 rozhodnutí, ktorým dodatočne stavby povolil.

„Konanie o dodatočnom povolení stavby je správnym konaním rovnako ako klasické stavebné konanie. Stavebný úrad prizve aj na toto konanie zákonom predpokladaných účastníkov a výsledkom je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čiže dodatočné stavebné povolenie.“

Začať sa môže buď tým, že sám stavebník iniciatívne podá na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, alebo – ak existenciu čiernej stavby zistí stavebný úrad skôr – začne konanie sám. V oboch prípadoch však musí stavebník preukázať, že stavba spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby mohla byť dodatočne povolená.

Námietky susedov

Tak ako v klasickom stavebnom konaní, aj v konaní o dodatočnom povolení stavby môžu jeho účastníci, predovšetkým susedia, podávať námietky a po vydaní dodatočného stavebného povolenia môžu podávať opravné prostriedky. V súčasnosti je proces vydania rozhodnutia o odstránení čiernej stavby často vecne aj časovo náročný a keďže ide o zásah do vlastníckych práv – hoci získaných neoprávnene, je už podľa hovorkyne mesta pravidlom, že vec skončí na súde ako na poslednej inštancii. „Súd preskúma, či bolo rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané v súlade so zákonom. Najdôležitejšie z pohľadu stavebného úradu je zabrániť nelegálnej čiernej stavbe hneď pri jej začatí. Preto je aj zo strany vlastníkov susedných nehnuteľností – pokiaľ nemajú informáciu o povolení stavebnej činnosti dôležité, aby podali bezodkladne podnet na stavebný úrad.“

K žiadosti sa prikladajú aj doklady a rôzne stanoviská

Obecné a mestské úrady zvyknú na svojich internetových stránkach zverejňovať vzory tlačív. Obsahujú aj adresy úradov a inštitúcií, od ktorých potrebujete vyjadrenia. K žiadosti sa prikladajú najmä tieto písomnosti:

1. Doklady, ktorými ako žiadateľ preukážete vzťah k pozemku alebo stavbe. Úrady už nevyžadujú listy vlastníctva. Ak však nie ste vlastníkom, k žiadosti prikladáte doklad o inom práve k pozemku či stavbe, ktoré vás oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej. Nie je už potrebná ani kópia alebo originál katastrálnej mapy.

2. Projektová dokumentácia – teda projekt stavby – sa predkladá v dvoch vyhotoveniach. Vypracovaná musí byť oprávnenou osobou (ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) stavebného zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním) vrátane tepelnotechnického a energetického posudku.

3. Ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, budete potrebovať vyhlásenie osoby vykonávajúcej stavený dozor alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby.

4. Ďalej sú potrebné aj rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov a organizácií k stavebnému konaniu. Rozsah sa stanoví podľa potreby.

5. V prípade, že vybavením žiadosti poveríte inú fyzickú alebo právnickú osobu, je potrebné predložiť aj písomné splnomocnenie.

6. Zaplatíte správny poplatok, a to 20 eur ako fyzická osoba a 50 eur platia právnické osoby. Platí sa v hotovosti v pokladnici príslušného mesta, prevodným príkazom, prípadne poštovou poukážkou. Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Pozor! Jednoduchú stavbu je možné začať a vykonávať až po doručení písomného oznámenia obce, že proti stavbe nemá námietky.

Zdroj: Mestský úrad Trnava

Na ktoré stavby, úpravy a udržiavacie práce stačí ohlásenie

Stavebnému úradu treba ohlásiť predovšetkým drobné stavby, niektoré stavebné úpravy a zákonom presne určené stavby elektronických komunikačných sietí a telekomunikačných zariadení. Povinnosť sa vzťahuje aj na udržiavacie práce, ak nejde o bežné udržiavacie práce.

1. Ohlasovacia povinnosť postačí v nasledujúcich prípadoch:

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí;

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do jej nosných konštrukcií, nemení sa spôsob jej užívania a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej požiarnu bezpečnosť, vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou;

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 metrov, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby;

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a výška 4,5 metra;

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby;

h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 štvorcové metre, ak stavebný zákon neustanovuje inak.

2. Niektoré podmienky musia byť splnené súčasne

Napríklad, ak ide o stavebné úpravy, ktorými sa síce podstatne nemení vzhľad stavby ani spôsob jej užívania, zasahuje sa však do jej nosných konštrukcií, úpravy nemôžete robiť bez stavebného povolenia. Typické sú prerábky bytov, pri ktorých sa zasahuje do nosných stien. Tiež zmeny tvarov strechy, keď sa zasahuje do nosných konštrukcií stavby, prípadne sa podstatne mení jej vzhľad. To isté platí o zväčšení otvorov na dvere a okná, ktoré sú v nosných stenách.

3. Nevyžaduje sa územné rozhodnutie

Na drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce nepotrebujete územné rozhodnutie. Ani pri stavbách, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti. Územné rozhodnutie nie je potrebné ani pri stavbách, ktoré umiestnite v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb. Podmienkou však je, že sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Nevyžaduje sa ani pri reklamných stavbách. V ostatných  prípadoch územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa stavebného zákona alebo povoľovacieho konania podľa stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu. Stavebné konanie teda z procesnoprávneho hľadiska nemožno začať skôr ako pred dosiahnutím právoplatného územného rozhodnutia, napríklad rozhodnutia o umiestnení stavby.

4. Ohlásenie podajte pred realizáciou stavby

Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojíte jednoduchý situačný výkres. Uskutočniť ich môžete len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti tomu podľa podaného ohlásenia nemá námietky. V opačnom prípade by išlo o neohlásenú stavbu, čo je v rozpore so stavebným poriadkom. Ak stavebný úrad na základe vlastnej činnosti alebo podnetu inej osoby zistí, že sa uskutočňuje neohlásená stavba, je povinný vykonať štátny stavebný dohľad.

5. Kritériá pre drobné stavby

Drobné stavby sú podľa stavebného zákona definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to:

a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a výška 5 metrov, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení;

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 štvorcových metrov a hĺbka 3 metre, napríklad pivnice, žumpy.

Za drobné stavby sa považujú aj:

a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 štvorcových metrov a výška 5 metrov, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva;

b) oplotenie;

c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby;

d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a podobne;

e) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 štvorcové metre.

Pozor! Zohľadniť musíte všetky podmienky. Nestačí, ak zastavaná plocha plánovanej stavby nepresahuje 25 štvorcových metrov. Automaticky to neznamená, že ide o drobnú stavbu, ktorá nepodlieha povoľovaciemu režimu. Musí mať doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Ak nesprávne posúdite túto situáciu a nepôjde o stavbu, ktorú možno uskutočňovať iba na základe ohlásenia, stavebný úrad začne dodatočné stavebné konanie spojené s prejednaním priestupku alebo správneho deliktu. Ak by bolo dodatočné povolenie takejto stavby v rozpore s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi jej odstránenie.

6. Kritériá pre jednoduché stavby

Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. Podľa stavebného zákona sú definované ako:

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie;

b) stavby na individuálnu rekreáciu, napríklad rekreačné chaty;

c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov a výšku 15 metrov;

d) oporné múry;

e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov a hĺbka 6 metrov;

f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 štvorcových metrov.

Jednoduchá stavba nemôže mať ďalšie nadzemné podlažie, pričom zákon rozlišuje medzi podlažím a podkrovím. Podlažie je podľa technickej normy časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktiež vyhláška vymedzuje pojem podlažie ako dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Pre stavby na individuálnu rekreáciu zákon neustanovuje žiadne konkrétne obmedzenie z hľadiska zastavenej plochy, podlažnosti alebo výšky.

Pozor! Jednoduchú stavbu, jej prístavbu a nadstavbu možno realizovať na základe ohlásenia, len ak tak určil stavebný úrad v predchádzajúcom územnom rozhodnutí. Napríklad v územnom rozhodnutí pre lokality individuálnej bytovej výstavby.

Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien, ale aj drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore, ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré stačilo ohlásiť.

Pre ich povoľovanie sa v ostatných prípadoch – to znamená, ak ich nemožno realizovať len na základe ohlásenia – uplatňuje zjednodušený povoľovací režim. V takomto prípade stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe – ide o takzvané integrované územné a stavebné konanie. Avšak len vtedy, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Zdroj: www.stavebnekonanie.eu

Vzor tlačiva na ohlásenie jednoduchej stavby

MESTO / OBEC*……………………

MESTSKÝ ÚRAD V ………, spoločný obecný úrad *

Odbor stavebný a životného prostredia

Ulica ………

Mesto ………..

V …………………… dňa …………………………..

Vec: OHLÁSENIE JEDNODUCHEJ STAVBY

názov stavby ……………………………………………………………………………………………………………..

v obci ……………………………………………………………………………………………………………………….

podľa § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení noviel a § 8 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona

Žiadateľ (stavebník):

Meno a priezvisko (názov) …………………………………………………………………………………………..

Adresa (sídlo) žiadateľa vrátane PSČ …………………………………………………………………………..

Dátum narodenia (IČO) ……………………………………………………. číslo telefónu …………………

Druh, účel a miesto stavby:

………………………………………………………………………………………………………………………………..

…………………………………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………………………………

Parcelné čísla a druhy (kultúry) stavebného pozemku podľa katastra nehnuteľností:

parc. č.: …………………………………………………………………………………………………………………..

katastrálne územie …………………………………………………. vo výmere…………………………… m2 vedený ako (uvedie sa kultúra pozemku) ………………………………………………………………………. spôsob doterajšieho využitia ………………………………………………………………………………………..

Ak ide o prístavbu – nadstavbu, uviesť súpisné číslo objektu ……………………………………………

Parcelné čísla ostatných pozemkov, ktoré sa použijú ako stavenisko: ………………………………. …………………………………………………………………………………………………………………………………

Predpokladaný termín dokončenia stavby (pri dočasnej stavbe uviesť dobu jej užívania), mesiac – rok ……………………………………………………………………………………………………………..

Vlastnícke právo (alebo iné právo) k stavebnému pozemku:

K pozemku, na ktorom má byť stavba uskutočnená, má stavebník:

– vlastnícke právo

– iné právo (uviesť aké) ……………………………………………………………………………………………..

*/nehodiace sa prečiarknite

Územné rozhodnutie vydal: ……………………………………………………………………………………….

Pod číslom ………………………………………………………….. Dňa: ……………………………………………….

Údaje o dokumentácii:

Projektovú dokumentáciu stavby vypracoval (uviesť meno, adresu projektanta i číslo oprávnenia): ………………………………………………………………………………………………………………………………….

………………………………………………………………………………………………………………………………….

Spôsob uskutočnenia stavby:

– svojpomocne: odborný dozor bude vykonávať: …………………………………………………………….

……………………………………………………………………………………………

(meno a adresa)

– dodávateľsky: zhotoviteľ……………………………………………………………………………………………

……………………………………………………………………………………………

(meno a adresa)

Odhad stavebných nákladov: …………………………………………………………………………….. eur

Základné údaje o stavbe, jej členení, technickom a výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a o súvisiacich opatreniach:

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

………………………………………………………………………………………………………………………………….

…………………………………………………..

podpis žiadateľa (stavebníka)

U právnických osôb odtlačok pečiatky,

meno, priezvisko, funkcia a podpis

oprávnenej osoby

Zdroj: Mestský úrad Trnava

 

Zdroj: hnonline.sk; Praktické HN

Autor: Helena Kokolová