Heger chystá krakena – daň z nehnuteľností

Za veľký dom či byt sa vraj zvýši o stovky eur

Zuzana Kullová

Daň z nehnuteľností sa zrejme od budúceho roka výrazne zvýši – možno až trojnásobne. Minister financií Eduard Heger viackrát zdôraznil, že nehnuteľnosti by sa mali zdaňovať na hodnotovom princípe. Viac chce objasniť až pri chystanej daňovej reforme, ktorú tají už rok. Inak povedané, za drahšie a luxusné nehnuteľnosti sa bude platiť na tejto dani viac. Ráta sa s progresívnou formou zdaňovania podľa hodnoty nehnuteľnosti. Otázkou zostáva, čo si štát predstavuje pod slovom luxus a ako nastaví dané pravidlá.

Možno bude aj diskusia

Z nič nehovoriacich fráz rezortu sa snažia analytici vydedukovať, čo také veľké sa chystá, keď sa to tak tají. Zníženie daní pre firmy či ľudí by pravdepodobne rýchlo ohlásili na nejakej tlačovej konferencii, v hre budú teda zrejme úplne iné zámery. Podľa analytikov Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) možno predpokladať, že vlajkovou loďou novej daňovej reformy budú vyššie dane z nehnuteľností, a to až trojnásobne oproti súčasnému stavu.

Dnes sú dane z nehnuteľností v kompetencii samospráv a vyrátavajú sa z rozlohy bytu, domu či pozemku. Po novom sa budú počítať podľa hodnoty nehnuteľnosti. „Sami bohatí ľudia mi povedali – pokojne nás zdaňte viac, pomôže to Slovensku, my sa toho nebojíme. Nechceme robiť žiadne tiché zdaňovanie, budeme o tom diskutovať,“ uviedol pre médiá minister. Schválenie zákona v parlamente by rád videl koncom roka. Pravda, na inú odbornú diskusiu – o reformnom pláne obnovy – sme márne čakali od leta minulého roka.

Slovensko verzus OECD

Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) má Slovensko dlhodobo jedny z najnižších daní z nehnuteľností. Kým v priemernej krajine EÚ v roku 2019 predstavovali výnosy z majetkových daní 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), u nás to bolo len 0,4 percenta.

Výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktor Novysedlák poukazuje na potrebu konsolidácie verejných financií. Odhadované trojnásobné zvýšenie príjmov z majetkových daní by podľa neho priblížilo Slovensko k európskemu priemeru. Tá je dosť vysoká najmä vplyvom vysokých daní z majetku vo Francúzsku či Veľkej Británii. „Dosiahnutiu mediánovej úrovne by zodpovedalo len dvojnásobné zvýšenie príjmov z daní z majetku,“ dopĺňa V. Novysedlák.

Keď kuchyňu vlastní štát

Štát však určite narazí na problém, ako v praxi zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie majiteľov nehnuteľností. Ilustruje to napríklad situácia starších ľudí vlastniacich hodnotnú nehnuteľnosť. Človek nemusí vedieť ovplyvniť, či sa napríklad jeho bežný dom raz neocitne v lukratívnej štvrti. „Bez akéhokoľvek pričinenia bude zrazu šetrný, skromný človek, ktorý nikdy nemal nadštandardné príjmy, čeliť vysokému daňovému zaťaženiu,“ konštatuje Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Riešením môže byť odloženie časti dane – vlastník ju nemusí platiť celú, ale eviduje sa mu daňový dlh, ktorý sa splatí z predaja nehnuteľnosti po jeho smrti, respektíve sa zohľadní v dedičskom konaní.

Podľa odborníkov z INESS však daň z nehnuteľností znamená, že vlastníctvo nie je celkom plnohodnotné. „Obrazne povedané, vašu kuchyňu vlastní vždy štát. Daň z nehnuteľnosti je tak v skutočnosti zavádzajúci pojem. Človek v skutočnosti platí takzvanú daň z bývania,“ vysvetľuje R. Ďurana. Teda človek, aj keď býva vo vlastnom, platí akúsi obdobu ročného nájomného, ktoré môže podľa novej reformy dosahovať pokojne aj vyše tisíc eur.

Zatiaľ nie je jasné, či by potenciálne vyššia daň z nehnuteľností mohla do budúcnosti ovplyvniť ceny na realitnom trhu. „Nepredpokladám to,“ konštatuje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Pálenčár, „aj vzhľadom na to, že vláda uvažuje o celoplošnom zvyšovaní tejto dane.“

—-

Cenové mapy a daň

Pri výpočte dane z nehnuteľností zohľadňujúcej hodnotu sa má po novom vychádzať z parametrov, ktoré určí štát. Napríklad s ohľadom na lokalitu či lukratívnosť. Podľa riaditeľa RRZ Viktora Novysedláka je ideálne vypočítavať daň z reálnej trhovej ceny, čo si vyžaduje detailné cenové mapy. „Niektoré krajiny dokážu rozlišovať medzi hodnotou nehnuteľností až na úroveň ulíc,“ objasňuje pre TREND. Na Slovensku existuje viacero cenových máp súkromných spoločností a finančných inštitúcií. Najznámejšia je cenová mapa cmn.sk, ktorej garantom je NARKS. (zk)

—-

0,4 % HDP je na Slovensku výnos z majetkových daní

 

Zdroj: Trend; Financie

Autor: Zuzana Kullová