Archív kategorií: Uncategorized

Pozemkové spoločenstvá čaká v budúcom roku séria zmien

POVINNOSTI Pozemkové spoločenstvá čaká rad termínov, ktoré budú musieť dodržať.

Napríklad do polovice budúceho roka, do 30. júna 2019, musia prispôsobiť stanovy alebo zmluvu novele zákona. Zmien, ktoré bude treba v spoločenstvách urobiť na základe novely zákona, je celý rad, vraví Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

[HN; 157/2018; 15/08/2018; s.: 15; Helena Kokolová ; Zaradenie: HN EXPERT]

Musia najmä prispôsobiť zmluvy o spoločenstve novele zákona, doplniť údaje o tom, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločných alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Doplniť treba aj podrobnosti o spôsobe vystúpenia zo spoločenstva, ak ide o vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti.

Pripomína aj povinnosť spoločenstva uviesť v zmluve a v registri spoločenstiev na okresnom úrade riadnu adresu svojho sídla. V zmluve treba aj upraviť podrobnosti o náhradníkoch za členov výboru a dozornej rady, najmä spôsob ich výberu a nastupovania do funkcií.

Upraviť treba aj zoznam členov v tom zmysle, že už v ňom nemusí byť uvádzaný titul nadobudnutia podielu, pretože je zrejmý z listu vlastníctva, ale musí v ňom byť právny
predchodca aktuálneho vlastníka, vraví Vanko.

Hrozba sankcie

Novela zákona o pozemkových spoločenstvách je rozsiahla. Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva preto v záujme informovanosti vlastníkov lesov usporiada v jesenných mesiacoch roku 2018 sériu informačných seminárov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Chceme vlastníkov lesov detailne oboznámiť so zmenami a s ich dôsledkami na činnosť pozemkových spoločenstiev, vraví Vanko.

Keďže zmeny treba realizovať do polovice budúceho roka, je potrebné termíny zvolania zhromaždení prispôsobiť tomuto dátumu.

Nedodržanie realizovania zmien predpísaných novelou zákona a nesplnenie ohlasovacej povinnosti môže orgán štátnej správy sankcionovať pokutou od sto do tritisíc eur, upozorňuje Vanko.

Starostlivosť o les

Spoločenstvo, ktoré sa zrušilo do 30. júna 2018, je do 31. augusta 2018 povinné zabezpečiť starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo určiť obhospodarovateľa lesa. Táto úprava podľa Vanka formálne rieši zodpovednosť vlastníkov za riadnu starostlivosť o pozemky.

Praktický dosah tohto ustanovenia vidím len za predpokladu, že spoločenstvo, ktoré sa zrušilo, ale ide do transformácie na obchodnú spoločnosť, sa musí až do pretransformovania riadne o svoje pozemky starať.

Otázny zostáva postup pri zrušení spoločenstva bez transformácie, pretože tu sa o
pozemky nemá kto starať a bude ho pri lesných pozemkoch riešiť novela zákona o lesoch cez inštitút takzvaného osobitného obhospodarovania lesa.

Ak zhromaždenie do 30. júna 2018 rozhodlo o zmene právnej formy na družstvo, obchodnú spoločnosť alebo inú právnickú osobu, zmena právnej formy sa dokončí podľa doterajšieho zákona.

Spoločenstvo je povinné oznámiť rozhodnutie zhromaždenia o zmene právnej formy okresnému úradu do 31. augusta 2018. Naplatí to, ak spoločenstvo o tejto skutočnosti podalo návrh na zápis zmeny údajov do registra podľa doterajšieho zákona. Právnická osoba, na ktorú sa spoločenstvo zmenilo, je povinná oznámiť okresnému úradu zmenu právnej formy do 30 dní odo dňa zmeny právnej formy.

Pokiaľ ide o transformáciu pozemkových spoločenstiev na obchodné spoločnosti, je to podľa Vanka skôr ojedinelé.

Avšak postupným zavádzaním administratívne náročných povinností pre spoločenstvá má únia informácie o tom, že mnohé spoločenstvá o tejto transformácii uvažujú, tvrdí.

Nahlasovanie zmien

Žiadne formuláre na nahlasovanie zmien zatiaľ podľa Vanka neexistujú. Odporúča obrátiť sa na príslušné okresné úrady, pozemkové a lesné odbory.

K spoločenstvám sú pri riešení týchto záležitostí ústretové a podľa našich informácií už
niektoré z nich vydali aj písomné usmernenia pre nahlasovanie zmien vyplývajúcich z novely zákona.

Na právo vlastníka podielov oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými fond nakladá, alebo jeho právneho nástupcu uplatniť vo fonde svoje právo na vydanie výnosu z predaja podielov oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorému došlo do 30. júna 2018, sa vzťahuje predpis účinný do 30. júna 2018.

Ide o to, že do 30. júna 2018 fond podiely, s ktorými nakladal, spoločenstvu prenajímal, a teda ten, kto svoje vlastníctvo k týmto pozemkom preukázal, mal právo žiadať podiel na tomto nájomnom. Po 1. júli 2018 už fondu vznikol nárok na podiely na zisku a zmena spočíva v tom, že oprávnený vlastník bude žiadať podiel na zisku pripadajúci na jeho výmeru.

Helena Kokolová ©hn helena.kokolova@mafraslovakia.sk

ZMENY, KTORÉ URBARIÁTY MUSIA ZAPRACOVAŤ DO ZMLÚV

1. júla 2018 nadobudla účinnosť novela zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá ukladá spoločenstvám prispôsobiť svoje pomery zákonu. Týka sa to predovšetkým zmeny zmluvy o spoločenstve a stanov.

Pôjde o tieto povinné zmeny:
  • Zmluva musí obsahovať adresu sídla spoločenstva s údajmi: názov obce, ulice (ak obec má názvy ulíc), popisné číslo, poštové smerové číslo.
  • Ak v jednej obci sídlia viaceré spoločenstvá, ktoré majú rovnaké názvy, musí to spoločenstvo, ktoré je mladšie, zmeniť svoj názov.
  • Ak je spoločenstvo založené na účel spoločného obhospodarovania viacerých nehnuteľností, musí sa to uviesť v zmluve.
  • Zmluva má mať dve povinné prílohy: zoznam členov a zoznam nehnuteľností.
  • V zozname členov pribúda nový povinný údaj o právnom predchodcovi člena spoločenstva.
  • Zoznam nehnuteľností bude obsahovať údaje o obhospodarovaných pozemkoch, ktoré sa doteraz obvykle uvádzali priamo v samotnej zmluve.
  • Prípadné zmeny v zozname členov a v zozname nehnuteľností už nebude schvaľovať valné zhromaždenie, ale ich bude priebežne aktualizovať príslušný orgán spoločenstva.
  • Ruší sa povinnosť ponúkať prevádzaný podiel ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru, už to ostáva len právom, ale predkupné právo pri prevode na tretiu osobu sa tým neruší.
  • Ak pôjde o spoločenstvo so spoločne obhospodarovanými nehnuteľnosťami, zmluva musí ustanoviť spôsob skončenia zmluvného vzťahu s vlastníkmi spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti (výpovedné dôvody, respektíve dôvody
    odstúpenia od zmluvy) a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania.
  • Zmluva alebo stanovy musia obsahovať úpravu nastupovania náhradníkov za členov výboru a dozornej rady, respektíve iného voleného orgánu.
  • Zmeny sú spoločenstvá povinné vykonať do 30. júna 2019.
NOVELA PRINÁŠA AJ NIEKTORÉ VOLITEĽNÉ ZMENY

Ustanovuje sa nižší minimálny počet členov výboru, a to traja na rozdiel od doterajších piatich. Výboru sa zveruje priamo zákonom právo prenajímať spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, kým doteraz to záviselo od poverenia valným zhromaždením.

Do zoznamu členov si spoločenstvo môže dať aj dobrovoľné údaje: spôsob vyplatenia podielu na zisku.

Novela vylučuje zo spoločnej nehnuteľnosti určené stavby spoločenstvá sa musia rozhodnúť, akým spôsobom budú stavbu naďalej užívať.

Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu poveriť spoločenstvo, aby ich zastupovalo pri odkúpení podielu na spoločnej nehnuteľnosti; podiel sa rozdelí medzi všetkých spoluvlastníkov.

Veľa zmien sa bude musieť vykonať aj preto, že zmluvy spravidla skopírovali celé ustanovenia zákona. Preto každá zmena zákona vyvolá potrebu zmeniť zmluvu alebo stanovy. Napríklad pôjde o počítanie hlasov pri hlasovaní zhromaždenia pri oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, poverení spoločenstva na nákup podielov na spoločnej
nehnuteľnosti.

Zdroj – ministerstvo pôdohospodárstva

Nájomné byty pre zamestnancov

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka:

Minister dopravy Árpád Érsek rokuje so zamestnávateľmi o možnosti podpory štátu pri výstavbe nájomných bytov. Firmy sa totiž nechcú príliš zapájať do existujúcich schém nájomného bývania. Tie sú totiž zamerané na pomoc sociálne slabším skupinám. K nájomným bytom sa tak nedostanú ľudia s lepším príjmom a sú odkázaní na podnájom za trhové ceny, alebo na kúpu bytu. Pomocnú ruku by mal zamestnávateľom podať aj rezort
financií.

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 13/08/2018; Lenka Ježová]

Lenka Ježová, redaktorka:

Rezort dopravy poskytuje dotáciu na výstavbu nájomných bytov zo Štátneho fondu rozvoja
bývania. Za uplynulé štyri roky mali o ňu záujem len štyri firmy. Dôvodom je, že byty sú určené pre ľudí s príjmom do 5- násobku životného minima. Podniky ale potrebujú ubytovať primárne svojich zamestnancov.

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500:

Zamestnávatelia nemajú záujem o výstavbu sociálnych nájomných bytov, nakoľko ich zamestnanci nie sú sociálne prípady, sú to štandardní zamestnanci.

Lenka Ježová:

Minister dopravy Árpád Érsek si chce vypočuť všetky návrhy zamestnávateľov ako by podľa nich mala vyzerať pomoc štátu. V týchto dňoch by od nich mal dostať prvé podklady. Počas debát spomínali aj dotačnú schému z operačných programov. To však môže byť pre európsku legislatívu problém.

Árpád Érsek, minister dopravy a výstavby:

Ak to musí ísť do Európskej komisie, tak to vidím na roky, jeden, dva roky. My v každom prípade chceme vyjsť v ústrety, lebo vieme, že vy nebudete migrovať za prácou, keď nemáte kde bývať.

Ján Palenčár, prezident NARKS:

Akékoľvek príspevky pre určitú skupinu podnikateľov nejakým spôsobom deformujú to podnikateľské prostredie. My jasne hovoríme, že nie je potrebné dnes čerpať eurofondy na výstavbu nájomných bytov, dnes je potrebné sa pozrieť, prečo sa dnes neoplatí developerom stavať nájomné byty, kde je problém.

Tibor Gregor:

Najjednoduchší model by bol, keby sa zrovnoprávnili podmienky, ktoré majú obce a vyššie územné celky, to znamená výška dotácie zo strany štátu do výšky 40 percent investičných nákladov v kombinácii s podporou zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Lenka Ježová:

Najväčší tlak na štát pri výstavbe nájomných bytov vytvára automobilový priemysel. Za štyri roky sa má preň preškoliť 20-tisíc ľudí. Automobilky ich ale nemajú kde ubytovať, musia preto stavať nájomné byty, alebo im zabezpečiť podnájom. Príspevky na bývanie sú ale zdanené. Štát ich považuje za nefinančný príjem zamestnanca.

Ján Palenčár:

To, čo hovoríme my, ako Národná asociácia realitných kancelárií je to, aby súkromný sektor, ktorý dnes stavia, developeri, ktorí dnes stavajú byty na predaj, aby mali možnosť, aby mali vytvorené také podmienky, aby do väčšej miery stavali nájomné byty.

Jaroslav Holeček, zástupca Zväzu automobilového priemyslu:

Naozaj tá vôľa je a tie rokovania sú. Ja osobne som optimista v tomto smere a verím, že pri najbližšej zmene daňových zákonov sa toto podarí. To znamená, aby podpora ubytovania zo strany zamestnávateľov nebol zdrojom daňových poplatkov zo strany zamestnancov.

Lenka Ježová:

Rezort financií pripustil, že zmenu zákona zvažuje. Bližšie sa k tomu ale vyjadriť nechcel s odôvodnením, že ešte pokračujú rokovania so zamestnávateľmi.

Žijeme zlaté realitné časy. Pretavia sa do krajších miest?

Developerom sa darí, projekty sa predávajú dobre a hlad po bývaní je stále citeľný. Problémom sú však stále chýbajúce vízie či systémové kroky.

[Trend; 24/2018; 14/06/2018; Tomáš Vašuta; TREND Reality a development]

Tomáš Vašuta
Aká je situácia na realitnom trhu? Namiesto zaužívaných fráz či prirovnaní prekvapil konateľ košickej spoločnosti MM Invest Ján Marušin zaujímavým faktom. ,,My sme predali byty v našich projektoch rok pred dokončením. Zaskočilo nás to tak, že nemáme čo predávať, uviedol na 12. ročníku TREND konferencie Reality a development košický developer.

Aj jeho pohľad ilustruje atmosféru na realitnom trhu, ktorá je viac než dobrá. Otázkou však zostáva, či sa rozvoj výstavby pretaví aj do krajších a praktickejších miest a obcí.

Nielen Bratislava

Práve nedostatok ponúk je do istej miery zrkadlom stavu na realitnom trhu. ,,Dopyt po bývaní stále neutícha, uviedol Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Podľa jeho slov evidujú na trhu pokles ponuky o 20 až 30 percent. A netýka sa to len Bratislavy. ,,Zaujímavé začínajú byť aj regióny mimo Bratislavy, naznačil J. Palenčár.

Magickou hranicou pre developera je cena tisíc eur na štvorcový meter. Vtedy začína byť mesto či lokalita biznisovo zaujímavá. Ako príklady uviedol Prešov, Nové Mesto nad Váhom či Poprad. Práve regióny môžu byť pre developerov lákavé, keďže konkurencia v nich nie je až taká vysoká.

Jeho slová potvrdili zástupcovia spoločností YIT Slovakia, Cresco Group aj obchodný riaditeľ spoločnosti Lucron Group Peter Kavecký. Práve táto firma stojí za jedným z najväčších realitných projektov na Slovensku. V Trnave stavajú Arboria Park. ,,Ide to tak dobre, že sme sa rozhodli dokúpiť ďalšie územie, ktoré je rovnako veľké ako prvé, uviedol P. Kavecký.

Pretavené do čísel, namiesto 1 500 bytov vyrastie v krajskom meste dvojnásobok. Predaj rozhýbala aj avizovaná zmena na úverovom trhu, keď Národná banka Slovenska v júli sprísni podmienky udeľovania hypoték.

Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová avizovala, že sa to prejaví aj v znížení úverovania. Podľa jej odhadov by mal tento rok vzrásť objem poskytnutých úverov na bývanie o 10 percent. ,,V ďalších rokoch by sa mal tento rast spomaliť na úroveň piatich percent,  predpovedala ekonómka.

Záchrana pamiatok

Pozitívom vo vývoji trhu je, že v posledných rokoch pribúda viacero projektov, ktoré zachraňujú a vracajú život historickým a priemyselným stavbám. Aj takýmto spôsobom kultivujú prostredie a dávajú nevyužívaným stavbám novú tvár. Jedným z takýchto príkladov je budova Elektrárne Piešťany. Architekt Vladimír Hain s kolegami sa k nej dostal v rámci povinného školského zadania vo štvrtom ročníku v rámci predmetu obnova pamiatok. Investor ZSE spolu s Design Factory prišli s nápadom vypísať súťaž len pre študentov, pretože budova slúži na výučbu o energetike.

Architekti pritom oceňujú developerov a investorov, ktorí sa rozhodnú podporiť premenu takéhoto objektu. ,,Klobúk dole pred každým investorom, ktorý sa rozhodne pustiť do obnovy pamiatky, pretože musí prekonávať veľké prekážky.

Navyše, vložené prostriedky sa nevrátia tak rýchlo, ak sa vôbec vrátia. Pamiatok je však konečný počet a škoda je každej jednej, navyše celospoločenský vzťah k historickým budovám sa vyvíja, myslí si Peter Bouda. Aktuálne pracuje na obnove Pradiarne a Silocentrály v bývalej Cvernovke.

Limitujúcim faktorom pri obnove takýchto objektov sú často financie. Podľa Martina Paška, ktorý pracuje na obnove Jurkovičovej teplárne v projekte Sky Park, sú náklady na celkovú renováciu vždy otázne. V zahraničí podľa neho vychádzajú náklady na dvojnásobok oproti novej budove. ,,Investor musí mať odhodlanie, pretože vždy sa ukáže počas realizácie niečo, čo náklady zvýši, uviedol.

Ďalšou potom zostáva otázka celkovej udržateľnosti takéhoto objektu. ,,Jedna vec je s úctou sa pozerať na to, čo bolo pôvodné, ale výzva pre architekta je oživiť to, vymyslieť funkcie, ktoré budú dlhodobo udržateľné, nájsť správneho prevádzkovateľa. Škoda budov bez života, ako je zrekonštruovaný Sklad č. 7, povedal na konferencii M. Paško.

Posun vpred

Otázku využiteľnosti a lepšej integrácie s okolím riešia aj developeri multifunkčných projektov. Kým v minulosti boli pri ich výstavbe nároky nižšie a postačovalo, aby do lokality priniesli nové služby, v poslednom období sa ich význam a očakávania zvýšili.

Podľa Pavla Pelikána z J&T Real Estate Bratislava disponuje možno dvomi projektmi, ktoré spĺňajú kritériá multifunkčného priestoru – Eurovea a River Park -, kde obchod a kancelárie dopĺňajú ďalšie funkcie a verejné priestory. ,,Multifunkčné priestory nie sú tie s dvomi funkciami, ale so štyrmi-piatimi, uviedol P. Pelikán.

Juraj Nevolník z Penta Real Estate upozornil, že multifunkčné priestory nie sú ničím novým, už po stáročia ľudia žili na mieste, kde v rádiuse jedného kilometra sa odohrával celý ich život. ,,Súčasné multifunkčné projekty sa tak len vracajú k základom, naznačil J. Nevolník.

Za dôležité prvky označili spíkri lokalitu, emóciu, mix funkcií, vhodná je forma pripomínajúca klasický bulvár. Dôležité je podľa nich dostať čo najviac ľudí bývať do mesta a odľahčiť tak dopravu. Z tohto pohľadu je zaujímavé sledovať trendy v zahraničí, ktoré sa s niekoľkoročným meškaním dostanú aj na Slovensko.

,,Súčasťou projektov sa môžu okrem základných funkcií generujúcich príjmy stať školy, nemocnice, športoviská, kultúrne centrá, rôzne inštitúcie. Trendom sú flexibilné a multifunkčné priestory. Kľúčové slovo je ,human experience driven by spaces', predstavil možnosti Michal Oparty z JLL Slovensko.

Chýba vízia

V dobrých ekonomických časoch sa stavia viac. Zásahy do miest či obcí tak môžu byť oveľa citeľnejšie. V tomto smere zažíva najväčšie turbulencie hlavné mesto. ,,Už teraz vieme, že Bratislava bude o päť až desať rokov iné mesto,  predpovedal na konferencii architekt Matúš Vallo, hlavný predstaviteľ platformy Plán Bratislava.

Podľa neho mesto nemá rozvoj pod kontrolou a časom to dobehne všetkých. Ako príklad uvádza dopravno-kapacitné posúdenia, ktoré by nemali robiť developeri, ale samo mesto.

Práve doprava je najpálčivejším problémom Bratislavy. Na zaujímavý moment v tomto smere poukázal Peter Gero, architekt a urbanista pôsobiaci v nemeckom Hamburgu. V širšom centre Bratislavy je podľa neho vytvorených asi 30-tisíc parkovacích miest v garážach. ,,Je to zhruba rovnaké množstvo, ako má dvojmiliónový Hamburg. Susedná Viedeň ich má len polovicu,  porovnával architekt. Aj takéto nastavenie potom ,,pozýva autá do centra mesta a prehusťuje dopravu.

V západnej Európe sú pritom parkovacie miesta vzácnosťou. ,,Londýnska uhorka má 18 parkovacích miest. Na Slovensku by to bola ilegálna stavba. Úradníci si rozmyslia, či prídu do práce autom, uviedol Matej Grébert zo štúdia Compass. Podľa diskutujúcich pritom v tomto smere nestíha samotné mesto. ,,Všetci vieme, že magistrát trpí na odlev ľudí. Nie sú tam ľudia, ktorí si pamätajú, ako sa riešili problémy, a potom ich riešia nanovo, pomenoval problém starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Radoslav Števčík.

Kvalita rastie

Kým doprava sa nerieši, kvalita projektov ide hore. ,,Môžeme pozorovať skokové posuny v kvalite, keď porovnávame výstavbu dnes a v minulosti. Zoberme si príklad Eurovey, ktorá ponúkla Bratislave Dunaj, uviedol príklady M. Grébert. Až tak optimisticky nastavený nebol P. Gero. Najmä z pohľadu toho, že môže situáciu na Slovensku porovnávať s
Nemeckom, kde dlhé roky pôsobí. ,,Ja na Slovensku pozorujem uspokojenie, ktoré nie je namieste. Nemyslíme si, že tu máme kvalitu. Nároky na kvalitu sú čoraz menšie. Excelovské tabuľky hrajú na Slovensku primát. Väčšinou vidím strednú až nižšiu kvalitu. Sú aj výnimky, ale väčšina ide týmto smerom, povedal otvorene P. Gero.

Zmeny v Reality.sk

Mediálny dom Penty kúpil portál Reality.sk

Inzertný portál Reality. sk, ktorý na trhu funguje od roku 2001 a patrí medzi najnavštevovanejšie weby tohto typu na Slovensku, má nového majiteľa. Stala sa ním vydavateľská skupina News and Media Holding (NMH) z portfólia investičnej skupiny Penta, do ktorého patrí aj TREND Reality.

Zdroj: [etrend.sk; 16/06/2015; lmi ; Zaradenie: eTREND]

“Portál Reality.sk dopĺňa naše online portfólio v classifieds realitnom segmente a je zároveň výraznou a osvedčenou značkou,” hovorí Peter Mertus, predseda predstavenstva NMH. Prevádzkovateľom je spoločnosť NARKS-Infoservis, a. s., kde vydavateľstvo získalo väčšinový podiel.

 Reality. sk sú známe úzkou spoluprácou s Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska (NARKS), spoločne vydávajú realitný časopis. Spolupracujú i na projekte Cenovej mape nehnuteľností, z ktorej čerpá Národná banka Slovenska pri oficiálnych štatistikách o cenách bytov.

Priemerná mesačná návštevnosť portálu Reality. sk je okolo 180-tisíc reálnych používateľov a je riadnym členom IAB Slovakia.

Najnavštevovanejším webom z tohto segmentu sú podľa rebríčka AIMmonitor Nehnuteľnosti.sk (priemerne 467-tis. za január až máj 2015), nasledujú Reality.sme.sk (121-tis. RU) a Byty.sk (120-tis. RU). K väčším portálom tohto typu patrí aj web TopReality.sk, ktoré je mimo auditu AIMmonitor. V segmente realitnej riadkovej inzercie urobil viaceré akvizície ešte pred niekoľkými rokmi aj portálový líder Azet.sk, patriaci pod mediálny dom Ringier Axel Springer (ktorému do jesene 2014 šéfoval P. Mertus). V roku 2012 spustil spomínaný web Nehnuteľnosti.sk, kúpil existujúci portál Novostavby.sk a tiež doménu Byty.sk. Koncom toho roka sa zároveň skončila spolupráca práve s webom Reality. sk, ktorý rok predtým kooperoval so Zoznam.sk.

NARKS vznikol spojením dvoch subjektov v roku 1998, odvtedy si kladie za cieľ zlepšovať realitný trh a prácu realitných sprostredkovateľov na Slovensku. Má viac než 140 členov, organizuje školenia a konferencie, nedávno spustil aj Garančný Fond, ktorý má chrániť klientov. Pred dvoma rokmi organizácia vymenila prakticky celé vedenie.

NMH spustilo najväčšie akvizície vlani v lete, dnes združuje niekoľko mediálnych domov. Je vlastníkom TREND Holdingu, Spoločnosti 7 Plus a Centrum Holdings, angažuje sa aj vo vydavateľstve denníka Sme Petit Press. Za ostatný rok sa tvoril topmanažment.

Realitný trh naberá nový dych

Realitný trh naberá nový dych
[stavebne-forum.sk; 02/04/2015; redakcia ]

Ako sa vyvíja realitný trh po skončení recesie? – predovšetkým na túto otázku sa pokúsi odpovedať už 11. ročník konferencie Stavebného fóra, ktorá sa pod názvom “Real Estate Market 2015 – Development & investície” uskutoční 23. apríla v bratislavskom Austria Trend Hoteli.

Podobne ako celý región strednej a východnej Európy dnes i Slovensko prežíva viditeľné ekonomické oživenie, ktoré je dôkazom toho, že recesia z prelomu dekády je už definitívnou minulosťou. Aké sú ale presné parametre súčasného hospodárskeho rastu, kde sú jeho silné a slabé miesta a predovšetkým aká je jeho najbližšia budúcnosť – na to sa vo svojom úvodnom príspevku pokúsi odpovedať Mária Valachyová, vedúca analytického oddelenia Slovenskej sporiteľne.

V paneli venovanom komerčným nehnuteľnostiam jeho aktívni účastníci, napríklad Peter Píš z developerskej spoločnosti J&T Real Estate, Peter Kysela zo spoločnosti Atrios, či Daniel Kúth z konzultačnej firmy Jones Lang LaSalle, zmapujú aktuálny vývoj jeho jednotlivých segmentov. Reč bude tiež o boome výstavby logistických areálov, ktorá je reakciou na vzostup dopytu po skladovacích a priemyslových kapacitách v strednej a východnej Európe, či o trende kombinovania rôznych typov nehnuteľností do jedného celku. Napríklad retail a byty, retail – logistika apod.

S pohľadom z “druhej” strany, teda optikou investorov, účastníkov konferencie v rámci tohto panelu zoznámi Guy Speir z realitného fondu Heitman. Nemenej dôležitá ako celková hospodárska situácia je pre realitný biznis tiež kvalita legislatívneho prostredia, ktoré má zásadný vplyv najmä na realizáciu výstavby, súvisiace povoľovacie konanie i oblasť územného plánovania. Vzťahy medzi stavebníkmi, respektíve developmentom a dodávateľmi stavebných prác z hľadiska realitného práva budú predmetom vystúpenia renomovaných právnikov Róberta Daniša z advokátnej kancelárie Wilson & Partners a Martina Mendela od Dentons Europe. V rámci legislatívneho panela sa objaví i problematika stavebného a katastrálneho zákona, ale i zaujímavá prípadová štúdia týkajúca sa zákona o verejnom obstarávaní.

Veľmi významným segmentom realitného trhubyty a rezidenčný development.

Sú second handy konkurenciou pre novostavby? – i na túto otázku budú hľadať odpoveď experti v rámci posledného panela konferencie, ktorý bude vedený prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, Jánom Palenčárom. Aktívni účastníci (napr. Ingrid Konrad, hlavná architekta Bratislavy, Pavel Pelikán (J&T Real Estate) či Filip Žoldák z realitnej kancelárie Herrys) sa budú venovať i bytovej výstavbe v metropole, vzťahom medzi mestom a developermi a novým plánovaným projektom.