Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Pandémia zasiahla aj realitný trh. Slováci majú väčší záujem o kúpu vlastnej chaty, alebo vidieckeho domu.”

Jaroslav Zápala, moderátor:

“Mnohí nakupujú tieto nehnuteľnosti so zámerom budúceho prenájmu. Otázne je, čo to spraví s cenami.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Zdá sa, že trend posledných rokov sa opakuje. Mnohí už nehľadajú iba dovolenku za hranicami, o čom svedčí aj záujem ľudí o rekreačné nehnuteľnosti.”

Peter Porubský, Senior PR Manager portálu Nehnuteľnosti.sk:

“Záujem o rekreačné nehnuteľnosti, pod ktorými rozumieme chaty a vila domy a rôzne také domčeky na vidieku, určite vzrástol. Výrazný nárast sme evidovali najmä v apríli, kde dopyt po týchto nehnuteľnostiach na našich portáloch vzrástol až o 70 %.”

Andrea Mačošková:

“Ľudia sa tak z väčších miest presúvajú za relaxom do tichšieho prostredia a v tomto čase to zrejme urýchľuje aj súčasná situácia. Že kúpa chalupy bol dobrý nápad teraz potvrdzuje aj chatár z okolia Nových Zámkov.”

Erik Farkas, majiteľ chaty v záhradkárskej lokalite Zugov, Nové Zámky:

“Človek tu má súkromie, to je jedna vec, príroda, športovo sa tu dá vyžiť a možno vás tu aj priatelia navštívia častejšie ako v uzavretom priestore a tak ďalej.”

Peter Porubský:

“… je kombinácia dvoch faktorov. Tým prvým je určite koronakríza, kde ľudia nechcú stráviť veľký čas času v bytoch a hľadajú nejaký útek, napríklad na vidiek a tou druhou zásadnou dôležitou vecou je začiatok jarnej sezóny, respektíve predletnej, kedy vždy dopyt po týchto nehnuteľnostiach rastie.”

Andrea Mačošková:

“Záujem je viac o zrekonštruované chaty, čiže Slováci preferujú trošku vyššiu kvalitu, čomu sa predávajúci prispôsobujú.”

Erik Farkas:

“Tie ceny keď porovnávam pred 10, pred 12 rokmi, keď to bolo kupované, určite išli hore, či je to holý pozemok alebo aj s chatkou a v poslednej dobe, keď by sme sa mali baviť teraz za posledné mesiace, je predpoklad, že by to tiež mohlo ísť hore, nakoľko ľudia začali uvažovať tak, že zvolia radšej väčšie súkromie na chatke jak v panelákovom bývaní.”

Andrea Mačošková:

“Oproti vlaňajšku tu ale vraj nateraz s cenovkami veľmi nepohlo, vždy ale závisí od toho, čo hľadáte.”

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Keď si zoberieme štandardnú chatu, ktorá má povedzme podlahovú plochu okolo 100 metrov štvorcových, ktorá má približne nejaký 500 stometrový pozemok, alebo niečo podobné, tak tá cenovka je v prípade Bratislavy niekde 80 – 90 tisíc v prípade Pezinku a v prípade východného Slovenska, keď sme povedzme v okolí nejakých zaujímavejších buď jazier alebo iných lokalít, tak tam sme na úrovni 50 – 60 tisíc EUR pri rovnakej výmere.”

Andrea Mačošková:

“Časť z týchto nákupov ale berú mnohí, podobne ako pri bytoch, už za výhodnú investíciu najmä do budúcna.”

Martin Lazík:

“Je pravdepodobné, že časť týchto chát a chalúp sa nakupuje práve na aj budúci prenájom, či už je to samostatná nejaká usadlosť na samote, alebo častokrát aj povedzme zaujímavé mestské alebo meštianske byty v starších mestách takých turisticky atraktívnych, ako je povedzme Banská Štiavnica, alebo niečo podobné.”

Andrea Mačošková:

“Sezóna je ale ešte len pred nami a tak sa môže realitný trh s rekreačnými nehnuteľnosťami meniť. Záležať bude ale aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia s koronavírusom. Marek Šilhavík a Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

Celú reportáž nájdete tu: https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/28820-televizne-noviny/8-vacsi-zaujem-o-rekreacne-nehnutelnosti?fbclid=IwAR0-BJbukRYfy6kYYYasVefzZUBgh5SLRHcE46d1rVyFpSdQh8jVT7zOEB8

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 17/05/2020; Marek Šilhavík; Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

Diskusia s odborníkmi na tému podpory podnikania v čase koronavírusu. Štátna podpora. Mám nárok?

Máte pochybnosti ako a kto môže požiadať o podporu? Ktorý typ pomoci je vhodný pre vašu realitnú kanceláriu?

Pozrite si bezplatný videozáznam z nášho webinára na YouTube:

TÉMY WEBINÁRA:  PODPORA PODNIKANIA V ČASE KORONAVÍRUSU

Formy podpory na Slovensku

• Aktuálne možnosti získania podpory a úľav od štátu
• Ako o ňu požiadať?
• Pomoc a podpora z pohľadu realitnej kancelárie
• Pomoc a podpora z pohľadu realitného makléra (SZČO)
• Legislatívne opatrenia na podporu
• Nájomné

Príspevky a dotácie | Termíny na žiadosti

• Žiadosť o príspevok za mesiac marec 2020 je potrebné podať do 15. mája 2020.
• Žiadosti za ďalšie mesiace sa musia podať vždy do konca nasledujúceho mesiaca.

Viac informácií na:  www.pomahameludom.sk

GENERÁLNY PARTNER NARKS 2019 – 2020

Koronavírus zasiahol aj turizmus, ktorý súvisí aj s prenájmami bytov.

Marcový šok, aprílové vracanie sa do normálu a májové otázniky? Otázok, ktoré sa aktuálne vynárajú nad ďalším vývojom na realitnom trhu nájmov, je mnoho. Situáciu pritom ovplyvňujú aj faktory, ktoré tu doteraz neboli. Napríklad stovky prázdnych bytov, ktoré sa prenajímali cez službu Airbnb, návraty mnohých Slovákov zo zahraničia aj nejasné otázky okolo vývoja ekonomickej situácie.

Marcový šok

Trh prenájmov bytov je špecifický a úzko previazaný na ceny nehnuteľností. Keď rastú ceny bytov, rastú aj ceny nájmov. Vlani zaznamenala poradenská spoločnosť Bencont Investments 20-percentný nárast cien nájmov. Kým v roku 2018 sa priemerná cena mesačného prenájmu v Bratislave pohybovala na úrovni 710 eur, vlani už preskočila 900-eurovú hranicu.

Situácia by sa dramaticky nemenila ani tento rok, prišla však pandémia koronavírusu. Vývoj na trhu tak bol v posledných týždňoch turbulentný. Celé to odštartovalo zmrazenie v polovici marca. “Od 16. do 29. marca sme zaznamenali prepad dopytov, pričom sme sledovali, že klienti stále zobrazovali ponuku, ale nevolali,” približuje partner realitnej kancelárie Herrys Filip Žoldák.

Od konca marca sa situácia začala pomaly vracať do normálu. “Od 30. marca evidujeme postupný nárast, pričom po Veľkej noci sa dostávame späť na čísla spred 16. marca. Ako v počte dopytov, tak v počte uzavretých nových obchodov,” porovnáva Žoldák.

Práve pri nájmoch sú skoky najvýraznejšie. V niektorých prípadoch totiž ľudia vedia nájom oddialiť. Peter Ondrovič, risk manažér a odhadca ceny nehnuteľností spoločnosti Lexxus, však upozorňuje na odlišné správanie v prípade nájmov bytov a rodinných domov. “Zatiaľ čo trh nájmov s bytmi a apartmánmi je naďalej relatívne živý s kladnými pohybmi a prírastkami, trh rodinných domov sa uberá opačným smerom,” hovorí Ondrovič.

Bude nový typ nájomníkov

Podľa Žoldáka sa dnes vlastníci bytov musia prispôsobovať zníženému dopytu. “Záujemcovia o prenájom absolvujú viac obhliadok ako pred mesiacom, čo motivuje vlastníkov k väčšej flexibilite a ochote robiť kompromisy,” opisuje jednu zo zmien.

Turbulentné dianie na trhu vytvára aj nové skupiny zákazníkov. “Zaznamenali sme zvýšený záujem o prenájom bytov, ktorý súvisí s návratom Slovákov zo zahraničia. Nie každý má kde bývať, preto si prenajímajú byty,” prezrádza Rastislav Štalmach, majiteľ realitnej kancelárie Archeus. Relevantné dáta v tejto súvislosti neexistujú.

Trend návratu Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí pritom platí nielen pre veľké, ale aj menšie mestá. Nájmom môže do kariet nahrávať aj to, že pre nepriaznivú situáciu mnoho záujemcov odloží nákup nehnuteľnosti. “Záujem o kúpu nehnuteľnosti trocha ochladol.

Dôležitý bude vývoj zamestnanosti a prístup bánk, ktoré už sprísnili podmienky poskytovania hypoték. To však paradoxne trhu trocha prospelo a situácia sa stabilizuje,” vysvetľuje Štalmach. Do realitných kancelárií zamierila aj solventnejšia klientela.

“Zaznamenali sme dopyt investorov v rámci prémiového segmentu, ktorí riešia obavy zo straty hodnoty peňazí investíciou do nehnuteľnosti,” prezrádza Žoldák. Aj tieto nehnuteľnosti nakoniec môžu slúžiť na následný nájom.

Čo bude s Airbnb?

Na trh nájmov môžu veľmi rýchlo pribudnúť desiatky až stovky nehnuteľností. “Vzhľadom na to, že sa zastavil trh prenájmov cez Airbnb a Booking, očakávam, že väčšina bytov sa bude prenajímať dlhodobejšie. V takomto prípade môže prísť na trh zvýšený počet bytov na prenájom,” myslí si Štalmach. Podľa jeho slov to môže mať vplyv na ceny prenájmov.

“Záležať však bude na lokalite v rámci jednotlivých miest,” naznačuje Štalmach. Len na porovnanie, aj pri bežnom hľadaní prechodného bývania v hlavnom meste má Airbnb vyše 300 ponúk. Bytov, apartmánov či domov, ktoré majitelia núkajú takto na prenájom, je však omnoho viac. Realitní makléri poukazujú na to, že turbulentné zmeny môžu ovplyvniť niektoré projekty.

“Najväčšie riziko zo vzniknutej situácie hrozí na trhu nájmov pre nové koncepty nájomného bývania, ktoré sa v poslednom období na trhu vytvárali a postupne si stanovovali pravidlá na fungovanie,” naznačuje Ondrovič. Podľa jeho slov to môže ohroziť projekty, ktoré chceli v rámci ponuky vytvárať aj byty určené na prenájom. Trh sa začal pomaly zviechať.

Oslovení makléri sa zhodujú, že je stále mnoho otázok, ktoré nevedia zodpovedať. “Otázkou je, na akú úroveň je schopný sa trh spamätať, momentálne je na dvojtretinovej úrovni v porovnaní s koncom roka,” porovnáva Žoldák. Situácia bude jasnejšia o pár týždňov.

“Celkové závery a relevantný pohľad na ďalšie smerovanie a vývoj trhu bude možné zhodnotiť až po opätovnom štarte hospodárstva a postupnej normalizácii života v krajine,” myslí si Ondrovič. Tomáš Vašuta

[SME; 111/2020; 15/05/2020; s.: 11; Tomáš Vašuta ; Zaradenie: Ekonomika]

Diskusia Pod rúškom informácií o stavebníctve

V štúdiu sme privítali štátnu tajomníčku ministerstva dopravy Katarínu Brunckovú, viceprezidenta Zväzu stavebných podnikateľov SR a majiteľa projekčnej a stavebnej firmy PROMA Jána Majerského a finančného analytika a generálneho riaditeľa spoločnosti Partners Investments Maroša Ovčarika.

Pandemická situácia má vplyv nielen na zdravie ľudí, ale takisto ohrozuje ich ekonomické zázemie. Dotkla sa mnohých odvetví hospodárstva, nevynímajúc stavebníctvo. Ministerstvo výstavby má podľa programového vyhlásenia vlády do októbra pripraviť nový stavebný zákon. Podarí sa to?

Aká je predstava ministerstva pri príprave nového stavebného zákona. Pôvodný návrh starý parlament nestihol prerokovať. Idete robiť úpravy? Stihnete októbrový termín?

“Máme jednoznačnú ambíciu, aby sme termín stihli v súlade s programovým vyhlásením vlády. Našou ambíciou je predložiť ho v takom stave, aby zákon umožňoval rýchlejšiu a efektívnejšiu výstavbu. Každý občan by mal pocítiť zrýchlenie v stavebných konaniach a nebude narážať na prekážky.

Máme jednoznačnú prioritu, aby sme zrýchlili a zefektívnili celé konanie. Jeho priority budú aj to, aby bola čo najširšia elektronizácia, aby občan nemusel zbytočne chodiť na úrady, tiež odstraňovať všetky prekážky, ktoré stavebné konanie spomaľujú,” uviedla Bruncková.

Iniciatíva má podľa Jána Majerského podporu Zväzu stavebných podnikateľov, aj komory stavebných inžinierov a komory architektov. “Tromi témami by sme vedeli prispieť k urýchleniu procesu. Sú to kategorizácia stavieb, viazaná živnosť na realizáciu stavieb, povinnosť realizácie stavieb certifikovanými stavebnými spoločnosťami a povinnosť realizovania stavieb prostredníctvom vykonávacích projektov.”

Maroš Ovčarik očakáva, že nová stavebná legislatíva bude jasná, zrozumiteľná a transparentná, čo prispeje k finančnej kondícii firiem. Súčasná nedokonalá legislatíva je totiž podľa podnikateľov vnímaná ako jedna z najčastejších bariér v podnikaní.

“Národná banka Slovenska očakáva prepad ekonomiky od 6 do 14%. Výnimkou nebude ani stavebníctvo. Firmy, ani štáty nevedia plánovať, nevieme, do akej miera sa naštartuje ekonomika. Otázka je, do akej miery budú banky ochotné tento sektor financovať. Ja verím, že áno,” uviedol Ovčarik.

To, ako kríza zasiahla stavebníctvo, sa podľa Jána Majerského ukáže až o rok, alebo dva. Pretože už rozbehnuté projekty pokračujú, ale budúce kontrakty budú nižšie o 63%.

“O pár mesiacov príde, že už sa nebude stavať. Preto by štátni úradníci mali pozerať na to, že nám pomôže jedine investičná intervencia štátu. Aby štát svoje projekty nezastavoval, ale naopak, investoval do nich. Udrží to zamestnanosť mnohých ľudí, a aj tak raz bude musieť tie investície vykonať.”

Hnutie Sme rodina avizovalo masívnu výstavbu nájomných bytov. Katarína Buncková hovorí, že projekt intenzívne pripravujú.

“Koncepcia nájomného bývania nemá na Slovensku históriu. Pandémia však pôsobí smerom k nájomnému bývaniu, lebo bude menej dostupné súkromné vlastníctvo bytov. Vnímame záujem súkromných subjektov o vstup do takýchto projektov. Chceme popracovať aj na marketingu, aby ľudia pochopili, že nejde o sociálne byty.

Aktuálne pracujeme na analýzach, aby sme našli najlepší model financovania. Čo sa týka dopytu, som presvedčená, že záujem je. Minimálne 80% samospráv sa vyjadrila za podporu nájomného bývania. Zaujímavé to môže byť pre ľudí, ktorí nebudú vedieť získať hypotéku a štát im ponúkne dostupný spôsob nájomného bývania.”

Ján Majerský upozornil na problém s pozemkami, ktorých mestá a obce nevlastnia dostatok. “V praxi sa nestavajú nájomné byty. Ročne sa ich kolauduje okolo 1500, lebo už tri roky nebola zmenená cena za m2 toho bytu. Za cenových podmienok, aké sú, sa už dnes nedajú tie byty stavať.” Zároveň však Majreský vyjadril odhodlanie slovenských firiem podieľať sa na výstavbe nájomných bytov.

A čo by najviac pomohlo slovenskému stavebníctvu?

“Živnostníci a malí podnikatelia tvoria cez 30 %. Tým treba pomôcť a podporiť ich, aby sa zachránili. Tiež udržať zdravý bankový sektor,” uzavrel Maroš Ovčarik.

[myzilina.sme.sk; 14/05/2020; Michal Filek ; Zaradenie: Žilina / MYtozvladneme]#

Piati odborníci vysvetľujú, ako môže aktuálny vývoj koronakrízy ovplyvniť ceny bytov, či sa inak budú vyvíjať ceny nehnuteľností v krajských mestách a inak v menších mestách a ako sa môžu hýbať ceny prenájmov.

1. Keďže vláda už začala uvoľňovať opatrenia súvisiace s koronou, nahráva to skôr tomu, že ceny bytov neklesnú? Alebo to, že nezamestnanosť isto stúpne, bude predsa len ceny nehnuteľností tlačiť nadol?

2. Očakávate, že banky budú pri hypotékach opatrnejšie a môže to ovplyvniť ceny nehnuteľností?

3. Predpokladáte zásadný rozdiel vo vývoji cien bytov a domov medzi krajskými mestami a menšími mestami?

4. Budú mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu ľudia, ktorí si chcú alebo potrebujú byt prenajať? Pôjdu ceny prenájmov dolu?

Odpovedajú:

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska;Martin Čapo, šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie;
Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor. sk;
Vladimír Kubrický, hlavný analytik Realitnej únie SR;
Katarína Kostková, projektová riaditeľka FinGO.sk.

1. Keďže vláda už začala uvoľňovať opatrenia súvisiace s koronou, nahráva to skôr tomu, že ceny bytov neklesnú? Alebo to, že nezamestnanosť isto stúpne, bude predsa len ceny nehnuteľností tlačiť nadol?

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska

Všetko záleží od času, ako rýchlo sa vráti život do normálu. A môžem potvrdiť, že sa vraciame späť do starých koľají. Začínajú sa tvoriť dopravné zápchy a rovnako pribúda dopytových telefonátov so záujmom kúpiť alebo prenajať si nehnuteľnosť. Dá sa povedať, že sme aktuálne na úrovni 80 až 90 % dopytu, ktorý tu bol pred COVID 19.

Pokiaľ budeme pokračovať v takomto scenári a aj banky sa vrátia k rovnakým podmienkam poskytovania hypoték, tak nevidím dôvod na pokles cien. Niektoré nehnuteľnosti sa dajú kúpiť trochu lacnejšie, ale týchto spanikárených klientov je minimum a globálne nedokážu ovplyvniť trh. Pocitovo túto situáciu vnímame ako sezónnosť na realitnom trhu, predpokladáme, že odložené rozhodnutia sa po odznení vírusu prejavia vo zvýšenom dopyte a silnom lete či jeseni.

Martin Čapo, šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie

Pokles cien sme nezaznamenali ani počas karanténnych opatrení. Spomalil sa predaj, zmenšil počet záujemcov o kúpu, ale na cenách sa to ešte neprejavilo. Významnejší vplyv na ceny môžu mať celkové ekonomické dopady pandémie, ktoré ovplyvnia zamestnanosť, príjmy a tiež úrokové sadzby bánk. Aj tu však budeme hovoriť skôr o stagnácii než o poklese cien.

Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor. sk

Ak sa vrátime do predkoronovského “normálu”, tak je možné, že rast cien bytov bude pokračovať (alebo sa ceny stabilizujú). To, čo ho môže zabrzdiť, je mierne zvyšovanie nezamestnanosti či prísnejší pohľad bánk na jednotlivých žiadateľov.

Ak sa zvýši počet ľudí bez práce, resp. trh práce zneistie, tak sa táto neistota v zamestnaní môže premietnuť aj do dopytu po vlastnom bývaní. Veľa napovie aj vývoj v podnikateľskom sektore a prístup firiem k práci na doma. To, čo bolo nepredstaviteľné doteraz, aby ľudia celé mesiace pracovali doma, je zrazu realita. Možno to ovplyvní aj niektoré sektory našej ekonomiky a aj ceny nehnuteľností.

Vladimír Kubrický, hlavný analytik Realitnej únie SR

Nečakané rýchle víťazstvo nad pandémiou koronavírusu, jarné počasie ideálne na predaj nehnuteľností a nízka ponuka bytov naznačujú, že realitný trh môže v najbližších mesiacoch nabrať druhý dych. Prílišný optimizmus však nie je namieste, keďže ekonomické škody spôsobené vírusom sme ešte len začali počítať. Hoci záujemcovia o bývanie už prestali veriť prudkému prepadu cien, zvyšujúca sa nezamestnanosť a zhoršujúca sa príjmová situácia obyvateľstva budú skôr či neskôr tlačiť aj na znižovanie hodnoty nehnuteľností.

Katarína Kostková, projektová riaditeľka FinGO.sk

Na ceny bytov a ich vývoj vplýva viacero faktorov a to: dostupnosť hypotekárnych úverov, ponuka bytov na predaj a taktiež výška dokladovateľných príjmov pre banku, a teda vývoj ekonomiky. Čím skôr korona bude za nami, tým kratšie obdobie budeme potrebovať na to, aby sa ekonomika dala znovu do poriadku a do pohybu.

Nemyslím si, že ceny bytov klesnú, a to hlavne kvôli ich obmedzenej ponuke. Bytov na predaj je tak málo, že sa stále nájde niekoľko kupujúcich, ktorí sú aj v súčasnosti pre banku dostatočne bonitní, aby si vybavili financovanie. Myslím si, že táto situácia pretrvá aj v prípade zvýšenia nezamestnanosti v dôsledku recesie ekonomiky spôsobenej pandémiou. Stále máme a budeme mať násobne viac kúpyschopných klientov ako nehnuteľností na predaj.

2. Očakávate, že banky budú teraz pri hypotékach opatrnejšie a môže to ovplyvniť ceny nehnuteľností?

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska

Banky boli dostatočne opatrné a tento sektor je úplne zdravý. Banky sa počas korony dali do ochranného vyčkávacieho režimu. Očakávame návrat k podmienkam spred korony, už niektoré banky avizujú uvoľňovanie sprísnených podmienok.

Ťažšie to možno budú mať jednoosobové s.r.o. a živnostníci, ale veríme, že sa nájde alternatíva aj pre túto cieľovú skupinu klientov. Pokiaľ by banky prestali alebo výrazne obmedzili poskytovanie hypoték, tak by to určite ovplyvnilo dopyt po kúpe a tým pádom aj cenu.

Martin Čapo, šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie

Banky sú pri hypotékach pod tlakom Národnej banky Slovenska už nejaký čas. Tento tlak ich prirodzene viedol k opatrnosti. Stále je to ich najvýznamnejšia príjmová položka, preto nepredpokladám, že by došlo k takým zmenám v dostupnosti úverov, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť cenu nehnuteľností.

Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor. sk

Určite áno. Okrem tradičného pohľadu na výšku príjmu a základnú ekonomickú situáciu jednotlivca sa budú možno viac zaujímať o pracovnú pozíciu žiadateľov – teda akému riziku je zamestnanec vystavený v prípade opakujúcej sa situácie, ako je tá aktuálna, aké je riziko, že jeho pozícia bude ohrozená (nebude ju môcť vykonávať) či priamo stratí prácu.

Pre banky je poskytovanie úverov kľúčovým zdrojom príjmov, preto si nemyslím, že by z ich strany prišlo k veľkému obmedzovaniu. Opatrnejšie nemusia byť len banky, ale aj žiadatelia. Pokles dopytu zo strany ľudí a menší dopyt môže spôsobiť pokles cien, ale ako ukazujú posledné údaje o cenách nehnuteľností na Slovensku za posledné dva – tri mesiace, ceny rástli i napriek aktuálnej situácii.

Samozrejme, ten nárast mohol byť spôsobený transakciami z predkoronovského obdobia, preto bude dôležité, ako sa bude vyvíjať objem hypotekárnych úverov a nezamestnanosť v nasledujúcich mesiacoch.

Vladimír Kubrický, hlavný analytik Realitnej únie SR

Banky vplyvom opatrení Národnej banky Slovenska v posledných rokoch sprísňovali podmienky pre požičiavanie peňazí obyvateľstvu v takej miere, že nevidíme priestor pre ďalšie reštrikcie. Dodatočné obmedzenia pre skupiny klientov, ktorých sa citeľne dotkla pandémia, sú však prirodzené.

Katarína Kostková, projektová riaditeľka FinGO.sk

Banky sú v súčasnosti pri hypotékach enormne opatrné. Prevládol u nich strach z delikvencie a celkového možného nesplácania úverov, ale hneď od začiatku pandémie situáciu nepodcenili a začali sa chrániť. Pritvrdili metodiku poskytovania úverov, obmedzili akceptovanie určitých druhov príjmov a tiež percento financovania (LTV).

Keď však bude po korone a postupne sa vrátime k bežnému životu, s recesiou ekonomiky príde aj jej následné naštartovanie, a to v podobe napumpovania zdrojov do spotreby. Myslím si, že príde obdobie, kedy banky úverovanie opäť rozbehnú, aj keď budú naďalej opatrné, budú skúmať zdroj príjmov klientov a taktiež možno prísnejšie supervízovať hodnoty zakladaných nehnuteľností.

Dostupnosť úverov má vplyv na ceny nehnuteľností, no banky sú aj počas aktuálneho sprísneného poskytovania úverov stále schopné financovať dostatočný počet kupujúcich oproti nízkej ponuke nehnuteľností na predaj. Nemyslím si teda, že hypotekárne obmedzenia spôsobia pokles cien nehnuteľností, skôr spomalia ich rast, prípadne zastabilizujú ich výšku.

3. Predpokladáte zásadný rozdiel vo vývoji cien bytov a domov medzi krajskými mestami a menšími mestami?

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska

Nepredpokladáme zásadný rozdiel, Slovensko je na to veľmi malé. Lokality, ktoré majú vysoký potenciál, sú tie, kde sa bude v budúcnosti sťahovať veľa ľudí, napríklad za prácou, na vysokú školu a podobne. S tým bude spojený zvýšený dopyt aj v aglomerácii niekoľkých desiatok kilometrov okolo mesta.

Lokality, ktoré sa nám vyľudňujú sa budú vyľudňovať aj naďalej, súčasný trend je jasný a je ním návrat ľudí do miest.

Martin Čapo, šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie

Zásadný rozdiel určite nie. Ale vnímame oživený dopyt po nehnuteľnostiach s pozemkom, teda domoch, chatách a záhradách. Pandémia odhalila význam životného prostredia, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza a životného štýlu, ktorý umožňuje.

Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor. sk

Je možné, že táto “kríza” ovplyvní trh práce v tom, že niektoré pracovné pozície už nebudú musieť byť vykonávané z jednej kancelárie, ale budú sa môcť robiť z ktoréhokoľvek miesta, na ktorom majú pripojenie na internet. Vzhľadom na štruktúru ekonomiky na Slovensku nemôžeme očakávať, že na takýto režim prejde 80 % spoločností, ale bude sa dotýkať najmä spoločností poskytujúcich služby B2B a B2C online, či konzultačných spoločností. Tie môžu začať umožňovať prácu zamestnancom “z domu” (prípadne coworkingu, kaviarní a podobne). Jedno je isté, že aktuálna situácia nám ukazuje, aká dôležitá je automatizácia a digitalizácia procesov.

Ak sa situácia vráti do normálu, bude pokračovať presun ľudí do najväčších miest (ktoré poskytujú kvalitnejšie podmienky na život i viac pracovných príležitostí). Ak sa však urýchli digitalizácia spoločnosti (pokrytie širokopásmovým internetom), odstránenie nutnosti práce z kancelárie, prípadne väčší dôraz na vykonanie práce v stanovenom čase namiesto miesta výkonu práce (pokiaľ to charakter práce umožňuje), tak je možné, že vzrastie aj dopyt po nehnuteľnostiach v menších mestách.

Vladimír Kubrický, hlavný analytik Realitnej únie SR

Pokiaľ ceny nehnuteľností v posledných rokoch rástli prakticky všade, najbližší rok to môže byť inak. Vývoj bude zrejme viac diferencovaný, a to tak medzi jednotlivými krajskými mestami, ako aj medzi krajskými a menšími mestami.

Katarína Kostková, projektová riaditeľka FinGO.sk

Tieto nožnice sa môžu stále viac otvárať. Banky totiž budú pri akceptovaní nehnuteľností po pandémii opatrnejšie a budú ešte viac preferovať bonitnejšie nehnuteľnosti v krajských mestách. V prípade nesplácania úverov sú totiž rýchlejšie a lepšie predajné.

Myslím si tiež, že kupujúci sa na nehnuteľnosti budú pozerať triezvejšie, keďže mnohí v období pandémie prvýkrát zažili reálny strach o svoje živobytie. To môže spôsobiť, že budú uplatňovať pri výbere nehnuteľností prísnejšie kritériá v tom zmysle, aby do budúcna nestrácali na hodnote a boli v prípade potreby rýchlo predajné.

4. Budú mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu ľudia, ktorí si chcú alebo potrebujú byt prenajať? Pôjdu ceny prenájmov dolu?

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska

Aktuálne môžu ceny nájmov mierne klesnúť z dôvodu nárastu ponuky bytov, ktoré sa menia z krátkodobého do dlhodobého nájmu. Cena nájmu sa bude ďalej vyvíjať v závislosti od kúpnej sily, makroekonomických ukazovateľov, ale napríklad aj od úverovej politiky bánk.

Čisto hypoteticky, čierny scenár: Pokiaľ banky neuvoľnia hypotekárne pravidlá, tak určitá skupina ľudí nebude môcť získať úver a bude prinútená ísť do prenájmu. To bude viesť k zvýšenému dopytu, čo opäť spôsobí rast cien nájomného bývania. Ale toto je podľa nás skôr nepravdepodobné. Možných scenárov je veľmi veľa. Napriek všetkému, z dlhodobého hľadiska predpokladáme rast cien nájomného.

Martin Čapo, šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie

Aktuálne narástla ponuka bytov na prenájom v dôsledku zastavenia krátkodobých prenájmov cez AirBnB. Zároveň tu máme prepad v dopyte, keďže aj pracovní migranti a študenti odišli naspäť domov. Je to podľa mňa však iba krátkodobý výkyv.

Michal Mešťan, ekonóm Univerzity Mateja Bela a dátový analytik portálu ManažérÚspor. sk

Vo výhode je vždy ten, kto je v menšine (ponuka je menšia ako dopyt). Ak bude počet záujemcov o prenájom (dopyt) väčší ako je počet prenajímateľov (vlastníkov nehnuteľností), tak práve vlastníci si budú diktovať podmienky – ceny a tie by mali v takomto prípade rásť.

Ak však nebude záujem o prenájom, teda ponuka nehnuteľností bude vyššia ako počet záujemcov, tak je možné očakávať pokles cien nehnuteľností (túto situáciu je možné vidieť s ponukou a dopytom napríklad cez platformu Airbnb). Vzhľadom na vzniknutú situáciu možno odložia niektorí ľudia kúpu bytu a budú riešiť dočasne situáciu prenájmom, čo by skôr nahrávalo rastu cien prenájmov než ich poklesu.

Vladimír Kubrický, hlavný analytik Realitnej únie SR

Výbornú vyjednávaciu pozíciu môžu využiť ľudia, ktorí si budú chcieť byt prenajať a majú zároveň dobrý a stabilný príjem. Naopak, prenajímatelia budú váhať pustiť do svojej nehnuteľnosti niekoho, kto uspokojivo nezodpovie otázku, čím sa živí. Do dverí pustia radšej solídneho klienta za nižšiu cenu. Zaujímavé bude sledovať ceny prenájmov po lete, kedy sa život v mestách znovu naplno rozbehne.

Katarína Kostková, projektová riaditeľka FinGO.sk

Určite áno, pandémia už ovplyvnila aj trh nájomných nehnuteľností. Keďže veľa nehnuteľností bolo prenajímaných krátkodobo pre návštevníkov jednotlivých miest a turisti ich v tomto období nevyužívajú, majitelia ich začali ponúkať práve na dlhodobý prenájom. Tým sa ponuka dlhodobých prenájmov značne zvýšila.

Okrem toho veľa ľudí zostalo pracovať z domu, meetingy vybavujú na diaľku a nepresúvajú sa. Obidve tieto skutočnosti mali teda vplyv na zvýšenie počtu ponúk na dlhodobý prenájom nehnuteľností, čo vedie k poklesu cien prenájmov.

[dennikn.sk; 12/05/2020; Marianna Onuferová ; Zaradenie: Ekonomika]

Priemerná slovenská domácnosť podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za prvé tri mesiace tohto roka míňala na bývanie a energie mesačne zhruba štvrtinu z celkových mesačných výdavkov. Oproti minulému roku sa tento pomer zmenšil, upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

“Od roku 2018 sme boli svedkami, že rastúce náklady energií, ale aj nájmov spôsobili, že sme sa vo vynaložených nákladoch dostali na úroveň spred krízových rokov,” uviedla Buchláková s tým, že vtedy spotrebitelia míňali na bývanie vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti.

“Od vlaňajška sa síce zvyšovali ceny energií, čo sa premietlo do nárastu cien za elektrinu i plynu, ale zároveň sa znižovali ceny nájmov, čo sa premietlo do celkovej štatistiky, a medziročne platíme za bývanie menej ako pred rokom,” vyjadrila sa Buchláková.

Odborníci z realitného sektora však pokles cien nájmov nepotvrdili. Ako uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár, v priebehu roka 2019 a 2020 v celoštátnom meradle na Slovensku k poklesu cien nájmov nedošlo. “Pokiaľ sa pozrieme do jednotlivých regiónov, pokles zaznamenali iba Prešovský a Trnavský kraj,” podotkol Palenčár.

Podľa údajov NARKS napríklad v prípade dvojizbových bytov v marci 2020 medziročne poklesli ceny nájmov v Trnave o necelých sedem percent, naopak, v Trenčíne vzrástli ceny nájmov dvojizbových bytov o takmer 17 % a v okrese Košice III o 27,5 %.

V prípade trojizbových bytov poklesli nájmy napríklad v Nitre o 4,41 %, či v Poprade o necelé dve percentá, vzrástli však napríklad v okrese Bratislava IV o 10 %, v okrese Košice III o necelých sedem percent.

Ako dodal analytik Realitnej únie (RÚ) SR Vladimír Kubrický, z údajov ŠÚSR v položke “výdavky na bývanie, vodu …” tvorí časť “skutočné nájomné na bývanie” len necelých osem percent. Napríklad elektrina má trojnásobný podiel. “Tieto čísla nemajú z pohľadu realitného trhu žiadnu vypovedaciu hodnotu. Sú odtrhnuté od trhu s komerčnými nájmami,” uzavrel Kubrický.

[teraz.sk; 12/05/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

  Alfonz Šuran, moderátor:

“V hlavnom meste sa zvýšila ponuka bytov na prenájom o 20%. Na trh sa totiž dostali aj nehnuteľnosti, v ktorých ľudia pred pandémiou ubytovávali turistov. O bývanie v podnájme je zároveň nižší záujem. Mladí ľudia a študenti v súčasnosti radšej ostávajú doma u rodičov. To núti prenajímateľov znižovať ceny.”

Michaela Lovásová, redaktorka:

“Výška nájomného vlani rástla najmä v regiónoch mimo Bratislavy. Dvojizbové byty zdraželi aj o 8%. V súčasnosti už ale nájomné nerastie. Dáta z realitných portálov dokonca naznačujú, že nájomné za väčšie byty mohlo dokonca mierne zlacnieť.”

Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko:

“Pokles nájmov sa však bude najviac týkať väčších bytov, pri menších bytoch je skôr výnimočný. Deje sa najčastejšie vtedy, ak majiteľ bytu nemá finančnú rezervu a nutne potrebuje nájomníka, aby mal peniaze napríklad na zaplatenie splátky hypotéky.”

Michaela Lovásová:

“Dôvodov je viacero. Mladí ľudia sa v ekonomicky neistých časoch od rodičov do prenájmu veľmi nehrnú. Trend je skôr opačný. Ľudia potrebujú ušetriť.”

Marián Búlik:

“V praxi naozaj vidíme pokles cien nájmov, jedným z dôvodov je aj to, že v dôsledku pandémie mnoho ľudí prešlo na home office a časť z nich sa rozhodla pracovať z rodičovského domu či bytu a zrušiť svoj doterajší nájom.”

Michaela Lovásová:

“Na trh s prenájmom zároveň po zatvorení hraníc pribudli stovky bytov, ktoré predtým majitelia ponúkali ako krátkodobé ubytovanie turistom. Nižší záujem a väčšia ponuka tak tlačia ceny nadol.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Majitelia týchto nehnuteľností sa v súčasnosti snažia tieto nehnuteľnosti prenajať práve v sektore dlhodobých nájmov a tak napríklad v Bratislave sa nám zvýšila ponuka nájomných bytov zhruba o 20%.”

Michaela Lovásová:

“Majitelia sa ale o svoju investíciu do budúcna nemusia obávať. Keďže štát masovú výstavbu nájomných bytov v blízkom čase neplánuje a banky sprísňujú poskytovanie hypoték, o bývanie v podnájme bude záujem aj po pandémii a je možné, že bude vyšší.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 09/05/2020; Michaela Lovásová]

Stavebníctvo a činnosti týkajúce sa nehnuteľností predstavovali vlani až 16 % HDP. Tento sektor je významným indikátorom vývoja ekonomiky. Citlivo reaguje na zmeny a pôsobí na rozvoj ďalších odvetví. Ako ho ovplyvní koronakríza a ktorým smerom sa pohnú ceny nehnuteľností?

▶️ Na otázky odpovedali Ján Palenčár, prezident NARKS, Pavol Pelikán a Peter Kavecký za developerské spoločnosti.

▶️ Vypočujte si zaujímavý rozhovor: https://www.ta3.com/…/ekonomika-o-krize-v-stavebnictve-a-re…

Koronakrízou spustený prepad ekonomiky a rast nezamestnanosti však môže stlačiť ceny nadol.

Trh s nehnuteľnosťami opäť lámal cenové rekordy. Pandémia však sústavné zdražovanie podľa všetkého zastaví. Zlé vyhliadky slovenskej ekonomiky na tento rok sa už teraz pokúšajú využiť aj niektorí záujemcovia o nové bývanie.

“Objavujú sa kupujúci, ktorí sa snažia znížiť cenu nehnuteľnosti o 20 či 30 percent z dôvodu krízy,” uviedol pre HN analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík.Dodal, že sa ešte nestalo, aby bol takýto návrh akceptovaný predávajúcim. Nie všetci si však môžu dovoliť čakať.

“Kto je naozaj nútený predať nehnuteľnosť čo najrýchlejšie, musí teraz ísť s cenou nižšie ako pred vypuknutím pandémie, keďže dopyt je teraz menší,” povedal Pavel Srnák z realitnej spoločnosti LAPE reality.

Ešte začiatkom roka ceny výrazne rástli. V prvom štvrťroku 2020 medziročne stúpli o 8,6 percenta, čo je historicky jeden z najvyšších rastov. Došlo aj k najstrmšiemu medzikvartálnemu zvýšenia cien od čias finančnej krízy. V porovnaní s posledným štvrťrokom 2019 stúpli o 4,6 percenta. Priemerná cena za štvorcový meter pri bytoch dosiahla 2 006 eur a pri domoch 1 264 eur. Vyplýva to z najnovších údajov Národnej banka Slovenska.

“Ceny nehnuteľností v prvom štvrťroku neboli ovplyvnené koronakrízou, a tak pokračovali v minulom rastovom trende,” vysvetlil pre HN makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Odborníci sa zhodujú, že pandémia by mohla v druhom štvrťroku priniesť stagnáciu cien. A v ďalších mesiacoch nevylučujú ani zlacňovanie. “Ak bude rásť nezamestnanosť, klesnú mzdy, zhorší sa dostupnosť úverov na bývanie, tak sa zhorší spotrebiteľská nálada a vyhliadky do budúcnosti. To môže mať, samozrejme, za následok aj pokles cien nehnuteľností,” uviedol realitný expert RE/MAX Alexander Krajňak.

Prognózy odborníkov Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

“Keďže v tejto recesii nepôjde len o niekoľkotýždňovú krízu, v tomto roku očakávame určitý pokles cien nehnuteľností. Myslíme si, že ekonomika sa ani v budúcom roku nevráti do “normálu”, v ktorom by ľuďom zabezpečovala rovnaké príjmy ako pred recesiou. Nižšie výkony hospodárstva budú znamenať aj nižší dopyt a horšiu úverovú kapacitu.”

Alexander Krajňak, realitný expert RE/MAX

“Vývoj na realitnom trhu závisí, samozrejme, aj od ekonomického vývoja a má cyklický charakter. Ak porastie nezamestnanosť, klesnú mzdy, zhorší sa dostupnosť úverov na bývanie, tak sa zhorší spotrebiteľská nálada a vyhliadky do budúcnosti. To môže mať, samozrejme, za následok aj pokles cien nehnuteľností.”

Tibor Lörincz, makroekonomický analytik Tatra banky

“Ceny bytov na Slovensku majú veľmi veľkú zotrvačnosť. Ak rastú, tak rastú dlho, a keď začnú klesať, pokles tiež zvykne trvať roky. Ak bolo veľa nedávnych transakcií špekulatívnych, je možné, že koronakríza zmení sentiment a spôsobí pokles. Štrukturálne je však na Slovensku problémom nedostatočná nová výstavba bytov, ktorá tlačí ceny nahor.”

[HN; 86/2020; 06/05/2020; s.: 2; Nina Janešíková ; Zaradenie: INFOGRAFIKA DŇA]

Účasť profesijných združení z oblasti realitného trhu, zamestnávateľov a iných odborníkov na príprave tejto stratégie je dôležitá, vraví Jakabíková.

K téme úpravy vzťahov medzi nájomcami a prenajímateľmi, k čomu sa zaviazala vláda SR vo svojom programovom vyhlásení, by Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) uvítala širšiu odbornú diskusiu s cieľom dopracovať sa k optimálnemu riešeniu z pohľadu realitného trhu. Pre TASR to uviedla Zuzana Jakabíková z asociácie.

“Účasť profesijných združení z oblasti realitného trhu, zamestnávateľov a iných odborníkov na príprave tejto stratégie je dôležitá,” dodala Jakabíková. Nájomné vzťahy upravuje pre fyzické osoby Občiansky zákonník a ďalšie dva zákony. “Nájomné vzťahy upravené v Občianskom zákonníku, ktorý je z roku 1964, už vo veľkej miere dávno nezodpovedajú dnešnej dobe. Niekoľko vládnych období existujú snahy o rekodifikáciu občianskeho práva. Zatiaľ sa to, žiaľ, nepodarilo doviesť až do štádia prijatia novej legislatívy,” vysvetlila Jakabíková.

Z vyjadrení vládneho kabinetu podľa nej ešte presne nie je jasné, o akú úpravu vzťahu medzi nájomcami a prenajímateľmi má ísť. Čiastočnú modernejšiu verziu priniesol v roku 2014 osobitný zákon o krátkodobom nájme bytu, avšak bolo by dobré, keby sa jeho modernejší koncept premietol aj do Občianskeho zákonníka, myslí si Jakabíková.

“Pokiaľ by sa nová vládna úprava mala týkať nájomného vzťahu medzi štátom a fyzickou osobou, respektíve podnikom a zamestnancom, tam je ešte veľa otázok, ako by sa tento vzťah mal upraviť,” dodala Jakabíková. Ako doplnil prezident NARKS Ján Palenčár, pre prenájom štátnych nájomných bytov je potrebné vytvoriť novú právnu úpravu.

[teraz.sk; 02/05/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]