Správa o vývoji realitného trhu za obdobie 2. kvartálu 2020 – Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

Základné charakteristiky realitného trhu:

Aktuálne štatistiky cien bytov na Slovensku naznačujú, že realitný trh zatiaľ ostáva po prestávke spôsobenej karanténou v dobrej kondícií. Ceny bytov vo väčšine prípadov ostali nezmenené, s mierne rastúcim trendom. Zdá sa, že jedinou obeťou súčasnej situácie sú na rezidenčnom trhu prenájmy bytov, ktoré zaznamenali zníženie cien takmer okamžite v priebehu marca a apríla. Predajné ceny, tak ako sa uvádza v tabuľke nižšie, zaznamenali vo väčšine prípadov medziročný aj medzikvartálny nárast. Druhý kvartál sa vyznačoval dvoma absolútne odlišnými obdobiami – počas korony a po uvoľnení protikoronových opatrení, ktoré sme v danom čase vždy aktuálne opisovali a komentovali. Toto obdobie charakterizovala opatrnosť tak na strane klientov, ako aj realitných maklérov, ktorú pri realitnej činnosti definitívne objasnilo až usmernenie Úradu verejného zdravotníctva ako odpoveď na otázky NARKS. NARKS usporiadala prvú online konferenciu naživo, už počas karantény, ktorú sprístupnila aj verejnosti.

Prvá polovica druhého kvartálu bola takmer bez aktivity na realitnom trhu, kedy sa minimalizovala činnosť realitných kancelárií len na nevyhnutné úkony. Obhliadky nehnuteľností boli zastavené, ulice prázdne. Na druhej strane sme sledovali vysokú aktivitu na internete a preto sme tušili a verili, že návrat realitného trhu po uvoľnení opatrení bude rýchly. To sa aj potvrdilo, a k opätovnému rozbehu stačilo v podstate len niekoľko dní. Akonáhle bolo možné absolvovať obhliadky a riešiť bežnú agendu, realitné kancelárie zaznamenali návrat klientov.

Rozsah záujmu o nehnuteľnosti bol až prekvapujúci, pretože negatívnych správ nebolo málo. Napriek tomu, rezidenčné nehnuteľnosti zatiaľ potvrdzujú svoju odolnosť voči krátkodobým výkyvom na trhu. Súčasný stav je samozrejme podporený aj dlhodobou nedostatočnou ponukou a slabým tlakom na cenu z pozície konkurencie jednotlivých ponúk či projektov.

Medzikvartálny nárast cien dvojizbových bytov v krajských mestách na meter štvorcový bol na úrovni 1,93%. Tempo rastu sa oproti predošlému obdobiu spomalilo, a dosiahlo hodnoty obdobné ako v závere roka 2019. Priemerná cena v krajských mestách dvojizbových bytov sa dostala na úroveň 2.199 €/m2. Ak by sme ale vynechali bratislavské ceny, priemer zvyšných krajských miest by bol len 1.784€/m2. Rozdiel v trhoch a cenách ukazuje priemerná cena pre Bratislavu, ktorá je už tesne nad 3.000€/m2. Najväčší skok v cenovke za m2 spomedzi dvojizbových bytov však priniesol v druhom kvartáli Prešov. Takto výrazný posun v cenách v jednotlivých lokalitách nastáva najčastejšie v prípadoch nárastu počtu ponúk v novostavbách a znížením počtu alternatívnej ponuky lacnejších starších bytov.

Ceny trojizbových bytov zaznamenali taktiež nárast o 1,73% v priemere pre krajské mestá. Priemerná cena v krajských mestách trojizbových bytov prekročila úroveň 2.000 €/m2. Ak by sme ale opäť vynechali bratislavské ceny, priemer zvyšných krajských miest by bol len 1.652€/m2. Priemerná cena trojizbových bytov v Bratislave je na úrovni 2.702€/m2. Tak ako v predošlých obdobiach, ceny sa zvýšili výraznejšie mimo Bratislavy. Aj pri trojizbových bytoch môžeme spomenúť Prešov, tentokrát ale z dôvodu poklesu priemernej ceny, ktorá klesla o 56€/m2. Nameranie rozdielneho správania sa cien v tom istom meste ukazuje skôr na rôznorodosť ponuky a nie na trend realitného trhu v danej lokalite.

Začiatok krízy priniesol mnohé očakávanie, aj tie, že realitný trh sa prepadne o desiatky percent. Snaha kupujúcich kúpiť lacno „pretože je kríza“ narazila na neochotu predávajúcich znížiť cenu. Správanie bánk kopírovalo nálady na trhu, od šoku, ktorý zmrazil ochotu úverovať podnikateľov a fyzické osoby až po roztápanie sa a návrat k takmer normálu v závere kvartálu. Povedať, že túto krízu sme prekonali, by však bolo predčasné. Dobrou správou pre slovenský rezidenčný realitný trh je, že nás pravdepodobne skôr čaká pozvoľné spomaľovanie a stagnácia cien ako tvrdý náraz. Na prípadný ekonomický náraz je dnes už pripravený tučný vankúš v podobe 750 miliárd € na obnovu európskeho hospodárstva po pandémii.

————————————————————

Analýzu vývoja cien na slovenskom realitnom trhu v druhom kvartáli 2020 spracoval Martin Lazík, analytik NARKS.

Ďalšie informácie na: www.narks.sk

YOUTUBE kanál NARKS, Realitná NARKS TV
https://www.youtube.com/channel/UCdoHLIJ6fFB04SIyetDxACA

http://www.narks.sk/preco-je-dolezite-mat-licenciu/

http://www.narks.sk/garancny-fond-narks/

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska vznikla v roku 1998 zlúčením Asociácie realitných kancelárií Slovenska a Združenia realitných kancelárií SR, ktoré na trhu pôsobili už od roku 1992. Základným cieľom asociácie je integrácia realitných kancelárií Slovenska v rámci trhu s nehnuteľnosťami, ich prosperita, presadzovanie záujmov, vzájomná spolupráca vo všetkých oblastiach obchodovania s nehnuteľnosťami. Asociácia predkladá odborné stanoviská k pripravovaným legislatívnym zmenám v oblasti trhu s nehnuteľnosťami.

Od marca 2016 vykonáva odborné skúšky v oblasti realitného sprostredkovania, na základe ktorých vydáva licenciu NARKS pre realitné kancelárie a realitných maklérov. NARKS informuje verejnosť o vývoji realitného trhu prostredníctvom zverejňovania štatistík. Je partnerom projektu Cenová mapa nehnuteľností Slovenska, z ktorej čerpajú informácie bankoví analytici, ako aj právnické a fyzické osoby.

Organizuje realitné konferencie, webináre k aktuálnym témam a poskytuje pravidelné vzdelávanie pre realitných maklérov prostredníctvom Akadémie NARKS s cieľom zvyšovania úrovne realitnej profesie na Slovensku. Dňa 24. júla 2020 otvorila historicky prvý rozsiahly akreditovaný kurz pre realitných maklérov podľa zákona o celoživontom vzdelávaní (150 hodín výuky). V rámci vzdelávania spolupracuje tiež s univerzitami a podieľa sa na výuke študentov vysokých škôl v oblasti nehnuteľností a realitných služieb.

Asociácia je členom Európskej asociácie realitných profesií (CEPI) so sídlom v Bruseli a Národnej asociácie obchodníkov s nehnuteľnosťami (NAR/REALTOR®) v USA.

Ako požiadať o dotáciu na takmer nulový dom a na čo si dať pozor

OD 1. JÚLA 2020 SI BUDÚ MÔCŤ SLOVÁCI PODÁVAŤ ŽIADOSŤ O PRÍSPEVOK 8000 EUR V RÁMCI NÁRODNÉHO PLÁNU ZAMERANÉHO NA ZVYŠOVANIE POČTU TAKMER NULOVÝCH BUDOV. ZÍSKAŤ PRÍSPEVOK MÔŽE 200VLASTNÍKOV RODINNÝCH DOMOV S TAKMER NULOVOU POTREBOU ENERGIE.

Každá novostavba postavená od roku 2021 bude musieť spĺňať nároky ekologickejšieho bývania. V praxi to znamená splnenie požiadavky na potrebu primárnej energie pre energetickú triedu AO. Ministerstvo dopravy však chce, aby sa takéto domy stavali už v roku 2020, a preto znova vyhlásilo výzvu na získanie podpory. Dodávatelia, projektanti aj stavbári už majú prvé skúsenosti s touto formou podpory.

Ako povedal Martin Mihal, predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). ,,Štát už v minulom roku začal v tomto smere s osvetou a v roku 2019 vyhlásil prvú výzvu žiadostí o dotáciu vo výške 8000 EUR. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň na zvýšený záujem ľudí zareagovalo vyhlásením druhej výzvy. Treba si dať pozor na chyby, ktoré minulý rok vyradili nemálo záujemcov o dotáciu z prvej výzvy. Združenie výrobcov murovacích materiálov preto prináša rady, čomu sa pri žiadostiach vyvarovať”.

ZMENY OHĽADOM ŽIADOSTÍ

O dotácie možno žiadať na základe novely zákona o energetickej hospodárnosti budov z mája 2019, kedy súčasne nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby o poskytovaní príspevkov na stavbu rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie. V marci 2020 však prišlo k novele tohto zákona, ktorá priniesla aj zmeny ohľadom žiadostí o dotácie:

* Príspevok je možné poskytnúť len na nové rodinné domy s podlahovou plochou do 200 m2, na ktoré bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie najneskôr 2 roky pred rokom podania žiadosti (t. j. 2018, 2019, 2020)

* Po novom už nie je možné dotáciu kombinovať s inými dotáciami na rodinný dom alebo jeho technický systém (napr. Zelená domácnostiam II.)

Paradoxom však je, že čo sa týka stavby a navrhovania takmer nulových domov, názory projektantov a ministerstva sa líšia. ,,Aj podľa nášho prieskumu, ktorý sme v máji 2020 organizovali na vzorke 100 projektantov a architektov z celého Slovenska, až 90% z nich buď nesúhlasí s povinnosťou stavať takéto domy a privítalo by dobrovoľnosť s finančnou motiváciou štátu, alebo pripúšťa povinnosť za podmienky kompenzácie zvýšených nákladov zo strany štátu,” dopĺňa podpredseda združenia Gabriel Szôllôsi.

POZOR NA CHYBY V ŽIADOSTIACH. ČOHO SA TREBA VYVAROVAŤ?

V prvom kole dotácií v roku 2019 boli, podľa informácií ZVMM, niektoré žiadosti vyradené, pretože nespĺňali formálne či obsahové náležitosti týkajúce sa najmä energetických certifikátov. Aby sa ľudia vyhli rovnakým chybám, ZVMM pripravilo zoznam odporúčaní, ktoré vychádzajú z informácií od ministerstva.

1. Na prvej strane energetického certifikátu by si mal žiadateľ skontrolovať celkovú podlahovú plochu, rok kolaudácie a primárnu energiu. Takto si žiadateľ overí, či sú splnené základné podmienky na podanie žiadosti o príspevok.

2. Čo sa týka podlahovej plochy, nezapočítavajú sa do nej priestory, ktoré sú nevykurované alebo tepelne oddelené od ostatných častí domu. Napríklad nevykurovaná garáž, nevykurované a tepelne oddelené podkrovie či pivnica.

3. Žiadateľ by mal skontrolovať, či sú v energetickom certifikáte uvedené správne východiskové údaje, napr. v tabuľke na str. 3 certifikátu, kde sa uvádza popis aktuálneho stavu (t. j. hrúbka stavebných konštrukcií a tepelnej izolácie, výmera otvorových konštrukcií) si overiť, či sa zhodujú materiály a hrúbky so skutočným stavom zrealizovanom počas výstavby. V ostatných tabuľkách treba skontrolovať pri vykurovaní – typ vykurovacieho systému, pri príprave teplej vody – systém prípravy teplej vody, pri chladení/vetraní – typ systému a či aj tieto zdroje súhlasia so skutočnosťou.

V SPRÁVE K ENERGETICKÉMU CERTIFIKÁTU JE DOBRÉ SI OVERIŤ NASLEDOVNÉ

1.Či sú spomenuté všetky stavebné konštrukcie, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome. Ak majú vnútorné deliace konštrukcie rôznu hrúbku, treba uviesť všetky. To platí aj pre všetky typy strešných konštrukcií – hlavná časť strechy, prestrešenie zá-dveria a pod. Ak je rodinný dom čiastočne podpivničený, uvádza sa aj strop nad pivnicou oddelene od podlahy na teréne.

2. Hodnota súčiniteľa prechodu tepla pri otvorových konštrukciách by mala byť rozdelená podľa jednotlivých typov okien a dverí – t. z. nestačí ich uviesť v jednej položke. Ak už máte energetický certifikát vydaný a otvorové konštrukcie takto rozpísané nie sú, požiadajte spracovateľa certifikátu o dodatočnú tabuľku s rozpisom otvorových konštrukcií.

3. Nezabudnite, že strešné okná treba uvádzať oddelene – majú inú požiadavku ako normálne okná. Dvere je dobré označiť, aby bolo možné identifikovať, ktoré sú vchodové a ktoré napr. balkónové alebo terasové, pretože tiež majú iné požiadavky. Správa k energetickému certifikátu by mala byť vypracovaná podľa vzoru uvedeného vo vyhláške 364/2012 Z. z., nepostačuje jedna strana. Vzor správneho energetického certifikátu nájdete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2012/364/20200310_5228662-2.pdf.

Všetky podmienky poskytnutia príspevku ako aj návod na podávanie žiadostí, verejnosť nájde na webovom portáli https://byvajteusporne.sk/. Na stránke Združenia výrobcov murovacích materiálov nájdete aj širšiu verziu manuálu, ako požiadať o dotáciu v roku 2020: https://www.zvmm.sk/blog/ako-poziadat-o-dotaciu-na-takmer-nulovy-dom-a-na-co-si-dat-pozor.

Redakčne upravená TS ZVMM,

[Dom a byt; 06/2020,07/2020; 22/07/2020; s.: 24,25; redakcia ; Zaradenie: Aktualita]

Podľa Palenčára je viacero možností, ako sa s ťarchou pôvodnej banky vyrovnať.

Ak má vyhliadnutý byt na sebe bežné ťarchy, nie je to žiaden nedostatok a nemalo by to byť prekážkou pri záujme o jeho kúpu. Pre TASR to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár. Ak je však na nehnuteľnosti netypická ťarcha, realitný odborník by ju mal podľa Palenčára posúdiť a vyhodnotiť riziko pre kupujúceho.

“Musíme rozlišovať a presne definovať, aká ťarcha viazne na byte. Existuje ťarcha na nehnuteľnosti, konkrétne pri bytoch, ktorá vyplýva zo zákona, a to v prospech spoločenstva vlastníkov bytov,” poukázal Palenčár. Bežnou ťarchou je podľa neho aj hypotekárna zábezpeka v prospech financujúcich bánk či bremeno prechodu alebo prejazdu cez pozemok.

“Je viacero možností, ako sa s ťarchou pôvodnej banky vyrovnať,” poznamenal Palenčár na margo hypotekárnej zábezpeky. Zvyčajne sa pôvodný dlh majiteľa vypláca novou hypotékou alebo priamou platbou kupujúceho. “Ak sa použije financovanie cez hypotéku, v jednom momente sa môžu na liste vlastníctva nachádzať dve záložné práva v prospech dvoch rôznych bánk, ak predchádzajúci vlastník využil na kúpu nehnuteľnosti hypotéku,” vysvetlil Palenčár s tým, že pôvodná banka po splatení dlhu predošlého majiteľa vydá kvitanciu a vymaže svoje záložné právo.

“Problémové oblasti, pri ktorých by mal záujemca o kúpu spozornieť, sú najmä takzvané blokovacie plomby na nehnuteľnostiach z dôvodu vedenia súdnych sporov, keď nie je možný prevod vlastníctva do vyriešenia súdneho sporu,” zdôraznil prezident asociácie. Ako ďalej vymenoval, na nehnuteľnosti môže tiež viaznuť bremeno doživotného užívania alebo exekúcie, čo je však riešiteľné a skúsený realitný maklér by si s týmito situáciami mal vedieť poradiť.

Noví majitelia nehnuteľností majú podľa Palenčárových slov v tomto kontexte najčastejšie problém s obmedzeniami v užívaní alebo využívaní nehnuteľnosti. “Ako príklad môžeme uviesť v prípade pozemkov ochranné pásmo sietí, napríklad vysoké napätie, plyn, cesty, železnice a podobne,” ilustroval Palenčár. V tomto prípade je obmedzené, kde sa na takomto pozemku môže umiestniť stavba, aby bolo ochranné pásmo dodržané.

[teraz.sk; 26/07/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Karolína Lacová, moderátorka:

“Za dvestopäťdesiattisíc eur môžete vlastniť trojizbový byt v Bratislave, alebo päť trojizbových bytov v Revúcej. Priepastné rozdiely v cenách nehnuteľností v hlavnom meste a zvyškom Slovenska sa naďalej prehlbujú. Od začiatku tohto roka ceny vzrástli o viac než osem a pol percenta. Odborníci očakávajú zvyšovanie cien aj v najbližšom období. Dopyt totiž stále prevyšuje nedostatočnú ponuku. Najmenej voľných bytov je v hlavnom meste.”

Petra Podhorcová, redaktorka:

“Trojizbový byt s výmerou deväťdesiatdva metrov štvorcových za takmer štyristopäťdesiattisíc eur vo vychytenej časti Bratislavy, prípadne šesťdesiat metrov štvorcových za stoosemdesiatpäťtisíc na periférii hlavného mesta – to sú len niektoré z ponúk, ktoré aktuálne poskytujú realitné weby. Ceny za nehnuteľnosti od apríla do júna vzrástli o zhruba štyri percentá. Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Jána Palenčára sa to netýka len Bratislavy.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska:

“Ale rýchlejšie rástli ceny v Banskej Bystrici a v Žiline.”

Petra Podhorcová:

“Napriek krátkodobému poklesu nákupu nehnuteľností v apríli centrálna banka eviduje zvyšovanie cien za nehnuteľnosti počas celej pandémie koronavírusu. Hovorca Peter Majer.”

Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska:

“Dá sa očakávať, že v júni rástli tiež, a možno aj výraznejšie. Mnohí totiž z predchádzajúcich dvoch mesiacov nákupy odkladali práve na jún.”

Petra Podhorcová:

“Podľa Jána Palenčára dopyt po nehnuteľnostiach násobne prevyšuje ponuku. Napríklad v Bratislave je za posledných osem rokov najmenej nových ponúkaných bytov na trhu, čo následne zvyšuje ich cenu. Takmer všetky komerčné banky potvrdili, že pandémia koronavírusu záujem o hypotekárne úvery neoslabila. Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž tvrdí, že investovanie do nehnuteľností ľudia stále považujú za bezpečnejšie. Zvýšená cena či rast nezamestnanosti sa na celkovom dopyte po nehnuteľnostiach výraznejšie nepodpísala.”

Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied:

“Stúpla najmä v tých okresoch, ako je Rimavská Sobota, Revúca a tak ďalej, kde tie ceny nehnuteľností predsa nie sú relevantné. Vy keď sa pozeráte, ako stúpajú ceny nehnuteľností, tak de facto sa pozeráte na vzostup cien v Bratislave a Bratislava je úplne iný svet.”

Petra Podhorcová:

“V Bratislavskom kraji medziročne vzrástol objem investícií do nehnuteľností za prvý polrok tohto roka o šesťdesiatšesť percent na štyristotridsaťdva miliónov eur. Dominovali najmä investície do kancelárskych a priemyselných nehnuteľností. Vysvetľuje Ľubor Procházka z realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.”

Ľubor Procházka, realitno-poradenská spoločnosť CBRE:

“Pri priemyselno-logistických nehnuteľnostiach dokonca pociťujeme väčší dopyt ako súčasný trh ponúka. Dopyt po shopping centrách je momentálne výrazne oslabený. Asi najmenej zaujímavým segmentom je investícia do hotelov.”

Petra Podhorcová:

“Odborníci predpokladajú, že môžu byť investície do nehnuteľností tento rok ešte väčšie než vlani. Zrejme tak prekonajú hranicu šesťstoštyridsaťjeden miliónov eur.”

[Rádio Slovensko, 18:00; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 26/07/2020;  Petra Podhorcová]

Ako koronakríza ovplyvnila ceny nehnuteľností v Bratislave a ďalších veľkých mestách na Slovensku? Tejto téme sa venuje Daniel Horňák, ktorý zisťoval aké sú aktuálne trendy na našom realitnom trhu.

https://www.ta3.com/clanok/1188319/prezident-narks-j-palencar-o-aktualnych-cenach-nehnutelnosti.html

Pri podpise rezervačnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti si treba byť istý svojím záujmom a rovnako treba mať preverenú možnosť financovania. Pre TASR to uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

“Rezervačná zmluva stanovuje podmienky, za akých sa predmetná nehnuteľnosť rezervuje v prospech záujemcu,” vysvetlil Palenčár. Pri podpise rezervácie je dobré dohodnúť si všetky dôležité podmienky budúcej kúpnej zmluvy, dodáva. Predíde sa tak nedorozumeniam. Po podpise rezervačnej zmluvy prichádza k zabezpečeniu všetkých potrebných úkonov, ako je napríklad znalecký posudok. “V prípade financovania kúpy nehnuteľnosti vlastnými zdrojmi sa rezervačná zmluva uzatvára na obdobie približne 15 dní. V prípade financovania prostredníctvom hypotekárneho úveru sa rezervačná zmluva uzatvára na dobu 30 až 45 dní,” dodal Palenčár.

Na vyčíslenie rezervačného poplatku neexistuje jednotná metodika, ako potvrdil Palenčár, realitné kancelárie ju navrhujú zväčša vo výške svojej provízie, čiže od troch do piatich percent z ceny nehnuteľnosti. “Pokiaľ by mal byť rezervačný poplatok výrazne vyšší, navrhujeme klientom pristúpiť k podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá detailnejšie upravuje podmienky budúcej kúpy,” dodal Palenčár. Poplatok sa následne odrátava od kúpnej ceny.

Ak kupujúci zaviní neuzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, o svoj rezervačný poplatok príde. NARKS dostáva podnety od klientov, ktoré sa najčastejšie týkajú sporov o vrátenie poplatku pre nedodržanie podmienok zmluvy. “Jedným z problémov je, že kupujúci si po podpise rezervačnej zmluvy nedokáže zabezpečiť financovanie. Ak riešenie takejto situácie nie je podchytené v zmluve, kupujúci prichádza o rezervačný poplatok,” uviedol Palenčár.

Ako doplnil konateľ realitnej kancelárie Axis real Ľuboš Sigl, seriózni kupujúci s rezervačným poplatkom žiadny problém nemávajú. “V niektorých prípadoch dokonca kupujúci navrhnú zvýšiť rezervačný poplatok, a tým aj zmluvnú pokutu, aby mali istotu, že predávajúci nehnuteľnosť predá im a nepredá nehnuteľnosť niekomu, kto mu ponúkne o trochu vyššiu kúpnu cenu,” dodal Sigl.

[teraz.sk; 18/07/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Katrin Lengyelová, moderátorka:

“Obrie banky z Wall Street, aj veľké európske banky sa vzdávajú svojich londýnskych bášt. Pandémia poskytla niektorým bankám podnet na redukciu kancelárskych priestorov v snahe udržať si hotovosť, lebo mnohé pracovné miesta zanikli. Švajčiarska Credit Suisse napríklad vyprázdňuje deväť poschodí kancelárií a Morgan Stanley analyzuje všetky svoje priestory v Londýne.

Ekonomiky čelia najväčšej recesii za celé dekády a nájomníci sklenených a oceľových veží, ktoré dominujú londýnskej štvrti City môžu pristúpiť k veľkej redukcii kancelárskych priestorov. To predstavuje riziko pre majiteľov nehnuteľností. Na budúcnosť kancelárskych budov má okrem ekonomickej krízy vplyv aj zistenie, že práca z domu môže byť efektívna a môže pokračovať aj po pandémii, čo poskytuje firmám ďalšiu príležitosť na racionalizáciu nákladov.

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, je mojím hosťom, s ktorým sa pozrieme práve na túto tému. Prajem vám pekný deň, vitajte u nás v štúdiu.”

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.ta3.com/clanok/1187872/host-v-studiu-j-palencar-o-bankach-zbavujucich-sa-priestorov.html

Ján Palenčár, prezident NARKS, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň.”

Katrin Lengyelová:

“Tak počuli sme, že veľké banky, ale aj veľké firmy po pandémii koronavírusu, kedy museli naozaj redukovať pracovné miesta, a mnohí ľudia začali pracovať z domu, zistili cez túto skutočnosť, alebo prišli k takému uvedomeniu, že tie tisícky metrov štvorcových, ktoré si prenajímajú, alebo vlastnia ako kancelárske priestory, sú de facto zbytočné, a začínajú sa ich postupne zbavovať. Pre nich je do dobre, pretože ušetria, ale natíska sa otázka budúcnosti kancelárskych priestorov, znamená to, že tie, ktoré poznáme, a je ich naozaj mnoho, budú poloprázdne?”

Ján Palenčár:

“Áno, koronakríza priniesla aj takúto zmenu správania, vynútenú zmenu správania veľkých zamestnávateľov, ktorí boli nútení svojich zamestnancov poslať na tzv. home office, čiže kde to bolo umožnené, tak boli zamestnanci online v spojení s firmou cez počítače, dokonca mnohé mali konferencie, prípadne veľké porady sa práve realizovali online, takže naozaj sa naznačil ten budúci smer vývoja kancelárskych priestorov v mnohých odvetviach.

Neznamená to však, že tento home office bude v tak značnej miere využívaný, že to zásadne zmení život kancelárskych budov a výstavbu kancelárskych budov. Čiže môžme sa baviť v percentách, prípadne v malých desať percentách, že bude využívaný do väčšej miery home office, ale tá úloha administratívnych centier bude stále veľmi výrazná.”

Katrin Lengyelová:

“Dotkneme sa ešte toho home officeu, o ktorom hovoríme, ktorý, zdá sa, že je nielen u nás, ale všade na svete je stále viac a viac aktuálny. Vy máte nejaké poznatky, nejaké pozorovania zo Slovensko, ako ľudia na neho reagujú?”

 Ján Palenčár:

“Tie prvé informácie, ktoré boli z firiem, ktoré napríklad využívali už do koronakrízy home office v menšej miere, tam ako keby zvýšenie množstva zamestnancov, ktorí pracovali cez home office, bol bezproblémový, a v podstate fungoval kontinuálne, pri firmách, ktoré menej využívali home office, sa dokonca ukázalo, že v mnohých prípadoch ľudia doma pracujú viac ako v práci, to znamená, tá výkonnosť bola vyššia, samozrejme, táto situácia nie je udržateľná dlhodobo, proste zamestnanci neboli zvyknutí na to, že sú pripojení osem hodín, osem a pol hodiny, ale v podstate boli pripojení celý čas, ako boli doma, a priebežne pracovali, takže toto naozaj je potrebné aj zanalyzovať, aký tento home office má dopad na fungovanie firiem a firmy, aby firma vedela si povedať, že áno, vieme natrvalo určité množstvo zamestnancov umiestniť na home office, čiže toto naozaj chce dlhšie obdobie skúmania práve toho správania zamestnancov cez home office.”

Katrin Lengyelová:

“Naozaj trvalý home office by možno mnoho ľudí aj ocenilo, ale tu sa natíska otázka, a vy ako zástupca realitných kancelárií možno už máte aj nejaké analýzy, alebo nejaké dáta, či ľudia pri kúpe bytov uvažujú už aj o tom, že by v tom byte chceli mať aj nejaký priestor, kde budú mať nejakú svoju kanceláriu, nejaký svoj office, lebo možno mnohí zistili, že keď majú doma aj deti, ktoré nechodili počas pandémie do školy, tak nemali kde pracovať, napriek tomu, že byt je možno veľký, ale nie je tam naozaj to miesto, ten kútik, kde sa môžu zavrieť a v pokoji plniť požiadavky zamestnávateľa.”

 Ján Palenčár:

“Áno, je to takisto jedna z vecí, ktorú nám priniesla koronakríza, to znamená, ako keby zmena požiadaviek klientov pri hľadaní si vlastného bývania, či už sú to byty, alebo rodinné domy, tak naozaj klienti prejavujú záujem o to, kde je možné umiestniť ten pracovný kút, ten pracovný priestor, aby neboli rušení, a aby oni nerušili zvyšok domácnosti, čiže myslím si, že o tomto do väčšej miery budú uvažovať aj architekti, projektanti, prípadne developeri pri príprave nových rezidenčných projektov, aby aj v tých, povedzme, menších bytových priestoroch bolo možné umiestniť si pracovný kút a online pracovať práve na tom home office.”

Katrin Lengyelová:

“Vráťme sa ale ešte k púšťaniu kancelárskych priestorov, ktoré avizujú niektoré firmy, počuli sme v tom príspevku, že Credit Suisse napríklad púšťa už teraz deväť poschodí, čo je naozaj veľa metrov štvorcových. Môže tento výpadok dostať do problémov finančných tých majiteľov nehnuteľností?”

 Ján Palenčár:

“To, čo nám môže spôsobiť do nejakej miery zvýšenie home officeov, prípadne nejaké prepúšťanie, čo je správa z Londýna, to je to, že sa nám skôr budú uvoľňovať tie menej kvalitné administratívne priestory, to znamená, že firmy budú mať snahu pracovať v kvalitnejších priestoroch, to znamená, z tých menej kvalitných priestorov, tých administratívnych priestorov céčkovej triedy sa budú sťahovať do kvalitnejších, a práve tieto uvoľnené budovy sa môžu prípadne rekonštruovať na iný účel využitia.”

Katrin Lengyelová:

“Čiže vy nepredpokladáte, že na Slovensku, pokiaľ by tento trend prišiel aj k nám, a on pravdepodobne príde, alebo vždy tie trendy sú najprv v tých veľkých mestách, Londýn, Paríž, New York, atď., a potom postupne prichádzajú aj do tých menších štátov a miest v Európe, hovoríte teda, že ten trend bude, stane sa to, ale môže to ohroziť napríklad nejaké nové developerské projekty, alebo stavebníctvo? Lebo tam tiež pracuje veľa ľudí. Keby sa začalo menej stavať tých kancelárskych priestorov a budov, asi by to nebola pre stavebníctvo veľmi dobrá správa.”

Ján Palenčár:

“Ja som presvedčený, že toto nebude mať taký vplyv na stavebníctvo, resp. na vývoj výstavby kancelárskych budov, aby to ovplyvnilo aj zásadným spôsobom vývoj stavebného trhu. To znamená, že naozaj ten záujem o kancelárske budovy, alebo o kancelárske priestory tu bude pretrvávať zo strany firiem. To, čo v čom bude zmena, to je zmena v kvalite, v tom, aké priestory chceme.

To znamená, naozaj koronakríza napríklad priniesla iný pohľad na technológie v administratívnych budovách, to znamená, klient sa už dnes pýtajú, či, povedzme, vetranie, ako funguje vetranie v administratívnej budove, ako funguje klimatizácia, či sú ionizované priestory, a podobne, čo má vplyv, povedzme, na hygienických administratívnych celkov, čiže tu sme zaznamenali už v súčasnosti zmeny, ale nejaký zásadný pokles dopytu, to sme nezaznamenali.”

Katrin Lengyelová:

“Pravdou naozaj je, že aj niektoré developerské spoločnosti si uvedomujú nové veci, ktoré zistili práve pre pandémiu koronavírusu, a to napríklad to, že kancelária ako nejaký statický priestor je už vlastne zastaralý, a firmy potrebujú niečo flexibilnejšie, aby to viacej zodpovedalo obsahu tej práce a potrebám zamestnancov, čiže napríklad nejaké pohyblivé steny, možno pri niektorých tých činnostiach netreba ani pracovný stôl, niekedy sa aj recepcia stáva zbytočná, tak súhlasíte asi s týmto názorom.”

Ján Palenčár:

“Určite áno, to sú nové trendy vo vývoji administratívnych priestorov. Už dnes je bežnou situáciou, že zamestnanci nemajú svoje pevné miesto pracovné, ale že v podstate každý deň majú iné pracovné miesto, kde sa vlastne uvoľní, prinesú si svoj počítať, napoja sa, samozrejme sú zároveň aj typy činností, ktoré stále vyžadujú taký ten klasický systém tej malej kancelárie, ale naozaj toto je od činnosti k činnosti treba posudzovať.

Smerovanie kancelárskych priestorov ide k tomu, aby boli kreatívne, aby sa ľudia v nich dobre cítili, aby boli socializujúce, to znamená, aby sa dokázali ľudia stretávať. Dnes už v nových budovách nenájdete malé tmavé kuchynské kúty, ale naopak tieto kuchynské priestory, tie priestory, kde sa ľudia stretávajú na káve, sú v otvorených priestoroch, kde naozaj môže prísť k tomu, že sa ľudia spolu bavia aj k témam pracovným, čiže toto sú tie trendy, a tie budú ďalej pokračovať.”

Katrin Lengyelová:

“Čiže hovoríte, že tie otvorené priestory, open spacey, ktoré zažili taký najväčší boom, alebo najväčší boom, ktoré začali pred desiatimi rokmi zhruba veľmi výrazne pribúdať, budú pokračovať aj ďalej.”

JánPalenčár:

“Áno, samozrejme budú sa vyvíjať k tomu, aby sa ľudia v nich dobre cítili, že to už nebude taký ten otvorený priestor, ako si ho predstavujeme, kde je sto pracovných miest, ale naopak, súčasťou tých pracovných miest a tých priestorov musia byť nejaké oddychové zóny, musia byť priestory, kde ľudia môžu nerušene telefonovať, kde sa môžu navzájom nerušene baviť, čiže vyvíja sa to smerom k skvalitneniu prostredia, v ktorom ľudia pracujú.”

Katrin Lengyelová:

“A možno sa bude dbať aj na mnohé detaily, ktoré zatiaľ stále chýbajú v niektorých firmách asi.”

Ján Palenčár:

“Určite áno.”

Katrin Lengyelová:

“Verím tomu, že hej. Pán Palenčár, ďakujem vám za rozhovor a teším sa na nejakú ďalšiu spoluprácu. Pekný deň ešte želám.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem pekne. Pekný deň. Dovidenia.”

[TV TA3; Ekonomika 16:30; 14/07/2020; Katrin Lengyelová; Zaradenie: Ekonomika]

Patrik Švajda, moderátor:

“Ceny bytov a domov rástli na Slovensku takmer najrýchlejšie spomedzi európskych krajín.”

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Zdá sa, že pandemické opatrenia, ktoré zatriasli trhom, ceny nehnuteľností neovplyvnili. Zastaviť ich môžu až drahšie hypotéky.”

Andrea Mačošková, redaktorka:

“Slovensko patrí k rekordérom v raste cien nehnuteľností. Podľa Eurostatu vystrelili v prvom kvartáli tohto roka u nás medziročne o vyše 13 %. Väčší nárast mali už len v Luxembursku. Jedinou krajinou, kde ceny oproti vlaňajšku poklesli, je susedné Maďarsko.”

Mário Glos, viceprezident NARKS a CEO realitnej skupiny MGM:

“Na rast nehnuteľností má dneska najväčší vplyv stále zvyšujúci sa dopyt, ktorý je zase zapríčinený nízkymi cenami úrokových sadzieb a to v podstate spôsobuje túto situáciu, ktorá ešte dobieha z predkoronového obdobia, kedy klienti stále majú záujem nakupovať, oveľa väčší záujem ako napríklad zostať v prenájme.”

Andrea Mačošková:

“V celoslovenskom meradle vedie rebríček najviac dražejúcich dvojizbových bytov Bratislava, kde je aj pre pracovné zázemie silný dopyt po bývaní, no a ten dvíha cenu automaticky. Priemerná predajná cena dvojizbového bytu sa tu v Novom Meste zastavila na hranici takmer 160 tisíc. Na hlavné mesto sa doťahuje Banská Bystrica a Žilina, nezaostávajú však ani ďalšie krajské mestá. Ceny sa šplhajú do závratných čísiel, a to aj preto, že ponuka voľných nehnuteľností je stále obmedzená. No a ten, kto chce bývať vo vlastnom hneď, tak často nemá na výber.”

Mário Glos:

“V takomto momente si musí ísť kúpiť, my to voláme, že secondhandovú ponuku, ktorá v podstate je pomaly rovnako drahá ako novostavba, len má ten benefit, že je k dispozícii ihneď. Preto tie ceny starších nehnuteľností sú dneska tak vyšperkované a sú na tak vysokej úrovni pomaly ako novostavby, lebo klient, ktorý potrebuje bývať hneď, tak si to poráta, že kebyže čaká na novostavbu dajme tomu ďalšieho jeden a pol roka, tak zaplatí, poviem príklad, 2 – 3 tisíc EUR iba v prenájmoch a to v podstate už predražuje zase tú novostavbu.”

Andrea Mačošková:

“Nepomáha tomu ani trend skupovania bytov ešte pred kolaudáciou z papiera. Kupujúci v tom vidia najmä dobrú investíciu.”

Nina Konečná, konateľka Gakosreal:

“V Košiciach čo mám ja informáciu, je drvivá väčšina novostavieb aj vypredaná a to sú dosť veľa také tie investičné byty, ale rovnako aj v štandardných blokoch sa predávajú tieto byty na prenájom.”

Andrea Mačošková:

“Vzhľadom na to, že po pandémii sa už realitný biznis znova rozbieha, obchody sa nezastavili. Realitní makléri ale teraz zaznamenali nový trend, a to väčší záujem o kúpu aj iných nehnuteľností ako iba byty.”

Nina Konečná:

“Na našej stránke máme dosť veľkú ponuku chát a rôznych pozemkov a záhrad, po čom je naozaj teraz výnimočne veľký dopyt. Ľudia si počas tej korony aj uvedomili, že asi stráviť veľa času vo vnútri je pre niektoré rodiny komplikovanejšie, tak vyslovene aj rozhodnutia, ktoré odkladali, tak teraz ich realizujú.”

Andrea Mačošková:

“Čakať, že pôjdu ceny teraz dole netreba. Analytici očakávajú najskôr iba mierne ochladenie pri starších nehnuteľnostiach.”

Mário Glos:

“Veľmi záleží od hospodárskej situácie, aká na Slovensku nastane. Vo všeobecnosti máme tu stále podstav bytov, kedy dneska podľa nejakých štatistík sa hovorí, že chýba až 200 tisíc bytov na Slovensku. Tento podstav spôsobuje zvýšený dopyt, to znamená, že zvýšený dopyt zase generuje vyššiu cenu.”

Andrea Mačošková:

“Regionálne štáby a Andrea Mačošková, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 09/07/2020;  Andrea Mačošková; Zaradenie: z domova]

NARKS spúšťa nový formát vlastnej tvorby NARKS TV!

Našou ambíciou je preniknúť do sveta realít a to každomesačne live prenosmi vždy s novou témou. Vďaka NARKS TV nás tak budete môcť sledovať pravidelne.

LIVE WEBINÁR dňa 09.07.2020 o 18,00 hod.!
Sledujte nás na našom YouTube kanáli

Zúčastnite sa aj vy ZDARMA webinára a dozviete sa aký je súčasný stav realitného trhu v jednotlivých regiónoch!

Hlavné témy:

Dopyt reštartoval trh
Ako je na tom online predaj?
Čo zaznamenali realitné portály?
Aktuality zo sveta realít na Slovensku – dnes
v porovnaní s rokom 2019

GENERÁLNY PARTNER NARKS 2019 – 2020

Prístupový link na sociálne siete NARKS

Tešíme sa na Vašu účasť!

OTÁZKY DO DISKUSIE

Otázky do diskusie môžete zadávať cez sociálne siete
(chat YouTube NARKS) počas prenosu.

Kurz pre získanie realitnej živnosti v zmysle Živnostenského zákona SR

NARKS otvára historicky prvý prípravný profesijný kurz v oblasti celoživotného vzdelávania pre získanie odbornej spôsobilosti (potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia).

Termín kurzu : Začiatok kurzu 24. júl – október
Kurz bude prebiehať 2x do týždňa, vždy v piatok a v sobotu (mimo sviatkov).

*S možnosťou výhodného financovania na tretiny (bez navýšenia). Úhradu je možné si rozdeliť na 3 splátky. V poplatku sú zahrnuté študijné materiály, náklady na odborné a organizačné zabezpečenie školenia, občerstvenie a záverečná skúška (po úspešnom absolvovaní aj certifikát).

*Posledná splátka musí byť uhradená pred záverečnou skúškou

Po absolvovaní kurzu a úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti získate osvedčenie o kvalifikácii, na základe ktorého môžete požiadať o

ŽIVNOSTENSKÉ OPRÁVNENIE!

Realitná činnosť, teda sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností sa od 1.2.2020 udeľuje okrem potrebného dosiahnutého vysokoškolského vzdelania (*vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického alebo stavebného alebo architektonického smeru) aj na základe stredoškolského vzdelania s maturitou a zároveň absolvovania akreditovaného kurzu pre profesiu realitný maklér a 2-ročnej praxe. Nahradila sa teda 5-ročná prax a doplnila dôležitá povinnosť odbornej prípravy. Realitných sprostredkovateľov, ktorí už realitnú činnosť vykonávajú sa novela nedotýka.

Tento kurz predstavuje jedinečný rozsah 150 hodín, zahŕňa 19 odborných tém a viac ako 50 podtém. Záverečná skúška pozostáva z písomného testu, prezenčnou formou.

V prípade profesijného kurzu „REALITNÝ MAKLÉR“ organizovaného Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska (NARKS) je garantom Ing. Martin Čapo, známy odborník, lektor a arbiter z oblasti sprostredkovania nehnuteľností a obchodu s nimi. Kvalitu výuky zabezpečuje 24 ďalších odborných lektorov, ktorí sú akreditovaní k rôznym témam. Je zabezpečená ich alternácia pre bezproblémový priebeh kurzu. Všetko je schválené tak, aby tento kurz spĺňal najvyššie požiadavky na vzdelanie. Cieľom kurzu je, aby účastníci po jeho úspešnom absolvovaní a zložení skúšky získali doživotne uznávaný doklad o vzdelaní a odbornej príprave pre prácu realitného makléra. 

Európsku CEPI Atestáciu!  Tento kurz je uznaný CEPI – Európskou asociáciou realitných profesií so sídlom v Bruseli. CEPI udelením atestácie osvedčuje, že akreditovaný kurz NARKS zodpovedá profesionálnym štandardom CEPI. Každý úspešný absolvent kurzu získa aj európsky certifikát k realitnej profesii.

Absolvent kurzu „Realitný maklér“ získa navyše prístup na 6 mesiacov do e-learningu NARKS s vydaním licencie a možnosť používania loga Licencovaný realitný maklér „LRM“ (po dobu 3 rokov)

Akreditáciu MŠVVŠ SR pre profesiu „Realitný maklér“ získala Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska 26. mája 2017 pod značkou POA: 3538/2017/56/1. Pre detail akreditácie klikni tu.

Pre viac informácií kliknite tu.