Všetky príspevky webex digital

Dopyt po prenájme bytov prevyšuje aktuálnu ponuku

Bratislava – Ceny nehnuteľností sa v poslednom čase vyšplhali do extrémnych výšok a mnohí Slováci si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Napriek výraznej inflácii realitný trh s nájmami zažíva aj zvýšený záujem zo strany Ukrajincov. Potenciálni záujemcovia majú pri výbere samotného bývania aj rôzne požiadavky. Dostupnosť parkovacích miest, výkonný internet či kompletne zariadený byt sú často považované za samozrejmosť. Prvý dojem je dôležitý, a preto sa mnoho realitných kancelárií zameriava aj na prezentáciu nehnuteľnosti.

Preplnené internáty

Realitný maklér Filip Steranka z realitnej kancelárie Tobi real vysvetľuje, že najčastejšie aktuálne evidujú dopyt práve od študentov, ktorým sa začal nový školský rok. Vzhľadom na to, že v Košickom kraji sú internáty často preplnené, študenti využívajú práve možnosť privátneho ubytovania. Druhou najčastejšou kategóriou sú mladé páry, ktoré sa prisťahovali za svojou prvou prácou alebo sú v štádiu riešenia hypotéky a potrebujú dočasné ubytovanie. Výrazný dopyt po podnájme rapídne zvýšili aj ukrajinské rodiny, ktoré pricestovali na Slovensko a urgentne potrebovali vyriešiť svoje bývanie. Títo občania majú záujem o akékoľvek byty od jednoizbových až po štvorizbové, pričom im nezáleží na lokalite či občianskej vybavenosti. Senior PR Manager Peter Porubský z United Classifieds dopĺňa, že v prípade študentských bytov sa mnohokrát nachádzajú viacerí podnájomníci, ktorí sú rozdelení v samostatných izbách. Najmenší záujem o prenájmy nehnuteľností majú staršie vekové kategórie a dôchodcovia.

Nájomníci preferujú menšie byty

V súčasnosti je veľký záujem o byty, ktoré majú menšiu rozlohu a sú cenovo dostupnejšie. „Najviac idú na dračku štartovacie byty. Vzhľadom na aktuálnu cenovú úroveň bytov na Slovensku sú to jednoizbové byty, za nimi nasledujú dvojizbové byty. Tieto dve kategórie bytov dopytovo podporujú aj bonitní klienti, ktorí vďaka ich vysokej likvidite nakupujú s investičným zámerom,“ hovorí vedúci pobočky Nitra Martin Sklenár z realitnej kancelárie TUreality. Vo väčšine prípadov sú preferované prenájmy na určité obdobie, kým si nájomníci nenájdu vlastné bývanie. „Pri uzatváraní nájomných zmlúv na nájom bytu sa vo väčšine prípadov využíva zákonná úprava Zmluva o krátkodobom prenájme bytu, ktorá umožňuje uzatvoriť túto zmluvu na maximálne dva roky s možnosťou dvakrát túto lehotu predĺžiť,“ spomína riaditeľ realitnej kancelárie Urban & Partner Ján Palenčár.

Za rastúcu cenu môže inflácia

Aktuálne je cena energií zatiaľ pomerne stabilná, no budúcemu zvyšovaniu sa nevyhneme. Makléri predpokladajú, že realitný trh s nájmami sa môže zvýšiť až začiatkom roka 2023, pretože vyúčtovanie platieb za energie sa realizuje ku koncu kalendárneho roka. „Drvivá väčšina majiteľov stavia nájomné zmluvy tak, že prípadná zmena cien bude premietnutá vo vyúčtovaní v roku 2023. Vtedy dôjde pravdepodobne aj k plošnému zvyšovaniu cien nájmov, keďže už budú zvýšené zálohové platby energií aj na mesačnej báze,“ konštatuje vedúci pobočky Žilina Ján Haluška z realitnej kancelárie TUreal ity. Steranka dopĺňa, že už aj v súčasnosti je citeľný menší nárast cien podnájmov. Napríklad priemerná cena dvojizbového bytu v Košiciach sa pohybuje od 550 do 650 eur za mesiac. Každá ponuka je však individuálna a závisí od lokality či občianskej vybavenosti. (jb)

 

Zdroj: Hospodárske noviny; REALITY

Zvyšovanie úrokových sadzieb

Karolína Lacová, moderátorka: „Po tom, čo Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, sa aj na Slovensku očakáva ďalšie zvyšovanie hypoték. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra zatiaľ nie je isté, dokedy sa budú úrokové sadzby zvyšovať. Stále to však nebude mať negatívny dopad na realitný trh. Podľa odborníka ceny nehnuteľností v blízkom čase klesať nebudú.“

Štefánia Kačalková, redaktorka: „Rozhodnutie zvýšiť úrokové sadzby o bezprecedentných sedemdesiatpäť bázických bodov, bolo nevyhnutné a správne, tvrdí guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Podľa neho na raketovo rastúce ceny energií nemá eurozóna dosah. Z jeho vyjadrenia ďalej citujeme.“

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska (z vyjadrenia): „Mnohí špekulujú a budú špekulovať o tom, kde vidíme neutrálnu sadzbu, respektíve na akú úroveň budeme sadzby zvyšovať. Diskusie na túto tému sú predčasné. Ako hlboká je rieka zistíme, len keď túto rieku prebrodíme. A my sme ešte poriadne ďaleko od druhého brehu.“

Štefánia Kačalková: „Prioritou je podľa neho razantne pokračovať v normalizácii nastavenia menovej politiky. A ako zasiahne rozhodnutie Európskej centrálnej banky bežného Slováka? Matej Dobiš z Finančného kompasu odpovedá, že v krátkom čase môžu komerčné banky pôsobiace na Slovensku ďalej zvyšovať svoje úrokové sadzby.“

Matej Dobiš, Finančný kompas: „Trh už rátal s nejakým navýšením, čiže priamo to nemusí súvisieť s tým, že všetky hypotekárne úvery sa budú teraz zdražovať, ale je tam ten predpoklad, pretože Európska centrálna banka tým, že navýšila úrokovú sadzbu, zároveň povedala, že mieni aj v októbri navyšovať opäť úrokovú sadzbu.“

Štefánia Kačalková: „Aj hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák potvrdil, že úvery pre možných klientov bánk, ale aj pre podnikateľov pôjdu hore.“

Ľubomír Koršňák, hlavný ekonóm UniCredit Bank: „Ten rast sadzieb na hypotekárnych úveroch by už však nemusel byť až taký výrazný, ako sme pozorovali na jar, ale stále tam je priestor na pomerne výrazné zdraženie hypoték.“

Štefánia Kačalková: „Vo svete realít sa však stále nič zásadné nemení. Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár zdôrazňuje, že kým je po bytoch a domoch dopyt, ceny klesať nebudú.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „V tejto chvíli však sa bavme o tom, že môže prísť k stagnácii cien a ceny nehnuteľností budú rásť pomalým tempom, oveľa pomalším ako sme boli zvyknutí za posledné tri štyri roky.“

Štefánia Kačalková: „Dodáva, že dôvodom je práve zvyšovanie úrokových sadzieb, kvôli čomu mnohí ľudia nedosiahnu na hypotéku.“

 

Zdroj: Rádio Slovensko

Autor: Štefánia Kačalková / Karolína Lacová

Po SLOVÁCH ODBORNÍKOV o štátnych nájomných bytoch ZAMRAZÍ. Pozrite na tie OBROVSKÉ NEDOSTATKY!

Najväčší predvolebný sľub lídra Sme rodina Borisa Kollára (57) bolo lacné štátne nájomné bývanie pre každého občana. Po jeho nedávnom brífingu s podpredsedom vlády Štefanom Holým (43) sa zdalo, že už čoskoro ľudia ušetria na bývaní približne 200 eur mesačne, a to už je naozaj dosť, hlavne v terajších časoch, keď sa rapídne zvyšujú životné náklady. No nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Kto by si nepamätal predvolebné sľuby. Znie to všetko tak lákavo, že si človek nevie vybrať koho voliť, lebo všetky tie sľuby znejú úžasne. Jednou z najdôležitejších vecí v živote človeka je bývanie. A práve na to Kollár upozornil pred voľbami 2020, nakoľko nie každý si môže dovoliť hypotékou, alebo platenie vysokého nájomného. „Chceme zaviesť systém stavania štátnych nájomných bytov, kde vám budeme garantovať 2-izbový byt za 200 eur mesačne,“ povedal Kollár s tým, že sa to dá urobiť, ak štát nebude chcieť zarobiť. Rozdiel medzi súkromným developerom a štátom bol podľa Kollára práve v tom, že podnikateľ chce na ľuďoch zarobiť.

Dva a pol roka po voľbách Sme rodina ukázala cenovú mapu nájomných bytov, ktoré už nie sú až tak štátne, ale súkromné. Nájomné 2-izbového bytu už nestálo 200 eur, ale v závislosti od regiónu od 271 eur (Prešovský kraj) do 455 eur (Bratislavský kraj). To by bolo stále ešte dobré, len Holého príklad s 2-izbovým bytom v Bratislave za 455 eur mal vážnu trhlinu. Podpredseda vlády na obrázku neukázal, že štát ráta aj s príspevkom zamestnávateľa, ktorý svojmu zamestnancovi s nájmom vraj pomôže.

Príspevok môže byť 4 eur za m2, maximálne 360 eur. Pri Holého prezentovanom byte o rozlohe 48 m2 teda byt stojí 647 eur mesačne. Odborníci na reality sa ale zhodujú, že bez dotácie od zamestnávateľa ide vlastne o štandardný komerčný nájom. „Očakával som oveľa väčšiu atraktivitu cien pre bežných ľudí. Nie aby tam bol rozdiel v malých percentách oproti komerčnému nájmu. Zavádzajúce v grafoch je to, že nájomné, ktoré tam je uvádzané, je už po odpočte príspevku od zamestnávateľa, ktorý môže byť do 360 eur na byt,“ povedal pre TA3 analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík s tým, že zamestnávateľ nemá príliš veľkú motiváciu doplácať nájomné.

Podobné je to so všetkými číslami z veľkej mapy nájomného, ktorú Kollár s Holým predstavili. Ľuďom ktorí bývajú v komerčnom podnájme sa teda možno sťahovať ani neoplatí. Je totiž málo pravdepodobné, že učiteľkám alebo zdravotným sestrám bude zriaďovateľ školy, škôlky, polikliniky, alebo nemocnice doplácať na bývanie. Podobne to platí pre predavačky, školníkov, alebo akýchkoľvek zamestnancov malých firiem. Napríklad zriaďovateľom škôl sú v drvivej väčšine mestá a obce, ktoré peňazí na rozdávanie nemajú.

Na druhej strane nájdete reakciu odborníkov na to, či budú dostávať učiteľky na nájomné, čo v projekte chýba, a aké výhody budú mať investori s developermi.

„Nakoľko detailne poznám ekonomiku samospráv a stále viac ich obmedzené finančné možnosti, nevidím to ako reálne,“ odpovedal riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák na otázku, či budú samosprávy doplácať nájomné. Podľa neho je skôr potrebné preferovať výstavbu nájomných bytov tak, ako ju poznáme cez ministerstvo dopravy a Štátny fond rozvoja bývania, pretože práve tam sa výška nájmu určuje od výšky obstarávacej ceny: „Okrem toho by výstavbe nájomných bytov pomohlo, ak by dal štát samosprávam a vyšším územným celkom na účely výstavby nájomných bytov svoje prázdne a nevyužité budovy, ktoré majú ministerstvá a ich organizácie v území.“

Šéf Sme rodina s Holým prirovnávali nájomné aj k hypotékam, pričom im vyšlo, že ich riešenie je výhodnejšie. To sa ale nikdy nedá odhadnúť, nakoľko výška úveru, cena bytu a teda hodnota zakladanej nehnuteľnosti, úroková sadzba, splatnosť a podobne sú vždy iné. Dôležité je aj to, že po splatení hypotéky náklady na bývanie výrazne klesnú a byt je už v osobnom vlastníctve bez ťarchy. V nájomnom byte sa bude platiť vždy rovnako a občan nikdy nebude vlastníkom. Kollár podľa odborníkov pozabudol aj na to, že pôvodne nazvané štátne nájomné byty mali byť stavané predovšetkým pre tých, čo majú nízky príjem a hypotéku dostanú len veľmi ťažko, prípadne si ju radšej ani sami nechcú zobrať na krk. „Chýba mi tu priama investičná činnosť štátu. Čiže nedávať stimuly iným subjektom aby stavali nájomné bývanie, ale samostatne že by sa do toho vložil štát,“ povedal Lazík.

A sme späť pri Kollárovej predvolebnej vete „Rozdiel medzi súkromným developerom a štátom je v tom, že podnikateľ ide na ľuďoch zarobiť.“ Tí zahraniční investori s ktorými má Holý na jeseň podpísať zmluvu a budú vlastníkmi a prenajímateľmi bytov sú YIT, Vienna Insurance Group, Heimstaden a BWSG. 2-izbový byt v Bratislave nebude stáť ani 200 eur, ani 455, ale ráta sa s cenou 647 eur, teda s cenou porovnateľnou s komerčným nájmom.

Líder Sme rodina hovorí o vybudovaní nájomných bytov najčastejšie v spojitosti s nitrianskou automobilkou Jaguar, alebo najnovšie aj s Volvom na Valalikoch. Pracovníkov pre automobilový priemysel totiž nemusí byť v daných regiónoch dostatok, a tak bude veľkopodnikateľ možno ochotný doplácať pár desiatok eur svojim zamestnancom aj na nájomné byty podporované štátom. Či to automobilky nevyhodnotia tak, že na kompenzáciu budú mať ich zamestnanci o kúsok nižšie platy zatiaľ nevedno.

Investori majú pri svojej podnikateľskej činnosti schválených niekoľko výhod. Samotní stavitelia ktorými by mali byť slovenskí developeri, budú mať napríklad zníženú DPH z 20 % na 5 % pri všetkom, čo s výstavbou nájomných bytov súvisí. Pri veľkých projektoch tak môže developer ušetriť milióny eur. Pre firmy zarábajúce na štátnych nájomných bytoch vypadla aj povinnosť mať zápis v protischránkovom registri.

V galérii si pozrite, aké by mali byť ceny vo vašom regióne podľa mapy nájomných bytov.

 

Zdroj: pluska.sk

Štát sľubuje lacné nájomné bývanie

Lenka Buchláková, moderátorka: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spúšťa rokovania s investičnými partnermi v súvislosti s bývaním v nájomných bytoch, ktoré budú podporované štátom. Najväčší záujem o nájomné bývanie majú ľudia v okresoch Prešov, Spišská Nová Ves, Trenčín, Levice, Kežmarok a Nitra. V Nitrianskom kraji by napríklad nájomca zaplatil za trojizbový byt mesačne iba dvestotridsať eur, pričom v Žilinskom kraji by to bolo dvestošesťdesiatpäť eur. Odborníci však tvrdia, že tieto prepočty nie sú reálne. Viac s mojím hosťom Martinom Lazíkom z Národnej asociácie realitných kancelárií. Dobrý deň.“

Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Dobrý deň.“

Lenka Buchláková: „Pán Lazík, čo hovoríte na tento návrh aktuálny ohľadom nájomných bytov?“

Martin Lazík: „Tak, ako ostatní odborníci, sme to s veľmi veľkým záujmom študovali, teda čo je pripravené, čo máme na stole. Naozaj musím povedať, že som rád, že nájomné bývanie máme na stole. Máme ho na bilbordoch, ale potrebujeme to dostať aj do praxe. Tá cesta, od začiatku bolo jasné, že bude tŕnistá, ťažká a bude to chvíľku trvať, ale dnes naozaj hovoríme, by som povedal, o takých stále ešte len plánoch. Aj to, čo bolo predstavené, a v tých číslach, ktoré sme videli, sú plány, alebo teda predpoklady, ako by to mohlo fungovať. Je to ešte stále veľmi vzdialené od praxe a od toho, čo reálne budú ľudia platiť nie v tomto roku, ani nie na budúci rok, ale niekde v budúcnosti. A preto dnes akože hlbšie analyzovať tieto čísla môžeme, lebo je tam možno niekoľko chýb, alebo teda takých nuansí v tých výpočtoch, ale zatiaľ je to všetko predčasné. Je fajn, že o tom rozprávame, že to máme na stole, ale ešte je to skoro.“

Lenka Buchláková: „Tak papier znesie všetko a v tomto prípade, ak diváci vidia náš stôl, tak naozaj veľa slidov, ktoré ministerstvo pripravilo v tomto smere. My si môžeme pozrieť aj grafiku, kde si pozrieme cenové mapy, s akým návrhom vlastne prišiel rezort, v tomto prípade cenová mapa Slovenska, a pozrieme sa na tie nájmy. Veľa odborníkov hovorí, že vlastne to nie je reálne z toho pohľadu, že my teda, ako hovoríte, nevieme, čo sa stane o dva – tri roky, keď možno to už bude reálne. Ale sú tieto, v zásade tieto čísla naozaj veľmi lákavé, ale možnože nie naozaj pravdivé.“

Martin Lazík: „Ja som očakával popravde oveľa väčšiu atraktivitu nájomného bývania alebo tých cien nájomných pre bežných obyvateľov. To znamená, že nie aby tam bol rozdiel v malých percentách oproti tomu komerčného nájmu. Pretože čo je trošku zavádzajúce v tých grafoch, je, vlastne to nájomné, ktoré tam je uvádzané, je už po odpočte príspevku od zamestnávateľa, ktorý môže byť od úrovne stoosemdesiat, dvesto, maximálne do tristošesťdesiat eur na byt.“

Lenka Buchláková: „A nie je vôbec zrejmé, že do akej miery teda budú zamestnávatelia ochotní prispievať zamestnancom na bývanie.“

Martin Lazík: „To je samozrejme otázne, pretože môžem mať dvoch zamestnancov povedzme so základným platom tisíc eur, jednému má pridať tisíc dvesto, alebo pridá dvesto eur na byt, a druhému dá tisíc dvesto k výplate. To znamená, že má ich možno na porovnateľnej na úrovni. Celá motivácia spočíva v tom, že pri tom, komu to dáva na nájomné bývanie, ušetrí mierne na odvodoch. Ale je to naozaj pre toho zamestnávateľa veľmi malá motivácia, rádovo v desiatkach eur na to, aby takto sa správal voči svojim zamestnancom.“

Lenka Buchláková: „Ak sa aj pozrieme teda, aký bol ten záujem, my sme už zo začiatku teda hovorili tie okresy a jednotlivé teda mestá, ako to vyzerá podľa vás z praxe? Jedna vec je prieskum teda ministerstva, druhá vec je realita.“

Martin Lazík: „Tak treba k tomu prieskumu vlastne povedať len toľko, že bol vlastne robený na ich zamestnancoch alebo ľuďoch z okolia ministerstva, a preto predpokladám, že podľa toho, ako sa zapájali v jednotlivých okresoch, tak tak vyšli tie štatistiky. Preto je taký veľký záujem z Prešova, Spišská Nová Ves a podobne. Ten realitný trh samozrejme kopíruje trh práce, keď hovoríme o nájomnom bývaní. To znamená, tam, kde je vysoký dopyt alebo ponuka dobrých pracovných príležitostí a dopyt po práci, tak tam sa koncentruje záujem. Preto ľudia idú do Bratislavy, preto idú do Žiliny, do Trnavy a tak ďalej, čiže veľké krajské mestá, ktoré ponúkajú dostatok pracovných príležitostí a nielen jedného zamestnávateľa, ktorý je vždy rizikom, ako to vidíme v dnešnej dobe. Proste keď veľký zamestnávateľ odíde z nejakého regiónu, tak ten región má problém. A preto sa bežní zamestnanci snažia dostať do miest, krajských miest, kde tých príležitostí v prípade nejakej krízy je viacero, a nezostávajú v tých regiónoch, kde je vždy ten jeden zamestnávateľ. A preto vlastne hovoríme o tom, že je dopyt v Košiciach, Bratislave, Žiline, čiže veľkých mestách. Je prirodzené, že tí ľudia sa potom sťahujú z nejakého rádiusu z okolia do týchto miest, hľadajú si tam prácu. Čiže nemôžeme povedať o tom, že by sme tu videli dnes nejakú mobilitu práce z Bratislavy smerom do Spišskej Novej Vsi, alebo do Prešova, alebo do nejakých iných okresov.“

Lenka Buchláková: „Vrátim sa ešte k tým cenám v prípadoch, ktoré som teda hovorila na začiatku. Je rozdiel medzi mesačným nájomným a splátkou hypotéky. Tá sa pohybuje v rozmedzí od približne dvesto až do tristoštyridsaťtri eur. V priemere teda by bol nájom až o šesťdesiatdva percent lacnejší oproti splátke hypotéky. Ešte raz, odzrkadľuje to realitu?“

Martin Lazík: „Ak by to platilo, tak by to bolo dobré. Ja mám len strach, že to nie je úplne pravda. Takže ak by sme sa bavili o tom, že ľudia by sa mali rozhodovať medzi kúpou svojej nehnuteľnosti a nájomným bývaním a rozdiel medzi cenovkou hypotéky a cenovkou nájomného bývania bude šesťdesiat percent, tak bude to dobrý rozdiel, ktorý bude dostatočne motivačný na to, aby tí ľudia išli do nájomného bývania. Ale ak to bude na úrovni desiatok percent – desať, pätnásť, dvadsať percent, tridsať percent, čo mne skôr takto vychádza – tak stále tí ľudia budú motivovaní, alebo teda ten prínos pre trh práce a pre pomoc ľuďom ako takým bežnému obyvateľstvu nebude tak výrazný, ako som ja očakával od nájomného bývania, kde sme očakávali, že proste rozdiel medzi trhovým nájomným alebo hypotékou bude dostatočne výrazný a dostatočne atraktívny, aby sme mohli ponúknuť nájomné byty pre pracovníkov v školstve, v zdravotníctve a tak ďalej a tak ďalej.“

Lenka Buchláková: „Diváci teda mali možnosť aj vidieť tie grafy na televíznych obrazovkách aj s hudobným podmazom, veľmi takým pozitívnym, ale zase, ako sme vraveli, tak nie je to zase až také pozitívne. Keď ste hovorili, že teda študujete, študovali ste vlastne tie analýzy, ktoré predstavilo ministerstvo, pri všetkých týchto návrhoch, ktoré sa v súčasnosti predkladajú, sa pýtam organizácií a združení, asociácií, či štát respektíve ministerstvá konzultovali tieto opatrenia alebo návrhy s odborníkmi. Konzultoval niekto s vami tieto návrhy?“

Martin Lazík: „Priamo nie. Ako nie ani s mojou osobou, alebo teda s asociáciou ako takou. My samozrejme ako člen Republikovej únie zamestnancov, Slovenského živnostenského zväzu máme prístup niekedy k týmto materiálom, len v ostatnej dobe sa trošku rýchlejšie prijímajú zákony ako človek dokáže reagovať, a samozrejme nie vždy sme vypočutí. To znamená, že keď máme a od začiatku sme mali trošku skeptický názor na jednak množstvá dodaných bytov počas roku, kedy sa dodajú, v akom časovom období a tak ďalej, tak chápem, že proste to robia asi na ministerstve trošku samostatne, ale hovorím, my sme pripravení ako pomôcť. Viem, že niektoré štatistiky alebo údaje, čo sa týka cien nájomných, sme dodávali pre jednotlivých dodávateľov analýz pre ministerstvo, čiže pravdepodobne sme sa nepriamo zúčastňovali na niektorých týchto výpočtoch, keď to takto poviem. Pretože naozaj povedať si, že či nájom v Bratislave je dnes na úrovni päťstodvadsať eur za dvojizbový byt, tam asi je zhruba správny údaj približne. S čím už možno trošku menej súhlasím, je to, že nájom vrátane energií a servisných poplatkov je vyšší o stodvadsaťosem eur. Nemyslím si, že pri dvojizbovom byte stačí stodvadsaťosem eur na to, aby som mal pokryté energie a servisné poplatky, to znamená fond opráv, odpad, čo sa bude zdražovať, pretože ideme recyklovať a tak ďalej, energie ako také, kúrenie. Nemyslím si, že je to stodvadsať eur. Je to podľa mojich odhadov dvesto a plus eur viacej pri bežných dvojizbových bytoch napríklad v Bratislave, o ktorých mám celkom slušný prehľad. Takže tu by som si dovolil akože povedať, že tu začína prvé také akože, čo mierne nesedí. Ale v podstate je to fajn, že sú to zlé čísla pripočítané aj na jednu, aj na druhú stranu.“

Lenka Buchláková: „Otázka ale je, prečo by mal developer stavať nájomné byty a nie komerčné, ktoré potom predá.“

Martin Lazík: „O tom sa snaží vlastne presvedčiť ministerstvo investorov. Hovorí nám o tom, že sú tu pripravení investori, ktorí majú takzvané dlhé peniaze, alebo ktorí sú pripravení a sú konzervatívni investori a sú pripravení mať výnos na úrovni štyri – päť percent ročne a pozerajú sa na trh s nehnuteľnosťami z dlhodobého hľadiska. Budeme veľmi radi, ak takí investori samozrejme prídu na Slovensko, pretože ja o tom hovorím dlhé roky, potrebujeme vyvážiť skladbu bytov a bytovej ponuky a bytovej politiky štátu aj o nájomné byty. Desať rokov o tom hovoríme v rámci asociácie. Ja si pamätám, že prvé pripomienky k nájomnému bývaniu išli okolo roku 2008, 2009. Sme trošku bližšie možno k nejakej realizácii, ale stále je ešte ďaleko. A či prídu naozaj tie komerčné subjekty, ktoré budú stavať, či už stovky alebo tisíce bytov, to ukáže naozaj budúcnosť. Pretože, áno, aj podmienky na trhu, či už v stavebníctve alebo aj v bankovom sektore, sa mierne menia, alebo teda možno aj výrazne menia, a čo môžu meniť určité kalkulácie a výpočty aj v týchto inštitúciách. Takže áno, sú očakávaní, bude to veľmi dobré, keď prídu. Bežný investor, stredné firmy alebo slovenské bežné firmy developerské, investičné, si nemyslím, že majú taký dlhý kapitál alebo také možnosti, aby mohli financovať tento typ nájomného bývania, štátneho nájomného bývania. Chýba mi tu možno nejaká priama investičná činnosť štátu ako takého. Čiže nespoliehať sa, nedávať stimuly iným subjektom na to, aby stavali nájomné bývanie, ale samostatný štát, že by sa involvoval do vytvárania nájomného bývania.“

Lenka Buchláková: „Ministerstvo už naznačilo, aké firmy by mali realizovať tieto nájomné byty, ale, ako ste spomínali, tie problémy alebo tie podmienky na trhu, aj problémy s pozemkami, stavebné rozhodnutia a podobne, to sú veľké komplikácie, čiže my ešte nevieme, že keby sa reálne začne stavať, respektíve aspoň časť z tých bytov, ako sa sľúbilo, bude v priebehu nasledujúcich dvoch – troch rokov k dispozícii.“

Martin Lazík: „Prešli nejak dva dačo roky od volieb a stále sme ďaleko od dodávania týchto nájomných bytov. A my sme na to upozornili, že teda je tam stavebný zákon, pozemky a tak ďalej. Síce štát aj mestá majú prístup k pozemkom, to nie je develper, ktorý by teraz musel zháňať niekde pozemky a musel by ich vykupovať alebo niečo takého. Štát ich má, mestá ich majú. Je to len o tom, koncepčne sa na to pozrieť a vyčleniť si, a potom, poviem to tak, ísť tvrdo za tou výstavbou. Ale na toto narazili krátko po voľbách, samozrejme prišla potom veľká diskusia o zmene stavebného zákona, ktorý sa mení, a jednou z tých akože, by som povedal, dôvodov zmeny stavebného zákona bolo teda, že potrebujeme rýchlejšie stavať nájomné byty. Tak ja len dúfam, že naozaj toto naplní ten stavebný zákon, a nielen, ako som povedal, súkromní investori, ale aj obce a štát samotný dokáže povedať, že dobre a teraz ideme stavať tie nájomné byty do tohto územia, lebo tu máme povedzme takúto analýzu a budeme následne ponúkať nájomné byty za takúto cenovku. Toto je, by som povedal, taký program pre investorov, že čo by ich mohlo čakať, ale v roku 2024, 2025 možno.“

Lenka Buchláková: „Ako by teda, ak hovoríte teda, že budeme predikovať tie ďalšie roky, ale ako by to mohlo vlastne zmeniť samotný realitný trh na Slovensku?“

Martin Lazík: „No prišlo by konečne k takému vyváženiu, pretože naozaj čo sa dnes deje, a nebavili sme sa ešte povedzme o cenách nájomného bývania alebo teda nájomov v komerčnej oblasti, tak tie nám zase medziročne narástli. Tak, ako narástli ceny predajné, tak aj nájomné nám rástlo, a to je z dôvodu stále vysokého dopytu a zvyšujúceho sa dopytu. Musíme jedným dychom dodať, že asi veľký podiel na tomto náraste má aj kríza na Ukrajine, respektíve vojna na Ukrajine, kde deväťdesiattisíc utečencov podľa oficiálnych štatistík, podľa neoficiálnych ktovie koľko naozaj, prišlo na Slovensko, ktorí tu chvíľku budú bývať, čiastočne budú možno dlhodobo bývať, a proste tých ľudí sme potrebovali niekde ubytovať. Áno, časť je v nejakých ubytovacích kapacitách, ale časť končila v komerčnom nájomnom sektore, ktorý ponúkajú bežní obyvatelia. Ja som si pred reláciou pozeral, že koľko je nájomných bytov dnes v ponuke v Prešove, povedzme dvojizbových a sú to jednotky v podstate. Tam môžeme povedať, že trh s nájomným bývaním ako takým pomaly neexistuje, lebo nie je čo v ponuke.“

Lenka Buchláková: „Ak sa teda pozrieme na štatistiky, ktoré teda uvádza Štatistický úrad, už ste načrtli tie rozostavané byty, a tak aby sme si to vysvetlili, pretože stále operujeme s číslom osemdesiattisíc rozostavaných nájomných bytov na Slovensku. Povedzme si, čo vlastne to číslo obsahuje a či to je naozaj tých osemdesiattisíc jednotiek, respektíve bytov, ktoré tu máme.“

Martin Lazík: „Čiže nemôžeme si predstaviť teraz, že na Slovensku máme rozostavaných v skelete alebo v nejakej fáze osemdesiattisíc bytov. To, čo eviduje Štatistický úrad, sú vydané stavebné povolenia a historicky ich drží od roku, ja neviem, 2001 alebo koľko a drží a toto číslo kontinuálne mierne rastie. Skôr je dôležité pozerať sa na to, že koľko je medziročne kolaudovaných bytov, koľko je odovzdávaných, koľko je zase na úbytku tých bytov. Čiže že máme rozostavaných osemdesiattisíc bytov neznamená, že sa reálne stávajú. To sú vydané stavebné povolenia a budú sa stavať možno o dva roky, o tri roky, niektoré možno nikdy. Máme tu veľa projektov, ktoré sa dnes v Bratislave dokončujú, ktoré boli v tejto štatistike pätnásť rokov ako rozostavané, a pritom je to stále nejaký projekt, ktorý dostal stavebné povolenie v roku 2007, 2008.“

Lenka Buchláková: „Poďme ešte na argumentáciu niektorých odborníkov, ktorí teda hovoria, aká je teda výhodnosť nájomného bytu v prípade, ak to porovnávame s hypotékou. Tak v prípade neschopnosti splácať hypotekárne splátky prídem teda o byt, ale čo sa týka aj neschopnosti platiť nájom, takisto teda prídem o byt. V zásade je to rovnaké.“

Martin Lazík: „No ten konečný výsledok v prípade katastrofy je naozaj rovnaký, že možnože ľudia si mylne myslia, že je ľahšie nesplácať nájomné a zostanem tam bývať, ako nesplácať hypotéku a zostať tam bývať, no realita je taká, aj tento zákon s tým počíta, že je tu veľká ochrana práve tých investorov, ktorí sa pýtali – Teda dobre, my spravíme nájomné bývanie, ale keď mi nebude splácať ten konkrétny klient, mám naňho páky? Tak zákon im dáva tie páky na to, aby teda budovali nájomné bývanie, a keď neplatí, tak môže prísť k vysťahovaniu. Čiže naozaj to, platilo v minulosti, alebo niektorí ľudia to majú v hlave, že náhradné bývanie, keď neplatím, alebo že nemôžu ma vysťahovať, lebo nemám kam ísť, no to nebude platiť. A či ja odchádzam v úvodzovkách na ulicu z nájomného alebo z hypotéky, stále odchádzam na tú istú ulicu. A ten výsledok, ktorý je zlý, je aj v podstate ale na konci dňa rovnaký. Áno, je rozdiel v tom, že ten človek na ulici jeden dlží možno dvetisíc eur na nájomnom a ten druhý dlží stotisíc na hypotéke, ale sú susedia na tej istej ulici.“

Lenka Buchláková: „Je ale dôležité povedať, že to, čo nás čaká, energetická kríza hlavne zasiahne ľudí, ktorí sú v takýchto nájmoch, čo už vlastne mestá aj obce hovorili, že mnohí teda skončia na ulici doslova, pretože nevedia splácať tie splátky. Ešte sa vrátim teda k tým cenám. Už ste teda hovorili o tom nájomnom. Nedávno vyšla analýza Bencont Investments, že vlastne tie nájmy v súčasnosti sú výhodnejšie, ak sa pozrieme na tú situáciu s úrokovými sadzbami, že sa nám zvyšujú a zvyšuje sa mesačná splátka a zvyšujú sa aj ceny nehnuteľností, že je to výhodnejšie mať teraz byt v prenájme ako teda vlastniť nehnuteľnosť.“

Martin Lazík: „Áno, pomalinky sa nám budú otvárať nožnice medzi tým, keď teda my sme často hovorili o tom, že ľudia na Slovensku nie sú zamilovaní do vlastníctva nehnuteľností, ale keď im to raz vychádza, že proste hypotéka je päťsto eur a nájomné je päťsto eur, tak si zoberie tú hypotéku za päťsto eur. Situácia sa mení, aj vďaka rastúcim cenám nehnuteľností a rastúcim úrokovým sadzbám. Čiže ak teraz bude situácia, že hypotéka v tom byte bude tisíc eur, nájom päťsto eur, tak už tu prichádza k tej motivácii, že teda zoberiem si radšej nájom, ako splácať tisícku mesačne na hypotéke. Lebo päťsto eur mesačne, čo mám doma vo vačku, je proste už citeľný rozdiel. A preto som aj v prípade tejto analýzy hovoril, že pokiaľ ten rozdiel medzi hypotékou a nájomným bude niekde päťdesiat – šesťdesiat percent, tak už je to motivácia. Ak to je desať – dvadsať percent, čiže ak budem mať situáciu, že nájom je päťsto, hypotéka je šesťstopäťdesiat, tí ľudia ešte stále budú mierne zvažovať, že predsa len tých pár percent naviac alebo tých sto eur, stopäťdesiat eur si priplatia, lebo splácajú svoje. Poznáme, ako sa správa realitný trh, že teda očakávajú, že nejaké nárasty do budúcnosti, respektíve ukladajú si peniažky na dôchodok alebo čokoľvek iné. Čiže pri takýchto menších rozdieloch je tá motivácia ísť do hypotéky, ale akonáhle budeme sa baviť o polovici alebo viac ako polovičnom rozdiele, tak tá motivácia ísť do nájmu a ušetriť mesačne na život, na svoju spotrebu alebo na to, čo si reálne môžem dovoliť, to je situácia možno dnešných dní, ak nám rastú energie a tak ďalej, že čo si ja reálne môžem dovoliť, no a čo musia strážiť samozrejme aj banky. Ja som aj preto v týchto výpočtoch hovoril, že je veľmi nešťastné dávať do ceny nájmu, že je to vrátane energií, lebo ako to motivuje potom ľudí jednak šetriť? A zároveň nevieme, aká to bude v budúcnosti cenovka tých energií. Čiže ak si povieme, ak niekto kalkuloval, že budú energie stáť štyridsať eur na dvojizbový byt, tak to jednak nemusí byť pravda, že koľko to stojí, a zároveň to nemotivuje toho užívateľa to, ako sa správa v tom byte. To znamená, že môže kúriť a mať otvorené okná atď atď. Čiže preto komerčné nájomné je postavené tak, že platíte nájomné plus energie. Čiže to, čo si vy spotrebujete, tak to si ešte doplácate k tomu nájomnému.“

Lenka Buchláková: „Áno, tie ceny energií budeme aj dnes riešiť ešte v našom vysielaní, či sa zastropujú, respektíve ako sa to bude riešiť v nasledujúcich rokoch, pretože nás naozaj čaká energetická kríza, čiže my nevieme, ako to bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. V tejto chvíli vám ďakujem za rozhovor. Pekný deň.“

Martin Lazík: „Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.“

 

Zdroj: TV TA3

Autor: Lenka Buchláková

Štátom podporované nájomné bývanie

Marián Kukelka, moderátor: „Pred voľbami strana Sme rodina Borisa Kollára sľubovala postaviť dvadsaťtisíc nájomných bytov, dnes hovorí o štyridsiatich tisícoch. Kedy budú stáť, zatiaľ nie je jasné. Črtajú sa však prvé informácie o fungovaní Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Kto sa stane jej šéfom, by malo byť jasné už na budúci týždeň.“

Kristína Braxatorová, redaktorka: „Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania vznikla v polovici júna. Do vlastných priestorov by sa mala presunúť do konca roka. Vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý zo Sme rodina hovorí, že pre jej dvoch predstaviteľov zatiaľ majú priestory na Úrade vlády a na ministerstve financií, do konca roka by však agentúru malo posilniť osemnásť ďalších zamestnancov. Na svoje fungovanie má pre toto obdobie vyčlenených takmer šesťstosedemdesiattisíc eur.“

Štefan Holý, podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie, hnutie Sme rodina: „Zatiaľ sú to dvaja štatutári. Jeden je môj štátny tajomník a jeden je vedúci Úradu vlády.“

Kristína Braxatorová: „Dodáva, že meno šéfa agentúry by malo byť známe do konca budúceho týždňa. Cieľom agentúry je dohliadať na nájomné bývanie. Strana Sme rodina sľubuje, že ich bývanie bude o sto až tristo eur lacnejšie než cena komerčného nájmu. Za jednoizbový byt sa má cena pohybovať od stosedemdesiatosem eur po dvestosedemdesiatšesť a za najväčší štvorizbový byt od štyristopäťdesiatsedem do sedemstosedemdesiat eur. Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Ján Palenčár hovorí, že rozdiel v cene nájomného bývania by mal vzniknúť vďaka príspevku od zamestnávateľa.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: „Cena regulovaného nájomného by mala byť nižšia zhruba o štyridsať percent. Je to pri tých menších bytoch výraznejšie. Tie štatistiky boli robené po krajoch, čiže ony neboli robené po jednotlivých mestách, kde by tie ceny boli ako keby také uchopiteľnejšie.“

Kristína Braxatorová: „No všetko sa podľa odborníka ukáže až po zverejnení reálnych ponúk. Sme rodina sľubuje dokopy štyridsaťtisíc nájomných bytov. Dokedy ich postavia, však podľa Štefana Holého nie je známe.“

Štefan Holý: „Pripravených projektov je dosť, peňazí je dosť. A ako rýchlo budú stavať stavbári, ako rýchlo im bude tvrdnúť betón, to vám ja neviem povedať.“

Kristína Braxatorová: „Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský z OĽaNO upozorňuje, že taká výstavba potrvá viac než rok.“

Peter Kremský, predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti, hnutie OĽaNO: „Postaví sa takých pätnásť- až dvadsaťtisíc teraz, čiže navýšiť to o sto percent je podľa mňa úplne nereálne, lebo ani by na to nebol stavebný materiál.“

Kristína Braxatorová: „Kritériá pre budúcich nájomníkov zatiaľ nie sú známe. Zákon o nájomnom bývaní v parlamente podporila aj opozícia, zahlasovalo stodvadsaťšesť zo stotridsať prítomných poslancov.“

 

Zdroj: Rádio Slovensko

Autor: Kristína Braxatorová / Marián Kukelka

Realitný trh s chalupami už vytriezvel. Na čo si dať pozor pri ich kúpe?

Kým počas pandémie boli chaty a chalupy nedostatkovým tovarom a ich ceny vystrelili (často aj špekulatívne) do výšav, po dvoch rokoch došlo k vytriezveniu a ľudia už uvažujú inak.

Aj niektoré rekreačné nehnuteľnosti v menej atraktívnych častiach Slovenska, ktoré si nevedeli nájsť kupujúceho dlhé roky pred koronakrízou, sa v roku 2020 a 2021 vypredali takmer okamžite a často ešte aj s „korona prirážkou“. Už vtedy bolo jasné, že jedného dňa príde k ochladeniu trhu.

A keď záujem o chaty klesne, ich majitelia, najmä tí v menej atraktívnych lokalitách, sa ich budú s ťažkosťami zbavovať za cenu, za ktorú ich nadobudli.

Tento jav môžeme sledovať už teraz. Keďže sa znovu otvorili hranice, Slováci cestujú bez obmedzení a nemusia stráviť dovolenku doma. Pokles záujmu o chalupy (podľa realitných kancelárií približne o 20 až 30 percent oproti mimoriadne silnému roku 2020, pozn. red.) však ovplyvnili najmä externé faktory ako vysoká inflácia, vojna na Ukrajine a zhoršený spotrebiteľský sentiment.

Doteraz bola spotrebiteľská nálada pozitívna a priala aj nákupom rekreačných nehnuteľností ako známky určitého životného nadštandardu. Dnes je situácia iná a ľudia pod tiažou súčasnej ekonomickej situácie uvažujú inak.

Chata v Tatrách za cenu bytu v centre Bratislavy

Na realitných portáloch momentálne nájdeme okolo 2000 ponúk chalúp na celom Slovensku. Segment rekreačných nehnuteľností u nás nie je nijako podchytený investormi, čo je v dnešnej situácii aj pochopiteľné, vzhľadom na obrovský dopyt po výstavbe rezidenčných nehnuteľností a zároveň zdĺhavé povoľovacie procesy.

Je to na druhej strane aj škoda, keďže Slovensko je krajina s krásnou prírodou a veľkým turistickým potenciálom. Finančný záujem sa primárne sústreďuje na Tatry a Liptov, hoci Slovensko vie ponúknuť oveľa viac. Príkladom je aj oravský a gemerský región, ktoré majú obrovský turistický potenciál.

Keď si posvietime na konkrétne lokality, chaty s najvyššou cenovkou sú vo Vysokých Tatrách, teda v turisticky najvyhľadávanejších miestach, s dobrou dopravnou dostupnosťou a v blízkosti hôr. Naopak, lacnejšie sú menej známe lokality, ktoré nie sú tak turisticky atraktívne, napríklad nížiny s horšou infraštruktúrou.

Momentálne sa napríklad apartmán v Starom Smokovci s výmerou 43 štvorcových metrov predáva za takmer 430 000 eur, čo predstavuje takmer 10 000 eur/m2. Pre zaujímavosť, v podobnej cenovej relácií sa pohybujú aj byty v developerskom projekte na najlukratívnejšom mieste Bratislavy, v lokalite Vydrica.

V ponuke vieme nájsť, samozrejme, aj cenovo dostupnejšie rekreačné nehnuteľnosti. Napríklad v Komárne neďaleko kúpeľov Patince sa dá kúpiť trojposchodová chata s pozemkom s výmerou 400 štvorcových metrov za 40 000 eur.

Kde sa oplatí investovať?

Pri kúpe akejkoľvek nehnuteľnosti, nielen tej rekreačnej, sú kľúčovými parametrami lokalita, stav nehnuteľnosti a cena. Investične najzaujímavejšie sú, prirodzene, turisticky atraktívne a navštevované miesta s vysokou fluktuáciou a pohybom ľudí.

Zaujímavé sú aj kúpeľné miesta s dobrou infraštruktúrou vzdialené do 150 kilometrov od Bratislavy alebo do 100 kilometrov od Košíc. Taktiež sú vyhľadávané aj tzv. víkendové domy v blízkosti Malého Dunaja, po ktorých je relatívne silný dopyt na krátkodobý prenájom.

Kúpa chalupy je často srdcová záležitosť

Výber vysnívanej nehnuteľnosti závisí hlavne od toho, aký ste typ, aké máte záľuby a čo od chalupy očakávate. Sú napríklad domáci „kutilovia“, ktorí si chatu kupujú na to, aby ju mohli vo voľnom čase svojpomocne rekonštruovať, zveľaďovať a upravovať podľa svojich predstáv.

Iný typ klientov naopak hľadá „hotovú“ a zariadenú chatu, ktorú budú využívať čisto na rekreáciu. Do tretice sú aj klienti, ktorí chatu kupujú len za účelom prenájmu.

Záujmy a koníčky rozhodujú aj o výbere lokality. Mali by ste si vybrať miesto, ktoré bude spĺňať vaše kritériá a dôležitá je aj prístupová cesta k objektu.

Pozor na podmienky financovania

Samozrejme, ak kúpu chaty nebudete financovať z vlastných peňazí, najskôr si preverte svoje finančné limity, čiže koľko peňazí vám banka môže požičať.

Až keď budete poznať svoje úverové možnosti, začnite sa obzerať po vhodnej nehnuteľnosti a lokalite. Budete tak vopred vedieť, v akej cenovej relácii sa môžete pohybovať. Úroky rastú a nejaký čas ešte pôjdu hore. Preto s prípadným úverom netreba zbytočne vyčkávať.

Ale pozor, štandardnú hypotéku so splatnosťou do 30 rokov a financovaním do 80 % hodnoty nehnuteľnosti získate, len ak je chata celoročne obývateľná. Dokladuje sa to obvykle potvrdením stavebného úradu a znaleckým posudkom.

Ak ide o rekreačnú chatu v turistických oblastiach, počítajte s úverom do výšky 60 % z hodnoty nehnuteľnosti a splatným maximálne do 8 rokov.

Preverte si plány obce aj možnosti rekonštrukcie

Ešte pred kúpou chalupy si určite zistite, či v danej lokalite nie je plánovaná výstavba. Napríklad diaľnice alebo inej frekventovanej komunikácie, priemyselného parku, lomu prípadne ďalších nehnuteľností.

Túto informáciu si zistíte na obecnom úrade, kde sa treba pýtať na tzv. územno-plánovaciu informáciu (skratka UPI). Tá vám prezradí, aké stavebné zmeny obec plánuje, aby ste vedeli predvídať ďalšie kroky obce a vyhli sa tak nepríjemnostiam.

Čo sa týka rekonštrukcie, tu máte dve možnosti. Na liste vlastníctva si vopred skontrolujte, či je chata riadne zapísaná nehnuteľnosť so samostatným súpisným číslom. Ak áno, na rekonštrukciu vám bude stačiť ohlásenie drobnej stavby s priloženým projektom.

Ale ak chata nie je zapísaná na liste vlastníctva, čaká vás oveľa náročnejší proces územného a stavebného konania. Budete musieť osloviť všetky dotknuté inštitúcie a nie je ich málo. Začiatok rekonštrukcie alebo postavenia novej chaty sa v takom prípade môže oddialiť aj o rok.

A aby sme nezabudli, pri rekonštrukciách v pamiatkových alebo v chránených prírodných zónach je obnova alebo prestavba chaty podstatne časovo aj finančne náročnejšia. Zároveň sú tam obmedzenia pri zväčšovaní pôdorysnej plochy.

Do hry vstupujú aj pamiatkari alebo ochranári, ktorí vám môžu predpísať, aké materiály máte použiť, alebo firmu, ktorá má oprávnenie dané stavebné práce odborne vykonať. Zároveň vám môžu obmedziť vykonávanie prác počas dňa a týždňa, čo negatívne ovplyvní dĺžku rekonštrukcie.

Prispievateľ  Viktor Obtulovič pôsobí ako vzťahový manažér vo Fingo Reality, ktoré rozvíjajú spolupráce maklérskeho broker poolu s realitnými kanceláriami a zefektívňujú financovanie bývania pre klientov. Pred príchodom do Fingo.sk pracoval ako senior konzultant v najväčšej realitnej kancelárii v Bratislave.

 

Zdroj: forbes.sk

Autor: Viktor Obtulovič

Spoluvlastnícke podiely: Ako rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť

Vysporiadanie spoluvlastníctva sa pre neochotu spoluvlastníkov často končí súdnymi spormi, kde až súd rozhodne o tom, ako sa majetok rozdelí.

Podľa Občianskeho zákonníka môže byť vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k tej istej veci.

Čo treba vedieť o spoluvlastníctve

Kedy je vec v spoluvlastníctve?

Nehnuteľnosť alebo iná vec sú v spoluvlastníctve vtedy, ak ich vlastnia viaceré osoby bez toho, aby bola vec reálne rozdelená. Ak nie je právnym predpisom alebo dohodou spoluvlastníkov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Aké majú spoluvlastníci práva a povinnosti?

Rovnaké práva a povinnosti, aké má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva pripadajú všetkým spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať aj ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.

Čo je spoluvlastnícky podiel

Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť (ak sa nedohodnú inak.) Platí teda, že ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 1/4 podiel na určitej nehnuteľnosti, nevlastníte presne vymedzenú plochu s výmerou 1/4 z celej plochy nehnuteľnosti, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať.

Ako sa hospodári s vecou v spoluvlastníctve?

Výrazom hospodárenie so spoločnou vecou sa označuje najmä údržba, oprava, úprava veci, rovnako však užívanie veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov, ale na veľkosti ich podielov.

Možno spoluvlastnícky podiel predať alebo darovať?

Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať – môže ho previesť na iného alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom. Je potrebné zachovať predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu? Zákon však obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník bude chcieť previesť svoj podiel na tretiu osobu, prípadne len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Ak sa teda spoluvlastník rozhodne svoj podiel previesť na inú osobu, Občiansky zákonník umožňuje ďalším spoluvlastníkom na základe predkupného práva prednostne tento podiel nadobudnúť. Toto ale neplatí, pokiaľ ide o prevod na blízke osoby spoluvlastníka definované Občianskym zákonníkom. – ak chce niektorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podiel predať, je povinný ponúknuť ho ostatným spoluvlastníkom. Ponuka musí byť písomná. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, platí zákonná dvojmesačná lehota a oprávnený, ktorému bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý, musí kúpnu cenu vyplatiť do tejto lehoty. Kúpna cena musí byť taká istá, aká je ponúknutá za spoluvlastnícky podiel treťou osobou. Ak nemôže túto podmienku splniť ani po stanovení odhadnej ceny, jeho predkupné právo zaniká. – povinný nemusí takúto ponuku urobiť iba vtedy, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe.

Kto rozhoduje

Ako sa rozhoduje pri hlasovaní? Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť alebo sa môže obrátiť na súd. Ak sa rozhodnete predmet vášho podielového spoluvlastníctva ako celok predať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, potrebný bude súhlas všetkých spoluvlastníkov.

Potrebujete zrušiť spoluvlastníctvo?

 

Akými spôsobmi možno zrušiť spoluvlastníctvo?

1. Zrušenie spoluvlastníctva dohodou:

* podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vysporiadaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia navyše uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím.

* dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava. Okrem toho dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri.

2. Zrušenie spoluvlastníctva rozhodnutím súdu

– ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledovných vysporiadaní: a) rozdelenie veci: ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne) b) prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu – ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Komu bude vec prikázaná, závisí od rozhodnutia súdu, pričom veľkosť podielu nebýva vždy kľúčovým kritériom pre posúdenie, kto nadobudne vec do svojho výlučného vlastníctva. c) predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov – ak žiadny so spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.

 

Zdroj: Pravda; užitočná pravda

Ceny bytov v Únii sú nadhodnotené o 20%

Lenka Buchláková, moderátorka: „Ceny nehnuteľností výrazne rástli aj v ostatných troch mesiacoch, najrýchlejšie v Žilinskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji. Drahšie kraje, ako Bratislavský a Košický, rastú pomalším tempom, no za meter štvorcový v novostavbe v Starom Meste zaplatíte aj viac ako osemtisíc eur. Súčasný stav na realitnom trhu a zároveň sprísňovanie podmienok na hypotekárnom trhu sa odrazí v čoraz nedostupnejšom bývaní. Viac si povieme s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, a Vladimírom Bolekom, členom predstavenstva a portfólio manažérom prvého realitného fondu IAD Investments. Dobrý deň, páni.“

Vladimír Bolek, portfólio manažér IAD Investments: „Dobrý deň.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Dobrý deň.“

Lenka Buchláková: „Začneme vami, pán Palenčár, a teda cenami nehnuteľností. Európska centrálna banka vyčíslila, že sú nadhodnotené v rámci celej Európskej únie, a teda konkrétne v eurozóne o pätnásť percent. Ako je to číslo v prípade Slovenska?“

Ján Palenčár: „Z pohľadu Slovenska, respektíve z pohľadu dostupnosti bývania, dostupnosť bývania na Slovensku sa zhoršuje. Zhoršuje sa predovšetkým z dôvodu dynamiky rastu úrokových sadzieb na hypotéky. To je zásadná vec, ktorá ovplyvňuje dostupnosť bývania Slovákov. Samotné hypotéky alebo zdražovanie hypoték je väčším problémom ako zvyšovanie cien nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „Za dekádu u nás narástli ceny nehnuteľností o sedemdesiat percent. Ešte Národná banka Slovenska v roku 2019 povedala, že za ostatných dvadsať rokov máme najdostupnejšie bývanie, bohužiaľ ale to už v súčasnosti neplatí a už teda hovoríme, že pre Slovákov je nedostupné.

Ján Palenčár: „Ako som spomenul, dostupnosť bývania sa zhoršuje. Stále nie je v takom stave dostupnosť bývania, v tak zlom stave, ako bola na prelome rokov 2008 – 2009, kedy prišlo k recesii a k prasknutiu realitnej bubliny. Pokiaľ sa vrátime do roku 2019, práve v tomto roku začali extrémne sa znižovať úrokové sadzby na hypotéky, čo do veľkej miery pomohlo realitnému trhu, a celková suma, za ktorú klient kúpil byt, vrátane nákladu na úverovanie, bola veľmi nízka oproti predchádzajúcim rokom.“

Lenka Buchláková: „Áno, tak tie lacné peniaze, ktoré sa tu pumpovali, teraz vlastne urobili takýto veľký boom, že nám praskajú realitné bubliny. Na Slovensku to zatiaľ nehrozí?

Ján Palenčár: „Keď si pozrieme portfólio tej veľkej skupiny dopytujúcich, to sú klienti, ktorí predovšetkým hľadajú bývanie pre seba. Určitá časť, zhruba niekde na úrovni dvadsaťpäť – tridsať percent, môže sa nazvať investičnou skupinou, ale to gro sú práve klienti, ktorí hľadajú pre seba, a títo klienti do veľkej miery sú schopní aj platiť vyššie úrokové sadzby na hypotéky. Pokiaľ sa dnes bavíme o úrokových sadzbách dve a pol percenta, ktoré dnes máme, sú to stále nízke úrokové sadzby. Samozrejme, ten sentiment z toho, že ešte pred pár mesiacmi sme tu mali úrokové sadzby pod jedno percento, čo nebolo udržateľné, tak v ľuďoch samozrejme vzbudzuje nejakú nedôveru a prehodnocujú rozhodnutie kúpiť si byt. Na druhej strane musíme povedať, že ani týchto dve a pol percenta ešte nemusí byť finále a tá úroková sadzba môže vystúpať niekde na úroveň okolo tých štyroch percent.“

Lenka Buchláková: „To sa odhaduje vlastne v tomto roku. Ako hovoríte vlastne, tie banky začali zvyšovať úrokové sadzby už v zásade od januára niekoľkokrát. Napriek tomu sa to neprejavilo na realitnom trhu. Tie aktuálne dáta Národnej banky Slovenska hovoria o tom, že ten medziročný rast je na úrovni dvadsaťpäť a pol percenta, ale zaujímavosťou je, že nevyskočili také kraje, ako Bratislavský tradične, ale Banskobystrický a Žilinský. Prečo?

Ján Palenčár: „Pokiaľ sa pozrieme na dynamiku rastu cien nehnuteľností posledné tri roky, tak najdrahšie kraje, ktorým je Bratislavský a Košický, v dynamike nevedú. Dlhodobo vedú ostatné kraje, práve tie destinácie, kde sa menej stavia alebo kde sa menej stavalo a kde prichádza nový development. To znamená, práve nový development a drahšie nehnuteľnosti zdvíhajú rýchlejšie priemernú cenu nehnuteľností. Toto je dôvod, prečo iné kraje vedú v dynamike rastu cien nehnuteľností, aj keď Bratislava z pohľadu celkovej ceny nehnuteľností je stále najdrahšou samozrejme lokalitou na Slovensku.“

Lenka Buchláková: „K tomu ďalšiemu vývoju sa ešte dostaneme. Prejdem k vám, pán Bolek, a teda k tomu, že Slováci milujú nehnuteľnosti, teda investovať do nehnuteľnosti vlastnej, teda buď na svoju spotrebu alebo teda investičného bytu, ale keď hovoríme o tom, že to bude nedostupnejšie, tak začínajú čoraz viac aj podľa štatistík vyhľadávať investovanie do nehnuteľností prostredníctvom realitného fondu. Čomu to pripisujete? Prečo práve realitné fondy?

Vladimír Bolek: „Realitné fondy predstavujú takú konzervatívnu zložku investičného sveta, lebo to spektrum investícií a možností je naozaj veľmi široké, a tie realitné fondy predstavujú nielenže tú konzervatívnu zložku, ale taktiež to priame prepojenie s trhom nehnuteľností, a preto sú pre tých slovenských investorov stále zaujímavé. Taktiež keď si tí slovenskí investori vyhodnocujú históriu a pozerajú sa na výkonnosť, ako ten fond fungoval, tak vidia, že ten realitný fond naozaj je na trhu už relatívne dlho a tá výkonnosť je veľmi zaujímavá, a preto vstupujú do realitných fondov.“

Lenka Buchláková: „Teraz vidíme aktuálne aj dáta z Národnej banky Slovenska, kde vidíme teda, ako sme sa o tom rozprávali s pánom Palenčárom, že ako sa vyvíjajú tie ceny. Práve preto to ukazujeme, že je to častokrát, ako hovorím, nedostupné. Tie realitné fondy z pohľadu investovania sú dostupnejšie?

Vladimír Bolek: „Áno, sú veľmi dostupné práve preto, že predstavujú investičnú triedu. A keď si pozrieme, že realitných fondov je samozrejme niekoľko druhov, tie najviac rozšírené a dostupné sú takzvané otvorené podielové fondy, ktoré sú zamerané teda na segment nehnuteľností, a tie sú pre bežného investora dostupné od dvadsať eur, to znamená že akákoľvek nízka suma, môže vstúpiť a začať investovať do toho realitného fondu, plus sú všeobecne dostupné, keď si vyhľadá svojho poradcu, to znamená, že má to predajné miesto, respektíve môže si zriadiť registráciu a investovať priamo cez webové sídlo správcovských spoločností, ktoré spravujú takéto typy fondov, tie fondy sú naozaj bežne dostupné.“

Lenka Buchláková: „A aká je vlastne likvidita, ak sa rozhodnem teda, že už nechcem investovať do toho fondu s nehnuteľnosťou? To možnože v súčasnosti bude komplikovanejšie s predajom. Čo s realitným fondom?

Vladimír Bolek: „Treba si uvedomiť, že realitný fond je regulovaný subjekt a ako regulovaný subjekt podlieha dohľadu Národnej banky a svojho depozitára a v zákone je uvedené, že každý realitný fond musí minimálne desať percent svojich aktív držať v hotovosti, zjednodušene povedané. To znamená, že je schopný kedykoľvek vyplácať tie redemácie a požiadavky podielnikov na spätný odkup. Príde investor, požiada o spätné odkúpenie, a zvyčajne do tých dvoch dní má prostriedky pripísané naspäť na účte.“

Lenka Buchláková: „Ešte sa potom dostaneme aj k tomu predaju, čo sa tyká klasických nehnuteľností. Ja len teda poviem dáta, čo sa týka investovania do realitných fondov. K tridsiatemu prvému marcu tohto roka atakovali vyše dvoch miliárd a medziročne nabrali viac ako dvadsať percent. Je to tým, že my sme konzervatívni a realitné fondy sa považujú za konzervatívne investovanie?

Vladimír Bolek: „Určite áno, plus tam zohráva veľmi silnú rolu, si myslím, tá história realitných fondov. Ony vznikli po zmene zákona v roku 2006. To znamená, že každý investor alebo veľká väčšina investorov, keď si vyberá investičnú možnosť, sa pozerá na to, ako ten fond funguje, akú má históriu, akú má výkonnosť, aké má objemy aktív, aké typy aktív sú tam, a tým investorom teraz tie realitné fondy vedia ukázať naozaj veľmi zaujímavé výnosy za tú minulú dekádu, a preto sa stávajú zaujímavé a veľmi výhodnou a vyhľadávanou investičnou triedou.“

Lenka Buchláková: „Sú stabilné a bez väčších výkyvov, ako teraz vidíme na akciovom trhu?

Vladimír Bolek: „Aj realitné fondy majú svoju dajme tomu kolísavosť výnosov. Na druhej strane, tá kolísavosť toho výnosu je omnoho nižšia ako v akciovom trhu. A keď si pozrieme výkonnosti jednotlivých realitných fondov, respektíve tej triedy otvorených realitných fondov, sa tam hýbeme v rozmedzí od troch do siedmich percent. To znamená, že tá kolísavosť je omnoho nižšia ako na akciovom trhu.“

Lenka Buchláková: „Pán Palenčár, ak sa teda rozprávame o investičných bytoch, aká je tam výnosnosť a kolísavosť?

Ján Palenčár: „Pokiaľ sa pozrieme na súčasnú návratnosť pri kúpe bytov, môžeme sa baviť zhruba o dvaapolpercentnom ročnom zhodnotení vašich zdrojov, ale tuto hovoríme čisto návratnosť zabezpečená z prenájmu takejto nehnuteľnosti. Pokiaľ by sme sa mali korektne pozrieť na zhodnotenie finančných zdrojov investovaných do nehnuteľnosti, musíme si pripočítať aj priemerné ročné zhodnotenie, to znamená priemerné zvýšenie ceny nehnuteľnosti, ktorú kúpite. Ak sa pozrieme na nejaké časové pásmo, povedzme desať rokov, tak takým konzervatívnym percentuálnym zhodnotením môžeme hovoriť zhruba päť percent. Čiže pokiaľ si pozrieme, dve a pol percenta sa vám vracia investícia z prenájmu, ďalších päť percent je priemerné ročné zhodnotenie alebo zvýšenie ceny nehnuteľnosti, tak sa bavíme o zhruba sedemapolpercentnom ročnom výnose z investícií do kúpy nehnuteľnosti, čo považujem za veľmi zaujímavé, aj keď stále konzervatívnu formu investovania.“

Lenka Buchláková: „Analytici z Bencont Investments prišli najnovšie s analýzou, že sa ľudia začínajú zbavovať investičných bytov a že sa to v tejto dobe neoplatí. Neoplatí sa to?

Ján Palenčár: „V každom prípade klienti, ktorí majú dnes nakúpené investičné byty, tak v niektorých prípadoch sa snažia využiť situáciu, kedy sú naozaj ceny veľmi vysoké, a takýmto spôsobom ako keby v krátkom čase zhodnotiť svoju investíciu. Na druhej strane, pokiaľ klient tieto finančné zdroje, ktoré obdrží z predaja takéhoto investičného bytu, si vloží na účet, alebo s nimi ďalej nepracuje, tak je to veľmi zlé zhodnotenie tej situácie, pretože vieme, že inflácia sa pohybuje zhruba okolo dvanásť až štrnásť percent, takže prichádza de facto o hodnotu týchto obdržaných financií. Takže áno, je pravdou, že niektorí investori predávajú byty, ale je to v menšom množstve.“

Lenka Buchláková: „Ak teda ešte prejdeme k tomu, že či sa to teraz oplatí, neoplatí, určite máte veľa otázok, či teraz v tejto dobe kupovať alebo predávať. Čo radíte klientom?

Ján Palenčár: „V prvom rade by som sa pozrel na to, aké majú preferencie, aký je ten dôvod, prečo chcú predať, prečo chcú kúpiť. Pokiaľ klient chce bývať, potrebuje vlastné bývanie si zabezpečiť kúpou bytu, tak určite radím, aby kupoval dnes. Po prvé, úrokové sadzby budú vyššie, to znamená, ešte dnes sa naozaj dá zabezpečiť hypotekárny úver s výhodnou úrokovou sadzbou zhruba tých dva a pol percenta. Na druhej strane, ceny nehnuteľností nebudú klesať. To si treba jasne povedať, že nie je predpoklad, pokiaľ nepríde k nejakým vonkajším vplyvom zásadným, veľkej ekonomickej kríze alebo nedajbože k niečomu horšiemu, čo by ovplyvnilo fungovanie na Slovensku, tak nie je dôvod, aby ceny nehnuteľností klesali. Čo sa môže stať, spomalí sa dynamika rastu cien nehnuteľností, to znamená nebudú rásť takým tempom ako sme boli zvyknutí posledné dva – tri roky, čo zároveň poviem, že nebolo zdravé tempo, bolo to extrémne vysoké tempo rastu cien.“

Lenka Buchláková: „Aj včera sme sa tu v rámci tých štatistík s Národnou bankou Slovenska rozprávali o tom, že môže dôjsť iba k stagnácii, ale k nejakému výraznejšiemu poklesu veľmi nie ako teda v okolitých krajinách. Ten trh ale je zaujímavý, že v ostatných krajinách, v Česku, kde sa nafukuje realitná bublina, je veľmi veľká, teraz sme videli v Austrálii, ako praskla realitná bublina, takže u nás hrozí v najhoršom scenári iba stagnácia?

Ján Palenčár: „Stále sa bavíme o tom, že nevieme úplne predikovať vonkajšie vplyvy. To znamená, ak by prišlo k nejakému zásadnému vonkajšiemu vplyvu, k ekonomickej recesii, prišlo by k bankrotu niektorých firiem, k zvýšeniu nezamestnanosti, toto by samozrejme mohlo mať zásadný vplyv aj na prípadné znižovanie cien. Pokiaľ by sa takéto niečo neudialo, a hovoríme tu o tom, že zvýšia sa úrokové sadzby, to znamená tá množina kupujúcich sa zmenší, niektorým ľuďom nebude umožnené si kúpiť byt práve preto, že nedostane ani hypotekárny úver, lebo neprejde nejakou bonifikáciou alebo nejakým preverovaním bankou, tak stále sa bavíme o tom, že bude menší tlak na kúpu bytov, skupina dopytujúcich sa zmenší, ale dnes máme tak malú ponuku bytov, že stále nebude stačiť na to, aký je u nás dopyt po bývaní. Tak preto to hovorím, že najbližšie obdobie nepredpokladáme pokles cien nehnuteľností, maximálne stagnáciu, reálne skôr spomalenie rastu.“

Lenka Buchláková: „Rovnaká otázka aj na vás, pán Bolek, keď hovoríme, že či kupovať, predávať v súčasnosti, určite máte aj veľa otázok vy. Teraz investovať, alebo s tým ešte počkať? Väčšinou v našej relácii Investujeme hovoríme, že už včera bolo neskoro. Tak ako to je s investovaním?

Vladimír Bolek: „Ja by som len doplnil kolegu. Treba povedať asi jednu vec, že tie investičné byty sú v podstate iba jednou zložkou toho realitného trhu. Ten realitný trh je vcelku široký a bohatý na svoje segmenty. A to je ten rozdiel medzi tým investičným bytom a realitným fondom, že investičný byt je jedna trieda aktív z trhu nehnuteľností. Ten trh nehnuteľností reprezentujú takisto komerčné nehnuteľnosti a tam práve tie realitné fondy vstupujú. Áno, ako ste správne povedali, včera bolo neskoro, pretože keď si chcete budovať to svoje portfólio a v ňom chcete mať zastúpenú zložku nehnuteľnosti, tak ten realitný fond je tá správna voľba, pretože prináša ten diverzifikačný prvok do toho portfólia. A investuje teda nielen do bytov, to je naozaj vcelku v tých realitných fondoch práveže menšia zložka portfólia, ale investuje do kancelárií, do logistických parkov, do retailových parkov, do nákupných centier, do rôznych iných podtried realít. Konkrétne napríklad americké realitné fondy poznajú až devätnásť druhov realitných investícií. Takže áno, záleží, ako má ten daný klient nastavené to portfólio, a tie nehnuteľnosti tam jednoducho patria v jednej alebo druhej forme.“

Lenka Buchláková: „Tak alebo v oboch formách. Čo sa týka diverzifikácie, keď hovoríme o tom, že aby sme nedávali vlastne všetky vajíčka do jedného košíka, tak to zjednodušene môžeme povedať, aké sú ešte iné možnosti v súčasnosti na trhu, ako teda nenechávať peniaze na bežných účtoch, a teda zhodnocovať peniaze v čase teda rastúcej inflácie?

Vladimír Bolek: „Asi jednoznačnou voľbou sú akcie a vyskladané portfólio. To znamená, že ten daný klient by si mal pozrieť, aký má vzťah k riziku, a na základe toho si nastaviť to vlastné portfólio a vyskladať si ho z jednotlivých tried aktív. Jednotlivé triedy, a špeciálne akcie a nehnuteľnosti, sú charakterizované práve tým, že tieto dve triedy dokážu prekonávať tú infláciu. Stane sa nejaký krátkodobý časový úsek, kedy sú aj ony za infláciou, ale v nejakom strednodobom časovom úseku a dlhodobom tú infláciu prekonávajú. A pekným príkladom sú možno práve tie realitné fondy. Keď si zoberieme, že konkrétne náš realitný fond je na trhu šestnásť rokov, dosahuje priemernú výkonnosť, to znamená, že každoročne keby ten človek tam mal naozaj šestnásť rokov prostriedky na úrovni zhruba päť celé osemdesiatosem percenta, a keď si zoberieme, že tá inflácia tu v podstate dekádu bola na úrovni nula, jeden, dva, tri percentá, tak ten fond dlhodobo dokázal prekonávať tú infláciu. Preto tieto dve triedy sú takou základnou zložkou toho portfólia, keď chceme prekonávať infláciu.“

Lenka Buchláková: „Hovoríme o realitných fondoch, ešte sa teda vrátime k nehnuteľnostiam ako takým. Slováci milujú bývať vo vlastnom. Deväťdesiat percent Slovákov vlastní nehnuteľnosť a dokonca sedemdesiat percent z tých Slovákov ju nemá zaťaženú hypotékou. To sú štatistiky, ktoré sú aktuálne z Eurostatu. Ja sa vrátim k tým opatreniam, ktoré sú tu a čo ste spomínali, že teda to bude znižovať ten dopyt po nehnuteľnostiach, to sú teda tie úrokové sadzby. Na druhej strane ešte tu máme teda aj napríklad opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorá teda od októbra sprísňuje poskytovanie hypoték, čo sa týka starších žiadateľov. To nejako výraznejšie ovplyvní trh?

Ján Palenčár: „Určite to ovplyvní trh do tej miery, že táto skupina žiadateľov, tým nebude umožnené financovanie nehnuteľnosti. Ale predsa len by som sa vrátil k tomu, čo ste spomenuli, že sedemdesiat percent vlastníkov nehnuteľností na Slovensku nemá svoju nehnuteľnosť zaťaženú hypotékou. To nie je preto, že by boli Slováci tak bohatí a že si mohli všetci nakúpiť za trhové ceny nehnuteľnosti, ten dôvod je na strane privatizácie Štátneho bytového fondu po roku 1989, kedy státisícom, miliónom Slovákov bolo umožnené si veľmi lacno odkúpiť nájomné byty, štátne nájomné byty, v ktorých bývali. Čiže toto je ten dôvod, prečo to takto vyzerá v tej štatistike. Na druhej strane z toho vyplýva aj určitý konzervatívny prístup k vlastneniu nehnuteľnosti. To, že to má aj negatívne vplyvy, povedzme na mobilitu pracovnej sily, že Slováci potom neradi cestujú z miesta svojho bydliska, kde vlastnia nehnuteľnosť, za prácou, to už je práve to, s čím treba do nejakej miery bojovať práve povedzme silnejšou výstavbou nájomných bytov. Možno je to téma aj na realitné fondy, aby sa pozreli práve na investície do rezidenčných nehnuteľností. Práve toto by mohlo zdynamizovať celý realitný trh a takisto zlepšiť dostupnosť bývania pre Slovákov.“

Lenka Buchláková: „Dnes ešte prešla médiami taká zaujímavá správa bankových analytikov slovenských, ktorí hovoria, že sa ceny stavebných materiálov môžu znížiť, takže stavajte. Je to naozaj tak?

Ján Palenčár: „Ukáže to trh. My dnes hovoríme, že stále je ešte veľká neistota na trhu stavebných materiálov. Pokiaľ si dnes dáte spracovať ponuku dodávateľskou firmou, tak tie ponuky často majú veľmi krátku platnosť, povedzme dva týždne, mesiac, a viac nevie táto dodávateľská firma garantovať ceny stavebných materiálov. Takže stále tu ešte je veľká neistota. Druhá vec je, čo sa udeje napríklad s Ukrajinou v súvislosti s možnosťou obnovy Ukrajiny. Pokiaľ by sa v krátkej dobe prišlo k tomu, že bude sa obnovovať Ukrajina, tak opäť tu máme ďalší problém, že veľká časť stavebných kapacít z Európy bude presunutá na Ukrajinu, čo zasa bude mať vplyv na zvyšovanie stavebných prác a stavebných materiálov.“

Lenka Buchláková: „Na záver, páni, na oboch teda otázka, aby sme si to zosumarizovali. Veľakrát rozprávame teda o tej rastúcej inflácii, ktorá v budúcom roku pri tom hrôzostrašnom scenári s energiami, ak teda budú rásť, môže atakovať až sedemnásťpercentnú hranicu, čo je naozaj veľmi veľa. Ak si toto teda zoberieme, že štyridsaťštyri miliárd máme na bežných účtoch, tak je to katastrofa pre naše úspory. Zosumarizujme, čo by ste možno poradili, asi teda aj z vášho pohľadu predpokladám, v tejto situácii, ako poraziť infláciu v dnešnej dobe? Pán Bolek, nech sa páči.“

Vladimír Bolek: „Ja už som to načrtol v tej predchádzajúcej odpovedi. Každý investor by si mal zvážiť, do akých tried aktív je ochotný investovať, ale historicky je naozaj podložené, že dve triedy aktív dokážu tú infláciu z hľadiska dlhodobého poraziť, a to sú tie akcie a nehnuteľnosti v určitej forme. Takže to sú také základné odporúčania, ktoré fungujú a nad ktorými by sa každý mal zamyslieť a prijať to vlastné rozhodnutie.“

Lenka Buchláková: „A nepodliehať emóciám v súčasnom stave a nevyberať investície, ak máme už zainvestované.

Vladimír Bolek: „Áno, a vidíme to teraz pekne posledný mesiac, tie akciové trhy dokázali sa vrátiť alebo teda vymazať dosť veľkú mieru strát, ktoré boli od začiatku roka. A možno by som nadviazal ešte na kolegu, čo sa týka tých cien stavebných materiálov, my už vidíme teraz, že napríklad index ceny priemyselných kovov šiel o niečo dole, tie inflačné tlaky, napríklad aj ropa sa pohla, už to vidí aj náš spotrebiteľ na pumpách, že naozaj síce mierne zlacnenie, ale už je nejaké. Takže tie inflačné tlaky sa tou ekonomikou budú prelievať ešte v rôznej forme a preto by som sa vyhýbal ešte katastrofickým scenárom.“

Lenka Buchláková: „Áno, dnes sme už aj informovali, že ešte budú klesať ceny ropy, takže sme potešili opäť divákov. Ešte, pán Palenčár, vy ste tu mali aj kolegu, nedávno sme ho mali v Ekonomike, pána Lazíka, ktorý hovoril, že má veľa klientov, ktorí ako keby prepásli tú šancu, že čakajú, že či kupovať tú nehnuteľnosť a či prídu ešte lepšie časy, a teda drvivá väčšina tých klientov vždy prepásne tú najlepšiu príležitosť.

Ján Palenčár: „Je to tak. Mnoho klientov sa na nás obracia s tým, že povedzte nám, keby je tá pravá chvíľa kúpiť. Najlepšie sú také požiadavky, že povedzte nám, kedy to vypuklo, kedy praskla realitná bublina, a vtedy všetci nakúpime. No nie je to pravdou. My sme si zažili realitnú bublinu a prasknutie realitnej bubliny v roku 2009 a ani naozaj profesionálni investori v tej dobe nenakupovali nehnuteľnosti. To znamená, že tá situácia, ktorá je z dlhodobého hľadiska, ceny nehnuteľností rastú a pokiaľ aj príde z krátkodobého hľadiska k nejakému krátkemu prepadu, to je práve situácia, kedy sa stráca záujem o realitný trh, čiže spotrebiteľská nálada klesá a vtedy sa vôbec nič nekupuje. Toto sa môže stať povedzme v nejakom desať – pätnásťročnom horizonte, ale pokiaľ si pozrieme aj západoeurópske krajiny v päťdesiatročnom horizonte, ceny nehnuteľností stále rastú. Takže ak má človek úvahu kúpiť si nehnuteľnosť, je to dobré zrealizovať dnes, zajtra to lacnejšie nebude, tak z pohľadu vývoja hypotekárneho trhu, tak aj z pohľadu vývoja cien nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „Páni, v tejto chvíli vám ďakujem za informácie. Pekný deň.“

Ján Palenčár: „Pekný deň.“

Vladimír Bolek: „Ďakujeme.“

Lenka Buchláková: „Hosťami dnešnej Ekonomiky boli Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, a Vladimír Bolek, člen predstavenstva a portfólio manažér prvého realitného fondu IAD Investments.“

 

Zdroj: TV TA3; Ekonomika

Autor: Lenka Buchláková

Klesnú ceny bytov pre vyššie úroky?

Lenka Buchláková, moderátorka: „Posledné dva roky priniesli šprint na realitnom trhu, keď medziročné rasty dosahujú aj vysoké dvojciferné hodnoty. Vplyv na tento vývoj mala pandémia, ceny stavebných materiálov, dlhodobé zaostávanie ponuky za dopytom, uvoľnená politika Európskej centrálnej banky, ako aj nedostatočne rozvinutý trh s nájomným bývaním. Situácia sa však čiastočne mení. Úrokové sadzby rastú, tento rok sa dostaneme v priemere štyrom percentám. Ako to ovplyvní ceny nehnuteľností, sa porozprávam s Martinom Lazíkom, analytikom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Dobrý deň.“

Martin Lazík, analytik Národná asociácia realitných kancelárií: „Dobrý deň prajem.“

Lenka Buchláková: „Vitajte. Už viackrát sme sa v tomto našom štúdiu spolu rozprávali, ako sa vyvíja realitný trh. Minulý týždeň vo štvrtok Európska centrálna banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu. Udeje sa tak aj v septembri. Ako to ovplyvní realitný trh na Slovensku?“

Martin Lazík: „Ako sme aj predtým spomínali, dobre dostupné financovanie alebo ľahko dostupné lacné peniaze sú jeden z motorov a pilierov rastu cien nehnuteľností a zhoršovanie tohto parametra má samozrejme vplyv na realitný trh vždy, alebo nikdy nejde o separátny alebo samostatný problém a vždy ho treba posudzovať aj z pohľadu nejakých ďalších faktorov, ktoré pôsobia na trhu s nehnuteľnosťami. Ale tak, ako to povedzme vidíme v Českej republike, ktorá aj bola spomínaná, ktorá enormne narástla v ostatnom roku a v ostatnom období, tak tam ich centrálna banka zasiahla už skôr a to postupné spomaľovanie rastu cien nehnuteľností respektíve spomaľovanie trhu ako takého je veľmi postupné, pozvoľné, čiže neprišlo k žiadnemu veľkému šoku. A rozhodovanie a zvyšovanie úrokových sadzieb má vplyv na rozhodovanie, to sme videli aj v tom prieskume, a je teda pravdepodobné, že časť klientely z realitného trhu alebo z trhu s nehnuteľnosťami vypadne, pretože budú považovať súčasné podmienky nie za ideálne na to, aby si v tomto čase nakúpili novú nehnuteľnosť.“

Lenka Buchláková: „Aj Národná banka Slovenska na to upozorňuje, že najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, teda aj celkom veľká skupina ľudí na Slovensku, vypadnú z toho, ale ako veľký vplyv to bude mať na realitný trh, zatiaľ odhadnúť nevedia. Zrejme teda asi nikto v súčasnosti. Ale ako ste spomenuli aj ten prieskum, ktorý sme mali v úvode, tak je tu veľké percento ľudí, ktorí sa rozhodnú, že si nevezmú hypotéku, pretože to nebudú vedieť splácať.“

Martin Lazík: „Treba si ale povedať pravdu, že reálne nízkopríjmové skupiny zamestnancov a obyvateľstva už typicky netvorili časť klientely realitného trhu, pretože oni sa už dávnejšie nekvalifikovali pre hypotekárne financovanie alebo pre kúpu nehnuteľnosti ako takú. Takže ak sa bavíme o reálnych nízkopríjmových skupinách, táto časť klientely netvorila klientelu realitného trhu, skôr sa popresúvali do nájomného bývania a tak ďalej. Je pravdepodobné, že táto skupina sa ale bude rozširovať, čiže bude do toho padať už možno nižšia stredná trieda, možno časť strednej triedy alebo stredne príjmových skupín. Čiže áno, tá skupina sa bude rozširovať tých, ktorí nedosiahnu kvôli cene nehnuteľnosti alebo kvôli výške hypotekárnej splátky na novú nehnuteľnosť. A tým, že sa rozšíri táto skupina, predpokladáme tak, ako sme to videli v Čechách alebo vidíme v Čechách, sa zvýši tlak na nájomné bývanie. To znamená, že tí ľudia sa nám prirodzene prelejú do košíka nájomného segmentu, kde povedzme v Čechách už sme zaznamenali výpredaj, vyprenajímanie týchto bytov, a zároveň to spôsobilo následne ešte rast cien nájmov, čo sme počas korony ani na Slovensku, ani v Čechách nezaznamenali. Čiže predpokladám, že tento scenár sa môže opakovať aj na Slovensku.“

Lenka Buchláková: „Ešte pred tým, ako sa teda dostaneme podrobnejšie k Českej republike, si pozrieme aj nasledujúcu reportáž, kde si vlastne priblížime, že to, čo sa deje na Slovensku, tie dvojciferné nárasty pri cenách nehnuteľností, nie sú ojedinelé a sú teda aj v ostatných krajinách, a potom si povieme k tomu aj dôvody. Pozrime si teda reportáž.“

Redaktorka: „Finančný trh očakáva, že úroky v eurozóne vzrastú o dva percentuálne body. Európska centrálna banka prišla s prepočtom, že ceny nehnuteľností sú v eurozóne nadhodnotené o pätnásť percent, počítané k úrovniam platov a nájmov. Vo svojom poslednom reporte varovala, že zvyšovanie sadzieb by mohlo priniesť obrat na trhu nehnuteľností. Zvýšenie sadzieb o desatinu percenta zníži ceny nehnuteľností o zhruba jedno percento. Podľa niektorých analytikov je pokles cien domov takmer istý, najmä na trhoch, ktoré prudko vzrástli. Od roku 2010 sa cena zdvojnásobila v Rakúsku, Maďarsku, Česku, Litve a Estónsku. Naopak, prudký pokles cien zaznamenalo Grécko a Taliansko. Dôvodom ich poklesu je ekonomická stagnácia, ktorá držala dopyt dlhodobo na nízkych úrovniach. To potvrdzuje, že je to dopyt a nie ponuka, čo formuje ceny trhu nehnuteľností. Vyššie sadzby a recesia dopyt výrazne obmedzia. Ako upozornil týždenník Trend, Česko a Maďarsko čakajú v časoch ekonomického spomalenia a vyšších sadzieb najväčšie problémy. Podľa rebríčka bublín na trhoch nehnuteľností od Bloombergu je Česko na druhom mieste a Maďarsko na treťom, prvý je Nový Zéland. Slovensko v rebríčku nie je, no nenachádza sa ďaleko za nimi. O bublinách na trhoch nehnuteľností sa hovorí dlho, no až teraz sa objavil spúšťač, ktorý spôsobí ich korekciu. Je ťažké nájsť dôvody, ktoré by tomu zabránili.“

Lenka Buchláková: „Videli sme reportáž, kde sme si teda vysvetlili, ako to je aj v okolitých krajinách, a ak ste spomínali tú Českú republiku, tak tam sa teda už hovorí o prasknutí realitnej bubliny. My tam ešte nie sme?“

Martin Lazík: „Tak očakávajú a všetky výpočty smerujú k tomu, že by mala spľasnúť alebo prasknúť realitná bublina. Zatiaľ sa tak nedeje a sú v stave, kde by to už malo nastať, niekoľko mesiacov minimálne, takže naozaj to očakávanie je tam veľké, a preto tam sa smeruje veľmi veľa pohľadov realiťákov na celom svete, že čo sa bude diať, či je to Česko alebo Maďarská republika. Aj tú analýzu Bloombergu som pozeral teda, že akým spôsobom vyhodnocovali tie základné atribúty. My sme na to upozorňovali už predtým, že proste na Slovensku tiež máme niektoré trhy alebo segmenty a lokality, ktoré vykazujú správanie sa, ako kebyže v bubline, že návratnosť nehnuteľností už je tak vysoká, že by sa mohla považovať za to, že je v bubline, ale nedá sa to globalizovať na celý slovenský realitný trh a takisto ako v minulosti, keď prišlo ku korekcii, netýkalo sa to celého realitného trhu, ale určitých segmentov, lokalít, alebo typov nehnuteľností. Typicky sa vytiahli povedzme tie najdrahšie nehnuteľnosti tak, ako v Čechách spomínajú, že bežne sa obchoduje ešte s menšími alebo s normálnymi cenovkami bytov, ale akonáhle je cenovka povedzme na naše peniaze šesťsto – osemstotisíc eur za nehnuteľnosť, tak tam už prichádza k problémom nájsť toho kupujúceho, pretože aj dopad na hypotekárne splácanie takejto veľkej sumy je pri zvýšených úrokových sadzbách veľký, kdežto pri nižších sumách, ako som čítal nejakú inú štatistiku, že priemerná hypotéka je stále na Slovensku okolo stopäť – stodesaťtisíc eur, tak pri takýchto splátkach to úrokové navýšenie nie je takou katastrofou pre mesačnú splátku, ako pri samozrejme sume osemsto- alebo deväťstotisíc eur.“

Lenka Buchláková: „Ak presne hovoríte, že to navyšovanie je od sto – stopäťdesiat eur, ktoré nám teda predraží tú hypotéku, keď sa budú zvyšovať úrokové sadzby, v zásade si môžeme povedať, že sa nič nedeje, lebo častokrát tie banky sledujú takéto ukazovatele, že ak sa zvýšia úrokové sadzby, tak aby bol na to klient pripravený. Lenže my tu máme ďalšie faktory, ktoré nám vstupujú do toho, že sa nám znižuje príjem. To sú vysoké ceny energií, to sú vysoké ceny potravín, to je znižovanie celkovo životnej úrovne. Toto dokopy plus teda vyššia splátka za hypotéku bude veľmi problematické pre mnohé slovenské domácnosti.“

Martin Lazík: „To sa odzrkadľuje aj na tom prieskume, ktorý sme videli. To znamená, že prečo ľudia nezvažujú nákup nehnuteľností, pretože nielenže hypotéka mu zdražela a cena nehnuteľnosti vysoká, s tým sa, by som povedal, že Slováci boli nie že stotožnení, ale brali to ako realitu, ale v súbehu s ďalšími – infláciou, respektíve teda s nákladmi na energie, na pohonné hmoty, na potraviny, na všetko ostatné – a predpoklad, že za tým pôjdu aj potom ďalšie služby, čiže rôzne krúžky a tak ďalej a tak ďalej, čiže všetko sa bude zvyšovať, náklady na život ako taký sa budú zvyšovať. Očakávame zase na druhej strane, aby sme boli len pesimistickí, že za tým budú nasledovať aj platy, čo už samozrejme avizujú rôzne vyjednávania s odborovými zväzmi. Keď hovoríme o veľkých zamestnávateľoch typu štát alebo nejaké výrobné fabriky, tak tam už avizujú, že naozaj tie platy sa pohnú rádovo inak ako predpokladali, aby miernili dopad inflácie a zdražovania, a to sa samozrejme potom až neskôr preukáže na štatistikách, že teda priemerná mzda v roku 2022 rastie rýchlejšie. Na to si budeme musieť počkať. Naozaj toto obdobie, predpokladám, že pár mesiacov a kvartálov, bude vykazovať veľký nárast a posun štatistík smerom k bubline, pretože ceny už sú tam, kde sú, ale platy ešte chvíľku budú dobiehať a štatisticky sa ukážu až na konci roku 2022, že teda narástli.“

Lenka Buchláková: „Áno, ale tak štatistiky nie úplne vždy odrážajú úplne ten reálny život bežných ľudí a v tejto štatistike sa, bohužiaľ, zrejme ani neocitnú živnostníci, ktorí takýmto spôsobom to budú mať v súčasnosti veľmi ťažké. Ja sa vrátim k tomu čerpaniu tých hypoték a akým spôsobom by to malo teda ovplyvniť ďalšie fungovanie. Aj Národná banka Slovenska posledné mesiace sprísňovala podmienky na získanie hypotéky. Teraz aktuálne od jesene budeme mať, že už starší ľudia budú mať komplikovanejšie si vziať, alebo teda predĺžiť tú hypotéku. Ako toto ovplyvňuje ďalší vývoj?“

Martin Lazík: „Ja chápem aj snahu Európskej centrálnej banky zvyšovať úrokové sadzby, čo považujem za správne, pretože nadobudli sme celkovo trh alebo svet, že peniaze sú zadarmo. Peniaze nie sú zadarmo a nemôžu byť zadarmo, pretože naozaj potom prichádzajú takéto efekty, a asi mali zvýšiť už dávnejšie, ale nechcem polemizovať možno na túto tému. Takisto chápem snahu Národnej banky Slovenska tlmiť zadlžovanie sa Slovákov, tlmiť realitný trh, predchádzať povedzme, nejakej hrozbe bubliny a potom tým následkom. Trošku nesúhlasím možno s tým, ako teraz zasiahli povedzme kategóriu stredného veku, čo som už aj ja, že tí štyridsiatnici, pretože si nemyslím, že ak by som dnes mal tú zodpovednosť, že zoberiem si nový investičný byt povedzme a chcem sa takýmto spôsobom dôchodkovo zabezpečiť, keď budem mať tých šesťdesiatpäť, sedemdesiat rokov, tak toto je moje rozhodnutie, že takýmto spôsobom idem si šetriť na dôchodok, lebo nehnuteľnosť môžu byť jedným ako dôchodkovým pilierom. Dnes sme si tak trošku strelili do nohy, že toto akože sprísňujem a sťažujem pre moju kategóriu alebo tú strednú vrstvu nakupovať nehnuteľnosti povedzme investične pre môj dôchodok. Lebo čo by sme dnes dali za to, aby si dnešní šesťdesiatpäťroční ľudia v roku 2002 nakúpili nehnuteľnosť na hypotéku, povedzme že ju splácali až dodnes, a dnes by mali to, čo kúpili za tridsaťtisíc eur, dnes by mali hodnotu stotridsať. Štát by mal takto nehovorím postarané o dôchodcov, ale minimálne by bol v inej ekonomickej situácii po dvadsiatich rokoch, že si našetril ako svoj vlastný dôchodkový pilier, svoje rozhodnutie cez nehnuteľnosť na tú starobu. Dnes im to sťažujeme. Čiže nemyslím si, že to úplne dobré rozhodnutie. Chápem, že je to možno z tých motivátorov, akým spôsobom brzdiť realitný trh a nechávať možno väčší priestor pre mladé rodiny, ktoré prichádzajú na trh, aby tá stredná vrstva nevykupovala nehnuteľnosti a nezdražela.“

Lenka Buchláková: „Ale zároveň Národná banka Slovenska upozorňuje, že veľmi veľa hypoték na Slovensku je takých, ktoré ešte splácajú u nás sedemdesiatnici a podobne. Čiže toto je ten aj ďalší dôvod, prečo niečo takéto zavádza, aby sme si nepredlžovali tie splátky, lebo toto je problém na Slovensku.“

Martin Lazík: „Ako hypotekárny dôchodca je samozrejme problém, lebo však nemá už aktívny príjem alebo nemal by mať aktívny príjem, ale môže mať pasívny príjem práve z tej nehnuteľnosti. Tam naozaj treba individuálne posudzovať, že či sa ja ako šesťdesiatpäťročný človek rozhodnem, že idem teraz zrazu nakupovať nehnuteľnosť, ktorú nakupujem povedzme dnes vo vysokých cenách a už o rok môžem mať problém s jej splácaním, ale skôr som to dával do súvislosti s tým, že obmedzujeme dnešných štyridsiatnikov na to, aby prijali to rozhodnutie, že možno už bývanie mám, zarábam, nechcem si kúpiť nové auto za stotisíc, ktoré mi o päť rokov bude mať hodnotu štyridsaťtisíc, ale som zodpovedný a chcem si kúpiť radšej nehnuteľnosť, ktorá mi o dvadsať rokov môže tvoriť môj dôchodkový príjem. A toto sa sťažuje možno.“

Lenka Buchláková: „Čo hovoríte na aktuálne dáta z Bencont Investments, že ľudia sa zbavujú aktuálne investičných bytov, že to je ako keby tá prvá predzvesť toho zhoršujúceho sa stavu na realitnom trhu?“

Martin Lazík: „Predaj investičného bytu v súčasnej situácii môže byť motivovaný tým, že máme naozaj vysoké ceny a tí investori mohli pochopiť, že na určitú dobu je toto najlepšia cena, ktorú asi dosiahnu, a poďme to predať. Predpokladám, že sa tu jedná skôr o také studené investičné byty, ktoré nie sú v aktívnom prenájme, a proste niekto to kúpil, ani to neprenajímal, len to ako po čase chcel predať s nejakým výnosom. U nás v rámci realitnej kancelárie určite nemáme s investormi takúto skúsenosť, že by začali dnes alebo dali pokyn na to, že poďme predávať byty, lebo potrebujem sa dostať k hotovosti. Dnes skôr tí ľudia majú problém, že povedzme ak by toto vykonal ten investor, že čo s tou investíciou, pokiaľ on nemá nejaký ďalší investičný plán, čo s tými peniazmi, ktoré vytiahne z nehnuteľnosti, tak akurát si ich vytiahne do obdobia, kde máme desať – pätnásťpercentnú infláciu, a to naozaj podľa mňa nie je dobré rozhodnutie na súčasný stav, aj keď je možné, že ten investičný byt povedzme, ktorý má možno zle nakúpený, by o pol roka možno predal o pár tisíc eur menej, lebo by musel zľaviť, ale nemyslím si, že by to bolo dnes masívne rozhodovanie investorov takýmto spôsobom, že poďme von. Pretože na druhú stranu to, čo hovoríme, že zdražené nehnuteľnosti, drahšie hypotéky skôr budú viesť k tomu, že stále viac a viac ľudí bude musieť ísť alebo chcieť alebo musieť ísť do nájmu, a práve na toto sú tí investori pripravení, že budú potom tie byty, ktoré majú nakúpené, ponúkať v nájomnom segmente a je predpoklad, keďže ten tlak bude vyšší, že aj ten nájomný segment pôjde cenovo vyššie, a tým pádom sa im bude zlepšovať výnosovosť tých daných nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „Vrátim sa ešte k reportáži, kde sme hovorili o nadhodnotenom teda stave bytov o pätnásť percent v eurozóne. Tak to teda vypočítala Európska centrálna banka. Aký je odhad v prípade Slovenska? O koľko sú nadhodnotené?“

Martin Lazík: „My sme sa pri posledných štatistikách s Národnou bankou Slovenska pozerali, že sme tesne v tom pásme rizika. Predpokladám, že dnes všeobecne slovenský realitný trh asi nedosiahne tú bublinovú fázu, ale je možné, keď si zoberieme povedzme že trh s novostavbami v Starom Meste, kde máme priemernú cenu osemtisíc eur na meter štvorcový, to môžeme povedať, že asi toto už nemá fundamentálny nejaký základ v ekonomických parametroch celého Slovenska, ale napriek tomu sa tie byty prenajímajú a predávajú, pretože má to svoju klientelu, majú ľudia o to záujem. Ale keď si zoberieme povedzme byty, vymyslím si, v Prešove alebo Banskej Bystrici, tam si nemyslím, že by sme naozaj sa bavili o nejakej bubline, najmä keď to porovnáme s tým, že napríklad v segmente dvojizbových bytov je rádovo sto ponúk na celé krajské mesto. To je žalostne málo. Na to, aby sa tá situáciu dokázala meniť, že bude tlak na znižovanie cien, musí najprv pribúdať ponuka a naozaj by muselo prichádzať povedzme k vypredávaniu nehnuteľností, s tým, že nám sa skôr deje to, že ak investor nedostane alebo ten predávajúci nedostane požadovanú sumu za nehnuteľnosť, tak ju proste stiahne z trhu a nie je nútený ju predať.“

Lenka Buchláková: „Ešte také praktické rady, ak teraz niekto uvažuje nad predajom, alebo teda kúpou nehnuteľnosti. Začať to riešiť teraz, alebo počkať na jeseň alebo budúci rok?“

Martin Lazík: „Pri kúpe nehnuteľnosti, tam naozaj sa bavíme o tom, že to premeškali ľudia o dva – tri mesiace alebo štyri mesiace, keď boli nižšie úrokové sadzby, ale ako hovorí klasik, bude ešte horšie. To znamená, z tohto pohľadu, ak som sa nerozhýbal povedzme koncom roka alebo začiatkom tohto roka a uvažujem, že teda počkám na nejaký september, október, november, tak naozaj len čakám na vyššie úrokové sadzby, ak teda pôjdem cez hypotéku. Ak niekto kalkuluje s tým, že klesne trh s nehnuteľnosťami, že budú nižšie cenovky, tak si len treba povedať, že či tá nižšia cenovka v kombinácii zase s vyššou hypotekárnou úrokovou sadzbou v tom čase bude naozaj preňho výhodnejšia kombinácia. A spoliehať sa na prepad cien sa väčšinou, ako ja mám takú skúsenosť s mnohými ľuďmi a som v biznise dvadsať rokov, tak sa neoplatí. Väčšina tých ľudí tú dobrú príležitosť prepásne a potom buď kúpia nie dobrú nehnuteľnosť, lebo sa rozhodovali pod nejakým tlakom, alebo tak dlho čakajú, že naozaj vidia pred očami, ako im rastie cena nehnuteľnosti, a každý rok si hovoria, že mal som to urobiť pred rokom, mal som to urobiť pred rokom. Ale na druhej strane nechcem hovoriť, že je to paušálna odpoveď. To naozaj treba rozdiskutovať, kto je v akej situácii, prečo to chcem nakupovať, s akým cieľom, či ide o investičný byt, alebo riešim svoju rodinnú situáciu, alebo čokoľvek iné. Nechcem hovoriť o nejakých paušálnych odpovediach. Na to sú tu realitní odborníci, na to sú tu hypotekárni špecialisti, ktorí vedia zanalyzovať, že vy ešte počkajte, lebo budete mať lepší príjem, kvalifikujete sa na vyššiu hypotéku, alebo možno niekde je trh v takom stave, vymyslím si, v nejakom meste, že je tu predpoklad povedzme poklesu cien nehnuteľností a ten realiťák mu povie – počkajte a uvidíte, že za tri – štyri mesiace budú tieto byty lacnejšie. Ale nedá sa to paušalizovať, že teraz na Slovensku o štyri mesiace, povedzme v októbri alebo novembri, budú nehnuteľnosti lacnejšie o desať percent. To podľa mňa nenastane.“

Lenka Buchláková: „Povedal Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Ďakujem pekne za rozhovor.“

Martin Lazík: „Ďakujem pekne za pozvanie.“

 

Zdroj: TV TA3; Ekonomika

Autor: Lenka Buchláková

Inflačné doložky strašia kupujúcich. Ktorí developeri ich uplatňujú?

Ceny stavebných materiálov a prác prudko rastú. Stavebníci a developeri preto zvyšujú ceny bytov a domov. Nejde však len o cenníkové ponuky, za ktoré sa nehnuteľnosti dostávajú na trh. Zdražovanie musia riešiť aj klienti, ktorí si svoje bývanie zazmluvnili už dávnejšie.

Niektorí developeri využívajú takzvané inflačné doložky, ktoré im umožňujú jednostranne navýšiť cenu bytu, ktorý bol predaný niekoľko mesiacov alebo aj rokov predtým, ako je dostavaný. Dôvodom je práve rast cien vstupov. Kupujúci buď navýšenie ceny akceptuje a rozdiel doplatí, alebo od zmluvy odstúpi.

Kde nájdete inflačnú doložku a čo môžete robiť

Inflačnú doložku nájdete najčastejšie v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sa podpisuje v štádiu po rezervácii nehnuteľnosti. Developer má vďaka nej právo v prípade určitého zmluvne definovaného nárastu cien stavebných prác a materiálov na navýšenie kúpnej ceny. A kupujúci má povinnosť toto navýšenie zaplatiť, vysvetlil v článku na webe Forbes.sk Viktor Obtulovič, vzťahový manažér vo Fingo Reality. Obvykle je to okolo 5 % z ceny nehnuteľnosti.

Čo s tým môžete urobiť?

Navýšenie akceptujete a zaplatíte vyššiu kúpnu cenu.

Nehnuteľnosť postúpite inej osobe – za predpokladu, že s tým bude developer súhlasiť.

Prípadne sa s developerom dohodnete na odstúpení od zmluvy a vrátení rezervačnej zálohy. Nemal by to byť problém – v súčasnosti môže nehnuteľnosť predať aj o 30 % drahšie, ako ju predával vám napríklad pred 2 rokmi.

Vyššie náklady nútia k zvyšovaniu cien

Podľa údajov Štatistického úradu SR ceny materiálov v stavebníctve v máji medziročne vzrástli o 32 percent. Od začiatku roka dosiahol rast oproti predchádzajúcemu roku 28 percent. Stavebné práce zdraželi o 17 percent a v súhrne za päť mesiacov roka dosiahol rast ich cien 18 percent.

Predstavuje to razantné zvýšenie nákladov stavebníkov. Niektorí situáciu riešia prenesením záťaže na klientov. Denník Pravda napríklad informoval o tom, že developer Benalex si v projekte Green Residence v Rovinke pri Bratislave nárokuje zvýšenie cien bytov o 12 percent.

Dennik N sa venoval prípadu developerského projektu Dostupné Bernolákovo od developera Jadran rental services, ktorý zvýšil ceny o desiatky tisíc eur, v niektorých prípadoch až o takmer 100-tisíc eur. Doteraz išlo len o prípady menších developerov. Zisťovali sme preto, aká je situácia u veľkých hráčov na trhu. Stane sa z inflačnej doložky nový trhový štandard?

Veľkí developeri odolávajú

„Naša spoločnosť inflačné doložky neuplatňuje. Skúsený developer by mal byť schopný premietnuť vývoj vstupných nákladov do cien bytov pri nastavovaní stratégie predaja,“ hovorí Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko. Dodáva, že pri zvyšovaní pôvodne dohodnutej ceny dochádza k preneseniu rizika podnikania na klienta, čo nepovažuje za férové.

Aj riaditeľ predaja v spoločnosti Lucron Juraj Ťahún hovorí: „Naše klientske zmluvy neobsahujú inflačné doložky a ani ich neplánujeme využívať. Nemáme ani snahu si iným spôsobom dodatočne navyšovať príjem zo zazmluvnených bytov.“ Dodáva, že zdražovanie cien stavebných materiálov komplikuje situáciu všetkým developerom. „Ani nás neobišlo…,“ hovorí.

„Uzavreté zmluvy neobsahujú inflačné doložky,“ pridáva sa aj výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán. „Zatiaľ neuvažujeme o prenášaní bremena zvyšovania nákladov na klienta, ktorý už má s nami podpísanú zmluvu o budúcej zmluve. Ani pre projekty, ktoré teraz zazmluvňujeme s dodávateľom a už predávame, sme to zatiaľ neurobili,“ dodáva.

Majú dostatočné rezervy

Z nami oslovených developerov teda nikto dodatočné zvyšovanie cien nenaznačil, túto tému považujú za otázku renomé. „Naša reputácia a férové vzťahy s našimi klientmi sú pre nás veľmi dôležité,“ uviedol Pelikán.

Veľkí developeri majú viac možností, ako sa s rastom cien vstupov vysporiadať. Je to napríklad ich silná pozícia vo vyjednávaní s dodávateľmi stavebných prác. „V aktuálnom prostredí rastúcich cien a čiastočnej nedostupnosti materiálov nám výrazne pomáha dôkladné interné plánovanie a intenzívna spolupráca s našimi generálnymi zhotoviteľmi,“ hovorí Ťahúň.

Ďalšou formou ochrany developera je postupný predaj bytov. „Cenotvorba je komplexný proces, ktorý prebieha až do dokončenia projektu a odpredania všetkých bytov. Pri takom rýchlom a prudkom raste cien vstupov je nevyhnutné rozložiť predaj na celý čas realizácie projektu,“ hovorí Pelikán.

Developeri si tak kompenzujú rast nákladov zvyšovaním cien až pri bytoch, ktoré púšťajú na trh neskôr, v ďalších fázach výstavby projektu. „Problém môžu mať projekty, kde sa vypredalo veľa bytov v momente, keď developer nevedel správne odhadnúť vývoj situácie na strane nákladov. Preto títo developeri siahajú po inflačných doložkách, dodatkoch zmlúv alebo sa snažia odkúpiť byty naspäť a predať ich za vyššie ceny,“ vysvetľuje šéf J&T Real Estate.

Ďalšou formou, ako reagovať na rast nákladov, je absorbovať ho zo ziskovej marže, čo sila viacerým veľkým developerom umožňuje.

Čo nie je, môže byť

Zo súčasného vývoja teda vyplýva, že lepšie urobili kupujúci, ktorí si vybrali byt u veľkého developera. Tí zatiaľ zvládajú absorbovať vyššie náklady stavebnej produkcie. Vyššie náklady sa tak na cenovkách prejavujú až na novej ponuke. Ceny nehnuteľností vzrástli v prvom štvrťroku o 23,3 percenta.

Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár dodáva, že napriek tomu, že si doteraz žiadny z veľkých developerov inflačnú doložku neuplatnil, viacerí ju začali do zmlúv pridávať. Podľa neho to zvyšuje riziko prepisovania cenoviek zazmluvnených bytov v budúcnosti.

 

Zdroj: forbes.sk

Autor: Peter Apolen