Pri kúpe nehnuteľnosti by kupujúci nemali zabudnúť na posúdenie technického a právneho stavu. Uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Ako dodal, v prípade technického stavu je potrebné naformulovať postup pri zistení chýb a určiť pokuty v prípade nepravdivých zmluvných vyhlásení predávajúceho. “V prípade právneho stavu je dôležité preveriť vlastnícke vzťahy, vecné bremená a práva tretích osôb,” dodal Palenčár.

Nemenej dôležité pri kúpe domu alebo pozemku je podľa Palenčára mať zabezpečený prístup, príjazd a pripojenie na inžinierske siete z verejnej komunikácie. “V prípade, ak sú tieto prístupy zo súkromného pozemku, je žiaduce mať toto právo zabezpečené zmluvou o zriadení vecného bremena,” upozornil Palenčár.

Ako vysvetlil, súčasná legislatíva upravujúca vlastnícke práva k nehnuteľnostiam (Občiansky zákonník) jasne stanovuje, čo musí kúpna zmluva obsahovať. Sú to napríklad identifikácia predávajúceho a kupujúceho, predmet nehnuteľnosti, kúpna cena a platobné podmienky, povinnosť odovzdania a prevzatia a podobne.

“Je dôležité sa zamerať na mnohé ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré zákon nevyžaduje a v zmluvách absentujú alebo sú neprimerane formulované, z čoho vznikajú zbytočné a často dlhotrvajúce spory,” upozornil Palenčár.

Sú to napríklad problémy pri preberaní a odovzdávaní nehnuteľnosti, odhlásenie trvalého či prechodného pobytu, možné environmentálne zaťaženia či právne a technické chyby nehnuteľnosti.

“Častým problémom je aj absencia, respektíve zlá formulácia, práva na odstúpenie od zmluvy,” dodal Palenčár. “Pri takých majetkových podstatách, ako je nehnuteľnosť, ktorá často predstavuje väčšinu majetku súkromných osôb, je viac ako odporúčané poradiť sa s odborníkom,” upozornil Palenčár. Môže totiž dôjsť k menším chybám, ale aj k vážnym majetkovým ujmám, ktoré by neodborne napísané zmluvy mohli spôsobiť.

“Ľahko sa môže dôležitý fakt v zmluve opomenúť. Je to pre klienta značný hazard,” dodal Palenčár.

Realitné kancelárie zabezpečujú pre klientov zmluvnú dokumentáciu, ktorú vypracúva advokát. “Pokiaľ by fyzické osoby napriek tomu podstúpili riziko vlastnoručne naformulovanej zmluvy, odporúčame striktne vychádzať z nariadení Občianskeho zákonníka podľa jednotlivých typov zmlúv. Inak môže dôjsť k neplatnosti zmlúv,” uzavrel Palenčár.

[teraz.sk; 02/06/2020; TASR ; Zaradenie: TERAZ.SK]

Bublina nepraskla, nehnuteľnosti sú stále drahé. Aj keď v marci ceny jemne otočili. Začiatkom roka pokračovalo zdražovanie z vlaňajška, ceny poskočili medziročne o 13,1 percenta. Ukázali to údaje štatistikov.

Zamáva s cenami na realitnom trhu pandémia?

Keď sa pozrieme späť do 30. rokov minulého storočia, zdá sa, že ceny nehnuteľností by mali padať. Možno sa dokonca dočkáme prasknutia realitnej bubliny, ako to bolo v krízovom roku 2009. No nakoniec môže byť všetko inak.

“Ak si človek plánuje kúpiť vlastnú strechu nad hlavou, nech na nič nečaká a kupuje hneď,” hovorí hlavný ekonóm spoločnosti Czech Fund Lukáš Kovanda. Krátkodobo je podľa neho vývoj cien realít nevyspytateľný. Aj keby ceny nehnuteľností klesli, nepôjde podľa neho o trvalejšie zníženie. Za pár rokov sa aj tak dostanú ešte vyššie, odhaduje ekonóm.

Úplne inak táto rovnica vyzerá, ak vezmeme do úvahy takzvaný investičný nákup bytu či domu. Teda na prenájom či zisk v prípade predaja. Nehnuteľnosti sú totiž značné nadhodnotené. “Hrozí tak, že cena niektorých z nich sa prepadne,” hovorí Kovanda. A to najmä tých v menej atraktívnych lokalitách – ako sú okraje miest či menšie obce. V atraktívnejších lokalitách budú ceny len stagnovať.

Trh takmer zamrzol

Záujem o nehnuteľnosti však pre koronavírus padol – a to medziročne aj po štvrťrokoch. Inak to nebude vyzerať ani v najbližších mesiacoch. “Zotavenie príde najskôr na jeseň,” hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.

Ako to bude na realitnom trhu vyzerať, sa tak ukáže v druhom štvrťroku. Vtedy už bude jasné, ako s cenami a dopytom zamávala pandémia, vysvetľuje Tomčiak.

Kedy sa realitný trh opäť rozbehne?

Rátať sa dá s týždňami až mesiacmi. Všetko stojí a padá na obnove ekonomiky. Preto sa nateraz nedá čakať rýchly rozbeh na trhu s nehnuteľnosťami. “Budúci vývoj realitného trhu bude závisieť od schopnosti globálnej a slovenskej ekonomiky vysporiadať sa s touto situáciou,” hovorí Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Zdá sa však, že situácia sa ako-tak otáča. “Od začiatku mája výrazne rastie návštevnosť realitných portálov, ako aj dopyt po samotných nehnuteľnostiach,” hovorí Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti. sk.

Realitky zatvorili v marci svoje brány a obhliadky sú možné len za prísnych hygienických podmienok. Niektoré kancelárie preto začali ponúkať virtuálne prehliadky. “Ľudia sa začali zameriavať hlavne na riešenie aktuálnej situácie ohľadom pandémie, svojho zdravia a kúpu či predaj nehnuteľnosti odložili na neskôr,” hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Práve to stlačilo zhánku po novom bývaní v marci aj apríli.

Štvorcový meter za tisícky eur

Na začiatku roka pokračoval trend z vlaňajška. “Preto prvý Kvartál zaznamenal celkom významný nárast priemerných cien bytov,” hovorí Lazík. Podľa Národnej banky Slovenska rástli ceny najviac v Bratislave, Žiline a Banskej Bystrici. “K poklesu cien došlo jedine v prešovskom regióne, a to o 35 eur za štvorcový meter,” hovprí Jana Glasová, analytická Poštovej banky.

V Prešovskom kraji tak štvorcový meter stál v prvom kvartáli 1 050 eur, na konci roka 2019 bola cena 1085 eur. Štvorcový meter stál priemerne pri jednoizbovom byte 2 266 eur, pri dvojizbovom 2 108 eur. Najlacnejšie vyšiel pri trojizbových bytoch – a to 1 901 eur. Najväčší záujem je stále práve o dvoj- a trojizbové byty. “Práve tie sú cenovo najdostupnejšie,” hovorí Porubský.

[Pravda; 124/2020; 30/05/2020; s.: 8,9; Šimon Kučera ; Zaradenie: Správy]

Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka:

“Vysoké ceny bytov ešte viac narástli. V prvom štvrťroku 2020 išli medziročne hore o viac ako 10 %. Stúpli aj oproti zimnému obdobiu z konca minulého roka.”

Ľuboš Sarnovský, moderátor:

“V prvých troch mesiacoch však ešte neúčinkovala korona. Pýtali sme sa preto realitných maklérov, čo sa deje teraz a či sa záujemcovia v ťažkej situácii môžu tešiť na pokles cien, ako to bolo pri poslednej kríze v roku 2009.”

Richard Juriš, redaktor:

“Ceny nehnuteľností v posledných rokoch stále rástli. Pomáhala tomu dobrá ekonomická situácia, nízka nezamestnanosť, lacnejšie úvery a teda vysoký záujem o bývanie. Medziročne poskočil aj prvý kvartál.”

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne:

“V priemere o niečo viac ako 13 % medziročne a aj oproti koncu minulého roka, to znamená štvrtému kvartálu 2019 sa zvýšili.”

Richard Juriš:

“Čo je zaujímavé, že ceny starých nehnuteľností medziročne narástli viac ako tých nových. Funglovky sa medziročne nevyšplhali cez 10 %, naopak byty – jazdenky presiahli 15 %-ný nárast. V prvom štvrťroku však ešte neúradovali reštriktívne korona opatrenia, len 2 týždne z marca, po nich nastal realitný Armagedon.”

Ján Palenčár:

“Klesol záujem o nehnuteľnosti zhruba o 95 %.”

Daniela Rážová:

“Nikto nevolal, nikto nikam nechodil, všetci boli doma.”

Richard Juriš:

“Realitný Armagedon však netrvalo dlho.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Po Veľkej noci, kedy sa opäť klienti vrátili k téme nehnuteľností.”

Tomáš Šiffalovič, Managing Partner Tom & Tiles:

“Nezaznamenali sme žiadny výrazný rozdiel oproti obdobiu pred vypuknutím pandémie.”

Richard Juriš:

“Záujemcovia síce viac zvažujú, kým niečo podpíšu, ale realiťáci sa sťažovať na rozdiel od mnohých iných odvetví na nedostatok práce nemôžu.”

Ján Palenčár:

“Najväčší záujem je o malometrážne byty, o dvoj a trojizbové byty.”

Richard Juriš:

“Pri poslednej kríze v roku 2009 sa spolu s prepadom ekonomiky postupne prepadli aj ceny bytov, to sa teda zatiaľ nedeje.”

Daniela Rážová, riaditeľka Bond Reality:

“S ohľadom na nulovú výstavbu takmer by som povedala, že asi to nebude takýto prepad.”

Tomáš Šiffalovič:

“Stále priaznivých úrokových sadzieb hypotekárnych úverov.”

Ján Palenčár:

“Aj tie nové obchodné prípady, ktoré sa realizovali, sa realizovali v pôvodných cenách, tak ako sme boli zvyknutí začiatkom roku 2020.”

Richard Juriš:

“Čo urobí nakoniec pandémia s realitným trhom ťažko ešte teraz predpovedať. Na takéto krízy ale väčšinou reaguje minimálne s 3 až 6 mesačným oneskorením.”

Daniela Rážová:

“Bude podľa mňa závisieť od toho, ako nám zostane ekonomika, to znamená aká nezamestnanosť reálne vyskočí.”

Richard Juriš:

“Richard Juriš, televízia JOJ.”

[JOJ, 19:30; Noviny TV JOJ; 29/05/2020; Richard Juriš; Zaradenie: z domova]

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

“Keď predávať, tak teraz, keď kupovať, tak o pár mesiacov.”

Viktor Vincze, moderátor:

“Realitný trh stojí pred bodom zlomu, ktorý prichádza vždy po vypuknutí hospodárskej recesie.”

Lenka Vavrinčíková:

“Čím bude horšie, tým nižšie ceny bytov a domov nám kríza prinesie.”

Tomáš Velecký, redaktor:

“Prichádzajú mesiace a možno roky ekonomickej recesie a ceny realít sú práve v týchto týždňoch na vrchole.”

Martin Lázik, analytik asociácie realitiek NARKS:

“Prvá kríza by som povedal je kríza v tom rozhodovaní, čiže zasiahla možno prvých ako developerov, ktorí začali možno trošku opatrnejšie rozmýšľať, trošku zvažovať, možno niektoré projekty odkladať.”

Tomáš Velecký:

“Hospodárska recesia nehnuteľnostiam nesvedčí. Počas finančnej krízy, ktorá k nám zo Spojených štátov prišla v roku 2009, sa ceny znížili o 5 % a dlho sa nevedeli vrátiť späť. Navyše v roku 2013 prišla dlhová kríza z Grécka, čo držalo ceny realít stále pod úrovňou spred prvej recesie. Na cenách nehnuteľností v prvom štvrťroku 2020 sa hospodársky pokles ešte podpísať nestihol. Čaká sa na sociálne dopady vyčíňania pandémie.”

Martin Lazík:

“Bude veľmi záležať od regiónu a budeme pravdepodobne sledovať veľké regionálne rozdiely v správaní sa realitného trhu.”

Danka Rážová, realitná maklérka:

“To, ako sa situácia bude vyvíjať, bude závisieť všetko od toho, ako dlho to tu bude trvať a koľko ľudí príde o prácu.”

Tomáš Velecký:

“Záujem o byty nestlačí len nastupujúca hospodárska kríza, veľkú úlohu zohrá aj opatrnosť bánk. Akonáhle im bude pribúdať klientov, ktorí nebudú schopní splácať úvery, banky prestanú ľuďom na bývanie požičiavať. Tomáš Velecký, televízia Markíza.”

[Markíza, 19:00; Televízne noviny; 29/05/2020; Tomáš Velecký; Zaradenie: z domova]

V mapách katastra sú zmeny na nehnuteľnostiach aktualizované na dennej báze. Zistenie vlastníka parcely je jednoduché. Mapky poskytujú podrobné údaje. Na novinky upozorňuje Úrad geodézie, kartografie a katastra.

1. Sledovanie zmien

Posledná novela katastrálneho zákona počíta aj s tým, že žiadatelia si môžu aktivovať službu sledovanie zmien. Na aké zmeny ich kataster upozorní?

Aktivovaná služba žiadateľa automaticky informuje o tom, že na predmete služby došlo k zmene v katastri nehnuteľností, či už to bude vyznačenie plomby v liste vlastníctva, povolenie vkladu, vykonanie záznamu alebo zápis poznámky. Služba je určená akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, stačí vyplniť registračný formulár a vytvoriť si zákaznícky účet. Predmet sledovania si potom žiadateľ určuje prostredníctvom zasielania jednotlivých objednávok zo zákazníckeho účtu. Aktiváciou tejto služby môže včas zabrániť neoprávnenému nakladaniu s nehnuteľnosťami a predísť tak prípadným súdnym sporom, čo v konečnom dôsledku ušetrí jeho čas aj peniaze.

2. Výška poplatku

Ako je spoplatnená služba, ktorá žiadateľov upozorní na sledovanie zmien?

Výška poplatku za sledovanie jednej nehnuteľnosti, napríklad bytu či rodinného domu, predstavuje 2 eurá mesačne. Registrácia a vytvorenie zákazníckeho účtu sú bez poplatku a zákaznícky účet trvá dovtedy, kým o jeho zrušenie žiadateľ sám nepožiada. Niektoré osoby sú od poplatku oslobodené, napríklad štátne orgány, obec či Sociálna poisťovňa.

3. Aktivácia služby

Chcem si ako vlastník nehnuteľností aktivovať novú službu, a to sledovanie zmien na mojich nehnuteľnostiach. Čo k tomu potrebujem?

Službu si môžete aktivovať s elektronickým občianskym preukazom s aktivovaným čipom a čítačkou. Prihlásite sa a vyplníte zverejnený formulár. V takom prípade služba spoplatnená nie je. Ak máte občiansky preukaz s aktivovaným čipom a čítačku, môžete podávať návrh na vklad do katastra elektronicky. Ušetríte, keďže v takom prípade sa správny poplatok znižuje o polovicu. Môžete využiť nielen spomínanú službu sledovanie zmien na mojich nehnuteľnostiach, ale môžete využívať všetky elektronické služby, na ktoré je potrebné prihlásenie sa preukazom s aktivovaným čipom.

4. Overenie vlastníka

Mám záujem o kúpu pozemku alebo rodinného domu v určitej lokalite. Ako si môžem overiť vlastníka, rozlohu pozemku, prípadne aj parametre stavby?

Mapy katastra portálu ESKN sú zamerané na zobrazovanie a interaktívnu prácu s digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností. Aktualizované sú na dennej báze. Zistenie vlastníka je s touto službou veľmi jednoduché, pričom podrobné informácie o parcelnom čísle, výmere pozemku, vlastníkovi, ako aj o čísle listu vlastníctva, stavbách a iné informácie je možné zistiť jednoduchým kliknutím na parcelu priamo v mape. Pokiaľ však používateľovi služby nestačí získavať tieto informácie len vizuálne, môže si ich uložiť vo forme zostavy listov vlastníctva v rôznych formátoch. Výhoda použitia máp v portáli ESKN spočíva aj v tom, že používateľovi taktiež umožní po vyhľadaní akejkoľvek parcely zo súboru popisných informácií jej okamžité zobrazenie tvaru a polohy priamo v mape doslova na jeden klik.

5. Prístup k cenovým mapám

Rád by som získal orientačné ceny, za ktoré sa pozemky v určitej lokalite predávajú. Vie mi ich kataster poskytnúť?

Táto informácia nie je dostupná verejnosti. Kataster ju poskytuje len vybraným subjektom definovaným v katastrálnom zákone. Tento údaj môže dostať aj samotný vlastník nehnuteľnosti, ak o to požiada. Na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj štátne orgány, Národná banka Slovenska, súd, prokuratúra, polícia, notár, exekútor, daňový úrad a tiež znalci z odboru stavebníctvo – odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, z odboru poľnohospodárstvo odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy, z odboru lesníctvo odvetvie odhad hodnoty lesov a osoby, ktoré vyhotovujú cenové mapy.

6. Oprava chýb

Pokiaľ ide o opravy chýb, v akých prípadoch môžu vlastníci podať jednoduchý podnet na opravu?

Ak sa má napríklad opraviť nesprávne zapísané meno alebo priezvisko, či adresa v rozpore s listinou, ktorá bola doručená na zápis do katastra. Teda ak ide o opravu, ktorá sa má vykonať neformálnym spôsobom. Z návrhu musí byť však zrejmé, ktorých údajov sa žiadosť o opravu týka v zmysle katastrálneho zákona.

7. Kompletný návrh

Ako sa podáva kompletný návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, čo má obsahovať?

Obsahovať má označenie navrhovateľa a okresného úradu, ktorému je určený, čo navrhujete, teda označenie predmetu návrhu a špecifikáciu nehnuteľnosti, ktorej sa návrh týka, a tiež označenie príloh. Návrh na opravu chyby je možné podať v papierovej alebo v elektronickej podobe a tiež ústne do zápisnice.

8. Označenie nehnuteľnosti

Ako mám označiť nehnuteľnosť, ktorej sa oprava týka?

Uvediete katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, či ide o parcelu registra C alebo E, uvediete druh pozemku a výmeru. Pri stavbe uvediete jej súpisné číslo a parcelné číslo pozemku alebo pozemkov, na ktorých je stavba postavená, a katastrálne územie. Pri byte katastrálne územie, súpisné číslo stavby a parcelné číslo pozemku, kde dom stojí, číslo bytu alebo nebytového priestoru, poschodie, číslo vchodu a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu; a na zastavanom pozemku, prípadne na priľahlom pozemku. Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých, uvádza sa ich podiel vyjadrený zlomkom k celku.

9. Geometrický plán

V akých prípadoch sa ešte k návrhu prikladá aj geometrický plán?

Potrebné je priložiť ho k návrhu na zápis, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov o stavbách. To platí vtedy, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. 9. 2018. Ak bol úradne overený po tomto dátume, neprikladá sa. Uvedie sa iba číslo úradne overeného geometrického plánu. Úrad geodézie, kartografie a katastra zaviedol totiž novú metodiku na overovanie geometrických plánov.

10. Prechod cez pozemok

Vlastník nehnuteľnosti si chce zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok alebo, čo sa aj bežne stáva, rodičia si chcú zabezpečiť právo doživotného užívania bytu, ktorý darovali. Ako majú postupovať, ak si chcú dať zapísať vecné bremeno do katastra?

Vecné bremeno vznikne až povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností. Je preto potrebné po uzatvorení dohody o zriadení vecného bremena podať návrh na vklad. V návrhu musí byť jednoznačné, že žiadate o povolenie vkladu vecného bremena.

11. Správne poplatky na katastroch

Aký poplatok sa platí za návrh na vklad vecného bremena?

Rovnaký ako v prípade návrhu na vklad vlastníckeho práva. Jeho výška závisí od toho, v akej podobe sa návrh podá a či navrhovateľ žiada rozhodnúť urýchlene. V lehote 30 dní sa platí 66 eur a pri elektronickom podaní 33 eur, v lehote 15 dní 266 eur, pri elektronickom podaní 133 eur. Ak podáte oznámenie o návrhu na vklad a bez ohľadu na počet právnych úkonov, ktoré sú uvedené v oznámení, poplatok sa znižuje o 15 eur.

12. Doručovanie do cudziny

Akým spôsobom sa doručujú písomnosti z katastra nehnuteľností osobám, ktoré sa zdržiavajú v cudzine?

Ak adresu doručenia v tuzemsku neuviedli v návrhu na vklad alebo ju nemajú evidovanú v registri obyvateľov, rozhodnutie sa doručuje oznámením na úradnej tabuli okresného úradu a na jeho webovom sídle. Vyvesí sa aj oznámenie o uložení zásielky (rozhodnutia) na katastrálnom odbore okresného úradu a prílohou bude samotné rozhodnutie, pričom rozhodnutie nie je potrebné anonymizovať.

13. Súpis nehnuteľností

Vlastník si už môže vyžiadať výpis všetkých svojich nehnuteľností. V čom je táto služba pre vlastníka prínosom?

Dostane jeden dokument, na ktorom je súpis jeho nehnuteľností, namiesto viacerých samostatných výpisov z listov vlastníctva. Súpisom nehnuteľností za celé územie Slovenska bude môcť deklarovať, že je vlastníkom daných nehnuteľností na našom území. Ak predloží určitej osobe “len” výpis z určitého listu vlastníctva alebo z určitých listov vlastníctva, táto nemá istotu, či daný vlastník vlastní len nehnuteľnosti uvedené na predložených výpisoch z listov vlastníctva, alebo má na Slovensku aj nejaké ďalšie nehnuteľnosti.

14. Časť územia

Dá sa súpis nehnuteľností jedného majiteľa vyhotoviť len pre časť územia?

Súpis nehnuteľností je možné vyhotoviť nielen za celé územie Slovenska, ale tiež z územia kraja, okresu či jedného katastrálneho územia. Pre vlastníka je veľmi užitočný napríklad v obchodných vzťahoch. Ďalším prínosom je napríklad aj to, že nebude musieť žiadať rôzne katastrálne odbory o vyhotovenie jednotlivých výpisov z listov vlastníctva, v ktorých sú jeho nehnuteľnosti zapísané. Takto môže získať prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ktoré vlastní.

15. Nezistení vlastníci

Kataster eviduje veľký počet vlastníkov, ktorí sa k nehnuteľnostiam doteraz neprihlásili. Z akého dôvodu máme na Slovensku nezistených vlastníkov?

Súvisí to s historickým vývojom a s tým súvisiacou rôznorodosťou pri evidovaní nehnuteľností a práv k nim. Najprv sa evidovali v pozemkovej knihe a neskôr v katastri nehnuteľností. Nie všetky zmeny vlastníctva sa zapisovali do katastra. Keď sa aj zapísali, uvádzalo sa len meno a priezvisko bez ďalších identifikačných údajov, na základe ktorých by sa dalo presne určiť, ktorú nehnuteľnosť, ktorá osoba vlastní.

16. Milióny záznamov

Poznáme aspoň približný počet nehnuteľností, ktorých sa problém nezisteného vlastníctva týka?

V katastri nehnuteľností evidujeme v súčasnosti okolo 5 miliónov záznamov nezistených vlastníkov z celkového počtu 29 miliónov záznamov všetkých evidovaných vlastníkov na Slovensku, teda okolo 17,2 percenta. Vzhľadom na to, že nezistení vlastníci nie sú jednoznačne určení, nie je možné presne určiť, koľko je aktuálne nezistených vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností. V prevažnej miere ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v extraviláne.

17. Potrebné listiny

Aké doklady kataster akceptuje na identifikovanie vlastníka?

Je potrebné, aby identifikačné údaje o vlastníkoch boli do katastra nehnuteľností zapisované na základe relevantných listín, ide napríklad o listiny preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vlastnícke právo právnych predchodcov, ale tiež rodný alebo úmrtný list. Aby sa vylúčila možnosť chybného zapísania vlastníckych práv, v prípade pochybností si okresný úrad, katastrálny odbor môže zadovážiť aj iné dôkazy. Najmä pokiaľ nie je možné s absolútnou určitosťou zistiť, že ide práve o toho vlastníka, ktorého identifikačné údaje sa žiadajú doplniť, napríklad zo štátneho archívu, zo súdu. Zápisom údajov o poručiteľovi (dátum narodenia, adresa, dátum úmrtia) nedochádza k zmene z neznámeho vlastníka na známeho vlastníka. Aj po doplnení údajov o poručiteľovi do listu vlastníctva naďalej ide o neznámeho vlastníka a s jeho pozemkami nakladá Slovenský pozemkový fond alebo správca lesných pozemkov. Toto oprávnenie zaniká až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo.

18. Preukázanie vlastníctva

Je ešte šanca, aby sa k vlastníctvu prihlásili tieto osoby alebo ich dedičia? Tu treba tiež poznamenať, že proces dedenia je pomerne náročný.

Pri nezistených vlastníkoch je potrebné najskôr doplniť údaje o tomto vlastníkovi a až potom je možné s nehnuteľnosťou nakladať. Ak vychádzame z účelu katastra nehnuteľností, ktorým je čo najpresnejšia evidencia nehnuteľností, vlastníkov a iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam v súlade so skutočným stavom, tak aby sa tieto údaje stali hodnovernými a záväznými, identifikátory o vlastníkovi môže doplniť ktokoľvek. Musí však disponovať listinou, ktorá preukazuje, že skutočne ide o tú osobu, ktorej údaje sa majú zapísať. Ak je vlastník známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídla nie sú známe, alebo ak pri vlastníkovi nie sú evidované iné osobné údaje ako meno a priezvisko, príslušný okresný úrad, jeho katastrálny odbor, zapíše tieto údaje na základe žiadosti a po predložení príslušných dokladov – verejných a iných hodnoverných listín.

19. Vyhľadávanie na portáloch

Na akých portáloch možno vyhľadať informácie o vlastníkoch nehnuteľností?

Na internetových portáloch autorizovaných Úradom geodézie, kartografie a katastra, a to na portáli elektronických služieb katastra nehnuteľností kataster. skgeodesy.sk/eskn-portal, na portáli CICA – https://cica. vugk.sk/, Mapový klient ZBGIS – https://zbgis.skgeodesy.sk/ mkzbgis/). Autorizované internetové portály tak zverejňujú rozsah údajov katastra nehnuteľností v súlade so zákonnými ustanoveniami katastrálneho zákona. Preto sa v prípade zverejnených osobných údajov neuplatňuje právo na výmaz osobných údajov, tak ako to umožňuje nové nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov.

20. Návrh na vklad

Menil sa aj obsah návrhu na vklad, ktorý sa doručuje so zmluvou a s prílohami na kataster, jeho katastrálny odbor. Z akého dôvodu?

Obsah návrhu na vklad sa menil z viacerých dôvodov. Bolo potrebné precizovať právnu úpravu vymedzenia predmetu návrhu na vklad, keďže právna úprava účinná do 30. septembra 2018 nebola dostatočne jednoznačná. Novela upustila od povinnosti prikladať k návrhu na vklad geometrický plán. Ide o prípady, ak bol geometrický plán úradne overený po 1. októbri 2018, teda po nadobudnutí účinnosti novely katastrálneho zákona. V takom prípade stačí v návrhu na vklad uviesť len číslo úradného overenia geometrického plánu. Zmeny v právnej úprave obsahu návrhu na vklad súvisia aj s elektronizáciou služieb katastra. Prílohu pripravila

Vlastník dostane jeden dokument, na ktorom je súpis jeho nehnuteľností, namiesto viacerých samostatných listov vlastníctva.

Úrad geodézie, kartografie a katastra

[HN; 101/2020; 28/05/2020; s.: 15; Helena Kokolová ; Zaradenie: 20 OTÁZOK A ODPOVEDÍ]

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/…/host-v-studiu-j-palencar-o-statnom-pr…

Marek Mašura, moderátor:

“Štát prispeje firmám na nájomné. Po niekoľkotýždňových diskusiách sa koalícia konečne dohodla na riešení. Štát nájomcom preplatí toľko, koľko im odpustí prenajímateľ. Túto novinku však musí ešte schváliť vláda a samozrejme aj parlament. Po tom, ako vláda prikázala zatvoriť väčšinu prevádzok, firmám zo dňa na deň klesli tržby, aj príjmy. Nájomné však platiť musia a mnohí si kládli otázku, kde na to vziať. Vláda im preto umožnila odložiť si splátky. Podnikatelia zasiahnutí krízou však upozorňovali, že to nemusí stačiť. Koalícia sa preto dohodla na ďalšom riešení, štát prispeje na nájomné. Preplatí toľko, koľko z nájmu zľaví prenajímateľ. Ak nájomcovi odpustí napríklad pätinu, štát potom doloží ďalšiu pätinu. Zvyšných 60 percent si môže nájomca rozdeliť do mesačných splátok počas nasledujúcich štyroch rokov. Počas tohto obdobia mu prenajímateľ nesmie zvýšiť nájomné, ani dať výpoveď.

O tom, že štát plánuje prispieť na nájomné, sa budem teraz rozprávať s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň.”

Ján Palenčár, prezident NARKS, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, vy dnes zastupujete, takpovediac, obidve strany, aj nájomcov, aj prenajímateľov, aj realitné kancelárie totiž platia nájomné za priestory, ktoré využívajú, a zároveň pomáhajú svojim klientom pri prenájme nehnuteľností. Tak začnem najprv otázkou pre nájomcov. Keď sa pozrieme na výdavky firiem, akú sumu tvoria splátky nájomného? To ma zaujíma ako prvé, na začiatok, čiže inými slovami, aký veľký problém je nájomné pre firmy, ktorým vypadli príjmy?”

Ján Palenčár:

“Nájomné považujeme za veľmi veľkú časť celkových nákladov firiem. Tuto môžme hovoriť až o desiatkach percent, predovšetkým pri malých podnikateľoch to nájomné je naozaj zásadnou časťou nákladov.”

Marek Mašura:

“Ako to konkrétne postihuje realitných maklérov, ktorí takisto musia platiť nájomné?”

Ján Palenčár:

“Čo sa týka realitných kancelárií, realitné kancelárie boli na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva zavreté, to znamená, naozaj bolo do veľkej miery ovplyvnené fungovanie realitných kancelárií, čiže sme na strane tých naozaj veľmi obmedzených podnikateľov, to znamená, dopadá na nás problém s úhradou nájomného.”

Marek Mašura:

“Pozrime sa na to aj z druhej strany. Čo koronakríza priniesla prenajímateľom nehnuteľností, ktorých zastupujete ako vašich klientov?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, prenajímatelia sa dostali do toho druhého problému, to znamená, problémy, ktoré zasiahli nájomcov, čo sa týka výpadku tržieb, tak prenášali na prenajímateľov, to znamená, splácanie nájomného bolo naozaj v týchto mesiacoch veľmi problematické a nájomcovia sa obracali na prenajímateľov s cieľom vyrokovať úľavu na nájomnom, resp. riešiť iným spôsobom odklad splátky nájomného.”

Marek Mašura:

“Vláda už prednedávnom prišla s prvým riešením spomínaného problému. Poslanci odobrili, že platby nájomného si môžu firmy odložiť. Čo to teraz znamená pre obidve strany?”

Ján Palenčár:

“Taká tá prvá barlička, s ktorou prišla vláda, bola tá možnosť odkladu splátky nájomného, alebo úhrady nájomného do konca roka, s čím prišla vláda. Jedná sa teda o nájomné, nejedná sa o úhradu nákladov spojných s energiami, prípadne služieb, takže táto možnosť tu prišla s tým, že prenajímateľ v takejto situácii nemal právo vypovedať nájomnú zmluvu nájomcovi, čiže áno, je to určitá ochrana pre nájomcu, tak ako sme to v tom čase komentovali, zhruba pred tým mesiacom, že bola to pozitívna zmena, ale veľmi sme čakali práve na to, čo bolo komunikované v týchto dňoch.”

Marek Mašura:

“Ja ešte ostanem pri tej prvej pomoci, pri splácaní nájomného. Vy ste to aj naznačili, nepresunul sa ten problém, takpovediac, nájomcu na prenajímateľa? Prenajímateľ nedostane niekoľko mesiacov zaplatené nájomné, ale energie, či dane platiť musí.”

Ján Palenčár:

“Presne tak. Samozrejme, musí takisto platiť úver, musí platiť lízing, aj keď v tomto prípade takisto prišlo k možnosti odkladu, týchto povinností, nie odpustenia povinnosti platiť úver, prípadne lízing, ale v každom prípade celá táto pomoc bola veľmi náročná, aj veľmi náročná aj po tej byrokratickej stránke, čiže toto všetko vyrokovať a dohodnúť si aj v banke podmienky odkladu splátok, nie je úplne jednoduché, a súvisí to s tým, aby sa nedostal podnikateľ prípadne na čiernu listinu, resp. do platby rôznych úrokov z omeškania a podobne.”

Marek Mašura:

“V príspevku sme to spomínali, že nájomcovia hovorili, že takéto riešenie im stačiť nemusí. Povedzme si o tom viac.”

Ján Palenčár:

“Čo a týka odkladu platby, to sme naozaj brali len to, že to je okamžitá pomoc v prípade naozaj výpadku príjmu tých nájomcov predovšetkým, ktorých prevádzky boli uzatvorené, čiže ani pri najlepšej vôli nemohli nejakým spôsobom zarobiť na platbu nájomného. Čiže naozaj sme toto vnímali z dlhodobého hľadiska ako problém, a bolo potrebné, aby štát sa zúčastnil priamo na platbách nájomného pre týchto podnikateľov.”

Marek Mašura:

“Teraz to vyzerá tak, že sa teda naozaj aj zúčastní, tá aktuálna dohoda v koalícii hovorí jasne, koľko z nájmu odpustí prenajímateľ, toľko štát prispeje. Ako to vnímate?”

Ján Palenčár:

“Vnímam to pozitívne, napriek tomu, že tá dohoda sa tvorila relatívne dlho, a veľmi sme na to čakali, vnímame určitý podiel solidarity, ktorý musí každá z tých zmluvných strán nejakým spôsobom vstúpiť do takéhoto riešenia, to znamená, naozaj, pokiaľ prenajímateľ vyjde v ústrety a zľaví nájomcovi určitú časť nájomného, štát rovnakou časťou prispeje na úhradu zvyšku. Maximálne do sumy 50 percent. Samozrejme, môže prísť k tomu, že nedôjde k dohode o znížení nájomného medzi nájomcom a prenajímateľom…”

Marek Mašura:

“Aj na to som sa chcel opýtať, že prečo by mal prenajímateľ vôbec niečo odpúšťať?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, môže povedať prenajímateľ, že nejakým spôsobom neakceptuje dôvody na strane nájomcu, a to, že mal zavreté, že ho to nezaujíma, v tom prípade ale štát myslel aj na takúto situáciu, a umožňuje nájomcovi v takom, to prípade rozsplátkovať si toto nájomné za obdobie, kedy boli prevádzky zavreté, na obdobie 48 mesiacov. Čiže naozaj je to opäť podaná pomocná ruka, a to tie tri mesiace, povedzme, ktoré sú najdlhšia doba uzatvorených niektorých prevádzok, keď sa rozpočítajú na 48 mesiacov, to toho podnikateľa nejak v zásade nezasiahne, a bude schopný to zaplatiť. Ale naozaj by som tu chcel povedať, že je dobré v tejto situácii, aby sa každý nejakým spôsobom zúčastnil na tých problémoch, ktoré nám koronakríza priniesla, tak na strane prenajímateľov, ako na strane nájomcov, a rovnako aj štátu, a by bolo vhodné, aby prenajímatelia naozaj pristúpili k určitým zľavám pre nájomcov.”

Marek Mašura:

“Čiže vy teda hovoríte, že to druhé riešenie nebude znamenať to, že prenajímatelia budú, takpovediac, ťahať za kratší koniec. Každý sa zúčastní. Je to tak?”

Ján Palenčár:

“Je to navrhnuté tak, uvidíme samozrejme, ako bude vyzerať ten samotný legislatívny návrh a aké bude to schválenie ako legislatívneho návrhu s tými všetkými detailami, ale tak, ako to bolo komentované v médiách, ako to spomínal pán minister hospodárstva, prípadne pán premiér, vnímam tak, že nikto nebude úplne skrátka, čiže nikto nebude maximálne znevýhodnený oproti ostatným stranám.”

Marek Mašura:

“Čo radíte? Koľko by mali prenajímatelia odpustiť z nájomného?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, je to na individuálnom posúdení prenajímateľov, je iné, pokiaľ prenajímatelia majú veľké úvery, ktoré nejakým spôsobom musia platiť, hoci možno v nejakých odkladoch splátok, iné, pokiaľ ten prenajímateľ nemá žiadne takéto náklady, ale určite si myslím, že by bolo vhodné, aby prenajímatelia zvážili tú svoju participáciu na tejto krízovej situácii, a aby sa desiatkami percent zúčastnili na znížení nájomného za to obdobie, ktoré nájomci naozaj nemohli prevádzkovať svoju činnosť.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, v tejto chvíli vám ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas na túto tému a zhodnotili ju z pohľadu nájomcov, aj prenajímateľov.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem pekne.”

[TA3, 12:30; Ekonomika; 20/05/2020; ]

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka:

“Podnikatelia dostanú ďalšiu pomoc. Štát prispeje na nájom prevádzkam, ktoré museli byť z hygienických dôvodov zatvorené. Podmienkou je, aby časť z nájmu zľavil aj prenajímateľ. Zamestnávateľom sa ale tento princíp nepáči a hovoria, že kompenzáciu tak dostane len časť obchodov či reštaurácií.”

Andrej Horváth, redaktor:

“Väčšina prevádzok musela v polovici marca zatvoriť svoje brány. Podnikatelia zostali bez príjmov, ale nájomné museli platiť naďalej. Po tom, ako štát zakázal dočasne vypovedať nájomné zmluvy, prichádza s ďalším opatrením na ich podporu. Podnikateľom prispeje na nájomné toľko, koľko z neho zľaví prenajímateľ.”

Igor Matovič, predseda vlády (OĽaNO):

“V prípade, ak prenajímateľ zľaví z nájmu päťdesiat percent, druhú časť bude tvoriť príspevok štátu. Čiže štát preplatí zvyšok nájmu. Znamená, že nájomca nebude v tom prípade platiť nič.”

Andrej Horváth:

“Ak prenajímateľ odpustí podnikateľovi len dvadsať percent nájmu, štát mu prispeje ďalšími dvadsiatimi percentami. V prípade, že prenajímateľ odmietol dať firme akúkoľvek úľavu, nič jej nezaplatí ani štát. To sa nepáči podnikateľom, ktorí upozorňujú na to, že mnohí z nich tak nedostanú žiadnu finančnú pomoc.”

Rastislav Machunka, viceprezident AZZZ SR (telefonát):

“Nie vždy je možné zľaviť z prenájmu a z výšky nájomného, a preto treba postupovať individuálne. A samozrejme, že všetky tie opatrenia, ktoré prijal Úrad verejného zdravotníctva, musia byť kompenzované podľa ústavy.”

Andrej Horváth:

“Ministerstvo hospodárstva hovorí, že takto to bolo nastavené aj v iných krajinách a ide o najlepší kompromis, k akému vláda dospela. Podnikatelia si môžu nezaplatené nájomné počas pandémie rozdeliť na nasledujúcich štyridsaťosem mesiacov.”

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS):

“Kládli sme si aj tú otázku, že či to naráža na ústavu. A samozrejme definitívne o tom rozhodne Ústavný súd, ale podľa názoru expertov vlády by toto malo byť ešte v poriadku.”

Andrej Horváth:

“Prenajímateľom sa návrh zákona pozdáva.”

Ján Palenčár, prezident NARKS:

“Vnímame určitý podiel solidarity, ktorý musí každá z tých zmluvných strán nejakým spôsobom vstúpiť do takéhoto riešenia.”

Andrej Horváth:

“O novej legislatíve by vláda mala rokovať ešte v máji. Na schôdzu parlamentu by sa zákon mohol dostať v júni.”

[TA3, 18:30; Hlavné správy; 20/05/2020; Andrej Horváth]

Ceny bytov drží na vysokej úrovni niekoľko impulzov.

Napriek tomu, že je kríza, je málo pravdepodobné, že ceny nehnuteľností v tomto roku klesnú. Myslí si to finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, ktorý zároveň radí ľuďom, že ak potrebujú bývať, mali by požiadať o úver čím skôr.

Ako upozornil, bytov je na slovenskom realitnom trhu nedostatok a už májové čísla hovoria, že sa dopyt po kúpe obnovuje. “Ak máte dostatočný príjem, istotu v práci a potrebujete nové bývanie, je lepšie poponáhľať sa s úverom. Úrokové sadzby totiž rastú,” dodala spoločnosť OVB.

Koronavírus mení návyky domácností viac ako finančná kríza, spotrebné úvery prvýkrát klesli

Koronakríza v marci a apríli podľa spoločnosti na Slovensku takmer “zastavila život”, preto sa očakávalo, že nízky dopyt stlačí ceny bytov. “Nestalo sa tak. Už dnes je záujem najmä o byty opäť blízko normálu spred koronakrízy,” dodala spoločnosť.

Podľa odhadov viceprezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Mária Glosa je aktuálne dopyt na úrovni 80 – 90 % štandardu. Pokles cien je preto nereálnym očakávaním.

Ceny bytov drží na vysokej úrovni niekoľko impulzov, avšak hlavnou príčinou je dlhodobo nedostatočná ponuka v porovnaní s dopytom. Dopytom by však podľa sprostredkovateľskej spoločnosti mohol “zahýbať” sťažený prístup k úverom na bývanie.

Neplatičov úverov bude pribúdať. Banky preto kopia veľké rezervy

“Banky sa v súčasnej neistej situácii snažia chrániť pred klientmi, pri ktorých je vyššie riziko nesplácania úverov. Viacero bánk už zdvihlo úroky pri hypotékach a najmä sprísnilo podmienky,” vysvetlil Búlik s tým, že banky sa tak snažia vyradiť záujemcov, ktorí majú nižší príjem, alebo sú príjmovo “na hrane”, pretože majú deti alebo iné úvery.

Ako dodal Búlik, pokles ekonomiky bude zrejme trvať dlhšie a nábeh do normálu bude postupný. “Je preto predpoklad, že úrokové sadzby nielen ďalej neklesnú, ale postupne narastú vo všetkých bankách,” uzavrel Búlik s tým, že na trhu sú ešte banky, ktoré zatiaľ úrokové sadzby nezvýšili. Záujemcom preto odporúča nechať si vypracovať ponuky na dlhšie fixácie, ideálne na 10 rokov a uzavrieť úverovú zmluvu čím skôr.

[finweb.hnonline.sk; 19/05/2020; TASR ; Zaradenie: Domáca ekonomika]

Jeden rekord za druhým, priemerná cena nehnuteľností na Slovensku v prvé tri mesiace tohto roku narástla na 1671 eur za štvorcový meter.

Medziročný nárast na úrovni 8,6 percenta je jedným z najvyšších od krízy v 2008. Za číslami je však toho oveľa viac, čo sa dá povedať, nehovoriac o tom, ako so situáciou zamávala pandémia.

Ako sa budú vyvíjať ceny nehnuteľností v najbližších mesiacoch? A ako sa realitný maklér pozerá na nejasný plán vlády stavať nájomné byty?

Vypočujte si celý podcast: https://index.sme.sk/c/22406786/ceny-niektorych-nehnutelnosti-pojdu-dole-nebude-to-vsak-ako-po-roku-2008.html

V priebehu roka 2019 a 2020 v celoštátnom meradle na Slovensku k poklesu cien nájmov nedošlo.

Priemerná slovenská domácnosť podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za prvé tri mesiace tohto roka míňala na bývanie a energie mesačne zhruba štvrtinu z celkových mesačných výdavkov. Oproti minulému roku sa tento pomer zmenšil, upozornila na to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Platíme menej?

“Od roku 2018 sme boli svedkami, že rastúce náklady energií, ale aj nájmov spôsobili, že sme sa vo vynaložených nákladoch dostali na úroveň spred krízových rokov,” uviedla Buchláková s tým, že vtedy spotrebitelia míňali na bývanie vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti.

“Od vlaňajška sa síce zvyšovali ceny energií, čo sa premietlo do nárastu cien za elektrinu i plynu, ale zároveň sa znižovali ceny nájmov, čo sa premietlo do celkovej štatistiky, a medziročne platíme za bývanie menej ako pred rokom,” vyjadrila sa Buchláková. Odborníci z realitného sektora však pokles cien nájmov nepotvrdili.

Ako uviedol prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár, v priebehu roka 2019 a 2020 v celoštátnom meradle na Slovensku k poklesu cien nájmov nedošlo. “Pokiaľ sa pozrieme do jednotlivých regiónov, pokles zaznamenali iba Prešovský a Trnavský kraj,” podotkol Palenčár.

Regionálne rozdiely

Podľa údajov NARKS napríklad v prípade dvojizbových bytov v marci 2020 medziročne poklesli ceny nájmov v Trnave o necelých sedem percent, naopak, v Trenčíne vzrástli ceny nájmov dvojizbových bytov o takmer 17 % a v okrese Košice III o 27,5 %.

V prípade trojizbových bytov poklesli nájmy napríklad v Nitre o 4,41 %, či v Poprade o necelé dve percentá, vzrástli však napríklad v okrese Bratislava IV o 10 %, v okrese Košice III o necelých sedem percent.

Ako dodal analytik Realitnej únie (RÚ) SR Vladimír Kubrický, z údajov ŠÚSR v položke “výdavky na bývanie, vodu …” tvorí časť “skutočné nájomné na bývanie” len necelých osem percent. Napríklad elektrina má trojnásobný podiel. “Tieto čísla nemajú z pohľadu realitného trhu žiadnu vypovedaciu hodnotu. Sú odtrhnuté od trhu s komerčnými nájmami,” uzavrel Kubrický.

[dnes24.sk; 17/05/2020; redakcia ; Zaradenie: Regióny]