.png)
Dopyt po bývaní bol silný. NBS pristúpila k sprísňovaniu hypoték. Stavebníkov stále brzdí byrokracia. Taký bol uplynulý rok v sektore realít.
Bratislava – Cena 1 556 eur. Toľko stál štvorcový meter bývania na Slovensku v druhom štvrťroku. Ide o symbolickú sumu z historického hľadiska. Jej dosiahnutím totiž padol predošlý nominálny rekord. Stalo sa tak presne 11 rokov od dosiahnutia predošlého maxima. Rast cien nehnuteľností pokračuje aj v súčasnosti, a to najvyššou dynamikou od predkrízových rokov.
“Rok 2019 bol pre realitný trh prelomový,” potvrdzuje Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. “Súčasné ceny nehnuteľností považujem za reálne,” dodáva, pričom poukazuje na priaznivý vývoj na trhu práce, nízke úrokové sadzby.
Nízky počet bytov
Hoci rast cien nehnuteľností v treťom štvrťroku sa priblížil k dvojciferným hodnotám, ani Národná banka Slovenska nevidí realitnú bublinu. Jej kompozitný index na hodnotenie vývoja ceny bývania ostáva pod rizikovým pásmom. NBS navyše aj v minulom roku pristúpila k sprísneniu hypotekárnych podmienok. A limity na objem úverov či výšku splátky budú zadlžovanie brzdiť aj v nasledujúcom roku. Rast úverov sa tak spomalil, a to napriek najnižším úrokovým sadzbám v dejinách.
Počet bytov na trhu, predovšetkým tých najžiadanejších dvoj až trojizbových, sa tak výrazne znížil. Napríklad v hlavnom meste sa zásoba znížila na 15-ročné minimá, uvádza Rudolf Bruchánik, analytik spoločnosti Bencont Collection, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery. “Dlhodobo najpredávanejším projektom v Bratislave je projekt Slnečnice,” dodáva. Analytici sa zhodujú, že zdražovanie bude pokračovať aj naďalej. “Postupne však bude narážať na príjmovú bariéru a tempo rastu sa pravdepodobne spomalí,” uvádza Bruchánik.
“Na kúpu bytu sú na trhu však stále veľmi dobré podmienky a čakať na pokles cien sa v súčasnej situácii neoplatí,” odporúča analytik.
Developeri apelujú
Dostupné dáta ukazujú, že za prvé tri kvartály roku 2019 pribudlo takmer 13,4 tisíca bytov. To je najvyššie množstvo bytov vystavaných v porovnateľnom období minimálne od roku 2012, odkedy sú dostupné dáta. “Za uplynulé roky stavebníctvo rástlo. Darilo sa hospodárstvu a európskej ekonomike,” hodnotí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov. Ako však upozorňuje, celkový obraz v stavebníctve je horší, predovšetkým v nebytovom sektore. “Platí, že porovnanie stavebníctva na Slovensku s EÚ vychádza pre Slovensko veľmi nepriaznivo,” hovorí Kováčik.
V prepočte na obyvateľa sme na chvoste rebríčka stavebnej produkcie. To, čo stavbárov trápi, sa dá zhrnúť do jedného slova, byrokracia. Pri stavbách ciest trvá príprava projektu päť až 15 rokov. Niektoré infraštruktúrne projekty sa zas uprostred výstavby zastavia. Známy je napríklad prípad tunela Višňové. “Celý podiel viny nemožno hádzať na zhotoviteľa,” vraví Kováčik.
“Investor, teda štát, bude vždy niesť bremeno spoločenskej zodpovednosti. Má postaviť diaľnicu a urobiť všetko pre to, aby bol celý proces rýchly a efektívny,” dodáva. Preto je podľa šéfa stavbárov dôležité vypracovať dlhodobý predvídateľný plán výstavby infraštruktúry a zelektronizovať stavebné úrady. “Rovnako je potrebné riešiť zdĺhavé a komplikované stavebné konania súvisiace so zastaranou stavebnou legislatívou,” uzatvára Kováčik.
[HN; 246/2019; 20/12/2019; s.: 12; Kristína Luptáková ; Zaradenie: FIRMY & FINANCIE]
