Úrad, v ktorom sú evidované nehnuteľnosti, čakajú zmeny

Kataster je verejný register všetkých nehnuteľností, na ktorom nájde občan ich presný súpis či opis, geometrické určenie, ale taktiež údaje o právach k nim. Vďaka úradu napríklad zistíte nielen to, kto je vlastníkom bytu, rodinného domu, chatky alebo pozemku, ale aj kto má na ne záložné, nájomné či predkupné právo. Všetky náležitosti týkajúce sa katastra upravuje zatiaľ Katastrálny zákon ešte z roku 1995, ktorý čaká už spomínaná novelizácia z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra. Cieľom návrhu novely zákona je reflektovať otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy. Čo konkrétne prinesie novela pre bežných ľudí? Okrem iného vyššie poplatky. Aktuálne je sadzba za návrh na vklad do katastra 66 eur. Ak pri doručení návrhu na vklad do katastra žiadate rozhodnúť urýchlene, čiže do 15 dní, výška poplatku je 266 eur. Po novom by to malo byť až 92 eur, pri skrátenej lehote 292 eur. Vyššej sume sa nevyhnete, ani keby ste to urobili elektronicky. Zo súčasných 33 to bude 46 eur. V prípade urýchleného elektronického konania sa suma zvýši zo 133 na 146 eur.

Evidovanie v katastri

Nutnosť zvýšenia poplatkov vysvetľuje predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Ján Mrva tým, že sa nemenili už od roku 2005. Okrem toho je presvedčený, že návrhy na kataster sú aktuálne komplikovanejšie. Z hľadiska štátu vyššie sumy prinesú do štátneho rozpočtu každoročne viac ako 11,3 milióna eur. Novelizácia katastrálneho zákona zabezpečí podľa jeho presvedčenia aj podrobnejšiu právnu úpravu konania o predmete evidovania v katastri nehnuteľností. Okrem toho sa právne upraví aj doručovanie tým fyzickým osobám, ktoré sa zúčastnia na predmetnom konaní. „Predpokladá sa tiež vypustenie inštitútu oznámenia o návrhu na vklad. Pre prípad zastúpenia účastníka konania splnomocnencom sa bude rozhodnutie o povolení vkladu okrem splnomocnenca posielať aj samotnému účastníkovi, ktorý plnomocenstvo udelil,“ komentuje Mrva zmeny s tým, že vďaka tomu sa zabráni napríklad aj podvodným prepisom.

Majetok cudzieho štátu

Novela zákona taktiež podrobnejšie upraví nadobúdanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenska zo strany cudzieho štátu. Ba čo viac, taktiež precizuje ustanovenia o zázname, poznámke či plombe. Podľa Mrvu pri nadobúdaní nehnuteľnosti na komerčné účely cudzími štátmi sa zavádza povinnosť skúmať v konaní o návrhu súhlas ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zmeny nastanú, aj čo sa týka pamiatok a ruín. V súvislosti s prístupom k údajom katastra nehnuteľností prostredníctvom katastrálnych portálov sa totiž zavádza aj povinná bezplatná registrácia pri prehliadaní údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú zverejnené na internete. V neposlednom rade sa to týka aj historických pamiatok, pričom po novom sa predmetom evidovania v katastri nehnuteľností stanú aj ruiny, ktoré sú kultúrnou pamiatkou, ako aj práva k takýmto ruinám. Ak sa bude ruina zapisovať do katastra nehnuteľností, tak na to bude potrebné aj potvrdenie od Pamiatkového úradu. To sa týka toho, či ide o kultúrnu pamiatku. Okrem iných ďalších zmien sa od budúceho roku ustanoví aj nová skutková podstata priestupku, ako aj porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností, a to neoprávnené spracúvanie údajov katastra nehnuteľností.

Elektronická komunikácia

Popri spomínaných zmenách musí občan počítať s novinkami aj v oblasti komunikácie s katastrom v elektronickej podobe. „Ak chce používateľ využívať elektronické služby, striktne odporúčame výmenu staršieho eID vydaného do 20. júna 2021 za nový elektronický občiansky preukaz,“ dodal Mrva, podľa ktorého je možné, že niektoré typy elektronických služieb či podaní budú možné po implementácii zmien do informačného systému katastra. (ZDZ)