Kúpa nehnuteľnosti je čoraz častejšou voľbou ako jeho prenájom.
[SME; 19/09/2017; Diana Schniererová; Zaradenie: Bývanie a reality]
Vlastné bývanie ostáva modlou väčšiny Slovákov. Vo vlastnom byte alebo dome býva až sedem z ôsmich slovenských domácností. Dokonca aj auto vlastní menšia časť z nich. Vyplýva to z analýzy Všeobecnej úverovej banky. Analytici banky zisťovali, prečo Slováci od rozdelenia federácie tak málo sporia a prečo sú v sporení opatrní. Významným dôvodom je, že veľa peňazí pohltí kúpa nehnuteľnosti. “Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Časť finančných zdrojov majú viazaných práve na bývanie – či už vo forme vložených peňazí, alebo úverov na bývanie,” konštatoval makroekonóm VÚB Andrej Arady. Malé úspory Slovákov vyplývajú aj z podpriemerných príjmov a tým aj nízkeho celkového bohatstva. V Rakúsku je pomer domácností vlastniacich nehnuteľnosť nižší. Kým u nás býva vo vlastnej nehnuteľnosti až 85 percent domácností, v Rakúsku vlastní dom alebo byt len necelá polovica domácností. Európsky priemer je 61 percent.
Prečo vlastný byt?
Na začiatku celého príbehu bola privatizácia štátnych, respektíve družstevných bytov. Tá takmer úplne zlikvidovala nájomné bývanie. “Vykapalo v dôsledku trestuhodnej nezodpovednosti samospráv v deväťdesiatych rokoch, keď rozdali svoje byty,” povedal v auguste minister financií Peter Kažimír. “Štátne” byty boli prevedené do súkromného vlastníctva za zostatkovú cenu. Vláda sa dnes opäť hlási k podpore nájomného bývania. Minister financií avizoval, že štát prejde od podpory kúpy nehnuteľnosti k podpore nájomného bývania. Dôsledkom toho, že ľudia lipnú na vlastníctve nehnuteľností, je totiž aj slabá mobilita pracovnej sily, ktorú Slovensku vyčíta aj OECD.
Byty nie sú
Rozvoj trhu s prenájmami stále brzdí nedostatok bytov, a to aj napriek oživeniu výstavby v posledných rokoch. “Bytový fond je nedostatočný,” vysvetlil špecialista na reality Martin Čapo. Aj preto sa výraznejšie neroztvárajú nožnice medzi cenou za prenájom a výškou splátky za hypotekárny úver. Mladým ľuďom, ktorí sa napríklad po škole rozhodnú ostať v Bratislave, sa viac oplatí nehnuteľnosť vlastniť. Ak si totiž rozhodnú pre kúpu napríklad dvojizbového bytu za 130-tisíc eur, pri 1,5-percentnom úroku a dĺžke splácania 30 rokov, bude ich mesačná splátka asi 450 eur. Za prenájom rovnako veľkého bytu nezaplatia menej. V oboch prípadoch ešte musia počítať s prevádzkovými nákladmi za byt, asi 150 eur. “Preto je kúpa nehnuteľnosti najčastejšou voľbou,” dodal Čapo.
Zmena v nedohľadne
Situácia sa môže podľa Čapa zmeniť, keď sa nasýti dopyt po nových bytoch. “Veľa kupujúcich už rieši kúpu nehnuteľností ako investíciu. Tieto byty ponúknu na prenájom,” dodal. Keď sa dokončia rozostavané projekty – aktuálne ich je len v Bratislave okolo 90 a trh sa nasýti, môže dôjsť k miernemu poklesu cien za prenájmy. “Nemusí to ale nutne znamenať nezáujem o kúpu nehnuteľností. Ak budú výhodné podmienky v podobe nízkych úrokových sadzieb,” dodal Čapo. Podľa údajov ministerstva dopravy a výstavby je v nájomnom režime len okolo stotisíc bytov, čo je približne šesť percent všetkých obývaných bytov. Asi polovicu z nich tvoria nájomné byty, druhú polovicu byty komerčne prenajímané za trhovú cenu. Nájomné byty, ktoré sú na Slovensku najmä vo vlastníctve samospráv, sa zväčša považujú za sociálne bývanie. Také by mali byť aj tzv. štartovacie byty, ktorých výstavbu plánuje od budúceho roku podporovať štát. Kabinet na ne vyčlení v nasledujúcich štyroch rokoch každoročne 90 miliónov eur. Malo by ísť o byty s výmerou do 50 štvorcových metrov, ktoré sa budú prenajímať najdlhšie na šesť rokov. Plán je postaviť ročne 1500 takýchto bytov. Počíta sa s nimi v mestách, do ktorých smerujú významné investície.
Fakt: 61 % Európanov v priemere vlastní dom alebo byt na vlastné bývanie.