.png)
V Európe chýba lacné bývanie, nájom zhltne veľkú časť peňazí
Cena bývania rastie v Európe rýchlejšie ako príjmy domácností. V roku 2016 sa v priemere zvýšila o 4,4 percenta, najviac, teda o 11 percent, v Českej republike. Zasiahnuté sú predovšetkým veľké mestá. V rámci celej Európy klesá podiel bývania v osobnom vlastníctve, znižuje sa podiel sociálneho a dotovaného bývania, rastie počet bezdomovcov a domácností, ktoré sú na bývanie nútené vynakladať viac ako 40 percent svojich príjmov. Vyplýva to zo správy Housing Europe, celoeurópskej siete prevádzkovateľov súkromného, družstevného a sociálneho bývania.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom septembrovom prejave o stave Európskej únie hovoril o obnovení hospodárskeho rastu. Prezident Housing Europe Cédric Van Styvendael ale denníku Le Monde povedal, že “kvôli premršteným cenám bývania sa väčšiny Európanov prosperita netýka”.
Napríklad vo Francúzsku sa v rokoch 1998 až 2017 zvýšila cena nehnuteľností 2,5-krát, zatiaľ čo platy vzrástli len 1,5-krát.
Peniaze idú bohatým a starým
EÚ stanovila ročný prah rastu cien nehnuteľností na šesť percent po očistení od inflácie. Vlani ho prekročilo 12 členských krajín na čele s Českou republikou (11 percent), nasledovali Maďarsko (9,7 percenta) a Litva (9,5 percenta). Vo Švédsku a v Británii sú ceny bývania v súčasnosti už vyššie ako pred krízou.
Najmasívnejší nárast zažívajú ceny nehnuteľností v hlavných mestách, kam sa ľudia sťahujú za prácou, ale nemôžu tu nájsť cenovo dostupné bývanie. Zdražovanie bývania tak vyvoláva enormný presun bohatstva od chudobných k bohatým, od mladých k starým, poukazujú autori štúdie.
Celých 11,3 percenta domácností v EÚ vynakladá na bývanie viac ako 40 percent svojho rozpočtu. V Grécku je to 41 percent, v Nemecku a Dánsku viac ako 15 percent.
Viac bezdomovcov
V rámci Európy v rokoch 2007 až 2016 klesol počet obyvateľov, ktorí bývajú za zvýhodnený nájom, na 10,9 zo 14,6 percenta. A na 12,6 percenta z 19,9 percenta sa znížil podiel vlastníckeho bývania.
Vo Francúzsku v rokoch 2001 až 2012 vzrástol o 50 percent počet bezdomovcov, v Dánsku za roky 2009 a 2015 o 24 percent a v Holandsku medzi rokmi 2013 a 2016 o 24 percent.
Ubúda verejných peňazí investovaných do bývania, čiastočne aj kvôli politike EÚ, ktorá v takejto podpore videla narúšanie konkurencie na trhu s bývaním. Napríklad Švédsko a Holandsko tak boli nútené svoje kapacity sociálneho bývania obmedziť. Teraz si už podľa EÚ “sociálna infraštruktúra” zasluhuje “strategické investície”.
Rast cien bývania úzko súvisí aj s krízou stavebného sektora. Ten veľmi silno zasiahla hospodárska kríza. Ešte v roku 2006 sa na európskom HDP podieľal šiestimi percentami, o desať rokov neskôr to bolo už len 3,7 percenta, poznamenáva Housing Europe.
