.png)
Lepšie vyhliadky naznačuje aj vzostup hodnoty zákaziek na stavebné práce z roku 2016
[Trend; 20/2017; 18/05/2017; Katarína Šebejová ; Zaradenie: TREND TOP v stavebníctve a realitách]
Stavebná produkcia v uplynulom roku opäť zoštíhlela. Pokles výkonov sa odrazil aj v pridanej hodnote podľa národohospodárskej metodiky.
Kým HDP v ekonomike stúpol o 3,3 percenta, v stavebníctve zaznamenal nepatrné zníženie. A rozdielne dynamiky zapríčinili, že podiel stavebníctva na HDP klesol pod hranicu siedmich percent. Ocitol sa tak na úrovni roka 2006, ale tých 6,8 percenta bolo ešte o čosi menej než pred desiatimi rokmi.
Pozitívnym signálom, a to najmä do budúcnosti, je vlaňajší rast zamestnanosti o 3,3 percenta, dokonca dynamickejší v porovnaní s celým hospodárstvom, v ktorom stúpla len o 2,4 percenta. Zvýšenie zamestnanosti v stavebníctve, ktoré je v rozhodujúcej miere nadviazané na domáci dopyt a ten uspokojujú spravidla lokálne firmy, sa dostavilo po šiestich rokoch nepretržitého prepadu. S ročným oneskorením oproti očakávaniam. Znamenalo síce pokles produktivity práce, ale pri horšej dostupnosti pracovnej sily, ktorú stavbári signalizujú už od minulého roka, sú spoľahliví zamestnanci konkurenčnou výhodou.
Práce zrealizované stavebnými firmami doma i v zahraničí prekročili vlani 4,87 miliardy eur. Štatistický úrad SR vyhodnotil medziročný pokles v stálych cenách na 10,7 percenta. Vyvolal ho prepad novej výstavby v tuzemsku, pritlmený len ľahkým rastom výkonov v opravách a údržbe a v zahraničí. Nižšia produkcia sa odzrkadlila v menších tržbách stavebných podnikov. Zošuchli sa na 7,7 miliardy eur a výpadok 1,1 miliardy v bežných cenách je až dvojnásobne vyšší v porovnaní so stavebnou výrobou.
Byty namiesto infraštruktúry
Nadpriemerné čerpanie fondov EÚ v roku 2015 zrýchlilo rast investícií, spotreby a čiastočne aj zamestnanosti. Aj HDP stúpol rezkejšie oproti očakávaniam, hovorí Inštitút finančnej politiky. Tieto financie zvýšili i ostatné kapitálové výdavky ako vyvolané investície. Prepad investičnej aktivity vlani súvisel s pomalým čerpaním eurofondov z nového programového obdobia a výkyvy pocítili aj stavbári.
Ročná stavebná produkcia sa v roku 2015 vytiahla na 5,4 miliardy eur po 900-miliónovom masívnom náraste. Vlani sa, naopak, vyše pol miliardy eur vytratilo. Inžinierskym stavbám chýbala štvrtina z predvlaňajších temer dvoch miliárd a nedosiahli ani 1,5 miliardy eur. Deficit v segmente nebytových budov presiahol 180 miliónov eur, ale produkcia ešte vyšla nad dve miliardy.
Desaťpercentný nárast v bytovej výstavbe na rast celkovej produkcie v stavebníctve nestačil, ale tlmil prepad oboch kľúčových segmentov. Stavebné práce na bytoch po prvý raz od roku 2011 prekonali 1,1 miliardy eur. Počet skolaudovaných bytov pritom vzrástol iba o dvesto a stavbári dokončili 15 672 bytov. Z nich 15 336 pre súkromný sektor, čo je druhý najvyšší počet za ostatných dvadsať rokov, ale len 336 pre verejný sektor, čo je, naopak, dvadsaťročné minimum. Byty sa zaslúžili aj o to, že živnostníci a najmenší zamestnávatelia, ktorí evidujú menej než dvadsať pracovníkov, v roku 2016 výkony v bežných cenách zvýšili. Po zohľadnení cenových zmien mali pokles, ale menej ako percento a štatistické údaje dokazujú, že sa postarali až o polovicu minuloročnej stavebnej výroby.
Ukončené verejné obstarávania naznačovali pribrzdenie vo verejnom sektore. Zadané práce stúpli ešte v roku 2013, pri nadlimitných zákazkách dokonca dvojnásobne, skoro na dve miliardy eur, a podnietili prudký predvlaňajší rast v stavebníctve. Ďalšie roky poznačil pokles, až vlaňajšok veští zmenu. Zadané práce stúpli, nadlimitné viac než o polovicu, na vyše 1,3 miliardy eur. Postarala sa o to zákazka Železníc SR na modernizáciu časti trate z Púchova do Žiliny. Združenie Nimnica vedené Doprastavom ju urobí za 365 miliónov eur. Pomôžu TSS Grade a pražské Subterra i Elektrizace železnic. Bez nej by bol rast miernejší, tvrdí najnovšia kvartálna analýza spoločnosti CEEC Research.
Zrušené súťaže chýbali
Z výpadku produkcie za 530 miliónov eur až tretinu pocítili najväčšie podniky zamestnávajúce viac ako 500 ľudí. Štvrtina ide na vrub stredných podnikov, ktoré majú od 50 do 250 zamestnancov. Zvyšok sa dotýka takmer rovnakým dielom malých firiem registrujúcich od 20 do 50 osôb a väčších zamestnávajúcich od 250 do 500 ľudí. Nižšie výkony sa odzrkadlili v menších tržbách, ktoré Štatistický úrad SR vyčerpávajúco zisťuje práve vo väčších podnikoch s vyše dvadsiatkou zamestnancov.
Minuloročné tržby za vlastné výkony a tovar spočítali štatistici v takýchto stavebných podnikoch na štyri a pol miliardy eur pri poklese o 11,5 percenta. Hrubý zisk spadol o pätinu na štvrť miliardy eur a pridaná hodnota len s trojpercentným poklesom zišla pod miliardu. Úvery ku koncu roka stúpli na pol miliardy eur. Priemer počtu zamestnancov sa vyšplhal takmer na 35-tisíc a mzdový na 1 070 eur. Najhlbší prepad tržieb mali firmy orientované podľa štatistickej klasifikácie NACE na výstavbu ciest a diaľnic, ktoré vykázali aj hrubú stratu, tak ako podniky zamerané na železničné stavby.
V rebríčku TRENDU podľa lanských tržieb sú straty ojedinelé. Ale zníženiu tržieb čelili mnohí, aj líder Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo. Dcéra veľkého rakúskeho koncernu stavia v Bratislave logistické centrum pre Volkswagen i Národný futbalový štadión. Vlani jej chýbali aj zrušené zákazky na dodávku a úpravu vody. Novú získala na jeseň, za takmer 40 miliónov eur pre Regionálnu vodárenskú spoločnosť z Nemšovej s nitrianskym Inpekom. Pracujú spolu aj na dodávke inžinierskych sietí v nitrianskom strategickom parku pre automobilku Jaguar Land Rover ( JLR). A tam má jednotka na slovenskom stavebnom trhu od štátnej MH Invest aj ďalšiu skoro stomiliónovú zákazku.
Na druhej priečke má Strabag dcéru na cestné stavby a stavebné materiály. Stavia zložité cesty. Diaľnicu D1 medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou, ktorej chýba privádzač, a úsek D3 zo Svrčinovca po Skalité, drahší, s dlhším termínom dokončenia do jesene 2017. Robí v združeniach, a tak získala vlani aj obchvat Čadce od Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) na diaľnici D3 či práce pre MH Invest. Organizačné zložky zahraničných firiem v združeniach pribúdajú, ale v rebríčku nie, lebo nemajú verejne dostupné tržby.
Takmer stomiliónový úbytok tržieb utrpeli aj košické Inžinierske stavby z francúzskej skupiny Colas. Ukončili práce na dostavbe Jadrovej elektrárne v Mochovciach i rýchlostnú cestu R2 medzi obcami Ruskovce a Pravotice v polovičnom profile. Tá sa predražila a zavinila vlani triapolmiliónovú stratu. Menej robili pre samosprávy na východe Slovenska, ale výhodu majú vo vlastnej výrobe betónových prvkov. Vlani z nich postavili skelet haly pre nové košické Autocentrum spoločnosti Auto Gabriel. Pre poľského developera Floriánska Royal robia skelet a hrubú stavbu obytného domu Floriánska. Je v ňom 70 bytov, ktoré chceli aj dokončiť. Kapacity hrubej stavebnej výroby sú napäté, preto majú Inžinierske stavby perspektívu a výpadok líniových stavieb za stovky miliónov eur môžu zmierniť.
Menšie objemy prác im na západe Slovenska vychytá sesterská spoločnosť Cesty Nitra, ktorá mala vlani len v Bratislave zákazky za štyri milióny eur. Pre skupinu Penta robila vegetačnú strechu budovy Rosum a dopravné riešenia v okolí, pre Corwin zasa spevnené plochy obytného súboru Blumental. V oblasti petržalských Slnečníc developera Cresco stavia primárnu infraštruktúru okolo bytových domov pre nitriansky Dynamik i michalovský Chemkostav, ďalší potenciál nesú športoviská i obchody. Nové zákazky za takmer 10 miliónov eur má menšia z dcér Colasu od NDS na opravy rýchlostných ciest.
Kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd dodá popradský Arprog pre obec Branč a Combin z Banskej Štiavnice nielen pre Čierny Balog, ale aj pre obec Bojná s bratislavským Doprastavom. Ten v združení ČOV Sever pokračuje v prácach pre Severoslovenskú vodárenskú spoločnosť. Pomáha mu Váhostav-SK zo Žiliny, Inpek z Nitry a nováčik v tohtoročnom rebríčku TRENDU Ovida z Bratislavy. Viaceré súťaže však vlani zrušili pre malý počet ponúk alebo ak nezískali finančnú podporu z eurofondov.
Štvrtá automobilka ťahá
Francúzska priemyselná skupina Bouygues podnikajúca v telekomunikáciách, preprave či energetike, ktorá má v stavebnej divízii aj Colas, sa vracia na Slovensko po jedenástich rokoch od dokončenia trnavskej automobilky PSA Slovakia. Cez spoločnosť VCES, ktorá tu založila organizačnú zložku, postaví za 62 miliónov eur lakovňu pre automobilku JLR v Nitre a zabezpečí aj dokumentáciu budovy.
Stavba Jaguar Land Rover sa nezaobíde bez slovenských subdodávateľov. Medzi nimi je dodávateľ oceľového skeletu budúcej lakovne, bratislavský Insteel, ktorý bude realizovať aj oceľové konštrukcie pre nemecký Duur, dodávateľa lakovacej linky. Tržby Ingsteelu za vlaňajší rok atakujú 80 miliónov eur, takže sa drží v prvej desiatke slovenských stavebných podnikov. Takmer polovicu dosiahol za výrobnú halu pre automobily Porsche v bratislavskom Volkswagene. Staval však aj ďalšie výrobné haly: pre INA zo skupiny Schaeffler v Kysuckom Novom Meste, pre Continental Matador Rubber a tiež pre Bonfiglioli Slovakia na Považí a pre producenta káblov Prysmian Group v priemyselnom parku Prešov – Záborské.
Nahor stúpal aj Goldbeck, ktorý tržbami pokoril hranicu sto miliónov eur. Uspel na stavbách logistických a výrobných hál v Lozorne i v Senci s podlahami od firmy Proreco pre skupinu Prologis. Potenciál na rast tohtoročných tržieb má ako generálny dodávateľ zvyšných dvoch objektov nitrianskej automobilky, lisovne a zvarovne. JLR má na Slovensku investovať celkovo 1,4 miliardy eur. Z toho miliardu do závodu, ktorý má vyrobiť prvé automobily o rok. Na začiatku vytvorí 2 800 priamych pracovných miest, ktoré majú vyvolané investície znásobiť osemkrát na 22,5 tisíca.
Automobilka v Nitre podporí aj dopyt po bývaní a občianskej vybavenosti. Tak to bolo v Trnavskom či Žilinskom kraji, ktoré spolu s Trenčianskym krajom viedli vlani v dynamike počtu dokončených bytov. Ten stúpal ešte aj v Prešovskom kraji. O rozmachu bytovej výstavby svedčí rekordný počet rozostavaných bytov, ktorý na konci vlaňajška prekročil 71,5 tisíca i nárast vydaných stavebných povolení takmer na 21,5 tisíca. Nájomných bytov sa stavia minimum, hoci obce majú dotácie z rezortu dopravy a od ŠFRB výhodné úvery. Podporu štartovacích bytov pre mladých štát ešte nerozbehol. Rezort financií však chystá daňový bonus pri hypotekárnych úveroch namiesto priamej bonifikácie úrokovej sadzby.
Dopyt v pozemných stavbách podržia bratislavské kancelárske projekty finančných skupín Penta či J&T i developera HB Reavis vrátane autobusovej stanice, ktorej výstavba sa začne v druhej polovici tohto roka. Nové zákazky z eurofondov, a to aj v zdravotníctve, sa pridajú pozvoľna. NBS, ktorá teraz po rok 2019 prognózuje oživenie čerpania EÚ fondov, očakáva, že investori zapoja aj vlastné zdroje. Investície do výrobných či logistických kapacít v priemysle sa nebývalým tempom rozbehli už vlani.
Podľa analýzy spoločnosti Crif – Slovak Credit Bureau musia priemyselné firmy investovať do dlhodobého majetku, ak chcú uspieť vo výzve Priemysel 4.0, a ich aktuálne technologické vybavenie je staré. Aj tu je priestor na zdroje z fondov EÚ, ale na ekologické projekty pre košický Kosit a U.S. Steel bolo vlani málo ponúk.
PPP obchvat Bratislavy nezaberá
Priemerný rast stavebníctva môže mať štvorpercentnú dynamiku, ktorá sa o rok zmierni na 2,3 percenta, tvrdí CEEC Research. Nadpriemerné očakávania majú realizátori pozemných stavieb a pomalší, 3,7-percentný predpokladajú v inžinierskom staviteľstve. A naopak, v roku 2018 rast okolo 2,8 percenta čaká inžinierske staviteľstvo a pod priemerom na úrovni 2,1 percenta je pozemné. Podľa TRENDU budú ťahúňom odvetvia v tomto roku a bez rozbehu PPP ešte aj o rok skôr pozemné, a nie inžinierske stavby. Prihovára sa k tomu objem zadaných stavebných prác v prvom kvartáli 2017, najnižší za ostatné štyri roky, i dvojmesačný pokles tohtoročnej stavebnej produkcie najmä v dôsledku slabších inžinierskych stavieb. Výsledky mohla ovplyvniť silná zima. Aprílový konjunkturálny prieskum ŠÚ SR hovorí, že indikátor trendu stavebnej aktivity za posledné tri mesiace sa oproti marcu zlepšil najmä vplyvom podnikov zameraných na inžinierske stavby a dôvera v stavebníctve stúpla.
Nové zákazky od NDS či Slovenskej správy ciest (SSC) získali vlani asi všetky väčšie firmy. K úspešným patrila dcéra švédskeho koncernu Skanska SK. Stavia diaľnicu D1 medzi obcami Budimír a Bidovce za takmer za 200 miliónov eur. Eurovia SK z francúzskej skupiny Vinci opraví električkovú trať pre domáce Košice aj lesné cesty pre Lesy SR z eurofondov. Bratislavský obchvat, kľúčový pre vodičov, ale i pre rast výkonov a tržieb v stavebníctve, sa zatiaľ rozbehol iba oficiálne. Popri ťažkostiach s pozemkami môže mať dodávateľ projektových i stavebných prác zhruba za miliardu eur, španielska spoločnosť Ferrovial Agroman a rakúsky Porr Bau problém s kapacitami, ktoré na realizáciu hľadá. Stavbári tvrdia, že niektoré profesie chýbajú, a priznávajú, že si ľudí navzájom lákajú na vyššiu mzdu. Nedostatok pracovníkov tak môže predĺžiť termíny realizácie viacerých stavieb. Hrozba insolventnosti nevymizla, hoci sa situácia zlepšila a ceny odrážajú reálne náklady. Platobnú neschopnosť Dúhy, pôvodne z Prešova, ktorá mesiac čelila vyhláseniu konkurzu, však súd opäť nepotvrdil a návrh zamietol.
Ukončenie diaľnice D1
Hlavnou prioritou dopravnej infraštruktúry je ukončenie diaľnice D1, tvrdí Národný program reforiem SR. Celkové kapitálové výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest však vlani klesli na 711 miliónov eur. Najvyššie boli predvlani, keď takmer 850 miliónov eur nadopovalo stavebnú produkciu. Do roku 2019 je na výstavbu nových úsekov pre NDS alokovaných 1,7 miliardy eur, najmä z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Bežné výdavky SSC na údržbu a opravy ciest I. triedy nie sú dostatočné, ročné optimum by malo dosiahnuť 64 miliónov eur, skutočný priemer je 45-tisíc a plán do roku 2019 počíta s rastom na 49-tisíc eur. Rezort dopravy chce zlepšiť plánovanie a prípravu investičných projektov, kým rezort financií urobí ekonomické zhodnotenie investícií v dopravnom sektore s odhadovanými nákladmi 7,5 miliardy eur.
—
V rebríčku TRENDU sú straty ojedinelé. Ale zníženiu tržieb čelili mnohí, aj líder Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo
Podľa TRENDU budú ťahúňom odvetvia v tomto roku a bez rozbehu PPP ešte aj o rok skôr pozemné, a nie inžinierske stavby
—
4,87 mld. eur prekročili vlani práce zrealizované stavebnými firmami doma i v zahraničí, čo znamenalo medziročný pokles v stálych cenách o 10,7 %
