Za hypotéky na bývanie budeme platiť viac

Tamara Lištiaková, moderátorka: „Ceny tovarov a služieb raketovo rastú. Drahšie sú potraviny, energie, pohonné látky a najnovšie aj hypotéky. Banky začali dvíhať ich úrokové sadzby. Končí sa na Slovensku éra lacných pôžičiek na bývanie a ako sa vyhnúť výraznému nárastu mesačných splátok, odpovieme v Správach a komentároch. Hypotéky na Slovensku sú jedny z najlacnejších v eurozóne. Bankové domy sa v konkurenčnom boji dostali na sadzby pod jedno percento. Zatiaľ hovoria o minimálnom zdražovaní, rádovo v desatinách percenta, no pripúšťajú, že postupne dôjde aj k ďalšiemu zvýšeniu.

Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB: „Od dnešného dňa zvyšujeme úrokovú sadzbu pri desaťročnej fixácii z nula celá deväťdesiatdeväť stotín percenta na úroveň jedna celá pätnásť stotín percenta. Dôvodom zvyšovania úrokovej sadzby je nárast zdrojov financovania na trhu pre banku.

Dominik Miša, hovorca VÚB banky: „Vzhľadom na situáciu na finančných trhoch signály z Európskej centrálnej banky, ako aj iné ďalšie faktory ako napríklad vysoká inflácia, tak kvôli týmto faktorom sa aj VÚB banka rozhodla mierne navýšiť úrokové sadzby o nula celá dve percenta od siedmeho marca. Podľa viacerých analytikov je možné, že sa úrokové sadzby v priebehu budúceho roku môžu niekde začínať aj dvojkou.“

Tamara Lištiaková: „Pre lepšiu predstavu možného vývoja jeden príklad z praxe. František si požičal na byt stopäťdesiattisíc eur, splácať ho bude tridsať rokov. Pri úrokovej sadzbe jedno percento má mesačnú splátku štyristoosemdesiatdva eur. Ak by si zobral rovnakú sumu s úrokom dve percentá, pre Františka to bude znamenať, že mesačne bude za svoj úver platiť o sedemdesiatdva eur viac. Naším dnešným hosťom je Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ Finančného kompasu. Dobrý večer.“

Maroš Ovčarik, analytik, výkonný riaditeľ Finančného kompasu: „Dobrý večer prajem.“

Tamara Lištiaková: „Pán Ovčarik, prečo práve teraz slovenské banky zvyšujú úrokové sadzby na hypotékach, keďže sa špekulovalo o tom, že tak urobia až potom, čo základnú úrokovú sadzbu zvýši Európska centrálna banka, a to ešte neurobila?“

Maroš Ovčarik: „Ešte neurobila, ale na finančnom trhu je jedna taká vlastnosť, že finančné trhy sa správajú tak, že zohľadňujú aj určité očakávania. To znamená, že tým, že na trhu sú veľmi silné očakávania toho, že Európska centrálna banka tohto roku na konci roka môže ísť s úrokovými sadzbami hore, dokonca netajila sa tým ani šéfka ECB pani Lagardová. To znamená, že tieto očakávania už sú zohľadnené v cene zdrojov, za ktoré si slovenské banky požičiavajú peniaze, aby mali z čoho poskytovať hypotéky.“

Tamara Lištiaková: „Ako sa potom to zdražovanie premietne do našich hypoték na Slovensku, ak by teda Európska centrálna banka skutočne zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu?“

Maroš Ovčarik: „Referenčné úrokové sadzby sú takým vodítkom pre komerčné banky nielen na Slovensku, ale aj v Európe, to znamená, že takým vodítkom na to, aby vedeli banky nastaviť úrokové sadzby, či už pre hypotéky, alebo spotrebné úvery, alebo iné typy úverov. To znamená, že pokiaľ by sa tak stalo, tak s vysokou pravdepodobnosťou by to navýšenie nebolo až také, ako Európska centrálna banka môže zvýšiť úrokové sadzby, pretože časť toho zvyšovania už je zohľadnená v dnešných úrokových sadzbách, alebo postupne sa začína pretavovať do komerčných úrokových sadzieb. Ale zvýšili by sa pravdepodobne?“

Maroš Ovčarik: „S vysokou pravdepodobnosťou áno.“

Tamara Lištiaková: „Ceny hypoték rastú aj v susednom Česku. Úrokové sadzby tam už vyskočili nad päť percent. Kam sa až môžu vyšplhať a ako to rieši Česká národná banka, to sú otázky pre Katarínu Vítkovú.“

Katarína Vítková, redaktorka: „Dobrý deň. Tá cena alebo tá úroveň sa môže vyšplhať u našich hypoték v Českej republike do konca roka až na úroveň šiestich percent, aktuálne naozaj atakuje to číslo päť percent. Odvíja sa to totiž od základnej úrokovej sadzby stanovenej Českou národnou bankou. Tá totiž stanovila tú sadzbu rekordne vysoko, od roku 2003 je to hodnota až tri a pol percenta. Česká národná banka sa rozhodla vlastne takto zdražiť peniaze nielen pre ľudí, ale aj pre banky, pretože sa snaží výrazne mierniť infláciu, ktorá je podstatne vyššia, ako je napríklad na Slovensku a ako je vôbec vysoká v eurozóne, pretože Česká republika platí korunou a samozrejme sa to na tom odráža. Tá inflácia v Českej republike je deväť celá deväťpercentná a Česká národná banka takto mierni tie inflačné tlaky. Zároveň sa snažila schladiť aj výrazne trh s nehnuteľnosťami, ten bol v minulom roku v Českej republike veľmi prehriaty. Tie hypotéky boli podobne ako na Slovensku veľmi lacné, tu boli na úrovni dvoch percent. Banky poskytovali rekordný počet úverov, a to až v objeme dvadsaťdva miliárd eur, čo boli historicky najvyššie čísla. Rástol tu podiel rizikových úverov, a práve na to tá Česká národná banka tiež reagovala. Preto prudko brzdí, prudko schladzuje a snaží sa tomu predísť. No a ešte jedna vec by bola dôležitá, ona reagovala aj na populistické kroky vtedajšieho Babišovho kabinetu. Ona s tým zvyšovaním začala vlastne už v priebehu minulého polroka. Ona reagovala na to, že Babišov kabinet si naplánoval pred voľbami rekordne vysoký schodok rozpočtu štyristo miliárd korún. To boli absolútne šialené čísla. Zvyšovali sa tam aj mandatorne údaje, ktoré v prípade, keď príde kríza, by tá vláda mala nejako riešiť. A ona vlastne týmito postupnými krokmi veľmi prudko šliapla na brzdu. Tam došlo k malej výmene názorov, keď vtedajšia ministerka financií za ANO Alena Schillerová hovorila, že Česká republika takto prechádza na výhybku hospodárskeho rastu smerom k rozvojovým…, pardon, krajinám, a vtedy guvernér národnej banky označil ministerku za… Takže len na krátku ilustráciu, myslím, že sa na niečo podobné asi nemusíte pripravovať, pretože vy platíte eurom, ale v Českej republike veľká časť ľudí v priebehu minulého roka fixovala svoje hypotéky dopredu na tej úrovni, akú mala.“

Tamara Lištiaková: „Hovorcovia nami oslovených bánk hovoria, že takéto zdražovanie hypoték, ako sú svedkami Česi, u nás nenastane. Poprosím réžiu teraz o grafiku. Pán Ovčarik, pozrime si ju spoločne. Vidíme na nej, že úrokové sadzby na hypotéky prekračovali v rokoch 2010 a 2011 päť percent, no a pri našom vzorovom prípade by pán František namiesto štyristo osemdesiatich dvoch eur mesačne platil pri päťpercentnom úroku až osemstopäť eur. Môžeme si byť istí, že sa opäť úroky nevyšplhajú na takéto úrovne?“

Maroš Ovčarik: „Istí si nemôžeme byť ničím, ale je to menej pravdepodobné, pretože Česká národná banka je oveľa menší trh, aj možnosti európskej, teda Českej národnej banky sú v tomto momente väčšie. ECB je väčší trh, stabilnejší trh a okrem toho je veľmi heterogénny z pohľadu veriteľov. Európska centrálna banka je zodpovedná nielen za cenovú stabilitu, ale aj za finančnú stabilitu, to znamená, je jej úplne jasné, že ak by takto výrazne zvýšila úrokové sadzby, tak by mohla zvýšiť mieru delikvencie alebo počet nesplácaných úverov, a teraz nehovorím len o hypotékach, hovorím o celej škále veriteľov, ktorá v rámci eurozóny je. To znamená, že nemyslím si, že až k takýmto číslam v rozumnom čase dospejeme.“

Tamara Lištiaková: „Čo sa ale dá robiť, čo môžeme robiť, ak sa chceme brániť pred výrazným nárastom našich mesačných splátok na hypotékach?“

Maroš Ovčarik: „V prvom rade vieme spraviť to, že vieme vyjednávať s vlastnou bankou, a vyjednávať o tom, aby sme si predĺžili fixáciu. To znamená, že možnosť trojročnej fixácie, čo bola dlho najobľúbenejšia fixácia, lebo bola logicky najnižšia úroková sadzba pri takejto fixácii, vieme vyjednávať s bankou, aby nám tú fixáciu predĺžila na sedem, desať, ale už aj dlhšie fixácie na trhu sú k dispozícii.“

Tamara Lištiaková: „Čo ak ale napríklad máme fixáciu na tri roky, máme za sebou dva roky, pred sebou jeden rok. Môžeme banku požiadať o to, aby nám tú fixáciu predĺžila aj naďalej, a bude to zadarmo?“

Maroš Ovčarik: „Samozrejme môžeme požiadať. Je na banke, ako sa k tomu postaví. Ak k tomu pristúpi, tak treba počítať s tým, že sa bude podpisovať dodatok a je pravdepodobné, že s dodatkom bude spojený poplatok, čo by mohol byť relatívne zanedbateľný náklad k tomu, čo môžem získať, to je predĺženie fixácie úrokovej sadzby. Takže z tohto pohľadu mi to príde ako rozumný krok. Do úvahy môže prichádzať aj to, že jednoducho predčasne vyplatím a refinancujem hypotéku niekde inde, kde mi dajú desať-, dvadsaťročnú fixáciu, pretože je to dostatočný čas na to, aby som mal stabilný finančný…, stabilný rodinný rozpočet.“

Tamara Lištiaková: „Ceny nehnuteľností rastú vďaka vysokému dopytu. Minulý rok bol štvorcový meter drahší o takmer devätnásť percent v porovnaní s rokom 2020. Ovplyvní zdražovanie hypoték trh s realitami, pribrzdí sa rast ich cien?“

Mário Glos, 2. viceprezident NARKS: „Zvyšovanie úrokov vedie ku zvyšovaniu cien hypoték ako takých. To znamená, že sa môže jednať o nejakú takú reguláciu toho rýchleho nákupu u nehnuteľností. Avšak keď to zvyšovanie úrokov nebude markantné, predpokladám ho zatiaľ v desatinných číslach, tak v takomto prípade my nepredpokladáme, že by to nejakým spôsobom výrazne ovplyvnilo realitný trh a spomalilo ho. Psychológia človeka dneska funguje rôzne a môže to viesť práve k takému urýchlenému ich rozhodnutia, aby tú nehnuteľnosť riešili a nakupovali v tomto období. Na druhej strane v regiónoch je relatívne nízka ponuka, čiže otázkou je, že či majú čo vôbec kúpiť.

Tamara Lištiaková: „Pán Ovčarik, hrozí nám, že ľudia nebudú schopní splácať úvery, svoje hypotéky?“

Maroš Ovčarik: „Logicky základná ekonomická poučka hovorí, že ak stúpnu úrokové sadzby, tak hrozí zvýšená miera nesplácaných úverov. Treba povedať, že slovenské banky sú už niekoľko rokov povinné vykonávať takzvané stress testy. Stress test znamená to, že ak si niekto žiada o hypotéku, tak banka musí modelovať situáciu, ako keby bola úroková sadzba na trhu o dve percentá vyššia. Takže pri ľuďoch, u ktorých sa nezmenili finančné pomery, si nemyslím, že hrozí miera alebo teda zvýšená miera nesplácania, ale máme tu rodiny, ktoré prišli o príjem, alebo rodiny, kde sa zmenili pomery, a tam teoreticky toto riziko môže hroziť.“

Tamara Lištiaková: „Už len v krátkosti. Môže vôbec zasiahnuť Národná banka Slovenska, ak áno, tak ako?“

Maroš Ovčarik: „Priame nástroje na to, aby zasiahla do vývoja úrokových sadzieb, nemá Národná banka Slovenska. Nepriame nástroje áno. Pretože takýmto spôsobom, ako sprísnila poskytovanie hypoték, čím postupne klesalo tempo zadlžovania Slovákov, tak to môže ísť aj opačným tempom, to znamená, môže uvoľňovať, ale nemyslím si, že je to rozumné, a myslím si, že k tomu ani Národná banka nepristúpi, pretože uvoľňovanie pravidiel by znamenalo vyššie riziko v budúcnosti so splácaním úverov.“

Tamara Lištiaková: „Ďakujeme veľmi pekne za váš čas.“

Maroš Ovčarik: „Ďakujem pekne aj ja za pozvanie.“

Tamara Lištiaková: „Investori počítajú s tým, že už tento rok Európska centrálna banka zvýši základnú úrokovú sadzbu dvakrát, v septembri a v decembri. Podľa expertov to bude ďalší impulz pre slovenské banky na zdražovanie hypoték.“

 

Zdroj: RTVS Jednotka

Autor: Tamara Lištiaková