Trh s nehnuteľnosťami ožíva

Po dlhej dobe sa opäť kupujú byty vo veľkom. Na zvýšený záujem reagujú aj developeri.

[TA3, 21:30; Analýzy a trendy; 08/10/2015;  Marek Mašura; Zaradenie: z domova]

Marek Mašura, moderátor: “Vítam vás pri relácii Analýzy a trendy. Dnes sa budeme rozprávať o cenách nehnuteľností. Trh s realitami na Slovensku ožíva, vďaka lacným hypotékam sa Slováci dostanú k bývaniu ľahšie ako kedysi. Po dlhej dobe tak opäť kupujú byty vo veľkom. Na zvýšený záujem reagujú aj developeri. Záujemcovia sú po rokoch dokonca ochotní kupovať nehnuteľnosť ešte pred začiatkom výstavby, alebo počas nej.”

Marek Mašura, redaktor: “Tisíc dvestodvadsaťjeden eur – tak toľko dnes stojí meter štvorcový nehnuteľností na Slovensku. Hovoríme však o priemernej cene. Veľa totiž závisí od toho, či kupujeme byt, alebo rodinný dom. Meter štvorcový bytu je v priemere drahší ako meter štvorcový domu.”

Cena za meter štvorcový, 2. kvartál, zdroj: NBS
priemer 1221
v dvojizbovom byte 1394
v trojizbovom byte 1284
v rodinnom dome 1061

Marek Mašura: “Svoju úlohu zohráva aj región, v ktorom nehnuteľnosť kupujeme. Napríklad v bohatšej Bratislave sú ceny výrazne vyššie. Aj tu je však bývanie dostupnejšie ako pred rokmi vďaka tomu, že úroky na hypotékach sú blízko rekordných miním. Najlacnejšie v histórii boli začiatkom leta, vtedy ste v priemere dostali úver s úrokom dve celé štyridsaťdva stotín percenta. Opäť hovoríme o priemere. Požičať ste si mohli po splnení určitých podmienok aj s jedenapolpercentným úrokom. Odvtedy sadzby už mierne vzrástli. Zdá sa, že nateraz posledným termínom pre získanie lacného úveru bude koniec jesene, vtedy budú vrcholiť hypotekárne akcie našich bánk.”

Marek Mašura: “O cenách nehnuteľností sa budem dnes rozprávať s Dominikou Ondrovou, analytičkou Poštovej banky. Pani Ondrová, prajem príjemný dobrý večer.”

Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky (hosť v štúdiu): “Dobrý večer aj vám.”

Marek Mašura: “A pozvanie do štúdia prijal aj Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií. Pán Palenčár, prajem príjemný dobrý večer aj vám.”

Ján Palenčár, Národná asociácia realitných kancelárií SR (hosť v štúdiu): “Dobrý večer.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, prvá otázka je pre vás. Na začiatok jedno číslo – tisíc dvestodvadsaťjeden eur – toľko stál meter štvorcový v priemere na Slovensku v druhom kvartáli tohto roka. Mňa však zaujíma, aký je trend. Je to viac alebo menej ako vlani?”

Dominika Ondrová: “Je to viac ako vlani, ale ak by sme sa na to pozreli z nejakého historického hľadiska napríklad aj do období pred krízou, tak tie ceny od roku 2005 do roku 2008 rástli podstatne výraznejšie. Aktuálne za ostatné tri kvartály rástli o pár desatín percenta, do toho roku 2008 vzrástli až na nejakú úroveň tisíc päťsto eur za meter štvorcový. Aktuálne sú teda o zhruba nejakých tristo eur nižšie.”

Marek Mašura: “Môžem to aj interpretovať tak, že vlastne ceny nehnuteľností v tom aktuálnom období skôr stagnujú?”

Dominika Ondrová: “Áno. Ako hovorím, tie ceny rástli iba o nejakých pár eur, čiže dá sa hovoriť o stagnácii.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, ako vy vnímate ten vývoj cien, o ktorom sme tu teraz hovorili? Čo sú také hlavné hybné sily, ktoré vplývajú na ceny nehnuteľností?”

Ján Palenčár /NARKS: “V prvom rade by som sa vrátil k tej priemernej cene nehnuteľností. Táto priemerná cena nehnuteľností sa týka celého Slovenska. Takže pokiaľ by sme mali, chceli korektne hovoriť o vývoji cien nehnuteľností, tak by sme si mali oddeliť tie časti Slovenska, kde je veľmi silný dopyt po kúpe nehnuteľností a ceny výraznejšie stúpajú, a naopak tie časti Slovenska, kde ceny stagnujú, alebo naopak ešte sa znižujú. Takže súčasná situácia je na Slovensku taká, že vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave a ostatných krajských mestách, je veľmi výrazný dopyt po rezidenčných nehnuteľnostiach, ktorý je spôsobený na jednej strane aj historicky najnižšími úrokovými sadzbami pri hypotekárnych úveroch, na druhej strane je spôsobený absenciou rezidenčného trhu v pokrízových rokoch, to znamená od roku 2009 do roku 2011. To bolo obdobie, kedy klienti odkladali rozhodnutie kúpiť nehnuteľnosť. Na druhej strane, tá potreba bývania, tá tu stále bola. Takže v posledných dvoch rokoch, najvýraznejšie to je práve v roku 2015, tohto roku, prichádzajú tieto dopyty na trh a na toto reagujú samozrejme aj developeri a prinášajú na trh veľké množstvo nových projektov.”

Marek Mašura: “Ďakujem, pán Palenčár. Pani Ondrová, opäť máte slovo vy. Ako som spomínal, to číslo tých tisíc dvestodvadsaťjeden eur, to je iba priemerný údaj. Je zrejme rozdiel, či kupujeme nehnuteľnosť v Bratislave alebo v Košiciach tak, ako hovoril aj pán Palenčár. Tak poďme si možno povedať viac o tých rozdieloch, koľko stojí nehnuteľnosť v Bratislave, v Košiciach a v iných okresoch.”

Dominika Ondrová: “Samozrejme, regionálne rozdiely nás stretajú vo všetkých aspektoch, nielen čo sa týka cien nehnuteľností. V Bratislavskom kraji sú najvyššie platy, ale aj tie ceny nehnuteľností sú najvyššie, čo asi nikoho neprekvapí. Paradoxom môže byť, že druhé najvyššie ceny nehnuteľností priemerné sú v košickom regióne, napriek tomu, že ten východ je považovaný za lacnejší, aj mzdy sú tam nižšie. V podstate priemerne zarábajúci obyvateľ týchto dvoch krajov si môže dovoliť podstatne menej nehnuteľností ako napríklad obyvateľ nitrianskeho regiónu, tam je tá dostupnosť bývania v pomere k priemernej mzde najvyššia.”

Marek Mašura: “Viete byť aj trošku konkrétnejšia a povedať nám viac o tých číslach, koľko stojí meter štvorcový v priemere v Bratislave a v Košiciach?”

Dominika Ondrová: “V Bratislavskom kraji sa cena nehnuteľností priemerná pohybuje na úrovni takmer tisíc sedemsto eur za meter štvorcový. Ale tie Košice sú podstatne lacnejšie, napriek tomu, že sú druhé najdrahšie, tam je tá cena v priemere okolo deväťstopäťdesiat za meter štvorcový. Ak by sme sa bavili o tej najlacnejšej oblasti, teda Nitrianskom kraji, tak tam je tá priemerná cena na úrovni zhruba päťstošesťdesiat eur za meter štvorcový, čiže v porovnaní s Bratislavou je to zhruba trikrát menej.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, teraz máte priestor na reakciu vy. Hovorili sme tu o tom, že ten trh s nehnuteľnosťami ožíva, že Slováci už začínajú vo veľkom pokukávať po rôznych nehnuteľnostiach. Tak povedzme si teraz viac o tom dopyte. O aké nehnuteľnosti je najväčší záujem a v ktorých lokalitách?”

Ján Palenčár /NARKS: “Predovšetkým v lokalitách, kde je veľmi nízka nezamestnanosť, kde sú silní zamestnávatelia, takže samozrejme tradične vedie Bratislava, ale doťahujú sa aj ostatné krajské mestá, či už sú to Košice, Žilina, Trenčín a podobne, čiže aj v týchto mestách ožíva rezidenčný development. Pokiaľ by sme hovorili o cenách a o dopyte v Bratislave, priemerná cena nového bytu v Bratislave sa hýbe na úrovni dvetisíc dvesto eur za meter štvorcový. Tento silný dopyt, ktorý je v Bratislave, má samozrejme vplyv aj na sekundárny trh, to znamená na vývoj cien starších bytov, ktoré sa medziročne zdvihli viac, alebo to zvýšenie je väčšie ako pri novostavbách. To znamená, pokiaľ pri novostavbách v Bratislave hovoríme o medziročnom navýšení cien dve a pol percenta, tak pri starších bytoch až päť percent.”

Marek Mašura: “A akú priemernú sumu sú Slováci ochotní za nový byt dať? Alebo za starý.”

Ján Palenčár /NARKS: “Zasa by sme museli povedať po regiónoch. Takže zoberme si ako príklad Bratislavu. V Bratislave je cena stoštyridsaťtisíc eur ako taká tá hraničná cena, akú sú ochotní klienti dať najčastejšie za kúpu nového bytu.”

Marek Mašura: “A to je potom aká metráž?”

Ján Palenčár /NARKS: “Pri tejto cene hovoríme o metráži zhruba tých sedemdesiat metrov štvorcových.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, pán Palenčár, poďme sa posunúť teraz ďalej. Hovorili sme tu aj o tom, o tej dostupnosti bývania, ktorá sa postupne zlepšuje. Povedzme si však na konkrétnejšom príklade, koľko musí priemerný Slovák pracovať na jednoizbový byt, aby sme si to tak lepšie predstavili.”

Dominika Ondrová: “Ak by sme si teda vzali do úvahy nejakú modelovú situáciu, v rámci ktorej by ten jednoizbový byt mal zhruba tridsaťpäť metrov štvorcových a každý jeden mesiac by mal dvadsať pracovných dní, tak Slovák by musel v priemere pri teda priemernom plate pracovať zhruba päť rokov.”

Marek Mašura: “Ja sa v tejto súvislosti často stretávam s názorom aj odborníkov, či ceny nehnuteľností nie sú príliš vysoké vzhľadom na reálnu kúpyschopnosť obyvateľstva. Čo si o tom myslíte?”

Dominika Ondrová: “Áno, treba povedať, že vlastne napriek tomu, že situácia napríklad na trhu práce sa zlepšuje, aj našej ekonomike sa darí, mzdy rastú, nielen tie nominálne, ale aj reálne, keďže ceny nám stagnujú alebo mierne klesajú, tak tá kúpyschopnosť je stále nižšia. Aj keby sme sa pozreli na tú dostupnosť bývania, je síce vyššia ako po tom predkrízovom roku, teda v roku 2008, kedy tie ceny vrcholili, tak ten rozdiel je, že aktuálne si pri priemernom plate môžeme dovoliť zhruba nula celá sedem metra štvorcového, čo je ozaj málo, ale stále je to o dve desatiny viac ako tomu bolo v roku 2008.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, opäť otázka pre vás. Kto vás určuje dnes podmienky na trhu s realitami – kupujúci alebo predávajúci? Je to teda skôr trh predávajúcich alebo kupujúcich?”

Ján Palenčár /NARKS: “Ja by som to asi takto nerozdeľoval. Myslím si, že tá dnešná situácia je win-win, ako sa hovorí, to znamená, je vhodná aj pre kupujúceho, aj pre predávajúceho. Na jednej strane naozaj vnímame veľmi silný dopyt. Je to niečo spoločné, čo bolo pred krízou, to znamená, aj tá doba bola tiež veľmi, charakteristická veľmi silným dopytom. Na druhej strane, napriek tomuto silnému dopytu sa klienti správajú veľmi sofistikovane, to znamená, pri rozhodovaní sa o kúpe nehnuteľnosti veľmi pragmaticky zvažujú ponuku a už sa nenechajú dotlačiť do rozhodnutia, ktoré by urobili neuvážene. Tak, ako to bolo pred krízou, kedy platilo – keď nekúpiš dnes, zajtra kúpiš drahšie, to znamená, tie rozhodnutia kupujúcich boli veľmi rýchle, nepremyslené. Tak naopak dnes si klienti vyberajú, a teda našťastie majú aj z čoho si vyberať, kvalitný dobrý produkt.”

Marek Mašura: “Ale zaujímavosťou je aj to, že sa opäť vracia ten nákup takpovediac z papiera, čiže ešte pred dokončením výstavby, čo bol veľký trend pred krízou. Tak ako vnímate tento trend?”

Ján Palenčár /NARKS: “Ja ho vnímam pozitívne, pretože naznačuje dôveru, ktorú klienti opäť získali k trhu s nehnuteľnosťami, k rezidenčnému trhu. Je to fenomén, ktorý funguje aj v zahraničí. Pokiaľ sa na trh dostáva produkt, to znamená projekt rezidenčný, ktorý je zaujímavý, či už je to architektúrou, lokalitou, dispozičným riešením, tak klienti reagujú už v čase, keď je ešte na papieri. Pokiaľ za takýmto projektom stojí silný developer, prípadne spojený s bankou, tak nemajú problém sa viazať zmluvne aj k projektu, ktorý ešte nestojí.”

Marek Mašura: “Ja by som sa chcel ešte spýtať na ten dopyt verzus ponuka. Vy ste hovorili, že teda ten dopyt po nových nehnuteľnostiach je v súčasnej dobe veľký. Je však ponuka taká, že vykrýva tento dopyt, alebo ešte nie je dostatočne veľa bytov, ktoré by mohli pokryť tie potreby a očakávania kupujúcich?”

Ján Palenčár /NARKS: “Tá ponuka je dostatočná nových bytov. Samozrejme, tie byty prichádzajú, tie nové produkty postupne na trh. To znamená, pokiaľ klient má potrebu dnes bývať a nie je ešte ten byt, o ktorý by mal záujem, hotový, tak sa obráti na sekundárny trh a hľadá to svoje práve medzi staršími bytmi. Napriek tomu developeri rozmrazujú staré projekty, celé ich prekresľujú, prerábajú podľa potrieb súčasného klienta, a nie podľa toho, čo bolo pred krízou, to znamená, byty sa zefektívňujú, zlepšujú sa dispozície, zlepšuje sa architektúra, technické vybavenie, materiály a tak ďalej, a tieto projekty sa dostávajú na trh.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, opäť máte priestor na reakciu vy. Poďme sa posunúť ďalej, poďme sa trošku konkrétnejšie pozrieť na ceny bytov a domov, poďme si to porovnať. Tak ako sa teda vyvíjajú?”

Dominika Ondrová: “Ceny bytov a domov sa hýbu rôzne, alebo teda je tam opačný vývoj. Ceny bytov sú aktuálne, alebo teda meter štvorcový bytu je aktuálne zhruba štvrtinu drahší ako štvorec domu. Tam aj z historického hľadiska je vidno nejaké rozdiely. Kým aj pred krízou síce rástli aj ceny bytov, aj ceny domov, ale tie domy rástli oveľa pomalšie, alebo teda miernejšie. Takisto po kríze klesli aj ceny bytov, aj ceny domov, ale pri domoch to bol oveľa miernejší prepad.”

Marek Mašura: “Čiže ten rast cien bytov môžeme dať do súvislosti s tým, čo hovoril pán Palenčár, teda s tým vyšším dopytom po bytoch?”

Dominika Ondrová: “Áno. Dopyt po bytoch je väčší, hlavne asi po tých dvojizbových a trojizbových. Pri cenách domov, tam predpokladáme, že napríklad najmä v okolí Bratislavy sú ceny domov tlačené nadol aj tým, že v prihraničných oblastiach existujú domy, ktoré Slováci vyhľadávajú najmä kvôli nižším cenám.”

Marek Mašura: “K tomu môžeme dodať aj to, že keď teda v priemere je Slovák ochotný v Bratislave kúpiť byt za stoštyridsaťtisíc eur, tak toľko môže dať aj na malý domček.”

Dominika Ondrová: “Áno. Len zase je potom individuálnou otázkou, že či preferuje ten vidiek, alebo nejaké dochádzanie do toho väčšieho mesta, alebo teda radšej býva potom v tom centre, alebo v nejakej dostupnej vzdialenosti.”

Marek Mašura: “K tomu sa dostaneme o chvíľu. Chcem sa ešte spýtať, pán Palenčár, na ten dopyt po dvojizbových a trojizbových bytoch. Prečo práve zo všetkých predaných bytov tvorí polovica dvojizbové byty a štvrtina trojizbové? Prečo práve tieto typy bytov idú tak na odbyt?”

Ján Palenčár /NARKS: “Je to práve to, že klienti sa snažia správať efektívne, to znamená, že pre mladú rodinu bezdetnú, prípadne s malým dieťaťom je použiteľný aj dvojizbový byt. V prípade troj a štvorčlennej rodiny, čo je najčastejšie, je trojizbový byt plne postačujúci. Tu je ešte treba povedať, že klienti sa orientujú na malometrážne, ale dobre dispozične riešené byty, to znamená, v prípade dvojizbových bytov hovoríme o výmere zhruba päťdesiat metrov štvorcových, v prípade trojizbových bytov okolo tých sedemdesiat metrov štvorcových, čo je opäť veľká zmena oproti predkrízovému stavu, keď bol záujem o veľkometrážne byty.”

Marek Mašura: “A kupujú Slováci tie byty skôr na to, aby v nich bývali, alebo ide tu o investičné účely, napríklad s cieľom prenajímať alebo ich neskôr predať tak, ako to bolo pred krízou?”

Ján Palenčár /NARKS: “Keď sa vrátime teda na predkrízové obdobie, tak zhruba tá štatistika hovorila, že šesťdesiatpäť až sedemdesiat percent nákupov bytov boli za účelom vlastného bývania, a zvyšných tridsať až tridsaťpäť percent boli investičné nákupy. Z týchto investičných nákupov sa rozdeľovali na dve skupiny. Jedna skupina boli naši domáci investori, fyzické osoby, ktoré si kúpili práve byt za účelom prenájmu, a druhá veľmi silná skupina boli zahraniční investori. My sme zaznamenali enormný záujem klientov z Írska, z Anglicka, z Talianska kupovať práve rezidenčné nehnuteľnosti na Slovensku s čistou špekuláciou ich medziročného vzostupu cien. Dnes po roku 2009, keď investičné nákupy absolútne opadli, dnes sa opätovne dostávajú na trh, to znamená, predovšetkým slovenskí investori majú záujem za účelom prenájmu si kúpiť menší byt, prenajať ho a týmto spôsobom si vlastne investovať vlastné prostriedky. Je to spôsobené na jednej strane nízkymi hypotekárnymi úvermi, na druhej strane nízkymi úrokmi, ktoré klient získa za svoje uložené prostriedky, takže je to jedna z alternatív investovania vlastných prostriedkov, a opätovne nám to poukazuje na to, že klienti dôverujú realitnému trhu na Slovensku.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, keď už pán Palenčár spomenul tie nízke úrokové sadzby, alebo tie lacné hypotéky, tak zostaňme pri tejto téme, keďže stretol som sa aj s takým názorom, či tu nie je riziko, že tieto nízke sadzby budú nafukovať akúsi cenovú bublinu u nás, teda že ľudia budú viac nakupovať byty za účelom špekulácie, respektíve očakávania rastúcej ceny, aby to potom mohli predať. Tak čo si teda myslíte?”

Dominika Ondrová: “Tieto obavy vznikajú u určitých skupín, ale zase treba povedať, že ak sa opäť pozrieme na ten ostatný vývoj tých priemerných cien za uplynulé kvartály, kedy už vlastne tie úrokové sadzby boli nízke, boli na rekordných minimách, tak tie ceny rástli ozaj iba o pár desatín percenta. Čiže podľa mňa nejaké nafukovanie ďalších realitných bublín, to je predčasné o tomto špekulovať.”

Marek Mašura: “Ja sa ešte teraz spýtam na vývoj v budúcnosti. V tomto roku boli úrokové sadzby na hypotékach na rekordných minimách, teraz opäť trochu vzrástli. Myslíte si, že môžu ešte v tomto roku klesnúť, keďže dá sa očakávať, že banky na jeseň vyrukujú s akciami?”

Dominika Ondrová: “Aj keď sú mierne vyššie tieto úrokové sadzby, stále, povedzme si, že sú stále na ozaj rekordných minimách, čiže podľa mňa ten priestor, ak je, tak je veľmi, veľmi malý.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, aký je váš názor?”

Ján Palenčár /NARKS: “Súhlasím, že ten priestor banky aj v prípade, že budú robiť nejaké akcie špeciálne, nebude veľký, čiže vo finále pre toho klienta to nebude nejaká zásadná zmena. Skôr by sme sa mali zamerať na správanie Európskej centrálnej banky, ktorá má priamo vplyv aj na naše bankové domy. A podľa tohto si môžeme predpokladať určitý pohyb úrokových sadzieb.”

Marek Mašura: “Čiže keď brať hypotéku, tak teraz?”

Ján Palenčár /NARKS: “Určite áno.”

Marek Mašura: “Poďme sa opäť posunúť ďalej. Vráťme sa k tým cenám domov a bytov. Keďže najčastejšie otázky, ktoré dostávame, je, či predávať alebo kupovať, tak poďme sa aj tejto téme teraz venovať. Ako sme povedali, ceny malých bytov rastú. Ak takúto nehnuteľnosť vlastním, teda jednoizbový, dvojizbový alebo trojizbový byt a chcem ju predať, mal by som tak urobiť teraz, alebo ešte počkať. Čo si myslíte, pani Ondrová?”

Dominika Ondrová: “Samozrejme, že to, ako sa to teraz vyvíja, tak podnecuje tých potenciálnych predávajúcich k tomu, aby vyčkávali, pretože dúfajú, že zarobia viacej. Ja by som ale dodala, že ak ozaj dôjde k realizácii všetkých projektov, ktoré sú aktuálne už na papieri, prípadne sa plánujú, tak ten trh sa môže v blízkej dobe presýtiť, čo zase znamená, že teda tá ponuka bude vyššia ako je dopyt, a tým pádom tu máme ceny, alebo na vývoj cien opačný efekt.”

Marek Mašura: “Spýtam sa zase z opačného konca. Ceny domov klesajú, to sme si tiež povedali. Má teda zmysel kupovať domy v súčasnosti?”

Dominika Ondrová: “Tak tie domy sú aktuálne lacnejšie ako tomu bolo po minulé roky, takže z tohto pohľadu áno. Ako som už spomínala, je tam potom tá otázka, že čo vlastne preferujeme, či bývať bližšie k centru, alebo sme ochotní dochádzať.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, tak aký je váš názor? Čo sa oplatí predávať, čo sa oplatí kupovať?”

Ján Palenčár /NARKS: “Myslím si, že súčasný trh je vhodný aj pre predaj, aj pre kúpu nehnuteľnosti…”

Marek Mašura: “To ste spomínali na začiatku.”

Ján Palenčár /NARKS: “Áno. Čiže toto chcem zopakovať. Nemyslím si, že je vhodné špekulovať s navyšovaním cien. Naopak, myslím si, že pri starších, pri sekundárnom trhu príde k postupnému znižovaniu cien. Je to úplne logické práve z dôvodu umiestňovania veľkého množstva nových projektov na trhu. Čo sa týka novostavieb, tam dôvod na znižovanie ceny nie je. Dnes poznáme ten vývoj cien, poznáme dnes ceny stavebných prác, takže tam nejaký veľký priestor nie je. Naopak, je práve priestor, aby sa otvorili tie cenové nožnice medzi cenou nového bytu a starého. Dnes ten rozdiel ceny jednotkovej za meter štvorcový je len niekde na úrovni nejakých pätnásť-sedemnásť percent, čo je veľmi nízko. Takže toto budeme očakávať tým, že tie staršie byty poklesnú postupne nižšie. Pokiaľ hovoríme o raste cien, ktoré sme zaznamenali pri novostavbách, dva a pol percenta, toto vnímame pozitívne, toto nie je nijaké zásadné zvyšovanie cien, toto je zdravé zvyšovanie cien pri novostavbách. Nepredikuje to žiadne premrštenie ceny, žiadne realitné bubliny tak, ako bolo v roku 2006-2007, keď medziročné vzrasty cien boli niekde na úrovni pätnásť-dvadsať percent, takže toto vnímame ako štandardne udržateľný rozvoj.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, pán Palenčár, ešte na záver jedna otázka, jedna téma. Kedysi, ako sme už aj spomínali, bol na Slovensku trend, že mnohí ľudia z Bratislavy, ale aj z Košíc sa radšej presťahovali do okolitých dediniek, kde je to lacnejšie, alebo dokonca do Maďarska. Je tento trend ešte aktuálny, pani Ondrová?”

Dominika Ondrová: “Predpokladám, že stále bude existovať skupina ľudí, ktorá uprednostní ten vidiek. Nemusí to byť kvôli tej nízkej cene tých domov, teda že sú lacnejšie v podstate, alebo teda priemerná cena jedného metra štvorcového je nižšia ako pri bytoch, ale môže to byť aj kvôli tomu, tej samotnej prírode alebo iným aspektom, ktoré sú s tým spojené, avšak mám za to, že v súčasnosti prevláda trend, že hlavne mladí ľudia preferujú návrat do toho mesta, alebo teda zotrvanie v tom centre mesta, alebo teda v blízkej dostupnosti.”

Marek Mašura: “A viete aj povedať, prečo?”

Dominika Ondrová: “Pretože to asi aj šetrí čas, je to menej zložité na dopravu, takisto je tam viacej možno nejakých kultúrnych príležitostí, alebo využitie voľného času. Takže hlavne z týchto dôvodov.”

Marek Mašura: “Pán Palenčár, tak môžete teraz povedať aj nejaké príklady z praxe, ako to teda naozaj je s tým sťahovaním sa naspäť z dediniek do miest.”

Ján Palenčár /NARKS: “Áno. Historicky v deväťdesiatych rokoch bol veľký záujem ľudí bývajúcich v meste sťahovať sa do satelitov, a to nielen s tým, že za cenu bytu si kúpim rodinný dom, čo je dnes moderné, ale naopak, aj výrazne drahšie nehnuteľnosti si stavať v okolí Bratislavy. Po roku 2000 sa tento trend otočil, to znamená, opätovne sa ľudia vracali vo veľkom do mesta a odchádzali zo satelitu. Súčasná situácia je optimálna, to znamená, ľudia veľmi pragmaticky hodnotia to, čo už bolo povedané, to znamená na jednej strane mám výhodu vlastného rodinného domu, vlastného pozemku v blízkosti prírody, mám nevýhodu avšak v nedostatočnej infraštruktúre, zlej dopravnej dostupnosti, s problematickou logistikou. Takže klient, je to naozaj na klientovom osobnom rozhodnutí a osobnej preferencii, o čo má záujem.”

Marek Mašura: “Ale aj vy ste zaregistrovali, že to ide skôr týmto smerom, že naspäť zo satelitov do väčších miest?”

Ján Palenčár /NARKS: “Tá situácia sa už zastabilizovala. To znamená, tí klienti, ktorí sa chceli vrátiť, sa už vrátili, a dnes sa naozaj ľudia, alebo noví klienti rozhodujú na základe týchto vlastných referencií.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, na záver ešte otázka pre vás. Pán Palenčár tu hovoril o rôznych výhľadoch do budúcnosti, ako budú vyzerať ceny, či už starých bytov alebo nových bytov. Tak aj vás sa teraz spýtam – ako podľa vás sa budú vyvíjať ceny, či už domov alebo bytov, v nasledujúcich kvartáloch? Čo vieme povedať do budúcnosti?”

Dominika Ondrová: “Takže ak by sme sa na to pozreli z hľadiska celého roku, tak priemerné ceny podľa nás mierne vzrastú, avšak nebude tento nárast podľa nášho názoru nejaký výrazný alebo rapídny.”

Marek Mašura: “Pani Ondrová, pán Palenčár, to bola moja posledná otázka. Ďakujem vám za konštruktívne a zaujímavé príspevky do diskusie. Prajem vám ešte obidvom príjemný dobrý večer. Prajem vám príjemný dobrý večer, pani Ondrová.”

Dominika Ondrová: “Ďakujem za pozvanie.”

Marek Mašura: “A takisto aj vám pán Palenčár.”

Ján Palenčár /NARKS: “Pekný večer.”

Marek Mašura: “Analýzy a trendy sa už v tejto chvíli končia. Teším sa na vás opäť o týždeň. Dovtedy dovidenia.”