Realitky: S príspevkami na nájmy sa nešpekuluje

Odídencov z Ukrajiny na Slovensku stále pribúda. Nikto si netrúfne odhadnúť, ako dlho bude invázia Rusov v ich krajine trvať. Veľa Ukrajincov má zničené domovy, a tak si zháňa aj dlhodobé ubytovanie. Slovenské hotely im túto možnosť veľakrát nevedia poskytnúť, keďže im nedokážu dodať základné vybavenie do domácností ako napríklad kuchynku so zariadením. Mnoho Ukrajincov tak zháňa podnájmy. Štát navyše vyšiel v ústrety ľuďom, ktorí by chceli prichýliť odídencov. Preto schválil príspevok na ubytovanie. Ten vyplácajú samosprávy z prostriedkov ministerstva vnútra. Jeho výška závisí od veku ubytovaných osôb. Za jednu noc ubytovania odídenca, ktorý dovŕšil vek 15 rokov, dostane majiteľ nehnuteľnosti sedem eur. Ak osoba tento vek nedovŕšila, tak štát na ňu pošle polovičnú sumu za jednu noc. V prepočte na mesiac na jednu osobu staršiu ako 15 rokov to vychádza približne 200 eur. V praxi tak príspevok často prevyšuje komerčnú cenu nájmu. Ak napríklad v trojiizbovom byte majiteľ ubytuje tri matky a tri deti, mesačný príspevok, ktorý príde majiteľovi na účet, je vo výške približne 900 eur. Napríklad na východnom Slovensku v Prešove sa nájmy trojizbových bytov pohybujú priemerne 570 eur za mesiac. Čo znamená, že by majiteľ vedel v konečnom výsledku na tom zarobiť vyše 300 eur. Ak by teda prenajímateľ uprednostnil Ukrajincov pred Slovákmi, dokázal by si privyrobiť.

Prenajímatelia nie sú špekulanti

Na možný problém dokonca upozornila aj prezidentka Zuzana Čaputová, a to ešte pred zavedením príspevkov. Realitní experti však tvrdia, že v praxi prenajímatelia príspevky nevyužívajú a neuprednostňujú Ukrajincov pred Slovákmi. „Samozrejme, špekulanti sa nájdu v každej sfére. Hlavne, ak sa to týka peňazí. Na druhej strane, ak človek nedokázal prenajať svoj byt a prenájmom pomohol ľuďom v núdzi, tak je to také spojenie príjemného s užitočným. V takomto prípade je to podľa môjho názoru v poriadku, pretože štát určil, akú výšku za osobu dá prenajímateľovi. Tým pádom to nebolo špekulantstvo z jeho strany,” uviedol Tomáš Kuba, realitný špecialista zo spoločnosti Riesimebyvanie. sk. Ani Gustáv Turanský z realitnej kancelárie Bývanie s nami nespozoroval, že by ľudia špekulovali s uvedenými príspevkami. „Časť prenajímateľov ani nechce Ukrajincom prenajímať svoje nehnuteľnosti a časti to vôbec neprekáža,” uviedol. Prenajímatelia sa sami rozhodujú, či svoju nehnuteľnosť ponúknu Ukrajincom, alebo nie. Zuzana Jakabíková, generálna sekretárka z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) hovorí, že dôležitý je hlavne výsledok, a to pomoc ľuďom v núdzi, nie to, či ide majiteľovi o solidárnosť, alebo finančnú motiváciu. „Dôležité je najmä to, aby poskytnuté ubytovanie bolo vhodné, spĺňalo štátom definované hygienické štandardy a podmienky,” dodala Jakabíková. Viceprezident NARKS Marián Paták hovorí, že nájomný vzťah je založený na obchodnom princípe. Keďže prijatý zákon nerozlišuje lokalitu v rámci Slovenska, rozdiely v cene nájmu sa prejavujú inak v každom meste. „Všeobecne platí, že čím väčšie mesto (Bratislava a krajské mestá), tým sú nájmy vyššie ako v menších mestách. Samozrejme, existujú anomálie a väčšinou sú spôsobené dopytom v konkrétnej lokalite,” tvrdí Paták.

Majitelia nechcú riskovať

Prenajímateľ môže dostať od štátu viac peňazí v podobe príspevku na ubytovanie ako od terajšieho nájomcu, no mal by si spočítať, či sa mu to oplatí z dlhodobého hľadiska. Stojí tak pred otázkou, či vyhodí svojich stálych a zodpovedných nájomcov pre pár eur navyše. Musí počítať aj s tým, že odídenci si o pár mesiacov zoberú svoje kufre a vrátia sa späť do svojej krajiny. Pre nájomcu, ale aj prenajímateľa je veľmi dôležité, aby mali nájomný vzťah uzatvorený riadnou nájomnou zmluvou, kde musia byť dohodnuté podmienky ukončenia alebo predĺženia nájomného vzťahu. Tvrdí to aj viceprezident NARKS Paták. „V zmysle týchto podmienok sa či už nájomca, alebo prenajímateľ môže rozhodnúť v danom čase, či vzťah ukončí, alebo si dohodnú predĺženie za nových podmienok. V rozhodovaní určite zaváži aj fakt, že nájomca bol v nehnuteľnosti dlhší čas, platil riadne a včas svoje záväzky. Tieto isté práva vyplývajú aj nájomcovi, ktorý takisto môže ukončiť vzťah v zmysle zmluvy,” uviedol. Podľa názoru Kubu je menej pravdepodobné, že by majitelia vyhadzovali svojich nájomcov. „Ak tam má ľudí, ktorí tam budú dlhodobo oproti krátkodobému zisku, tak si myslím, že každý by bral skôr tento variant zostať pri dlhodobom nájomcovi,” tvrdí Kuba. Priznáva však, že ľudia sú rôzni, takže by sa asi našiel aj nejaký ojedinelý prípad.

V Bratislave sa to neoplatí

Ak by niekomu napadlo skombinovať poberanie nájmu spolu s príspevkom na ubytovanie pre odídencov, zákon mu to neumožňuje. Čiže ako tvrdí Paták, prenajímateľ sa rozhoduje, či sa mu viac oplatí komerčný nájom, alebo žiadať o zaplatenie nájmu formou príspevku. V Bratislave je podľa Turanského veľká ponuka prenájmov. V Bratislave pri súčasnej cene nájomného a výške dotácie by sa pravdepodobne finančne neoplatilo nasťahovať si odídencov z Ukrajiny. „Neviem, či by sa oplatil tento dotovaný typ nájomného. Pretože si treba spočítať aj rastúce ceny energií pri väčšom počte ubytovaných a tiež opotrebovanie zariadenia,” hovorí pre Pravdu Jozef Prozbík, analytik spoločnosti Bencont Investments. Kde sa teda najlepšie oplatí ubytovať odídenca z Ukrajiny? „Viac sa oplatí ubytovať utečenca vo viacizbových bytoch, kde je možné ubytovať viac ľudí. Tým pádom celková suma príspevku na osobu je vyššia, a tak môže byť vyššia ako komerčné nájomné. Naopak, ak sa bavíme o 1– alebo 2–izbových bytoch, podpora zväčša nepokrýva trhové nájomné, a teda je suma nižšia,“ hovorí Paták.

 

Zdroj: Pravda; Ekonomika

Autor: Dominika Čilíkov