Staňte sa členom narks

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska

Otázky a odpovede o dedení zo závetu. Aké možnosti má opomenutý dedič?

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo? Dedí zo závetu aj priateľ či sused poručiteľa? Aké možnosti má opomenutý dedič? Čo vplýva na platnosť závetu?

Ako ovplyvňuje delenie dedičstva, ak sa časť dedičstva dedí zo zákona a časť zo závetu? Má závetný dedič nárok aj na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete a dedí sa zo zákona? Napríklad ak má matka dvoch synov, jednému z nich odkázala v závete dom a druhá nehnuteľnosť sa dedí zo zákona – má dedičský nárok na druhú nehnuteľnosť aj syn, ktorý dostal dom zo závetu?

Je možné, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch dedičských titulov, teda zo zákona, aj zo závetu. Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. V takom prípade sa podiel závetných dedičov môže zmenšiť.

Na otázky o testamente odpovedá advokátka Jana Alušíková z právnickej kancelárie MPH – publikované 25. septembra 2020.

Dedí zo závetu napríklad aj priateľ alebo sused poručiteľa?

Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože mu chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané. Ak závetným dedičom je dedič, ktorý prichádza do úvahy aj ako dedič zo zákona, tak majetok nezahrnutý do závetu sa prededí podľa zákona, a teda má právo na svoj zákonný dedičský podiel a bude dediť zo zákona aj zo závetu.

Aké možnosti má opomenutý dedič?

V prípade poručiteľky majúcej dvoch synov, ktorá počas života nadobudla dve nehnuteľnosti, ak závetom odkáže jednému synovi celú nehnuteľnosť, tak druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každý syn rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutý dedič uzná závet, teda súhlasí, aby jeho brat dostal dom, tak ako mu to bolo odkázané v závete. Opomenutý dedič môže namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať, aby sa mu dostalo aspoň toľko, koľko mu garantuje zákon, teda pri maloletých potomkoch celý zákonný dedičský podiel a pri plnoletých potomkoch aspoň polovica z ich zákonného podielu.

Samozrejme, je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené. Dedič môže namietať napríklad že vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa. Vtedy by bolo nutné znalecké dokazovanie.

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo? Môže poručiteľ určiť za dedičov svojho majetku kohokoľvek?

So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Zákon hovorí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a potomkom plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, pričom pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.

Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Neplnoleté dieťa by teda dostalo 50-tisíc eur, teda jednu tretinu z uvedenej sumy rovnako ako dieťa plnoleté a manželka.

Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Manželka nemusí zo závetu dostať nič, zvyšné peniaze môže poručiteľ odkázať komukoľvek, manželka medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí, a preto zo závetu nemusí dostať žiaden majetok.

Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur. Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným. Závet bude platný dovtedy, kým sa jeden z dotknutých dedičov nezačne dovolávať neplatnosti právneho úkonu, teda neplatnosti závetu.

Kto má nárok na otcov majetok? Poručiteľ v závete zanechal dvom potomkom finančný obnos pre každého vo výške 5 000 eur, pred časom každému z nich daroval majetok vo výške približne 15 000 eur. Dom v ktorom býval a chatu zdedila jeho súčasná manželka, ide o majetok v hodnote asi 150 000 eur. Majú súrodenci nárok na byt, auto a chatu?

Občiansky zákonník stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa však toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený. Ak každej otec zanechal závetom len 5¤000 eur, môžu deti závet napadnúť pre neplatnosť z dôvodu, že sa im neostalo toľko, koľko by sa im malo dostať pri dedení zo zákona (teda aspoň jedna polovica dedičského podielu zo zákona).

Ak by potomkovia závet napadli a súd by vyhlásil závet otca v tejto časti za neplatný, mohli by zdediť väčší majetok. Polovicu majetku by ale určite nezdedili, pretože byt aj chata boli určite v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho ženy. Teda predmetom dedenia bude len otcova polovica domu a chaty. Ak otec zanechal dve deti a jednu manželku, zo zákona patrí každému z dedičov po tretine z dedičstva, teda po 1/6 z bytu a chaty by mal zdediť každý z potomkov a manželka otca.

Čo má vplyv na platnosť závetu

Kto môže dediť? Koho môže poručiteľ zahrnúť do závetu?

a) fyzická osoba

b) právnická osoba

c) štát.

právnická osoba a štát môžu dediť iba zo závetu.

dedič ako právnická osoba musí v čase smrti poručiteľa právne existovať, musí mať právnu subjektivitu.

Kto môže napísať testament? Musí to byť len dospelá osoba?

a) plnoletá osoba (staršia ako 18 rokov) – v akejkoľvek forme

b) maloletá osoba (staršia ako 15 rokov) – vo forme notárskej zápisnice

Kto nemôže zriadiť závet?

a) osoba súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony

b) osoba, ktorá koná v duševnej poruche

Akým spôsobom možno spísať závet?

Závet musí závetca spísať osobne, je vylúčené zastúpenie inou osobou (zákonným zástupcom alebo formou plnomocenstva)

Závet môže poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Manželia teda nemôžu napísať spoločný závet, každý z nich musí napísať závet osobitne.

Čo nesmie chýbať v testamente?

Na platnosť závetu ma vplyv dátum a podpis, ak v listine nie sú uvedené deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, tak je závet neplatný.

Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. V takomto prípade ale nie je potrebné mať závet podpísaný svedkami.

Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Neplatný je aj závet, ktorý napísala osoba súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Ak závet napísala osoba, ktorá v tom čase trpela trpí duševnou poruchou, ktorá by mohla znamenať obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (nedostatok spôsobilosti na právne úkony), spôsobuje to neplatnosť závetu.

Zdroj: pravda.sk; Užitočná pravda