Ľudia podceňujú energetické certifikáty

Ľudí pri kúpe nehnuteľnosti zaujímajú čoraz viac aj mesačné náklady na energie, na ktoré má vplyv napríklad aj zateplenie danej stavby.

Autor – Ivan Majerský, Pravda

[pravda.sk; 06/07/2017; Pravda ; Zaradenie: Spravodajstvo]

Kupujete dom či byt? Nezabudnite sa pozrieť do energetického certifikátu. Ten vám napovie aké náklady na kúrenie, vodu, plyn či elektrinu môžete čakať. No hoci energetický certifikát nie je žiadna novinka, v inzerátoch na predaj či prenájom nehnuteľností ho takmer nenájdete.

“Každého zaujíma výška nákladov spojená s bývaním vrátane zateplenia a spotreby energií, preto áčkové nehnuteľnosti sú viac žiadané aj mierne drahšie,” hovorí riaditeľka realitnej kancelárie BOND Reality Daniela Danihel Rážová. Triedu A majú zvyčajne nové alebo úplne zrekonštruované nehnuteľnosti. Na certifikáty sa pýtajú ľudia hlavne pri rodinných domoch a budovách. Pri bytoch to podľa nej zaujíma len malú skupinu klientov.

“S rastúcimi cenami energií sa ľudia stále viac zaujímajú o mesačné náklady,” hovorí analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Martin Lazík. Najmä pri rodinných domoch môže ísť podľa neho o veľké rozdiely v prevádzkových nákladoch. V realitnej inzercii je však podľa údajov portálu Nehnuteľnosti.sk zastúpenie údajov o energetickom certifikáte len pri 4 percentách bytov na predaj a 6 percentách rodinných domov na predaj.

“Zastúpenie energetických certifikátov postupne stúpa,” hovorí Lazík. Energetický certifikát by mali mať podľa zákona o energetickej hospodárnosti byty v domoch, ktoré prešli významnou obnovou, ako je zateplenie. Samozrejmosťou by mal byť aj pri novostavbách. “Rodinný dom by mal mať v každom prípade uvedenú energetickú certifikáciu, a to dokonca aj pri prenájme,” hovorí Lazík.

Certifikát tak musia používať aj vlastníci či realitné kancelárie pri predaji bytu, dodáva. Majiteľ domu by si ho mal zaobstarať ešte pred plánovaným predajom, vysvetľuje. “V prípade, že predávajúci dom nepredá, si čiastočne vyrobil zbytočný náklad,” hovorí. Energetický certifikát na rodinný dom totiž nie je podľa Lazíka úplne lacná záležitosť. Jeho cena sa pohybuje od 150 eur až do 1 000 eur podľa veľkosti nehnuteľnosti.

 

Nižšie náklady zavážia

Ľudia nepozerajú len na to, či budova má, alebo nemá certifikát. Na cenu tak zatlačí pri starších bytoch hlavne to, či je dom zateplený a či má opravenú strechu, vysvetľuje Lazík. Pri rodinných domoch podľa neho zaváži, či ide o nízkoenergetickú, alebo pasívnu stavbu. Tiež to, z akých materiálov je dom postavený a akými technológiami disponuje. “Čím vyspelejšie technológie sú použité, tým drahšia je daná nehnuteľnosť,” hovorí. Certifikát tak podľa neho skôr potvrdzuje kvalitatívnu úroveň budovy aj hodnotu nehnuteľnosti.

“Nízka energetická náročnosť budov či bytových domov je konkurenčnou výhodou pri ich kúpe, ale aj prenájme,” hovorí prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár. Nižšie náklady na energie pri prevádzke nehnuteľnosti sú argumentom na zvýšenie predajnej ceny, vysvetľuje. Energetický certifikát zaváži hlavne pri kúpe administratívnych budov, skladov či obchodov, vysvetľuje. Naopak, pri rodinných domoch či bytoch to klienti podľa neho riešia len zriedkavo. Povinnosť poskytnúť informácie o energetickej triede nehnuteľnosti sú na strane predávajúceho či prenajímateľa, vysvetľuje.

Ceny za energie sa pri nájme dvojizbového bytu môžu líšiť aj o sto eur. Kým za dvojizbový byt v jednej z bratislavských novostavieb neďaleko centra zaplatí nájomca na energiách okolo 100 eur, v čiastočne zrekonštruovanom byte v centre vyjdú energie aj na dve stovky. Niekde však do cien energií ráta majiteľ aj poplatky za internet či televíziu. Podobne sa líšia sumy za energie aj v Košiciach.

 

Byty označené ako spotrebiče

V energetickom certifikáte sú prehľadne znázornené triedy od A po G, vysvetľuje energetický špecialista a audítor spoločnosti TWG-energo Rastislav Tvarog. Tak ako pri spotrebičoch aj tu je najlepšia trieda A, upozorňuje. Radí všímať si hlavne celkovú spotrebu energie. “Tá napovie, ako je na tom dom so spotrebou energií, a tým do budúcna aj naša peňaženka,” hovorí. Účty za energie treba totiž platiť každý mesiac.

Nejasnosti pomôže vyriešiť aj odborník, čo si budovu preklepne a upozorní na možné riziká. Záujemca o nehnuteľnosť sa tak vyhne kúpe čiernej diery, ktorá by si vyžadovala nemalé investície do rekonštrukcie či zhltla priveľa na poplatkoch za energie.

“Ľudia väčšinou nechápu význam energetických certifikátov a nepociťujú z nich žiadny bezprostredný úžitok, vidia len zákonnú povinnosť,” hovorí Tvarog. Naopak, veľké projekty sa už v súčasnosti nastavujú tak, aby v čase kolaudácie spĺňali všetky legislatívne požiadavky energetickej hospodárnosti, dodáva. Ide totiž podľa neho aj o zaujímavý marketingový nástroj pri objektoch s lepšími energetickými triedami.

 

Koľko zaplatíte za energetický certifikát?

Energetický certifikát vyjde pri rodinnom dome v priemere okolo 150 eur. Pri iných typoch objektov od 250 eur až do 1 000 eur podľa veľkosti objektu a použitých technológií.

 

Fakty

  • Na Slovensku je vystavených podľa registračného systému už takmer 100-tisíc energetických certifikátov.
  • Najväčší počet certifikovaných objektov je v Bratislavskom a Trnavskom kraji – spolu takmer 40-tisíc.
  • Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov potrebuje energetický certifikát každá novostavba, rekonštruovaná budova i nehnuteľnosť na predaj či prenájom. Platí od januára 2008.

Článok  Pravda