Lockdown možno predĺži odklad splátok problémových úverov

Majitelia zatvorených obchodov môžu mať problém znovu začať splácať odložené pôžičky

S príchodom nového roka vypršal deväťmesačný odklad splátok úverov desaťtisícom bankových klientov. Stalo sa to v najnevhodnejšom čase. Vláda pre problémy so šírením vírusu znovu dočasne zatvorila časť ekonomiky. S nulovými tržbami v najbližších týždňoch až mesiacoch musia počítať majitelia kamenných obchodov, penziónov, hotelov či lyžiarskych stredísk.

Pre povinnosť začať splácať odložené splátky úverov v čase lockdownu môže časť z nich zbankrotovať a o strechu nad hlavou pripraviť aj svojich zadlžených zamestnancov. Ministerstvo financií už rokuje s bankami o tom, či predĺžiť odklad splátok úverov alebo rozhodnutie nechať na individuálne posúdenie finančných domov.

Podnikatelia majú vážne obavy

„Hrozí, že mnohé firmy koniec odkladu splátok úverov stiahne do bankrotu,“ hovorí pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. V čase zákazu vychádzania majú obrovské problémy takmer všetci domáci podnikatelia v sektore služieb. „Myslím si, že by sa malo dohodnúť s bankami, aby sa minimálne na čas zákazu vychádzania, prípadne núdzového stavu, odklad predĺžil. Ideálne aj na tri mesiace po tom, ako zákazy a obmedzenia prestanú, aby dlžníci mali z čoho zaplatiť,“ dodáva P. Serina.

Podľa informácií TRENDU je v hre viac možností, ako vyriešiť súčasné problémy. Asi najhorší je variant, že ministerstvo financií ustúpi tlaku bánk a vôbec nepredĺži odklad splátok úverov. Ďalším riešením je kompromis, ktorý prinesie odklad splátok zatvoreným prevádzkam a ich zamestnancom. Treťou možnosťou je plošné predĺženie odkladu splátok pre všetky firmy a retailových klientov.

Pre podnikateľov je dôležité, aby firmy v prípade predĺženia odkladu naďalej nemali záznam v úverovom registri. V opačnom prípade sa im v budúcnosti skomplikuje prístup k novým pôžičkám. Zároveň aj v prípade predĺženia príde po jeho skončení vlna bankrotov. „Nájdu sa podnikatelia – a nemyslím si, že ich bude málo –, ktorí po tom, čo sa splácanie opäť začne, nebudú mať na úhradu a s podnikaním skončia,“ odhaduje P. Serina.

Na možné ťažkosti so splácaním pôžičiek upozornila v Správe o finančnej stabilite v septembri minulého roka Národná banka Slovenska (NBS) s tým, že medziročne vzrástli náklady na kreditné riziko pri firemných úveroch o 250 percent a pri retailových o 57 percent.

Banky preferujú individuálne riešenie

„Neevidujeme problémy s návratom k splácaniu. Ak sa vyskytnú, situáciu každého klienta budeme riešiť individuálne,“ hovorí pre TREND hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Klienti tohto finančného domu pri štvrtine schválených žiadostí o odklad už začali splácať poskytnuté úvery. Bezproblémový návrat zatiaľ hlásia aj ďalšie finančné domy.

Väčšina odkladov sa však skončí až koncom januára a banky budú môcť reálne zhodnotiť situáciu až vo februári. „Klienti, ktorí už dnes vedia, že nebudú schopní vrátiť sa k riadnemu splácaniu po ukončení odkladu, majú možnosť požiadať o reštrukturalizáciu úveru. Banka takúto pomoc poskytuje štandardne, nielen v čase pandémie,“ uvádza pre TREND hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová.

Možnosť odkladu splátok využila značná časť bankových klientov. „Od začiatku pandémie do 31. decembra 2020 banky schválili 134 132 žiadostí o odklad splátok úverov od domácností a 6 968 žiadostí od firiem,“ vyčíslila pre TREND hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

Slováci premárnili šancu viac šetriť

Dočasné odloženie splátok dalo šancu na vytvorenie úspor firmám aj ľuďom. Pri pohľade na vývoj minuloročného hrubého domáceho produktu sa však skôr zdá, že úverové moratórium využili na udržanie životného štandardu. Medzi prvým a druhým kvartálom minulého roka sa spotreba domácností prepadla len o päť percent.

Vo väčšine európskych štátov ľudia nákupy obmedzovali viac, čoho výsledkom je vyšší rast bankových vkladov. V tom sa Slovensko líši od väčšiny krajín, pretože všade pre lockdown a neistotu vzrástla miera úspor o desať až pätnásť percentuálnych bodov. Slovenské domácnosti počas druhého štvrťroka medziročne zvýšili mieru úspor o 6,6 percenta, na 41,6 miliardy eur.

Domáce banky situáciu nevidia až tak dramaticky a počítajú s bezproblémovým návratom k splácaniu poskytnutých úverov. „Klientom, ktorým sa finančná situácia nezlepšila, plánujeme poskytovať zvýšenú individuálnu starostlivosť. V hre je možnosť ďalšieho odkladu splátok, ak situácia neumožní iné riešenie,“ približuje pre TREND hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Individuálny odklad však bude zapísaný v úverových registroch a klientom môže v budúcnosti skomplikovať prístup k novým pôžičkám. „Ďalšou možnosťou je reštrukturalizácia splátok. Všetko závisí od možností klienta. Každý prípad budeme posudzovať individuálne,“ dodáva L. Žáčková.

Problémy môže zásadne zmierniť predĺženie lehoty splácania pôžičky. Napríklad hypotéka vo výške stotisíc eur splatná o dvadsať rokov má pri ročnom úroku vo výške 0,85 percenta mesačnú splátku 453 eur. V prípade predĺženia lehoty splatnosti na tridsať rokov klesne splátka toho istého úveru o 138 eur, teda na 315 eur za mesiac.

Aj keď banky o tom nerady hovoria, v hre je aj možnosť vydražiť majetok podnikateľa v problémoch alebo byt vlastníka nesplácanej hypotéky. Finančné inštitúcie môžu dať do dražby nehnuteľnosť už v prípade nezaplatenia dvoch mesačných splátok.

Dlhší odklad zvažujú aj Česi

U našich západných susedov je v hre predĺženie odkladu splátok o šesť mesiacov. Takúto pomoc len pre zatvorené podniky presadzuje český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. „Zatvoreným firmám by to nesmierne pomohlo, pre presadenie dlhšieho moratória urobím maximum,“ povedal v televíznom programe Otázky Václava Moravca.

Proti je Česká národná banka. V ďalšom predĺžení odkladov vidí hrozbu oslabenia pozície miestnych finančných domov. Predĺženie odkladu splátok zníži finančné zdroje bánk a v krajnom prípade povedie k obmedzeniu poskytovania nových úverov. Automaticky to spomalí rast celej českej ekonomiky. Podobnej hrozbe čelí slovenské hospodárstvo.

Zdraženie odložených splátok

Ministerstvo financií dohodlo odklad splátok úverov takmer okamžite po vypuknutí prvej vlny pandémie. Keďže išlo o dohodu, banky neprišli o úrokové výnosy a ich klientom po skončení odkladu mierne stúpnu mesačné splátky úverov. Pri spotrebnom úvere s úrokovou sadzbou 6,9 percenta, kde klientovi zostáva počas najbližších troch rokov splatiť šesťtisíc eur, je aktuálna splátka 185 eur. Po deväťmesačnom odklade sa zvýši o 9,60 eura a úver sa predraží o 345 eur. S ešte väčšími nákladmi treba počítať pri odklade hypotéky. Klient banke každý mesiac platí 444 eur v prípade, že jej musí v najbližších desiatich rokoch vrátiť 50-tisíc eur a hypotéka má ročný úrok vo výške 1,29 percenta. Využitie deväťmesačného odkladu zvýši mesačnú splátku o 4,30 eura a úver sa predraží o 516 eur. Za súčasné ťažkosti so splácaním môže politika Európskej centrálnej banky. Po rozbehnutí tlačenia peňazí dramaticky klesli úroky a lacné pôžičky vystrelili ceny nehnuteľností nahor. Za posledných deväť rokov stúpla cena staršieho trojizbového bytu v bratislavskej časti Karlova Ves z 89-tisíc na 150-tisíc eur. Pri úroku vo výške jedného percenta má dvadsaťročná hypotéka vo výške 89-tisíc eur splátku 403 eur za mesiac. Úver na bývanie s rovnakými parametrami vo výške 150-tisíc eur má mesačnú splátku až 680 eur. Navyše ak banka v prípade nesplácania hypotéky predá nehnuteľnosť na nižšiu sumu, než bola výška úveru, klient nielenže príde o strechu nad hlavou, ale ostanú mu aj dlhy. Tlačenie peňazí spôsobuje hospodársky rast. Ľuďom neprekážajú vyššie splátky úverov ani zdražovanie nehnuteľností. Problémy nastali, až keď sa pre pandémiu zo dňa na deň zatvorili obchody a ekonomika sa z ničoho nič ocitla v recesii.

Zdroj: etrend.sk; Týždenník

Autor: Branislav Toma