Na vrchole pandémie koronavírusu zažil svet obrovský experiment, ktorý môže zmeniť pracovné návyky na nasledujúce roky. Stámilióny ľudí na planéte boli nútené zostať doma a pracovať z domu.

Počas mimoriadnej situácie mala podľa prieskumu spoločnosti Profesia nepretržitý home office asi polovica zamestnancov na Slovensku.

Pred koronou pritom v Európskej únii bežne robilo z domu v priemere asi päť percent pracujúcich, na Slovensku to boli niečo viac ako tri percentá. Niežeby po tom mnohí netúžili, často však narážali na nepochopenie u nadriadených.

„Najväčšia prekážka práce na diaľku za posledných dvadsať rokov boli strední manažéri, ktorí neverili svojim zamestnancom. A najväčší rozdiel medzi tými, čo to podporovali, a tými, čo to nepodporovali, bol ten, že tí prví to už vyskúšali,“ povedala pre NPR Kate Listerová, americká analytička zo spoločnosti Global Workplace Analytics.

Slovenská skúsenosť

Počas jari však mnohí manažéri nemali na výber. Čo tak tento experiment ukázal na Slovensku, kde sa väčšina zamestnancov vrátila v júni do kancelárií?

V prieskume pre spoločnosť Profesia 57 percent oslovených personalistov povedalo, že produktivita ich zamestnancov sa nezmenila, 19 percent z nich tvrdilo, že sa zvýšila, a podľa 13 percent klesla.

„Stretávame sa s názormi, ktoré hovoria o tom, že sa produktivita zlepšila alebo je rovnaká, ako keď sú pracovníci normálne na pracovisku. Sú tu však aj názory, že produktivita neskôr klesla. Môže to byť spôsobené tým, že kým na začiatku si ľudia home office užívali, neskôr im už chýbal kontakt s kolegami a okolím,“ hovorí Nikola Richterová zo spoločnosti Profesia.

Samozrejme, práca z domu sa týka iba časti zamestnancov Slovenska. Ľudia najmä v priemysle či službách väčšinou nemôžu robiť z domu. Podľa Profesie 35 percent zamestnancov tvrdí, že nemôže vykonávať svoju prácu na diaľku. V Amerike sa spomína polovica pracovnej sily.

Pre ostatných však jarný experiment môže znamenať, že home office bude oveľa bežnejší aj v čase, keď už sa nebudeme báť infekcie koronavírusu.

Práca z domu v minulosti

Práca z domu pritom nie je iba špecialita 21. storočia. V dejinách bola relatívne bežná, aj keď v inej podobe, ako ju poznáme dnes.

Napríklad počas 19. storočia mali mnohí remeselníci dielňu v dome, kde bývali. Obchodníci bývali na prvom poschodí a obchod prevádzkovali na prízemí.

Do istej miery sa za prácu z domu dá považovať aj obrábanie polí za domom roľníkmi na slovenských dedinách pred 20. storočím.

„Na konci 19. storočia väčšina ľudí žila v pešej vzdialenosti od svojej práce – či už to bolo na poli, v továrni, alebo v obchode v meste. Vzostup hromadnej dopravy a neskôr automobilov znamenal, že ľudia už neboli geograficky viazaní na určitú oblasť, pokiaľ išlo o miesto ich zamestnania,“ napísal portál Bloomberg.

21. storočie tak môže znamenať návrat k práci z domu a koronavírus možno len urýchlil trend, ktorý do istej miery bolo vidieť aj predtým.

Viacero firiem vo svete už povedalo, že aj po korone prejde k väčšej flexibilite, pokiaľ ide o prácu z domu. Napríklad japonská IT firma Fujitsu oznámila, že svoje kancelárske priestory zníži o polovicu a ľuďom dá šancu vybrať si, odkiaľ chcú robiť.

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg tiež povedal, že do piatich alebo desiatich rokov bude polovica jeho zamestnancov robiť mimo spoločných priestorov.

„Keď sa nábor nových zamestnancov obmedzuje na ľudí, ktorí žijú v malom počte veľkomiest alebo sú ochotní sa tam presťahovať, odstrihnú sa tým ľudia, ktorí žijú v iných komunitách, majú iné zázemie a pohľady,“ dodal Zuckerberg podľa CNN.

Aj spoločnosť Twitter uviedla, že časti zamestnancov umožní pracovať z domu „navždy“.

Maximálne osem dní

Ako to môže byť na Slovensku? Podľa prieskumu Profesie medzi personalistami iba 20 percent oslovených firiem neplánuje rozšírenie množstva hodín, ktoré budú zamestnanci pracovať z domu, v porovnaní so situáciou pred epidémiou.

„K možnosti trvalej práce z domu sa priklonilo zhruba 9 percent personalistov. Najväčšia časť HR manažérov sa vyjadrila, že plánujú rozširovanie počtu dní v mesiaci, ktoré môžu odrobiť zamestnanci aj z domu. 35 percent však tvrdí, že tento benefit povolí na maximálne 8 dní,“ hovorí Nikola Richterová zo spoločnosti.

To znamená asi dva dni home officeu týždenne.

„Práca z domu sa pravdepodobne bude na Slovensku skutočne rozširovať. Aktuálne môžeme vidieť, že sa začína klásť dôraz skôr na produktivitu, ako na to, odkiaľ zamestnanec pracuje,“ dodáva Richterová.

Pol na pol?

Judith Oslonová je akademička na Kalifornskej univerzite, ktorá sa spolu s manželom venuje práci na diaľku tridsať rokov. Podľa nej je najlepší model pol na pol.

„Keď budeme mať vakcínu na COVID-19 a budeme sa môcť vrátiť do kancelárie, podporujem prácu čiastočne z kancelárie a čiastočne z domu. Vďaka tomu môžete mať porady a pracovné akcie s kolegami v kancelárii a nezávislú prácu alebo videohovory z domu,“ odpísala pre Denník N Oslonová.

To je podľa jedného prieskumu v USA obľúbená voľba aj medzi zamestnancami.

Američanka hovorí, že práca z domu má viacero nevýhod. „Keď robíte z domu, ste slepí a neviditeľní. Treba viac úsilia, aby ste ostatným dali vedieť, čo robíte, a aby ste zistili, čo robia vaši kolegovia,“ hovorí.

Z tohto dôvodu môže práca z domu znížiť aj možnosť kariérneho postupu. Podľa nej však existujú aplikácie ako Slack či Sococo, ktoré to môžu sčasti vyriešiť.

Olsonová dodáva, že najväčšia nevýhoda je pre rodiny s malými deťmi, ktoré sú v tom istom čase doma. To si zažilo na jar mnoho pracujúcich Slovákov.

„Domovy s malými deťmi sú superstresujúce,“ hovorí.

Takisto súhlasí s tým, že ľuďom môže chýbať socializovanie s kolegami. Hoci to závisí aj od konkrétnej krajiny. Napríklad v Nemecku podľa jedného prieskumu 42 percent ľudí hovorilo, že kolegovia im z celej kancelárie chýbali najmenej.

Aj nedostatok sociálnych kontaktov v práci sa podľa Olsonovej do istej miery dá nahradiť online. „Ľudia by si mali vytvoriť spoločenský čas na Zoome desať minút pred poradou alebo po nej,“ vraví.

Akademička pre NBC poradila, ako zefektívniť prácu z domu. Na emaily by ste mali odpovedať hneď, ako prídu, aby bolo jasné, že ste ich dostali a nie ste náhodou na dovolenke. Takisto by ste sa mali vopred dohodnúť na systéme práce s kolegami či odkedy dokedy pracujete.

A v neposlednom rade zdôrazňuje kúpiť si domov dobrú ergonomickú stoličku.

Z domu sa dá šetriť

Práca z domu má viacero výhod ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Ako vypočítali americkí analytici z Global Workplace Analytics, za každého zamestnanca, ktorý by pracoval z domu polovicu času, by firma ušetrila v priemere 11-tisíc dolárov ročne, hlavne na nákladoch na prenájom kancelárie a energie.

Šetril by však aj zamestnanec: za rovnakých podmienok 2,5- až 4-tisíc dolárov ročne. V tomto prípade ide najmä o náklady na dochádzanie. Spoločnosť vychádzala z amerických reálií.

„Práca z domu znižuje emisie z dopravy a áut, znižuje stres a znečistenie,“ dodala Olsonová.

Ovplyvní to mestá?

Ak by viacero firiem pokračovalo v povoľovaní práce z domu, mohlo by to mať neskôr dosah aj na realitný trh. Ľudia by sa už nemuseli sťahovať do veľkých miest za prácou. Mohlo by to teoreticky znížiť aj kultúrne rozdiely medzi mestami a vidiekom.

„Snaha dostať 7-tisíc ľudí do jednej budovy môže byť vecou minulosti,“ povedal podľa Reuters riaditeľ britskej banky Barclays Joe Staley.

V Spojených štátoch, ktoré sú stále silno zasiahnuté pandémiou, napríklad spoločnosť Nationwide Insurance z Ohia zatvorila päť regionálnych kancelárií. Polovica z ich 35-tisíc zamestnancov by časom mohla trvalo robiť z domu.

Na Slovensku zatiaľ riaditeľa Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Jána Palenčára nebadať pokles záujmu o kancelárske priestory. Predpokladá, že istý vplyv to môže mať v budúcnosti.

„Predpokladám, že v niektorých prípadoch dôjde k rozhodnutiu ponechať zvýšený podiel home officeu ako trvalé riešenie. To spôsobí záujem o zmenšenie plôch prenajatých kancelárskych priestorov, prípadne ponechanie súčasných výmer s vyšším komfortom a flexibilitou priestoru pre pracovníkov. Táto situácia môže vyvolať zvýšenie neobsadenosti. V konečnom dôsledku sa to však bude týkať predovšetkým starších, menej kvalitných administratívnych budov, keďže firmy budú mať záujem o zmenšené plochy, avšak v moderných, flexibilných a voči životnému prostrediu šetrných budovách,“ hovorí Palenčár.

Nemyslí si však, že by teraz z tohto dôvodu začali klesať ceny bytov v Bratislave, keďže viac ľudí by mohlo dochádzať do bratislavskej kancelárie párkrát do týždňa, prípadne vôbec, čím by sa zvýšil záujem o bývanie aj mimo hlavného mesta.

„Nepredpokladám, že dôjde k zvyšovaniu práce prostredníctvom home officeu v desiatkach percent. Na druhej strane problematika dopravnej dostupnosti nie je len o dochádzaní za prácou, ale aj o infraštruktúre ako školy, škôlky, krúžky, nákupy, zdravotná starostlivosť, kultúrne vyžitie, zábava, bezpečnosť a podobne. Z tohto dôvodu bude pri cene nehnuteľnosti naďalej najdôležitejším faktorom lokalita,“ dodáva Palenčár.