Hipekonomika: Ako hipsteri môžu pomôcť ekonomike

Mnohí ich nemajú radi a mnohí sa im smejú. No odvetvia, ktoré hipsteri rozvíjajú, a spôsob, akým žijú, mení celé mestá a aj naše ekonomiky

[etrend.sk; 02/09/2015; extrakt z textu, Peter Brejčák ; Zaradenie: eTREND]

Pražská kaviareň Café V lese sa nachádza v širšom centre mesta a od lesa má naozaj ďaleko. Keď pred piatimi rokmi podnik vznikal, okolie bolo populárne najmä medzi partičkami dealerov a zlodejov. Povesť ulice Krymská a najbližších ulíc tak zrazila ceny bytov či nájmov naozaj nízko.

Prelom spôsobil až vznik café V lese a ďalšej neďalekej kaviarne Café Sladkovský. Nasledujúce roky dokázali prelomiť nadvládu herní a záložní a do ulíc pritiahnuť úplne inú klientelu. Krymská teraz žije vlastným životom od rána do večera – okrem kaviarní a galérií v okolí vzniklo aj centrum jogy, vegánska reštaurácia či nová reklamná agentúra. Priamo na ulici sa často organizujú akcie, od pesničkových kabaretov cez festivaly jedla po cyklistické preteky hore strmým kopcom po nerovných mačacích hlavách.

Hipsteri, či už majitelia, alebo návštevníci spomínaných podnikov, dokázali zmeniť celú štvrť na nepoznanie. To sa síce nepáči niektorým domácim obyvateľom, ale je neodškriepiteľné, že ľudia, prevažne mladších ročníkov, ktorí sa zaoberajú svetom okolo seba a väčšinou sa živia nejakým spôsobom kreatívnou prácou, menia mestá, v ktorých žijeme.
Relatívne pokojné ulice, cez ktoré prejde doslova zopár áut za hodinu, sa za posledné roky zmenili na miesta pulzujúce životom s rôznymi akciami a stovkami až tisíckami denných návštevníkov. To sa nepáči všetkým. Majitelia bytov a dlhoroční nájomníci si nevedia zvyknúť na ruch.

Pozitívne dopady by však mali prevážiť tie negatívne. Príchod hipsterov do štvrte vôbec nie je zlá vec, ukazuje týždenník The Economist. Spomína príklad newyorského Brooklynu, ktorý sa podobne ako východný Londýn stal v New Yorku štvrťou hipsterov. Ešte relatívne nedávno mal Brooklyn vysokú mieru kriminality, oproti ostatným mestským častiam aj horšie školy a občiansku vybavenosť. Do štvrte sa ale začali sťahovať ľudia z ostatných mestských častí – kvôli lacnému nájmu a nízkym cenám nehnuteľností.

S ich príchodom začali vznikať nové služby, reštaurácie, obchody, čo pomohlo prilákať ďalších a ďalších ľudí. Svojím záujmom a tlakom na samosprávu sa celá štvrť začala zlepšovať, vďaka čomu začali rásť ceny nehnuteľností – z čoho zas ťažia pôvodní obyvatelia, pretože zarobia viac predajom bytu alebo jeho poskytnutím do prenájmu. Vyššie ceny zároveň znamenajú vyššie daňové príjmy, ktoré môžu byť investované ďalej do zlepšenia verejných priestorov.

Tento proces, nazývaný gentrifikácia, samozrejme nesúvisí len s hipstermi. V posledných rokoch sa ale zdá, že za väčšinou podobných prípadov stoja práve oni. Keď teda uvidíte, ako sa k vám do bytovky sťahujú hipsteri a o ulicu vedľa zakladajú ďalšiu kaviareň, nebojte sa. Vďaka rozvoju ich obľúbených pracovných činností sa už za desať rokov môžu stať hlavnou hybnou silou celých ekonomík.

Príbeh pražskej Krymskej je len malý odvar toho, čo sa deje napríklad v Londýne, ktorý by sa dal spolu s Berlínom nazvať ako jedno z hlavných miest hipsterov. Táto generácia žije úplne iným životom a vyznáva rozdielne hodnoty ako napríklad ich rodičia.