Energetická hospodárnosť v Európskej únii

V decembri 2018 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali aktualizovanú smernicu k energetickej hospodárnosti  (EED). Táto smernice nastavuje cieľ energetickej hospodárnosti najmenej na  32,5% v roku  2030.  Zahŕňa tiež klauzulu možnej následnej revízie, ktorá by zvýšila úroveň ambície v porovnaní s úsilím na splnenie cieľov do roku 2020. 

Ak bude pokračovať trend v  zvýšenej spotrebe energie, aký sa pozoruje od roku 2014 v nasledujúcich rokoch, dosiahnutie cieľa pri základnej, ale tiež konečnej spotrebe energie môže byť ohrozené. Preto vzniká potreba ďalšieho zvyšovania úsilia dosiahnuť úspory na energiách  v krátkom čase.

Vývoj spotreby energie v roku 2017

Konečná spotreba energie v EÚ klesla o 5,9% v roku 2017.  Od roku 2005 klesla finálna spotreba energie vo všetkých členských štátoch okrem Cypru, Litvy, Malty, Rakúska a Poľska. Avšak  v porovnaním s rokom 2016, konečná spotreba energie stúpla až v 24 členských štátoch v roku 2017, pričom najvyšší nárast zaznamenala Slovenská republika  (+7 %), Malta (+6,7 %) a Poľsko (+6,5 %). K najväčšiemu zníženiu došlo v Belgicku (-1,2 %), Spojenom kráľovstve (-0,8 %) a Taliansku (-0,6 %).

Trend znižovania sa obrátil v 3-ročnom období  od roku 2014 do roku 2017, kedy finálna spotreba energie vzrástla vo všetkých členských štátoch a základná spotreba energie v 23 členských štátoch v porovnaní s rokom 2014.

Príčiny zvyšovania spotreby energie

Najväčší nárast v spotrebe energie sa javí  v budovách (rezidenčné bývanie a služby), napriek trendu mierneho poklesu v roku 2017.  Tak sa zdá, že efekt blahobytu (odzrkadľujúci sa vo vyššom počte a väčšej úžitkovej ploche obydlí), ako aj zmeny životného štýlu (napríklad narastajúce využívanie nových malých spotrebičov v domácnostiach) môžu predstavovať dodatočné faktory, ktoré vyvolali nedávne nárasty v spotrebe energie.