Dôsledky poplatku za rozvoj

Daniel Horňák, moderátor: “Developeri majú logický záujem postaviť len byty, domy či obchodné priestory, v ktorých majú zisk, avšak záťaž z následnej výstavby potrebných ciest, škôl či ďalšej infraštruktúry zostáva už na pleciach obcí a miest. Tento nepomer má riešiť nový poplatok za rozvoj, ktorý budú platiť developeri paušálne z každého metra štvorcového novej výstavby. Parlament schválil tento zákon vlani a účinnosť nadobudne už o dva týždne. problém je, že je nejednoznačný a jeho efekty môžu spôsobiť v praxi vážne problémy. Je preto možné, že bude ešte upravený. O tejto téme budeme diskutovať v dnešnej relácii Analýzy a trendy. No a mojimi dnešnými hosťami sú Juraj Suchánek, riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja. Prajem vám príjemný dobrý večer.”

TA3, 21:30; Analýzy a trendy; 20/10/2016;  Daniel Horňák; Zaradenie: z domova]

Daniel Horňák: “Pán Palenčár, prvá otázka na vás. Ja som v úvode načrtol vlastne tento poplatok za rozvoj, čo má priniesť. Začnime tým samotným zámerom, filozoficky, principiálne – čo si myslíte o tom zámere zaviesť takýto paušálny poplatok za rozvoj?”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií : “My sme prijali tento návrh alebo túto iniciatívu veľmi pozitívne. Pre developerov je veľmi dôležité, aby proces, či už z prípravy samotného projektu alebo priebeh projektu bol veľmi transparentný. A medzi tieto veci patrí aj povedzme rokovanie pri získavaní potrebných povolení so samosprávou. V súčasnosti to funguje tak, že developeri sú v rokovaní so samosprávou a rokujú o určitej forme podpory samosprávy, či už formou investície do infraštruktúry, investície do škôlok a podobne. Práve iniciatíva tohto zákona z nášho pohľadu je vhodná v tom, že stransparentní tento proces tak, že nemusí developer teraz rokovať samostatne so zástupcom samosprávy v tom-ktorom regióne, ale naopak má na to zákonný nástroj, akým spôsobom zaplatí určitý poplatok, ktorý sa prenesie do podpory infraštruktúry, do podpory toho regiónu, v ktorom on tú výstavbu realizuje.”

Daniel Horňák: “Súhlasíte s takýmto hodnotením toho zámeru? A skúsme sa posunúť ďalej vlastne k tej implementácii, pretože to už bolo schválené vlani, teraz to má začať platiť a vynárajú sa v praxi vlastne otázniky alebo aj nejaké problémy s tým, ako to vlastne bude fungovať a či to bude fungovať dobre.”

Juraj Suchánek (Inštitút urbánneho rozvoja): “Toto je tá základná idea, tak ako povedal pán Palenčár, tá je nastavená naozaj dobre. Stáli za týmto zákonom, alebo za návrhom, alebo za prípravou takéhoto zákona stáli tak mestá, ako aj developeri a ich spoločnou snahou bolo tento proces stransparentniť. Bohužiaľ, už proces prípravy toho zákona, respektíve jeho predkladania formou poslaneckého návrhu dal trošku menší priestor na nejakú odbornú diskusiu, čiže tá finálna verzia, ktorá bola schválená, nie je úplne dokonalá a obsahuje viacero nejakých zásadných chýb. Bolo povedané, že ideou bolo nahradiť tie dohody so samosprávou, štandardizovať ich nejakým spôsobom. Teraz sa ukazuje pri príprave VZN v rôznych obciach, že každá obec si toto vykladá rôzne. Niektoré to chápu ako náhradu vyvolaných investícií, iné obce to nechápu, respektíve chápu to tak, že je to ďalší zdroj príjmov pre obec popri vyvolaných investíciách, respektíve popri tých rokovaniach so stavebníkmi. Čiže trvajú na tom, že ďalej budú realizovať tieto rokovania, ďalej budú žiadať nejaké investície do verejného priestoru, a popritom žiadajú aj poplatok za rozvoj, čo je vlastne ako keby dvojité spoplatnenie toho istého.”

Daniel Horňák: “Je táto duplicita hlavným, najväčším problémom, alebo je tam viacero ešte otáznikov?”

Juraj Suchánek: “Táto duplicita je jedným z tých problémov. Ďalším je napríklad to, že v akej lokalite sa výnosy z tohto poplatku použijú. Keď sa ten zákon tvoril, aj v dôvodovej správe je uvedené, že majú byť použité na financovanie infraštruktúry, ktorej potrebu vyvolá tá nová výstavba. Bohužiaľ, toto sa už nepremietlo do zákona samotného. A teraz je možné, že obec ten zákon použije vyslovene ako miestnu daň, vyzbiera peniaze a použije na infraštruktúru, ktorá vôbec nesúvisí s danou stavbou a nie je ani v danej časti obce.”

Daniel Horňák: “Ako vnímate takéto aplikačné problémy? Bolo aj podľa vás niečo zanedbané v rámci prípravy zákona? Alebo kde sa vlastne zrodili tieto problémy?”

Ján Palenčár: “Kde sa presne zrodili, na to neviem odpovedať, v tom legislatívnom procese. Neboli sme priamo zúčastnení tej prípravy. Ale rád by som ešte doplnil jednu vec, ktorú sme vnímali pozitívne. Pri tvorbe a pri príchode tejto idey tohto zákona sme hovorili aj o tom, že na jednej strane stransparentňujeme nejaký poplatok pre obec, a sme radi, pretože developeri, ako developer si uvedomujeme, že výstavbou zaťažujeme územie. A na to, aby sme zachovali určitý udržateľný rozvoj aj vo výstavbe, je potrebné, aby rovnako s výstavbou samotných bytových domov, obchodných centier, kancelárskych budov sa rozvíjal aj spoločný priestor, infraštruktúra a podobne. Takže s týmto, myslím, že sme na jednej lodi so samosprávami. Na druhej strane, my sme očakávali, že s týmto zákonom alebo s týmto poplatkom pôjde aj povedzme skvalitnenie služieb, ktoré v podstate dodáva stavebný úrad, čiže samospráva, pri príprave, pri vybavovaní potrebných povolení. Dnes pociťujeme, že dĺžka na vybavenie potrebných povolení je veľmi veľká, dnes štandardne hovoríme od prípravy, od začiatku projektovania cez vybavenie stavebného povolenia je dva, dva a pol roka, čo je z pohľadu stredoeurópskeho regiónu najdlhšie obdobie zo všetkých krajín. A tu v rámci samotného zákona absentuje niečo podobné. To znamená, že na jednej strane áno, radi dáme aj poplatok na miestny rozvoj, na druhej strane by sme boli radi, keby nám samospráva poskytla lepšie služby v procese prípravy potrebných povolení.”

Daniel Horňák: “Ak by ste mali porovnať ešte tú situáciu tohto poplatku verzus doterajší stav alebo aktuálny tých vynútených investícií, samozrejme nie čiernobiele, sú aj nejaké body, v ktorom tie vynútené investície majú svoje prínosy alebo svoj osoh, že jednoducho v danej lokalite na základe individuálneho rokovania sa dokáže lepší zámer uplatiť a rýchlejšie, efektívnejšie sa postaví to, čo je potrebné?”

Ján Palenčár: “Individuálne rokovania, ako prebiehajú v súčasnosti, individuálne rokovania o vyvolaných investíciách pre developera – dobre, chceš tu stavať obytný dom, ale oprav nám križovatku, oprav nám škôlku – majú nevýhodu v tom, že sa jedná o individuálne, to znamená, ako keby čo developer, to iná dohoda so samosprávou. Toto nie je dobré nielen v rámci kontaktu s developerom, ktorý nevie, čo môže očakávať od samosprávy, keď vstupuje do rokovania, ale aj samospráva nevie, do akej miery ten developer bude ochotný pristúpiť na vyvolané investície, do akej miery si uvedomuje zaťaženie, ktoré on tým svojím projektom robí pre dané územie. Takže preto to stransparentnenie tohto poplatku, ktorý sa má preniesť do tých investícií, sa nám zdal veľmi férový. A kto lepšie by mal rozhodnúť o spôsobe tejto investície, ako je samotná tá samospráva v danej mestskej časti? Ale tu potom už narážame na to, ako je to dnes naformulované v zákone, a to, čo vlastne začal pán Suchánek.”

Daniel Horňák: “Ako vy vnímate tú efektivitu, to, čo je vlastne cieľom, aby sa v každej štvrti v samospráve postavilo to, čo je práve tam potrebné? Sú tie vynútené investície z tohto pohľadu viac alebo menej efektívne voči príjmom, ktoré by generoval takýto poplatok?”

Juraj Suchánek: “Veľmi dlho sa o tom diskutovalo, pretože tento zákon nepôsobí izolovane v slovenskej realite, on je naviazaný na ďalšie zákony a viacero ďalších zákonov. Napríklad cestný zákon práve je jedným z tých kľúčových zákonov, ktoré určujú potrebu tých vyvolaných investícií práve pri nejakých rozsiahlejších stavbách, kde je uvedené, že takýto stavebník je vlastne nútený investovať do rozšírenia komunikácie, ak sa to ukáže ako potrebné. Tu je ale problém to, že v akej miere, lebo častokrát jeho záťaž tej križovatky tvorí osem percent, ale križovatku financuje celú a vlastne podieľa sa sto percent finančných nákladov. Ak by mal byť funkčný tento zákon, tak v tom prípade vidíme ako potrebné vložiť tam nejaký inštitút, nazvem to pracovne započítateľnosti, kde naozaj ak takáto požiadavka na toho stavebníka je, v danom momente je aj pre obec vhodnejšie, aby tú križovatku rozšíril stavebník pri výstavbe svojej stavby, lebo to vie stihnúť dajme tomu k termínu kolaudácie tej stavby, neni potrebné realizovať zložité verejné obstarávanie, častokrát tá cena môže byť možno ešte nižšia ako pri tom verejnom obstarávaní. Tak nakoniec tú výstavbu by ocenil súdny znalec a hodnota tejto stavby by bola započítateľná voči tomu poplatku. Čiže kto príde prvý do územia, dostane potrebu rozšíriť križovatku, to plnenie poplatku by bolo tou vecnou formou toho, že tú stavbu priamo postaví, a ten ďalší, ktorý sa už pripojí na tú obnovenú križovatku, tak ten by prispieval finančne, čo by už potom išlo napríklad na tie škôlky, parky a tak ďalej. Každý by prispel rovnako, aj keď možno inou formou, ale malo by to nejaké jasné pravidlá. Bojíme sa, že teraz naďalej zostávajú práve tie požiadavky na križovatky plus rôzne iné požiadavky a k tomu ten poplatok.”

Daniel Horňák: “Samostatná kapitola dôsledkov takéhoto poplatku je jeho výška. V zákone je to stanovené od desať do tridsaťpäť eur. Aká je tá realita na Slovensku? Niektoré mestá a obce už zverejnili vlastne tie návrhy, ako to plánujú zaviesť do praxe, ale určite je veľká skupina miest a obcí, ktoré ešte ani nezačali nad tým uvažovať alebo pripravovať. Čiže ako by ste zhodnotili, podľa tých dostupných informácií, ktoré sú, ako mestá a obce na Slovensku pristupujú alebo chcú pristúpiť k implementácii tohto zákona?”

Juraj Suchánek: “Tu je to veľmi individuálne naozaj. Pozerali sme si niektoré návrhy všeobecne záväzných nariadení, ktoré obce zverejňovali. V niektorých obciach to zverejnili, prerokovali a zamietli, lebo zistili, že zákon napríklad obsahuje výnimky pre rodinné domy do stopäťdesiat metrov, čiže napríklad by to menšie obce nevedeli použiť na vybudovanie komunikácie, lebo jedného stavebníka by spoplatnili a druhého by nespoplatnili vôbec. Čiže tu to viac-menej odmietli radšej zaviesť a zostávajú pri nejakých formách dohôd so stavebníkmi. Iné obce, napríklad Bratislava, zverejnili návrh VZN-ka, kde navrhujú spoplatniť celé územie Bratislavy, všetky typy stavieb maximálnou sadzbou tridsaťpäť eur. Čo považujeme za nešťastné, je, že k tomuto VZN nebola priložená žiadna dôvodová správa. Čiže nám nie je jasné, aká potreba infraštruktúry bola identifikovaná, čo je potrebné z toho stavať, čo z toho mesto zamýšľa stavať, prečo považuje záťaž územia za meter štvorcový stavby rovnakú pri rezidenčnej výstavbe ako pri sklade, respektíve dokonca až skleníku.”

Daniel Horňák: “Tie ceny alebo tie sadzby sa samozrejme líšia. Niektoré obce zaviedli dvadsaťpäť eur, ale často je to pri tom hornom limite. Tu už sa dostávame teda k samotným cenám a vplyvu na ceny nehnuteľností. Čiže ak by to takto naozaj od januára bolo, aký vplyv by mohol mať tento poplatok na výsledné ceny nehnuteľností?”

Ján Palenčár: “Treba si uvedomiť, že tento poplatok je reálny náklad developera. Tak, ako sú to vyvolané investície, ktoré sú realizované na základe dohody so samosprávou, čo je súčasný stav, tak rovnako aj ten poplatok budú developeri vnímať ako svoj náklad, čiže bude sa prenášať do cien nehnuteľností, čo, keď si to veľmi jednoducho spočítame, v prípade dvojizbového bytu môže byť zhruba dvetisíc eur. Takže s týmto treba rátať, že tie ceny nehnuteľností budú ovplyvnené poplatkom za miestny rozvoj.”

Daniel Horňák: “Keďže ten poplatok sa nevzťahuje na domy do stopäťdesiat metrov, čiže tam asi ten vplyv nebude žiadny, ale najväčší teda bude asi pri bytoch, alebo ak sa pozrieme aj širšie, na napríklad priemyselnú výstavbu, haly a tak ďalej.”

Ján Palenčár: “Samozrejme, že pri individuálnych stavebníkoch, a teda rodinných domoch do stopäťdesiat metrov nebude tento poplatok účtovaný. Treba si však uvedomiť tiež, že pokiaľ by obce naozaj pochopili ten zákon tak, ako ho vnímame my, že je to náhrada za vyvolané investície, v tom prípade by neprišlo k takémuto razantnému zvýšeniu. Čiže nie celú sumu poplatku by developeri prenášali, lebo v princípe ušetria to, čo teraz platia, to znamená tie samotné vyvolané investície. Pokiaľ však to bude navyše poplatok, navyše náklad, tak samozrejme ten sa bude prenášať do ceny, a teda nielen bytov, ale, ako ste spomenuli, aj priestorov, či už obchodných priestorov, kancelárskych priestorov a tak ďalej.”

Daniel Horňák: “Tých vplyvov je tam samozrejme viac, je tam záťaž na poľnohospodársku výrobu, takisto sa veľa diskutuje o tom, že aj opravy, rekonštrukcie budú podliehať takémuto poplatku. Čiže ako vidíte takúto implementáciu v tých jednotlivých sektoroch? Aký to môže mať vplyv na cenu nehnuteľností, alebo možno aj výstavbu ako takú?”

Juraj Suchánek: “Tým, že ten zákon nebol predložený vlastne ako vládny návrh zákona, išiel ako poslanecký návrh, tak nie všetky rezortné ministerstvá sa s ním dostatočne vopred oboznámili, nie všetky rezortné ministerstvá si uvedomili dôsledky. A práve preto aj teraz poľnohospodári sú celkom prekvapení, že naozaj obce majú úmysel spoplatniť stavby na pôdohospodársku výrobu sadzbou dvadsaťpäť eur za meter štvorcový podlažnej plochy. To môže byť pre nich naozaj priamo odstrašujúce na to, aby vôbec nejakú novú výstavbu začali. V tom súčasnom znení, ak je spoplatnená akákoľvek stavba pri vydaní stavebného povolenia, čiže aj nejaká rozsiahlejšia rekonštrukcia, tak je pre nich nemysliteľné priamo aj rekonštruovať tie stavby, ktoré už stoja. Toto sa snaží riešiť novela, ktorá je aktuálne v parlamente v prvom čítaní. Predložili ju poslanci za Most-Híd. Zatiaľ s jedným bodom, ktorý rieši práve výnimku pre rekonštrukcie. Je možné, že v druhom čítaní sa ten zákon ešte výrazne zmení, ak teda postúpi do druhého čítania, ale toto uvidíme asi až v novembri.”

Daniel Horňák: “Znamená to, že ak by to nebolo zmenené, pod rekonštrukciou treba chápať napríklad aj zatepľovanie bytoviek? Pretože pri bežnom prepočte také zateplenie pri metroch štvorcových to by znamenalo navyše náklad od desať, rádovo dvadsať, tridsaťtisíc eur, čiže to už sú značné sumy. Podliehalo by aj toto tomu poplatku?”

Juraj Suchánek: “Áno, ak je to taká väčšia rekonštrukcia a už naozaj vyžaduje stavebný úrad stavebné povolenie pri nejakej obnove budovy, tak v tom prípade pri súčasnom znení, ak obec vo VZN spoplatní rezidenčnú výstavbu, tak by bola spoplatnená aj takáto rekonštrukcia. Teda vlastne stavba, ktorá dostáva stavebné povolenie. Snažia sa z toho niektoré obce, nazvem to, nájsť cestičku, ako sa tomu vyhnúť. Napríklad aj vo zverejnenom VZN, ktoré zverejnila Bratislava, je návrh, že spoplatnené by mali byť zmeny stavby, ktoré navyšujú podlažnú plochu, čiže snažia sa podľa mňa nájsť cestu ako keby nespoplatniť tieto rekonštrukcie. Ale nie sme si celkom istí, či im zákon dáva vôbec takúto možnosť, pretože ten zákon pomerne úzko definuje to, čo tá obec v tom VZN môže určiť.”

Daniel Horňák: “Čo si teda myslíte o týchto sadzbách desať až tridsaťpäť eur? Je potrebné, aby ľudia v samosprávach, poslanci, primátori, starostovia pristupovali k tomu zodpovednejšie? Alebo treba aj zmeniť legislatívne tento interval, aby napríklad ten poplatok nebol taký vysoký a takto nezaťažil tie stavby?”

Ján Palenčár: “Myslím si, že je potrebné novelizovať už súčasný návrh, a veríme, že sa to podarí, pretože naozaj si treba uvedomiť, že v niektorých prípadoch rozhodnutie samosprávy, ktoré je pretavené vo VZN, môže znamenať, že odplaší alebo odradí prípadného investora vôbec vstúpiť a stavať výrobnú halu, stavať prevádzku, robiť zamestnanosť v nejakom regióne kvôli tomu, že má navýšený náklad svojej investície práve o tento poplatok za miestny rozvoj. Takže je potrebné doriešiť všetky tie detaily, o ktorých sme teraz hovorili, tak, aby tá idea ostala, o ktorej sme hovorili, na jednej strane, ale aby to nebolo zdeformované do tej miery, že to negatívne ovplyvní výstavbu investície, ale nakoniec aj peňaženku toho kupujúceho.”

Daniel Horňák: “Akým spôsobom je možné toto dosiahnuť, ak by sa mal upraviť ten návrh, aby bol lepšie aplikovateľný v praxi, aby sa vychytali takpovediac tie muchy? Aké návrhy by ste napríklad vy privítali?”

Juraj Suchánek: “Ako najdôležitejšiu zmenu tam naozaj vidíme to zapracovanie tej započítateľnosti vyvolaných investícií voči tomuto poplatku, že aby existovala tá možnosť, že áno, obec má možnosť stále dať tie vyvolané investície, ale ich hodnota je vlastne započítaná voči poplatku, čiže neplatí sa dvakrát za to isté. A druhý bod je úprava, aby naozaj výnos z toho poplatku bol použitý v lokalite, ktorú tá stavba ovplyvňuje, aby nebol prenesený na druhú stranu obce a na naozaj riešenie, nazvime to historických dlhov, neinvestovania do infraštruktúry. Toto sú asi dva základné body. Potom samozrejme je tam viacero ďalších, ktoré sa ukazujú pri terajšej tvorbe VZN, keď naozaj nie je úplne jasná implementácia toho zákona, ako to bude vyberať Bratislava, či to budú mestské časti, či to bude mesto, čo presne zaznamená správa poplatku, či keby to boli mestské časti, či to zavádzajú oni svojimi VZN, či to by zavádzalo mesto ako celé, ale len vyberali mestské časti. Sú tam nejasnosti technického charakteru. A potom napríklad aj veci, aby naozaj sa predišlo nejakým možným špekuláciám, čiže aby bola spoplatnená zmena stavby. Na druhej strane, aby bol ten poplatok aj znížený pri tej zmene stavby, ak sa vydá stavebné povolenie na nejaký rozsah stavieb v rozsahu dajme tomu desaťtisíc metrov štvorcových a zrealizuje sa päťtisíc, tak aby výsledný poplatok zodpovedal naozaj päťtisíc a nie desaťtisíc, ktoré za tých ďalších päť ak sa nikdy nepostaví. Čiže je tam veľmi veľa vecí, ktoré je potrebné doriešiť pred tým, ako ten zákon naozaj má prísť do praxe, ak teda chceme, aby ten zákon fungoval transparentne, zjednodušene povedané za férových podmienok, a aby to nebolo spôsobom, že zavedieme niečo v móde pokusnej prevádzky a náklady nech zaplatia stavebníci.”

Daniel Horňák: “Uvidíme teda, čo sa stane v parlamente, ale skúsim otázku – Čo teda očakávate od januára? Čo sa môže stať? m§že hroziť niektorým developerom, že budú dvakrát zaťažení, ako ste to povedali, aj nejakými individuálnymi vynútenými investíciami a ešte aj poplatkom? Čo čakáte, teda aké tie efekty môžu byť v praxi?”

Ján Palenčár: “Tak, ako je súčasný legislatívny návrh, tak to presne vyzerá. To znamená, že developeri budú zaťažení okrem poplatku za miestny rozvoj opätovne vyvolanými investíciami. To znamená, že toto sa negatívne odrazí v peňaženke kupujúcich a navýšia sa ceny nehnuteľností, na druhej strane poplatok za miestny rozvoj. A tieto financie, ktoré sa vyberú z poplatku za miestny rozvoj, nebudú investované v tej lokalite, ktorá je zaťažená danou výstavbou, čo berieme za naozaj najväčší problém tej legislatívnej úpravy, pretože, ako som spomenul, sami developeri majú záujem, aby tá lokalita, v ktorej umiestňujú projekt, bola zaujímavá aj z pohľadu spoločného priestoru, z pohľadu služieb, z pohľadu infraštruktúry. Takže tieto všetky negatívne dopady, môže sa nám tu stať, že v niektorých regiónoch jednoducho neprídu investori, čo som spomínal, práve kvôli tomuto poplatku. Čiže tých negatívnych dopadov je obrovské množstvo v tej súčasnej legislatívnej úprave a prevyšujú nad pozitívami. Práve preto je potrebné, je nutné urobiť legislatívne úpravy.”

Daniel Horňák: “Pán Suchánek, váš pohľad? Teda uvidíme, čo sa stane v parlamente. Napriek tomu, čo vy očakávate od januára? Je možné napríklad, že investor na základe týchto situácií alebo faktov, ktoré sú známe, odmietne splniť nejaké vynútené investície, ktoré už boli dohodnuté, s tým, že jednoducho zaplatí ten poplatok? Dá sa z toho nejakým spôsobom vykľučkovať, aby to zaťaženie nebolo duplicitné?”

Juraj Suchánek: “Neviem si celkom predstaviť takéto nejaké vykľučkovanie. Predsa len, ten investor aj v rámci nejakých dobrých vzťahov nemôže len tak zrušiť nejaký svoj verejný prísľub. Môže sa to stať, nevylučujem. A na druhej strane momentálne tá situácia je naozaj v takom štádiu, že my veľmi ťažko predpokladáme, čo vôbec v januári nastane. Hovorím, mesto zverejnilo návrh VZN, kde padla myšlienka spoplatniť všetko maximálnou sadzbou. Postupne si ale niektorí starostovia začínajú uvedomovať, že asi to neni úplne vhodné, ak už sú tie vyvolané investície. Niektorí začínajú sa zamýšľať nad tým, či je naozaj rozumné spoplatniť nejakého strategického investora, ktorý sídli v Bratislave. Obrovské haly, ktoré veľkí investori majú, nejaké výrobné, tie sú častokrát až stotisíc metrov štvorcových, čo je poplatok tri a pol milióna eur. A v situácii, keď Slovensko vynakladá určité zdroje alebo veľmi veľkú snahu, aby vôbec nejakí investori na Slovensko prišli, tak privítať ich v samospráve poplatkom tri a pol milióna eur za ich nové haly sa nám zdá priam absurdné.”

Daniel Horňák: “Uvidíme teda, aký bude ďalší vývoj. Každopádne, v tejto chvíli vám obom veľmi pekne ďakujem za diskusiu a prajem príjemný zvyšok večera.”