Dôchodcovia s hypotékami na krku. Rastie podiel ľudí, ktorí budú dlhy splácať v starobe, zvládnu to?

V dôchodku mnohí nemajú príjem z práce a samotný dôchodok im nemusí na vysoké splátky stačiť.

Nesplatené dlhy na krku a dôchodok. Počet ľudí, ktorí splatia úver na bývanie až v penzii, pribúda. Ukázala to posledná správa Národnej banky Slovenska (NBS) o finančnej stabilite.

„V súčasnej dobe je každý druhý úver na bývanie poskytnutý domácnosti, kde v čase splatenia dosiahne dôchodkový vek jeden z partnerov,“ spresnil výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček. Dokonca každý tretí úver má dobu splatnosti, keď budú v dôchodku obidvaja partneri, dodal.

Výsledkom tak môže byť nárast nesplácaných pôžičiek. V dôchodku totiž mnohí nemajú príjem z práce a samotný dôchodok im nemusí na vysoké splátky stačiť. Nehovoriac o zdravotných problémoch, ktoré s vekom pribúdajú. O to viac, keď vek dožitia v zdraví je u nás iba 56 rokov a je tretí najnižší v únii. Európsky priemer je totiž 65 rokov.

Ostatne, práve domácnosti seniorov majú vo väčšej miere problém čeliť nečakaným výdavkom, upozorňuje analytička Eva Sádovská zo spoločnosti Wood & Company. „V prípade domácností s jedným členom, ktorý je vo veku nad 65 rokov, je tento problém až u polovice z nich,“ hovorí.

Navyše, mnohým ľuďom hrozí v nasledujúcich dekádach nižší dôchodok, ako poberajú súčasní penzisti. Dnes je pomer vyplácaných dôchodkov voči priemernej mzde na úrovni približne 44 percent. Za predpokladu, že sa na celom systéme nič nezmení, okolo roku 2070 sa táto miera náhrady zníži tesne pod dve pätiny.

Čoraz viac ľudí bude splácať hypotéku na dôchodku

* Od polovice roka 2018 do konca minulého roka narástol podiel novoposkytnutých hypoték s presahom splatenia v penzii z 29 na 35 percent.

* Každý druhý úver na bývanie je poskytnutý domácnosti, kde v čase splatenia dosiahne dôchodkový vek minimálne jeden z partnerov.

* Každý tretí úver má dobu splatnosti, keď budú obidvaja partneri na dôchodku.

* V súčasnosti splácajú dôchodcovia iba 0,2 percenta úverov.

Ide pritom o relatívne nový problém, s ktorým doteraz banky nemali až tak veľa skúseností. Dlhodobý trend rastu podielu úverov splácaných po dosiahnutí 64 rokov pokračoval aj počas koronakrízy. Od polovice roka 2018 do konca minulého roka narástol podiel novoposkytnutých hypoték s presahom splatenia v penzii z 29 na 35 percent.

Vyšší vek, vyššie splátky

Ako to, že rastie počet splácajúcich dôchodcov? Hlavným dôvodom je podľa regulátora fakt, že ľudia si za posledného dva a pol roka často refinancovali úvery – a keď ich refinancujú, často zvýšia ich objem. S navýšeným objemom ale prichádza aj vyššia splátka, ktorú ak nevedia utiahnuť, predĺžia si splácanie dlhu. A toto predĺženie často zasahuje už za hranicu dôchodkového veku. Často to súvisí s tým, že sa presťahujú do väčšieho a lepšieho bývania, a preto si navýšia úver.

Druhým dôvodom je aj fakt, že významná časť ľudí hodnotí hypotéku najmä podľa výšky splátky. Pre ľudí je výhodnejšie mať nižšiu splátku aj za cenu toho, že ju splatia až na dôchodku. Ľudia si často neuvedomujú, že v čase žiadania úveru majú spravidla oveľa väčší príjem, ako keď budú v penzii. V dôchodku tak splátka bude predstavovať väčšie bremeno. Nový trend potvrdzujú aj finančné domy. „Viacerí konsolidovali úvery do jedného, a mnohí si tak predĺžili aj dobu splatnosti úveru, aby si čo najviac znížili mesačnú splátku,“ tvrdí Lýdia Žáčková z Poštovej banky.

„Síce to v súčasnosti nepredstavuje akútny problém, v budúcnosti to ale môže priniesť značné komplikácie,“ tvrdí pre denník Pravda analytik Slovenskej sporiteľne Matej Bašták. Na druhej strane sa podľa neho predlžuje aktívny vek a sú rekordne nízke úroky, ktoré keby náhodou vzrástli, ľudí by motivovali predčasne dlhy splácať.

Ako z toho von?

Jedným z možných riešení je podľa Dvořáčka propagácia možnosti predčasného splatenia. V závislosti od banky môžu klienti za istých podmienok predčasne splatiť časť hypotéky aj bez poplatkov. Aj keď prílišnú motiváciu v súčasnosti ľudia nemajú, keďže úroky sú na minime a tlačia tak výšku splátok dole.

Druhým návrhom je viac si odkladať z výplat, čo prízvukujú aj banky. „Je dobré myslieť na to, že počas celej doby splácania v produktívnom veku je dobré si čo najviac našetriť, aby sme vo vyššom veku mali vytvorenú dostatočnú rezervu,“ dodáva Žáčková.

Nie všetci analytici si myslia, že by splácanie dlhu až v dôchodku bol veľký problém. „Nevidím problém v tom, že by koniec splatnosti hypotéky zasahoval aj niekoľko rokov do dôchodkového obdobia,“ hovorí pre denník Pravda odborník na financie Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity. Upozorňuje, že mnohí dlžníci využívajú mimoriadne splátky i predčasné splatenie.

Druhou vecou je, že budúci dôchodcovia môžu dlhy splatiť aj z úspor či investícií. „Každý nový hypotekárny dlžník má priestor na sporenie popri splácaní. Inak by totiž hypotéku nezískal,“ tvrdí Škriniar s tým, že to nevidí čierne, avšak dlžníci musia dodržiavať finančnú disciplínu. Risk analytik NBS Štefan Rychtárik na záver dodáva, že na Slovensku s týmto fenoménom nemáme skúsenosti, keďže v súčasnosti splácajú dôchodcovia iba 0,2 percenta úverov. Preto toto nové riziko budú aj naďalej analyzovať. V hre je ešte aj prípadná regulácia zo strany štátu, ale tá zatiaľ zostáva iba v rovine úvah.

Dopyt po úveroch na bývanie je stále vysoký aj vďaka pretrvávajúcim veľmi nízkym úrokovým sadzbám. Novoposkytnuté hypotéky sa dávali v prvých mesiacoch tohto roka v priemere za menej ako jedno percento. Posledné čísla regulátora tiež ukazujú, že záujem ľudí o hypotéky sa nechystá tak rýchlo klesať. Napriek týmto trendom Národná banka považuje súčasné nastavenie hlavných limitov na poskytovanie úverov za adekvátne. Analyzujú však potrebu úprav v nadväznosti na niektoré špecifické trendy. Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že nadmerný rast úverov, zadlženosti domácností, ako aj cien nehnuteľností môže priniesť viaceré riziká.

Rast nehnuteľností pokračuje, potiahli ich domy

Úvery na bývanie už tvoria viac ako tretinu celkových aktív bánk, čo je najviac v eurozóne. Priemer tvorí iba niečo vyše 13 percent. Banky sú tak zviazané s trhom bývania, a to aj počas pandémie. „Aj preto je medziročný rast cien bývania na úrovni 15,5 percenta na jednej strane dobrou správou z pohľadu zabezpečenia úverov na bývanie, na druhej strane môže otvárať otázku udržateľnosti aktuálnych trendov,“ konštatuje NBS. Ceny nehnuteľností ťahali najmä rodinné domy. Tempo rastu cien bytov sa mierne spomaľovalo. Zaujímavosťou je, že počas prvých mesiacov 2021 dosahoval rast cien bytov v hlavnom meste mierne pomalšie tempá ako bol priemer Slovenska.

Nové dáta hovoria aj o tom, že dostupnosť bývania klesla. Pomer splátky na kúpu priemernému bytu k priemernému platu pokračoval v pomalom zhoršovaní – to naznačuje, že ceny bytov rástli rýchlejšie ako príjmy a toto nedokázali zvrátiť ani stále rekordne nízke úroky na hypotékach. No na druhej strane vďaka mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám ostala dostupnosť bývania relatívne dobrá. Zároveň je dôležité, pripomína NBS, že priemerné financovanie kúpy bytu je aj dnes ešte stále lacnejšie ako kedykoľvek pred rokom 2014.

Zdroj:  pravda.sk; EKONOMIKA

Autor: Tomáš Zemko