Daň z bytov a domov v Bratislave zvýšia o 30 percent, 70 bolo priveľa

Daň z nehnuteľností pre domy a byty v Bratislave sa nakoniec zvýši len o 30 percent, rozhodli o tom vo štvrtok poslanci mestského zastupiteľstva po dohode poslaneckých klubov. Päť poslaneckých klubov rokovalo s vedením mesta o kompromise až do posledných chvíľ pred zastupiteľstvom, pôvodne sa táto daň mala zvýšiť o 70 percent. Znížila sa aj veková hranica na zľavu z dane zo 70 na 65 rokov.

Prudké zvýšenie čaká po štvrtkovom rozhodnutí poslancov daň zo stavebných pozemkov, nárast bude o 150 percent. Pri stavbách poľnohospodárskej prvovýroby o 50 percent, chaty na individuálnu rekreáciu a garáže budú zdanené sumou vyššou o desať percent. Ostatné stavby o 50 percent.

Chcú osem miliónov do rozpočtu

Mesto si od týchto úprav sľubuje nárast príjmov o vyše osem miliónov eur, polovica z tejto sumy pôjde priamo do mestských častí na opravy infraštruktúry či iné investície, ktoré mestské časti prioritne potrebujú. Hlavné mesto Bratislava plánuje svoju polovicu výnosu z daní investovať hlavne do ciest, kam by mali smerovať tri milióny eur, na starostlivosť o zeleň 550-tisíc eur a na priority poslancov 450-tisíc eur.

Pri zvýšení dane za byt o 30 percent sa priemerná daň za byt z pôvodných 26,6 eura za rok pri byte zvýši na približne 34,6 eura. Pri dani za domy pri navýšení o 30 percent sa priemerná suma dane za dom z pôvodných približne 66 eur za rok zvýši na približne 86 eur za rok.

Zmenili sa aj podmienky oslobodenia od dane. Doposiaľ mali podľa hovorkyne magistrátu Ivany Skokanovej zľavu obyvatelia nad 70 rokov a zdravotne ťažko postihnutí vo výške 50 percent. Po novom budú mať nárok na 60-percentnú zľavu obyvatelia nad 65 rokov a zdravotne ťažko postihnutí.

Prekvapivá dohoda

K neplánovanej dohode piatich poslaneckých klubov sa počas rozpravy kriticky vyjadril predseda najväčšieho Bratislavského klubu Ján Budaj, ktorého klub návrh nepodporil. Obvinil vedenie mesta z dohôd s Robertom Ficom a primátora zo zbabelosti a rozhodnutia nebojovať s vládou Roberta Fica a vyberať peniaze od ľudí.

Podľa Jána Budaja mesto dnes zvyšuje dane len preto, že nemá odvahu pýtať od vlády spravodlivé prerozdeľovanie daní a nemá odvahu urobiť poriadok v mestských podnikoch. Na magistráte podľa J. Budaja „frčia peniaze na public relation, prezentáciu vedenia, konkrétne primátora, ale keď chýbajú, idú sa zvýšiť dane.“ To podľa šéfa najväčšieho klubu nie je systémový prístup.

Zvýšenie dane z nehnuteľností o 100 percent by napríklad poslanec Oliver Kríž z Pravicového klubu nepodporil. Myšlienka optimalizácie tejto dane je však podľa neho naozaj namieste. V rozprave potvrdil, že Bratislava má nastavenú sadzbu dane z nehnuteľnosti veľmi nízko v porovnaní s ostatnými hlavnými mestami EÚ a jej obyvatelia si zaslúžia kvalitnejšie komunálne služby. Preto podporil variantný návrh zvýšenia dane o 30 percent, čo pre domácnosti predstavuje zvýšenie menej ako 1 až 1,50 eura mesačne. Zároveň poslanci rozhodli, aby boli takto získané peniaze účelovo viazané na zveľadenie verejných priestranstiev a opravu cestných komunikácií. 

Štvrtkové hlasovanie poslancov bolo jedným z kľúčových momentov pre aktuálne vedenie mesta na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom. Od nástupu do funkcie hľadá cesty ako zvrátiť roky pretrvávajúci stav nedostatočného financovania Bratislavy.

A keďže na radikálne legislatívne zmeny aktuálneho systému financovania, ktorý je voči hlavnému mestu nespravodlivý a na jeho základe hlavné mesto Bratislava už roky dopláca na zvyšok Slovenska, nie je v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS) vôľa, využíva zostávajúce možnosti ako dostať viac peňazí do mestského rozpočtu.

Takými sú zatiaľ jednorazové dotácie od štátu a aj nepopulárne opatrenia ako spoplatnenie parkovania či vo štvrtok schvaľované zvýšenie daní z nehnuteľností. Prijať spoplatnenie parkovania od začiatku tohto roka sa mestu nepodarilo, dane boli druhou alternatívou pre naplnenie rozpočtu.

Zvýšenie daní z nehnuteľností avizoval I. Nesrovnal už vlani, okamžite však narazilo na odpor verejnosti a aj poslancov mestského parlamentu. Nešlo totiž o mierne či postupné zvýšenie, ale hneď o nárast o 100 percent. Vo štvrtok schválené zvýšenie o 30 percent je výsledkom veľkého kompromisu.

Primátor návrh uvádzal s tým, že Bratislava nemá eurofondy, výsledky sčítania obyvateľstva štatistickým úradom nezodpovedajú realite, mesto Bratislava hospodári s polovičným rozpočtom ako české krajské mesto Brno.

Poslanci sa v rozprave navzájom obviňovali aj z toho, že niektorí z nich nemajú trvalý pobyt v Bratislave napriek tomu, že v nej pracujú,03 využívajú cesty, mestskú dopravu a infraštruktúru, ich dane však plynú do iných obcí, kde majú trvalý pobyt. Toto je jeden z podstatných problémov nedostatočného financovania, ktorý vedenie mesta plánuje riešiť v návrhu zákona o Bratislave, ktorý sa pripravuje na magistráte.