Ceny starších nehnuteľností vystrelil záujem Slovákov

Trh s existujúcimi domami a bytmi zaznamenal menší boom. Makléri to pripisujú najmä tomu, že ľuďom sa nechce čakať na nové a vystrašil ich aj drahší stavebný materiál.

Bratislava – Pretrvávajúci nedostatok, vysoký dopyt a drahší stavebný materiál. To sú dôvody, prečo Slováci v druhom štvrťroku 2021 kupovali predovšetkým staršie nehnuteľnosti. Ich ceny medzikvartálne vyskočili až o 6,2 percenta. Podľa dát Štatistického úradu tak ide o najvyšší nárast medzi jednotlivými štvrťrokmi od roku 2010. Štatistici pritom prvýkrát nevychádzali z ponuky vybraných realitných kancelárií, ale z informácií dostupných v katastri nehnuteľností, čiže priamo z kúpnopredajných zmlúv. Tie ukázali všeobecne rýchlejšie tempo rastu cien v čase od apríla do júna 2021 oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Byty a domy sa skutočne predávali o 4,8 percenta drahšie a záujem bol najmä o tie už existujúce. Podľa Jána Pálenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, je však dôležité poukázať na to, že pri novostavbách sa kúpne zmluvy medzi developerom a kupujúcim podpisujú v značnom časovom odstupe od úvodnej zmluvy. Tá neskôr definuje budúcu kúpnu zmluvu. „Z tohto dôvodu cena uvedená v zmluve často nezodpovedá reálnej v čase podpisu kúpnej zmluvy a jej vkladu do katastra,“ vysvetľuje Pálenčár. „Napríklad, keď dnes podpisuje developer s klientom kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra na dvojizbový byt v bratislavskom Ružinove, kde bola zmluva o budúcej zmluve podpísaná pred 14 mesiacmi, je cena v kúpnej zmluve nižšia o 20 percent v porovnaní so súčasnými cenami,“ dopĺňa. Štatistika tak nemusí byť úplne smerodajná. Dôvodom je aj nový spôsob zberu dát.

Prirodzený paradox

Existujúce nehnuteľnosti tak dobiehajú tie nové, ktorých ceny síce tiež rastú, ale pomalšie. „Malá ponuka bytov či domov potlačila ceny nahor, ide o prirodzený jav,“ tvrdí Michal Maruška, analytik z portálu Nehnutelnosti.sk. Nemyslí si však, že ide o trend. Skôr je to paradox, keďže medzi cenami nových a starších nehnuteľností by mal existovať určitý rozstup. „Čím viac sa ceny starších nehnuteľností približujú k novým, tým je táto situácia menej štandardná,“ vysvetľuje Maruška. Ide tak o dôsledok veľmi nízkej ponuky na realitnom trhu. Slovákom sa okrem iného nechce čakať niekoľko mesiacov či rokov na to, kým budú môcť bývať vo vlastnom, a radšej siahnu aj po staršom byte či dome, ktorý je dostupný ihneď. Ako pre Hospodárske noviny uviedol Filip Žoldák z realitnej kancelárie Herrys, záujem môže súvisieť tiež s cenami stavebného materiálu. „Novostavby majú za sebou viacero skokových zdražení, navyše odrážajúcich nielen dopyt a kúpyschopnosť, ale aj nárast cien stavebných materiálov,“ vysvetľuje. Slovákov zrejme vystrašilo aj zdražovanie staviva, za ktoré v niektorých prípadoch zaplatia aj o desiatky percent viac ako pred niekoľkými mesiacmi. „To pravdepodobne viedlo k tomu, že pri kúpe novostavby váhajú,“ dopĺňa Rastislav Štalmach zo spoločnosti Archeus.

Predaj stúpa, prenájom padá

Kým počas pandémie sa ceny pri kúpe stále zvyšujú, o prenájmoch sa to povedať nedá. To však môže súvisieť aj s takzvanými investičnými bytmi, ktoré ich majitelia pred koronakrízou ponúkali predovšetkým na krátkodobé turistické ubytovanie. V dôsledku cestovateľských obmedzení ich začali ponúkať aj na dlhšie, prispôsobiť sa však museli cenám na trhu. „Od klientov predávajúcich novostavby máme informácie, že investičných bytov je približne 30 až 40 percent,“ dopĺňa Maruška. Medzi lokalitami, po ktorých je najväčší dopyt, dlhodobo figuruje najmä Bratislava, nezaostávajú však ani ostatné mestá. Podľa Pálenčára je však objem bytov čoraz väčší. Za zmienku stojí aj záujem o domy, ktorý prekvital počas lockdownov, a nakupovanie rekreačných nehnuteľností, spôsobené protipandemickými opatreniami.

Kúpu ovplyvňujú aj banky

Bez pomoci bánk by však Slováci o vlastnom byte či dome mohli len snívať. Z dát Národnej banky Slovenska vyplýva, že v júni tohto roka požičali najväčší objem finančných prostriedkov za posledných päť rokov. Ľuďom poskytli vyše 1,35 miliardy eur, len o necelých 50 miliónov eur menej ako v máji 2016. Hypotéky nielen na nehnuteľnosti sú totiž v súčasnosti rekordne lacné. Priemerný úrok, s ktorým banky požičali Slovákom peniaze, v júni dosahoval 0,89 percenta. Sen o vlastnom bývaní je tak teraz oveľa reálnejší ako v minulosti.

 

Zdroj:  Hospodárske noviny; Firmy & Financie

Autor: Veronika Hubinská