Ceny bytov ešte porastu

Zdá sa, že s kúpou nehnuteľnosti netreba dlho otáľať. Realitný trh totiž čaká ďalšie zdražovanie. Vysokým cenám praje nielen nedostatok novostavieb, ktorý vyháňa hore aj ceny starších bytov, ale aj vysoký dopyt. Ceny pritom rástli naprieč Slovenskom. Tento vývoj má pokračovať aj v najbližších rokoch, hoci s poklesom ekonomického rastu sa zdražovanie nehnuteľností pravdepodobne jemne spomalí.

Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka je tak práve teraz vhodný čas na kúpu vlastného bývania. “V roku 2020 a 2021 budú ceny s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne vyššie,” predpokladá analytik. Ceny tlačia nahor aj majitelia bytov na predaj a ich makléri. Napríklad za dvojizbový byt, čo sa pred šiestimi rokmi predával za 75-tisíc eur, sa dnes už pýta aj raz toľko. 0 realitnej bubline sa však podľa Tomčiaka ešte nedá hovoriť. A to aj napriek astronomickým cenám na realitnom trhu. “Rast cien bytov a domov je zatiaľ zdravý a zodpovedá zvyšovaniu príjmov domácností,” hovorí analytik. Veľa na stúpajúcom trende na realitnom trhu nezmenilo ani sprísnenie pravidiel pre hypotéky od Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa jej štatistík zdraželi v prvom štvrťroku byty medzikvartálne o dve percentá, domy o 2,1 percenta. Medziročný rast v tomto období sa spomalil len mierne – a to zo 7,6 percenta na rovných sedem percent.

Priemerná cena za štvorcový meter nehnuteľnosti sa podľa údajov Národnej banky v prvom štvrťroku 2019 pohybovala okolo 1 494 eur. Svoje maximá dosiahli tesne pred krízou v roku 2008, keď priemerné ceny vyskočili na 1511 eur za štvorcový meter. Na prvý pohľad sa tak môže javiť, že sa ceny už pohybujú v krízových hodnotách. Je tu však viacero rozdielov, upozorňuje Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS).

“Ceny sú v niektorých lokalitách už vyššie, ako tomu bolo v roku 2008, ale pomerný rast reálnej mzdy v danej lokalite je vyšší,” vysvetľuje asociácia. Priemerná mzda je aktuálne vyše tisíc eur, kým v roku 2008 zarábali ľudia takmer o 300 eur menej. Nižšie sú aj úrokové sadzby, nezamestnanosť a aj rast hrubého domáceho produktu. “Zároveň nevidíme na trhu toľko zahraničných investorov v rezidenčnom segmente ako v roku 2008,” dodáva asociácia. Väčšinu podľa nej tvoria domáci kupujúci a to aj vtedy, ak kupujú byt ako investíciu.

Podľa NARKS bude vývoj na realitnom trhu kopírovať rast spotrebiteľských cien. “Priestor na ďalší rast sa zminimalizoval a bude pravdepodobne určité obdobie oscilovať na úrovni inflácie,” odhaduje asociácia. Teda o niečo vyše dve percentá. Zaváži však aj lokalita a dostupnosť nehnuteľnosti. Dá sa počítať s tým, že porastu hlavne byty vo veľkých mestách a okolo väčších investícií, pomalší bude, naopak, rast v menej rozvinutých okresoch.

So zlacnením sa však podľa asociácie tak skoro rátať nedá. A to hlavne pri novostavbách. “Očakáva sa, že ceny starších bytov by mohli klesnúť výraznejšie. Nejde však o všeobecné pravidlo pre každú lokalitu a mesto,” dodáva asociácia. Riziko realitnej bubliny nenaznačuje podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Finančný Kompas Maroša Ovčarika ani kompozitný index z dielne Národnej banky. Ten sa aktuálne drží v pásme vzostupu. Tesne k rizikovým hodnotám sa dostal pred dvomi rokmi, ďalší rast zastavili opatrenia NBS. “Po roku 2008 sú banky opatrnejšie z pohľadu financovania veľkých realitných projektov,” hovorí.

 [Pravda; 172/2019; 26/07/2019; s.: 9; Šimon Kučera ; Zaradenie: EKONOMIKA]