Bratislava: Byty vlastnia, no za parkovanie zaplatia ako ostatní cezpoľní

DOPRAVA. Bratislava – Hlavné mesto bude mať od marca budúceho roka novú parkovaciu politiku. Bezplatné parkovanie v Bratislave sa tak oficiálne končí. Odborníci upozorňujú, že nový systém dopravné problémy mesta nevyrieši.

[HN; 14/12/2016; Zuzana Matuščáková]

 

  1. Kto sú rezidenti a kde môžu parkovať?

Ľudia s trvalým pobytom v Bratislave budú mať v rámci parkovania po novom nárok na rezidentskú kartičku. Poplatok za kartu určia jednotlivé mestské časti v rozmedzí od 20 do 100 eur ročne. Počas prvých dvoch rokov môže byť dokonca bezplatná. Najspornejším bodom je podľa odborníkov to, že ľudia s rezidentskými kartami budú pri jednom aute parkovať bezplatne vo všetkých mestských častiach s výnimkou Starého Mesta. “Rezidenčná znamená, že občan má výhody v parkovaní v blízkosti svojho bydliska, to však bolo v tomto prípade úplne negované,” hovorí Tomáš Vašek z občianskej iniciatívy Lepšia doprava. Pôvodný návrh inšpirovaný susednou Viedňou touto zmenou definitívne padol zo stola. Regulácia pri rezidentoch nastáva až pri druhom aute v domácnosti. Za druhú kartu si zaplatia 50 až 500 eur ročne a pri parkovaní mimo miesta bydliska si budú hradiť polovičnú cenu parkovného.

  1. Aké možnosti majú cezpoľní?

Podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej sa odhaduje, že v súčasnosti žije v Bratislave 100- až 150-tisíc ľudí bez trvalého pobytu. Nová parkovacia politika prevetrá peňaženky najmä cezpoľných. Tí budú po novom platiť na vyznačených miestach od 0,20 do troch eur za hodinu. Majú však nárok zakúpiť si tzv. abonentskú kartu, ktorej cena sa môže vyšplhať až do výšky tisíc eur ročne, zaručí im však bezplatné parkovanie iba v mieste prechodného bydliska. Okrem toho budú platiť parkovné v iných mestských častiach Bratislavy v plnej výške. Podľa pôvodného návrhu mali podobne fungovať aj rezidenti, poslanec Pavol Bulla však tvrdí, že to by u poslancov neprešlo. “Je za tým politický strach,” hovorí predseda komisie dopravy a informačných systémov Jozef Uhler. Vašek to považuje za akési “bratislavské sebectvo”. “Založenie parkovacej politiky na konkrétnom bydlisku občanov nie je cesta, akou sa dá docieliť zlepšenie parkovania,” dodáva. Mesto po tejto zmene očakáva, že si viac ľudí prehlási trvalý pobyt.

  1. Ako sa nová politika dotkne vlastníkov apartmánov?

Informácie z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska hovoria, že apartmány tvoria 10 až 15 percent novodobej výstavby. Pre užívateľov týchto bytov tu v rámci novej parkovacej politiky vzniká problém. Mnohé nespĺňajú technické normy a sú tak považované za nebytové priestory. Podľa prezidenta asociácie Jána Palenčára tak nie je možné mať v týchto objektoch trvalé bydlisko. “Keď človek v tomto priestore nemôže mať nahlásený trvalý pobyt, môže si zakúpiť iba abonentskú kartu,” dodáva analytik dopravy Jozef Drahovský.

  1. Je možné vystaviť rezidentskú kartu, aj keď auto nemáte vo vlastníctve?

Pôvodne mali ľudia so služobným autom, prípadne autom na operatívny lízing zostať bez možnosti zakúpiť si rezidentskú kartičku. To sa napokon zmenilo. Podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej im stačí preukázať sa akýmkoľvek vzťahom k užívaniu daného vozidla. Vlastníctvo sa taktiež nebude viazať na vodičský preukaz. Martin Chren, poslanec klubu Bratislava inak, hovorí, že ľudia sa preto budú snažiť špekulovať. “Prečo by mali pri druhom aute platiť polovičné parkovanie v iných častiach, keď sa môžu dohodnúť so susedou, ktorá auto nevlastní a svoju rezidenčnú kartu nepotrebuje?” pýta sa. Špekulácie vyvracia Jozef Uhler. Potvrdenie o používaní vozidla bude údajne možné iba od niekoho, kto je oprávnený na prenájom motorových vozidiel, nie od suseda či žiadnej inej fyzickej osoby.

Prehľad cien za parkovanie po novom

  • rezidenti zaplatia za prvé auto ročný poplatok od 20 do 100 eur
  • za ďalšie vozidlo uhradia rezidenti od 50 do 500 eur/rok
  • abonenti zaplatia za kartu od 100 do 1 000 eur/rok
  • hodinové parkovné vo vyznačených zónach od 0,20 do 3 eur

 

Cieľom novej parkovacej politiky je aj to, aby viac ľudí uprednostnilo pred autom hromadnú dopravu.